B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči, teraz už skutočne máte slovo.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Slovensko má naozaj množstvo vážnych problémov a je obdivuhodné, že vláda tak pružne zareagovala, keď ide o peniaze bankárov, a tak málo si všíma, keď ľudí vyhadzujú z bytov na ulicu, keď ľudia nemajú robotu, a ďalších plno vážnych vecí, s ktorými sa ľudia trápia. Vtedy nepríde žiadna pružná reakcia. Keď ide o peniaze bankárov, tak si div nejdú zlomiť nohy.

A to, čo tu bolo povedané, je nehoráznosť. Na Najvyššom súde sa rozhoduje v senáte, rozhoduje skupina 3 - 5 sudcov. Takže nehovorte, že niekto si tam niečo vymyslel. Bolo to rozhodnutie orgánu, ktorý je plnoprávny na to, aby vyniesol takýto rozsudok. A keď ten nález bol taký a vláda tak pružne zareagovala, tak len dokázala, že tí sudcovia mali pravdu. Keby neboli mali pravdu hľadali by ste iné opravné prostriedky a neboli by ste bežali so zmenou znenia zákona do parlamentu. Takže vy ste len potvrdili, že sudcovia na Najvyššom súde vyniesli správny rozsudok. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Pittner, nech sa páči.

L. Pittner, poslanec: Ďakujem za slovo. O stave nášho súdnictva, a týka sa to všetkých úrovní súdov, je verejnosť dostatočne oboznámená na vlastnej koži. Ak potom je tu taký prípad, aký tu vznikol teraz, vláda má nielen právo, ale i povinnosť prísť s návrhom zákona, ktorý bude takúto svojvôľu a arogantnosť niektorých sudcov usmerňovať. To je právo tejto Národnej rady. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kresák.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Brňák, nemali by sme svoju profesionálnu česť a vedomosti hádzať za hlavu pri prejavoch, ktoré sú tak politické, ako bol ten tvoj. Nemali sme to robiť z jednoduchého dôvodu, pretože najmä ty ako sudca iste veľa vecí vieš a tie veci, ktoré vieš, si teraz nepodal, tak ako ich vieš, ale tak ako to bolo treba. Deľba moci, a to vieš dobre, je o tom, že každá zo zložiek moci má svoju úlohu, a keď súdna moc aplikuje právo ináč, než si to predstavuje zákonodarca, nemá zákonodarca inú šancu, iba to právo zmeniť. Je to jeho sväté právo. Rozprávať niečo o tom, že dochádza k akémusi zásahu výkonnej moci do moci súdnej, je absolútnou nepravdou. Lenže musím ísť aj ďalej a keby som viac času, mohol by som viac hovoriť.

Prekvapuje ma, kde je profesionalita sudcu, keď spomína princíp retroaktivity v tejto súvislosti. Pán kolega alebo Peťo, ty vieš, čo je pravá a čo je nepravá retroaktivita. Ty vieš, že nepravá retroaktivita je prístupná, ty vieš, že nepravá retroaktivita znamená, že sa uznávajú právne skutočnosti, ktoré vznikli za predchádzajúceho právneho stavu, ale že sa menia následky, ktoré sa očakávajú. V každom demokratickom štáte je to prípustné. Pravá retroaktivita ruší právne skutočnosti, ktoré vznikli za predchádzajúceho právneho stavu. To je ten rozdiel. Nuž teda ja sa pýtam, kde si tu videl neprípustnú retroaktivitu, ktorú namietaš.

A, samozrejme, mohol by som hovoriť aj iné argumenty. Ty vieš aká je funkcia, Najvyšší súd rozhoduje, aplikuje právo na konkrétne prípady, ale ty vieš, aký je dopad jeho rozhodovacej činnosti. Mohli by sme hovoriť o tom, že tieto normy už aplikovali iné súdy, ale po prvýkrát Najvyšší súd aplikoval tak, ako aplikoval. Nuž je svätým právom zákonodarného zboru k tomu zaujať stanovisko tak, aké má kompetencie. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brňák, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

P. Brňák, poslanec: Som rád, že moje vystúpenie vzbudilo takúto pozornosť. Chcem povedať, že, samozrejme, viem, aká je situácia v súdnictve, a, bohužiaľ, snažíme už možno na štvrtej schôdzi rokovať o bode, ktorý o tejto situácii má rokovať. Nie z našej viny sa o tomto bode nerokuje. Stále odsúvate zásadné materiály, ktoré sa dotýkajú stavu a perspektív súdnictva na Slovensku, zo schôdze na schôdzu. To nie je chyba opozície.

