Pátek 30. listopadu 2001

Štvrtý deň rokovania

53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

30. novembra 2001 o 9.04 hodine

 

 

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Dobré ráno. Páni poslanci, panie poslankyne, dovoľte, aby som vás privítal na štvrtom rokovacom dni 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Ambróš, Engliš, Hoffmann, Hóka, Kačic, Orava, Slobodník a Suchár. Na zahraničnej služobnej ceste je pani poslankyňa Irena Belohorská. Prosím pánov poslancov, aby prítomnosť na dnešnom rokovaní 53. schôdze Národnej rady osvedčili svojím podpisom na prezenčnej listine.

Budeme pokračovať v prerokúvaní bodu programu informácia vlády Slovenskej republiky o príčinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky, a. s., a o krokoch vlády Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska od roku 1998 po nútenú správu na zabezpečenie ochrany vkladov a riadneho fungovania banky.

Včera sme prerušili rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sú písomne prihlásení ešte dvaja páni poslanci, pán poslanec Gyurovszky a pán poslanec Tatár.

Podľa našich informácií sú na ceste do Národnej rady pán podpredseda vlády Mikloš, pani ministerka financií a pán guvernér Národnej banky pán Jusko. Pýtam sa pánov poslancov, ktorí chcú vystúpiť ešte v rozprave či trvajú na prítomnosti týchto troch ústavných činiteľov. Tak, nech sa páči, prosil by som. Áno, pani ministerka je prítomná.

Pán poslanec Tatár, máte slovo.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, dovoľte tiež sa pripojiť k diskusii o príbehu Devín banky. A chcem povedať tri skutočnosti. Prvá je, ktorá sa priamo týka tohto príbehu, a to, že každý vie, že vznikla dosť značná škoda, z veľkej časti aj škoda pre celú verejnosť. Preto sa pýtam, či bol porušený zákon, teda zákon o bankách a zákon o Národnej banke Slovenska v tomto prípade, pri bankovom dohľade, či sa jednoducho nedalo postupovať podľa platných zákonov inak, teda lepšie.

A z tohto hľadiska dávam návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, aby Národná rada Slovenskej republiky podala podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Národnej banky pri vykonávaní dohľadu nad bankovým systémom a nad vykonávaním bankových činností Devín banky. Čiže to je návrh na uznesenie.

Jednoducho ak sa zistí, že bol porušený zákon, tak bude zákonná zodpovednosť za vzniknutú dosť značnú škodu. V tomto prípade určite existuje zodpovednosť morálna a zodpovednosť politická, ale pre tú zákonnú navrhujem, aby sme sa obrátili na generálneho prokurátora.

V tejto súvislosti sa chcem vrátiť k diskusii, ktorá zatiaľ neprebehla verejne. A chcem povedať toto. Pred tromi rokmi v programovom vyhlásení vlády Národná rada zobrala na vedomie, že vláda legislatívne pripraví a inštitucionálne zrealizuje účinnejšiu reguláciu finančného sektora, vytvorí spoločnú inštitúciu pre dohľad nad bankami, sporiteľňami, subjektmi kolektívneho investovania, poisťovníctvom a obchodmi s cennými papiermi. To je teda záväzok vlády. Vznikol medzitým Úrad pre finančný trh, ale zároveň sa začala diskusia, ktorú otvorila Národná banka, aby, naopak, nie bankový dohľad sa dostal z Národnej banky von do Úradu pre finančný trh, ale aby nebodaj tento novovzniknutý úrad bol dodatočne integrovaný ako súčasť Národnej banky Slovenska. Existuje rozsiahly podkladový materiál v Národnej banke na túto tému, ktorý nalieha na vládu, aby sa tak stalo čo najskôr. Sú tam upravené termíny a sú tam nejaké dôvody. Čo je zaujímavé, tak ako argument sa uvádza, že takto upravený dohľad, ktorý je integrovaný so všetkými ostatnými dohľadmi nad finančným trhom a zároveň je súčasťou centrálnej banky, je napr. v Singapure alebo na Kajmaních ostrovoch, čo je naozaj kuriózny argument.

Ja chcem iba upozorniť, že po skúsenostiach, že roky rokúce bankový dohľad či už z odborných alebo z iných dôvodov, z politických, jednoducho nepresvedčil o tom, že dokáže chrániť záujmy verejnosti, že by bolo nesprávne, aby sme nenaplnili nakoniec to programové vyhlásenie vlády a neurobili ho samostatným mimo tej štruktúry, ktorá doteraz zlyhávala. Ja sa pamätám, že keď sme preberali výročné správy Národnej banky pred dvomi rokmi, pred rokom, tak som upozorňoval tu odtiaľto verejne, že žiadam aj personálne zmeny v bankovom dohľade. Vtedy mi pán guvernér Jusko hovoril, že prečo to spomínam pri takej slávnostnej príležitosti, ako je plénum Národnej rady. Musím povedať, že to bola normálna pracovná príležitosť, nie slávnostná, bolo to namieste spomenúť, nič sa nestalo a, žiaľ, skončilo sa to neslávne. Čiže upozorňujem, že je to síce vec odborná, ale je to vec aj morálna a politická, že považujem za neprípustné, aby v prípade, že Národná banka nezískala dôveru, chcela jednoducho ísť proti programovému vyhláseniu vlády, obracala sa na vládu, aby vláda sama išla proti vlastnému programovému vyhláseniu. A jednoducho budem proti tomu vystupovať, pretože to považujem za správne. To je druhá vec.

A tretia vec. Chcem povedať, že okolo Devín banky okrem toho, že vznikla tam obrovská strata, že je to verejné pohoršenie a škandál, je tu ešte jedna drobná kauza, myslím, že to povedala aj pani ministerka, že to povedal aj teda v posledných dňoch špeciálne pán guvernér Jusko, že tým, že sa doktor Valko stal správcom, takže jeho jediný cieľ je zarobiť veľké peniaze, pričom je verejne známe, že on sa vzdal tejto pozície, ostatní pomocní správcovia sa nevzdali. A jednoducho robiť verejnú kampaň po tom, čo sa on naozaj vzdal toho, že jediným cieľom, pričom bol právoplatne vymenovaný sudcom do tejto funkcie, je obohacovať sa, jednoducho takúto kampaň zo strany aj pána guvernéra považujem za špinavosť. A nie je dobré, keď sa problémy, ktoré sa roky hromadili, niekto pokúša takýmto spôsobom nečestným zakrývať.

