B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie na 10 minút. Zvolávame politické grémium. Nech sa páči, poslanecké grémium tu vzadu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Poslanecké grémium sa dohodlo na tom, že ústredný riaditeľ Slovenskej televízie príde do Národnej rady. Bude rokovať s poslaneckým grémiom. Samozrejme, budeme žiadať vysvetlenie toho, čo sa stalo. Tiež sme sa dohodli, že dovtedy prerokujeme zákon pána ministra obrany. Bol všeobecný súhlas. Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči, má procedurálny návrh.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. Chcem navrhnúť, aby zasadol aj mediálny výbor a prerokoval nielen otázku monopolu pána Dzurindu v elektronických médiách, keď okrem TA3 má neobmedzenú moc a vplyv aj v Slovenskej televízii, ale zaoberal sa aj otázkou finančnej pokuty, ktorá určite zastihne Slovenskú televíziu vzhľadom na porušenie zákona.

Okrem toho chcem protestovať za zneužitie Slovenskej televízie na osobnú propagáciu. V minulosti sme viackrát žiadali, aby boli priame prenosy zo Slovenskej televízie z parlamentu. Vládna koalícia to vždy hlasovaním odmietla, ale teraz si myslím, že boli podvedení aj koaliční partneri pána predsedu Dzurindu. Boli ste zrejme podvedení aj vy, a aj opozícia, aj vy ste boli zneužití na propagáciu SDKÚ v čase moratória. Ja si myslím, že skutočne by mal zasadnúť mediálny výbor a zaujať stanovisko.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, ešte raz vás chcem informovať alebo upozorniť, že je dohoda poslaneckého grémia. Akonáhle príde pán riaditeľ, ústredný riaditeľ Slovenskej televízie tieto otázky, samozrejme, dostane a nielen otázky, ale bude musieť byť z toho aj výstup.

Pani poslankyňa Tóthová - procedurálny návrh, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Navrhujem zvolanie výboru pre kultúru a médiá s návrhom aj riešenia regresných nárokov Slovenskej televízie za prípadné pokuty, ktoré bude určite platiť. Zdôvodnenie...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, ale to nie je procedurálny návrh. Toto je návrh, ktorý už povedal predsedajúci pán podpredseda Budaj.

K. Tóthová, poslankyňa: Pokiaľ ste si neráčili všimnúť, pán predsedajúci, ja som konkretizovala aj obsah tohto stretnutia. A konkretizovala som ho z toho dôvodu, že sa stále hovorí o zvýšení koncesionárskych poplatkov našich občanov, že je televízia v zlej finančnej situácii a ústavní činitelia, konkrétne predseda vlády robí postupy, že porušuje... (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pristúpime podľa dohody k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov v roku 2001.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1226, spoločnú správu výborov ako tlač 1226a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister obrany Slovenskej republiky Jozef Stank. Pán minister, máte slovo.

J. Stank, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

predkladám vám na rokovanie návrh zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov v roku 2001.

K tomu, čo som povedal pri prvom čítaní, dodám už len toľko, že predkladaný návrh zákona upravuje zvýšenie jednotlivých druhov týchto dávok tak, aby boli odstránené historicky vzniknuté anomálie, ktoré mali za následok aj rozdiely vznikajúce z rôznej konštrukcie týchto dôchodkov v rôznych časových úsekoch a pri rôznej príjmovej úrovni. Preto sa navrhuje odlišné percentuálne zvýšenie jednotlivých druhov výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov, aj odlišné percentuálne zvýšenie týchto dôchodkov od dôchodkov vyplácaných Sociálnou poisťovňou.

Dovoľte mi na záver sa už len poďakovať poslancom všetkých štyroch výborov, ktorí počas obedňajšej prestávky prerokovali tento zákon a za žičlivú atmosféru, s ktorou sa stretli i jednotlivé pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe. A už dopredu by som chcel povedať, že tieto návrhy, ktoré znamenajú ďalšie zvýšenie, teda o ďalšie 2 % v jednotlivých diferencovaných kategóriách, podporujem z pozície ministerstva obrany aj z poverenia vlády a podporujem tiež opatrenie, ktoré je uvedené v spoločnej správe, ktoré znamená, že môžeme uplatniť vlastne tento zákon od 1. 10. 2001. Ďakujem vám.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie tohto vládneho návrhu.

Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánu poslancovi Pavlovi Kanisovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu. Nech sa páči.

P. Kanis, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre obranu a bezpečnosť prerokovali vládny návrh zákona v lehote určenej v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky.

Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade vládny návrh zákona schváliť bez pripomienok.

Ostatné výbory v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte uvedené v tlači 1226a.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi Kanisovi.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa hlási ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať. Predpokladám, že pán minister sa ešte raz nebude chcieť vyjadrovať, lebo rozprava nebola a niet teda k čomu. Takže žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu?

P. Kanis, poslanec: Pán predsedajúci, môžem iba navrhnúť, aby sme pristúpili k hlasovaniu, ak ste presvedčený, že je tu dosť poslancov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Presvedčený práve nie som, ale hneď to preveríme, pán poslanec.

P. Kanis, poslanec: Potom by som navrhol predsa len nejaké kontrolné hlasovanie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Žiadam vás, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali. Nech sa páči, len sa prezentujme, aby sme zistili, koľko je tu poslancov. No už prichádzajú ďalší páni poslanci. Takže, pán spoločný spravodajca, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

P. Kanis, poslanec: Vážený pán predsedajúci, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, tak ako ich navrhuje gestorský výbor. To znamená, že budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 17 a o bode 19 spolu. Gestorský výbor navrhuje tieto body schváliť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch, ktoré gestorský výbor navrhuje zo spoločnej správy schváliť.

(Hlasovanie.) Prítomných je 84 poslancov, za 79, zdržali sa 2, nehlasovali 3.

Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy boli prijaté.

Nech sa páči, pokračujte.

P. Kanis, poslanec: Vážený pán predsedajúci, gestorský výbor navrhoval samostatne hlasovať o bode 18 a tento neschváliť. Ale tým, že bol schválený bod 17, je vlastne hlasovanie o bode 18 bezpredmetné.

Čiže chcel by som vás, pán predsedajúci, upozorniť, nakoľko ide o skrátené legislatívne konanie, žiadam, aby sme ihneď pristúpili k tretiemu čítaniu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v treťom čítaní za skončenú.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu ako o celku. Pán poslanec, nech sa páči, môžete uviesť.

