J. Stank, minister obrany SR: Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, na základe súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky pôsobia v súčasnosti príslušníci armády v zahraničných misiách v celkovom počte 628 osôb. Je to súčasť našej politiky. A od roku 2002 bude tento počet zvýšený na 687 osôb. Rotácia profesionálnych vojakov v jednotlivých misiách prebieha po 6 mesiacoch, maximálne však po 12 mesiacoch pôsobenia v misii. Opätovné vyslanie do misie môže byť minimálne po 6 mesiacoch služby v útvare Armády Slovenskej republiky. V súlade s § 11 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, prijímame do dočasného služobného pomeru profesionálnych vojakov najmenej na dobu 3 roky. To znamená, že v priebehu 3 rokov sa v misiách môže vystriedať podľa toho, koľko tam sú, 1884 až 3768, resp. od 4. 2. to môže byť 2061 až 4122 profesionálnych vojakov. V súčasnosti je v dočasnom služobnom pomere 1200 profesionálnych poddôstojníkov a vojakov, čo umožňuje vybraným profesionálnym poddôstojníkom a vojakom zúčastniť sa v misii viackrát.

Profesionálnym vojakom a poddôstojníkom pri prijímaní do dočasného služobného pomeru nesľubujeme automaticky pôsobenie v misii, ale vybraným túto možnosť dávame a ponúkame.

Čo je ale dôležité, a nechcem hovoriť, že to celkom tak funguje, ale sú úlohy vydané na to, aby to tak bolo, že výkon funkcií a pôsobenie profesionálnych vojakov v mierových misiách sa stane súčasťou ich profesionálneho rastu a podmienkou na výkon niektorých funkcií ako súčasť ich vojenskej kariéry. Čiže služba v mierových misiách je ako integrálna súčasť riadenia práce s vojakmi v ministerstve. Samozrejme, táto, aj keď atraktívna časť vojenskej služby nemôže byť jediným motívom k profesionalizácii armády.

Aby sa nám podarilo uskutočniť ten zámer, o ktorom som hovoril v odpovedi na vašu prvú otázku, bude potrebné, aby sa zvýšila atraktívnosť služby v armáde, hlavne v poddôstojníckych a práporčíckych funkciách, a to aj lepším finančným ohodnotením. Takýto návrh zákona, resp. legislatívnu normu tiež pripravujeme, a to pre všetky kategórie profesionálnych vojakov vrátane najnižších funkcií. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Krajči, chcete odpovedať, položiť teda doplňujúcu otázku pánovi ministrovi? Nech sa páči, máte slovo.

G. Krajči, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Myslím si, že pán minister odpovedal na tú otázku, čo som sa pýtal, ale dám mu dve doplňujúce otázky v súvislosti s výkonom tejto vojenskej služby v medzinárodných jednotkách. Prvá by bola, aká je spokojnosť s výkonom služby vojakov slúžiacich v súvislosti s tým, ako ich hodnotia teda tieto medzinárodné veliteľské zbory, a druhá otázka, ako sú títo vojaci, ktorí slúžia v medzinárodných zboroch poistení z hľadiska života a zdravia.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať na doplňujúcu otázku.

J. Stank, minister obrany SR: Áno. Sledujeme priebežne, samozrejme, výkon a výkony, pôsobenie našich vojakov v mierových misiách. Sám som bol naposledy na Cypre, a to na štátny sviatok, to znamená na prelome augusta a septembra na stretnutí s týmito vojakmi, s touto najväčšou našou jednotkou. Viete, že sme tam poverení velením alebo strážením celého jedného sektora, štvrtého sektora na Cypre, kde je slovenský prápor alebo slovensko-maďarský prápor, v ktorom slúži tiež jedna maďarská rota. Je tam 280 slovenských vojakov. A z rozhovorov s tými veliteľmi, či už politickými alebo veliteľom vojenským tohto priestoru, tejto nárazníkovej zóny, kde sú aj naši vojaci, môžem povedať, že za tých niekoľko mesiacov, ktoré tam títo vojaci sú, lebo je to tak len od mája, od júna, je s nimi veľká spokojnosť. Všetci odborníci vojenskí, ktorí tam už vystriedali viacero národov alebo misií z viacerých národov, z viacerých štátov, tak hovorili o tom, že adaptačný proces prebehol v našej jednotke veľmi dobre. Samozrejme, sú tam ako všade aj nedostatky. Ja ich nechcem zakrývať ani tuná pred Národnou radou. To znamená, ukázalo sa, že nie vždy bol ten výber dokonalý napr. tých ľudí, pokiaľ ide o znalosť anglického jazyka, napr. že sa tam objavili niektoré problémy, povedzme, s alkoholom, ktoré boli riešené v dvoch prípadoch tak, že boli okamžite poslaní domov títo vojaci, a podobne. Ale myslím si, že to je normálny život a že hlavne tie riešenia sú prijímané okamžite a tak, ako majú byť. Aj velenie tohto práporu bolo hodnotené veľmi dobre. A to hovorím na základe formálnych, ale aj neformálnych rozhovorov, pretože s týmito veliteľmi sme oslavovali Deň ústavy na Cypre práve s touto jednotkou.