To sú tri veci, ktoré som chcel povedať. Podávam teda návrh, aby Národná rada sa obrátila na generálneho prokurátora. Varujem pred tým, aby sa neplnilo programové vyhlásenie vlády v oblasti kvalifikovaného dohľadu nad finančným trhom, a hovorím tiež, že nie je dobré používať jednoducho verejnú špinavosť na zakrývanie tých chýb, ktoré niekto iný spôsobil. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Baco s faktickou poznámkou.

P. Baco, poslanec: Pán podpredseda vlády Mikloš, škoda, že ste nepočúvali vášho koaličného partnera aj vášho ideového kolegu pána poslanca Tatára, ktorý tu predniesol formuláciu, ktorá je najrigoróznejšia zo všetkých formulácií, ktoré tu boli doteraz prednesené na adresu Národnej banky, vás a pani ministerky a celej vlády. Sú to formulácie, o ktorých by sme veľmi zvažovali, či takto postaviť Národnú banku do svetla, ktoré rozhodne nemôže pomôcť dobrému postaveniu Slovenska a takej inštitúcii, ako je Národná banka.

Pán poslanec Tatár, zároveň by som si dovolil poznamenať, že vy máte tiež zásluhu na tom, možnože v kľúčovej miere, ak si spomínate na váš pozmeňujúci návrh pri zákone o cenných papieroch, ktorý ste presadili, ktorým sa vlastne otvoril priestor na tunelovanie všetkých bánk aj tejto. A v tejto banke sa to presne tak uskutočnilo.

A mňa trochu mrzí, že ste opomenuli vo svojom vystúpení poukázať na to, že občania Slovenskej republiky, daňoví poplatníci budú musieť týchto 11 mld. korún zaplatiť. Občania Slovenskej republiky budú musieť zaplatiť týchto 11 mld. rozkradnutých peňazí. Na tomto rozkradnutí máte aj vy osobný podiel. Skončil som, pán predsedajúci.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hamžík. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

P. Hamžík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja osobne, tak ako to vyplynulo aj z môjho včerajšieho vystúpenia, mám ďaleko od toho, aby som obhajoval Národnú banku Slovenska alebo bankový dohľad, keďže sa tam urobili zásadné chyby. Chcel som poukázať najmä na to, a tu nadväzujem na vystúpenie pána poslanca Tatára, že sa politicky otvoril priestor na ďalšie prežívanie Devín banky, ktorá bola pred krachom a ktorá bola nedôveryhodnou finančnou inštitúciou. Toto je podstata celého problému.

Samozrejme, že tento prípad alebo táto kauza má množstvo podkáuz. Z nich jedna, ktorú tu spomenul síce v inom zmysle, než to spomeniem ja, pán poslanec Tatár, je vymenovanie správcu konkurznej podstaty deň pred účinnosťou nového zákona o konkurze za odmenu, ktorá mohla dosiahnuť niekoľko 100 mil. korún. Keby nedošlo k zásahu politickému cez politické rokovania, ktoré sme urobili viacerí, tak ktovie ako by sa táto kauza ďalej rozvíjala.

A chcem upozorniť aj na tú skutočnosť, ktorú sme sa dozvedeli na politickom rokovaní, že sám správca konkurznej podstaty pán doktor Valko uviedol jednému z poradcov ministerky financií, že o jeho postupe, o tom, že bude vymenovaný podľa starého právneho predpisu, vedel aj predseda vlády, že postupoval so súhlasom predsedu vlády. Čiže toto dokresľuje celý ten zmätok a celé to politické pozadie, ktoré je veľmi nedôveryhodné pri tejto kauze. Ale postupuje sa tak ako v iných prípadoch, tam, kde je to vhodné, tam sa sekne, tam, kde je to nevhodné, kde ide o ľudí predsedu vlády, tam sa veci kamuflujú. A je to nehoráznosť predovšetkým voči občanom.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tatár chce reagovať.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne. Iba chcem pripomenúť, že som sa venoval iba tomu prípadu Devín banky, žiadnym iným bankám, ktoré mali problémy doteraz. A ten najväčší balík, to sú štátne banky, kde táto vláda postupovala spôsobom, ktorý je jeden z jej najlepších krokov. Čiže urobila reštrukturalizáciu bánk, čo, samozrejme, stojí 105 mld. korún. Tu môže byť otázka, či to nemohlo byť lacnejšie. Ja som verejne kládol túto otázku, ale to môže byť len niekoľko percent z tejto veľkej sumy, možno 5 mld., možno 10 mld., možno oveľa menej miliárd, keby sa urobil poriadne štátny audit tých presunutých zlých úverov a keby sme vedeli výsledky forenzného auditu, o ktorom náš výbor informovalo ministerstvo financií, že sa chystá. Zatiaľ sme žiadne výsledky nevideli. Ale väčšina týchto 105 mld. pripadá na politický vrub a politickú zodpovednosť predchádzajúcej vládnej garnitúry, pretože to boli štátne banky, ktoré naozaj boli politicky manažované, a to boli politicky vykradnuté peniaze. A na toto by som teda veľmi rád upozornil. Nesúvisí to priamo s kauzou Devín banky, ale spomenul to pán poslanec Baco. Takže len toľko na vysvetlenie, že v tomto prípade na jeho mieste by som naozaj zvažoval aj vlastnú politickú zodpovednosť. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Gyurovszky.

L. Gyurovszky, poslanec: Vážený predsedajúci, vážení členovia vlády, vážený pán guvernér, dámy a páni, rokujeme o materiáli, ktorý podáva informácie o príčinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky, a krokoch vlády Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska v tejto súvislosti. Úvodom musím poznamenať, že táto informácia je neúplná a s jej závermi sa možno stotožňovať iba čiastočne.

O čo ide? Informácia správne poznamenáva, že Devín banka sa od svojho vzniku správala neštandardne a svojou činnosťou nepatrila do bežného bankového sveta. Činnosť banky sa v prvom období do roku 1998 sústreďovala do oblasti deblokácie ruského dlhu. V druhej fáze svojej činnosti od roku 1998 už nedeblokovala ani cent, avšak sústredila sa na prijímanie vkladov od občanov s prísľubom nereálnych úrokov. Táto činnosť bola vysoko stratová a svojou podstatou pripomínala známe pyramídové hry, keď sa novými vkladmi spláca sľúbený výnos pre skôr zapojených vkladateľov. Spoločným rysom obidvoch fáz činnosti Devín banky bola snaha o výrazné politické krytie svojej existencie.

