B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Faič, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

V. Faič, poslanec: Ďakujem za odpoveď, pán premiér. Áno, ja to tiež tak vnímam, že ideme analogicky k doterajšiemu fungovaniu vôbec samosprávy miest a obcí, ktoré majú svoj majetok, spravujú ho, hospodária s financiami, uskutočňujú rozvoj miest a obcí, že ideme takýmto spôsobom, samozrejme, po niekoľkoročnom úsilí mnohých vlád, možno s rôznou intenzitou od roku 1990 kreovať túto samosprávu. Vnímam aj to, že 79 volebných obvodov, ktoré sa zhodujú s okresmi v Slovenskej republike, ide voliť svojich zástupcov do krajských parlamentov, a teda je to istá priama prepojenosť. Predsa však z hľadiska kompetencií, z hľadiska naplnenia všetkých predpokladov, najmä z hľadiska financovania, sme svedkami, že niektorí predstavitelia politických strán, najmä vznikajúcich, s takou istou skepsou hovoria pred občanmi o akte, ktorý sa má 1. decembra uskutočniť a ktorý má byť aj vstupom do tejto etapy reformy. Aký je váš názor, prosím vás, na tieto postoje, ktoré sú iste legitímne?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Moje stanovisko je jednoznačné. To, že sa reforma verejnej správy koná, je rozhodujúce. To, koľko je obvodov, na to možno môžeme mať viacerí rôzny názor, tak ako sme mali možno na štruktúru vyšších územnosprávnych celkov. Ale skutočnosť, že aj jednotlivé okresy budú mať svojich poslancov v krajskom parlamente, je extrémne dôležitá, mimoriadne vážna. Stretávame sa, iste aj vy, aj ja, aj poslanecký zbor s ľuďmi v regiónoch, ktorí hovoria, že, povedzme, peniaze sa dogúľajú len niekoľko desiatok kilometrov od krajských miest dnes cez orgány štátnej správy a že ľudia v odľahlejších regiónoch nemajú ani informácie, ani možnosti vplývať na distribúciu týchto finančných zdrojov.

Po druhé, nespomenul som ešte napríklad priamu väzbu medzi vyššími územnosprávnymi celkami a štrukturálnymi fondmi Európskej únie. Bezprostredne po schválení zákonov v Národnej rade Európska komisia napríklad reagovala práve tak, keď podčiarkla skutočnosť, že kreovanie vyšších územnosprávnych celkov umožní Slovensku, keďže budú priami adresáti týchto peňazí, čerpať výraznejšie predvstupovú pomoc Slovenskej republiky z prostriedkov Európskej únie. Túto pomoc budeme čerpať na rozvoj infraštruktúry, na vybavovanie napríklad priemyselných parkov.

Legislatívu máme platnú od 1. júla, ale mnohé priemyselné parky vznikajú nie v jednom chotári, ale v chotároch viacerých miest, viacerých obcí. Napríklad som bol vo Zvolene, videl som takýto projekt, kde je päť obcí, vrátane miest Banská Bystrica, Zvolen. Vyšší územnosprávny celok bude presne adresátom tejto predvstupovej pomoci zdrojov Európskej únie. Nedávno som bol v Prešove. Aj medzi Prešovom a Košicami vzniká presne taký istý veľký priemyselný park, ktorý zasahuje do chotárov niekoľkých obcí a miest. A preto kreovanie vyšších územnosprávnych celkov umožní jednak dobre plánovať regionálny rozvoj, ale zároveň umožní kreovať aj inštitút, a to je vlastne krajský parlament, vyššia územnosprávna úroveň, ktorá bude partnerom Európskej komisii a tým pádom, samozrejme, aj efektívnosť čerpania peňazí predvstupovej pomoci bude omnoho vyššia.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Faič, vy tu ešte máte ďalšie otázky. (Hlasy zo sály.) Ešte máte 50 sekúnd. Chcete, aby som prečítal vašu ďalšiu otázku?

Takže druhá otázka, pán premiér, ktorú vám adresoval pán poslanec Faič, je: "Čo hovoríte na názory, že voľby do samosprávy krajov nie sú pre občanov príliš významným aktom?"

Nech sa páči, máte pol minúty.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Na túto otázku - prípadne by som hneď aj odpovedal na tretiu, lebo je veľmi podobná - myslím si, že zásadnú odpoveď som poskytol. Tieto sekundy využijem azda len na podčiarknutie troch oblastí, ktorým som sa venoval. Je to významné z hľadiska posilnenia demokracie, priamej demokracie, je to veľmi významné preto, lebo ponúka občanom aktivizovať sa a je to veľmi významné preto, lebo bude efektívnejšie vynakladané s daňami, ktoré platia občania Slovenskej republiky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán premiér. Čas vyhradený na otázky poslancov uplynul, preto vám ďakujem.