P. Kanis, poslanec: Vážený pán predsedajúci, gestorský výbor odporúča Národnej rade: A. podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku návrh zákona ako celok schváliť. Teda dajte hlasovať o zákone ako o celku.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

(Hlasovanie.) Prítomných je 90 poslancov, za 88, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov v roku 2001.

Ďakujem pánu ministrovi a, samozrejme, aj pánu spoločnému spravodajcovi a všetkým poslancom za spoluprácu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán ústredný riaditeľ STV už je tu, takže prerušujem do 16.30 hodiny rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a prosím, samozrejme, všetkých členov poslaneckého grémia, aby prišli na rokovanie za rokovacou sálou.

Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

J. Budaj, poslanec: Prosím členov výboru, aby o 16.30 hodine prišli do miestnosti, v ktorej zvykneme mať zasadnutie výboru.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom. Chcem vám povedať len toľko, že na poslaneckom grémiu pán ústredný riaditeľ Slovenskej televízie, samozrejme, nemal úplné informácie, a preto nemohol odpovedať na väčšinu otázok, preto dohoda je taká, že samozrejme táto otázka, v úvodzovkách "kauza", bude mať pokračovanie vo výbore a v tom momente, keď výbor bude mať nejaké stanovisko, tak sa tým budeme zaoberať.

Takže v rokovaní budeme pokračovať bodom

informácia vlády Slovenskej republiky o príčinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky a o krokoch vlády Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska od roku 1998 po nútenú správu na zabezpečenie ochrany vkladov a riadneho fungovania banky.

Materiál vlády ste dostali ako tlač 1199.

Teraz dávam slovo pani ministerke financií Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej a prosím ju, aby informáciu uviedla.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Vážený pán predsedajúci, vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som stručne predniesla úvodné slovo k prerokúvanej informácii o príčinách, ktoré viedli k pádu Devín banky, k informácii, ktorú prerokúvame na žiadosť Národnej rady Slovenskej republiky.

Dňa 24. augusta 2001 zaviedol bankový dohľad Národnej banky Slovenska nútenú správu nad Devín bankou a. s. Zavedenie nútenej správy bolo nevyhnutným krokom reagujúcim na aktuálnu situáciu v Devín banke a. s. Tento krok bol uplatnený až po vyčerpaní iných možností, ktoré boli a sú dané konkrétnymi ekonomickými podmienkami a legislatívnym rámcom.

Dovoľte mi, aby som vás stručne informovala o situácii, ktorá bola v Devín banke od začiatku vzniku tejto finančnej inštitúcie až po posledný krok, ktorým bolo zavedenie nútenej správy. Devín banka už v počiatočnej etape svojho rozvoja prekonávala značné ťažkosti a ukázala sa ako finančná inštitúcia, ktorá bola od začiatku značne stratová, k tomu sa ešte dostanem. Následne podľa požiadavky bankového dohľadu v roku 1992 došlo k zvýšeniu základného imania tejto finančnej inštitúcie.

Od roku 1993 sa stal novým akcionárom Devín banky podnikateľ, resp. spoločnosť VTF Energia Moskva. Tento akcionár v prvých rokoch vytváral reálne predpoklady na to, aby prostredníctvom deblokácií časti ruského dlhu sa zlepšovali finančné výsledky Devín banky. Osobitná dohliadka bankového dohľadu ešte v roku 1993 konštatovala vysoký stav úverových pohľadávok po lehote splatnosti, okrem iného i skutočnosť, že do značnej miery táto banka poskytovala úvery vlastným akcionárom a tieto úvery prekročili až 10 %. Napriek tomu, tak ako som naznačila, že došlo ku zvýšeniu základného imania, v Devín banke nedošlo ani následne k stabilizácii a nepriaznivé tendencie pokračovali. Preto bankový dohľad Národnej banky Slovenska uložil predstaviteľom banky vypracovať ozdravný program, ktorého súčasťou bola znovu požiadavka ďalšieho zvýšenia základného imania. Takýto program Devín banka prijala v roku 1994 a základné imanie sa zvýšilo asi zo 499 na 640 mil. Sk. Došlo k výmene manažmentu. Ale situácia sa výrazne nezlepšila, lebo v roku 1995 sa znovu skomplikovala a opakovane zasahoval bankový dohľad, keď podmienil ďalšiu existenciu banky opätovným zvyšovaním základného imania. Toto odporúčal aj audítor.

V roku 1996 sa v Devín banke dosiahli lepšie výsledky, ale kladný hospodársky výsledok nevznikol z vlastnej bankovej činnosti tejto inštitúcie, ale z mimobankovej činnosti, a to z úhrad deblokácií. Následne však v roku 1997 došlo k pozastaveniu úhrad vzniknutých na základe mandátnych zmlúv o deblokácii medzi ministerstvom financií a Devín banky a odvtedy sa výrazne začala zhoršovať finančná situácia, resp. hospodárenie banky.

V januári 1998 došlo k ďalšiemu navýšeniu základného imania Devín banky až do výšky 1 miliardy. Od začiatku poskytovania úverov, teda z toho, čo som naznačila, je evidentné, že Devín banka sa dostávala striedavo na pokraj veľmi zložitej situácie a zaznamenali sme už v roku 1995 podiel rizikových úverov na úveroch vo výške 87,4 %.

Čo sa potom odohralo následne? Do značnej miery sa medializovali výsledky bankového dohľadu, ktoré evidentne, neviem, z akého dôvodu, boli zle datované, pretože informáciu, ktorú som i ja ako ministerka financií dostala po prvýkrát z komplexného bankového dohľadu, táto informácia je z novembra roku 2000. Táto informácia bola poskytnutá len veľmi obmedzenému okruhu ľudí. Je pre mňa osobne nepochopiteľné, ako je možné, že táto informácia, ktorá má jednoznačne dôverný charakter, sa dostala do rúk médií a médiá ju zverejnili.

Na základe komplexných výsledkov bankového dohľadu v novembri 2000 Národná banka Slovenska uskutočnila niektoré opatrenia, ktoré smerovali na jednej strane k posilneniu manažmentu tejto banky. Pripomeniem, že došlo k výmene generálneho riaditeľa a niektorých ďalších členov predstavenstva. Novému manažmentu sa zadali úlohy, ktoré spočívali napríklad v tom, aby sa vyriešili priemerky tejto banky, aby sa zlepšila vôbec štruktúra portfólia. Manažment bol skutočne pod neustálym tlakom. Bankový dohľad uskutočňoval dohľad na mieste. Zámerom bolo, aby zároveň Devín banka nevytvárala svojou inzerciou nejaký neprimeraný tlak na vkladateľov a chcem aj upozorniť na to, že sme kriticky aj hodnotili úrokové sadzby, ktoré však i pod tlakom bankového dohľadu plus vlády, ale samozrejme aj v dôsledku toho, že dochádzalo k výraznému znižovaniu úrokových sadzieb, takisto aj poklesli.