Vážené dámy a páni, bankový dohľad Národnej banky Slovenska vlani vykonal tzv. dohľad na mieste v Devín banke s otrasným výsledkom. O dôkladnom preverení dokumentov a účtovníctva tejto banky protokol konštatoval, že účtovníctvo v Devín banke nespĺňa základný informatívny charakter. Je to najhoršie konštatovanie, ktoré je možné vysloviť v súvislosti s bankovou inštitúciou. Tento záver preložený do zrozumiteľného jazyka znamená, že banka systematicky klamala a podvádzala Národnú banku Slovenska, vkladateľov a orgány štátu. Znamená to nič viac a nič menej, že akcionári banky a manažment umožnili kradnutie alebo priamo kradli peniaze z banky a retušovali to sfalšovaním účtovníctva. Dohľad na mieste Národnej banky Slovenska len potvrdil predchádzajúcu povesť Devín banky v odborných kruhoch o nedôveryhodnosti banky. Je verejne známe, že od roku 1998 Devín banka nemohla získať peniaze na medzibankovom trhu, čo znamená, že ostatné banky jej nepožičali, lebo mali vážne obavy o svoje vklady.

Nechcem uvádzať podrobnosti z protokolu Národnej banky Slovenska, kde sa rozvádzajú konkrétne príklady podvodov, klamstiev a skresľovaných dokumentov, pozastavím sa iba pri jednom konštatovaní Národnej banky Slovenska. Orgány Devín banky marili dohliadku na mieste. Ide o bezprecedentný akt zo strany kontrolovaného subjektu, ktorý nemá obdobu. Protokol teda charakterizoval Devín banku ako nedôveryhodnú, podvádzajúcu inštitúciu, ktorá stratila dôveru ďalších účastníkov bankového trhu aj samotných pracovníkov bankového dohľadu. Je teda zarážajúce, ak aparát bankového dohľadu podá správu o podvodnej činnosti Devín banky a zároveň guvernér Jusko v čase rokovania vlády v Devín banke vyhlási: "Absolvoval som stretnutie s akcionármi banky a považujem ich za serióznych." Vystáva otázka, či guvernér, vláda a banková rada boli informované o výsledkoch dohliadky na mieste a čo ich primalo ku konštatovaniu, že akcionári sú seriózni.

Pýtam sa, či vedenie bankového dohľadu podalo návrh do Bankovej rady Národnej banky Slovenska po svojich zisteniach na zavedenie nútenej správy v Devín banke. Pýtam sa ešte raz: Podal bankový dohľad do Bankovej rady návrh na zavedenie nútenej správy? Ich zistenia sú šokujúce a mňa zaujíma, na základe čoho Národná banka Slovenska dospela k názoru, že akcionári banky sú seriózni. Ide o veľmi jasný rozpor medzi zisteniami pracovníkov bankového dohľadu a medzi závermi vedenia bankového dohľadu. Považovať podvodných akcionárov za serióznych hráčov na finančnom trhu, dôverovať im počas celej ich agónie je buď hlboký profesionálny omyl, alebo zámer.

Čomu verila Národná banka Slovenska a čomu verila časť vlády? Že sa zázrakom podarí deblokovať ničím nepodloženú sumu z Ruskej federácie? Že sa nový generálny riaditeľ, hoci bol predstaviteľom tých istých akcionárov, bude správať inak ako jeho predchodca? Že zázračne uzrie svet audit po tom, čo zahraničný audítor odmietol dokončiť audit za rok 2000 pre marenie ich činnosti zo strany Devín banky. Verila Národná banka Slovenska, že sa neobjavia zmenky v hodnote 450 mil. korún vystavené v prospech akcionárov Devín banky na úkor samotnej Devín banky? Rád by som počul jediný hodnoverný argument pre tvrdenie, že akcionári Devín banky sú seriózni investori. Tí, ktorí riskovali vlastné peniaze, to znamená ďalšie banky, ich nepovažovali za serióznych od roku 1998. Tí, ktorí neriskovali vlastné peniaze a neviedli v Devín banke účty, ich považovali za serióznych do zavedenia nútenej správy. Ide o hlboký omyl, ktorý stojí ostatných vkladateľov bankového sektoru viac ako 7 mld. korún.

Strana maďarskej koalície od vzniku vlády v roku 1998 upozorňovala vládu, ministerstvo financií a Národnú banku Slovenska na netransparentnosť činnosti Devín banky a na nedôveryhodnosť jej akcionárov a manažmentu, žiaľ, bez výsledku. Ani spomínaný protokol, ani strata dôvery na medzibankovom trhu, ani neschopnosť plniť povinné minimálne rezervy nestačili na to, aby Národná banka Slovenska začala konať alebo aby ministerstvo financií začalo uplatňovať svoju pohľadávku vo výške 9,7 mld. korún. Práve naopak, podnikli sa veľmi netransparentné a zvláštne aktivity, ktorých cieľom bolo dať punc dôveryhodnosti tejto podvádzajúcej banky.

Konkrétne. Valné zhromaždenie Slovenských elektrární zvolilo za predsedu predstavenstva Štefana Košovana, bývalého predsedu Dozornej rady Devín banky, a predstaviteľa hlavných akcionárov banky firmu APIS. Jeho nástupom Slovenské elektrárne zázračne stratili schopnosť deblokovať a nutne potrebovali k tomu Devín banku. Len podotýkam, že po krachu Devín banky Slovenské elektrárne opäť vedia deblokovať. Vláda napriek otrasným zisteniam bankového dohľadu odsúhlasila mandátnu zmluvu s Devín bankou, a to napriek tomu, že Devín banka nebola schopná priniesť jediný dokument z ruskej strany o tom, že má prísľub uvoľniť peniaze, a napriek tomu, že Devín banka nebola schopná zaistiť bankovú garanciu pre spomínaný obchod. Vláda napriek týmto skutočnostiam vyjadrila dôveru banke.

Podotýkam, že na veci, o ktorých hovorím, upozorňovali predstavitelia SMK, SOP od samého začiatku vládnej koalície a ani raz nehlasovali za pomoc tejto podvodnej banke. Táto dôvera ďalšej časti vlády Devín banke trvala tak dlho, že napriek tomu, že Devín banka nesplnila ani tie podmienky, ktoré boli stanovené v uzneseniach vlády - hodnoverný audit, zmena predstavenstva, nominovanie zástupcov štátu v dozornej rade -, došlo dvakrát k predĺženiu zmluvy. Výsledný efekt bol žalostný. Devín banka nebola schopná deblokovať ani cent.