Budeme pokračovať teraz odpoveďami členov vlády na otázky poslancov.

Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Halušková pánovi ministrovi zdravotníctva Romanovi Kováčovi: "Vážený pán minister, doterajší stav v rezorte zdravotníctva, pretrvávajúce dlhy voči poskytovateľom zdravotníckych služieb znepokojujú celú spoločnosť. Čo si myslíte, pán minister, bude navrhovaný vymeriavací základ v návrhu štátneho rozpočtu 2 700 Sk dostačujúci, keď zdravotné poisťovne navrhujú 4 000 Sk? Aký vývoj očakávate?"

Nech sa páči, pán minister.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci, ak mám hovoriť o pretrvávajúcich dlhoch voči poskytovateľom zdravotníckych služieb, ktoré znepokojujú celú spoločnosť, je potrebné si uvedomiť, že dlhy v zdravotníctve vznikajú ako dôsledok nedostatku zdrojov, ktorých príčinu treba hľadať v samom začiatku v nedodržiavaní odvodovej povinnosti platiteľov poistného na zdravotné poistenie, ich nevymožiteľnosť z hľadiska práva a následne nemožnosť financovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotných poisťovní. Len ako príklad uvediem, že k 31. 10. vykazujú zdravotné poisťovne iba na istine stratu z titulu nevybrania poistného alebo neschopnosti platby do zdravotného poistenia vo výške 11 mld. korún iba na istine, nehovorím o príslušenstve, ktoré sa počas dlhých rokov vyvinulo.

V štátnom rozpočte na rok 2002 nemohla byť komplexne riešená súčasná zložitá finančná situácia v zdravotníctve. Limity, ktoré boli uvedené v návrhu štátneho rozpočtu, sú pre rezort zdravotníctva nepostačujúce. Pôvodný návrh, ktorý bol vo vláde akceptovaný, bolo navýšenie za poistencov štátu vo výške 3 mld. korún, neskoršie globálne krátenie na zabezpečenie vyrovnanosti rozpočtu spôsobilo to, že dnes máme k dispozícii na navýšenie 1,9 mld.

Ministerstvo zdravotníctva víta iniciatívu poslancov výboru pre zdravotníctvo, ktorou sa podľa môjho názoru veľmi zodpovedne a bez toho, že by to zaťažilo schodkovo štátny rozpočet, hľadajú rezervy vo verejných rozpočtoch a štátnom rozpočte, aby sa práve táto chýbajúca miliarda aj dačo navýšila za poistencov. V prípade, že sa táto aktivita podarí, vymeriavací základ by bol upravený natoľko, že by za jedného poistenca štát odvádzal 408 korún mesačne, čo, samozrejme, by výrazným spôsobom pomohlo.

Chcem ale ešte odpovedať na otázku riešenia dlhovej služby, pretože tá je zjavne veľmi zložitá. Vláda Slovenskej republiky schválila na svojom poslednom zasadnutí uznesenie smerujúce predovšetkým k Fondu národného majetku. Ide o odporúčanie a vyplatenie tohtoročných záväzkov v dvoch tranžiach. Tá druhá tranža závisí od toho, či poslanci schvália relatívne v krátkom čase zmenu rozpočtu Fondu národného majetku, lebo je to potrebné takto zabezpečiť. Myslím si, že práve pomocou tohto oddlženia podľa prepočtov, ktoré máme urobené, v oblasti lekární by sa mohli znížiť dlhy tak, že by sme zaplatili všetky dlžoby prakticky až do polovice júla tohto roku a v oblasti nemocníc by sme za tie najdôležitejšie komodity, to znamená lieky, energie, odvody do poisťovní, zaplatili všetky dlžoby až do konca roku 1999 a v niektorej sekcii energetiky dokonca prvý kvartál roku 2000.

Myslím si, že by sme významne pohli s dlhovekosťou dlhu, takto to poviem, pretože máme dlžoby v energetike až od roku 1993. Tam je najstaršia dlžoba a to musíme hradiť až doteraz. Takže myslím si, že toto je prvý krok. Samozrejme, vláda chce dodržať záväzok z uznesenia 502 tohto roku v celkovej výške oddlženia, ktoré významným spôsobom zabezpečia, aby sa dlhová služba začala konečne riešiť. Dlhová služba totiž predstavuje obrovskú záťaž a tlačí ju zdravotníctvo pred sebou ako balvan. Súčasne robíme opatrenia, predovšetkým v oblasti ponuky zdravotníckych zariadení, ktoré by viedli k zníženiu výdavkov a k efektívnejšiemu poskytovaniu zdravotnej starostlivosti.