Pokiaľ ide o poistenie príslušníkov, sú poistení aj pre prípad úrazu alebo ohrozenia života. Myslím si, že veľmi výrazne sme si to mali možnosť preveriť, či toto poistenie je dostatočné alebo či je zrovnateľné s tou službou, ktorú vykonávajú, aj keď ťažko je hodnotiť situácie, keď príde dôstojník o život. Ale v prípade podplukovníka Orságha sme si preverili, ako funguje toto poistenie. A môžem vám povedať, že je výrazne vyššie ako u občianskych zamestnancov zrovnateľnej kategórie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu v poradí šiestu otázku položil pán poslanec Viliam Oberhauser pánovi ministrovi vnútra Ivanovi Šimkovi a je nasledovného znenia: "Máme indície, že pri registrácii tzv. Pravej slovenskej národnej strany došlo na vašom ministerstve k nátlaku na príslušných pracovníkov. Ste ochotný vyvodiť zodpovednosť voči tým, ktorí sa zasadili o porušenie zákona?"

Pán minister, máte slovo.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, neviem o žiadnom nátlaku a neviem o tom, že by bol porušený zákon. Návrh na registráciu politickej strany s názvom Pravá slovenská národná strana a skratkou PSNS predložil ministerstvu vnútra 24. 9. tohto roku prípravný výbor so splnomocnencom Jánom Slotom. K návrhu na registráciu politickej strany prípravný výbor pripojil petíciu podpísanú 1924 občanmi, ktorí požadujú, aby politická strana s uvedeným názvom vznikla. Ďalej pripojil stanovy v dvoch vyhotoveniach a správny poplatok 10 000 Sk v kolkoch. Predložené dokumenty po úprave stanov zo strany prípravného výboru, tak ako to zákon vyžaduje, spĺňali náležitosti určené zákonom č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené ministerstvo vnútra vykonalo registráciu politickej strany 2. októbra 2001 a podľa § 8 ods. 7 zákona ju zapísalo do zoznamu politických strán a politických hnutí s názvom Pravá slovenská národná strana so skratkou PSNS. Odmietam akékoľvek iné interpretácie tohto úkonu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči, môžete položiť otázku.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem. Pán minister, my sme, skôr ako došlo k registrácii dňa 24. septembra, Slovenská národná strana upozornila ministerstvo, že pri registrácii strany s názvom Pravá slovenská národná strana dôjde k porušeniu zákona č. 424 o politických stranách v § 6 ods. 3, v ktorom sa hovorí, že názov strany sa musí výrazne líšiť, tak aby nedošlo k zameniteľnosti. Vaše ministerstvo tým, ktorí predložili tento návrh, odpísalo listom 26. 9. 2001, v ktorom upozorňujú signatárov. V tejto súvislosti citujem z listu vášho ministerstva: "Poukazujeme na § 6 ods. 3 zákona č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a hnutiach, podľa ktorého názov strany a hnutia a jeho skratka sa musí výrazne líšiť od názvu a skratky strán a hnutí, ktoré už vyvíjajú činnosť na území Slovenskej republiky, aby neboli vzájomne zameniteľné. Vami určený názov novovznikajúceho politického subjektu a jeho navrhované skratky nie sú výrazne odlíšené od názvu a skratky politickej strany Slovenská národná strana." Čiže vaše stanovisko jednoznačne upozornilo zakladateľov, že toto nie je v súlade so zákonom. Na dôvažok, my sme vzápätí listom oznámili ministerstvu dňa 28. 9., ešte pred registráciou, že Slovenská národná strana má všetky svoje názvy, symboly a skratky vrátane skratky a názvu Pravá slovenská národná strana chránené na Úrade pre priemyselné vlastníctvo, čiže ministerstvo malo k dispozícii všetky veci, že nie je možné registrovať stranu s takýmto názvom.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže, pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Ja vám, samozrejme, váš názor neberiem, ale nie ste vy mierou veci, pokiaľ ide o posudzovanie toho, čo je a čo nie je v rozpore so zákonom. Na to existujú príslušné orgány štátu a, samozrejme, vy sa na ne môžete obrátiť.

