M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kužma. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. S niektorými vecami, o ktorých hovoril kolega Kozlík, dá sa súhlasiť. Chcem ale upozorniť, že ak Devín banka mala výsadné postavenie v deblokáciách práve kvôli ruskej strane, treba veľmi otvorene povedať, že aj v Rusku sa zmenila politická situácia. Prišla nová garnitúra, ktorá už nemala záujem uprednostňovať Devín banku a z tohto dôvodu sa Devín banke deblokácie nedarili, nie z toho dôvodu, že by vláda obmedzovala vlastne možnosť deblokácií. Čiže vyslovene si myslím, že vplyv na deblokáciu bol z tohto dôvodu na ruskej strane pri výmene politickej garnitúry. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Cuper, nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Pán predsedajúci, ja by som chcel dať jeden návrh, aby vzhľadom na to, že pán predseda parlamentu by nám vedel ako člen koaličnej rady povedať najviac o Devín banke a tie jeho slová by boli, myslím si, určujúce pre naše budúce rozhodovanie. Mám návrh, pán predsedajúci, aby ste ma počúvali, mám návrh, aby ste dnes o 18.30 hodine schôdzu prerušili, pretože dostane slovo len pani ministerka a tá odverklíkuje to, čo už mala naverklíkované predtým, aj s pánom Miklošom, aj s pánom guvernérom Národnej banky, aby sme zajtra pokračovali o 9.00 hodine s tým, že by nám aj pán predseda parlamentu podal k tomu expozé ako člen koaličnej rady. Pretože zrejme všetky tieto akcie, ktoré viedli ku krachu, sa piekli v koaličnej rade. Teda zodpovednosť za krach Devín banky nesie priamo Dzurinda, Migaš, ale aj ďalší členovia koaličnej rady z radov predsedov politických strán, pána Hrušovského vyjmúc, pretože on je tam neskôr. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Iste, nemôžem vás rešpektovať, pretože podľa rokovacieho poriadku a inak sme si to neschválili, musíme rokovať do 19.00 hodiny, i keby ste si dali procedurálny návrh, ale, bohužiaľ, v tejto chvíli váš procedurálny návrh by zrejme neprešiel. Takže budeme rokovať do 19.00 hodiny.

Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šepták.

R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem povedať, že tu zaznelo už veľmi veľa vecí, či už pravdivých alebo menej pravdivých. Chcel som povedať, že základom tohto programu je to, že skrachovala jedna banka. A vôbec je momentálne nepodstatné, či bola súkromná alebo nesúkromná. Je podstatné, koľko peňazí uniklo a je podstatné, aký dlhý čas zodpovední činitelia vládni aj mimovládni o tomto probléme vedeli. To sú tie hlavné dôvody, ktoré, myslím si, treba tu neustále donekonečna a dopodrobna rozoberať, aby vláda mohla dať parlamentu na základe uznesenia jasnú odpoveď. A keď už hovoríme o týchto veciach, mám tu aj jednu "pikošku" a chcel by som sa spýtať poslaneckého klubu SDĽ, čo ich motivovalo k tomu, že svoj poslanecký účet mali v Devín banke a o koľko peňazí v tejto bankovej inštitúcii prišli krachom tejto banky. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Oberhauser.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. To, čo povedal pán poslanec ako predrečník, ma zaujalo, ale ešte by bolo zaujímavé doložiť - lebo stále tu aj pán Kužma operuje niečím pred rokom 1998 - ale v správe bankového dohľadu sa hovorí, že banka v druhom polroku 1999 začala nákup technologických zariadení potrebných na prevádzkovanie televízie. Bola to televízia Luna. Bolo to v hodnote okolo 261 mil. korún. A túto techniku používala po celý čas zadarmo, bez zaťaženia vlastných nákladov vo forme nájomného. Čiže je zaujímavé, že guvernér Národnej banky, bankový dohľad a všetci pristúpili na to, že sa založila televízia Luna, zadarmo dostala techniku a vysielala veľmi dlhý čas a banka jej ešte poskytla prostriedky v hodnote 200 mil. na nákup filmov. A to všetko pod bankovým dohľadom a Národnej banky Slovenska a pod dohľadom vlády, ktorá, samozrejme, musela byť o tom informovaná. Čiže aj toto je veľmi zvláštne, že sa vytvárali podmienky na propagandu pre určité lobistické skupiny, ktoré mali dokonca televíziu zadarmo k dispozícii financovanú pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Na svojich predrečníkov chce reagovať pán poslanec Kozlík, nech sa páči.