Takže priemerné úrokové sadzby z vkladov, ktoré napríklad ešte v decembri 1998 boli na úrovni 19,49 % - hovorím o Devín banke - klesli v júni 2001 na 6,30 %. Situácia v Devín banke aj na základe takýchto krokov, ktoré boli koordinované medzi bankovým dohľadom a vládou, predsa len nebola taká čierno-biela, resp. taká čierna, ako sa vykresľovala.

Chcem totiž doplniť, že ku dňu zavedenia bankového dohľadu Devín banka mala uložených na priemerkách v Národnej banke Slovenska 600 mil. Sk a v cenných papieroch štátu vlastnila 300 mil. Sk. Súčasťou opatrení, ktoré smerovali k tomu, aby si Devín banka vyriešila svoju komplikovanú situáciu, bolo aj to, že na ich žiadosť vláda rozhodla o tom, že sa im poskytne možnosť, aby sa pokúsili deblokovať nad rámec Memoranda, ktoré bolo podpísané medzi Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom financií Ruskej federácie. Vláda Slovenskej republiky teda tejto žiadosti vyhovela, bola podpísaná mandátna zmluva. Chcem zároveň ale povedať, že všetky informácie o tom, koľko vláda nastrkala do Devín banky, sú nepravdivé. Ešte raz opakujem, do Devín banky z prostriedkov verejných sa nevložila ani jedna koruna. Dali sme im možnosť, aby si prostredníctvom deblokácií riešili alebo vylepšili situáciu.

Ďalšou požiadavkou bolo, okrem toho, čo som už uviedla, aby došlo k ďalšiemu navyšovaniu základného imania. Myslím si, že všetci vy, ktorí sledujete médiá, boli ste informovaní priebežne aj o tom, pretože vtedajší generálny riaditeľ Rusnák o tom médiá informoval, že Devín banka viackrát hovorila o tom, že bude schopná zvýšiť základné imanie o 3 mld. Sk. Uvádzala viacerých možných investorov, nebudem ich teraz citovať, ktorí mali pristúpiť k navyšovaniu základného imania o 3 mld. Sk. Až keď Národná banka Slovenska nadobudla presvedčenie, že k navýšeniu základného imania nedôjde, vlastne to bol ten posledný krok, ktorý viedol bankový dohľad Národnej banky Slovenska k tomu, že sa rozhodol zaviesť nútenú správu.

Prečo takto obšírne hovorím o histórii Devín banky? Pretože je pre mňa skutočne nepochopiteľné, že podaktorí politici strácajú pamäť. Strácajú pamäť a jednoducho sa tvária, akoby vývoj Devín banky bol výsledkom dokonca tejto vlády a nepozerajú sa na to, ako vyzerala akcionárska štruktúra od začiatku, aká bola situácia Devín banky v predchádzajúcich rokoch a ako k tomu sami, možno do značnej aj miery prispeli. Pre mňa je už absolútne nepochopiteľné, ak sa niektorí politici vyjadria v tom smere, že my sme tí - a citujú niektorých členov terajšej vlády, prípadne aj guvernéra Národnej banky Slovenska -, ktorí znamenali alebo spôsobili uvalenie ďalších niekoľkomiliardových nákladov na našich daňovníkov. Chcela by som, možno dokonca by som to vedela aj odcitovať z rozhlasovej stanice Hviezda FM, kde sa hovorí, že líder HZDS na dnešnom stretnutí s novinármi z 28. 11. v Nitre vyjadril presvedčenie, že ľudia zodpovední za znehodnotenie peňazí občanov, straty sporiteľov a klamanie verejnosti by mali bezpodmienečne odísť z politiky i z vysokých manažérskych funkcií.

Takže, povedzme si teraz, k akým stratám v období novembra, to je jedenásty mesiac roku 2000 a ôsmy mesiac roku 2001, to znamená, od mesiaca, keď bola k dispozícii komplexná správa bankového dohľadu o situácii v Devín banke až do dňa, keď bankový dohľad rozhodol o zavedení nútenej správy, k akým stratám došlo. Overovala som si to pred chvíľočkou s pánom guvernérom a pokiaľ niektoré čísla neuvediem stopercentne presne, bude určite vhodné, aby pán guvernér ma možno aj opravil, poopravil.

Podľa informácií, ktoré máme k dispozícii, nárast krytých vkladov, to znamená tie, ktoré budú vyplácané z Fondu na ochranu vkladov v období oveľa dlhšom, ako teraz uvádzam, to znamená v období od štvrtého mesiaca 2000 až po ôsmy mesiac roku 2001, predstavoval 2,3 mld. korún, z toho 1,2 mld. korún je nárast spôsobený nárastom úrokov.

Ďalej, už pred chvíľočkou som uviedla, že 900 mil. korún predstavujú priemerky a štátne cenné papiere, na ktoré sa použila časť prostriedkov vkladateľov. Ak toto dávam dohromady, sú to 2,1 mld. korún. Takže, kladiem otázku lídrovi HZDS, za čo nás robí zodpovedných.

Na druhej strane, zdá sa, že mnohí z vás majú veľmi krátku pamäť a ja by som vám ju predsa len chcela oživiť. (Hlasy z pléna.) Táto vláda, táto vláda reštrukturalizovala... Ja na vás nekričím, a keď hovoríte, to isté nerobím. Ak mi dovolíte, ja by som pokračovala. No ak nie, môžem odísť. Ale vy ste žiadali, aby som vystúpila.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážení páni poslanci, nechajte pani ministerku, potom sa môžete vyjadriť, ale nekričte. Pani ministerka, nech sa páči, môžete pokračovať.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Tak sa vrátim k argumentácii, ktorou som začala, lebo sa mi zdá, že zavádzate verejnosť, zavádzate verejnosť v tom smere, aby zrejme pozabudla na to, koľko nás stojí a bude stáť, pretože tento proces bude trvať niekoľko rokov, reštrukturalizácia finančného sektora.