Pokiaľ ide o samotný priebeh registrácie strany, ktorá si zobrala názov Pravá slovenská národná strana, áno, vyskytol sa pokus o ovplyvňovanie pri tomto rozhodovaní, a to tak, že, áno, ja som prijal na jej žiadosť pani poslankyňu Malíkovú, ktorá ma požiadala, aby sme nezaregistrovali túto politickú stranu. A ja som jej povedal, že ministerstvo vnútra má odborné pracovisko, ktoré túto otázku kvalifikovane posúdi, a ja budem tento posudok tohto odborného pracoviska rešpektovať a nebudem doň nijako zasahovať. Tak sa aj stalo.

A okrem toho druhú poznámku, len teda pokiaľ ide o tú obsahovú vec, aj keď mne to tiež neprináleží, aby som to posudzoval. Podľa môjho názoru tá politická strana, ktorá sa nazýva Pravá Slovenská národná strana je jasne odlíšiteľná alebo prinajmenej tak isto odlíšiteľná od Slovenskej národnej strany, ako bolo hnutie, ktorého si sa svojho času stal členom, pán poslanec, aj ty, Slovenské kresťanskodemokratické hnutie od Kresťanskodemokratického hnutia, z ktorého si odišiel. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšiu, siedmu otázku položila pani poslankyňa Melánia Kolláriková pánovi ministrovi spravodlivosti Jánovi Čarnogurskému, ale namiesto neho bude odpovedať pán minister vnútra Ivan Šimko. Tá otázka je tohto znenia: "Pán minister, určite ste si vedomý toho, že najväčším problémom našej justície sú prieťahy v súdnom konaní..." (Ruch v sále.) Pán poslanec, prosím vás, aby ste nerušili rokovanie. "...Žalovaný si jednoducho neprevezme predvolanie na súdne konanie a nedostaví sa na pojednávanie. Prečo naše súdy nevyužívajú zákon, podľa ktorého ak obžalovaný neprevezme predvolanie, platí, že odopretie prevzatia zásielky sa považuje za jej doručenie?"

Pán minister, máte ešte skoro 6 minút, nech sa páči.

I. Šimko, minister vnútra SR: Vážená pani poslankyňa, novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá bola Národnou radou Slovenskej republiky schválená včera, umožňuje slovenským sudcom od 1. januára budúceho roku využívať rozšírený inštitút náhradného doručovania. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripravilo novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorá podrobne upravuje náhradné doručovanie podnikateľským subjektom. Podľa doterajšej právnej úpravy nebolo možné ukončiť veľké množstvo konaní len preto, že nemožno doručiť právnickým alebo fyzickým osobám, podnikateľom písomnosti súdu. Množstvo podnikateľov alebo fakticky nevykonáva podnikateľskú činnosť a zostáva zapísané v Obchodnom registri, alebo zmení sídlo bez zmeny zápisu vo verejných registroch, pričom ich povinnosťou je nahlásiť uvedené zmeny.

Schválená právna úprava, tá včera schválená, zakladá zodpovednosť podnikateľa za údaje obsiahnuté vo verejných registroch a umožňuje súdu na základe rešpektovania zásady dôveryhodnosti údajov využiť fikciu doručenia, možno lepšie domnienku doručenia. Týmto sa uvoľnia umŕtvené prostriedky v obchodných sporoch a zrýchli sa súdne konanie. Naplní sa ústavná zásada efektívnosti konania podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Súčasne dôjde k úspore prostriedkov štátneho rozpočtu vynaložených na opakované a neúčelné doručovanie písomností týmto podnikateľom.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku položiť? Nech sa páči, máte možnosť.