Poznámka druhá. Ak pán poslanec Orosz ako predseda ústavnoprávneho výboru povie to, čo povedal, tak treba sa skutočne zamyslieť nad tým, že jednoducho o čom toto všetko je. Chápem jeho vystúpenie ako vystúpenie politika, ale jednoducho pripustiť na pôde parlamentu debatu na tému, na čo nám je takéto zlé rozhodovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je kontraproduktívne a je veľmi zlé. Iste v každom súdnom spore bude ten, kto bude rád rozhodnutiu Najvyššieho alebo iného súdu, a ten, kto bol postihnutý. Ale nemožno pripustiť tú debatu, ktorú načal aj predseda ústavnoprávneho výboru, že jednoducho ako si mohol arogantne dovoliť nejaký sudca Najvyššieho súdu takto rozhodnúť. Veď toto je jednoducho neprípustné.

Ešte raz poviem. Keď vy dnes popierate rozhodovaciu právomoc súdov, kde ste boli pri novele veľkej Ústavy Slovenskej republiky, keď ste nereflektovali aj na tieto problémy v súdnictve, ale naopak, jednostranným spôsobom ste nasortírovali nezávislosť, samosprávu, silné materiálne ohodnotenie, silné sociálne zabezpečenie sudcov. Vtedy vám sudcovia nevadili? Vtedy ste nechceli riešiť problém, o ktorom dnes tak plamenne hovoríte, ale naopak, z iného pohľadu ste ho potvrdzovali?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser ako posledný, ktorý sa hlásil do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

V. Oberhauser, poslanec: Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, bol predložený do parlamentu s veľmi veľkým chvatom. Za Slovenskú národnú stranu sa plne stotožňujem s názorom, ktorý tu už odznel, že sa nenaplnil § 89 zákona Národnej rady Slovenskej republiky rokovacieho poriadku č. 350/1996 Z. z., nakoľko nie je pravdou, že týmto rozhodnutím hrozia štátu značné hospodárske škody. Je to jednoducho preto, lebo fond ochrany vkladov vzniká ako fond, ktorý sa skladá z príspevkov, zákonom stanovených príspevkov alebo právnymi normami stanovených príspevkov ostatných bánk. Čiže to je fond, ktorý vzniká takýmto vlastne vyskladaním, akýmsi splácaním z každej tej fungujúcej banky. A tento fond ochraňuje vlastne ostatné banky, vklady v ostatných bankách, vo všetkých bankách Slovenskej republiky. Čiže v tejto kauze nejde o štátne prostriedky, ale o prostriedky všetkých slovenských bánk, ktoré vytvárajú fond ochrany vkladov.

Takže jednoducho tento názor, ktorý tu vláda predkladá, nie je reálny, nie je pravdivý, nevychádza z reality. Práve naopak, keď si zoberieme konkrétne Devín banku, v Devín banke má štát veľmi veľké pohľadávky. Predstavte si, že fond ochrany vkladov, ktorý tam bude mať teraz okolo 11 mld. pohľadávok, by mal mať naplnené všetky svoje záujmy, veď tam bude výnos odhadovaný na zhruba 5 mld. Čiže štát vlastne nedostane nič? Bude uspokojený len fond ochrany vkladov? Alebo keď sa bude proporcionálne deliť, najväčší je predsa fond ochrany vkladov, a nie štát. V pomere bude podstatne v menšom zastúpení štát voči ochrane vkladov. Čiže vlastný štát reprezentovaný ministerstvom predkladá návrh sám proti sebe. Jedine prijatím tejto úpravy vlastne vznikne škoda štátu, lebo keď ten fond ochrany vkladov sa zúčastní ako riadny veriteľ celého toho konania, tak jednoducho štátu zostane menej peňazí.

Na dôvažok si myslím, že je to čistá ochrana bankárskych záujmov. A preto vláda sem aj tak pružne dobehla. (Hlasy z pléna.) Nie mojich vlastných. Pán poslanec Brocka, nechaj si na svoje vystúpenie svoje názory, ale garantujem ti, že zase sa bijete o záujmy bankárov.

