B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Oberhauser ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči, máte slovo.
V. Oberhauser, poslanec: Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vo vzťahu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, by som chcel ešte povedať niekoľko poznámok a predložiť jeden pozmeňujúci návrh. Tie poznámky smerujú k tomu, aby som uviedol na pravú mieru to, čo tu odznelo.
Ja stále nemôžem súhlasiť s tým a nikto, kto pozná tie veci súvisiace s bankovníctvom, nemôže súhlasiť s tým, že vzniknú týmto škody štátu. Tým čo sa deje a čo by sa stalo, keby nebol uznaný fond ochrany vkladov ako veriteľ, nevznikli by škody štátu, ale bankám, ktoré tento fond vytvárajú. Fond vzniká takým spôsobom, že síce, ako to tu povedal pán poslanec Brocka, 0,3 % z celkového vkladu sa určuje výška ako povinného odvodu príslušnej banky v prospech fondu ochrany vkladov, ale to sú prostriedky, ktoré idú normálne v nákladovej položke každej príslušnej banky, čiže idú z jej normálneho hospodárenia a znižujú vlastne výnos tejto banky v tom príslušnom kalendárnom roku. Čiže vlastne to funguje ako nejaký poistný fond, ktorý všetky banky vytvárajú, aby vytvorili v občanoch dôveru, že keď si uložia u nich peniaze, tak tie peniaze budú chránené do zákonom stanovenej výšky z prostriedkov, ktoré si takto naskladali. Vidíme, čo sa stalo v Slovenskej republike, že vlastne fond ochrany vkladov, ktorý sa takto tvoril, bol vyčerpaný s tým, že vošlo do konkurzu viacero bánk, AG banka, Slovenská kreditná banka a teraz je na rade Devín banka. Peniaze sa vyčerpali, fond si bude musieť peniaze požičať, zrejme z Národnej banky, ale zase len bude vytvárať tie zdroje týmto istým spôsobom.
Čiže tá argumentácia, ktorá tu bola, neobstojí a stále zostala otázka - pri doteraz platnom zákone neboli chránení mnohí veritelia. Mne ide najmä o tých živnostníkov, ktorý garantovali celým svojím majetkom, ale im peniaze v bankách neboli žiadnym spôsobom vlastne zabezpečené a teraz nebudú mať šancu sa dostať k týmto peniazom ani cez prácu správcu konkurznej podstaty, lebo ten fond na ochranu vkladov, ktorý, hovorím, vlastne fungoval ako poistný fond, bude mať najväčší objem, čiže on zoberie najväčší objem aj z tých prostriedkov, z výnosov, z konkurzu a tí ostatní jednoducho prídu skrátka. Obracajú sa na nás napr. ľudia, ktorí si tvorili v týchto bankách fond opráv, v novovznikajúcich spoločenstvách vlastníkov bytov a tak ďalej. Čiže je tu množstvo takých prípadov...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále. Pán poslanec, som upozorňoval telefonujúceho poslanca, že má to robiť vonku.
V. Oberhauser, poslanec: Vykážte ho, pán predsedajúci, z miesta.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Až druhýkrát môžem, ak druhýkrát ho upozorním a neuposlúchne výzvu, až vtedy.
V. Oberhauser, poslanec: Čiže jednoducho fungoval ako poistný fond. Trebárs si môžeme predstaviť, že viete, boli krachy cestovných kancelárií a bolo treba jednej z tej skrachovanej cestovnej kancelárie doviezť pasažierov na Slovensko. Čiže tiež sa vytvorí nejaký poistný fond, dovezú sa tí ľudia na Slovensko, ale ten poistný fond sa nestane veriteľom pri konkurze príslušnej cestovky.
Čiže nie je to celkom také jednoduché, ako sa to tu narýchlo interpretuje. Problém je oveľa zložitejší. Kľúč je v tom, že bankový dohľad nefungoval, že nechal narásť tak obrovsky tú zadlženosť alebo tie problémy v bankách, že teraz príde fond ochrany vkladov o 11 mld. Sk, ide veľký objem peňazí, a z toho vznikol tento strach, ktorý vedie k takejto urýchlenej novele.