M. Kolláriková, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, ale keďže tu nie je prítomný pán minister spravodlivosti pán Čarnogurský, tak nebudem dávať na pána ministra vnútra ďalšiu otázku. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšiu, ôsmu otázku položil pán poslanec Oberhauser pánovi ministrovi vnútra Ivanovi Šimkovi: "Vaše ministerstvo zaregistrovalo..." Pán poslanec, chcete, aby som tú istú otázku, skoro tú istú prečítal? "... v rozpore so zákonom o politických stranách stranu Pravá SNS. Bolo by podľa vášho názoru v poriadku, keby boli ďalej zaregistrované Pravá SDKÚ, Pravé KDH, Pravá SDĽ a tak ďalej, čím vo voľbách by zároveň kandidovali takéto dvojice strán? Nespôsobilo by to diskvalifikáciu volieb a pokus o rozvrat demokracie na Slovensku?"

Vy ste zabudli na Pravú SMK, ale ináč je to v poriadku.

Pán minister, nech sa páči, máte tri minúty.

I. Šimko, minister vnútra SR: Podľa čl. 29 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Združovanie v politických stranách a v politických hnutiach upravuje zákon č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení mnohých neskorších predpisov. V prípade, že návrhy na registráciu politických strán s názvom Pravá SDKÚ, Pravé KDH a Pravá SDĽ budú spĺňať zákonom stanovené náležitosti, ministerstvo vnútra ich registráciu vykoná. Základným predpokladom toho, aby sa politický subjekt mohol zúčastniť volieb, je podanie kandidátskych listín a ich zaregistrovanie volebným orgánom. Platná právna úprava volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov samosprávy obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov umožňuje podávať kandidátske listiny tým politickým stranám a politickým hnutiam, ktoré sú podľa zákona o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach registrované Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ako aj koalíciám týchto politických strán a politických hnutí.

Z uvedeného vyplýva, že každá takto registrovaná politická strana alebo politické hnutie, ako aj koalícia zložená z takýchto politických subjektov ak podá kandidátsku listinu a táto bude volebným orgánom zaregistrovaná a splní aj ďalšie podmienky, ktoré zase stanovuje volebný zákon, môže sa volieb zúčastniť.

Samozrejme, pán poslanec, okrem všetkých týchto podmienok, ktoré sú stanovené zákonom o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach, ešte existuje všeobecná podmienka, ktorá platí pre celý náš právny poriadok, pre platnosť právnych úkonov, že taký úkon musí byť myslený vážne. A existuje pochybnosť o tom, že taký úkon je myslený vážne, tak príslušný orgán si túto otázku aj môže preverovať. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem členom vlády, takisto aj poslancom za otázky a odpovede.

Končím bod programu hodina otázok.

Vyhlasujem do 15.20 hodiny prestávku, zároveň ale žiadam poslancov, aby o15.20 hodine prišli do rokovacej sály, lebo budeme pokračovať hlasovaním.

(Prerušenie rokovania o 15.07 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 15.23 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, budeme hlasovať hneď na začiatku. Takže vyzývam vás, aby ste prišli a hlasovali, tak ako to patrí medzi rôzne iné povinnosti pánov poslancov.

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, žiadam vás, aby ste sa prezentovali. Nech sa páči, prezentujme sa.

(Hlasovanie.) Prítomných je len 52 poslancov.

Vyzývam vás všetkých, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Za chvíľočku sa budeme znova prezentovať. Ak bude málo poslancov, tak bude 15-minútová prestávka. Nech sa páči, prezentujme sa znovu, aby sme mohli začať rokovať. Prezentujte sa, prosím.

(Hlasovanie.) Prítomných 78 poslancov.

Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu na doplnenie programu, ktorý už bol doobeda podaný v mene poslaneckých klubov SDK, SDĽ, SMK, SOP, KDH, t. j. návrhu zaradiť do programu 51. schôdze bod - návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (tlač 1211).

Ďalej, samozrejme, sa navrhuje, aby sme ihneď po vyslovení súhlasu Národnej rady s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie pristúpili k prvému čítaniu o uvedenom vládnom návrhu zákona.

O tomto návrhu poslaneckých klubov dávam hlasovať. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 74 poslancov.

Vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať. Ak nebude dostatok poslancov, tak, samozrejme, bude 15-minútová prestávka prvýkrát podľa rokovacieho poriadku.

Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci... (Hlasy z pléna.) Pani poslankyňa, po hlasovaní môžete dať procedurálny návrh. Páni poslanci a panie poslankyne, budeme znovu hlasovať o návrhu na doplnenie programu, návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 73 poslancov.