Dnes v oblasti lôžkových zdravotníckych zariadení, ale aj v oblasti ambulantnej spĺňame všetky kritériá moderných európskych štátov z hľadiska počtu postelí, z hľadiska počtu lekárov v primárnej či špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Myslím si, že je to významný pokrok. Spolu s touto redukciou fondu ide aj redukcia nadbytočného personálu, ktorý bez veľkých výkyvov, či už prirodzenou cestou alebo presunom do ambulantnej starostlivosti, opúšťa lôžkové zariadenia. Tak sme znížili počet sestier už o 1900 v tejto chvíli, takže je tu ešte priestor, samozrejme, na ďalšie opatrenia, predovšetkým v oblasti liekovej politiky, ktorá nie je stále vyvážená a nedarí sa nám hľadať model alebo nájsť model, ktorý by viedol k racionálnej farmakoterapii, ale je potrebné v oblasti dlhovej služby naozaj ísť dvomi cestami.

Tá jedna cesta je blokovať nárast ďalších dlhov, to znamená, viesť veľmi tvrdé racionalizačné opatrenia voči zdravotníckym zariadeniam. Na druhej strane platiť staré dlhy. Samozrejme, predpoklad je, aby prísun finančných zdrojov na bežnú prevádzku bol dostatočne vysoký tak, aby sám znížený prísun neprodukoval ďalšiu dlžobu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi. Teraz sa pýtam pani poslankyne, či chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

J. Halušková, poslankyňa: Áno, chcela by som položiť ešte jednu otázku pánu ministrovi a vlastne súvisí to aj s voľbami, ktoré budú. Chcem sa opýtať, či je ozaj garantované, že zdravotné zariadenia, ktoré budú teraz prechádzať, či skutočne prejdú oddlžené, lebo to by spôsobilo veľa problémov. No a verím, že to, čo bolo povedané ohľadom dlhovej služby, sa splní, aj dnes sme dostali na rokovaní prísľub od pána podpredsedu vlády. A chcem ešte vyjadriť také presvedčenie, že keď budú pozmeňujúce návrhy zo zdravotníckeho výboru, tak naši kolegovia poslanci to podporia, aby sa skutočne situácia v zdravotníctve aspoň o niečo zlepšila.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Môžem vás ubezpečiť, pani poslankyňa, že zákon, ktorý schválila alebo zákony, ktoré schválila Národná rada v súvislosti s transformáciou verejnej správy, či už je to zákon o majetku obcí alebo zákon o majetku vyšších územných celkov, sú, samozrejme, platné pre vládu Slovenskej republiky a tieto zákony hovoria, že dlh zdravotníckych zariadení neprechádza na obce alebo na vyššie územné celky. To znamená, že naozaj pri prechode zdravotníckych zariadení na obce a vyššie územné celky musia byť tieto zariadenia prevedené bez dlhov. Tak znie zákon a ten zákon platí pre všetkých, aj pre vládu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Druhú vyžrebovanú otázku položil pán poslanec Bohunický pánu ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Harachovi: "Podpísali ste už pripravené rozhodnutia o poskytovaní finančných prostriedkov pre 80 obcí v celkovej výške 64,5 mil. korún v lokalite Jaslovské Bohunice pripravené v zmysle zákona Národnej rady číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení?"

Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Bohunický,

rozhodnutie o poskytnutí finančných prostriedkov pre 80 obcí v lokalite Jaslovské Bohunice som podpísal 23. a 26. v celkovej výške 60 miliónov. Skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Bohunický, poslanec: Vážený pán minister, vážený pán premiér, pekne ďakujem za túto odpoveď, pretože dnes sme práve schválili novelu tohto zákona a bolo by pravdepodobne zlé, ak by do konca roka tieto veci neboli podpísané, pretože tam plynú určité lehoty, a preto som rád. Tá tretia otázka je podobného znenia, takže pravdepodobne aj náležitosti okolo Mochoviec boli takisto podpísané, pretože boli pripravované rovnakým spôsobom a v rovnakom termíne. Takže pekne ďakujem aj za tú druhú odpoveď na druhú otázku.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže ďakujem aj pánu ministrovi. Pýtam sa pána poslanca Bohunického, či to znamená, že považuje túto odpoveď za odpoveď aj na tretiu otázku.

P. Bohunický, poslanec: Áno, bolo odpovedané aj na tretiu otázku.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vy ešte máte ďalšiu otázku, to je štvrtá vyžrebovaná. Pán poslanec Bohunický sa pýta pána ministra vnútra Ivana Šimka, otázka znie: "Bude správny poplatok vo vládnom návrhu zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami príjmom obce alebo štátu?"

Nech sa páči, pán minister.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Bohunický, ja vám najskôr prečítam odpoveď, ktorú mi pripravili moji odborníci, a potom vám poviem, čo si o tom myslím.