Ale treba veci riešiť principiálne a treba riešiť všetkých veriteľov, nielen fond ochrany vkladov, lebo tu je priorizované riešenie zákonom jedného z účastníkov konania a ostatní, tí sú na vedľajšej koľaji. A preto myslím si, že parlament, ktorý zastupuje všetkých občanov Slovenskej republiky, musí mať starosť aj o tie spoločenstvá vlastníkov bytov, ktorí si v týchto bankách tvorili fond opráv, aj o tých ľudí, ktorí tam boli ako živnostníci, celým svojím majetkom garantovali za operácie, ktoré vykonávali, ale im tu zrazu sa negarantovalo a sú ukrátení. Títo všetci účastníci vlastne idú skrátka na konto fondu ochrany vkladov, ktorý takýmto spôsobom špeciálne riešime v zákone. A je to súkromný fond tvorený súkromnými bankami, de facto. (Ruch v sále.) Pani ministerka, darmo lomíte rukami, ale je to fond zo zákona, áno, ale je vlastne tvorený súkromnými bankami, v súkromnom záujme.
Navrhujeme, aby sme aspoň nešli do retroaktivity, aby sa upravil v čl. II v bode 3 paragraf, a to § 70c, kde by pôvodné znenie, ktoré je uvedené v návrhu, zmenilo na znenie: "Podľa tohto zákona sa dokončia konania, v ktorých ku dňu jeho účinnosti nebolo skončené prieskumné pojednávanie." Takýmto znením by z toho vypadla Dopravná banka, kde už prieskumné pojednávanie bolo ukončené a ktorá je vlastne štátnou bankou, v majetku štátu. A myslím si, že tam vzhľadom na to, že veci boli ukončené, súdne rozhodnutie bolo, akosi bežalo, a kvôli nemu sa vlastne celá táto zmena deje, tým by táto vec bola vynechaná. Aspoň by sme nešli do retroaktivity. Takže prosím vás, aby ste tento pozmeňujúci návrh podporili. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Kužma. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec, máte slovo.
J. Kužma, poslanec: Ďakujem. Ja len veľmi krátko. Myslím si, že pán kolega Oberhauser si neuvedomil, že doteraz fond ochrany vkladov, hoci prispieval značnou časťou do výplaty fyzických osôb, nedostal z investovanej koruny ani halier. Teraz bude dostávať presne toľko, čo ostatné právnické osoby. Čiže z jednej koruny dostane presne také isté percento ako ostatné právnické osoby, ktorým tá banka dlží. A toto je podľa mňa dôležité. Čiže neriešime len fyzické osoby, ktoré boli chránené do výšky 350 tisíc, ale aj rovnakým percentom vlastne chránime aj právnické osoby. Čiže tu ja vidím ako pokrok túto vec. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, samozrejme, môžete odpovedať na faktickú poznámku.
V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem pánovi poslancovi Kužmovi za reakciu. Lenže nič to nemení na podstate veci, v ktorej som povedal, že vlastne fond ochrany vkladov nebol priamym účastníkom celého toho konania, on bol vlastne ako poistný fond a tu sa nikdy nevytvorí tlak na banky, aby začali sa konečne zodpovednejšie stavať k peniazom, k cudzím peniazom, s ktorými narábajú, keď vlastne všetko to sa ututle do takej pozície, kvázi, kde budú všetci tí veľkí spokojní a na tých malých nebude nikto myslieť, lebo práve to stále zostáva, že podľa doterajšieho znenia zákona už doteraz v bankách, ktoré išli do konkurzu, tým malým živnostníkom a tým drobným vkladateľom a tým, čo disponovali peniazmi, ktorí mali v tom okamihu peniaze v týchto bankách a nebudú mať vyplatené svoje vklady alebo tie svoje obnosy, ktoré tam mali uložené, veď nič nezmení na veci, že budú znovu ukrátení práve na konto záujmov tých veľkých bankárskych loby. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.
B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Nechcem teraz podrobne vykladať, prečo nie je prijateľný pozmeňujúci návrh pána poslanca Oberhausera. Poprosím vás, aby ste ho nepodporili. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
J. Brocka, poslanec: Škoda, že kolega poslanec Oberhauser nevyužil ten čas, keď bolo spoločné rokovanie výborov, výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávneho, mal by viac informácií a lepšie by sa orientoval v predloženom vládnom návrhu zákona, lebo stále mi napadá veľmi jednoduchý výraz, že pletie jabĺčka s hruškami. Toto nie je o tých ostatných. Pán kolega, ostatní... (Hlasy z pléna.) Prepáč, mal som pocit, že to treba vysvetliť, lebo týmto návrhom zákona zabraňujeme tomu, aby tí, čo doviedli banky do krachu, z toho ešte mali ďalej profit. A tých občanov alebo tie skupiny, či právnické alebo fyzické osoby, ktoré spomínal kolega Oberhauser, či živnostníkov alebo neziskové organizácie, riešime vo vládnom návrhu zákona, ktorý je teraz v druhom čítaní.