Neobstojí argument Národnej banky Slovenska, že prísnym uplatnením ustanovení zákona o bankách by mohol padnúť bankový systém, preto bolo treba pomôcť aj Devín banke. Národná banka Slovenska totiž musela prihliadnuť nielen na množstvo klasifikovaných úverov a na kapitálovú primeranosť, ale musela brať do úvahy aj dôveryhodnosť vlastníkov. A kým vlastníci v ostatných bankách vrátane štátneho akcionára nielen sľubovali, ale aj plnili sľuby, akcionári Devín banky podvádzali. Je zodpovednosť bankového dohľadu, že napriek svojim zisteniam naďalej dôveroval akcionárom a umožnil zvýšiť výšku chránených vkladov na sumu vyše 11 mld. korún.

Záverom. Kauza Devín banky je smutným prípadom podvodných akcionárov, politického krytia a benevolencie bankového dohľadu. Treba zdôrazniť, že absolútnu zodpovednosť za krádež vyše 6 mld. korún nesú akcionári Devín banky uvedení v prílohe vládneho materiálu. Ja by som ich rád prečítal. Je to APIS, akciová spoločnosť, Horné Rakovce, VTF ENERGIA, s. r. o., Turčianske Teplice, medzinárodná finančná spoločnosť Rusko, odborové zväzy Slovenskej republiky, GOYA Japonsko, IFOP Bratislava, SES Tlmače, MK NET Zlaté Moravce, JUPOL Košice, MODENIA Turzovka a EUROTRADE Košice a ďalší drobní akcionári, ktorí, predpokladám, nemali vážny vplyv na chod banky. Nemôže sa stať, aby ľudia zastupujúci týchto akcionárov mali ešte možnosť uchádzať sa o štátne zákazky alebo reprezentovať štát a štátne záujmy. Zároveň treba dodať, že benevolencia bankového dohľadu spolu s chybnými krokmi Národnej banky Slovenska už bez ohľadu na úmysel umožnila týmto dobrodruhom ešte tri roky pôsobiť na bankovom trhu. Politickú zodpovednosť nebudem rozoberať, posúdia to voliči vo voľbách.

Dovoľte mi, aby som predniesol návrh uznesenia, ktorý by menil druhú časť uznesenia pána poslanca Malchárka:

"Národná rada Slovenskej republiky žiada guvernéra Národnej banky Slovenska, aby na nasledujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predložil správu z oblasti bankového dohľadu Národnej banky Slovenska o opatreniach prijatých v súvislosti s krachom Devín banky vrátane vyvodenia osobných konzekvencií v rámci Národnej banky Slovenska a o opatreniach, ktoré by eliminovali vznik podobných situácií na slovenskom bankovom trhu." Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Gyurovszky bol posledný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu písomne. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. (Hlasy z pléna.)

Prepáčte, páni poslanci, ja som nezaregistroval, že v rámci rozpravy sa prihlásil ešte včera s možnosťou vystúpiť pán podpredseda vlády, pani ministerka a pán guvernér Národnej banky, takže ruším rozhodnutie o skončení rozpravy. Rozprava pokračuje ďalej vystúpením. Dohodnite sa, ktorý z vás chce vystúpiť prvý. Pán guvernér Národnej banky. Je všeobecný súhlas, aby vystúpil pán guvernér?

Pán guvernér, máte slovo. (Ruch v sále.)

Pani poslankyňa Malíková, prosím, osobne ste žiadali vypočuť si pána guvernéra.

Nech sa páči, pán guvernér.

M. Jusko, guvernér Národnej banky Slovenska: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za možnosť vystúpiť na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a podať môj pohľad na problémy Devín banky a snáď podať aj niektoré vysvetľujúce informácie, keďže ide o zložitý, komplikovaný prípad.

Dovolím si na úvod dve všeobecnejšie poznámky. Prvá poznámka je to, že imanentnou súčasťou trhového prostredia je aj neúspech. Či ten neúspech nazveme strata, prepustenie zamestnancov alebo konkurz, bankrot, likvidácia, stále je to neúspech a je to záležitosť zlá. Treba robiť všetky opatrenia, aby k týmto záležitostiam nedochádzalo. Plne sa to dotýka aj bankového sektora. Keď je neúspech, je potrebné vyvodiť aj istú zodpovednosť. A miera vyvodenia zodpovednosti závisí od posúdenia zodpovednosti tých-ktorých osôb. Ja za seba môžem povedať jedno, že do funkcie guvernéra som nastúpil v júli roku 1999 a necítim príliš veľkú zodpovednosť za to, že Devín banka skončila tak, ako skončila.

Ďalej by som si dovolil zaujať svoje stanovisko hlavne na položené otázky, pretože podľa môjho názoru v celkovom kontexte to môže byť pre rokovanie Národnej rady užitočné.

Pán poslanec Cuper položil otázku, prečo funguje Devín banka a prečo nebola Devín banke odňatá licencia. Povedal by som, že Devín banka ako finančná inštitúcia v reálnom, faktickom zmysle slova dnes nefunguje, pretože neprijíma vklady, nemôže poskytovať úvery, nemôže robiť platobný styk. Teda v reálnom slova zmysle Devín banka nefunguje. Z právneho hľadiska Devín banke nebola de iure odňatá licencia. A je to právna rovina problému.

Pán sudca Palášthy 22. 11. tohto roku vydal isté rozhodnutie, ktorým de facto odňal Devín banke licenciu, avšak sú o tom právne pochybnosti. Poviem otvorene, že nám situácia, keď Devín banka má licenciu, vyhovuje, vyhovuje nám preto, že môžeme kontrolovať aktíva Devín banky. A keďže nemáme plnú dôveru vo výkon správy konkurznej podstaty, tak sme tomu radi a každú platbu kontrolujeme, či je účelná alebo je neúčelná.

Odňať licenciu z právnej stránky znamená aj to, že potrebujeme vyjadrenie Predstavenstva Devín banky, potrebujeme vyjadrenie správcu konkurznej podstaty. Tieto vyjadrenia sme do včerajšieho dňa nedostali. Takže aj keby sme silou-mocou chceli, tak sme licenciu banke odobrať nemohli, pretože neboli naplnené tie kroky, ktoré predpokladá zákon. Až sa niekto sťažuje v novinách, že sme neodňali licenciu, nech vykoná niečo pre to, aby sme ju mohli odňať, nech podá svoje vyjadrenie. Ale podotýkam, my sme veľmi radi, že môžeme kontrolovať priebeh výkonu konkurzu v Devín banke.