S. Kozlík, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Ja by som chcel ešte raz zdôrazniť základný problém, že tu daňoví poplatníci budú musieť zaplatiť 11 miliárd korún. To znamená, že došlo k situácii, ktorá určite nectí súčasnú vládnu garnitúru z hľadiska akcieschopnosti. A ja si myslím, že táto situácia sa premieta aj v iných dimenziách. O chvíľočku budeme schvaľovať štátny rozpočet, ktorý pokladám za katastrofálny z hľadiska porovnania s návrhmi štátnych rozpočtov v iných rokoch, že Slovenská republika zvýši svoj štátny dlh na 2,5-násobok v roku 1998, že budeme svedkami historického deficitu obchodnej bilancie pri 20 % nižších investíciách, pán Mikloš, nie zahraničných, ale realizovaných investíciách, aby ste nezakrývali, ako to zvyknete robiť, pod hlavičkou priamych zahraničných investícií výpredaj strategických slovenských podnikov. Myslím si, že situácia, neschopnosť vlády realizovať kompaktnú hospodársku, sociálnu politiku, sa premieta nielen do oblasti tej neschopnosti zasiahnuť rázne a rýchlo v oblasti Devín banky, ale tá sa premieta do celkového vývoja hospodárskych, sociálnych vzťahov na Slovensku.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, máte procedurálny návrh? Nech sa páči, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh na zavolanie predsedu vlády k tejto diskusii, a pokiaľ nepríde pán predseda, na prerušenie rokovania. Keďže tu vychádzajú čím ďalej, tým vážnejšie skutočnosti, ku ktorým by sa mal predseda vlády vyjadriť v tom zmysle, či na základe už doteraz odznetých skutočností nedáva návrh na odvolanie príslušných členov vlády, poprípade, ktorých členov vlády odvolá na základe skutočností, ktoré už odzneli. Preto prosím, aby ste, pán predsedajúci, z vlastnej moci prerušili rokovanie a pozvali pána predsedu vlády na rokovanie parlamentu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa. Kolegovia, o procedurálnom návrhu sa hlasuje bez rozpravy. Môžeme o tom návrhu... (Reakcia z pléna.) Pýtam sa, je všeobecný súhlas. Priatelia, nie v zlom, ctime si rokovací poriadok. Sme demokrati. Čiže budeme hlasovať vtedy, ak bude snemovňa uznášaniaschopná. Teda budeme pokračovať v našom rokovaní, pán kolega Cuper.

Slovo má pán poslanec Húska, pripraví sa pán poslanec Gyurovszky. Ale, samozrejme, o vašom návrhu budeme hlasovať, keď bude snemovňa uznášaniaschopná.

Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

A. M. Húska, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení zástupcovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia, prerokúvaná problematika je, samozrejme, nepríjemná, nepríjemná pre koaličnú vládu a nepríjemná tobôž pre jej členov, ktorí naozaj za túto problematiku nesú politickú zodpovednosť. Ja ani na chvíľu nechcem tvrdiť, že napríklad samotný fakt transformácie bánk z bánk, by som povedal, len operačných inštitúcií, ktoré boli v rámci riadeného plánovitého hospodárstva na banky komerčné, vždy nesie so sebou aj dôsledky nie celkom zvládnutej technológie v bankovom sektore.

Vo svojom vysvetlení v Hospodárskych novinách pán guvernér Jusko hovoril takým kulantným spôsobom o tom, že Devín banka nezvládla bankovú kultúru. Dá sa to aj takýmto kulantným spôsobom povedať, ale každopádne treba rátať s tým, že s politickými dôsledkami sa bude rátať a tieto budú každopádne spočítané. Chcem povedať toľko, že keď budeme hovoriť o rozdelení viny, tak, samozrejme, že za vývoj v Devín banke zodpovedá aj bankový dohľad a zodpovedá aj šéf inštitúcie Národnej banky. Myslím si, že hlavná chyba bola v tom, že nevedel odolať tlaku, politickému tlaku vlády a jednoducho tento výkon dohľadu bol práve preto dosť bezzubý.