K jeho ale pozmeňujúcemu návrhu chcem povedať po porade s právnikmi, že pojem "prieskumné pojednávanie" náš právny poriadok nepozná, a preto hlasovanie o tomto návrhu si neviem dosť dobre predstaviť, že by bolo zmätočné, preto máme dve možnosti - alebo zamietnuť jeho návrh, alebo o tom vôbec nehlasovať. (Hlasy z pléna.) Odporúčanie z pléna je, aby sme tento návrh zamietli.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, chcem sa vás opýtať, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Nech sa páči, tak uvádzajte hlasovanie.
Najprv budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy a potom o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Oberhausera.
J. Brocka, poslanec: Áno. Jediný pozmeňujúci návrh v spoločnej správe - v čl. II vypustiť bod 1. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, gestorský výbor ho odporúča schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 80 poslancov, za návrh 76, zdržali sa 4.
Konštatujem, že tento návrh zo spoločnej správy bol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte.
J. Brocka, poslanec: Z rozpravy je pozmeňujúci návrh jeden, od poslanca Oberhausera, ktorý navrhuje v čl. II nové znenie bodu 3.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Oberhausera.
(Hlasovanie.) Prítomných 86 poslancov, za hlasovalo 5, proti 67, zdržalo sa 14 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Oberhausera nebol prijatý.
J. Brocka, poslanec: To boli všetky pozmeňujúce návrhy, pán podpredseda.
Môžete dať hlasovať o postúpení tohto vládneho návrhu zákona do tretieho čítania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nedám o tom hlasovať, nakoľko v skrátenom legislatívnom konaní toto ustanovenie neplatí.
J. Brocka, poslanec: Ospravedlňujem sa.
B. Bugár, podpredseda NR SR: To znamená, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do tretieho čítania. Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku. Prosím, prezentujme sa aj hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 82 poslancov, za návrh hlasovalo 81, zdržal sa 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pani ministerke, pánovi spravodajcovi, samozrejme aj poslancom.
Pani ministerka požiadala o slovo.
B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Vážená poslanecká snemovňa dovoľte, aby som vám skutočne poďakovala za to, že sme dokázali v priebehu jedného dňa schváliť tak dôležitý zákon v prospech celej spoločnosti. Ďakujem ešte raz. (Potlesk.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.
S procedurálnym návrhom pán poslanec Fico, nech sa páči. (Ruch v sále.)
Prosím pokoj, páni poslanci.
R. Fico, poslanec: Pán podpredseda, dávam procedurálny návrh vzhľadom na rôzne posuny, ktoré nastali, aby sme zajtra ako o druhom bode programu rokovali o tlači 1147 - návrhu na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Prosím, aby ste o tomto návrhu dali hlasovať.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Dávam hlasovať o tomto návrhu. Hlasujte, prosím, o tomto návrhu pána poslanca Fica.
(Hlasovanie.) Prítomných 81, za 29, proti 4, zdržalo sa 30, nehlasovalo 18.
Návrh nebol schválený.
Ďalej, prosím, boli ešte dva procedurálne návrhy. Prosím, aby ste sa prihlásili.
Pán poslanec Muránsky, ďalej.
P. Muránsky, poslanec: Áno. Pán predsedajúci, dávam návrh v mene 3 poslaneckých klubov - SDK, KDH, SDĽ -, aby sa bod programu 47, tlač 1097 prerokovala teraz ihneď. To je o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Je to návrh skupiny poslancov, áno, je to tlač 1097. Dávam hlasovať o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 81 poslancov, za 59, proti 3, zdržalo sa 7, nehlasovalo 12.
Tento návrh bol schválený.
Konštatujem, že návrh bude prerokovaný po návrhu pána poslanca Bohunického, o ktorom už bolo začaté rokovanie, čiže najskôr musíme dorokovať tento návrh zákona a po ňom by sme rokovali o tlači 1097.
Ďalej, pán poslanec Kužma pôvodne prihlásený s procedurálnym návrhom stiahol svoj procedurálny návrh.
To znamená, že dávam slovo teraz poslancovi Petrovi Bohunickému a prosím ho, aby uviedol návrh. (Ruch v sále.)
Prosím vás o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci, rokujeme o návrhu pána poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Bohunického na vydanie zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obecnými úradmi.
Nech sa páči. (Neustály ruch v sále.)