Dosť kľúčovou otázkou, ktorú položil pán poslanec Cuper, je skutočnosť o strate. Aká je teda strata. Veľmi často sa operuje sumami 11 mld., 11,3 mld., 11,6 mld., 11,7 mld. Je to suma, ktorú vyplatí Fond ochrany vkladov.

A myslím, že správne to povedal pán poslanec Húska, ktorý povedal, áno, to vyplatí Fond ochrany vkladov, ale Fond ochrany vkladov bude mať istý príjem zo speňažovania daného majetku. Istý príjem sú peniaze, ktoré sú uložené v Národnej banke. To je 600 mil. korún. Istý príjem je príjem z predaja štátnych cenných papierov. To je suma okolo 300 mil. korún. Banka má nejaké budovy, tie predá, má nejaké pohľadávky voči cudzím bankám, voči domácim bankám. Tie úložky v domácich alebo v cudzích bankách sú termínované. Áno, je pravdou, že niektoré banky ich vrátia, niektoré banky nevrátia, budú sa snažiť nevrátiť. Niektorí klienti, ktorí majú záväzky voči Devín banke, budú sa možno snažiť využiť situáciu a nebudú plne honorovať svoje záväzky. Preto výkon konkurznej podstaty ukáže, koľko toho správca konkurznej podstaty vymôže. A môj odhad je taký, že to môže byť až 5 mld. - 6 mld. Sk. A veľmi to závisí aj od toho, ako posúdi pohľadávku, tzv. pohľadávku voči štátu, ktorú uplatnila Devín banka, príslušný súd. Podotýkam, že ide dnes o hodnotu zhruba 3 mld. korún.

Pri výkone konkurznej správy je vcelku logicky prirodzené, že peniaze, ktoré banka investovala do aktív, poskytla úvery, kúpila budovy, sa nevrátia vo svojej 100-percentnej výške, a to z dôvodu toho, že ten, kto realizuje konkurznú správu, predáva pod tlakom. On musí chcieť, on musí predať. Na strane druhej ten, kto kupuje, to využíva a povie, áno, ja to kúpim, ale za 60-percentnú, 50-percentnú, 70-percentnú cenu. Závisí to od šikovnosti výkonu konkurznej správy. Zdroje Devín banky, ktoré získala aj od občanov a hlavne od občanov, teda boli použité na strane aktív - poskytovanie úverov, nákup budov a tak ďalej, úložky v bankách vrátane Národnej banky Slovenska. A ten rozdiel, ktorý vznikne po skončení konkurznej správy, nám ukáže, akú výšku straty utrpí Fond ochrany vkladov. Čiže nie je správne tvrdenie, že strata z tejto operácie, z krachu Devín banky bude 11 mld. korún. Nie je možné dnes povedať, aká skutočne bude. A uvidí sa to až po skončení konkurzu.

Tiež je dôležité si uvedomiť, že, už sa o tom hovorilo, ja to len zopakujem, tieto náklady, túto stratu v konečnom dôsledku znášajú banky, pretože dané peniaze vyplatí Fond ochrany vkladov a do Fondu ochrany vkladov prispievajú zákonom stanovenými príspevkami komerčné banky na Slovensku.

Pán poslanec Hamžík položil veľmi dôležitú otázku, prečo NBS nezaviedla nútenú správu skôr. Áno, mohli sme zaviesť nútenú správu, pretože vedeli sme o tom, aká je situácia v banke. Keby sme ju boli zaviedli, tak situáciu, ktorú zažívame dnes, by sme zažili pred rokom alebo pred dvomi, alebo pred tromi, alebo pred štyrmi. Rovnako by platil Fond ochrany vkladov, rovnako by utrpeli právnické osoby, ktoré nemajú poistené vklady, rovnako by to bol dopad na finančný trh. My sme sa domnievali, že je účelnejšie, efektívnejšie sa pokúsiť o ozdravný proces v banke, ozdravný proces taký, ktorý bol v mnohých bankách úspešný na Slovensku. Keďže dané odporúčanie Národnej banky akceptovala vláda, aj keď nie jednomyseľným rozhodnutím, tak sme využili túto možnosť, že je lepšie zachrániť banku, aby neutrpeli právnické osoby, aby neutrpel Fond ochrany vkladov, aby nebol finančný otras. Ozdravný proces sme považovali za správny. Aj ja to považujem s odstupom času za racionálne a správne rozhodnutie a hlásim sa k nemu aj dnes. Čiže dôvodom, prečo sme ju nezaviedli, bol fakt, že sme verili v to, že je možné banku ozdraviť.

Vysoké úrokové sadzby Devín banky. Áno, je pravdou, že Devín banka lákala vklady vysokými úrokovými sadzbami. Po tom, keď boli prijaté opatrenia, ozdravný proces, banka bola jednoznačne požiadaná, aby v rámci svojich možností znižovala úrokové sadzby a nesmela takto nekalo pôsobiť na peňažnom trhu. O tom, ako sa vyvíjali úrokové sadzby v Devín banke, svedčí tento materiál, pretože v prílohe je vývoj úrokových sadzieb, za ktoré lákala vkladať depozitá Devín banka, priemer slovenských bánk, ale aj štát. Keď si dobre všimnete ten graf, tak zistíte, že štát v tomto čase platil viacej, než platila Devín banka.

Čo sa týka nejakých politických dohôd medzi premiérom a podpredsedom vlády, ja o nich neviem. Skutočne neviem o žiadnych dohodách. A ja zodpovedne vyhlasujem, že osobne ja som presviedčal príslušných členov vlády, že lepšia alternatíva je zachrániť, než zlikvidovať.

Pán poslanec Oberhauser v podstate povedal to, že Devín banka bola v zlej situácii a nedodržiavali sa platné zákony. Áno, je to pravda. Vedeli sme o tom, že je v zlej situácii, že je neporiadok v tejto banke.

