návrhu na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Jozefa Krumpolca, za člena výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 78, za návrh 68, proti 3, zdržali sa 4, nehlasovali 3.

Konštatujem, že návrh sme schválili a Národná rada zvolila poslanca Jozefa Krumpolca za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

Páni poslanci dovoľte, aby som v mene 4 poslaneckých klubov - SDK, KDH, SDĽ, SOP -, HZDS sa môže pridať spolu s ostatnými, navrhol doplnenie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o ďalší bod programu, ktorým je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 72 poslancov. (Hlasy z pléna.)

O návrhu budeme rokovať po hodine otázok, v prípade, že gestorský výbor... V krátkom čase návrh dostanete.

Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 72 poslancov.

Chcem vás informovať, že uvedený návrh vlády je doručený gestorskému výboru, ktorý bude rokovať o tomto návrhu ihneď po zaradení tohto bodu programu do rokovania 51. schôdze Národnej rady.

Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní Národnej rady budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Prosím pani poslankyňu Tóthovú, ktorá v tejto chvíli nie je v rokovacej sále, aby sa dostavila na rokovanie. Pani poslankyňa Tóthová nie je prítomná v rokovacej sále.

Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ja som chcel odkázať istej jednoduchej Márii z Košíc, ktorá si včera sťažovala v Národnej obrode, že ja brzdím rokovanie parlamentu, aby si láskavo povšimla, že kto nie je v rokovacej sále a kto od rána brzdí rokovanie v tomto parlamente. Zišli ste sa o 10.00 hod. O 11.30 hod. už zasa nie ste uznášaniaschopní. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím, pán poslanec Kresák, nech sa páči.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím o pokoj, páni poslanci.

P. Kresák, poslanec: Ako spravodajca k návrhu ústavného zákona, ktorý predkladá pani poslankyňa Tóthová, vás žiadam, aby ste zabezpečili jej prítomnosť, pretože pokladám u nej za potrebné sa vyjadriť k tomu návrhu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím všetky organizačné zložky Národnej rady, aby zabezpečili prítomnosť pani poslankyne Tóthovej a priviedli ju do rokovacej sály.

Páni poslanci, budeme pokračovať. (Výkriky.)

Pán poslanec, prosím, aby ste sa slušne správali a vyjadrovali a nenadávali do vagabundov nikomu. Takže buďme pokojní.

Pani poslankyňa Tóthová mala byť predkladateľkou troch návrhov zákonov. Keďže nie je prítomná, budeme pokračovať prerokúvaním ďalšieho návrhu...

Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser.

V. Oberhauser, poslanec: Ja navrhujem, aby sme vyhlásili obedňajšiu prestávku a pokračovali až po obedňajšej prestávke.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: O 12.00 hodine budeme mať obedňajšiu prestávku, pán poslanec Oberhauser.

... ktorým je

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Bohunického na vydanie zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obecnými úradmi.

Uvedený návrh zákona ste dostali ako...

(Hlasy z pléna.) Prepáčte, pani poslankyňa, ale je spravodajkyňou pri zákone, ktorého predkladateľom je pán poslanec Krajči, takže nemôžeme rokovať o tom návrhu, keď tu nie je navrhovateľka. Navrhovateľkou uvedeného návrhu je uvedená pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči, pán poslanec Bohunický.

P. Bohunický, poslanec: Pekne ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážená Legislatívna rada, milé dámy, vážení páni, prepáčte, nie je tu Legislatívna rada...

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku v rokovaní Národnej rady, budeme pokračovať o 14.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 11.36 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.08 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme rokovať, a preto vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacej sály.

Otváram bod programu

hodina otázok.

Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Prosím teraz pána predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, príp. že bude za nich odpovedať sám. Nech sa páči, pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pána ministra Kukana zastúpim ja, pána ministra Čarnogurského pán minister Šimko, pánov ministrov Ftáčnika, Macejka a Kňažka zastúpia páni ministri Magvaši, Harna a Roman Kováč.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi premiérovi.

Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vládu, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.

Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Melánie Kollárikovej. Pýta sa: "Pán premiér, na pôde Európskeho parlamentu bolo Slovensko obvinené z uskutočňovania etnických čistiek a diskriminácie maďarskej národnostnej menšiny. Dokonca jedna poslankyňa vyhlásila, že ochrana práv menšín v Slovenskej republike je hanbou celej Európy. Žiadam vaše vyjadrenie." Nech sa páči, pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne za otázku, pani poslankyňa. Možno najprv by som povedal, že v súvislosti s výrokmi europoslancov na pôde Európskeho parlamentu by som nehovoril o obvineniach. Aj v našom parlamente niekedy z jednej alebo druhej strany padnú tvrdšie slová. Je to prejav parlamentnej demokracie. Nie sme na súde, sme v parlamente, a preto jednoducho takéto individuálne názory do parlamentnej demokracie patria. To, čo je ale podstatné, čo chcem povedať, výroky pani poslankyne Maes sú ojedinelé v Európskom parlamente.

Podstata odpovede na vašu otázku spočíva v tom, že ide o názor, ide o výrok vyslovene výrazne menšinový. Chcel by som to dokumentovať na skutočnosti, že zmienená pani poslankyňa v spolupráci s ďalšími dvomi pánmi poslancami predložila v súvislosti so správou Európskeho parlamentu o Slovenskej republike, ktorú máte na mysli, tri návrhy na hlasovanie. Tieto návrhy si ale nezískali dostatočný počet poslancov. Získali si taký nízky počet poslancov, že sa o nich vôbec nehlasovalo. Na tom konkrétnom chcem ukázať, že v Európskom parlamente, kde je 626 poslancov, jednoducho takýto názor dnes už, chvalabohu, nemá nijakú šancu. Ak by sme preexponovali našu reakciu, ak by sme veľmi precitlivelo reagovali na takéto výroky, tak by sme dávali takýmto výrokom iba zbytočne výraznú váhu, váhu, ktorú si nezaslúžia alebo ktorá im neprináleží.

Omnoho viac ako výroky pani poslankyne Maes ale dnes v Európskom parlamente rezonujú iné skutočnosti, napr. to, že už tri roky na Slovensku vládne koalícia zostavená aj z predstaviteľov maďarskej menšiny, občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku. Veľmi dobre zvučí v Európskom parlamente skutočnosť, že v 20-člennom vládnom kabinete sú traja ministri alebo členovia maďarskej národnosti, reprezentanti Strany maďarskej koalície. Omnoho viac dnes zvučí v Európskom parlamente skutočnosť, že sme boli schopní napr. my vo vláde odsúhlasiť a vy ratifikovať Chartu regionálnych a menšinových jazykov. Rovnako veľmi dobre zvučí v Európskom parlamente skutočnosť, že sa podarilo prekonať tak zložité obdobie, ako bolo obdobie schvaľovania zákonov o reforme verejnej správy. Málokto na Slovensku veril, že Strana maďarskej koalície zostane vo vládnej koalícii. A to, že sme boli schopní nájsť v konečnom dôsledku dohody aj pri riešení takého ťažkého problému nachádza v Európskom parlamente veľmi pozitívny ohlas. A napokon, veľmi dobre zvučí v Európskom parlamente skutočnosť, že 11. októbra spolu s kolegom Viktorom Orbánom otvoríme nový most, posledný zbúraný most, zbúraný počas II. svetovej vojny medzi Štúrovom a Ostrihomom, most Márie Valérie. To sú hlavné témy, s ktorými sa dnes v súvislosti s menšinovou politikou spája Slovensko.

Pripomínam, že v marci bol na návšteve východného Slovenska komisár pre rozšírenie pán Verheugen. Špeciálne sa zaujímal o rómsku problematiku. A pripomínam jeho výrok, keď odchádzal, že odchádza omnoho viac optimistický, ako prichádzal. Minulý týždeň som bol v Bruseli. Bol som prijatý prezidentom Európskej komisie, komisárom pre rozšírenie. Pozval som pána komisára Verheugena, aby po roku zopakoval návštevu východného Slovenska. Pozývame aj euro-poslancov, aby sa prišli pozrieť na riešenie týchto otázok, ktoré v žiadnej krajine sa neriešia jednoducho alebo ľahkým spôsobom.

A teda mi dovoľte, aby som toto svoje vyjadrenie, o ktoré ste ma požiadali, uzatvoril konštatovaním, že cesta k začleneniu Slovenska do bezpečného sveta, medzi krajiny Európskej únie vedie cez zásadnú, principiálnu, ale i kultivovanú politiku, kde treba, samozrejme, byť jasný, zrozumiteľný, principiálny, ale veľmi rozlišovať, kde, kto a čo má povedať. Toľko, pani poslankyňa, v odpovedi na vašu otázku.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.