Na Slovensku 11 rokov fungujú banky a pôsobí tu bankový dohľad. Stále sme v tejto snemovni nedostali odpoveď, čo robí bankový dohľad. Ako je to možné, že voči jednému pracovníkovi bankového dohľadu doposiaľ neboli vyvodené žiadne dôsledky za to, že skrachoval tu rad bánk. Stále sú tam tí istí pracovníci, ten istý viceprezident. Pred troma mesiacmi výmenou nastúpila pani viceguvernérka Kohútiková. Dovtedy bol stále ten istý viceprezident, počas krachovania všetkých bánk. A tu o tom sa vôbec nič nehovorilo. Voči týmto ľuďom sa nevyvodila žiadna zodpovednosť, ale zase sa ideme biť za fond ochrany vkladov, ktorý žije v prepychových budovách, vyváža sa na drahých autách a s dobre zaplatenými úradníkmi. A my máme riešiť ich problémy, za to, že si ich nevedia vyriešiť sami, že si neplnia svoje úlohy, že bankový dohľad nestráži svoje veci, tak ako má strážiť, že nepostaral sa dostatočne s predstihom, aby v týchto bankách boli vykonané opatrenia, aby nedošli až do takého stavu, že išli do konkurzu.

Veď si zoberte, čo sa vlastne deje. Veď z fondu ochrany vkladov sa má vyplatiť už teraz okolo 20 mld. korún, a nikto nebol postihnutý. Dokonca v Devín banke to už bolo organizované, že si tam ľudia dávali peniaze, lebo boli spoľahnutí, že 320 tisíc korún je chránených. A tak sa tam naakumulovalo 11 mld. chránených vkladov. A teraz banky, ktoré sú celé v tom zaangažované, a ony vlastne vytvárajú ten fond ochrany vkladov, zase budú prvé, čo zoberú peniaze, a tí ostatní veritelia, tí ostatní vkladatelia utrú hubu.

Choďte sa pozrieť, čo sa stalo v Kreditnej banke, choďte sa pozrieť, čo sa stalo v AG banke, a uvidíte, aký je tam stav. Na východnom Slovensku ma oslovil istý živnostník, ktorý tam mal 120 tisíc korún. On nemá šancu sa dostať k svojim 120 tisícom korún, lebo mal živnostenský účet, nebol fyzická osoba s chráneným vkladom, ale ostatní sú tam všetci uspokojení. Ale veď to je nehoráznosť.

Čiže, priatelia, vyriešme najprv pravé príčiny, ktoré tu sú, bankový dohľad a všetky tie nadväznosti, nikdy nebudeme mať problémy s fondom ochrany vkladov, ale teraz to je naozaj nie ochrana štátu, ale ochrana záujmov bankárskych skupín. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickou poznámkou hlási ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči, máte slovo. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Myslím, že pán poslanec poukázal na jednu súvislosť, že tu nejde o ochranu občanov. Tu skutočne ide o záujem jednej súkromnej banky, ale to nie je podstatné. Je podstatné, že sa oslabuje možnosť ochrany, pretože, pani ministerka, po vyjdení tohto predpisu, sa fond na ochranu vkladov výrazne oslabí. Keď padne ďalšia banka, z čoho budú hradené pohľadávky občanov? Z čoho? Alebo to budete dotovať z rozpočtu? Zase? Peniazmi daňových poplatníkov? Veď už toľko peňazí daňových poplatníkov ste presunuli do bánk. Toľko problémov máme v zdravotníctve, v školstve, deťom prší na hlavy. V zdravotníctve nie sú základné potreby, a vy peniaze vsúvate jedine do súkromných bánk.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Veľmi stručne. Po prvé chcela by som zopakovať, že s týmto návrhom na schválené legislatívne konanie vláda Slovenskej republiky prichádza preto, aby sme sa vyhli nejednotnej aplikačnej praxi súdov pri rozhodovaní súvisiacom s konkurzom na majetok úpadcov. O tom, že tu došlo skutočne k nejednotnej aplikačnej praxi súdov, svedčí prípad rozhodovania o Dopravnej banke, keď krajský súd rozhodol o tom, že fond na ochranu vkladov je oprávneným veriteľom, ale na odvolacom konaní príslušný senát Najvyššieho súdu rozhodol presne opačne. Z toho jednoznačne vyplýva, že súdy neaplikujú jednotne zákon, a preto je nevyhnutné, aby sme dosiahli takú legislatívnu úpravu, ktorá by znemožnila nejednotnú aplikačnú prax súdov v tomto prípade.