Vážený pán poslanec, na vašu otázku, či bude správny poplatok vo vládnom návrhu zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami príjmom obce alebo štátu, si vám dovoľujem odpovedať, že za osvedčovanie listín a podpisov na listinách sa bude správny poplatok vyberať podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. To znamená, pokiaľ bude osvedčovať podpis alebo listinu obec, tento poplatok bude príjmom obce. Pokiaľ však bude správny poplatok vyberať okresný úrad, bude príjmom štátu. Poplatky podľa citovaného zákona vyberané správnymi orgánmi sa do sumy 10 tisíc korún platia kolkovými známkami alebo poštovou poukážkou. V prípadoch osvedčovania listín a podpisov na listinách budú obce vyberať správny poplatok kolkovými známkami. Obec alebo mesto, ktoré osvedčenie vykoná, dostane finančnú čiastku v príslušnom rozpočtovom období do výšky uhradeného správneho poplatku zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom financií vypracuje k plateniu správnych poplatkov pre obce a mestá osobitné metodické usmernenie.

No, takto to znie celkom pekne a bezproblémovo, ale keď som sa trošku viac zaujímal o to, ako sa tak vlastne stane a akým spôsobom obec zúčtuje potom to, čo nedostala, lebo však kolky sa platia štátu, tak som dostal odpoveď, že existuje nejaké ústne ubezpečenie ministerstva financií, že to zohľadní vždy v budúcom rozpočtovom roku, čomu by som ja osobne priveľmi neveril, že to bude veľmi trvalé. To znamená, pokiaľ by bol ten poplatok nad 10 tisíc korún, znamená to, že by to bolo, myslím si, asi 200 podpisov, tak v takom prípade by to mohlo byť príjmom obce. Ale podľa môjho názoru, kým to nie je v zákone, nehovorím, že v tomto, ale, povedzme, v zákone o správnom konaní alebo v nejakom inom zákone, ktorý by zabezpečoval vlastne transfer, že by si to obec mohla zúčtovať, tak asi zrejme budú poplatky príjmom štátu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku. Samozrejme, nech sa páči, pán poslanec.

P. Bohunický, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister. Mne sa vaša odpoveď naozaj páči viac ako odpoveď vašich úradníkov, pretože tam prichádza k niektorým disharmóniám. Ale verím, že v tomto období, keď je v druhom čítaní vládny návrh zákona o overovaní podpisov na listinách a listinách okresnými úradmi a obcami a môj poslanecký návrh, tieto veci zladíme.

Už som hovoril s legislatívnym odborom Národnej rady, kde chceme a našli sme už riešenie, aby naozaj príjem z overovania podpisov obcami bol príjmom obce. Dá sa to aj v tomto platnom stave. S pani Mrázovou sme o týchto otázkach hovorili, rozobrali a budem o nich hovoriť aj v rámci druhého a tretieho čítania o vládnom návrhu zákona.

Takže ja som s vašou odpoveďou spokojnejší a verím, že na základe tohto ubezpečenia nájdeme v druhom čítaní spoločnú reč. Myslím si, že aj ďalšia otázka smeruje práve do tejto oblasti, takže nepotrebujem odpoveď na otázku, pretože bola podobne položená.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, samozrejme, môžete odpovedať.

I. Šimko, minister vnútra SR: Myslím si, že si rozumieme. Úmyslom zákonodarcu, resp. úmyslom ministerstva vnútra pri návrhu tohto zákona, ktorý je vládnym návrhom, samozrejme je, aby v prípade listín, ktoré bude osvedčovať obec, bol správny poplatok príjmom obce. Ale podľa môjho názoru to musí byť uvedené v zákone.

Moji legislatívci ma upozorňujú, že vo vašom návrhu je problematický fakt, že ide vlastne o nepriamu novelizáciu zákona o správnom konaní. Tak buď by bolo potrebné toto nejakým spôsobom ošetriť alebo by sa podľa môjho názoru dalo vo vládnom návrhu jednoducho konštatovať, že príjmy sú príjmom obce v tomto prípade. A potom, nech sa to už vyrieši inými predpismi. Ale pokiaľ to nie je niekde v zákone, tak si neviem predstaviť, akým spôsobom sa len na základe nejakej ústnej dohody alebo prísľubu tento transfer prostriedkov vykoná. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

V poradí piata vyžrebovaná otázka je od pána poslanca Benkovského, ktorý sa pýta pána ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha: "Vážený pán minister, môžete uviesť, čo ste urobili pre zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch Slovenskej republiky a aké konkrétne požiadavky ste v tejto súvislosti uplatnili k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002?"

Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Benkovský,

o postupe prác pri zriaďovaní, a to chcem povedať hneď na úvod mojej odpovede, zriaďovaní Národného úradu pre cestovný ruch, ktorá je plnením uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1336 z 5. 4. 2001 sme spolu aj s predsedom vlády najmä na hodinách otázok informovali, a teda aj vás, pán poslanec, informovali sme napríklad v máji, júni i v septembri tohto roku. Ale uvediem v stručnosti kroky, ktoré boli v tejto oblasti uskutočnené.