Prestávka do 15.50 hodiny.

(Dlhá pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále o 15.33 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 15.51 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, ale najprv budeme hlasovať, takže vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa prezentovali.

(Hlasovanie.) Prítomných len 67 poslancov.

Ak nebude dosť poslancov, vyhlásim hodinovú prestávku.

Budeme hlasovať o zaradení návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. Z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (tlač 1211).

Ak prejde tento návrh, tak potom ihneď po vyslovení súhlasu s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie pristúpime k prvému čítaniu.

Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu poslaneckých klubov vládnej koalície.

(Hlasovanie.) Prítomných 78 poslancov, za návrh 77, nehlasoval 1.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

Takže pristúpime k rokovaniu o

návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 1211. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní ministerka financií Brigita Schmögnerová. Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená poslanecká snemovňa, dovoľte, aby som vám predniesla návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je urýchlená úprava niektorých ustanovení týchto dvoch zákonov tak, aby sa mohla dosiahnuť jednotná aplikačná prax súdov pri rozhodovaní súvisiacom s konkurzmi na majetok úpadcov, konkurzných dlžníkov, predovšetkým pri rozhodovaní o nárokoch fondu ochrany vkladov voči bankám, úpadku s nedostupnými vkladmi, za ktoré fond ochrany vkladov vyplatil náhrady. Navrhovanými úpravami sa odstránia akútne riziká ohrozenia ochrany bankových vkladov ako neoddeliteľnej súčasti bankového sektora a riziká vzniku značných budúcich hospodárskych škôd, ktoré vznikli po rozhodnutí odvolacieho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. 9. 2001 v spore medzi fondom ochrany vkladov a správcom konkurznej podstaty Dopravnej banky a ktoré by sa v konečnom dôsledku prenášali na štát. Navyše, plnú funkčnosť ochrany bankových vkladov, teda vrátane vytvorenia predpokladov na efektívne vymáhanie nárokov fondu ochrany vkladov je potrebné zabezpečiť aj v súvislosti s prístupovým procesom Slovenskej republiky do EÚ.

Vzhľadom na uvedené mimoriadne okolnosti, v dôsledku ktorých hrozia štátu značné hospodárske škody, sú podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady vytvorené všetky predpoklady na to, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Júliusa Brocku, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1331 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (tlač 1211), na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď.

Náš výbor sa zaoberal predloženým návrhom vládneho návrhu zákona na skrátené konanie, prerokoval ho na svojej 90. schôdzi a prijal k nemu uznesenie č. 752, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní.

Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec Brňák, nech sa páči.

P. Brňák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vystupujem v podstate aj v mene Hnutia za demokratické Slovensko v rámci tohto skráteného konania a treba prízvukovať, že ako opozícia v tomto parlamente neustále kritizujeme stav, podľa ktorého postupuje táto vláda podľa nášho názoru a nielen podľa nášho názoru v rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým je zákon. Chcem povedať, že ani v danom prípade podľa nášho najhlbšieho presvedčenia, nie sú naplnené dôvody ustanovenia § 89 rokovacieho poriadku. A ak si to niekto vykladá tak, že sú naplnené, tak koná účelovo. Dovolím si odcitovať ustanovenie § 89 ods. 1. Hovorí, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Ak si zoberieme samotný predmet sporu, ktorý sa má riešiť v rámci tohto skráteného legislatívneho konania, tak predmetom tohto núdzneho stavu nie je hrozba nejakých národohospodárskych škôd v súvislosti s nejakou nepredvídateľnou okolnosťou, ale je tu jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu, reprezentanta súdnej moci, ktorá jediná môže aplikovať zákon v našej republike. A treba povedať, ktoré rozhodnutie Najvyššieho súdu dodnes nie je právoplatné. Čiže stále je možnosť v prípade chcenia nájsť spravodlivosť a nájsť, by som povedal, vyvážený postup v rámci samotného rozhodovania. Je tu možnosť podania dovolania a možnosť rozhodovania Najvyššieho súdu vlastne v tej konečnej sfére, tak ako Najvyšší súd má postupovať.