Po druhé v tomto prípade ide skutočne o veľmi zdôvodnenú aplikáciu zákona o rokovacom poriadku § 89 ods. 1, pretože zákonodarca chce predísť značným hroziacim hospodárskym škodám. Vieme veľmi dobre, že keby sa podobný postup napr. uplatnil v prípade Devín banky, škody by mohli dosahovať niekoľko mld. korún. Preto to porovnávať s ktorýmikoľvek inými prípadmi, ktoré sú rádovo podstatne menej dôležité, je neadekvátne. Chcela by som uviesť, že práve týmto zákonom zákonodarca sa bude snažiť pomôcť tým, ktorí sú daňovníkmi, tým, ktorí sú občanmi. Ide tu o zásadné, zrejme účelové vykladanie tohto návrhu zákona z úst opozičných poslancov. Tu skutočne nejde o to, aby banky zbohatli, a nejde o to, aby fond na ochranu vkladov zbohatol.

Fond na ochranu vkladov do tejto chvíle vyplatil vkladateľom podľa zákona na ochranu vkladov zhruba 8,4 mld. V prípade Devín banky vyplatil okolo 11 mld. korún. Keďže však tieto banky, na ktoré sa to vzťahuje, majú, prirodzene, aj svoje aktíva, ktorých súčasťou je aj majetok a ktorých speňažením by sa mohli aspoň čiastočne kompenzovať prostriedky, ktoré fond na ochranu vkladov si musel požičať z Národnej banky Slovenska, je len samozrejmé, že sa snažíme zamedziť možnostiam nejednotnej aplikačnej praxe, ktorá by to znemožnila. Ak by fond na ochranu vkladov musel v plnom rozsahu uhradiť svoje záväzky voči Národnej banke Slovenska, ktoré budú dosahovať skutočne okolo 19 mld. - 20 mld. Sk, v konečnom dôsledku to zaplatíme my všetci, pretože banky si to budú musieť nepochybne odraziť v maržiach, ktorými sa budú zvyšovať úrokové sadzby, či už to bude pre fyzické osoby alebo pre podnikateľské osoby.

Táto vláda skutočne vynaložila značné zdroje na to, aby sme dali do poriadku slovenský bankový sektor. Dneska každý jednoznačne vidí, že sa nám podarilo dosiahnuť podstatné zníženie úrokových sadzieb, z ktorého profitujeme my všetci. Ja môžem len uviesť, že podniková sféra si dneska môže požičať za úrokových podmienok, ktoré sú diametrálne odlišné, ako tomu bolo v roku 1998, keď úrokové sadzby presahovali 20 % a dneska sa pohybujú pod dvojciferným číslom, okolo 8 - 9 % v závislosti od bonity klienta. Chcela by som uviesť, že v dôsledku poklesu úrokových sadzieb len v tomto roku štát ušetril na štátnej dlhovej službe 3 mld. korún. Rovnako sme zhruba toľko ušetrili aj vlani a takmer rovnako aj predvlani. Je to jednoznačné, že tieto kroky sme urobili teda aj preto, aby sa nám podarilo znížiť úrokové sadzby, a tak pomôcť aj podnikateľskému sektoru, štátu, ale aj fyzickým osobám, ktoré si požičiavajú prostriedky.

Ak by ale bol tento proces do značnej miery zvrátený práve takýmito zásahmi do oprávnených nárokov fondu ochrany vkladov, malo by to, samozrejme, dopady na zvyšovanie úrokových sadzieb a na eliminovanie aspoň čiastočne tých výsledkov, ktoré sme v bankovej sfére doposiaľ dosiahli. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýta si slovo záverečné pán spravodajca? Nech sa páči, máte slovo.

J. Brocka, poslanec: Vážení kolegovia poslanci, najmä kolega Brňák a kolega Oberhauser, myslím si, že za tie 3 roky v tomto volebnom období ešte nebol taký dôvod na skrátené legislatívne konanie, ako je v tomto prípade. A hovorím to s plnou vážnosťou.