Predložil som návrh na úpravu kompetencií Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky i zriadenia Národného úradu pre cestovný ruch v súvislosti s novým alebo s novelou zákona o kompetenciách ústredných orgánov štátnej správy. V rámci návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 som predložil zámer na vyčlenenie finančných prostriedkov vo výške 120 mil. Sk na účely zriadenia Národného úradu pre cestovný ruch. Na rokovanie vlády Slovenskej republiky som predložil materiál, návrh na zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch ako ústredného orgánu štátnej správy. Vláda sa týmto materiálom zaoberala na svojom zasadnutí 24. októbra tohto roku. Predtým tento materiál prerokúvala Porada ekonomických ministrov a musím otvorene konštatovať, že táto unisono alebo po slovensky jednohlasne, vyjadrila viac zamietavé stanovisko k zriadeniu tohto nového ústredného orgánu štátnej správy.

Vláda prerokúvala tento materiál, nezaujala zatiaľ definitívne stanovisko, prerušila rokovanie o tomto bode s tým, že sa k danej problematike k tomuto materiálu vráti pri prerokúvaní koncepcie marketingu a štátnej propagácie cestovného ruchu Slovenska. To bude v najbližšom období. Materiál ministerstvo hospodárstva už odovzdalo úradu vlády. Do Hospodárskej rady vlády som predložil analýzu cestovného ruchu. Hospodárska rada vlády by ju mala prerokovať na decembrovom zasadnutí. V tomto materiáli takisto je zmienená požiadavka a je stanovisko ministerstva hospodárstva ako predkladateľa k zriadeniu Národného úradu pre cestovný ruch v Slovenskej republike.

To je všetko.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Benkovský, nech sa páči.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel by som sa poďakovať pánu ministrovi za odpoveď a zároveň upozorniť na to, že skutočne ministerstvo hospodárstva pod jeho vedením urobilo dosť na to, aby sa naplnilo uznesenie Národnej rady o zriadení Národného úradu pre cestovný ruch predložením najmä kvalifikovaného návrhu do vlády Slovenskej republiky. Žiaľ, v tejto súvislosti musím ale konštatovať, že vláda Slovenskej republiky, zdá sa mi, úmyselne ťahá problém vytvorenia Národného úradu pre cestovný ruch do stratena. Svedčí o tom aj fakt predloženia návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 v podobe, v akej je predložený, to znamená, bez zohľadnenia návrhov, ktoré predložilo ministerstvo hospodárstva, ako i vládneho návrhu zákona o ústredných orgánoch štátnej správy. Pritom práve v prvom prípade štátneho rozpočtu i návrhu zákona o týchto otázkach sa vedelo od 5. apríla a úmyselne sme tieto problémy otvorili ešte v prvej polovici tohto roku preto, aby sa vláda mohla na riešenia týchto problémov zodpovedne pripraviť.

Nemožno sa ani vyhovárať na to, že nebol do vlády predložený návrh zákona o cestovnom ruchu alebo dokonca aj spomínaná koncepcia propagácie a marketingu cestovného ruchu, pretože to sú odťažité zákony alebo právne normy, ktoré sú zahrnuté v Národnom programe rozvoja cestovného ruchu, a preto Národný úrad cestovného ruchu podľa môjho názoru by mohol mať na základe toho príslušné kompetencie, aj obsahovú náplň práce. Predpokladáme, že predložíme tieto pozmeňujúce návrhy k príslušným zákonom k štátnemu rozpočtu v pléne.

Pýtam sa, pán minister, či nájdeme podporu aspoň u vás alebo u vlády Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Môžem povedať, pán poslanec, len za seba. Ja som ten materiál predložil, tak ako ho odporúčala alebo tak ako prijala uznesenie Národná rada, tak ako ho odporúčala nakoniec aj Rada pre cestovný ruchu ako náš poradný orgán, pretože je to návrh, ktorý reflektuje a odráža potreby podnikateľskej verejnosti pôsobiacej v oblasti cestovného ruchu. Nemal by som v prípade, že vláda prijme kladné stanovisko, lebo vláda a každý člen vlády má právo vyjadriť, trebárs, aj hlasovaním svoje stanovisko k tomuto návrhu. Fakt je ten, že základná tendencia vlády je skôr nezvyšovať ústredné orgány štátnej správy, nezvyšovať administratívu, aj keď v tomto prípade možno zvážiť argument a argumenty, ktoré hovoria o tom, že by išlo skôr o presun pracovníkov z niekoľkých rezortov do jedného koncentrovaného ústredného orgánu štátnej správy a podľa môjho názoru je na najbližšie obdobie na toto taký orgán štátnej správy potrebný.