Jedným z ukazovateľov, ktoré má každá banka na Slovensku dodržiavať, je tzv. ukazovateľ kapitálovej primeranosti. Ten protokol, ktorý, žiaľ, unikol z Devín banky a ktorí viacerí novinári majú, možno aj vy máte k dispozícii, v podstate vraví to, že kapitálová primeranosť Devín banky bola v čase vykonania tej dohliadky zhruba 0 %. Podzákonné právne predpisy stanovujú, že každá banka na Slovensku musí mať kapitálovú primeranosť vyššiu než 8 %. Ja poviem otvorene, áno, situácia bola taká, že aj na základe dohliadky na mieste kapitálová primeranosť bola v tomto čase v Devín banke zhruba 0 %. Pripomeniem len to, že keď som nastúpil do funkcie, kapitálová primeranosť bankového sektora na Slovensku bola zhruba tá istá, 0 %. Boli viaceré banky, ktoré mali zápornú kapitálovú primeranosť, ktoré boli ozdravené a ktoré dnes normálne fungujú. Niektoré boli ozdravené v rámci veľkého reštrukturalizačného balíka, ale vyšiel ozdravný proces aj v niektorých bankách. A tie banky dnes normálne fungujú. Keby sme teda dogmaticky uplatnili princíp, každá banka, ktorá nespĺňa to kľúčové kritérium svojej kvality, 8-percentnú kapitálovú primeranosť, musí byť zatvorená, tak tie nedozerné následky, ktoré by z toho vznikli, by boli také, že ja si ich ani neviem predstaviť. Preto bolo podľa mňa úplne logické v situácii, v ktorej sme boli, pokúsiť sa ozdraviť nielen veľké banky, ale tam, kde to bolo možné, aj iné banky.

Môže byť protiargument, prečo sme takto nepostupovali v prípade AG banky, Dopravnej banky, SKB. Dôvod bol preto, že tam nebol vypracovaný taký ozdravný plán, ktorý by presvedčil mňa a mojich spolupracovníkov, že tento postup je účelný. Nebol vypracovaný, nedával záruku, že môžu sa normálnymi nákladmi tieto banky ozdraviť, a preto NBS alebo bankový dohľad NBS rozhodol o zavedení nútenej správy.

Pán poslanec Kotian vravel, že ide o zlodejinu, z banky bolo vykradnutých 11,5 mld. Ja musím povedať, že na vyčíslenie tej straty, ktorú utrpí Fond ochrany vkladov, a jemu to zaplatia banky, si počkajme. Určite to nebude 11,5 mld. korún. Áno, ja potvrdzujem to, že došlo v histórii banky k nezdravým praktikám, príliš voľnému poskytovaniu úverov. A len upozorním na to, že my sme od môjho pôsobenia vo funkcii dali podnet na Generálnu prokuratúru, v ktorých sa spomína 15 podozrivých prípadov, ktoré je potrebné vyšetriť. Ak sa ukáže trestnoprávna zodpovednosť, som plne za to, aby by bola vynesená trestnoprávna zodpovednosť. Upozorňujem len na to, že náš protokol, ktorý unikol nie od nás, ale z Devín banky, lebo mám ten dojem, že z Devín banky, to je len podozrenie, to nie sú preverené fakty. To musí potvrdiť v konečnom dôsledku súd, keď vyšetrovateľ zistí, že áno, je tam podozrenie zo spáchania trestného činu. Preto upozorňujem, že menovanie konkrétnych spoločností, tých alebo oných, tieto spoločnosti môžu považovať za sťaženie svojho obchodného podnikania alebo za ohrozenie ich obchodných záujmov. Preto doporučujem istú opatrnosť, pretože je to z našej strany len podozrenie.

Pán poslanec Šepták vravel o tých stratách fyzických osôb, že stretol pani, ktorá prišla o 15 tisíc korún. Áno, fond ochranných vkladov kryje vklady len do istej výšky, je to zhruba 350 tisíc korún. Áno, pri rozhodovaní o tom, či ozdraviť banku alebo ju hneď zatvoriť, zlikvidovať, sa musí zvažovať aj tento aspekt, aby ľudia a právnické osoby neprišli zbytočne o svoje peniaze. Veď keď vyšiel proces záchrany iných bánk, žiaden vkladateľ v nich neutrpel stratu, či to bola právnická osoba alebo či to bola fyzická osoba. Áno, aj tento aspekt sme brali do úvahy, či teda postupovať veľmi tvrdo, veľmi rigorózne a zatvoriť banku alebo sa pokúsiť o jej záchranu. Keby ten ozdravný plán vyšiel, príslušná pani, ktorú stretol pán poslanec Šepták, by o žiadnych 15 tisíc korún neprišla. Mne píšu postihnutí občania, žiadajú ma o výnimky zo zákona, pretože starí ľudia si šetrili na dôchodok, pre svoje vnúčatá a neboli a ani nikdy nebudú informovaní, pretože nie každý tomu rozumie. Píšu žiadosti o výnimky, ktoré ja nemôžem dať zo zákona. Ja dostávam denne možno 5 listov od takto postihnutých občanov. Verte, že aj tento aspekt som bral do úvahy. Áno, ale podstata musí byť ozdravný plán, či príde k nejakým výsledkom alebo to k nim môže viesť alebo nemôže viesť.

Pán poslanec Oberhauser spomenul televíznu techniku. Dnes alebo včera v médiách bolo vyjadrenie zahraničného manažéra, ktorý pôsobí na Slovensku, ktorý otvorene povedal o zodpovednosti manažérov bánk za to, aké aktívne obchody robia, že nie je možné chcieť, aby pracovník dohľadu schvaľoval tej alebo inej banke nejakú aktívnu operáciu. Nie je to možné, to povedal zahraničný manažér, ktorý pôsobí na Slovensku. Nie je možné, aby predstaviteľ banky, tej alebo onej komerčnej banky, prišiel do Národnej banky Slovenska a žiadal, aby sme mu odsúhlasili nákup televíznej techniky. Veď to sa nedá ani predstaviť, že by takto mohlo byť organizované bankovníctvo.