O kolegovi Brňákovi. Keďže je právnik a vystupoval k tomuto návrhu a hovoril, že nehrozia veľké národohospodárske škody, to beriem, lebo nemal dosť času na nielen preštudovanie toho materiálu, ale možno domyslenie istých dôsledkov toho včerajšieho rozhodnutia, ak by sme nenovelizovali tento zákon alebo neupravovali platnú legislatívu.

O kolegovi Oberhauserovi. Bohužiaľ, on sa vyjadruje aj k ekonomickým otázkam, a preto predsa len na vysvetlenie jemu aj ostatným poviem niekoľko viet. Ono nejde len o jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu, ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu s nedozernými dôsledkami. Ak fond na ochranu vkladov nie je veriteľom, dámy a páni, tak výnos z konkurzného konania napr. Devín banky, hovoríme o 5 mld. korún, si rozdelia tí, čo tú banku doviedli do krachu. Pán kolega Oberhauser, čiže tento zákon nie je na ochranu tých bankárov, ale práve naopak, je proti takémuto nezodpovednému správaniu aj bankárov a naopak, chráni záujmy občanov, tých, ktorí ešte majú nejaké úspory, aby o ne neprišli. Viete, čo by, pán Oberhauser nasledovalo, ak by sme neschválili takýto návrh zákona? Že by napr. tie banky, ktoré povinne zo zákona odvádzajú príspevky z úspor z uložených peňazí do fondu na ochranu vkladov, ich tam jednoducho neodvádzali, a prečo aj, keď fond na ochranu vkladov nie je veriteľom.

Viete, aký by mohol byť ďalší dôsledok? Že by sa našli nasledovníci takej Devín banky, ktorí by veľmi rýchlo zistili, že to je celkom výhodné sa takto správať a môžu znovu zbohatnúť ešte raz, aj na biede, aj na krachu. A preto nechcem nahlas, pán kolega Oberhauser, domýšľať, čo by to mohlo spôsobiť pri nekontrolovanom správaní sa občanov.

Preto odporúčam kolegom poslancom, aby sme veľmi rýchlo schválili tento vládou predložený návrh zákona, aby jednoducho v praxi nedochádzalo k rôznym výkladom platnej legislatívy, aby sme zabránili veľkým národohospodárskym škodám, ktoré z neprijatia tohto zákona naozaj hrozia. Ďakujem za vašu pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime teda k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady.

Pán spravodajca, nech sa páči, uveďte toto hlasovanie.

J. Brocka, poslanec: Odporúčam Národnej rade prerokovať uvedený návrh v skrátenom legislatívnom konaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 79 poslancov, za návrh hlasovalo 78, nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

Teda budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1212. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1332.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Brigita Schmögnerová. Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážená Národná rada, dovoľte, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky zdôvodnila návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je urýchlená úprava niektorých ustanovení týchto dvoch zákonov tak, aby sa mohla dosiahnuť jednotná aplikačná prax súdov pri rozhodovaní súvisiacom s konkurzmi na majetok úpadcov, predovšetkým pri rozhodovaní o nárokoch fondu ochrany vkladov voči bankám úpadku s nedostupnými vkladmi, za ktoré Fond ochrany vkladov vyplatil náhrady.

Navrhovanými úpravami sa odstránia akútne riziká ohrozenia ochrany bankových vkladov, ktoré by mohli vzniknúť po rozhodnutí odvolacieho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. 9. 2001 v spore medzi fondom ochrany vkladov a správcom konkurznej podstaty Dopravnej banky a ktoré by sa v konečnom dôsledku preniesli na štát.

Navrhovaná novela dvoch uvedených zákonov je vo svojej podstate veľmi jednoduchá a má zamedziť nejednoznačnosti výkladu zákona o ochrane vkladov, kde sa ešte jednoznačnejšie formuluje fakt, že fond na ochranu vkladov sa stáva pri výplate náhrad bankových vkladov veriteľom.

V jej druhej časti sa upravuje zákon o konkurze a vyrovnaní, kde sa opäť podľa nášho názoru ešte jednoznačnejšie, hoci nazdávame sa, že i tak to bolo dostatočne dobre upravené, odstraňuje možnosť nerovnakého výkladu toho, aby bolo možné mimoriadne dovolanie, ktoré by podával generálny prokurátor Slovenskej republiky.