Páni poslanci, prosím, keby ste sa upokojili.
P. Bohunický, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, predstupujem pred vás s návrhom zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obecnými úradmi.
Schválením tohto návrhu zákona sa zavŕši cesta obecných samospráv pri presune jednej z jej kompetencií v rámci reformy verejnej správy. (Ruch v sále.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím, keby ste prestali zatiaľ hovoriť.
P. Bohunický, poslanec: Cesta sa začala veľmi dlho pred dnešným dňom. Z archívu ministerstva vnútra Slovenskej republiky spomeniem aspoň dva míľniky tejto cesty. Dňa 29. 6. 1994 sa uskutočnilo rokovanie osobitnej pracovnej skupiny zástupcov ZMOS-u a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k problematike presunu kompetencie matričnej agendy z orgánov miestnej štátnej správy na orgány samosprávy. Navrhlo sa presunúť kompetencie na úseku osvedčovania listín a podpisov na listinách. Odporučilo sa túto problematiku riešiť prijatím nového zákona o osvedčovaní v rozsahu súčasného zákona č. 15/1993 Z. z. s tým rozdielom, že by právomoc výkonu činnosti osvedčovania bola zverená orgánom samosprávy na každej obci ako originálna právomoc, a nie ako prenesená činnosť štátnej správy.
Druhý míľnik sa viaže k dátumu 14. 3. 1997. Vtedy vznikol na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky projekt prenosu činností osvedčovania listín a podpisov na listinách z orgánov miestnej štátnej správy na orgány samosprávy. Projekt pozostával z legislatívnej, organizačnej, finančnej, majetkovej, informačnej a personálnej časti. Od roku 1997 sa však na projekte prestalo pracovať. Po voľbách v roku 1998 sa rozhovory okolo tohto projektu opäť obnovili. Vychádzali z požiadavky starostov viacerých obcí, ktorí by pre spokojnosť svojich občanov chceli poskytovať osvedčovanie listín a podpisov na listinách priamo vo svojej obci. V koncepcii reformy verejnej správy pána Nižňanského sa uvažovalo s presunom tejto kompetencie na obce. Presun tejto kompetencie z orgánov miestnej štátnej správy na obce žiadali opakovane orgány ZMOS-u, naposledy snem ZMOS-u v apríli tohto roku. Prijatie tohto zákona je teda spoločensky prospešné, slúži obciam a občanom Slovenskej republiky.
Aj keď bol návrh zákona zaradený do legislatívneho procesu v júni tohto roku, teda pred prijatím zákona o samospráve vyšších územných celkov, reaguje už na novely zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy, ktoré sme prejednali na 51. schôdzi Národnej rady. Napr. vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení sa v § 4 ods. 3 písm. p) hovorí, že sa obci pri výkone samosprávnych funkcií zveruje i vykonávanie osvedčovania listín a podpisov na nich. Poslanecký návrh v ucelenej podobe rieši uvedenú problematiku.
Máme v laviciach aj stanoviská vlády, ktoré sa stavajú k tomuto návrhu negatívne. Už v tejto chvíli chcem však povedať, že som v kontakte s legislatívcami Národnej rady a postupne problémy, ktoré majú legislatívnu povahu, odstraňujem. Tieto nedostatky je možné v rámci druhého čítania úplne odstrániť. Chcem vás, vážená Národná rada, preto požiadať, aby ste uvedený zákon posúdili a pustili do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Zároveň dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, poslancovi Miloslavovi Suchárovi. Nech sa páči.
M. Suchár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Bohunického na vydanie zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obecnými úradmi (tlač 1095) ako spravodajca určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Úvodom si dovolím informovať, o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený dňa 2. júla 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca Národnej rady k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu budú predložené v rozprave, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu.
Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí návrh poslanca Národnej rady Petra Bohunického na vydanie zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obecnými úradmi (tlač 1095) prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1203 z 3. júla 2001 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 11. októbra 2001 a gestorský výbor do 16. októbra 2001.
Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa teda, kto sa chce prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Nie je potrebné zaujímať teda žiadne stanoviská k rozprave a prerušujem rokovanie o tomto bode programu, páni poslanci.