V prípade, že vláda prijme kladné stanovisko, nemal by som obavy z hľadiska finančného zabezpečenia, lebo v rozpočte na rok 2002 sme uplatnili požiadavky ako na inštitucionálne potreby v oblasti cestovného ruchu a v tom vieme vykryť aj problematiku zriadenia nového úradu, rovnako tak na vecnú stránku, to znamená programy, podpory cestovného ruchu, resp. malého a stredného podnikania v oblasti cestovného ruchu.

Záver, v prípade kladného stanoviska vlády a príslušných noviel kompetenčného zákona je možné finančne tento projekt zabezpečiť. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi.

V poradí šiestu otázku položil pán poslanec Kalman, pýta sa pána podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša: "Aké je rozhodnutie vlády o použití prostriedkov z predaja Investičnej a rozvojovej banky?"

Pán podpredseda, nech sa páči, môžete odpovedať.

I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

použitie prostriedkov z privatizácie akéhokoľvek podniku, kde príjmom týchto prostriedkov, prijímateľom týchto prostriedkov je Fond národného majetku, z čoho vlastne vyplýva, že použitie všetkých príjmov z privatizácie je dané rozpočtom Fondu národného majetku, ktorý sa každoročne schvaľuje v Národnej rade Slovenskej republiky. Medzi najväčšie položky, z ktorých fond uhrádza prostriedky aj z privatizácie, patria výdavky na splatenie dlhopisov, výdavky na štátne záruky, štátny dlh a podobne.

Skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kalman, chcete položiť otázku? Nie. Ďakujem pekne. Budeme pokračovať.

Ďalšiu otázku, v poradí siedmu položil pán poslanec Bohunický pánu ministrovi vnútra Ivanovi Šimkovi: "Ako zabezpečíte, aby príjem za osvedčovanie listín a podpisov na listinách podľa vládneho návrhu zákona bol príjmom obce, a nie štátu?"

Na túto otázku, samozrejme, ste už dostali odpoveď.

Ďalšiu otázku, ôsmu v poradí položila pani poslankyňa Halušková pánu ministrovi zdravotníctva Romanovi Kováčovi: "Vážený pán minister, sľúbili ste, že lieky pre deti s cystickou fibrózou sa preradia do kategórie, kde rodičia nebudú musieť doplácať. Zdravotný stav týchto detí môže byť ohrozený aj tým, že rodičia nebudú mať finančné prostriedky na úhradu. Odkedy môžu rodičia rátať so zmenou kategorizácie?"

Nech sa páči, pán minister.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážená pani poslankyňa, cystická fibróza je vrodené progresívne ochorenie, ktoré má množstvo komplikácií. Liečba týchto komplikácií je skôr symptomatologická, čiže zmierňuje aktuálny stav dieťaťa. Celkový počet detí s cystickou fibrózou je okolo 200, ale paleta používaných liekov je veľmi široká. Tieto lieky sa používajú aj z iných indikácií, nielen z indikácie cystická fibróza. Súčasný systém úhrad zo zdravotného poistenia neumožňuje také plošné riešenie, to znamená, urobiť výnimku z hradenia len pre niektorú kategóriu diagnóz. O tieto riešenia sa usiluje Klub rodičov detí s cystickou fibrózou. Úhrada mnohých bežne používaných liekov u týchto detí je hlboko pod stanovenou maximálnou cenou.

Administratívne riešenie požiadavky by vlastne ohrozilo systém, tak ako je postavená kategorizácia, pretože by sme museli plošne znížiť úhrady a tie by, samozrejme, boli platné aj pre všetky ostatné diagnózy, nielen pre deti s cystickou fibrózou. Preto pre tieto deti sme navrhli a je prijaté iné riešenie, a síce tým riešením je žiadosť na individuálne výnimky pre podávané lieky priamo v poisťovni pacienta. Poisťovňa má právo rozhodnúť o odpustení tohto doplatku alebo zaplatení v plnej výške úhrady. Solidarita vo vzájomnom zdravotnom poistení ide do výšky úhrady zo zdravotného poistenia. V prípade sociálnej núdze, samozrejme, je tu aj priestor pre celú oblasť sociálnej starostlivosti.