Ale chcem predovšetkým povedať, že táto vláda a jej predstavitelia vo veľkom skloňovali to, akým spôsobom minulá Mečiarova vláda zaviedla klientelizmus, ale toto je práve kauza, ktorá je ako vyšitá, ako jeden dlhotrvajúci klientelizmus, ktorý takto prebehol. Ale chcem poukázať na to, že túto problematiku fungovania banky, Devín banky, samozrejme, musíme zobrať aj do ohľadu s reálnou situáciou, vývojom napríklad pri deblokáciách. Pretože tu pani ministerka hovorila, že podaktorí politici strácajú pamäť, myslím si, že to môžeme potvrdiť.

Myslím si, že sa chvíľami hovorí, ako keby tej pamäti tu nebolo. Ale chcem opakovať, vtedy boli útoky, keď sa hľadali exkluzívne riešenia, priznávame, že vlastne aj so súhlasom, dajme tomu, ruskej strany, ktorá stanovovala, dajme tomu, podmienky deblokácie, pričom predpokladala, že to má byť bankový dom, ktorý by túto záležitosť sprostredkúval. Ale viete, o čom bola reč vtedy? O 20 až 25 % deblokácie. Táto hrdinská vláda, ktorá takým šarmantným spôsobom zvýšila zadlženie Slovenska na 2,5-násobok od roku 1998, tak táto vláda sa v podstate na deblokácii zúčastňovala takým spôsobom, že teraz ruská strana si mohla dovoliť už najkrajnejší návrh a ponúkla nám také isté zázračné riešenie, s akým sa musela uspokojiť česká vláda, do 25 % z dlhu. To je ponuka. To je ponuka aj za ten druh politiky, arogantnej politiky, že sme často rokovali s naším partnerom, ktorý nám dodáva 90 % energetických surovín, ako s prašivým a teraz je táto ponuka.

To, že sa to Českej republike stalo a dokonca česká vláda sa musí tváriť, že je veľmi spokojná s 25 %, to je celkom pochopiteľné, veď vám len pripomínam, ako sa nemožne správal prezident tejto krajiny, keď sa napríklad vyjadroval o Rusku, o ruskej vláde a tak ďalej. Takže teraz, samozrejme, vidíme, aký je to veľký rozdiel a ak zoberieme objem, ten obrovský objem deblokačného dlhu, ktorý k nám mal ísť a ak zoberieme teraz stav, ako sa od jednej vlády k druhej zhoršili schopnosti vydobyť nazad deblokačný dlh, tak vidíme, akú katastrofu robí táto vláda, akým spôsobom a rozsahom vlastne rozhadzuje peniaze, ktoré sú podstatne väčšie ako v tých prípadoch, o ktorých nafúknuto hovorila predtým.

Dovoľte mi, aby som zároveň upozornil na to, že máme aj ďalšie prípady, ako sa s bankami robí. Znova treba zobrať do ohľadu, že napríklad banku Slovenskú sporiteľňu sme predali za čosi vyše ako 17 mld. korún, pričom predtým štát z rozsahu naakumulovaných prostriedkov, ale z rozsahu 105 mld. 35 mld. oddlžil aj túto banku. A znova opakujem, preboha, čo to je za obchodník, ktorý najprv - budem veľmi jednoduchý - ktorý má dlh 35 mld., poviem 35 korún a teraz, keď oddlží tú inštitúciu, ktorú predáva a predá ju za 17 mld.. Neviem, čo chceme povedať k takémuto riešeniu.

Ale poznamenávam, že to vonkoncom nie je všetko, pretože trhová cena banky sa neurčuje len jej aktívami, ale určuje sa aj schopnosťou, akumulačnou schopnosťou vkladov, ktoré je v stave viazať na seba. A tam až vyše stonásobok z prostriedkov drobných sporivcov bola v stave sústrediť táto banka a minimálne z tohto tzv. disponibilného kapitálu by bolo potrebné odvodiť približnú, samozrejme, dohodnutú cenu banky. Nestalo sa, naopak, je to skutočne nezodpovedný postup a nemôže sa ničím ospravedlniť.