Chcem povedať, že tento návrh, ktorý teraz realizuje zástupca vlády pani ministerka financií, je vlastne jednostranným mocenským zásahom exekutívnej moci namiereným proti moci súdnej. Chcem povedať, že každému z nás je zrejmé trojdelenie štátnej moci, ktoré tvorí aj štruktúru samotnej Ústavy Slovenskej republiky. Musím, aj keď nerád v tejto súvislosti, povedať, že iba neschopný babrák, ktorý nemá víziu, predvídavosť a racionálny úsudok, postupuje tak, že vlastné zavinené prešľapy chce ošetriť rýchlou novelizáciou zákona.

Týmto nechcem reagovať iba priamo na tento konkrétny prípad, o ktorom máme rokovať dnes, ale dnes a v blízkej minulosti sme boli svedkami toho, že parlament z podnetu vlády vlastne veľakrát reaguje na základe akýchsi jednotlivostí, na základe jednotlivých vecí, ktoré sa udiali v tejto spoločnosti. Dovoľte, aby som vám pripomenul, keď bol súdený Černák a hrozilo, že bude prepálená trojročná lehota z hľadiska zadržania vo väzbe, účelovým spôsobom práve na túto kauzu bola do parlamentu predložená novela, ktorá posunula celkový čas väzby. Keď hrozil a stále hrozí problém napr. v Devín banke v súvislosti s vyhlásením alebo s určením správcu konkurznej podstaty, operatívnym spôsobom zase, síce nie v zákonnej, ale v podzákonnej norme, táto vláda reaguje na túto jednotlivosť a vlastne chce docieliť stav, ktorý bol známy zrejme aj v minulosti, že bude tento stav revidovaný a že pán Valko nedostane 500 miliónov, ale možno len 10 miliónov ako správca konkurznej podstaty.

Chcem povedať, že ďalším takýmto účelovým správaním sa vlády vo vzťahu k jednotlivosti je zase tento návrh, ktorý je podaný práve v súvislosti a v príčinnej súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Chcem povedať, že podobným spôsobom reagoval jeden poslanec alebo viacerí poslanci Národnej rady v prípade dôsledkov na reakciu podľa mňa psychologicky patologického správania sa novinára z Nového Času, ktorý neuváženým spôsobom vystúpil na stránkach novín proti prezidentovi tejto republiky. Nebudem hovoriť o tom, či prezidentom tejto republiky je pán Schuster alebo niekto iný, ale ešte raz prízvukujem, že išlo o prezidenta tejto republiky. Čiže takýchto účelových správaní sa na pôde parlamentu je neúmerne veľa a jednoducho zákonodarný proces nemôže byť reakciou na bezprostredný stav v spoločnosti a na riešenie jednotlivých prípadov.

V tomto smere sa prejavuje spupnosť vlády a poslaneckej väčšiny v parlamente, ktorá nedodržiava tie postupy, ktoré by sa mali v legislatívnom procese jednoducho zachovávať. Ak by táto vláda vládla na základe programového vyhlásenia vlády a z toho vyplývajúceho legislatívneho harmonogramu a vedela by presne, čo chce, napr. aj v ekonomickej oblasti, premietlo by sa to v celom systéme predkladaných návrhov zákonov a podzákonných noriem. Bohužiaľ, táto vláda primárne po prvé v zásadných veciach rokuje iba v politickej koaličnej rade, po druhé zubami-nechtami privatizuje, po tretie kritizuje občana, že si ju nevie vážiť, po štvrté už celkom deväťdesiaty druhýkrát predkladá návrh zákona v stave legislatívnej núdze, bez potrebnej odbornej oponentúry, síce s plameňom spravodlivého a, ja dodávam, aj pomerne naivného hnevu v očiach.

Rokovanie aj tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky potvrdzuje, a občania si to môžu pozrieť jednoducho v záznamoch televíznych, ktoré bežia v nočných hodinách o rokovaní tejto schôdze, že predložené návrhy zákonov sa v rozhodujúcom rozsahu vymkli kontrole nielen zákonodarcu, teda parlamentu, ale tiež legislatívnej kontrole na vláde, mám na mysli Legislatívnu radu vlády, a celému procesu odborného pripomienkového konania. Nie je prehnané tvrdiť, že prijímanie zákonov v tomto parlamente je dnes už hrozbou pre samotnú demokraciu. Ak budeme v tomto stave, v akom rokujeme, aj dnes prijímať zákony takým spôsobom, ako prijímame, skutočne to môže ohroziť samotnú podstatu demokracie.