M. Kolláriková, poslankyňa: Pán premiér, ja som vám dala otázku, aby ste sa mi vyjadrili k stanovisku pani Maes, že pre Európu je vlastne Slovenská republika hanbou, ako sa stavia k otázke menšinových práv na Slovensku. Vy ste mi na to neodpovedali. Vy ste mi tuná deklarovali rôzne veci, ktorými akože sa zaoberáte, ale toto vyjadrenie, nehnevajte sa, pán premiér, ale to je príliš silné na to, aby sa vláda nemala zaoberať takýmto vyjadrením. A ja to musím zaduplikovať tým, že táto pani poslankyňa, ktorá je vlastne belgickou poslankyňou, je napojená na rôzne extrémistické skupiny maďarských menšín, ktoré sú v Belgicku, a je zároveň napojená aj na pána Soókyho, ktorý je tu na Slovensku. Keď ona už takéto stanovisko nehovorí prvýkrát, ale už to opakuje niekoľkokrát, keď sám ste spomínali, že chcela to dať zapracovať aj do hodnotiacej správy o Slovenskej republiky, ktorú prijímal Európsky parlament, tak to je už skutočne vážna vec.

Ja nemôžem súhlasiť s tým, že vy hovoríte, že nie je zaujímavý menšinový názor, pretože poznáme, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. A nakoniec, tým, že o nás niekto bude takto vyprávať a vláda nebude obhajovať v tomto smere záujmy Slovenskej republiky, Slovensko bude skutočne tak vypadať, že jednoducho potláča práva národnostných menšín, všetkých menšín, opakujem. Ja som tu očakávala jednoznačné stanovisko vlády.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, dve minúty ste vyčerpali.

M. Kolláriková, poslankyňa: Očakávala som stanovisko a mám druhú otázku ešte.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dve minúty ste vyčerpali, takže dávam za chvíľočku slovo pánovi premiérovi. Ale vy ste dali doplňujúcu otázku k druhej vašej otázke, k ochrane práv menšín v Slovenskej republike. Takže na druhú otázku pán premiér až teraz bude odpovedať.

Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať na doplňujúcu otázku.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážená pani poslankyňa, dal som si záležať, aby som naozaj chápal obsah vašej otázky. A usilujem sa, aby ste vy pochopili to, čo vám chcem povedať. Ak urobíme takú chybu, že budeme precitlivelo, nenáležite z príliš vysokých miest reagovať na akékoľvek takéto názory, možno naozaj extrémistické, poškodíme Slovensku, a nie pomôžeme. To sa vám snažím povedať. Veď so mnou súhlasiť nemusíte, pani poslankyňa, a ani neočakávam veľmi, že budete so mnou súhlasiť, lebo ste jednou z predstaviteliek opozície, ale počúvať sa môžeme. A snažím sa vám povedať, že tam, kde je potrebné, aby sme boli aktívni, a ja vám to ešte poviem v odpovedi na druhú otázku, lebo dnes sa budeme dlhšie rozprávať, ktorí z členov vlády Slovenskej republiky na akých fórach Európskeho parlamentu vystúpil, ja sa rozprávam s prezidentom Európskej komisie. Rozprávam sa s komisármi, ktorí jednoducho sú veľmi dôležití, relevantní a zodpovedajú postaveniu, povedzme, člena vlády Slovenskej republiky.

Uvediem vám iný príklad. 27. septembra tohto roku, teda len pred niekoľkými dňami zmienená pani poslankyňa zorganizovala na pôde Európskeho parlamentu seminár pojednávajúci o témach, na ktoré sa pýtate. Mám informáciu, že bol pozvaný pán Jan Marinus Wiersma, ktorý, ako viete, je spravodajcom Európskeho parlamentu pre Slovensko, že bol pozvaný pán veľvyslanec Rochel. Vážená pani poslankyňa, ani jeden, ani druhý sa tohto seminára nezúčastnili, ale zúčastnili sa tam pracovníci ministerstva zahraničných vecí, ktorí prídu, vypočujú, odpovedia, ponúknu argumenty. A toto je absolútne profesionálne a náležité postaveniu alebo obsahu hlasov, na ktoré sa vo svojej otázke pýtate.