Vzhľadom aj na predchádzajúcu diskusiu, v ktorej sme sa snažili aj vysvetliť dôvody predloženia tohto zákona na skrátené legislatívne konanie, chcela by som požiadať Národnú radu Slovenskej republiky, aby predložený návrh zákona posunula do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke za uvedenie tohto vládneho návrhu.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Predmetný návrh bol predložený poslancom s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní. Predseda Národnej rady ho zaradil na rokovanie tejto schôdze a ako spravodajca si osvojujem, že tento návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v príslušných paragrafoch rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zastávam stanovisko alebo názor, že aj z vecného hľadiska tento návrh rieši závažnú problematiku a že navrhovanými úpravami sa odstráni riziko ohrozenia systému ochrany bankových vkladov, že realizácia tohto návrhu si nebude vyžadovať výdavky zo štátneho rozpočtu, naopak, jej prijatím sa zamedzí vzniku značných hospodárskych škôd.

Odporúčam po rozprave, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja by som len chcel ešte doplniť tú poznámku, ktorú som mal v predošlom vystúpení k tomuto návrhu zákona, že je obdivuhodná táto pružnosť vlády SR, ale fakt by sa mali riešiť podstatné veci. Čo sa vlastne stane? Môžeme diskutovať o tom, čo povedal pán poslanec Brocka, že keď nebude tento fond ochrany vkladov účastníkom ako veriteľ, že vlastne na príklade Devín banky sa môže stať, že tí, ktorí sa zaslúžili o to, že tá banka sa dostala do ťažkostí, si rozdelia výnos z konkurzu. Ale ako je možné, že bankový dohľad tam celé to obdobie pozeral na to, že ten vývoj ide takýmto smerom, že vlastne skoro všetky vklady boli len v rozsahu garantovanej výšky a že tá banka nemala tú bilanciu a všetky tie parametre tak, aby bola riadne funkčná, a dlhodobo sa na tento proces prizerala. Keby vláda miesto tých deblokácií prisľúbených pre Devín banku hneď bola navýšila imanie v tom prvom kroku a postarala sa o to, aby ona bola teda hlavný akcionár Devín banky, tak dnes sme sa nemuseli trápiť nad tým, kto bude mať osoh z výnosov z konkurzu tejto banky. A možnože by vláda bola našla iné riešenie ako proste vstup banky do konkurzu. Možno by mohla byť predaná, tak ako sa to deje s inými bankami, a nemuselo to dôjsť do takéhoto stavu, ako je to teraz.

Ale pozrite sa na celý problém očami ostatných veriteľov všetkých týchto skrachovaných bánk. Ja som menoval, konkrétne v AG banke bolo množstvo podnikov poľnohospodárskych, ktoré cez túto AG banku viedli svoje účty. Viete, že poľnohospodárstvo je samé osebe vo veľkých ťažkostiach, a títo veritelia, jednoducho títo ľudia, ktorí tam majú peniaze, sú na vedľajšej koľaji, lebo, samozrejme, fond ochrany vkladov si uplatní svoje pohľadávky, keď sa to uzná, tak ako sa pripravuje návrh zákona, a tí ostatní sú hotoví, nikto im nepomôže. A mali sme tu úrad, ktorý celý ten čas mal dohliadať, aby sa to nestalo. Myslím tým bankový dohľad. V Bankovej rade všetci bankoví úradníci, predstavitelia všetkých popredných bánk, tí tiež mali strážiť bankový dohľad, aby riadne fungoval.

Proste ja mám obavu z toho, že po prvé obyčajní ľudia, či už podnikateľské subjekty, malí živnostníci, ktorí takto mali v týchto bankách peniaze, už sa, pretože fond ochrany vkladov si uplatní svoje nároky, k svojim peniazom nedostanú. Na druhej strane nevytvoril sa vôbec žiaden tlak na bankových úradníkov, na tie manažmenty, vlastníkov a Národnú banku, aby konečne s plnou zodpovednosťou hospodárili s cudzími peniazmi. Veď nie je normálne, že 120 mld. zostalo v Konsolidačnej banke a v Konsolidačnej spoločnosti a ďalších 20 mld. je vo fonde ochrany vkladov. A ich zodpovednosť dosiaľ ani žiadny tlak na to, aby zodpovedne konali, nebol, bol nulový. Čiže v tomto smere pochopte občanov Slovenskej republiky, ktorých záujmy tu musíme obhajovať a názory hovoriť, že oni to takto cítia - 140 mld. -, a žiadna vyvodená zodpovednosť a na druhej strane malí ľudia, ktorí tam mali 50 tisíc, 100 tisíc, 200 tisíc korún, lebo mali nejaké živnosti a nedostanú ani korunu. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Brňák. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Nech sa páči.