A z týchto dôvodov si myslím, že postupy, ktoré sa takýmto spôsobom zvolili, sú podstatne nákladnejšie, podstatne horšie a chcem ešte aj poznamenať takú kuriozitu, že, samozrejme, z tých 35 mld. korún, o ktoré sa oddlžila Slovenská sporiteľňa, skoro 29 mld. boli pôžičky, ktoré sa poskytovali pri malej privatizácii. Takže sa treba dívať na túto vec naozaj tak, ako sa deje. Ak toto nazývame profesionalitou, ak toto nazývame serióznosťou, tak potom neviem, čo je vlastne nezodpovedný postup.

A chcem povedať, že sa nemôžeme čudovať, že zahraniční partneri chcú, samozrejme, maximálne pri každej obchodnej transakcii získať alebo čo najmenej stratiť. To je celkom regulérne. Ale ako to, že naša vláda, ktorá má povinnosť, ústavnú povinnosť obhajovať slovenské záujmy, takýmto spôsobom vlastne nekonala. Treba rovno povedať, že i celý problém Devín banky je spojený aj s tým, že nám vlastne krachol celý možný systém oveľa prijateľnejšieho deblokovania ruského dlhu. A že toto, samozrejme, sa potom nabalilo ako snehová guľa na celú banku. Nechcem zľahčovať ani okolnosti, že niektoré ekonomické skupiny mali také sklony, že chceli chodiť do banky ako do samoobsluhy, kde sa dokonca usilovali aj kapitáloví spoluvlastníci o poskytovanie úverov, ktoré, dajme tomu, neboli takto kryté.

Ale bez ohľadu na to, nedá sa nič robiť, tieto samotné fakty naozaj nepúšťajú. Nejde o to, či je to teraz 11 mld. alebo po odpočítaní približne 6 mld. vydobyteľných prostriedkov alebo nedobytných prostriedkov, ak to je v opačnom prípade, ale ide o to, že v danom prípade je tu na pranieri táto vláda, táto vláda, ktorá si svoje ostrohy urobila práve na zdrvujúcej kritike predchádzajúcej vlády. A ak sa pozriete na výsledky, že sa pohybujeme stále v stagnačnom pásme - ako vidíte, máme tu profesora, ktorý nás poučí -, ale ja vám voľačo poviem, stagnačné pásmo sa pohybuje až do 3-percentného rastu, ináč je to potom už, samozrejme, depresné pásmo. Keby bolo trocha serióznosti u pani ministerky, tak pravdu povediac, by som tu sedel ako pena, ako pena pri takýchto postupoch, viete. Pretože tie postupy sú naozaj neospravedlniteľné a ja nemôžem inak, ako trvať na tom, že toto je skutočne ťažký údel, ktorý nám spôsobuje práve táto vláda svojou politikou.

Ja ani na chvíľu nechcem budiť zdanie, že by sa neboli objavili bankroty bánk. Ale už ten samotný fakt, že sme vôbec nechránili malé banky a orientovali sme sa naozaj na tie veľké banky, a pritom s nimi sme manipulovali takýmto spôsobom - 35 mld. oddlžiť, 17 aj čosi dostať - to je predsa postup, ktorý je nie zodpovedný. A chcem ešte pripomenúť, že to bolo odpredané aj tak banke, ktorá nie je typická vo svojom hlavnom operačnom prostredí v Rakúsku ako investičná banka. Takže v podstate sme vlastne nedosiahli zlepšenie prílevu peňazí k nám. Jediné, čo sa argumentačne sústavne uvádza, je zníženie úrokových mier. Ja som napríklad naozaj ochotný konštatovať, že to je jediný parameter, ktorý som ochotný akceptovať, pretože cena peňazí je naozaj veľmi dôležitá. Ale ak sa pozerám, ako sme predali Slovenskú sporiteľňu, tak si myslím, že si niekto necenil vôbec cenu peňazí, že sa tu udiali veci, ktoré boli úplne neoprávnené.

Takže z takýchto dôvodov som každopádne presvedčený o tom, že má nasledovať konzekvencia, má nasledovať zodpovednosť aj pani ministerky, ktorá za tento rezort zodpovedá, aj podpredsedu vlády, ktorí chvíľami zohrávali vo vláde akoby siamské dvojčatá úplne podobných koncepcií neoliberalizmu, a potom zase chvíľami sa rozkmotrili, a to dokonca aj v problematike Devín banky, čo je pochopiteľné, pretože ja ani na chvíľu nechcem povedať, že je v tej istej skupine pani ministerka Schmögnerová, ako bola skupina okolo M.E.S.A 10. Sú to rôzne skupiny a sú za nimi rôzne ekonomické záujmy. (Hlasy z pléna.)

Chcem upozorniť, že ani nie je celkom možné tvrdiť o zodpovednosti predchádzajúcich vlád, pretože napríklad Národná banka v informáciách, ktoré uvádzala, hovorila, že "banka nebola v stave totálneho predĺženia", doslova citujem, a teda že "jej ochrana si nevyžadovala nadmerne veľké prostriedky na posilnenie základného kapitálu". Zrejme sa myslelo v nejakom inom časovom štádiu. Ale fakt je ten, že sa napokon banka dostala do takej situácie, aká je. Ale nesmieme zabudnúť, že nijakí iní, ktorí budú vykonávať deblokačné operácie, už nemôžu ani len snívať o takej miere deblokácií, aká bola dosahovaná predchádzajúcou vládou. A táto skutočnosť je proste nesporná.

Treba, aby sme zobrali do ohľadu tieto skutočnosti a, samozrejme, predpokladám, že pani ministerka, prípadne aj podpredseda vlády, vystúpia a budú predkladať tzv. argumenty. Ale vo svetle terajšieho vývoja okrem úrokových mier v podstate nemáme o čom pozitívne hovoriť a ešte nie sme na konci z tých jednoduchých dôvodov, že, samozrejme, depresia, ktorá prebieha jednak v americkom hospodárstve a v odvodení aj vo svetovom hospodárstve, bude mať svoje brzdiace účinky aj na rozvoj ekonomiky Slovenska, ktoré je, samozrejme, závislé aj od vzťahov so západným svetom.

Takže vo svetle týchto skutočností som presvedčený, že sa treba zamyslieť. My už naozaj nebudeme predkladať teraz návrhy na odvolanie, ale je už na čase, aby samotná vláda zvážila čo ďalej. Je to len vytĺkanie priestorov, ktoré sú prázdne. Z týchto dôvodov navrhujem naozaj mať veľmi kritický postoj k výsledku, ktoré dosiahla spoločne, samozrejme, vláda, ale aj bankový dohľad, ktorý v danom prípade koniec koncov avíza zrejme robil, ale neboli dosť energické. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie. S faktickou poznámkou sa prihlásilo 7 poslancov, končím možnosť ďalších prihlásení sa.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pani ministerka financií, v prvom rade vám chcem povedať, že ste tu hosťom a v každom parlamente v demokratických inštitúciách sa ministri správajú k poslancom slušne, pretože závisia od ich vôle. Vy si nevážite - vykrikujú oveľa viac a ešte ostrejšie, ako vykrikujeme my z opozície - ale pani ministerka vykrikovala oveľa viac, to je po prvé.

Po druhé môže byť profesorovi Húskovi len vďačná za niečo, čo sa mohla od neho naučiť, pretože riadi tento štát, jeho financie od desiatich k piatim aj s pánom Miklošom riadia podľa toho, ako im povie Katka Maternová agentka Medzinárodného menového fondu, dobre platená 14 miliónmi Sk za dva roky, áno, z prostriedkov PHARE. Na to ste nejako zabudli, že sme vám to pripomenuli asi pred dvoma mesiacmi.

Takže, pani ministerka, ale napriek tomu všetkému občanov tohto štátu nezaujímajú vaše grimasy, ktoré robíte pri vystúpení pána prof. Húsku, ktorému nesiahate ani po kotníky s vašimi vedomosťami. (Upozornenie predsedajúceho, aby poslanec neurážal ministerku.) Ona urážala prof. Húsku celý čas.

Pani ministerka, občanov tohto štátu zaujíma, kde je 11 mld. Sk, ktoré musia zaplatiť, pretože my ich musíme zaplatiť z našich daní. Kde sa podeli? Znova opakujem, aké opatrenia ste urobili, aby nefungoval manažment Devín banky. On funguje už odvtedy, keď bola uvalená nútená správa. Prečo ste ho nezrušili? Kde a ako budú refundované prostriedky všetkým občanom, ktoré sme museli my ako daňoví poplatníci zaplatiť, a to je 11 mld. Sk, to nie je málo.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Kolegyne, kolegovia, upozorňujem vás, že je 19.00 hodín. Podľa rokovacieho poriadku skončím a preruším rokovanie, alebo až po skončení faktických poznámok. Súhlas? (Prejavy súhlasu z pléna.)

Slovo má pán poslanec Kužma.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem.

Pán kolega Húska nemôžem súhlasiť s tým, ako vychvaľujete Devín banku, že dokázala deblokovať za 20 alebo 25 %. Nebýva zvykom medzi krajinami, aby jedna súkromná banka mala výsadné postavenie pre deblokácie, lebo či na jednej strane alebo na druhej, je predpoklad ku korupcii politikov, ktorí vlastne cez túto banku sú navzájom prepojení. Skôr býva zvykom, že sa vypisujú tendre na jednotlivé typy deblokácií a súkromné firmy sa k tomuto hlásia. Čiže myslím si, že základný problém bol v založení súkromnej banky na deblokovanie ruského dlhu. Ak sa zvolil tento spôsob a mala s tým aj vaša vláda problém, aj táto vláda, potom už musíme počítať s tým, že politická garnitúra, ktorá je naviazaná na jednej strane i na druhej, musí spolupracovať, či na jednej alebo druhej strane, ak dôjde k zmene tejto garnitúry, tak to začína škrípať.

Ja ešte raz spomeniem firmu Kimex, ktorá bola schopná deblokovať uhlie pre železiarne, dovážala z Krivého rohu a nepotrebovala medzičlánok medzi tým, napríklad Devín banku. To isté sme mohli hovoriť o deblokácii iných surovín cez iné súkromné firmy. Myslím si, že sa na začiatku zvolila zlá cesta, lebo jedna súkromná banka sa zvýhodnila na úkor ostatných súkromných firiem, ktoré mohli navzájom deblokovať tieto dlhy. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja by som rád povedal pánu poslancovi Húskovi, že zabudol pripomenúť jednu malú skutočnosť, dotýka sa to vlastne aj toho, o čom hovoril pán poslanec Kužma pred chvíľou, že bola veľká snaha dnešnej vlády vlastne odňať licenciu na deblokácie Devín banke, dokonca to trvalo pomerne dlho, ak sa nemýlim, minimálne polroka, ale treba povedať, že to nebol jediný krok vlády, ktorý bol na sťaženie ekonomickej situácie u nás. Stačí si spomenúť na zastavenú výstavbu diaľnic, jednoducho kroky, keď vláda už bola alebo koalícia bola vo vláde a správala sa neustále, ako si zvykla predtým v opozícii, deštrukčne. To sa prejavilo aj v tomto prípade.

Nuž, a ja si myslím, že príklad, ktorý uviedol pán poslanec Kužma ohľadne uhlia, by bolo zaujímavé zistiť, kto má vlastne záujem v nejakých uhoľných spoločnostiach, možno by to odhalilo tiež hromadu vecí, aj kedy k deblokácii prišlo a prečo bola táto firma taká úspešná, či za tým tiež neboli nejaké úplne iné záujmy, ktoré by zase obišli, povedal by som, iné dohody, ktoré boli urobené a ktoré možno aj poškodili Devín banku práve preto, že sa jej politicky namiešali do brandže. V každom prípade ale skutočnosť, že bola možno urobená nejaká chyba pri zakladaní tej banky, neospravedlňuje to, že tejto vláde trvalo 3 roky, kým priviedla túto banku do bankrotu. Pokiaľ bola chyba v banke, mala to urobiť vláda hneď, ako o tom rozprávala v predvolebnej kampani, keď vlastne tvrdila... (Zaznel zvuk časomiery.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Gyurovszky.

L. Gyurovszky, poslanec: Ďakujem za slovo.

Vážený pán poslanec Húska, s mnohými vecami, čo ste hovorili o Devín banke, je možné súhlasiť, avšak musím povedať, že asi máme rozdielny názor na úlohu štátu v prípade oddlženia tých bánk, kde bol štát priamo akcionárom. Jednoducho si treba uvedomiť, že ak banka má straty, ak má klasifikované úvery v obrovskom množstve a kapitálová primeranosť je veľmi nízka, čo bolo v prípade týchto bánk umožnené aj predchádzajúcimi vládami a predchádzajúcimi bankovými radami, tak je povinnosťou vlastníka napraviť tento stav. A štát sa choval ako zodpovedný vlastník, to znamená, že toto napravil, a až potom sa pokúsil predať túto banku. Práve pri bankách, ktoré krachovali, vlastníci nepristupovali zodpovedne k týmto problémom, neboli ochotní znášať finančné straty, ktoré vznikli v pôsobení v tejto banke, a to je obrovský rozdiel medzi vlastníkmi týchto bánk, ktoré krachovali, a vlastníkom ako štátom. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Oberhauser.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci.

V súvislosti s tým, čo povedal aj predrečník, sa nič nemení na skutočnosti, že Národná banka má bankový dohľad na to, aby strážila jednoducho dianie v bankách, aby bolo podľa zákonov a aby boli realizované všetky operácie tak, aby nepoškodili tých, ktorí si tam uložia finančné prostriedky a zároveň nepoškodili štát a občanov tohto štátu v prípade, keď banka skrachuje a fond ochrany vkladov musí vyplácať tie finančné prostriedky, ktoré sú preč. A to sa stalo v Devín banke a žiadne vyhováranie sa na obdobie spred roka 1998 tu jednoducho neobstojí, lebo táto vláda a táto Národná banka s vedením, ktoré je dnes na čele, bola zodpovedná za celé obdobie od roku 1998 do roku 2001, počas ktorého sa vypracúvala informácia, a preto jednoducho požadovať, aby sa vyvodila voči ním zodpovednosť, je jednoznačné.

Všetky doklady, ktoré sú vypracované v súvislosti s dohliadaním bankového dohľadu, ukazujú, že v tejto banke nejde ani tak o deblokácie a o nejaké podobné záležitosti, že jednoducho v tejto banke sa nekonalo podľa zákonov a že sa tam doslova tunelovalo. A z takéhoto pohľadu diskutovať o niektorých veciach podobného charakteru, či sú lepšie deblokácie, horšie deblokácie, je nepodstatné. Oveľa smutnejšie je, že sa tam konalo tak, že doslova bankoví úradníci utekali odtiaľ preč, lebo sa báli, že ich zavrú, lebo sa jednoducho bez dokladov zaúčtovávalo, robili sa prevody bez toho, že by boli na to príslušné záležitosti a podobne. Čiže to sú nehoráznosti, ktoré sa diali v tejto banke.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kotian.

M. Kotian, poslanec: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Húska, slúži vám ku cti, že ste sa nedali vyprovokovať pani ministerkou a že ste odpovedali v rozprave slušne a odborne aj na jej otázky, ktoré vám kládla, keď ste rozprávali. Ale chcel som ešte povedať toľko, keď ste spomínali, že táto kauza je ako vyšitá. Viete, týchto káuz má táto vláda a táto vládna garnitúra niekoľko. Je ich niekoľko desiatok a pochopiteľne, že budeme o týchto kauzách vedieť niekedy o niečo viac, a to vtedy, keď bude po parlamentných voľbách v roku 2002. Vtedy sa dozvieme pravdu a vtedy sa asi dozvieme aj pravdu o Devín banke, čo sa tam dialo, lebo bude maximálnym záujmom tejto vlády a tejto vládnej garnitúry, aby tieto informácie neprenikli medzi národ. Viete, 11 mld. Sk, doslova 11 mld. Sk hodiť cez palubu, je veľký peniaz na to, aby sa tak dialo.

Ja by som chcel ešte povedať, to sa týka aj pána poslanca Kužmu, čo spomínal a som veľmi prekvapený, že Devín banka padla preto, lebo došlo k zmene garnitúry, politickej garnitúry v Ruskej federácii. No nič, páni koaliční poslanci, nič vám neostáva, len zavolať na zodpovednosť prezidenta Ruskej federácie pána Putina a opýtať sa ho, akým právom sa dostal na túto pozíciu. Nejako sa už musí nejaký vinník predsa nájsť.

Viete, keď hovoríme o demokracii v tomto štáte, tak demokracia bude v tomto štáte vtedy, keď sa vzdajú svojich ministerských pozícií, vrátane pána guvernéra Národnej banky týchto funkcií títo traja zástupcovia, ktorí v parlamente sedia.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Malíková, nech sa páči.

A. Malíková, poslankyňa: Ďakujem za slovo.

Tu sa už pomaly vytvára dojem, akoby Devín banka bola synonymom deblokácie. Ja by som bola preto veľmi rada, pretože v skutočnosti dobre vieme, že to tak nie je, aby sa vyčíslili, trebárs, aj percentuálne podiely, ktoré sa deblokovali cez Devín banku a zistíte, že je to absolútna fikcia. Nedávno, pred pár hodinami sme zažili škandál, keď Dzurinda ako predseda vlády porušil predvolebné moratórium a v priamom prenose si vylepšoval naštrbený celkový dojem a snažil sa zasiahnuť do volebnej kampane. (Krik v sále.)

Ja by som teraz dala priestor, aby si mohli občania Slovenskej republiky v priamom prenose pozrieť túto poloprázdnu sálu, záujem poslancov, ale aj zodpovedných členov vlády a koalície, ako sledujú záujmy občanov, keď sa tu doslova rozkradlo... (Ruch v sále.) Nechcete to počúvať? Rozkradlo sa s vašou pomocou 11 mld. Sk.

M. Andel, podpredseda NR SR: Priatelia, pokoj v rokovacej miestnosti.

A. Malíková, poslankyňa: Mne tak ľahko ústa nezatvoríte. Kauza Devín banky je kauza o tom, že sa tu ukradlo 11 mld. Sk. Pýtam sa, kde je Dzurinda ako predseda vlády a SDKÚ, kde je Migaš ako predseda SDĽ a parlamentu, kde je Bugár, ktorý je tiež členom koaličnej rady. Diskutujte vtedy, keď sa prihlásite. Myslím si, že Slovenská republika už veľmi dlho nie je právny štát, pretože v každom právnom štáte sa za kradnutie ide do väzenia. Tu nie, tu sa sedí na vysokých straníckych postoch a vy nechcete počúvať pravdu.

Pán Mikloš, myslíte si, že toto vylepší celkový dojem ekonomiky Slovenskej republiky? Veď v korupcii sme na úrovni Kolumbie, to sú hodnotenia medzinárodných inštitúcií. Čiže Strana demokratickej ľavice namiesto nekultúrneho správania by si mala spytovať svedomie. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. (Ruch v sále.) Priatelia, pokoj v rokovacej miestnosti. Na svojich predrečníkov chce reagovať pán poslanec Húska. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem pekne.

Budem reagovať nie dákym nediferencovaným spôsobom. Samozrejme, že je tu veľmi diferencovaná zodpovednosť. Napríklad Národná banka alebo bankový dohľad zodpovedá predovšetkým za to, že nie dosť energicky postupovala pri svojich kontrolných funkciách voči vláde. Aj to uznávam, že to nie je jednoduché byť partnerom vlády, tobôž nie vlády, ktorá, bohužiaľ, sa ocitla v situácii, že mala ústavnú väčšinu na základe koaličného zlepenca a táto vláda, samozrejme, sa cítila aj veľmi silná a myslela si, že si môže dovoliť všeličo. Napriek tomu chcem upozorniť aj pána poslanca Kužmu, aj pokiaľ ide o rozsahy deblokácií, tam nie sú dôležité len samotné jednotlivé transakcie deblokačné, ale trend, ktorý sa pohybuje teraz približne od 30 % k 75 % odpočítania. To znamená, že toto je mimoriadne nebezpečné a toto je vlastne utrácanie peňazí, ktorým sme celkom právom boli v podstate v úlohe veriteľov, a preto bolo, samozrejme, potrebné veľmi rozumne a veľmi opatrne nakladať so zahraničnými partnermi, aby sme deblokácie uskutočnili čo najvýhodnejšie pre nás. To bol vlastne zmysel postupu. Ja nechcem tu naozaj schválne biť hlava-nehlava, ale takéto sú skutočnosti. Je to politicky neúnosné. (Ozval sa zvuk časomiery.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Priatelia, prerušujem 53. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. V rokovaní budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine doobeda s tým, že ešte v rozprave vystúpi pán poslanec Gyurovszky a po ňom pán poslanec Tatár. Želám vám príjemnú dobrú noc.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.07 hodine.)