Teda ak by som to mal zhrnúť, dnešný spôsob úhrady neumožňuje pre jednotlivé typy diagnóz zavádzať rôzne ceny. My pre každý liek zavádzame cenu a tá je platná pre všetky diagnózy. Vzhľadom na to, že tieto detičky užívajú lieky, ktoré sa používajú aj pri iných typoch diagnóz, jediným riešením je pre týchto rodičov žiadať výnimky od poisťovne. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi. Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

J. Halušková, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán minister. Vítam aspoň tú možnosť, že je tam určitá výnimka, len mám také obavy, že v súčasnosti, keď je situácia v zdravotných poisťovniach taká, aká je, či žiadosti rodičov nachádzajú nejakú podporu. Neviem momentálne povedať, či je to jednoducho rešpektované, lebo povedzme si pravdu, že tie detičky a celé rodiny sú poškodené tým, že jednoducho túto chorobu majú. Veď je to niečo strašné. Skutočne by som bola rada, aby sa im pomohlo aspoň touto cestou. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Ja som presvedčený, že nájdu pochopenie, lebo, opakujem znovu, ide asi o 200 detí. Nie je ich taký počet. I keď spektrum liekov, ktoré užívajú, je príliš veľké. Problém je v tom, že ak by sme uvoľnili a pre všetkých občanov nežiadali spoluúčasť na riešení, možno by spoluúčasť musela byť vyššia aj pre týchto rodičov, takže radšej volíme cestu nechať spoluúčasť tak, ako je a pre nich radšej výnimky. Je to pre nich prijateľnejšie a ľahšie realizovateľné. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: V poradí deviatu otázku položil pán poslanec Bohunický pánu ministrovi vnútra Ivanovi Šimkovi: "Budú môcť na základe vládneho návrhu zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách, tlač 1158, osvedčovať listiny všetky obce, ktoré túto službu občanovi chcú vykonávať alebo len 800 obcí v sídlach stálych pracovísk okresných matrík?"

Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

I. Šimko, minister vnútra SR: Pán poslanec, keď dávate toľko otázok, ktoré sú rovnaké, a potom je jedna iná, tak to ma naozaj zaskočilo.

Vážený pán poslanec, vládny návrh zákona upravuje osvedčovanie listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami. To znamená, že osvedčovanie listín a podpisov na listinách budú vykonávať všetky obce na území Slovenskej republiky. Táto kompetencia naďalej zostáva aj na okresných úradoch z dôvodu možnosti poskytnúť túto službu občanovi priamo na tom úrade, kde si vybavuje svoje záležitosti. Pokiaľ je v zákone povedané len obec, tak sa tým myslí, že každá obec.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.

P. Bohunický, poslanec: Vážený pán minister, ja som tieto otázky naozaj položil kvôli hlavnému rozporu medzi poslaneckým návrhom zákona o osvedčovaní listín a vládnym návrhom. Z filozofie oboch týchto návrhov totiž vychádzalo, že by overovalo podpisy iba 800 matričných obcí, tak by som to nazval, plus 79 okresných matrík a príjem by bol na základe kolkovej známky príjmom štátu. Ale nám pri decentralizácii a dokonca pri kompetencii ide o to, aby každá obec, ktorá chce takto slúžiť občanom, mohla osvedčovať podpisy a opäť na základe doplňujúcich návrhov do vládneho návrhu zákona je teraz už úplne jasné, že naozaj ktorákoľvek obec bude chcieť osvedčovať podpisy pre svojich občanov, môže to robiť a naozaj ten príjem bude príjmom obce. Urobil som na základe týchto dvoch otázok takú malú delostreleckú predprípravu k bodu 45 a 46, keď budeme hovoriť o týchto dvoch návrhoch zákona. Pekne ďakujem za odpovede.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, na delostreleckú prípravu môžete odpovedať.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem. Ja som svojím zaradením tankista, ale to je možno vhodná kombinácia s tou delostreleckou prípravou.

Pán poslanec, myslím si, že toto je skôr nedorozumenie, pokiaľ ide o to, lebo pokiaľ ide o tzv. matričné obce, tak sa nimi stali preto, lebo v príslušnom zákone je zoznam obcí, ktoré túto kompetenciu môžu vykonávať. Tam ide o prenesený výkon štátnej správy, takže vlastne musí takýto zoznam existovať. V prípade, že by bola originálna, tak by sa mohli obce dohodnúť na spoločnej úradovni. Takúto koncepciu Národná rada prijala. V tomto prípade, keďže tam nie je žiadny zoznam, tak by sa táto kompetencia vlastne zverovala každej obci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi. Pán poslanec Bohunický položil desiatu otázku, ale tá je, samozrejme, podobná s deviatou.

Tým pádom sme vyčerpali všetky otázky, ktoré položili páni poslanci jednotlivým ministrom. Preto končím bod programu hodina otázok. Budeme pokračovať o 14.10 hodine, pardon, o 15.10 hodine. Už zle vidím.

(Po prestávke.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rokovaní bodom informácia vlády Slovenskej republiky o príčinách, ktoré viedli ku krachu DEVÍN BANKY a o krokoch vlády Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska od roku 1998 po nútenú správu na zabezpečenie ochrany vkladov a riadneho fungovania banky.