Len na dokreslenie toho, akým absurdným spôsobom zrejme pracovníci ministerstva financií preukazujú dôvod naliehavosti a dôvod predloženia tejto krátkej a účelovej novely zákona, dovoľte mi odcitovať dôvodovú správu, o ktorej sa bude rokovať, ak prejde toto skrátené legislatívne konanie v prvom čítaní, kde sa k bodom 1 a 2 hovorí: "Navrhuje sa upraviť § 11 ods. 1 zákona o ochrane vkladov tak, aby sa zamedzilo zneužívaniu jeho doterajšej dikcie na vecne nepodložené výklady, podľa ktorých fond ochrany vkladov nemá pohľadávku, resp. nie je veriteľom voči bankám s nedostupnými vkladmi a tak ďalej." Ja sa pýtam: Ako si môže dovoliť jeden legislatívny pracovník, ako si môže dovoliť jedna ministerka financií alebo táto vláda kritizovať Najvyšší súd alebo orgán súdnej moci, že predkladá vecne nepodložené výklady? Súd jednoducho nedáva vecne nepodložené výklady, ale súd aplikuje právo. Výklady môže dávať niekto iný.

Ak táto úprava doteraz nebola ošetrená náležitým spôsobom tak, že fond ochrany vkladov nie je možné z hľadiska práva automaticky označiť za veriteľa pre účely následného konania o bankrote, tak jednoducho toto nemožno vyčítať súdu, že takto koná. Toto jednoducho mali postihnúť predstavitelia vlády, predovšetkým ministerstva financií a pracovníci ministerstva financií, a nieže sa zmôžu na jeden, by som povedal, vulgárny útok na predstaviteľov súdnej moci zato, že si dovolili mať iný názor, ako majú pracovníci ministerstva financií alebo samotnej vlády. Toto je jednoducho útok na samotnú podstatu právneho štátu, ak sa takto budú zdôvodňovať návrhy zákonov, že niekto, nejaký sudca na Najvyššom súde alebo Najvyšší súd sám si dovolí mať iný názor, ako má pani ministerka financií. Toto je skutočne prejav totalitarizmu a prejav anarchie v štáte.

Čiže myslím si, že aj keď, samozrejme, ide o prípad, ktorý je politicky citlivý, že jednoducho takýmto spôsobom, takýmto primitívnym spôsobom nie je možné riešiť tieto problémy tak, že po včerajšom rozhodnutí Najvyššieho súdu, podotýkam, voči ktorému je stále možnosť podania mimoriadnych opravných prostriedkov, takže stále je možné, ak by sa aj pomýlil daný sudca Najvyššieho súdu, zjednať nápravu, povedzme, v inom auditóriu, jednoducho nemožno pristupovať k tejto téme tak, že poviem, že Najvyšší súd nerešpektuje vôľu ministerských úradníkov, nerešpektuje vôľu ministerstva financií či vlády, a preto ihneď za noc alebo v priebehu dvoch hodín prijmem účelovú novelu, ktorá naviac budí dojem retroaktivity, pretože má sa vzťahovať aj na záležitosti konkurzného konania už začaté, to znamená, že vcelku je možné, že tá primeraná obrana tu bude možno aj na Ústavnom súde Slovenskej republiky. A vlastne takýmto násilným, mocenským a spupným spôsobom chce vláda riešiť to, čo zanedbala z hľadiska systémovej a racionálnej práce.

Z týchto dôvodov jednoducho nemôžeme podporiť návrh na skrátené legislatívne konanie a treba, ak vznikne z tohto prípadu nejaká škoda alebo nejaká materiálna skrivodlivosť, vyvodiť aj politickú či inú zodpovednosť vo vzťahu k tým, ktorí zanedbali rozsah tejto právnej úpravy alebo možnosť dopustenia takéhoto riešenia v rámci aj samotného súdneho konania, a nie kritizovať samotný súd. Čiže ak tu možno hovoriť o zodpovednosti, myslím si, že áno, ale tú treba hľadať vo vláde, v exekutíve a u tých, ktorí sú za toto zodpovední. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Kresák.

Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Brňáka a chcem znova zdôrazniť, že dnešný deň je hanbou vládnej koalície v tomto parlamente. Nielenže sa od rána vydierate, že už tradične začíname prestávkou, že sme namiesto o 9.00 hod. začali o 10.00 hod., nie ste schopní sa na ničom dohodnúť, ale predkladáte tu návrh zákona na skrátené legislatívne konanie, ktorý je vo svojej podstate jednoducho nedemokratický, porušuje princípy právneho štátu, pretože je v svojich ustanoveniach retroaktívny. A týmto chcete riešiť to, čo ste zanedbali, keď ste s takým humburkom nastupovali do vlády a tvrdili ste, ako demokraticky budete vládnuť.

Nedivím sa, pani ministerka Schmögnerová, že vám dnes nie je príliš do smiechu, že nemáte chuť ani na tie svoje povestné jabĺčka, ktoré ste tu pojedali v tomto parlamente prvé dva roky. A otravovali ste nám život svojimi hlúposťami, ktoré ste tu rozprávali o tom, ako sme zle vládli...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, upozorním vás, aby ste neurážali pani ministerku. Uvedomte si, že ste v parlamente, nie v krčme.

J. Cuper, poslanec: Ja som pani ministerku neurazil, ja som namietal proti tomu, čo tu ministerka rozprávala. Lepšie povedané, som povedal pravdu o tom, čo tu rozprávala. Pán Bugár, a to je moja vec, vy máte viesť schôdzu a vo vzťahu k nám Slovákom čušať, čušať, pán Bugár, čušať, čušať máte v prvom rade.

B. Bugár, podpredseda NR SR: A mám vás upozorniť podľa rokovacieho poriadku, pán poslanec. Takže, dodržujte rokovací poriadok. (Reakcia z pléna na poslanca Cupera.)

J. Cuper, poslanec: Prečo by som nemal byť, pani kolegyňa. Na to vaše vládnutie, ktoré predvádzate v tomto štáte, inak sa reagovať ani slušne nedá, pretože to, čo predkladáte, nie je ničím iným ako nedemokratickým postupom, ktorý do civilizovanej spoločnosti jednoducho nepatrí.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Orosz.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, v jednom súhlasím s Petrom Brňákom, a to v tom, že ide o účelovú normu, áno, ide o účelovú normu, ale jej účelom je zabrániť značným hospodárskym škodám, úplne jednoznačne, to treba otvorene povedať. A ja sa tiež zamýšľam nad tým, prečo mohla vzniknúť takáto situácia. A mňa na rozdiel od teba zaráža to, že sudca Najvyššieho súdu bývalý podpredseda Najvyššieho súdu došiel k takému právnemu názoru, ktorý viedol k takémuto rozhodnutiu. Bolo to pomerne jednoznačné, je to pomerne jednoznačne napísané v právnom predpise. Teraz to napíšeme polopate, aby naozaj ten subjektivizmus niektorých sudcov Najvyššieho súdu nebol možný v budúcnosti. (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper, vás upozorňujem, správajte sa podľa zákona o rokovacom poriadku.

Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Nie, to ja mám teraz ísť, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ospravedlňujem sa.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja si myslím, že pán poslanec Brňák presne spravil diagnózu tohto prípadu. Po prvé je to v rozpore s rokovacím poriadkom a po druhé nielen ide o rozpor, ale ide o jednoznačný prejav arogancie moci.

Vážená pani ministerka, ja sa vás pýtam, či budeme meniť právo podľa toho, či sa vám rozhodnutia súdov, a nielen vám, ale aj vašim kolegom z vlády, ľúbia alebo nie. Podľa toho budeme meniť právo? Ja žasnem, keď predseda ústavnoprávneho výboru začne hovoriť, že zle si pán sudca vyložil zákon. No čo to je? Kde sme? Kde je trojdelenie moci, kde je nezávislosť súdnej moci? Nestačí vám, že Rada Európy konštatuje, že výkonná moc zasahuje do súdnej moci, nie je dostatočne oddelená, nie je zabezpečená nezávislosť súdnej moci? No toto je ďalší lapidárny dôkaz, že skutočne nielenže nie je dostatočne, ale arogancia vládnej moci si chce podriadiť súdnictvo. Ja čakám, ktorý ďalší zákon bude, že keď sa vám nebude súdne rozhodnutie ľúbiť, lebo vám nepasuje konkrétne rozhodnutie, tak zmeníte zákon. Veď kde sa to robí na svete v demokratickom štáte? Ale vy ste s tým začali. Vy ste menili zákony, lebo ste si potrebovali dať svojho prokurátora, menili ste zákony, lebo ste potrebovali si dať svojich zástupcov kontroly a podobne.