Realita bola taká, áno, Devín banka nakúpila televíznu techniku a my sme zistili pri previerke, že túto televíznu techniku má a že dokonca nemá z nej výnos. Súčasťou bánk sú aj lízingové spoločnosti. V podstate každá banka má nejakú lízingovú spoločnosť a prenajíma všetko možné. Takže nemá z toho Devín banka výnos. Tak som si zavolal akcionárov, ja osobne, a prikázal som im - táto televízna technika buď vám bude prinášať výnos, alebo ešte lepšie je predať ju. Tento obchod sa nám nepáči, ktorý ste urobili z tých alebo oných dôvodov. Bolo prisľúbené, že sa o to pokúsia. Videl som podpísanú predbežnú dohodu jedným dosť významným slovenským podnikateľom, ktorý chcel podnikať v tejto oblasti, že odkúpi televíznu techniku, ktorú pre tie alebo oné účely si nakúpila Devín banka v minulosti. Žiaľbohu, potom daný obchod sa nezrealizoval. Čiže je nereálne od nás očakávať, že by sme schvaľovali akýkoľvek aktívny obchod, ktorý urobí banka. Ale keď ho zistíme a vidíme, že daný obchod je zlý pre banku, snažíme sa prijímať opatrenia a prijímali sme ich aj v prípade inkriminovanej televíznej techniky.

Pán poslanec Húska trošku vyčíta, že som neodolal politickému tlaku vlády a nezakročil v Devín banke. Moja odpoveď je asi taká. Prvostupňové rozhodnutie v akomkoľvek prípade z hľadiska dohľadu vykonáva bankový dohľad Národnej banky Slovenska. V inkriminovanom čase bankový dohľad riadil priamo viceguvernér Mudrík. Ja som riadil pána viceguvernéra Mudríka. Len pripomeniem, že pán viceguvernér Mudrík bol vymenovaný do funkcie v predchádzajúcom funkčnom období. Ja som bol vymenovaný do funkcie v tomto funkčnom období tohto parlamentu. Ja vám garantujem, že ja som nedržal za ruku pána Mudríka, aby nedával pokyny pánu Kašiakovi vrchnému riaditeľovi bankového dohľadu, aby tú Devín banku dával do konkurzu. Pán Mudrík mal rovnaké stanovisko, že je lepšie sa pokúsiť o ozdravný proces v Devín banke. Len na ilustráciu poviem, a možno sa bude k tomu chcieť vyjadriť pán vicepremiér a pani ministerka financií, že vzťahy s bývalým viceguvernérom Mudríkom neboli ideálne. Takže z tohto pohľadu chcem argumentovať, že nebol politický tlak. Bankový dohľad v tom čase bol riadený pánom viceguvernérom Mudríkom a verím, že by to potvrdil, že ja som naňho žiaden nátlak nerobil.

Pán poslanec Cuper položil otázku o refundácii občanov 11 mld. korún. Odpoveď je taká, 11 mld. korún vyplatí Fond ochrany vkladov, Fondu ochrany vkladov to zaplatia banky. Sprostredkovane to má dopad na občanov, rovnako sprostredkovane má dopad na občana krach akejkoľvek firmy, rovnako aj banky. Rozdiel je v tom, že kým firma má aktíva zvyčajne v miliónoch, banky to majú v miliardách. Preto je krach banky ďaleko závažnejšou skutočnosťou ako krach nejakej firmy, obyčajnej, menšej, nevravím o veľkých koncernoch. V tejto ekonomike došlo ku krachu veľa priemyselných podnikov, poľnohospodárskych podnikov. To má tiež nepriaznivý dopad na štátny rozpočet. Ešte raz opakujem, občanom za chránené vklady sumu zhruba 11,5 mld. vyplatí Fond ochrany vkladov, Fondu ochrany vkladov to zaplatia v príspevkoch komerčné banky registrované v tejto republike. A podľa našich prepočtov a odhadov Fond ochrany vkladov bude mať vysporiadané svoje záväzky do konca roku 2005.

Pán poslanec Tatár vraví o špinavosti zo strany guvernéra voči pánu advokátovi Valkovi. V poslednom odseku poslednej strany informácie, ktorá bola predložená na rokovanie Národnej rady, sa píše aj o tom, že je nutné postupovať tak, aby bola minimalizovaná finančná ujma. A ja takto postupovať chcem a chcem minimalizovať finančnú ujmu tú, ktorú bude znášať Fond ochrany vkladov, ktorú budú znášať právnické osoby a tie fyzické osoby nad tú hranicu chránených vkladov. To, čo sa nevyplatí správcom, to zostáva k dispozícii veriteľom, ako som ich vymenoval, Fondu ochrany vkladov, právnickým osobám aj niektorým fyzickým osobám. Pretože sme považovali za neúmerné, aby sa tu správcovia podieľali tak možnou neúmernou odmenou, preto sme konali a preto budeme konať.

A ja osobne proti pánu doktorovi Valkovi som do včerajšieho dňa nič nemal. Ja som ho len vyzýval, aby sa vzdal funkcie a aby ten, kto bude menovaný za nového správcu konkurznej podstaty, tam by to bolo jednoznačné, bol odmeňovaný podľa novej vyhlášky, zhruba 10 mil. korún. Pán doktor Valko sa síce vzdal, ale ešte do včerajšieho dňa, možno predvčerajšieho dňa pôsobil ako správca konkurznej podstaty, ešte nebol právoplatne odvolaný, ešte v novembri vykonal veľmi závažné právne kroky ohľadom jeho žiadosti o odňatie bankovej licencie Devín banky. Ja som vysvetlil, prečo je pre nás licencia v tejto fáze zaujímavá. Ja nechcem hodnotiť a ani som to nechcel hodnotiť, ako sa kto stal správcom konkurznej podstaty. Viem o tom dosť. A to, že niekto bol vymenovaný v piatok v posledný deň, keď platila vysoká odmena, o niečom svedčí. A rovnako je pravdivé to, že pán doktor Valko mi dvakrát telefonoval v inkriminovaný deň a oznámil to, čo som zverejnil v médiách. A nechcem sa k tomuto tu na tejto pôde príliš vracať.

A ja vítam to, že pán minister spravodlivosti povedal, že dá podanie alebo podozrenie zo spáchania trestného činu neznámym páchateľom a že celá záležitosť, ako bol vymenovaný správca konkurznej podstaty, sa prešetrí.

Ja budem len veľmi rád, keď sa daná záležitosť prešetrí, ale nie, kto to bol. Ja za to nie som zodpovedný. Ja som zodpovedný za to, aby v banke zostalo toho čo najviac. Preto som pôsobil aj budem pôsobiť ďalej tak, aby odmeny správcu konkurznej podstaty boli úmerné, aby to neboli sumy 500 mil. korún, 60 mil. korún a podobné sumy. A budem takto pôsobiť aj v budúcnosti bez ohľadu na to, ako sa ten alebo onen správca konkurznej podstaty volá alebo či je podporovaný tým alebo oným politickým subjektom.