V zmysle schválenej pripomienky... (Ruch v sále.) Prosím vás, páni poslanci, tichšie, pán poslanec Faič, je tu chaos, robíš krik ... nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 1097, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1208.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Milan Benkovský. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte my v mene skupiny poslancov predložiť vám a stručne aj uviesť v súlade so zákonom číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Predložená novela sa zaoberá len šiestou časťou zákona upravujúcou platové pomery predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Skupina poslancov pristúpila k tejto novele z dôvodu nezáujmu vlády Slovenskej republiky, ktorá napriek opakovaným novelizáciám zákonov v rokoch 1994, 1995, 1998, 1999 a v roku 2000 nezohľadnila pripomienky Najvyššieho kontrolného úradu a nezosúladila platové pomery všetkých ústavných činiteľov.
Návrh zákona odstraňuje teda nedostatky doposiaľ platnej právnej úpravy odmeňovania predstaviteľov Najvyššieho kontrolného úradu. V porovnaní s platovými pomermi ostatných ústavných činiteľov predstavitelia NKÚ nemajú nárok ani na poberanie paušálnych náhrad. Príslušným doplnením zákona by sa teda uviedli platové pomery predstaviteľov Najvyššieho kontrolného úradu do súladu s platovými pomermi ostatných ústavných činiteľov. Táto úprava je tiež opodstatnená už aj vzhľadom na aktuálny vývoj v danej oblasti, keď vláda Slovenskej republiky svojím nedávnym uznesením rozhodla o podstatnom zvýšení paušálnych náhrad členov vlády. Novela má tiež prispieť k stabilizácii postavenia Najvyššieho kontrolného úradu a k zvýšeniu jeho finančnej nezávislosti, ako i k odstráneniu zjavných nedostatkov i nepresných formulácií umožňujúcich rôzny výklad zákona.
V súlade s rokovacím poriadkom preto nemienim vo svojom úvodnom slove v prvom čítaní podrobne analyzovať jednotlivé navrhované zmeny, a preto si dovolím len stručne uviesť podstatné z návrhu. Návrh odstraňuje nesúlad platových pomerov predsedu a podpredsedov NKÚ s platovými pomermi ostatných ústavných činiteľov a upravuje možnosť poberať paušálne náhrady, ktoré určí Národná rada Slovenskej republiky. Novela tiež reaguje na problémy súvisiace s vyplácaním odmien ústavných činiteľov a stanovuje mechanizmus ich určovania. Plat predsedu Najvyššieho kontrolného úradu sa upravuje na 1,5-násobok platu poslanca Národnej rady a platy podpredsedov zostávajú nezmenené. Spresňuje sa len nárok na 3-mesačný plat po skončení funkčného obdobia, a to tak pri vzdaní sa funkcie, ako i pri uplynutí funkčného obdobia, čo doteraz v zákone nebolo zakotvené. V čl. II je navrhovaná účinnosť zákona, ktorú už aj bude potrebné upraviť v súlade s časovým posunom prerokúvania novely zákona.
Vzhľadom na obmedzený rozsah novely nepovažovali sme za potrebné spracovať kvantifikáciu dopadov na štátny rozpočet. Môžem však v tejto súvislosti prehlásiť, že navrhovaná novela nebude mať negatívne dopady na štátny rozpočet v roku 2002. Mierne zvýšenie mzdových nákladov bude riešené v rámci kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu.
Pokiaľ ide o zlučiteľnosť návrhu zákona s právom Európskej únie, táto nie je práve v Európskej únii upravená.
Návrh zákona je jedným z mála prípadov, keď sú pod návrhom podpísaní zástupcovia všetkých parlamentných politických strán, preto očakávam, že Národná rada Slovenskej republiky prijme uznesenie o prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z., v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Vladimírovi Bajanovi. Nech sa páči.
V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto 51. schôdze Národnej rady s tým, že boli splnené v § 72 ods. 1 všetky podmienky, ktoré určuje rokovací poriadok.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že tento návrh odporučí prerokovať v druhom čítaní. Súčasne budem odporúčať, aby sme tento návrh zákona pridelili okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru s tým, že budeme o ňom rokovať s termínmi do 5. novembra a gestorský výbor do 6. novembra.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Kužma a pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Kužma.