Materiál vlády ste dostali ako tlač 1199. Teraz by som veľmi rád dal slovo pani ministerke Schmögnerovej, ktorá je tu, ale na chvíľu vybehla. Takže vyzývam pani ministerku Schmögnerovú, aby sa vrátila do rokovacej sály. Pani ministerka Schmögnerová, očakávajú vás poslanci.

Dávam slovo pani ministerke financií Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej a prosím ju, aby informáciu uviedla.

Ešte predtým procedurálny návrh, nech sa páči, pán poslanec.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Mám procedurálnu otázku a myslím si, veľmi závažnú preto, lebo práve sme sa dozvedeli, že hodina otázok bola v priamom prenose. Chcel by som upozorniť na to, že je moratórium, pretože sa blížia voľby do vyššieho územného celku, to je jedna vec.

Druhá vec, čo je oveľa závažnejšia, tento parlament nerozhodol o priamom prenose. Ak si spomínam, Slovenská televízia môže parlament vysielať v priamom prenose alebo záznam z parlamentu len vtedy, ak sa na tom uznesie ctený parlament. To sa nestalo, čiže bol porušený rad zákonov, rad zákonných ustanovení, vrátane zákona o Slovenskej televízii. Takže bol by som veľmi rád, aby sme si túto otázku najskôr vyriešili, lebo tu to vyzerá tak, že Slovenskú televíziu riadi niekto iný, vážení páni a dámy. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, musím vás upozorniť, že túto otázku najskôr vyriešiť nemôžeme, lebo taký bod nemáme. Ale musím vám oznámiť aj to, že podpredseda výboru pre kultúru a médiá pán poslanec Budaj mi bol oznámiť, že, samozrejme, táto otázka bude prešetrená. To znamená, minimálne výbor sa bude tým zaoberať a bude to mať pokračovanie, lebo ani my ako vedenie parlamentu sme nevedeli o tom, že také niečo tu bude. Pani poslankyňa Tóthová, chcem vás upozorniť, že procedurálny návrh, ak nebude procedurálny, nechám vás vypnúť.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, môj procedurálny návrh je, aby sme prerušili rokovanie a aby vedenie pripravilo zdôvodnenie tomuto parlamentu, ako mohlo dôjsť k tejto situácii. Totiž ide o hrubé porušenie platného práva a treba upozorniť Ústrednú volebnú komisiu, ktorá z toho musí vyvodiť stanovisko. A ja si myslím, že to treba urobiť dnes. Preto dávam návrh prerušiť na 20 minút rokovanie, nech sa zíde vedenie, nech dá stanovisko plénu, ako došlo k danej situácii a plénum rozhodne o podaní hlasovaním o impulze na Ústrednú volebnú komisiu, pretože ani parlament nemôže porušovať zákony.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper - procedurálny návrh.

J. Cuper, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcem upozorniť, že bolo hrubým spôsobom porušené uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa uzniesla Národná rada na tom...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, otázku alebo návrh musíte predložiť.

J. Cuper, poslanec: Hneď bude aj otázka, nie otázka, procedurálny návrh.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, najprv musí byť návrh, potom zdôvodnenie.

J. Cuper, poslanec: Keďže bolo porušené uznesenie Národnej rady o tom, že vysielanie z Národnej rady bude len v zázname, a potom bude odvysielané, bolo porušené uznesenie Národnej rady, žiadam, aby bolo prerušené zasadanie Národnej rady, aby bolo zvolané politické grémium a aby Národná rada rozhodla o tom, ako sa bude pokračovať ďalej v tom uznesení, ktoré bolo schválené predtým, alebo či platí uznesenie alebo bude schválené nové uznesenie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, jednak chcem povedať, že by bolo dobre, keby sme najprv skončili bod týkajúci sa armády, lebo taká bola aj dohoda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dohoda môže byť, ale neexistuje spoločná správa. Pardon, neexistuje.

F. Mikloško, poslanec: Už je rozdaná. Ale druhá vec, tiež by som chcel povedať, že na politickom grémiu sa dohodlo, že vo štvrtok a piatok je moratórium a nebudú žiadne vysielania z televízie, a preto si myslím, že by bolo pravdepodobne potrebné zvolať aj politické grémium, aby sa k tomu vyjadrilo. Lebo zase ctime si dohody a ctime si zákony. Tak v tomto smere som na strane zákona, nie na strane moci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Budaj - procedurálny návrh.

J. Budaj, poslanec: Nie, nie, ja len chcem informovať, že zvolám výbor hneď, keď zistím možnosti jeho uznášaniaschopnosti a podám informáciu poslancom, ktorú si zistím. Chcem upozorniť ešte na to, že nie je pravda, že by iba súhlasom Národnej rady mohol byť priamy prenos. Je to slobodná vôľa verejnoprávneho média. (Hlasy z pléna.) Iná vec je, že je volebné moratórium a ďalšia vec je, že tieto prenosy je možné robiť len v spolupráci s vedením parlamentu.