P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne. Predrečník ma troška inšpiroval k jednej otázke na pani ministerku. Dobre, ak skutočným záujmom v danom prípade je ochrana spoločenských hodnôt všetkých občanov, ja sa pýtam, prečo tak rázne, pani ministerka, táto vláda nepostupovala v iných kritických problémoch. Poviem jeden príklad, ktorý ma teraz napadá. Nedávno v tlači bol zverejnený zoznam právnikov, advokátov, ktorí zastupovali externe Fond národného majetku v súvislosti s reprivatizáciou. A bola tam zverejnená nejaká kulantná suma, ktorá bola vyplatená advokátovi Kvasnicovi, Valkovi, Jurovatému a ďalším, čiastka celková, myslím nejakých 60 mil. alebo presne neviem koľko mil. korún. Chcem sa opýtať, z akých dôvodov vláda Slovenskej republiky pri tomto postupe operatívne nekonala, nekonala v skrátenom legislatívnom konaní a nezamedzila takýto bohapustý zisk pre týchto právnikov v takomto rozsahu, zvlášť, keby pri efektívnom pôsobení Fondu národného majetku bolo možné možno za desatinu tejto ceny zamestnať celú právnickú kanceláriu, ktorá by toto mala v náplni. Čiže tam sa rozšafne jednoducho Fond národného majetku nesprával? Nevznikla celospoločenská škoda? Nevznikla škoda občanovi? Prečo je tam ticho, tam sa nič nedeje a v danom prípade ideme pomaly brojiť a pomaly vyhlasovať stanné právo?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

Pýtam sa, pani ministerka, či chcete zaujať stanovisko. Nech sa páči.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ja by som len na niektoré vecné poznámky pána poslanca Oberhausera, pokiaľ je ochotný počúvať, zareagovať. Po prvé uspokojovanie veriteľov sa uskutočňuje pomerným spôsobom. Znamená to, že v čiastke, ako sa speňaží konkurzná podstata, budú uspokojovaní podielom, ako sa podieľajú na celkových pohľadávkach, jednotliví veritelia. Predpokladám, že ste predsa nemali v úmysle, aby ste vo fonde na ochranu vkladov, ktorý reprezentuje nie záujmy bánk ani svoje vlastné záujmy, ale záujmy tejto spoločnosti a ktorý je najväčším veriteľom, azda dosiahli to, aby si neznížil svoje pohľadávky takýmto spôsobom.

Po druhé chcela by som vás upozorniť, že po prvom čítaní máme novelu zákona o ochrane vkladov, ktorá rozširuje doterajšiu ochranu vkladov dvoma spôsobmi, jednak, že sa zvyšuje násobok, ktorý sa v prípade potreby bude musieť uhrádzať tým, ktorí ukladali svoje vklady z dnešného tridsaťnásobku na štyridsaťnásobok, a po druhé, že sa rozšíri aj okruh osôb, ktoré si budú môcť uplatňovať podľa tohto zákona náhradu. A, samozrejme, že toto uplatňovanie, resp. rozširovanie okruhu osôb má svoju postupnosť. Na prvom kroku sa rozširuje o neziskové osoby, teda o právnické osoby neziskového charakteru a až následne sa to bude rozširovať aj na podnikateľské osoby. A viete zrejme asi dobre, že existuje smernica, ktorá aj zaväzuje aj slovenskú vládu, aby sme k tomuto pristúpili. Samozrejme, nie je možné k tomu pristúpiť okamžite.

Napokon by som však chcela ešte povedať, že zužujete zodpovednosť za situáciu v bankovom sektore iba na jednu jedinú inštitúciu, ktorou je bankový dohľad. Ja nie som kompetentná, aby som vysvetľovala situáciu v bankovom dohľade. Myslím si, že pokiaľ máte záujem, Národná rada môže požiadať, aby sa k tomu vyjadril guvernér Národnej banky Slovenskej republiky. A zrejme príležitosť k tomu niekedy aj bude. Ale absolútne abstrahujete od ďalších veľmi dôležitých faktorov, v dôsledku čoho došlo v bankovom sektore k situácii, k akej došlo, a v dôsledku čoho skutočne sme boli nútení vynaložiť aj značné prostriedky na sanáciu bankového sektora. Ja by som chcela zodpovedať len to, že časť úverov má starú históriu. Sú ešte spred roka 1989, ktoré boli klasifikované ako tzv. zlé alebo stratové úvery, ale pod časťou takto klasifikovaných úverov sa podpísali aj politické rozhodnutia predchádzajúcej vládnej garnitúry, aj neschopnosť a zásadné chyby manažmentu a, samozrejme, aj radovejších bankových úradníkov. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať, pristúpime teraz k hlasovaniu. Preto vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru.

Najskôr, samozrejme, budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť to prvé hlasovanie.

J. Brocka, poslanec: Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 79 poslancov, za 77, nehlasovali 2.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Nech sa páči, pán spravodajca, druhé hlasovanie.

J. Brocka, poslanec: Odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 85 poslancov, za návrh hlasovalo 83, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie do 18.00 hodiny s tým, že výbor pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávny výbor budú zasadať ihneď. Budeme pokračovať o 18.00 hodine.

Zároveň zvolávam všetkých predsedov klubov koaličných strán tu v zasadačke za rokovacím priestorom.

(Prerušenie rokovania o 17.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 18.04 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážení páni poslanci, teraz som dostal správu z rokovania tých dvoch výborov. Vznikol tam určitý právny problém. Takže je žiadosť, aby sme predĺžili túto "malú" prestávku až do 18.45 hodiny, aby boli schopní ešte aj správu dať do Národnej rady. Bez správy sa nedá rokovať.

(Prerušenie rokovania o 18.06 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 18.47 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, ale vyzývam, samozrejme, pani ministerku, aby sa vrátila do rokovacieho priestoru, aby sme mohli začať rokovať. Pani ministerka už je tu. Ďakujem.

Takže pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1212. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1212a.

Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová. Nech sa páči, pani ministerka.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som vám z poverenia vlády Slovenskej republiky zdôvodnila návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady o ochrane vkladov a mení a dopĺňa zákon o konkurze a vyrovnaní.

Dôvodom predloženia tejto novely zákona je potreba dosiahnuť jednotnú aplikačnú prax súdov pri rozhodovaní súvisiacom s konkurzmi na majetok úpadcu, predovšetkým pri rozhodovaní o nárokoch fondu ochrany vkladov voči bankám v úpadku s nedostupnými vkladmi, za ktoré fond ochrany vkladov vyplatil náhrady.

Chcela by som uviesť, že v druhej časti zákona sa zároveň navrhuje dosiahnuť opäť taký výklad zákona, aby sa na konkurz a vyrovnanie mohli použiť všetky ustanovenia § 243e až § 243j Občianskeho súdneho poriadku o mimoriadnom dovolaní, znamená to, aby bolo možné v tomto prípade podanie za zákonom stanovených podmienok generálnym prokurátorom, ktoré by predstavovalo mimoriadne dovolanie.

Vážená poslanecké snemovňa, chcem vás požiadať o podporu navrhovaného zákona. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke.

Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanoviská jednotlivých výborov a gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, Národná rada pridelila tento vládny návrh zákona dvom výborom: ústavnoprávnemu a rozpočtovému výboru. Tieto výbory prerokovali vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu zákona žiadne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy alebo stanoviská poslancov Národnej rady.

K predmetnému návrhu zaujali výbory, ktoré prerokovali tento vládny návrh zákona, nasledovné stanoviská:

Výbor pre financie, rozpočet a menu navrhuje zákon schváliť.

Ústavnoprávny výbor ho navrhuje schváliť s pozmeňujúcim návrhom. Ten pozmeňujúci návrh máte v spoločnej správe a znie: "V čl. II sa vypúšťa bod 1."

Gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu na základe stanovísk oboch výborov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Táto spoločná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 755.

Zároveň ma výbor poveril predniesť túto správu a navrhnúť v pléne spôsob hlasovania.

Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.