A teraz sa dotknem nie súkromnej banky, ktorou je Devín banka a bola Devín banka, ale štátnych bánk, štátnych bánk, ktoré sa dostali do tejto situácie práve v predchádzajúcom volebnom období a zopakujem, boli to Všeobecná úverová banka a Slovenská sporiteľňa a čiastočne aj Investičná rozvojová banka. (Krik v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kozlík, upozorňujem vás, môžete potom vystúpiť, ale teraz nerušte pani ministerku. (Neutíchajúci ruch v sále.) Pán poslanec Cabaj, pani ministerka hovorí o Devín banke, ale hovorí nielen o tomto období.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ja len zopakujem, že finančná reštrukturalizácia týchto bánk len v časti, ktorou pokrývame presunuté klasifikované úvery do Slovenskej konsolidačnej, predstavuje 105 mld. korún. Ja viem, že tieto čísla sa vám zle počúvajú, pretože to číslo je trošku iné ako číslo, o ktorom sme pred chvíľočkou hovorili.

Chcem sa teraz vrátiť k postupu, ktorý sa uplatnil pri snahe zachrániť Devín banku. Rok 1999 bol rokom, keď sme začali pripravovať reštrukturalizáciu finančného sektora. Prirodzene, pristupovali sme diferencovane k tomu, o akú banku ide, pričom nešlo o to, aký je názov tejto banky, ale aká je veľkosť tejto banky. Je celkom prirodzené, že iný prístup sme zvolili v prípade veľkých bánk, ktorých pád by znamenal skutočne rozpad celého finančného sektora, ale nielen to, rozpad predovšetkým podnikovej sféry a neschopnosť uhradiť všetky vklady, ktoré sa uložili do týchto bánk.

A iný prístup sme prirodzene zvolili pri malých bankách. A viete, že súčasťou reštrukturalizácie bolo, žiaľbohu, aj to, že niektoré malé banky vlastne skončili svoju činnosť z dôvodov celkom zrejmých. Medzi tým sú stredne veľké banky, kde sú uložené prostriedky vkladateľov, ktoré sa pohybujú niekde okolo 10 až 15 mld. korún. Je to, samozrejme, veľký balík a bolo zrejmé, že pád takejto veľkej banky by značne zaťažil Fond na ochranu vkladov a v konečnom dôsledku by mal nepriaznivé dôsledky aj na bankový sektor, čiže bolo by to v rozpore s tým, o čo sme sa usilovali, aby sa dal do poriadku slovenský bankový sektor, následkom ktorého by malo dôjsť aj k výraznému poklesu úrokových sadzieb. Je len prirodzené, že pri stredne veľkých bankách musí vláda a zrejme aj bankový dohľad Národnej banky Slovenska pristupovať k tomu veľmi obozretne. To bol aj dôvod, prečo sa v Devín banke - ale chcela by som povedať, že nielen v Devín banke, vy viete predsa veľmi dobre, že sme navyšovali základné imanie z prostriedkov štátu aj v Poštovej banke a napokon aj Poľnobanka prešla takým krátkodobým, ale ozdravným procesom, keď sme prechodne navýšili u nej základné imanie, čo z vás ale väčšina nevie, aby sme umožnili jej predaj. Ja som dnes veľmi rada, že Poľnobanku získal veľmi dobrý investor, strategický investor UniCredito.

Rovnako sme teda zvažovali aj možnosti, čo urobiť s Devín bankou vzhľadom na výšku chránených vkladov, ktorá presiahla 11 mld. korún. Je len prirodzené, že vláda za takýchto okolností spolu aj s bankovým dohľadom musela hľadať riešenia, ktoré by boli najlacnejšie. Práve preto, že sme uskutočnili zmeny, o ktorých som pred chvíľočkou informovala, snažili sme sa vytvoriť prostredie na to, aby Devín banka napokon aj tak, ako som povedala, z priamej injekcie zo štátnych, resp. verejných zdrojov bola schopná riešiť si svoju situáciu sama.

Ja by som chcela položiť otázku, kto z vás mohol vedieť dopredu, či strategický investor, o ktorom manažment banky na začiatku hovoril, že pristúpi k navyšovaniu o 3 mld. korún, sa ukáže ako jedna bublina. Myslím si, že vláda konala vtedy veľmi zodpovedne a inak ani konať nemohla. Môžem zodpovedne povedať, keby som dnes stála pred tou istou otázkou, pred tým istým rozhodovaním, a to napriek tomu, že dnes ste ma sem pozvali a mám možnosť si vypočuť útoky zo strany opozičných poslancov, zodpovedne hovorím, bola by som rozhodovala rovnakým spôsobom, ako som rozhodovala aj vtedy, jednoducho preto, že sme hľadali cestu, ktorá by bola najlacnejšia pre daňovníkov. To, či tá cesta vyjde, alebo nevyjde, sme nemohli vedieť. Ale urobili sme všetko na to, aby tá cesta vyšla. Ak napokon nevyšla, treba jednoducho povedať, nepodarilo sa zachrániť jednu súkromnú banku.

Ja by som chcela položiť otázku, koľko súkromných podnikov z nefinančnej sféry sa vám podarilo zachrániť, ktoré ste dostali do takejto komplikovanej situácie. A dostali ste ich možno aj priamo tým, akým spôsobom sa privatizovali.

Na záver by som sa chcela ešte vrátiť k poslednému kolu rozhodovania, ktoré sa týkalo obdobia predchádzajúcemu priamo k uvaleniu nútenej správy na Devín banku. Je zrejme známe poslaneckej snemovni, že pred týmto ostatným krokom sa vláda radila a rozhodovala, ako bude postupovať. Argumentácia zrejme aj Národnej banky Slovenska a aj celková atmosféra, ktorá sa postupne už vytvárala, nebola priaznivá na to, aby sa dala príležitosť ešte posledná a to taká, aby sme boli riešili Devín banku iným spôsobom, povedzme, analogickým spôsobom, ako sa to robilo pri veľkých bankách, to znamená vo Všeobecnej úverovej banke alebo Slovenskej sporiteľni.

Vo vláde sa rozhodovalo o tom, či dať do Devín banky tentokrát naozaj injekciu z verejných zdrojov, pretože dosiaľ takéto injekcie neboli, alebo nie. Prevážil názor, aby sme tentokrát už do Devín banky prostriedky nevkladali. Môj názor bol odlišný a bol celkom prirodzený, pretože ako ministerka financií sa vždy musím snažiť hľadať cestu, ktorá je menej nákladná pre daňovníkov. Iná vec je, že vláda rozhodla spôsobom, akým rozhodla. Ja, samozrejme, nemôžem povedať, že keby bola rozhodla inak, boli by sme stopercentne Devín banku zachránili. Zrejme, a je pravdepodobné, že nie, ale rozhodovali sme pri istých východiskových podmienkach a pri istých informáciách, ktoré sme aj k dispozícii mali.

Vážená poslanecká snemovňa, snažila som sa vecne poukázať na históriu problémov, ktoré vznikali v Devín banke, ako na ne reagovala Národná banka Slovenska a predovšetkým vláda Slovenskej republiky, lebo za Národnú banku Slovenska nepochybne, pokiaľ o to požiadate, bude hovoriť guvernér Slovenskej republiky. Som pripravená odpovedať na vaše otázky, pokiaľ len budem na ne schopná odpovedať. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka, za vaše vystúpenie.

Zatiaľ sa mi do rozpravy prihlásili štyria páni poslanci, a to pán Tatár, pán Malchárek, písomne pán Hamžík, pán Oberhauser. Ja si teraz zapíšem, lebo toto je informácia, čiže nie je to klasická rozprava, čiže píšem: pán Jozef Prokeš, Sergej Kozlík, A. M. Húska, Gyurovszky.

Ďakujem, samozrejme, potom sa v klasickej opýtam, kto sa ešte hlási ústne.

Ako prvý má slovo pán poslanec Tatár. Pán poslanec Tatár ma požiadal, že má povinnosti, čiže stráca poradie.

Teraz má slovo pán poslanec Jirko Malchárek. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

J. Malchárek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia,

vo svojom vystúpení by som chcel zareagovať na materiál informácie o príčinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky a o krokoch vlády Slovenskej republiky a Národnej banky od roku 1998 po nútenú správu na zabezpečenie ochrany vkladov a riadneho fungovania banky, ktorý predniesla pani ministerka financií pani Schmögnerová.

Podľa pôvodného návrhu programu 53. schôdze Národnej rady bol tento materiál zaradený ako posledný 94. bod a obávam sa, že v prípade, ak by sa neuskutočnilo jeho preradenie medzi prvé body programu, skončilo by sa to opäť ako v prípade predchádzajúcej 52. schôdze, a to je stále odsúvaním na neskorší, možno ani neexistujúci termín vzhľadom na to, ako prerokúvame jednotlivé body. Chcel by som sa vám aj touto cestou poďakovať, že ste podporili môj návrh na zmenu programu a umožnili tak skoršie prerokovanie tohto mimoriadne závažného bodu.

Pri všetkej úcte k významu návrhov zákonov, ktoré sú zaradené do programu na tejto schôdzi parlamentu, myslím si, že prerokúvanie takejto významnej kauzy, akou kauza Devín banky bezpochyby je, je nesporné vzhľadom na enormný objem finančných prostriedkov, ktoré za pomerne krátky čas túto banku za záhadných okolností opustili. Kauza Devín banky, ktorá už dlhší čas rezonuje v spoločnosti, predstavuje ďalší prípad krachu bankového subjektu na slovenskom finančnom trhu z viac či menej objasnených dôvodov. V tomto prípade sa ale ako mimoriadne závažné javí pozadie celej kauzy, na vzniku ktorej sa svojím dielom podpísala Národná banka Slovenska a tiež Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Vyvodenie politickej zodpovednosti v tejto kauze by malo byť samozrejmosťou, aj keď sa zrejme nedočkáme toho, že by zodpovední verejní činitelia uznali svoju chybu a odstúpili zo svojich postov, ako je to obvyklé v západných demokraciách. Nakoľko ide o mimoriadne závažnú udalosť, vlastne podvod neskutočných rozmerov, v ktorom ide rádovo o miliardy, zodpovedné osoby musia znášať následky a to predovšetkým aj v trestnoprávnej rovine. Taktiež verejnosť má právo dozvedieť sa pravdu o tejto situácii.

Devín banka a. s. bola založená v prvej polovici roku 1992, a to odborovými zväzmi predovšetkým školstva, zdravotníctva, geodézie a iných spolu so Slovenským zväzom výrobných družstiev a Slovenskou poisťovňou. Vznik banky sa datuje na 22. 6. 1992, keď bola zapísaná do Obchodného registra. Základné imanie v čase vzniku banky bolo zapísané vo výške 444 mil. Sk. Medzi akcionárov bol rozdelený balík akcií, ktorý v súčasnosti stúpol až na 20 tisíc kusov, pričom viac ako 70 % všetkých akcií bolo vo vlastníctve 5 spoločností a odborových zväzov, viac ako 20 % akcií vlastnili akcionári zo zahraničia, a to medzinárodná finančná spoločnosť z Ruskej federácie a Goya Japan Company z Japonska. Zvyšné akcie vlastnili domáci minoritní akcionári. Najvýraznejší podiel na základnom imaní mali dve slovenské spoločnosti, a to APIS a. s. Turčianske Teplice a VTF Energia spol. s r.o. tiež so sídlom v Turčianskych Tepliciach. Ide o personálne prepojené spoločností, ktorých podiel na základnom imaní Devín banky predstavoval spolu 38,3 %.

Personálna prepojenosť týchto spoločností spočíva v tom, že v orgánoch týchto spoločností figurujú rovnaké mená, napríklad Ing. Kanis ako člen Predstavenstva Devín banky v rokoch 1996 až marec 2001 a tiež generálny riaditeľ banky a zároveň člen Predstavenstva spoločnosti APIS a. s., člen Predstavenstva spoločnosti VTF Energia a. s. v rokoch 1995 až 1999 a tiež člen Dozornej rady spoločnosti Devín Real a. s. alebo Ing. Košovan, člen Dozornej rady Devín banky v rokoch 1996 až 1998, ďalej člen Predstavenstva spoločnosti Devín Real a. s. v rokoch 1995 až 1997, ako aj člen Predstavenstva spoločnosti VTF Energia a spoločnosti APIS a. s. v rokoch 1992 až 1998, prípadne Ing. Martinka ako člen Dozornej rady spoločnosti Devín Real v rokoch 1995 až 1999 a zároveň člen Predstavenstva Devín banky v rokoch 1996 až 1997 a mnohí ďalší.

Devín banka mala ambície pôsobiť na trhu ako univerzálna banková inštitúcia. Jej zámerom bola podpora obchodu a služieb, ale aj aktivít v oblasti energetiky, strojárskeho priemyslu a iných. Devín banka ale okrem štandardných finančných operácií, ktoré realizujú banky na finančnom trhu, vykonávala aj najviac deblokácií dlhu Ruskej federácie voči Slovenskej republike, tzv. ruského dlhu. Na území Slovenskej republiky mala banka štyri pobočky a 24 expozitúr. Podľa zápisu v Obchodnom registri Slovenskej republiky bolo sídlo Devín banky v Bratislave. Postupne došlo ale k odčleneniu metodického oddelenia banky, ktoré bolo presunuté do Turčianskych Teplíc, čo do značnej miery sťažilo plnenie si úloh koordinátora metodiky účtovníctva.

V tejto súvislosti považujem za potrebné zdôrazniť, že obe spoločnosti, ktoré predstavujú hlavných akcionárov banky, ako aj spoločnosť Devín Real a. s. majú sídlo práve v Turčianskych Tepliciach. Počas viac ako deväťročnej existencie banky došlo spolu štyrikrát k navýšeniu základného imania. Prvýkrát zvýšila Devín banka základné imanie z pôvodných 444 mil. na 499 mil. ešte v decembri roku 1992, a to na základe požiadavky bankového dohľadu Národnej banky Slovenska, následne približne v dvojročných intervaloch dochádzalo k navýšeniu základného imania banky najprv na 640 mil., potom 740 mil. a v roku 1998 na konečnú 1 miliardu Sk.

Devín banka už od začiatku svojej existencie nepostupovala v rámci úverovej politiky štandardne. Podľa dostupných informácií nemala Devín banka riadne vypracovanú koncepciu úverovej politiky, ani stanovenú úrokovú politiku v oblasti úverov. Neobvykle vysoké percento úverov poskytovaných touto bankou je možné klasifikovať ako úvery nezdravé a rizikové.

Napríklad za zmienku stojí vysoká koncentrácia úverov Devín banky voči Ruskej federácii, známe sú nadštandardné vzťahy medzi Devín bankou a bankami nielen v Ruskej federácii, ale na území bývalého Sovietskeho zväzu. Úvery pre subjekty v Ruskej federácii predstavovali údajne 16 % z celkového úverového portfólia banky v sume viac, a to je dôležité, viac ako 90 % kapitálu banky. Úverová politika Devín banky sa tiež vyznačovala poskytovaním vysokých objemov úverov spoločnostiam, ktoré nespĺňali základné ekonomické kritériá na poskytovanie úverov, resp. novým spoločnostiam na trhu, ktoré nemali ešte vybudovanú povesť korektných klientov.

V druhom roku svojej existencie, to je v roku 1993, vykazovala Devín banka pomerne vysoký stav úverových pohľadávok po lehote splatnosti, a to až 37 %. V roku 1995 napríklad dosiahol podiel rizikových úverov na celkovom objeme úverov banky, ako už aj spomínala pani ministerka financií, 87,4 %. Za obzvlášť netransparentné je možné považovať úvery poskytované akcionárom banky a spoločnostiam ekonomicky a personálne prepojeným s akcionármi banky, ako aj zamestnancom banky. Napríklad celkový objem úverov poskytnutých Devín bankou pre spoločnosti prepojené s hlavným akcionárom, a to so spoločnosťou APIS a. s. predstavovala viac než 12 % z celého úverového portfólia banky a takmer 57-percentný podiel z celkového kapitálu banky. Slovenským elektrárňam a. s. boli poskytnuté úvery vo výške predstavujúcej až 44 % z celkového kapitálu banky.

Minimálne ako neobozretné je možné hodnotiť poskytovanie úverov napríklad spoločnostiam Strojárne Lipany. Existuje tu zrejmá ekonomická väzba medzi hlavným akcionárom Devín banky a spoločnosťou APIS a spoločnosťou Strojárne Lipany, prípadne Motory a. s. z Martina, takisto tu je kapitálová väzba s hlavným akcionárom Devín banky, ktoré nielenže nemali zdroje na splácanie poskytnutých úverov, ale dokonca ani podnikateľské zámery vypracované, na základe ktorých by žiadosti o poskytnutie úverov odôvodnili.

Devín banka vo všeobecnosti nerešpektovala ustanovenia zákona č. 21/1992 o bankách, týkajúce sa osôb s osobitným vzťahom k banke a taktiež nebol vydaný interný predpis, ktorý by upravoval poskytovanie úverov takýmto osobám. V Devín banke navyše nefungoval ani systém internej kontroly v rámci úverových aktivít banky. Predovšetkým ale nefungoval mechanizmus vzájomnej kontroly orgánov banky, nakoľko Dozorná rada, to je najvyšší kontrolný orgán banky, si neplnila svoje povinnosti a nedohliadala v dostatočnej miere na činnosť predstavenstva. Nakoľko to bolo účelové, to už ponechám na váš úsudok.

Napríklad predstavenstvo banky schválilo uznesenie, na základe ktorého sa umožnilo členom predstavenstva podpísať zmluvu o poskytnutí úveru a poskytnúť úver aj osobám s osobitným vzťahom k banke, a to bez schválenia obchodu s predstavenstvom banky, čo je v rozpore so zákonom o bankách. Ako veľavravný sa javí aj fakt, že väčšina členov predstavenstva bola zároveň členmi úverového odboru banky. Taktiež úvery poskytované do zahraničia predovšetkým spoločnostiam so sídlom na území Ruskej federácie, prípadne na území iných krajín bývalého Sovietskeho zväzu, neboli realizované transparentne. Niekoľkomiliónové úvery v dolároch boli v niektorých prípadoch poskytované, pričom pri konverzii zo slovenskej koruny na americký dolár bol použitý zjavne nevýhodný kurz, ktorý spôsoboval banke veľké desaťmiliónové straty. Niektoré z týchto pohľadávok banky navyše nie sú reálne vymožiteľné.

Minimálne ako zarážajúcu je možné hodnotiť vysokú angažovanosť Devín banky voči bankám na území Sovietskeho zväzu, ktorá predstavuje takmer 907 mil. Sk. Tieto prostriedky sú väčšinou dlhodobo viazané a výnos z nich je nepravidelný. Najviac prostriedkov z Devín banky uložila v Parexbank, nezískala žiaden reálny výnos. V prípade stratových úverov postupovala Devín banka v niektorých prípadoch tak, že stratovú pohľadávku previedla na inú spoločnosť, napríklad na Devín Real Turčianske Teplice, prípadne MZ Real spol. s r. o. Martin, a tak zlepšovala vlastné finančné ukazovatele. Ale v zmluvných podmienkach bola zakotvená klauzula, ktorá umožňovala danej spoločnosti spätne previesť túto pohľadávku na banku, pokiaľ táto bola čiastočne alebo úplne nevymožiteľná. Banka sa týmto spôsobom vyhýbala povinnosti vytvárať opravné položky na stratové nevymožiteľné úvery. Suma týchto pohľadávok napríklad len za rok 2000 predstavovala 450 miliónov Sk.

Za účelom vymáhania pohľadávok z nesplatených úverov uzatvárala Devín banka v niektorých prípadoch aj mandátne zmluvy, na základe ktorých sa konkrétna spoločnosť zaviazala vymôcť pre banku nesplatenú pohľadávku za stanovenú odmenu. V roku 1999 údajne uzavrela takúto zmluvu so spoločnosťou Devín Real Turčianske Teplice, ktorá sa zmluvne zaviazala vymôcť pre Devín banku nesplatené pohľadávky vo výške 145 mil. Sk. Odmena pre danú spoločnosť bola stanovená vo výške 20 % z vymožiteľnej čiastky. Následne ale poskytla Devín banka spoločnosti Devín Real preddavok ako zálohu na odmenu vo výške 25 mil. Sk, a to napriek tomu, že išlo evidentne o nevymožiteľnú pohľadávku.

Devín banka rôznymi spôsobmi zvýhodňovala aj iné subjekty. Napríklad v roku 1999 nakúpila technologické zariadenia slúžiace na prevádzkovanie televízie a televízneho vysielania v celkovej sume 263 miliónov Sk. Devín banka deklarovala, že pôvodným zámerom tohto nákupu bolo prenajímanie technologického zariadenia formou lízingu. Začiatkom roku 2000 skutočne došlo k uzavretiu zmluvy o nájme technologického zariadenia medzi Devín bankou a spoločnosťou TV Luna, ale zmluvné strany sa súčasne dohodli, že predmet nájmu bude mať spoločnosť TV Luna najprv v skúšobnej prevádzke, a to v lehote jedného roka odo dňa podpisu zmluvy o nájme bezúplatne, to znamená, že nájomca nebol povinný platiť banke počas skúšobnej prevádzky za predmet nájmu žiadne nájomné. Myslím si, že o jednostrannej nevýhodnosti takéhoto zmluvného vzťahu pre Devín banku nemôže byť žiadnych pochýb.

V čase, keď bol generálnym riaditeľom Devín banky pán Martinka, banka sa prioritne sústredila na iné operácie, najmä deblokácie, než na získavanie vkladov klientov, a tak tieto predstavovali v danom čase sumu len rádove 0,5 mld. Sk. Po nástupe pána Kanisa do funkcie generálneho riaditeľa Devín banky sa politika banky zmenila v prospech získavania primárnych vkladov klientov na základe poskytovania lákavých, treba povedať, nereálnych úrokov v porovnaní s ostatnými bankami bezkonkurenčne najvyšších. Len na porovnanie v roku 1997 bola priemerná úroková sadzba v slovenských bankách vo výške okolo 8,69 %, za čo Devín banka poskytovala 17,94 %. A napríklad v decembri roku 1998 bol pomer priemerných úrokových sadzieb poskytovaných ostatnými bankami a Devín bankou v pomere 10,39 % ku 19,49 %. V dôsledku toho stúpol výrazne objem primárnych vkladov v Devín banke, v roku 1997 na 2 mld. a v roku 1999 až na tých slávnych 11 mld. Sk. Išlo najmä o vklady s krátkodobou viazanosťou.

Podstatnú časť bilancie banky začali tvoriť naozaj vklady klientov, ktoré ale začali byť pri vysokej úrokovej miere pre banku príliš, príliš drahé. Pomerne k tomu banka neposkytovala dostatočný objem úverov, z ktorých by mohla vykryť úrokové náklady z vkladov. Navyše banka vychádzala z pevných úrokových sadzieb pri vkladoch ako aj pri úveroch, čo jej ale neumožňovalo reagovať na pohyby úrokových sadzieb na trhu. Devín banka sa zamerala na riadenie krátkodobej likvidity, pričom ani nemala vypracovaný krízový plán likvidity. Navyše Devín banka nemala ani dôveru ostatných bankových inštitúcií.

Taktiež účtovníctvo v Devín banke nebolo vedené transparentne. Banka nemala vypracovaný vnútrobankový predpis, ani postupy účtovania pre jednotlivé účty účtovnej osnovy. V dôsledku nedôsledne a nesprávne vedeného účtovníctva banky dochádzalo napríklad k rozdielom v stave prostriedkov podľa výpisu na clearingovom účte v Národnej banke Slovenska a stavom clearingového účtu v hlavnej účtovnej knihe banky. V účtovníctve banky sa zaznamenávali aj fiktívne finančné operácie napríklad za účelom zakrytia vysokej angažovanosti banky voči skupine okolo spoločnosti APIS a. s., resp. voči ruskému trhu.

Významnými aktivitami Devín banky, ktoré výrazne rezonovali v spoločnosti, sú deblokácie ruského dlhu. Túto nepochybne finančne lukratívnu aktivitu začala Devín banka realizovať na základe zmluvy o poverení Devín banky vykonaním sprostredkovateľskej činnosti vo veci dodávok špeciálnej techniky z Ruskej federácie do Slovenskej republiky na konto uznanej zadlženej Ruskej federácie voči Slovenskej republike v nadväznosti na dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie, ktorú uzavrela s ministerstvom financií. Táto zmluva bola podpísaná v novembri roku 1995 a predmetom záväzku Devín banky bolo vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti vo veci dodávok špeciálnej techniky z Ruskej federácie.

Za potrebné považujem uviesť, že Devín banka nebola vybraná na realizáciu deblokačného ruského dlhu na základe žiadneho tendra ani výberového konania a kritériá, na základe ktorých ministerstvo financií vybralo na realizáciu deblokácií práve Devín banku, nie sú známe. Odmena za realizáciu deblokácie bola zmluvne zakotvená vo výške 5 % z hodnoty zmluvných dodávok, v danom prípade to bolo viac ako 372 mil. Sk.

V poradí druhá mandátna zmluva medzi ministerstvom financií ako mandantom a Devín bankou ako mandatárom bola uzavretá vo februári roku 1996. Na základe zmluvy preberala banka na seba záväzok vyvíjať aktivity za účelom skrátenia splátkového obdobia, ktoré vyplývalo z medzivládnej dohody medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou z júna 1994 z pôvodných 7 na 3 roky. Výška zmluvnej odmeny bola stanovená na 20 % z celkovej kontrahovanej čiastky.

Devín banka postupovala aj v prípade deblokácií netransparentne. Nedokumentovala svoju činnosť v súlade s mandátnou zmluvou a nereagovala ani na opakované výzvy ministerstva financií na predloženie požadovaných dokumentov. Navyše sa Devín banke nepodarilo skrátiť splátkové obdobie ruského dlhu na tri roky k dohodnutému termínu 31. 12. 1998, takže nedokázala splniť svoj zmluvný záväzok. Zo sumy, ktorá bola na základe jej aktivít z účtov zadlženej Ruskej federácie odpísaná, to bolo 281,9 mil. USD, si Devín banka nárokovala voči ministerstvu financií odmenu vo výške 2,15 mld. Sk. Ministerstvo financií vyplatilo banke z požadovanej sumy čiastku 167,6 mil. Sk.

Považujem tiež za potrebné zdôrazniť, že napriek tomu, že mandátna zmluva obsahovala sankčné ustanovenia, ktoré oprávňuje mandanta uplatniť si voči mandatárovi penále vo výške 20 % z nevysporiadanej čiastky, ak ten nesplní svoj zmluvný záväzok do 31. 12. 1998, ministerstvo financií túto sankciu voči Devín banke nikdy neuplatnilo. Pohľadávka Devín banky voči ministerstvu financií zahŕňa odmenu za realizované deblokácie plus úroky z omeškania, stala sa predmetom súdneho sporu.

Situácia v Devín banke sa začala výraznejšie dramatizovať v prvej polovici roku 2000, keď banka nebola schopná naplniť ani povinné minimálne rezervy. Situáciou sa začala zaoberať vláda Slovenskej republiky, ktorá predovšetkým po búrlivej, ale straníckej diskusii rozhodla o sanovaní banky formou poskytnutia možnosti na realizáciu ďalšej deblokácie ruského dlhu, tentokrát vo výške 60 mil. USD.

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 596 zo dňa 9. 8. 2000 vláda uložila ministerke financií podpísať zmluvu medzi ministerstvom financií a Devín bankou na zabezpečenie vysporiadania časti pohľadávky Slovenskej republiky voči Ruskej federácii vo výške 60 mil. USD pri uplatnení odmeny pre Devín banku vo výške 20 % z hodnoty pohľadávky, to znamená 12 mil. USD, s termínom realizácie do 31. 12. 2000.

Vláda si stanovila podmienku, že do 35 dní odo dňa podpísania mandátnej zmluvy bude do Predstavenstva Devín banky vymenovaný jeden zástupca ministerstva financií a do Dozornej rady Devín banky bude vymenovaných 30 % členov zo zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky s tým, že v lehote do 31. 8. 2001 bude zároveň v Devín banke vykonaný audit určenou audítorskou spoločnosťou.

Vláda taktiež poverila ministerku financií prípravou a predložením návrhu úverovej zmluvy, na základe ktorej poskytne Ministerstvo financií Slovenskej republiky Devín banke úver z prostriedkov štátnych finančných aktív vo výške korunového ekvivalentu 48 mil. USD za podmienky, že Devín banka preukáže v lehote do 31. 12. 2000 zmluvnú úhradu z vysporiadania časti pohľadávok Slovenskej republiky voči Ruskej federácii vo výške 48 mil. USD v prospech účtu Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Vláda teda poskytla Devín banke ďalšiu šancu s odôvodnením, že náklady vynaložené na ozdravenie banky budú nižšie ako suma ohrozených vkladov v prípade krachu banky. Keď ale Devín banka nebola schopná v stanovenej lehote využiť ponúkanú šancu a realizovať danú deblokáciu, vláda jej poskytla ďalšiu šancu. V marci roku 2001 schválila uznesenie č. 215, v ktorom súhlasí s predĺžením termínu na zabezpečenie vysporiadania pohľadávky z pôvodného termínu z 31. 12. na 31. 12. 2001, čiže o rok sa to posunulo s podmienkou menovania ďalšieho zástupcu Ministerstva financií Slovenskej republiky do Predstavenstva Devín banky ako aj menovania nových zástupcov do Dozornej rady Devín banky, a to dvoch členov za Ministerstvo financií Slovenskej republiky, jedného člena za Úrad vlády Slovenskej republiky a jedného člena za Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Situácia Devín banky sa opätovne zdramatizovala v lete tohto roku, keď banka avizovala vstup zahraničného, údajne japonského investora do banky, ktorý mal zvýšiť základné imanie banky o 3 mld. Sk. Po preverení uvedenej informácie predstavitelia Národnej banky Slovenska konštatovali, že potencionálny investor Devín banky sfalšoval dokumenty o existencii kapitálu a namiesto navýšenia základného imania Devín banky bol podaný podnet orgánom činným v trestnom konaní na preskúmanie konania avizovaného investora.

Dňa 24. 8. 2001 pristúpila Národná banka Slovenskej republiky k vyhláseniu nútenej správy na Devín banku.

Vážené kolegyne a kolegovia, bol by som veľmi rád, aby sme to, čo sa stalo v Devín banke, nevzťahovali na žiadnu konkrétnu politickú stranu, lebo si myslím, že tí, čo sa zaslúžili o to, ako to naozaj dopadlo v Devín banke, mali jedinú spoločnú ideológiu, a to je vlastné obohatenie sa. A preto si myslím, že treba hľadať osobnú zodpovednosť u tých, ktorí sa chovali nečestne.

Preto si dovoľujem predniesť návrh uznesenia a, samozrejme, vás požiadať o jeho schválenie.

Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra roku 2001 k materiálu informácia o príčinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky a. s. a o krokoch vlády Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenskej republiky od roku 1998 po nútenú správu na zabezpečenie ochrany vkladov a riadneho fungovania banky.

"Národná rada Slovenskej republiky

ž i a d a

vládu Slovenskej republiky, aby na nasledujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predložila správu o prijatých opatreniach v súvislosti s krachom Devín banky a o opatreniach, ktoré by eliminovali vznik podobných situácií na slovenskom bankovom trhu a žiada guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky, aby na nasledujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predložil správu z oblasti bankového dohľadu Národnej banky Slovenska o opatreniach prijatých v súvislosti s krachom Devín banky a o opatreniach, ktoré by eliminovali vznik podobných situácií na slovenskom bankovom trhu. Ďakujem pekne za pozornosť.