Preto len zodpoviem, ak budeme neprofesionálni, ak budeme nasadzovať ťažké kalibre na hlasy, ktoré si to zďaleka nezaslúžia, my vlastne len dáme týmto hlasom váhu. A podľa môjho názoru, bola by to hrubá politická chyba a vlastne Slovensku by sme škodili, a nie pomáhali. A myslím, že treba pomáhať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Druhú otázku tiež položila pani poslankyňa Kolláriková: "Pán premiér, nemyslíte si, že vyjadrenie belgickej poslankyne pani Maesovej na pôde Európskeho parlamentu v znení, citujem, ochrana práv menšín v Slovenskej republike je hanbou celej Európy, koniec citátu, je hlbokou urážkou Slovenskej republiky? Kde bola adekvátna reakcia vlády a ministerstva zahraničných vecí?" Nech sa páči, môžete odpovedať.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Na rozhodujúcu časť tejto druhej otázky som už odpovedal v rámci odpovede na prvú otázku. Chcem ale povedať, že zahraničné postavenie Slovenska za 3 roky sa veľmi-veľmi výrazne upevnilo. Stali sme sa členmi OECD, sme jednou nohou v Severoatlantickej aliancii a všetci hovoria, že Slovensko je úspešný príklad dobiehania v rámci rokovania s Európskou úniou. Začali sme rokovať 2 roky skôr ako Poliaci, Česi, Maďari, máme uzatvorených viac kapitol ako Poliaci, ten istý počet kapitol ako Česi. Je to preto, že sa snažíme robiť profesionálnu serióznu politiku. Nenáležitá, precitlivená, preexponovaná reakcia na nenáležitý hlas by Slovensku škodila.

Pani poslankyňa, minister zahraničných vecí vystúpil v zahraničnom výbore Európskeho parlamentu, minister školstva Slovenskej republiky pán Ftáčnik vystúpil vo Výbore pre kultúru, vzdelanie, médiá a šport. To boli pôdy, kde bolo treba povedať, čo sme urobili, aké máme vládne vyhlásenie, čo všetko chceme urobiť, aby postavenie menšín žijúcich na Slovensku spĺňalo európske kritériá. Všetko, pán podpredseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, môžete položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči.

M. Kolláriková, poslankyňa: Veľmi krátko. Pán premiér, opäť ste mi neodpovedali na moju otázku, pretože vy ste hovorili bokom o všetkom možnom, ale nie k tomuto problému, ktorý ja vidím, že problémom je.

Ináč ma zarazilo vaše vyjadrenie voči pani poslankyni, belgickej, Európskeho parlamentu, kde ste hovorili, že nemá zmysel voči takýmto nenáležitým vyjadreniam nenáležitých osôb reagovať. Ja si myslím, že poslankyňa, belgická poslankyňa, poslankyňa Európskeho parlamentu určite nie je obyčajný bežný hlas, ale je to hlas, ktorý môže zavážiť, lebo sa vyjadruje v rámci celého Európskeho parlamentu a odozva ide do všetkých krajín.

Ale ja vidím, pán premiér, že vy teda nejako nechcete reagovať na to, čo ste mali ako otázku prvú. Aj by som ju dala ako otázku druhú. Nedávam tú otázku, pretože vidím, že nemá to zmysel. Vy jednoducho, nehnevajte sa, ale nechcete obhajovať záujmy Slovenska. A tým, že ste nereagovali adekvátne, tak tým pádom zrejme to, čo tvrdila tá pani poslankyňa, je asi pravdou. Ďakujem, nečakám inú odpoveď.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Navzdory tomu, že ju nečakáte, pani poslankyňa, nie je pravda, že som vám neodpovedal. Ja som vám odpovedal, pravda je, že možno nie tak, ako by ste si želali. Nebudem odpovedať tak, ako si želáte, lebo chcem Slovensku dobre a chcem, aby sme sa dostali do Európskej únie.

A druhá časť, na ktorú chcem reagovať, je, že vraj sme nereagovali na hlas pani Maes. Pani poslankyňa, vy sa pýtate v otázke, kde bola reakcia vlády. Snažím sa vám vysvetliť, že reakcia vlády na tento hlas by bola neobyčajne preexponovaná a že by bola kontraproduktívna. Ale vy ste prepočuli v mojej odpovedi, že máme ľudí, ktorí sa aj takýmito hlasmi zaoberajú, že chodíme napr. aj na tieto semináre poriadané na pôde Európskeho parlamentu a že na týchto seminároch ľudia, ktorí sú na to určení, sa k takýmto hlasom vyjadrujú. Všetko, pani poslankyňa.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán premiér, ešte 45 sekúnd. Tretiu otázku vám položil pán poslanec Viliam Oberhauser tohto znenia: "Zvýšenie ceny plynu zo 4,40 korún za kubický meter postupne na cieľových 12,50 korún za kubický meter bude pre domácnosti znamenať zvýšenie ročných nákladov na kúrenie pre jednu rodinu z terajších približne 12 tisíc až 20 tisíc na 50 tisíc až 60 tisíc korún. Myslíte si, že pri zvyšovaní aj ostatných cien to dokážu naši občania platiť?" Nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Mám málo sekúnd, tri krátke odpovede. Po prvé, to číslo je absolútne falošné, po druhé, nie je ešte rozhodnuté a po tretie, za dnešného stavu chudobní dotujú bohatých aj privatizérov a to je asociálne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Čas vyhradený na otázky poslancov uplynul, preto ďakujem pánu predsedovi vlády.

Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Krajči a pýta sa pána ministra obrany Jozefa Stanka: "Aké problémy a v ktorých oblastiach spôsobili predĺženie transformácie Armády Slovenskej republiky z roku 2010 na rok 2015?"

Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

J. Stank, minister obrany SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec. Otázka ide na podstatu problému, takže dovoľte mi, aby som obšírnejšie na ňu reagoval. Komplexná koncepcia reformy ozbrojených síl Slovenskej republiky je modelovaná na rok 2010, ktorú sme v týchto dňoch dokončili. Má jednu konštantu. Touto konštantou je podiel nákladov pre rezort obrany zo štátneho rozpočtu z hrubého domáceho produktu. Reálne na základe rozpočtu tohto roku a budúceho roku a príslušného uznesenia vlády predpokladáme, že podiel 1,89 % hrubého domáceho produktu udržíme ako minimálny až do roku 2005. Od roku 2006 predpokladáme jeho zvýšenie na 2 %. Zdroje v jednotlivých rokoch rozdeľujeme tak, že cirka 75 % je na výcvik a personál a 25 % na modernizáciu. S takto limitovaných a reálnych zdrojov vyplýva, že reforma súčasnej armády bude mať 3 základné etapy, ktoré v prvých rokoch budú prebiehať súbežne.

Štruktúra ozbrojených síl sa má zmeniť do roku 2004 vrátane zmeny dislokácie jednotiek, profesionalizácia za predpokladu aj vášho súhlasu prebehne do konca roku 2006 a na modernizáciu výzbroje, techniky a materiálu predstavujú súčasné reálne požiadavky približne 80 mld. Sk v cenách v roku 2001. Z plánovaného rozpočtu sa predpokladá v roku 2002 vynaložiť na modernizáciu týmto percentom, ktoré som spomínal, cirka 42 mld. Sk. Teda ide o približne 50 % potrieb, ktoré nebudú do roku 2010 takto pokryté. Preto modernizácia bude pokračovať a celé prezbrojenie armády, pretože takto sa dá nazvať už tento proces, bude trvať až do roku 2015.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, ďakujem za odpoveď.

Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec Krajči.

G. Krajči, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, vaša odpoveď bola pomerne vyčerpávajúca. Myslím si, že naozaj model transformácie armády do roku 2010 je jedným zo základných dokumentov, ktorý je potrebné posúdiť v tomto volebnom období. Chcem ale upozorniť na jednu skutočnosť, že tento model sa robí pre nasledujúce vlády, nie pre túto vládu. A myslím si, že bolo by veľmi dobré, aby v skupinách odborníkov, v odborných tímoch, ktoré sa vyjadrujú k tejto situácii, k tomuto modelu, pracovali aj odborníci opozície, pretože predpokladáme, že politická situácia sa zmení a oni budú niesť bremeno zodpovednosti práve za realizáciu týchto úloh, ktoré sa v tomto modeli kladú. Chcem sa vás preto opýtať, pán minister, či prizvete aj odborníkov z radov opozície na pripomienkovanie týchto dokumentov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

J. Stank, minister obrany SR: Ešte pred schválením v kolégium ministra obrany a pred celým schvaľovacím procesom sme model Ozbrojené sily 2010 predložili Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, zahraničnému výboru a výboru pre európsku integráciu začiatkom predchádzajúceho mesiaca. Tieto výbory sa zhodli na tom, že by bolo potrebné celú túto rozsiahlu koncepciu práve z tých dôvodov, ktoré hovoríte, pán poslanec, posúdiť tiež v Národnej rade Slovenskej republiky, samozrejme, za účasti všetkých jej poslancov, teda v celom politickom zložení, samozrejme, aj v odbornom zložení. To znamená, ďalší proces bude taký, my sme minulý týždeň na kolégiu ministra posudzovali tento dokument. Na základe toho je teraz upravovaný, na základe pripomienok, ktoré tam odzneli. Pritom sme zohľadňovali aj viaceré pripomienky, ktoré boli povedané na spomínanom stretnutí výborov. Ďalej by mal byť 15. tohto mesiaca prerokovaný v Rade obrany štátu, následne vo vláde Slovenskej republiky. Chceme ho prezentovať tiež v Medzinárodnom štábe aliancie v Bruseli a postúpime ho do Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme aj týmto spôsobom dosiahli pri jeho schvaľovaní kontinuitu a realizáciu v ďalších rokoch.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď.

Ďalšiu v poradí druhú otázku položil pán poslanec László Köteles pánovi ministrovi životného prostredia Lászlóovi Miklósovi. Tá otázka je nasledovná: "Ako chce riešiť váš rezort problém sanačných a rekultivačných prác po bývalej Sovietskej armáde?"

Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, vážený pán poslanec Köteles, je to takisto téma armády, ale zároveň téma životného prostredia. Chcel by som povedať najprv, že históriou celého tohto prípadu od roku 1993 až do súčasnosti sú sanačné a monitorovacie práce napriek zrejmému environmentálnemu charakteru tohto problému, pretože sa tam zúčastňuje geologický prieskum, výskum, ochrana akosti vôd. Tieto sanačné a monitorovacie práce sú zabezpečované odbornými zložkami ministerstva obrany.

Ministerstvo životného prostredia v súlade so zákonom o organizácii ministerstiev a o ostatných ústredných orgánoch štátnej správy je ústredným orgánom štátnej správy, a preto nezodpovedá za konkrétne fyzické práce, ktoré sa týkajú sanácií, príp. iných fyzických prác na odstránení dôsledkov nejakého znečistenia. To je to isté, ako že ministerstvo životného prostredia nie je zodpovedné za namontovanie filtrov na komíny ani za výstavbu čistiarní odpadových vôd a tak ďalej. Takže v žiadnom prípade tieto sanačné a monitorovacie práce nie sú v zodpovednosti ani ústredného orgánu, ktorým je ministerstvo životného prostredia. Napriek tomu sme sa medzi našimi rezortmi dohodli, že by sme mohli tento problém nejakým spôsobom doriešiť.

Ten problém nespočíva ani v kompetenciách, ani v ničom inom, ale v tom, akým spôsobom je možné čo najlepšie zabezpečiť tento proces aj po odbornej úrovni aj po finančnej stránke. Tak sme sa dohodli a vytvorili sme spoločnú komisiu a určili sme konkrétnych odborníkov, ktorí v prvom kroku urobia veľmi hĺbkovú analýzu, a to analýzu jednak fyzického stavu znečistenia, pretože tie poznatky, ktoré v tomto momente máme, sú dosť staré, z roku 1993 a neskôr. A možnože niektoré tie analýzy boli aj trošku prehnané v nádeji, že zrejme na tieto práce bude dostatok finančných zdrojov.

Takže prvá oblasť dôkladnej analýzy a monitoringu, samozrejme, teraz krátkodobého monitoringu bude oblasť fyzického stavu znečistenia. Samozrejme, veľmi hlboko chceme analyzovať aj právne a ekonomické aspekty súčasného spôsobu zabezpečovania, aby v prípade zmeny gestorstva nad touto úlohou ani jeden rezort, ani druhý rezort nebol nejakým spôsobom zaskočený alebo poškodený. V súčasnosti prebiehajú tieto rokovania a každý deň očakávame odpoveď na niektoré analytické otázky od ministerstva obrany a hneď na to budeme reagovať. V každom prípade si myslíme, že ešte v tomto teraz jesennom období by sme urobili niektoré základné merania a na základe týchto meraní by sme postupovali ďalej. Chcem len to povedať, že v súčasnosti sa prevádzajú tieto práce na lokalitách Sliač, Vlkanová, Rimavská Sobota, Lešť, Jelšava, Rožňava, Komárno. No každý kto sa trošku vyzná do prírody, tak okamžite vie, že napr. nebezpečenstvo znečistenia podzemných vôd na Sliači je úplne iné ako na Lešti. Na Lešti možno žiadne nebezpečenstvo nehrozí okrem toho, že reálne tam skutočne tá zemina je poškodená a znečistená, ale tam sú ílovité vrstvy, tie neprepustia. Na druhej strane na Sliači, to je na alúviu, tak tam je reálne nebezpečenstvo toho znečistenia. Toto chceme predovšetkým skúmať, ale teda reálne stanoviť a potom rozmýšľať o veľmi dôležitej otázke, koľko na to treba reálne peňazí a z akých zdrojov tieto peniaze pôjdu.

K tomu by som ešte chcel to povedať, že tu ešte je aj otázka investičných činností. Ministerstvo životného prostredia nemá investorské útvary, preto aj v prípade, keď prevezmeme gestorstvo nad touto úlohou, zrejme budeme hľadať investorské útvary, možnože aj na ministerstve obrany. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pán poslanec Köteles.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister. Osobne môžem vyjadriť, že som rád, že, chvalabohu, spolupracujú rezorty životného prostredia a obrany, ale zároveň by som tlmočil očakávanie v dotknutých regiónoch a odbornej verejnosti, ktoré očakávajú od vás, od rezortu životného prostredia, od rezortu obrany koncepčnú a transparentnú prácu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Pokúsime sa to robiť transparentne. Myslím si, že ten monitoring fyzického stavu bude transparentný. O tom, o čom som hovoril, o tejto spolupráci s ministerstvom obrany máme písomnú dohodu a veľmi mierumilovnú napriek tomu, že ide o ministerstvo obrany. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Tretiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Petrovi Magvašimu. Otázka je nasledovná: "Bude sa v blízkej budúcnosti zvyšovať suma príspevku v materstve?"

Pán minister Magvaši, nech sa páči, máte slovo.

P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, v koncepcii štátnej rodinnej politiky, v ktorej sú zahrnuté názory odborníkov na otázku zdravého vývoja detí, kde sú zahrnuté aj určité tendencie, ktoré sú uplatňované v Európe, sa jasne formuluje, že štát by mal podporovať individuálnu starostlivosť rodičov o deti v útlom veku. Je to teda zásada, ktorá by sa mala uplatňovať v našom právnom režime. A musím zároveň ale konštatovať, že tohto roku uplynú tomu štyri roky, čo naposledy bol zvyšovaný alebo bola posledná úprava rodičovského príspevku pre potrebu predovšetkým pomôcť mladým rodinám.

Určite viete, pani poslankyňa, že v súčasnom období sa vypláca rodičovi, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa do troch rokov veku alebo do sedem rokov, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, štátna sociálna dávka, rodičovský príspevok. V absolútnom vyjadrení v súčasnosti to predstavuje, táto výška rodičovského príspevku 2740 Sk mesačne a musím povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny považuje skutočne túto výšku nie za dostatočne silnú, ak zoberieme, že vlastne jeden z rodičov nemá teda príjem a táto mladá rodina žije vlastne len z jedného príjmu. Takže skutočne táto čiastka 2740 Sk môže byť skôr dodatkovou ako nejakou silne motivačnou.

Aj práve preto v zmysle legislatívneho plánu vlády, ale aj vlastne nášho programového vyhlásenia vlády sme pripravili návrh nového zákona o rodičovskom príspevku, ktorý je pripravený v týchto dňoch do rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, kde navrhujeme, aby tento zákon mal účinnosť od 1. júla roku 2002 s tým, že aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002, ktorý príde do parlamentu, sa počíta v zdrojoch štátneho rozpočtu, vo výdavkovej časti, s touto časťou vo väzbe na to, ako je konštruovaný tento zákon. Okrem, samozrejme, niektorých procedurálnych zmien v tomto zákone navrhuje sa poskytovať rodičovský príspevok v sume 3790 Sk, čo je na úrovni životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú podľa zákona č. 125/1998 Z. z.. Vychádzame teda, že vlastne rodičovský príspevok by mal mať tú nulovú hladinu, keď berieme životné minimum ako taký ten základný štandard pre meranie určitých sociálnych udalostí v rodine alebo v spoločnosti alebo osôb, ako tú nulovú hladinu. A chcem veriť, že tak ako sa bude zlepšovať hospodárska situácia a vývoj predovšetkým v štátnom rozpočte, v budúcnosti sa pôjde nad túto základnú hladinu životného minima a bude sa tento príspevok odpovedajúcou mierou valorizovať.

V každom prípade otázka rodičovského príspevku je veľmi dôležitým elementom v celej tej štruktúre rodinnej politiky, predovšetkým rodinnej politiky mladých rodín a myslím si, že ste správne položili túto otázku, že treba ju postaviť do ďaleko vážnejšej aj celospoločenskej pozornosti, ako to niekedy býva. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči. Zapnite mikrofón pani poslankyni Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Ja som túto otázku položila už aj pri zvyšovaní dôchodkov. Nikdy som nebola a nie som zástancom toho, aby sa dôchodky zvyšovali na úkor štátnej sociálnej dávky. A môžem povedať aj opačne. Ale našťastie v poslednej dobe sa zvyšuje vek prvorodičiek. Už nerodia tak tie 18-ročné dievčatá, ale skôr okolo tých 23 - 25 rokov. A pri súčasnom zlom demografickom vývoji, v akom sa nachádza Slovenská republika, myslím si, že v každom prípade by bolo treba prehodnotiť tento systém rodičovského príspevku, pretože tá suma 2740 Sk po pol roku, teda od pol roku do tých troch rokov je veľmi nízka a veľa mladých žien práve preto sa nepodujme na to, aby rodilo alebo malo viac detí, pretože ten výpad medzi platom a medzi sumou rodičovského príspevku je veľmi vysoký, pretože, žiaľbohu, je úplne jedno, či tá rodička alebo matka má plat 4000 korún alebo nad 12 000 korún, tá suma je všade rovnaká. Takže som rada, že ste sa touto otázkou zaoberali a čakáme v parlamente novelu zákona, pretože ten zákon sa novelizoval naposledy 12. septembra 1996, takže v každom prípade dozrel na to, aby sa znova novelizovala a prehodnotila sa tá koncepcia. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Otvorili ste zaujímavú tému, pani poslankyňa. Je pravdou to, že vlastne v poslednom desaťročí sa zvýšil vek prvorodičiek, to znamená vek, keď sa narodí u ženy prvé dieťa, čo, myslím si, treba považovať za kladný prvok, pretože Slovensko bolo pred rokom 1990 trošku takou zaujímavou krajinou, že ten priemerný vek pri prvonarodenom dieťati sa pohyboval skôr na úrovni južných európskych krajín ako severných a boli sme anomáliou, že na Slovensku to bolo rozdielne aj napr. oproti Českej republike. To znamená, že ženy rodili dieťa pomerne ešte v mladom veku, keď možno mnohokrát ani psychicky neboli pripravené na výkon funkcie matky. A, samozrejme, bolo to ovplyvnené tým pádom aj množstvom iných ďalších činiteľov, ktoré potom mali súhru do otázky rodiny, budovania rodiny a tak ďalej. Je pravdou to, že teda za to posledné desaťročie sa posunula táto hranica tohto veku, čo považujeme za pozitívum, to znamená, má to, samozrejme, vplyvy obidvoje. To znamená, má to vplyv jednak určite aj tej otázky psychiky, zrelšieho vstupu do situácie, keď sa narodí dieťa. Ale, samozrejme, je tam aj ten prvok ekonomický, že zrejme určitá, trošku komplikovanejšia situácia pre naštartovanie toho základného kapitálu pre mladú rodinu aj tiež posúva túto hranicu veku prvonarodeného dieťaťa.

Chcel by som ale teda povedať, že my koncipujeme na rozdiel od minulosti tento príspevok ako rodičovský príspevok, to znamená, že je tu možnosť využiť tento príspevok nielen pre matku, ale aj teda pre otca, to znamená tú zastupiteľnú funkciu obidvoch rodičov, tá by sa tu mala dokázať prejaviť, a teda ani nebrániť naštartovaniu možnosti ženy matky, aby mohla nemať bariéru vo svojom profesionálnom raste niekde inde. Sú to, samozrejme, pomerne zložité situácie v celkovej tej charakteristike vývoja slovenskej rodiny. Určite ten pokles tej natality na Slovensku je dosť varujúci, i keď sa dá on porovnať s niektorými aj okolitými krajinami, ale myslím si, že aj ten rodičovský príspevok bude vytvárať určité podmienky pre to, aby bol záujem rodičov sa predovšetkým starať o dieťa v tom útlom veku, to znamená v tom útlom veku približne do tých troch rokov, to, čo teda sa všeobecne konštatuje, že to je ten vek, keď sa tomu dieťaťu vytvárajú tie základné vnemy a zachovania tej súnáležitosti rodiny ako celku. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku v poradí štvrtú položil pán poslanec Kandráč, ktorý ale nie je prítomný. A na otázku neprítomného poslanca sa nebude odpovedať.

Takže ideme k ďalšej otázke v poradí piatej. Túto otázku položil pán poslanec Gustáv Krajči pánovi ministrovi obrany Jozefovi Stankovi: "Akým spôsobom chcete umožniť účasť na zahraničných misiách pre všetkých profesionálov nižších hodností, t. j. vojakov, poddôstojníkov, ktoré im sľubujete ako zatraktívnenie ich finančného ohodnotenia?"

Pán minister, nech sa páči.