J. Kužma, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám č. 211/2000 Z. z. žiadam, aby tento zákon prerokoval aj výbor pre kultúru a médiá. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som si vypočula predkladajúcu správu aj stanovisko spravodajcu, pekné reči, ale je to veľmi smutná skutočnosť. Je to už piaty legislatívny návrh, ktorý si táto snemovňa odhlasovala, aby predradila prerokovávanie pred vážnym návrhom ústavného zákona, ktorý má napraviť skutočnosť, že občanom sa odňalo významné ústavné právo. Je mi ľúto, že vám sú platy ústavných činiteľov a ďalších, teda platy tých, ktorí na tom nie sú najhoršie, dôležitejšie, rýchlejšie ich treba vyriešiť, ako otázky, ktoré sa dotýkajú občanov. Je to veľmi smutné, že ako zákon, ktorý má napraviť chybu, ktorú urobili ste pri prijímaní ústavy, na ktorú sme upozorňovali a v dôsledku čoho sa odňala možnosť občanov obhajovať si svoje práva pred Ústavným súdom, sú vám to dôležitejšie financie určitej skupiny občanov. Som zvedavá, čo ešte predradíte pred tieto zákony, ktoré riešia nielen túto otázku, ktorú som uviedla, ale aj ďalšie otázky dotýkajúce sa občanov. Je mi ľúto, že máte takýto prístup. Viac vám k tomu nemám čo povedať.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce sa vyjadriť pán predkladateľ? Nech sa páči.
M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja len na margo vystúpenia pani poslankyne Tóthovej by som chcel len ju upozorniť, že áno, stalo sa to predradenie, ale len kvôli tomu, že pani poslankyňa nebola prítomná pri rokovaní o jej návrhu zákona. Preto bol tento postup. Ďakujem za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán spravodajca, chcete vystúpiť? (Ruch v sále.)
Nebudeme hlasovať. Prerušíme rokovanie o tomto bode programu.
Nech sa páči ale, pán spravodajca gestorského výboru.
V. Bajan, poslanec: Keďže zaznel návrh, aby sme rozšírili počet výborov, ktoré budú tento návrh prerokúvať, tak budem odporúčať, aby okrem výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávneho výboru sme pridelili uvedený návrh zákona aj výboru pre kultúru a médiá.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Vrátime sa k zákonom podľa poradia, tak ako sme hlasovali a ako sme ich preberali v dopoludňajších hodinách, teda vrátime sa k prvému čítaniu o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 1091. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1192.
Dávam slovo poslankyni Kataríne Tóthovej a prosím ju, aby uviedla návrh.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak myslím, že tá moja ľútosť padla na úrodnú pôdu, že ste sa nerozhodli predradiť ďalší zákon, pretože ešte tam máte niečo, čo by ste radi rýchlo prerokovali.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím vás, pani poslankyňa, k veci.
K. Tóthová, poslankyňa: Totiž neprekvapuje ma, že takou rýchlosťou ste rýchlo prerokovali skrátené konanie, v ktorom pred chvíľou bol prijatý zákon. Ja nenamietam, ale, vážení, jedno si nemôžem odpustiť, keď ste už tu tak reagovali, že nie je možné, aby sa prijímali zákony ako reakcia na súdne rozhodnutie, na súdne rozhodnutie konkrétne. To sa v právnom štáte nerobí.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako ste sa už dozaista oboznámili, predložený legislatívny návrh vlastne rieši nedostatok, ktorý vznikol nekvalitným spracovaním ústavy, kde v prechodných a záverečných ustanoveniach sa účinnosť upravila tak, že od 1. júla do 1. januára roku 2002 sa občanom odňala možnosť podávať podnety, resp. návrhy na preskúmanie alebo návrhy, ktorými sa domáhajú občania ochrany svojich práv. Aká je situácia, pretože bola tu snaha od niektorých právnych vraj teoretikov zahmlievať skutočnosť. Právna situácia dnes je taká, že na Ústavný súd sa môže občan obrátiť jedine, ak považuje svoje práva ľudské dotknuté rozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy, miestneho orgánu štátnej správy alebo orgánu samosprávy. To znamená, že musí tu byť určité rozhodnutie. Všetky prípady, ktoré boli adresované Ústavnému súdu, kde občania žiadali nápravu alebo si ťažkali na stav nečinnosti, nezákonného postupu alebo iných nedostatkov, ktoré netkveli v rozhodnutí, takéto podnety dnes nemôžu dať.
A ja vás len na ilustráciu slovami predsedu Ústavného súdu oboznámim, aký pomer vlastne bol zasiahnutý, aký citlivý právny prostriedok sme občanovi vzali. Citujem z tlače 4. júla 2001, z rozhovoru s predsedom Ústavného súdu, ktorý uviedol: "Kým podnety obsahovali tisícky podaní proti rozhodnutiam," spomínaným, ktoré som uviedla, "bolo podaných za rok len niekoľko pár." Čiže to, čo občania a, samozrejme, aj organizácie najviac využívali na ochranu svojich práv, to vlastne novela ústavy odňala od júla do januára.
Predložený materiál bol predložený v júni, ale, žiaľ, v dôsledku preklepu článku ústavy bolo vyhotovené nové opravené vydanie. Toto opravené vydanie už dostalo termín júl. Ja som vlastne návrh dávala v júni, a preto obsah návrhu je taký, že sa vlastne ponecháva čl. 130, na základe ktorého občania mali toto právo do 1. júla, ďalej v platnosti. Vzhľadom na to, že sa prerokováva tento legislatívny návrh až teraz, vzhľadom na to, že táto ctená snemovňa nepovažovala tento návrh za dôležitý, napriek tomu, že rokovací poriadok práve skrátené legislatívne konanie dáva na prípady, keď sú dotknuté občianske práva, ale keďže je to poslanecký návrh, nemohli sme dať návrh na skrátené legislatívne konanie, dúfali sme, že snemovňa pochopí aktuálnosť a dôležitosť tohto legislatívneho návrhu a že ho zaradí medzi prvé body, o čo som aj v svojom procedurálnom návrhu žiadala. Nestalo sa tak a dnes, žiaľ, už je október.
Ale pokiaľ sa prerokovával tento návrh v Legislatívnej rade, viacerí členovia Legislatívnej rady uviedli, že tento zákon treba prijať, aj keby reparoval právo čo i jedného občana alebo aj čo by reparoval protiústavný stav alebo stav, ktorý odňal ústavné právo občanovi čo i na jeden deň. Teda plne považujem za opodstatnené tento legislatívny návrh prerokovať a posunúť do druhého čítania.
Dovoľte, aby som sa vyjadrila ešte k jednej otázke. Po podaní tohto legislatívneho návrhu bolo vyjadrené v tlači stanovisko konkrétne pána poslanca Kresáka, ktorý bude spravodajcom, o chvíľu zaujme miesto spravodajcu. A predpokladám, že bude opakovať svoje stanovisko, ktoré publikoval v tlači. Preto si dovolím hneď naňho reagovať. Pán poslanec Kresák po podaní tohto návrhu uviedol, že nevidí zmysel Tóthovej návrhu. Je to 3. júla 2001, Národná obroda. Nuž je mi veľmi zrejmý toto stanovisko a slepota pána poslanca, ktorý nevidí zmysel návrhu. Totiž nerado sa vidí, ak sa dôjde na chybu, ktorú niekto urobí, o ktorej suverénne vyhlasuje, že sa nestala a ktorú nechcel akceptovať, keď sa prerokovávala ústava tu v tejto ctenej snemovni.
Ja nechcem tu dokumentovať len svojím názorom, že došlo k vážnemu pochybeniu, ale dovoľte, aby som citovala pár myšlienok, ktoré vyšli v tlači. Už 26. apríla vychádza článok, kde je rozhovor aj s predsedom Ústavného súdu. A je tam citovaný názor predsedu Ústavného súdu, ktorý hovorí, že ani Ústavný súd nevie, čo bude s porušeniami práv občanov do konca roka. Redakcia dala tomuto rozhovoru názov Od júla sa môžete sťažovať na lampárni. (Ruch v sále.)
By som prosila kolegov z klubu, keby trošku tichšie diskutovali, pretože skutočne rušia. Je ťažké sa sústrediť v kriku.
Ďalej, 23. apríla 2001 znovu v tlači vychádza článok, ktorý je nadpísaný Ako po 1. júli z podnetmi na Ústavný súd. Nielen Tóthová, aj iní sa pýtali, čo bude s podnetmi občanov. Pán poslanec Kresák nevidí zmysel môjho legislatívneho návrhu. Ďalej, ďalší článok dokonca cituje vyjadrenie akademika Čiča, ktorý hovorí, že ide o nehoráznosť vládneho kabinetu, že pozbavil občanov významného ústavného práva od 1. júla do 1. januára, a článok, ktorý vyšiel 19. apríla 2001, má názov Ďalšia nehoráznosť vládneho kabinetu. V auguste vychádza článok Prešľap Dzurindovej vlády sa cudne zamlčuje. V Pravde 2. júla vychádza článok Slovenská ústava je v problémoch. Ďalej, 9. 6. 2001 v tlači sa konštatuje, že 6 mesiacov nebudú mať občania možnosť vlastne sa obrátiť na Ústavný súd v prípade nečinnosti, ďalej, a to je moje stanovisko, bol publikovaný v Národnej obrode v júli článok pod nadpisom Autori novely Ústavy Slovenskej republiky obhajujú svoje prešľapy. To sa tu budem snažiť aj preukázať, že skutočne došlo k prešľapu. Ďalej, vychádza v apríli článok Smutné výsledky politiky v ústave. Ďalej, v júli opätovne z Ústavného súdu sú signály, citujem slová predsedu Ústavného súdu, že podnety občanov boli bez náhrady zrušené. A na otázku, či nemožno pristúpiť napr. k tomu, aby do 1. januára budúceho roku platilo pôvodné ustanovenie ústavy, predseda Ústavného súdu túto možnosť nevylučuje a uvádza: "Takéto riešenie je možné, ale jeho priechodnosť závisí výlučne od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky."