K otázke pána poslanca Gyurovszkého, či bol podaný podnet, a k jeho otázke o serióznych akcionároch. Domnievam sa, že je to asi trošku vytrhnuté z kontextu, pretože, ja sa na to, samozrejme, nepamätám v tejto chvíli, možno som niekedy povedal, že kľúčoví akcionári, nie všetci akcionári, s ktorými som sa stretol, pristúpili, dá sa povedať, pozitívne k ozdravnému procesu Devín banky. Z tohto pohľadu sa mi zdalo, že konajú seriózne. A ja poviem prečo. Je známe, že Devín banka má pohľadávku voči štátu, že o tej pohľadávke rozhodne súd. V histórii, odkedy som guvernér, sa odohralo niekoľko prípadov, keď tento typ pohľadávok skončil v spoločnostiach na Cypre. A my sme sa veľmi obávali toho, že keď povieme príliš rigorózny postup a akcionárov nepresvedčíme, aby kooperovali, aby postupovali seriózne, že na druhý deň daná pohľadávka môže skončiť v nejakom, nazvime to, daňovom raji a potom keď súd tejto republiky rozhodne, že štát musí platiť, už nebude platiť do Devín banky, nebude platiť správcovi konkurznej podstaty, ale bude platiť nejakej spoločnosti, Cyprus sa často spomína v tejto súvislosti. To bola jedna záležitosť. Proste mali sme strach z toho, aby niekto nezneužil svoju moc, pretože on ovládal banku, on dával príkazy manažmentu, tak museli sme brať do úvahy aj tento faktor.

Vláda v spolupráci s bankovým dohľadom NBS mohla začať ozdravný proces len vtedy, keď manažment, akcionári banky k tomu pristupovali konštruktívne. Akcionári museli odsúhlasiť, že sa dostanú do manažmentu, Dozornej rady predstavitelia alebo zástupcovia, ľudia, ktorých určia vládne orgány. Bez ich súhlasu a schválenia na valnom zhromaždení to nebolo možné. Museli súhlasiť s tým, aj to vykonali, že odvolajú generálneho riaditeľa XY a miesto neho dajú iného generálneho riaditeľa. Museli akceptovať to, že je tam nízka banková kultúra, a tak tam príde človek, ktorý robil 30 rokov v inej banke na Slovensku a bude tú bankovú kultúru zavádzať. Museli súhlasiť s tým, že nebudú robiť rizikové obchody. Dôkazom je to, že aktíva banky boli zlepšené pri realizácii ozdravného procesu, pretože v lete roku 2000 banka nemala u nás ani korunu alebo niekoľko tisíc korún. Mala problémy s platobným stykom. V cenných papieroch nemala ani korunu. Keď sme zaviedli nútenú správu mala u nás zhruba 600 mil. korún a v štátnych papieroch mala zhruba 300 mil. korún.

Z tohto pohľadu musím povedať, že sme mali istú dôveru, že manažment banky a akcionári sa správajú pri ozdravnom procese seriózne. Toto prestalo vtedy, keď sme zistili, že v kľúčovej veci, vo veci zvyšovania základného imania sa deje podľa môjho názoru jasný podvod, podvod, ktorý podľa môjho názoru mal odhaliť aj manažment banky. A podľa môjho názoru bola o ňom informovaná časť akcionárov. Vtedy sme prestali dôverovať a potom už nám nič iné nezostávalo, len zaviesť nútenú správu. A v podmienkach Slovenska to znamená zánik banky. Museli akcionári a manažment súhlasiť napr. s tým, čo som tu spomenul v súvislosti s televíznou technikou. Ja si to môžem želať, ale konkrétne rozhodnutie urobia oni. A podľa vtedy platného zákona, ešte aj dnes platného zákona je možné trestať banku, ale nie manažéra. Nový zákon, účinný od 1. 1. 2002, umožní trestať aj manažéra, umožní dať mu vysokú pokutu, umožní vytvoriť tzv. čiernu listinu. Ale za dnes platného zákona je možné trestať banku. Bolo možné vyrubiť pokutu, ja neviem akú, ale čo s tým. Tým im priťažíme a my sme ich chceli ozdraviť.

Čo sa týka otázky, či bol podaný podnet zo strany bankového dohľadu na Bankovú radu, aby bola odňatá licencia Devín banke. Nebol podaný takýto podnet.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, opakujem, problém je zložitý, má mnoho aspektov, informovanosť je rôzna, u niekoho viacej, u niekoho menej. Ja tie opatrenia, ktoré boli tu navrhnuté pánom Malchárkom aj pánom poslancom Gyurovszkým, akceptujem. My sme sa poučili nielen z prípadu Devín banky, my sme sa poučili z celého procesu reštrukturalizácie bánk. A my tie opatrenia budeme ďalej rozvíjať aj v spolupráci s medzinárodnými inštitúciami. A nie je problém pre nás predložiť správu. Z týchto opatrení časť sa už realizuje, časť je zatiaľ v plánoch a dúfam, že bude zrealizovaná v konkrétnom výkone bankového dohľadu, v konkrétnej práci Národnej banky Slovenska tak, aby k takýmto ďalším krokom nedochádzalo. Tým krokom myslím krachy bánk.

Avšak ešte raz si dovolím zopakovať. Žiaľ, v trhovej spoločnosti, v trhovej ekonomike neúspech je imanentnou súčasťou trhu. To je si potrebné uvedomiť a platí to aj pre banky. A zoberme len príklady vyspelých štátov, ako sú Nemecko, Francúzsko, severské štáty, Japonsko. Všade dochádza aj k neúspechom bánk, to je realita, to je fakt. (Hlasy zo sály.) Veľmi rád budem reagovať aj na ďalšie podnety. Berieme si príklady aj z týchto štátov a dnes náš bankový sektor je porovnateľný so sektormi v iných štátoch.

Kapitálový prínos bankového sektora, ktorý bol, keď som nastupoval do funkcie, zhruba 0 %, je dnes zhruba 19 %. Plníme mnohé kritériá, mnoho sa zlepšilo, žiaľ, aj za cenu takých udalostí, z ktorých jednou bola Devín banka.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám ešte raz za to, že som sa mal možnosť vyjadriť na tejto pôde a že som mohol možno útržkovito, čiastkovo, formou odpovedí na položené otázky zaujať k tomu svoje stanovisko. Prirodzene, som k dispozícii, až budú požiadavky vystúpiť znova alebo podať vysvetlenia na iných pôdach. Ďakujem veľmi pekne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP