M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, potom by som prosil odovzdať návrh na toto uznesenie písomne.

S faktickou poznámkou sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok.

Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šepták. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si vlastne reakciou, faktickou reakciou na môjho kolegu pána Malchárka reagovať na pani ministerku, pretože z jej vystúpenia som mal chvíľami pocit, že my môžeme za to, že tá banka padla. Nechcem tu teraz žiadnym spôsobom na nikoho poukazovať. Myslím si, že na to sú iné orgány, ktoré majú vyšetriť, čo sa tam konkrétne stalo, kto nesie za to zodpovednosť a títo ľudia by mali voči sebe potom vyvodiť dôsledky a odstúpiť zo svojich funkcií.

Chcem len povedať, že každopádne v banke sa niečo nekalé dialo dlhší čas. Vláda o tom vedela, rokovala o tom, snažila sa možno riešiť, ale nedoriešila. Výsledok je, že dnes obrovské peniaze sú preč a kopu ľudí stratilo svoje vklady. A to je ten problém, kvôli ktorému riešime túto záležitosť v parlamente. A preto, pani ministerka, by som vás chcel poprosiť, aby ste druhýkrát zvolili iný tón a inú rétoriku, akú ste pred parlamentom pred chvíľou ukázali. Ďakujem.

Pán Malchárek inak dokumentoval to, ako v tejto banke niektoré procesy prebiehali. A myslím si, že to bol úplne iný tón a úplne inak podané, ako nám ho podala pani ministerka.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán kolega Malchárek, ďakujem za vystúpenie. Povedali ste mnohé veci, ktoré nemusíme povedať my, len s tým rozdielom, že aj váš zástupca v koaličnej rade sa podieľal na tom, čo sa v Devín banke dialo a deje sa doteraz. Preto sa pýtam pani ministerky, aby tu nevystupovala ako šampión, ktorý víťazí nad nami, aby odpovedala, prečo, a to aj s pánom guvernérom Národnej banky, aj s pánom podpredsedom vlády Miklošom, ešte stále funguje Devín banka a nebola jej zrušená licencia. Teda znova plynú peniaze, ktoré musíme my daňoví poplatníci zaplatiť.

Ďalej sa pýtam, kto nahradí peniaze, ktoré nebudú vyplatené alebo kde sa podeli peniaze, ktoré nebudú vyplatené fyzickým osobám, to znamená tie nad 300 tisíc korún a tie, ktoré banka získala od osôb právnických, pani ministerka. To sú obrovské miliardy - 11,6 mld., z toho bude vyplatených 1,5 mld. Kde sú tie peniaze, kde sa podeli? Toto by zaujímalo aj občanov Slovenskej republiky, ktorí sú na hranici životného minima alebo hladujú. Toto je politická kauza, nie kauza ekonomická, lebo vy ste, pani ministerka, a vaša politická strana držali ochrannú ruku nad Devín bankou. S vami zatočili aj ostatní členovia vlády najmä pán Mikloš a pán Dzurinda. Takže, odpovedzte občanom Slovenskej republiky, kde sa tie peniaze podeli a prečo my ako daňoví poplatníci ich budeme musieť nahradiť. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci.

Chcem sa najprv poďakovať pánu poslancovi Malchárkovi, že zosumarizoval fakty a skutočne treba povedať, že jeho tón bol vecný. Škoda len, že už je to tretia banka, ktorá musela vyjsť na bubon a až potom sa niekto z vládnej koalície rozhýbal a začal sa pýtať.

Skutočnosť je aj to, že pani ministerka vo svojom vystúpení síce rozprávala dlho, ale nepovedala fakticky nič a využila staré známe Kutuzovove heslo, že najlepšia obrana je útok. To znamená, že zodpovední boli všetci iní, len, preboha, nie ona a nikto z tejto vlády dnes.

Pani ministerka, pokiaľ dobre viem, keď ste preberali vládu, tak v Devín banke boli úložky asi za 3,5 mld. korún a nie dlho pred krachom tejto banky, resp. vyhlásením jej nesolventnosti ešte poniektorí členovia vlády v médiách tvrdili, aká je to vynikajúca banka, aby si tam ľudia dávali svoje peniaze. To naozaj máme veriť, že ste o ničom dovtedy nevedeli? Načo ste mali potom zástupcov, tak ako o tom hovoril pán Malchárek, v orgánoch tejto banky.

A ja si myslím, že dôsledky treba vyvodiť predovšetkým voči tým, ktorí si nekonali svoje povinnosti a vystupovali nezodpovedne. A až potom môžeme niečo hovoriť o nečestnosti, pretože niekto svojím nekonaním umožnil tým iným konať nečestne. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Benkovský.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcel by som pána poslanca Malchárka, ktorý správne upozornil na problémy v Devín banke, tiež upozorniť na niektoré otázky s tým súvisiace.

Predovšetkým by som chcel zvýrazniť, že za stav súkromnej Devín banky v plnej miere zodpovedá bankový dohľad a Národná banka Slovenskej republiky ako-taká. Vláda totiž nemôže zasahovať do tohto procesu. Pokiaľ vláda ako kolektívny orgán dá isté odporúčania Národnej banke Slovenska, pokiaľ poznám zákony, tak táto ich nemusí rešpektovať.

Samozrejme, viem si predstaviť určité politické tlaky, ale to je, samozrejme, o niečom inom.

Pokiaľ ide o niektoré ďalšie konkrétne vyjadrenia, tak sa tu hovorilo o enormnom objeme finančných prostriedkov. Skutočne 11 mld. je veľmi veľa a, myslím si, že aj teraz pri prerokúvaní štátneho rozpočtu by sme ich vedeli použiť účelnejšie. Ja by som sa znovu však vrátil k tomu, že už tu bolo nie 105, ale podľa môjho názoru už 110 mld., to je desaťnásobok toho, čo sa vrazilo do bánk, ktoré skončili podobne ako banka, o ktorej dnes hovoríme.

A pokiaľ ide o trestnoprávne dôsledky, som plne za to, aby boli vyvodené. Ale to nie je úlohou Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím si, že sa tak už aj stalo, aby v tomto konali orgány činné v trestnom konaní. Takže v tomto je plná podpora. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hamžík. Pripraví sa pán poslanec Oberhauser.

P. Hamžík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, kolegyne a kolegovia,

vláda predložila, teda predseda vlády predložil informáciu o príčinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky a o krokoch vlády Slovenskej republiky a Národnej banky od roku 1998 až po nútenú správu. Táto informácia bola prerokovaná aj na koaličnom politickom rokovaní. Už na tomto rokovaní som vyjadril nespokojnosť s touto správou, s jej obsahom a predovšetkým s jej chýbajúcimi závermi, a to aj pokiaľ ide o zodpovednosť.

Chcem pripomenúť toľko, že pri rokovaní o neúmernej alebo neodôvodnenej ústretovosti voči Devín banke, či už to bolo v júni roku 2000 alebo marci 2001, členovia vlády za Stranu občianskeho porozumenia, a treba povedať, že aj za Stranu maďarskej koalície nepodporili ústretové kroky voči Devín banke, pretože už vtedy bolo evidentné, že je vo veľkých problémoch, nakoniec už v minulom roku, v roku 2000, Devín banka skončila so stratou, už vtedy bolo evidentné, že za nenáležitou ústretovosťou voči Devín banke sú určité politické dohody, že takýmito dohodami si niekto chcel kryť svoj chrbát.

Pokiaľ ide o túto informáciu, nemôžem súhlasiť s tým, čo je uvedené v jej poslednom odseku, že vláda Slovenskej republiky - a pritom sa pýtam, kto je to vláda, kto v tej vláde je kompetentný, kto je zodpovedný za ekonomiku. Prečo sa to teraz hádže na kolektívne rozhodnutia? Znovu opakujem, že SOP a SMK nehlasovalo za túto ústretovosť, teda tu treba hľadať nie kolektívnu zodpovednosť, ale zodpovednosť tých, ktorí majú vo svojej kompetencii rezorty a zodpovedajú za ne, a to nielen politicky. Zodpovedajú za každý krok, ktorý vo svojej funkcii vykonajú. Teda vláda, Národná banka Slovenskej republiky sa usilovali postupovať tak, aby bola minimalizovaná finančná ujma ako vo vzťahu k štátu, tak k Fondu ochrany vkladov a v neposlednom rade i vo vzťahu k občanom Slovenskej republiky, klientom Devín banky. Najmenej táto veta je nepravdivá. Pretože keby sa umelo nezvýšila rozhodnutiami vlády, teda časti vlády v júni 2000 a marci 2001, dôveryhodnosť tejto bankovej inštitúcie, tak by nevzrástli vklady o viac ako 3 miliardy a nebolo by potrebné sanovať sumu, ktorá predstavuje viac než 11 mld. Sk. Ak za nič iné, tak určite za rozsah škôd o ďalšie tri miliardy je potrebné hľadať konkrétnu zodpovednosť.

Je úplne evidentné, k čomu došlo, aké to malo pozadie, je úplne evidentné, že nevieme nájsť alebo vláda nevie nájsť miliardu na zvýšenie dôchodkov. Taktiež hľadáme na riešenie sociálnych problémov alebo napríklad, tak ako sme o tom diskutovali minulý týždeň, na odstránenie určitých krívd ľuďom, ktorých je niekoľko stoviek a ktorí boli poškodení bývalým alebo ešte tým predchádzajúcim režimom. Nevieme nájsť niekoľko sto miliónov korún, nevieme nájsť miliardu alebo miliardu a pol. A tu len mávneme rukou nad viac než 11 alebo možno 13 miliardami. Samozrejme, že tieto peniaze nemôžeme považovať, tie, ktoré sa musia nahradiť, za peniaze súkromnej inštitúcie, pretože toto sanovanie škôd platia daňoví poplatníci, a keď už nič iné, tieto peniaze musia prísť okrem iného aj z komerčného sektora, tým vzrastú úroky a narastú ďalšie škody.

A ja sa pýtam a pýtam sa Mikuláša Dzurindu, pretože politickú zodpovednosť za túto kauzu má predovšetkým on, ale pýtam sa taktiež guvernéra Národnej banky a podpredsedu vlády, čo oni na to. Kde sú tieto peniaze a kde budeme hľadať peniaze na riešenie tých problémov, ktoré sa bezprostredne dotýkajú občanov, keď vieme vyhadzovať miliardy - a to už sú desiatky miliárd - von oknom?

Už na rokovaní vlády v júni 2000 guvernér Národnej banky uviedol, že Devín banka spĺňa všetky podmienky na zavedenie nútenej správy. A ja som sa pýtal, prečo teda Národná banka Slovenska nepostupuje presne podľa zákona alebo podľa predpisov a nevyvodí zodpovednosť a nezavedie nútenú správu. Odpoveď som na to nedostal a ja som tiež ju nevedel vtedy nájsť, nebolo toľko informácií, koľko máme dnes. Napríklad o tej správe alebo o informácii bankového dozoru, ktorý tu spomínala pani ministerka financií, podľa ktorej najmenej pred júnovým zasadnutím vlády v roku 2000 niektorí predstavitelia štátu a určite to boli aj predstavitelia vlády, boli dokonale informovaní o tom, čo sa deje v Devín banke, že je to banka, ktorá v každom prípade pôjde do nútenej správy a ktorá skrachuje.

Čiže umelo bola zvýšená dôveryhodnosť tejto nedôveryhodnej bankovej inštitúcie voči občanom, ktorí jej dôverovali, a preto zvýšili svoje úložky. Ako sa postupovalo voči úrokom, o ktorých bolo jasné, že ich nikto nemôže uhradiť, že Devín banka, ktorá ponúkala viac ako 20-percentné úroky, samozrejme, že to občanov naláka, a keď je ústretová voči takejto banke vláda, tak občan jej nemá prečo dôverovať, že tieto úložky urobí.

Samozrejme, že sa nedá jednoducho zhodiť tento problém zo stola len tým, že išlo o súkromnú bankovú inštitúciu, a tak ako som to z viacerých úst v posledných týždňoch počul, že občan má vedieť, čo robí. Áno, ale vláda mu musí povedať, či banková inštitúcia je dôveryhodná, alebo nie je dôveryhodná. Čiže vláda zasiahla do tohto procesu a poškodila nielen štát a poškodila občana. Keď hovorím o vláde, mám na mysli predovšetkým tých, ktorí zodpovedajú za ekonomiku a tých, ktorí sa v týchto veciach majú vyjadriť, tých, ktorí by nemali robiť politiku alebo držať chrbát politickým dohodám. A túto vec zazlievam aj guvernérovi Národnej banky, pretože sa jednoznačne mal postaviť proti tomuto riešeniu. Podľa môjho názoru rešpektoval politické dohody, ktoré urobil predseda vlády a takto došlo k týmto škodám.

Podľa vyjadrenia podpredsedu vlády pre ekonomiku, ktoré boli aj verejné, dal podporu takzvanému menšiemu zlu, ale došlo k tomu najväčšiemu zlu, došlo k ďalším škodám vo výške najmenej 3 miliardy a došlo k tomu, že tieto peniaze sa nesanujú zo súkromných zdrojov, ale sanujú sa zo zdrojov daňových poplatníkov.

Ja podporím uznesenie Národnej rady, ktoré predložil poslanec Malchárek, ktorý žiada vládu, aby na najbližšom ďalšom zasadnutí zákonodarného orgánu predložila informáciu o tom, ako si predstavuje vyvodenie zodpovednosti v tomto prípade a nestačí hovoriť len o vine bankového dohľadu Národnej banky a nestačí, samozrejme, hovoriť len o vine manažmentu. Na to sú tu príslušné orgány, aby to podporili. Je tu jednoznačné zlyhanie vedenia Národnej banky a zlyhanie ekonomických ministrov. A takisto chcem zopakovať, že priestor politickým dohodám a tomuto postupu podľa môjho názoru jednoznačne otvoril predseda vlády. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou chcú vystúpiť traja poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. (Hlasy zo sály.) Bohužiaľ, pán kolega. Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem nadviazať na slová pána poslanca Hamžíka, ktorý citoval vyjadrenia zástupcov vlády, že občan má vedieť, čo má robiť. No, určite, lenže na to potrebuje pravdivé informácie. A táto vláda kŕmi občanov úplnou znôškou nepravdivých informácií, a to nielen o Devín banke, ale o stave ekonomiky, o dodržiavaní zákonnosti, o právnom štáte a tak ďalej. Pripájam sa k stanovisku pána poslanca, že v správe chýbala absolútne akákoľvek zmienka o zodpovednosti a aj vrátane zodpovednosti politickej s konkrétnymi menami. Predsa nie je možné túto skutočnosť preklenúť bez hovorenia o otázke o zodpovednosti, pretože je evidentné, že zlyhali kontrolné systémy. A vykonať kontrolu je zákonná povinnosť.

Teda ergo, došlo k porušovaniu aj zákona. A to, že budú musieť tých 11, resp. 13 miliárd vlastne niesť občania na svojich pleciach, to je ďalší dôvod zbedačovania nášho obyvateľstva. A preto opakujem, bolo pre mňa šokujúce pri schvaľovaní programu tohto parlamentu, že už vyše dvoch, takmer dvoch rokov, vyše roka a pol, takmer dvoch rokov permanentne odmieta zaoberať sa ekonomickou situáciou najslabších vrstiev obyvateľstva v našom štáte, ktorá je úbohá a zapríčinila ju táto vláda. (Zaznel zvuk časomiery.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Mesiarik.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcel by som v plnom rozsahu podporiť a pripojiť sa k vystúpeniu pána poslanca Hamžíka. Povedal zaujímavú vec. Ide o súkromnú alebo išlo o súkromnú banku, len by som chcel zdôrazniť, že všetci cítime a vieme, že táto banka síce bola súkromná, ale mala určité zvláštne postavenie, pretože robila takú významnú službu pre Slovenskú republiku, ako sú deblokácie, a to už nie je súkromná vec. To už je vec, ja si myslím, všetkých občanov, pretože tie pohľadávky alebo tie dlhy, čo má druhá strana voči nám, sú všetkých nás.

Takže myslím si, že aj tu, keď už vláda poverila niekoľkými licenciami a niekoľkokrát poverovala túto banku vymáhaním alebo deblokáciami, mal byť obozretnejší dohľad nad touto bankou už aj z tohto pohľadu, keď nie z pohľadu samotného občana. Ja si neviem predstaviť dôveru občana, dajme tomu, voči bankovému dohľadu, voči vám, Národnej banke, keď sa nám toto stalo. Je to zlyhanie, skutočne zlyhanie, ja len dúfam, že vyvodíme vzájomne také opatrenia, že sa to nesmie stať. Pretože iné banky, ktoré sa dostali do tejto pozície a skončili v minulosti, boli zastavené oveľa skôr, povedal by som, čo do škôd a náhrady voči občanom, ako táto banka.

Takže skutočne sa pripájam k tomu, že treba vyvodiť opatrenia, teraz nechcem hovoriť aké, či personálne alebo technické, ale jednoducho také opatrenia, aby sme sa do budúcnosti vyvarovali takémuto stavu, aby skutočne ostatní občania nedoplácali na to, že niekto niekde zlyhal a že sme dovolili takto hospodáriť tejto banke, o to zvlášť, že tá banka mala významnú pozíciu, akými sú miliardové deblokácie z druhej strany. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči, máte slovo.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Hamžík sa vo svojom vystúpení niekoľkokrát pýtal adresne priamo pána premiéra na veci, dotýkajúce sa neslávneho konca Devín banky. Ja si myslím, že pán premiér mu sotva odpovie, lebo všetci ho poznáme ako insitného ekonóma, takže sotva týmto veciam rozumie. O to viac ma zaráža, že iní členovia tejto vlády, konkrétne mám na mysli teraz podpredsedu vlády pána Mikloša a ministerku financií pani Schmögnerovú, ktorí sa vyhlasujú za ekonómov, odborníkov, nereagujú tak, ako by sa očakávalo. Vláda odkázala občanom, ktorí boli poškodení, že majú vedieť, čo robia. Teda mali si rozmyslieť, či pôjdu do tohto obchodu s Devín bankou. Ak to vláda takto odkazuje občanovi, predpokladám, že vláda vedela, čo robí, keď podporovala Devín banku v jej aktivitách a ak to vláda vedela, tak sa potom aktívne podieľala na podvode, ktorý Devín banka vykonala na svojich klientoch. Očakávame, že tí, ktorí sú za to zodpovední, ako sa šafárilo v Devín banke, ponesú trestnoprávnu zodpovednosť, o to by sa mali postarať orgány činné v trestnom konaní.

Ale existuje tu ešte iná rovina, a to je politická zodpovednosť a tú politickú zodpovednosť by mal vyvodiť predseda vlády. Takže prikladám aj ja jednu otázku. Pýtam sa ho, kedy vyvodí politickú zodpovednosť voči dotknutým osobám. Mimoriadne aktívny bol v kauze Eurofondy, dotklo sa to práve bývalého podpredsedu vlády pána Hamžíka, tam konal veľmi rýchlo a veľmi dynamicky. Chválil sa tým, aká je jeho reakcia nesmierne rýchla. Očakávame - samozrejme, už tú rýchlosť sotva dobehne, lebo už plynú týždne a nič sa nedeje, pán premiér sa tvári ako mŕtvy chrobák - čakáme, kedy vyvodí politickú zodpovednosť voči osobám, ktoré za tento stav zodpovedajú.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Oberhauser, pripraví sa pán poslanec Prokeš.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

predložená informácia o príčinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky a. s. a o krokoch vlády Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska od roku 1998 po nútenú správu na zabezpečenie ochrany vkladov a riadneho fungovania banky, je prerokúvaná na základe iniciatívy Slovenskej národnej strany, ktorá žiadala zaradiť tento bod do programu s tým, že sme očakávali, že vláda pripraví naozaj serióznu správu s podrobným rozborom, ako prebiehal celý proces od roku 1998 po dnešok a aké kroky sa urobili zo strany vlády a, samozrejme, zo strany Národnej banky Slovenska, aby táto banka nedošla k takému stavu, v akom je dnes, jednoducho, aby neskrachovala. Ale jednoznačne treba povedať, že správa alebo informácia, ktorá bola predložená Národnej rade, nesplnila úlohu, ktorá jej bola zadaná, a preto sa pripájame k návrhu pána poslanca Malchárka, že treba predložiť naozaj dôslednú správu, ktorá zanalyzuje príčiny a vyvodí dôsledky voči tým, ktorí zapríčinili tento stav v Devín banke. V tejto súvislosti treba jednoducho povedať, že tým, že vláda vstúpila do situácie v Devín banke svojimi uzneseniami, ktoré sú nakoniec aj priložené, má plnú zodpovednosť za priebeh procesov, ktoré tam boli a za to, že jednoducho neurobila poriadok v Devín banke a nezasiahla takým spôsobom, aby ku krachu Devín banky nedošlo.

Na druhej strane tiež treba jednoznačne povedať, že je plne zodpovedná aj Národná banka Slovenska na čele s pánom guvernérom Juskom, samozrejme preto, lebo pod jej správou je bankový dohľad. Takisto pán viceguvernér Mudrík, ktorý celý čas mal v gescii túto činnosť ako viceguvernér. Títo sa tu ani nespomínajú, ani nie sú vyvodzované voči nim vôbec žiadne dôsledky. Príčiny krachu Devín banky, ktoré sú zhrnuté na šiestej strane, sú jednoducho výsmechom.

To, čo sa tu hovorí, vážení pani poslankyne, páni poslanci, že príčiny krachu boli v neschopnosti manažmentu, v neschopnosti akcionárov, pretrvávajúce nezdravé praktiky pri výkone bankových činností, neukončenie súdneho sporu pohľadávky Devín banky, to je len povrchné vyhodnotenie, lebo pravou príčinou je absolútne nekorektné konanie v tejto banke, nezlučiteľné so zákonom o bankách a o činnosti, ktorú banková inštitúcia má vykonávať. A o týchto všetkých veciach bankový dohľad veľmi dobre vedel.

V informácii sa to nakoniec hovorí tiež, že tam boli vykonané tri dohľady, že vykonali po sebe tri dohliadky priamo v Devín banke s výsledkami, ktoré potvrdili pretrvávanie nezdravých praktík pri výkone bankových činností. Sama vláda hovorí o tom, že vedela o celej tej situácii v Devín banke, nakoniec správa bankového dohľadu, ktorú nechcem čítať, ako pán poslanec Malchárek podrobnejšie rozoberal, na celom rozsahu veľmi podrobne hovorí o tom, že táto banka jednoducho nepracovala v súlade so zákonom o bankách a vláda a bankový dohľad to celý čas vedeli. Jednoducho, nie je možné sa vyviniť z toho, lebo občania konali len tak, ako proste konať mohli a mali. Len na ilustráciu poviem také heslá zo správy bankového dohľadu, ktorý už na začiatku roku 2000 všetky tieto veci konštatoval ako reálne skutočnosti.

Po prvé, banka investovala hlavne do úverov klientom, ktorých zvýšenie v porovnaní s rokom 1998 dosiahlo 167,8-percentný nárast. Toto konštatoval bankový dohľad v roku 1999. Prírastok bilančnej sumy sa v tomto zvýšení podieľal takmer 50 percentami. Takisto konštatuje bankový dohľad, že zo zdrojov získaných proste od klientov banka úverovala svojich vlastných akcionárov. Bankový dohľad konštatuje, že strata z operácií s klientmi dosiahla práve v tomto období 531 mil. korún. Banka neposkytovala členom dohliadacej skupiny na čas potrebnú dokumentáciu. To sú len heslá, ktoré jasne hovoria, že už v roku 2000 všetko vláda vedela a bankový dohľad takisto a guvernér Národnej banky tiež. Dohliadkou bolo zistené porušovanie zákona o účtovníctve a to porušovanie zákona o účtovníctve má, hádam, 20 strán. Nechcem ich podrobne rozoberať, ale proste poskytovanie záloh klientom, pohľadávky, ktoré v čase odkúpenia neexistovali a všetky možné takéto veci, ktoré sú nonsens v konaní, a to všetko bankový dohľad vedel od začiatku roku 2000 a banka bola daná do likvidácie až v polovice roku 2001.

A počas celého tohto obdobia bežala masívna reklama v televízii o labuti, ktorá vzlietava a kde si treba ukladať peniaze a, samozrejme, s veľkým úrokom. Nakoniec je tu aj graf, ktorý hovorí, že v priebehu roku 1998, 1999 boli okolo 15-percentné úroky na vkladoch. Prečo by občania tie vklady nedávali do zákonom chránenej výšky 360 000 korún. Tým sa vytvorila vlastne 12 mld. sekera, ktorú teraz budú musieť daňoví poplatníci uhradiť, resp. ostatné banky, ale nakoniec to z niekoho tie banky stiahnu. Čiže to je realita, pred ktorou stojíme, preto podporujeme plne návrh pána poslanca Malchárka, aby bola predložená správa, aby boli vyvodené dôsledky voči tým, ktorí tento stav zavinili. Myslíme si, že rozhodne by mal odstúpiť guvernér Národnej banky Slovenska pán Jusko a takisto aj členovia vlády, ktorí túto vec celý čas dozorovali a podporovali. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou chcú vystúpiť traja poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok. Ako prvý má slovo pán poslanec Šepták.

R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem reagovať na slová predrečníka pána Oberhausera hlavne na jeho záver, keď hovoril, že masívna kampaň v roku 2000 Devín banky, ktorá jasne ukazovala na labuť, ktorá vzlieta, pravdepodobne tá labuť aj vzlietla, ale s 11 mld. a niet jej. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Kužma.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem len doplniť pána kolegu Oberhausera, ktorý sa zaoberá Devín bankou len od roku 1998, ale vráťme sa do roku 1992, keď ešte ako mestský poslanec v Prešove som upozorňoval v Mestskej rade na pochybné činnosti tejto banky a banka v roku 1992, 1993, 1994, 1995 bola v strate. Úvery, ktoré dala, boli veľmi zlé a boli nenávratné a až v roku 1996 sa jej prvýkrát podarilo predložiť kladný hospodársky výsledok len na základe deblokácií a znova sa ten stav zopakoval až do roku 1998. Povedzme si, že od začiatku vzniku Devín banky v roku 1992, táto banka nikdy nebola v reálnom finančnom zisku mimo účtovného, do ktorého si započítavala debolokácie. Nehovorme len o období rokov 1998 a teraz, ale vráťme sa k Devín banke od roku 1992. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Kotian.

M. Kotian, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia,

po týchto informáciách, ktoré sme dostali, nečudujem sa, že poslanci koalície nemali záujem, aby sa tieto informácie dostali, dá sa povedať, do tohto priestoru, aby tieto informácie dostali aj obyvatelia Slovenska. Niekto nám tu voľakedy vykrikoval a spomínal nejaké špinavé paprče a zrazu zistíme, že 11 mld. korún je preč a všetko je v poriadku. Ideme schvaľovať návrh štátneho rozpočtu na rok 2002. Pani ministerka, nebude vám chýbať tých 11 mld. korún v tomto štátnom rozpočte? Pochopiteľne áno, budú nám tie peniaze chýbať. Ale osobne si myslím, že toto všetko je obyčajná zlodejina, dá sa povedať, za plnej politickej podpory tejto vlády. Som prekvapený, že problémy, ktoré momentálne v tomto štáte sú, čo sa týka zdravotníctva, školstva, kultúry, ako sa likvidujú tieto rezorty a doslova sa vykradne za 11,5 mld. korún banka. Pevne verím, že keď sa bude schvaľovať návrh rozpočtu, že sa bude bojovať o každý milión korún. Ale tu, ako vidím, 11,5 mld. korún je o ničom. To je všetko v poriadku. A tu sú tie špinavé paprče tejto vlády, to chcem pripomenúť. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Prokeš, pripraví sa pán poslanec Kozlík.

J. Prokeš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

nedávno som počúval, ako som sa vracal z Bratislavy, v rádiu FM pána podpredsedu vlády Csákyho. A poviem, že som musel obdivovať, ako dokázal neodpovedať na otázky, ale zachytiť sa bezvýznamnej poznámky a rozprávať úplne, úplne od veci. A dokázal to veľmi dlho rozvíjať.

Prečo o tom hovorím? Pretože pani ministerka nám dnes predviedla to isté. Neposkytla nám ani toľko informácií, ktoré dostaneme z internetu. Namiesto toho sme si vypočuli politický míting. A skutočne, ako som povedal vo faktickej poznámke, pod heslom Najlepšia obrana je útok, vypočuli sme si tu aj pána kolegu Kužmu, že treba hľadať všetko kdesi v minulosti.

Ibaže, pokiaľ si dobre spomínam, tak rétorika dnešnej vládnej koalície aj v predvolebnom zápase v roku 1998 hovorila o tom, že treba Devín banku zlikvidovať.

Dámy a páni, keď ste nastúpili ako vládna koalícia k moci, nielenže ste nelikvidovali Devín banku, ale naopak, podporovali ste obyvateľov v tom, aby do nej vkladali ďalšie peniaze, až to narástlo na 11,5 mld., ktoré sú kdesi vo vzduchu. Prosím, nehľadajte chyby niekde, kde boli predtým. Máte pravdu, keby banka nebolo založená, tak ani nemôže skrachovať. To je svätá pravda. Najväčšiu vinu má vždy ten, kto to založil. Fakt je, že keby nebola banka, nemôže skrachovať, 11 mld. z tejto banky sa nestratí.

Dámy a páni, to je už tretia banka počas šafárenia tejto vlády, ktorá vyšla na bubon. A to už asi niečo hovorí o tom, aký je bankový dohľad, niečo to hovorí o tom, aký je vôbec prístup tejto vlády a niečo vypovedá aj to, že pani ministerka pri vystupovaní poslancov sa chodí rozprávať s inými poslancami a nepočúva to, čo jej poslanci hovoria. Aj to poukazuje na jasnú neúctu voči tomuto parlamentu, ale nielen voči opozícii, dámy a páni, ale aj voči vám z vládnej koalície. Vám skutočne neprekáža, že tu dochádzalo k takémuto úplne očividnému zlyhaniu dozoru, resp. doslova zavretím očí nad praktikami alebo nad tým, čo sa v tejto banke dialo.

Ak tu bývalý podpredseda vlády pán Hamžík hovoril o tom, že niektoré veci boli dávno známe, tak naozaj je na stole otázka, prečo neboli vtedy vyvodené dôsledky a keď za podozrenie vo veci Eurofondov, ktoré sa vôbec nedokázali dodnes, musel promptne z vlády odísť podpredseda Hamžík, tak sa pýtam, čo pán podpredseda Mikloš ešte dnes robí vo vláde. Pretože jasný dôsledok toho, že si niekto neplnil povinnosti vo vzťahu k Devín banke, sú dnes úplne evidentné a politickú zodpovednosť za toto nesie niekto konkrétny. Zaujímavé, že v tomto prípade dôsledky nie sú vyvodzované. Ja v tejto chvíli hovorím o politickej zodpovednosti. Pretože každý má vo svojom rezorte istú zodpovednosť a tak isto má pani ministerka Schmögnerová a tak isto pán podpredseda vlády Mikloš. A čo? Zdá sa, že to skončí v stratene tak ako ostatné skrachované banky.

Dámy a páni, skutočne je to vizitka vládnutia tejto vládnej koalície. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci, štyria poslanci. Tak, priatelia, štyria alebo traja? Štyria, končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Šepták.

R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Samozrejme, že je veľmi vážne to, čo teraz v posledných minútach odznelo. Ide o kauzu, ktorá skutočne by mala mať dosah, hlavne politický dosah na tých ľudí, ktorí viac, či menej zanedbali svoje povinnosti. Chcem vám povedať, že len stretnutie z minulého týždňa s jednou pani z Telovýchovnej jednoty v Trenčíne, ktorá mala uložené svoje peniaze v Devín banke, hovorila mi, že prišla o 15 tisíc a či si uvedomujeme, že pre ňu je 15 tisíc veľký peniaz. Ja som povedal, že pre každého z nás je 15 tisíc veľký peniaz. A okrem tej politiky ide aj o dosah, ktorý je, samozrejme, na všetkých týchto ľudí, ktorí boli klientmi tejto banky a som veľmi zvedavý, akým spôsobom bude rokovať vláda o uznesení. Dúfam, že poslanci tohto parlamentu odsúhlasia uznesenie, ktoré bolo pánom Malchárkom predložené, akým spôsobom bude vláda prezentovať na budúcom zasadnutí alebo budúcom prerokúvaní tohto bodu, kto konkrétne nesie zodpovednosť a kto konkrétne odstúpi. Presne tak, ako už bolo povedané.

Keď vznikla kauza Eurofondy, jednoducho bolo rozhodnuté veľmi rýchlo, vinník sa našiel, išiel na dovolenku a podobne. Dnes máme kauzu Devín banky a čuduj sa svete, dozvieme sa včera z televízie, že táto banka má ešte dodnes licenciu a podobné iné veci, ktoré sa tu dejú. Takže kto konkrétne ponesie zodpovednosť, na to si veľmi rád počkám, čo konkrétne táto vláda prinesie tomuto parlamentu. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kužma.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem. Dovolím si odpovedať kolegovi Prokešovi len jednou vetou. Prečo vždy musí dajaký dej mať počiatok a koniec? Tá strata pred nástupom bola 9 miliárd, teraz sa bavíme o strate 11 miliárd. Jedna miliarda je úrok z predchádzajúcej straty a o 1 miliardu došlo v navýšení straty. Čiže ja neobhajujem to, že tá banka dobre fungovala. Ja len hovorím, že banka mimo deblokácie v roku 1996 bola sústavne stratová. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kotian.

M. Kotian, poslanec: Ďakujem. Prednedávnom pán poslanec Mikloško povedal, že si koalícia ctí zákony a ja si osobne myslím, že to tak nie je. Aj práve dnes na hodine otázok táto vláda dokázala, ako si nectí zákony tohto štátu v tom smere, že porušila moratórium volieb. Ale chcem povedať toľko k tomu, že to len porovnávam, pán poslanec, že vy si nectíte zákony a vidieť to aj v tomto smere na Devín banke, ako vláda pokračuje. A keby ste si ctili zákony, tak automaticky podajú títo ministri plus guvernér Národnej banky demisiu. Keby sa takéto niečo stalo niekde v demokracii na Západe, tak títo ministri neprežijú ani hodinu. Ide o normálnu krádež 11 miliárd korún, ktorú musia zaplatiť daňoví poplatníci. Táto vláda ožobračuje doslova tento národ a ešte aj takýmto spôsobom. Treba si otvorene povedať, o čo konkrétne ide.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hamžík.

P. Hamžík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. V reakcii na vystúpenie pána poslanca Prokeša by som chcel povedať, že nie som rád, že tento prípad sa spája s akýmkoľvek iným prípadom. Dnes som vystúpil v parlamente v tom zmysle, ako som vystúpil na rokovaní vlády v júni 2000 a v marci 2001. Tento prípad dávam do súvislosti len s tým, že došlo k evidentnej strate, došlo k zanedbaniu povinnosti, došlo k podriadeniu sa politickým dohodám, ktoré urobil predseda vlády.

A nie je pravdou taktiež to, čo odznelo zo strany pána Kužmu. To dokazuje, aj keď mi je ľúto, že to takto musím povedať, len neinformovanosť, pretože v rozmedzí od júna 2000 došlo k navýšeniu vkladov a k ďalšej strate vo výške 3 miliardy korún. Ak niekto hovorí len o úrokoch a obhajuje toto riešenie a nepriamo postupy, ktorých sme boli svedkami, tak to znamená, že si neprečítal ani tú informáciu, ktorú má pred sebou a že sa vyjadruje k niečomu, o čom nemá dostatok informácií. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Na svojich predrečníkov chce reagovať pán poslanec Prokeš. Pán kolega, máte slovo.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem pekne.

K pánu poslancovi Kužmovi, pokiaľ by to bolo naozaj tak, ako on hovorí, o to väčšia je zodpovednosť tejto vlády, že nezastavila činnosť banky hneď po nástupe, ako sľubovala v predvolebnej kampani. O to horšie je vlastne to, ak bola presvedčená o tom, že je to stratová banka a napriek tomu, čuduj sa svete, ju tak dlho držala pri živote, až to narástlo do straty 11,5 miliardy.

A pánu poslancovi Hamžíkovi chcem povedať, že som nemal v úmysle žiadne kauzy spájať. Chcel som len poukázať na dvojaký meter, ktorý používa predseda vlády. Nič iné. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Kozlík, pripraví sa pán poslanec Húska.

S. Kozlík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi dotknúť sa tohto problému možno v širšej rovine. Predovšetkým by som začal vývojom bankového sektora Slovenskej republiky po roku 1990 a najmä vývojom problémových úverov. Chcem pripomenúť pani ministerke, že 70 % problémových úverov, ten najväčší objem, ktorý na Slovensku evidujeme, vznikol ešte pred rokom 1990, tak keby sa láskavo neodvolávala na roky 1995 - 1998. Boli chvíle, pani ministerka, keď ste korektne hovorili o vývoji problémových úverov v celom horizonte roka 1990 až trebárs 1998, keď ste hovorili o období pred nástupom súčasnej vlády. To znamená, 70 % problémových úverov bánk, ktoré boli viazané na podniky zbrojárskej výroby, podniky orientované na export do bývalých krajín RVHP a najmä do Ruska, prepad spotreby v rámci radikálnej ekonomickej reformy realizovanej ešte federálnou vládou v roku 1991, to všetko vytvorilo obrovské problémy v podnikovej sfére. Samozrejme, to sa odrazilo aj v bankovej sfére, a teda gros problémových úverov je viazané do tohto obdobia.

Ďalší veľký balík problémových zlých úverov vznikol v období rokov 1991 - 1992, keď bolo dokonca politickou motiváciou vytvárať štruktúru podnikateľov, kde mnoho ráz skutočne sa úvery dávali v bankách hlava, nehlava, banky neboli pripravené na trhový systém poskytovania úverov. Nebola znalosť, dostatočná znalosť ani o fungovaní trhového prostredia, ani o podnikateľoch, ktorých sa vyrojilo ako maku.

Ďalej tu bola malá privatizácia. Pán podpredseda Mikloš by iste vedel farbisto hovoriť o tom, koľko problémových úverov vzniklo v Slovenskej sporiteľni, okolo 30 miliárd zlých úverov bolo viazaných na malú privatizáciu a bolo to vari 90 % problémových úverov v Slovenskej sporiteľni v čase reštrukturalizácie tejto banky. Takže bol tu istý mierny vývoj problémových úverov v rokoch 1995 až 1998, dokonca s poklesom zlých úverov v roku 1996 v dôsledku rastu ekonomiky ten vývoj nebol fatálny, nebol nejako dramatický, ale k výraznému nárastu problémových úverov došlo po roku 1998 v dôsledku poklesu ekonomiky, v dôsledku takzvanej hrubej čiary, ktorú chcela táto vláda urobiť, keď došlo ku kriminalizácii podnikateľov, keď došlo k chaotickej hospodárskej politike, keď tu bola nerozhodnosť súčasnej vládnej garnitúry, ktorá len v mesiacoch november, december znamenala odliv okolo 40 miliárd finančných zdrojov z územia Slovenskej republiky a nielen domácich, aj zahraničných a tento odliv bol v dôsledku nerozhodnosti devalvačných očakávaní kriminalizácie podnikateľov, absencie ucelenej hospodárskej politiky, rádovo okolo 70 miliárd korún úverov alebo bol nárast problémových úverov medzipodnikovej zadlženosti len v roku 1999. To bolo tempo, ktoré dovtedy bolo absolútne nebývalé a nepoznané.

Takže v tomto kontexte treba vidieť aj situáciu slovenských bánk, ktorá sa vygradovala, samozrejme, pri nižšom tempe ekonomického rastu, pri absencii jasnej hospodárskej politiky. A situácia podnikov, najmä po páde slovenskej koruny, kde obrovsky narástli finančné náklady podnikovej sféry, samozrejme, obrovsky narástol aj dlh, zahraničný dlh, štátny dlh v korunovom vyjadrení, že toto všetko sa, samozrejme, premietlo cez podnikateľskú sféru aj do situácie slovenských bánk. A rovnako do situácie Devín banky ako do situácie mnohých ďalších bánk.

Súčasná vláda reagovala na situáciu tým, že zrušila zákon o revitalizácii, ktorý mal napomôcť riešiť situáciu v bankovej podnikovej sfére za účasti aj ďalších verejnoprávnych inštitúcií bez toho, že by sa nebývalým spôsobom zaťažila dlhová služba štátu a vrecká občanov najbližších 10 - 20 rokov a pristúpila k riešeniu reštrukturalizácie najväčších slovenských bánk v objeme 105 miliárd korún, kde z potencionálneho problému bánk urobila reálny problém štátneho rozpočtu. Takto to presne definovala misia Medzinárodného menového fondu minulý rok a s problémom sa dnes musí vysporadúvať štátny rozpočet, pričom vláda nijakým spôsobom nezainteresovala tri veľké dotknuté slovenské banky na poskytovaní úverov, na riešení ekonomického rastu tohto štátu.

A dnes sme svedkami toho, že máme síce a chváli sa vláda zdravými bankami, ale zostali choré podniky a banky odmietajú poskytovať úvery chorým podnikom, čoho výsledkom je stagnujúci úverový trh, keď za mesiac september bolo poskytnutých okolo 600 miliónov korún nových úverov. Keď si zoberiete, že miera inflácie je 8 %, tak sa pohybujeme v negatívnej miere vývoja úverov na Slovensku.

Takže v tomto kontexte takisto treba vidieť problém Devín banky, treba ho vidieť v kontexte prístupu súčasnej vlády a v nezvládnutom prístupe súčasnej vlády k reštrukturalizácii bánk, kde sa vláda zaujímala len o tri najväčšie banky a doslova cez palubu hodila malé a stredné banky. Takže sme boli svedkami toho, že padli za radom AG Banka, Dopravná banka, Priemyselná banka bola presunutá pod Slovenskú sporiteľňu z politických dôvodov, keď sa hralo o akcie Východoslovenských železiarní a banka, ktorá mala 80 % likvidných aktív, bola označená za problémovú banku a bola v podstate podradená pod Slovenskú sporiteľňu. Však to, samozrejme, okolie vnímalo, že tu boli politické zásahy do bankového systému. Ja si myslím, že tento problém ešte nezišiel zo stola, pani ministerka, a že tu ešte v budúcnosti budú možno aj trestnoprávne dôsledky.

A v tomto kontexte treba vidieť aj vývoj nielen veľkých bánk, treba vidieť problém malých, stredných bánk, o ktoré sa v podstate vláda nezaujímala a neboli zahrnuté do modelu reštrukturalizácie alebo ozdravenia. Čo sa týka vývoja Devín banky, skutočne treba hovoriť o vývoji po roku 1998, aj keď platí, pán Kužma, že to bola problémová banka hneď od svojho vzniku a, samozrejme, že každá vláda od roku 1992 bola nútená zaoberať sa týmto problémom.

Prístup vlády v rokoch 1995 - 1998 bol na pomoc najmä v tom prípade, že Devín banka poskytovala istú exkluzivitu v deblokáciách ruského dlhu, keď mala záväzok do 31. 12. 1998 vydeblokovať celý objem ruského dlhu, tak, samozrejme, z toho vyplynula aj istá exkluzívna zmluva pri relatívne nízkom dizážiu pri hrozbe Parížskeho klubu. Samozrejme, niektoré operácie Devín banke vyšli, takže boli poskytované aj isté úhrady zo strany ministerstva financií.

V roku 1998 sa viaceré operácie tejto banke nevydarili a deblokácie bežali po linke slovenskej vlády vo vzťahu k vláde Ruskej federácie, ale znovu bolo na rozhodnutí súčasnej vlády, či poskytne, či predĺži mandát Devín banke, alebo nie, čím by ďalej mohla prípadne riešiť svoju situáciu najmä v období, keď slovenská ekonomika padala, keď sa zhoršovala bonita klientov a teda ten vývoj pozície postihol nielen Devín banku, ale mnohé ďalšie banky. Takže bolo na rozhodnutí súčasnej vlády, ktorá, čuduj sa svete, spochybnila túto banku. Lietali facky medzi pani Schmögnerovou a pánom Miklošom. Banka bola spochybnená podobne, ako boli spochybnené deblokácie vo vzťahu k Ruskej federácii. Takže banka sa dostala na pokraj krachu.

A potom naraz prišlo riešenie, opäť poverenie tejto banky deblokáciami vstupovala do vyprázdneného priestoru vo vzťahu k Ruskej federácii, kde súčasná vláda absolútne nezvládla vzťahy k Ruskej federácii. Boli dokonca pánom Černákom a mnohými ďalšími členmi vlády pri nástupe Dzurindovej vlády spochybnené dlhodobé kontrakty, dlhodobé vzťahy medzi Slovenskom a Ruskou federáciou v oblasti plynu, ropy a pár mesiacov na to dokonca Černák podpisoval dlhodobé zmluvy medzi Slovenskom a Ruskou federáciou v oblasti dlhodobých dodávok plynu a ropy. Politika postavená na hlavu a teda, ako sa mohla Devín banka za týchto okolností zachrániť cez deblokačný systém, to mi je dodnes záhadou, kde na to súčasná vláda prišla.

Takže chcem povedať, Devín banka určite bola problémovou bankou. Ale ak sa tu vláda prizerala doslova šialenému tempu nárastu záväzkov tejto vlády z 3 na 11 miliárd bez toho, že by zasiahla, pritom si bola vedomá toho, že hodila stredné a malé súkromné banky cez palubu, že odmietla sa podieľať na nejakom spôsobe sanácie, iného spôsobu sanácie týchto bánk, pritom neprijala žiadne ochranné opatrenie. Pani ministerka, to je proti Bohu, ak sa vyhovárate na predchádzajúcu vládu, že tu bol zákon o ochrane vkladov, ktorý kryl vklady do výšky 100 %. Aj takýto výrok som počul.

Tri roky po tom, čo ste vo vláde, vyhovárate sa na Mečiarovu vládu. V momente, keď ste urobili strategické rozhodnutie o tom, že sanujete len veľké banky, už ste mali domýšľať, čo to môže vyvolať z hľadiska malých bánk a ako sa budú malé a stredné banky správať. Takže v tom je vaša miera viny, vašej zodpovednosti, že ste zvolili pštrosiu politiku. Národná banka tomuto prikyvovala, v podstate dôraznejšie nezasiahla a Národná banka má veľkú výhradu, pán guvernér, aj v menovej oblasti, aj v ďalších krokoch kryje chrbát tejto vláde. Pozrime sa len na vývoj čistých úverov vláde, na spôsob, ako sa realizujú peňažné prostriedky na slovenskom trhu a ďalej, vo veľkej miere nezávislosť je spochybnená práve v oblasti správania sa Národnej banky vo vzťahu k Devín banke. Takže nie tá vláda je dobrá, ktorá nerobí chyby. Dobrá vláda je tá, ktorá reaguje promptne na chyby a snaží sa riešiť vzniknutú situáciu. To je vaša hlavná vina, pani ministerka, aj ekonomického podpredsedu vlády, aj guvernéra Národnej banky.

Viacerí kolegovia hovorili o morálnej zodpovednosti. Iste, keby opozícia mala dostatok hlasov, tak je na stole vyslovenie nedôvery k príslušným členom vlády. My, samozrejme, môžeme momentálne podporiť to, aby vláda urobila sebareflexiu - veľa sa o tom hovorí - a prišla s analýzou a najmä s konzekvenciami, ktoré z tohto príkladu vyplynuli. Druhá vec je, že politické konzekvencie, som presvedčený, dajú voľby v roku 2002. Ďakujem pekne. (Potlesk.)