Vzhľadom na tieto názory, ako aj názory viacerých právnikov som predložila legislatívny návrh ešte v júni a vychádza z predĺženia čl. 130 ústavy. Keďže dneska už tento článok ústavy stratil účinnosť, nemožno predĺžiť jeho životnosť a v druhom čítaní do predloženého legislatívneho návrhu by sme doplnili pôvodný text čl. 130 ústavy. Teda by bola novela ústavy, ktorá by do januára priniesla ten istý text čl. 130 ústavy, ktorý bol platný a účinný do konca júna a ktorý umožňoval občanom podať podnet na Ústavný súd. Žiaľ, politici, ako aj poslanci k tomuto problému strčili hlavu do piesku, teda zaujali pštrosiu politiku, časť médií tiež, a nechceli počuť tento problém. A konečne tento problém sa dostal až medzi záverečné body tohto parlamentného rokovania, myslím, septembrovej schôdze. Je to škoda, pretože osobne si myslím, že každý môže urobiť chybu, chybu nerobí len ten, kto nič nerobí. Ale potom je dôležité, ako sa k tejto chybe postavím, pretože mýliť sa je ľudské a mýliť sa je ľudské aj v legislatíve. Preto by bol náležitý a korektný postup uznať, áno, nastala chyba a rýchlo ju napravíme. Žiaľ, takýto postup nebol, nebol tu záujem na tom, aby občanom sa toto právo neodňalo.
Ja som veľmi vďačná plénu Ústavného súdu, ktorý prijal uznesenie vychádzajúc z toho, že občanom toto právo nemožno odoprieť, a zaujal stanovisko, že návrhy, ktoré budú prichádzať na Ústavný súd, nebude posielať naspäť. Pravdepodobne sa nimi bude zaoberať až po 1. januári, keď nadobudne účinnosť nový článok ústavy, ktorý vlastne toto právo opätovne občanom prizná a zároveň zakotví aj možnosť náhrady škody. Stanovisko Ústavného súdu, ako som povedala, vítam, aj keď to nie je 100-percentné riešenie, je to riešenie, ktoré má slabiny.
Dovoľte, aby som upozornila na slabinu. Pokiaľ Ústavný súd ponechá si tento návrh a nebude ho občan opakovať a na základe neho bude rozhodovať Ústavný súd a prizná náhradu za porušenie, subjekt povinný zaplatiť sumu, ktorú vyriekne Ústavný súd, podľa môjho názoru bude sa môcť úspešne domáhať, aby sa zvyvinil zo zaplatenia tejto náhrady, keďže bude môcť namietať, že konanie začalo na aktivitu občana, ktorá v tom čase, keď ju urobil, nemala právny podklad. A určite príslušné súdy by vyhoveli.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja z tohto miesta dovolím si vyjadriť presvedčenie, že niet argumentu, ktorý by presvedčil vás, že nebolo občanom odňaté právo. Ja som citovala z tlače viaceré stanoviská.
Ak dovolíte, ešte uvediem stanoviská členov Legislatívnej rady. Keď som predkladala tento legislatívny návrh v Legislatívnej rade, ani jeden člen nespochybnil skutočnosť, že by od 1. júla do 1. januára nebolo občanom odňaté právo obrátiť sa na Ústavný súd podnetom. To jednoznačne bolo prijaté. Jednoznačne bolo prijaté, že záujem v právnom štáte musí smerovať k tomu, že v prípade, ak sa takáto chyba urobí, aby sa urobila náprava. Dokonca môžem citovať niektoré vyjadrenia členov Legislatívnej rady, ktorý povedali, že aj keby sa týkalo odňatie práva čo i jedného občana, aj tak treba túto chybu napraviť. A, ako som povedala na začiatku, netýka sa to jedného občana, týka sa to tisícok občanov. Preto verím, že rozhodnete tak, že odsúhlasíte prerokovanie tohto legislatívneho návrhu v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.