P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Portugalskou republikou o zabránení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku vzťahujúcej sa na dane z príjmov.
(Hlasovanie.) Prítomných 108, za návrh 108.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Ďakujem pánovi poslancovi Kujanovi.
Prosím teraz pána poslanca Petráka, ktorý je spoločným spravodajcom k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Protokolu č. 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na druhej strane, aby ako spoločný spravodajca uviedol návrh záverečného uznesenia.
F. Petrák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže v rozprave neboli podané žiadne návrhy, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zmenou Protokolu č. 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na druhej strane (tlač 1015). Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 107, za návrh 107.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie, tak ako ho uviedol pán poslanec Petrák, schválili.
Ďakujem pánu poslancovi Petrákovi.
Teraz prosím pána poslanca Fehéra, ktorý bol gestorským ústavnoprávnym výborom určený ako spoločný spravodajca k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 218/1996 Z. z. o rozhodcovskom konaní a doplnení niektorých zákonov, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie.
Prosím pána navrhovateľa Fica. Nie je prítomný v rokovacej sále. Jeho prítomnosť nie je nevyhnutná, ale potrebná.
Nech sa páči, pán poslanec Fehér.
M. Fehér, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy. Podľa spoločnej správy navrhujem, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch v počte 1 až 7 s odporúčaním gestorského výboru tieto pozmeňujúce návrhy schváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
(Hlasovanie.) Prítomných 98, za návrh 90, zdržalo sa 5, nehlasovali 3.
Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.
Ďalšie návrhy, pán poslanec.
M. Fehér, poslanec: Ďalšie návrhy neodzneli, navrhujem, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v treťom čítaní ihneď.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných 99, za návrh 77, proti 1, zdržalo sa 16, nehlasovalo 5.
Návrh sme schválili.
Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto vyjadriť v treťom čítaní k prerokúvanému bodu programu. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh záverečného hlasovania.
M. Fehér, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 218/1996 Z. z. o rozhodcovskom konaní a doplnení niektorých zákonov, ako o celku.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa, hlasujeme o návrhu na vydanie zákona, ktorého predkladateľom je pán poslanec Fico, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 218/1996 Z. z. o rozhodcovskom konaní a doplnení niektorých zákonov, ako o celku. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 107, za návrh 61, proti 1, zdržalo sa 36, nehlasovalo 9.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schválila.
Ďakujem, pán poslanec Fehér.
Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby sme odložili hlasovanie o návrhoch medzinárodných zmlúv, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky bol pán minister Magvaši, nakoľko vznikla ústavnoprávna pochybnosť, aký charakter v zmysle príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, novely ústavy, tieto zmluvy majú. Požiadali sme vládu Slovenskej republiky, aby sa vyjadrila k tejto otázke. A až po vyjadrení vlády pristúpime k hlasovaniu o medzinárodných zmluvách, ktoré sme včera prerokovali a ktoré predložil za vládu Slovenskej republiky pán minister Magvaši.
Teraz prosím pána poslanca Palka a pána poslanca Langoša, jedného ako navrhovateľa a druhého ako spravodajcu, aby zaujali miesta určené pre navrhovateľa a spravodajcu, pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
Pán poslanec Langoš, máte slovo.
J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto dovoľte, aby som vyslovil návrh uznesenia. Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prijať uznesenie, aby Národná rada návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujeme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 101, za návrh 95, proti 1, zdržali sa 4, nehlasoval 1.
Návrh sme schválili.
Prosím o ďalší návrh.
J. Langoš, poslanec: Áno, pán predsedajúci. Navrhujem, aby Národná rada pridelila tento návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru a aby tento návrh zákona prerokovali tieto výbory do 5. novembra 2001 a gestorský výbor do 6. novembra 2001. Ďakujem, prosím, nechajte hlasovať.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní, ako aj určiť gestorský výbor.
(Hlasovanie.) Prítomných 97, za návrh 97.
Návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi poslancovi Langošovi.
Tým sme odhlasovali okrem zmlúv, ktorých predkladateľom bol pán minister Magvaši, všetky prerokované body programu.
Teraz odporúčam, aby sme pokračovali v rokovaní 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ďalšími bodmi. Včera pre neprítomnosť pána poslanca Langoša nemohla Národná rada rokovať o návrhu na vydanie ústavného zákona o použití výnosov z privatizácie majetku štátu, ktorého predkladateľom je pán poslanec. Preto odporúčam, aby sme začali rokovať o tomto bode programu a pokračovali ďalšími bodmi a druhým návrhom aby bol návrh pani poslankyne Tóthovej, ktorá je navrhovateľkou ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie ústavného zákona o použití výnosov z privatizácie majetku štátu.
Prosím, aby ste sa nerozchádzali, páni poslanci, po prerokovaní tohto návrhu budeme hlasovať.
Nech sa páči, pán poslanec, prosím, aby ste návrh odôvodnili. (Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Benkovský, pán poslanec Rusnák Ján.
Pán poslanec Benkovský.
M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, ja by som chcel upozorniť na to, že program schôdze bol riadne schválený. Pokiaľ viem, nedošlo k žiadnej zmene. Ak jeden alebo viaceré body programu neboli prerokované, a to z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti pána predkladateľa, je prirodzené, že by sa malo o tomto návrhu zákona rokovať až po prerokovaní ostatných návrhov zákonov. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Žiaľ, pán poslanec, takéto ustanovenie rokovací poriadok nepozná.
Pán poslanec Rusnák.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som vás chcel požiadať v mene troch poslaneckých klubov - SDĽ, SMK a SDK - o zaradenie bodu tlač 1209 do programu ako hneď nasledujúci bod po tomto bode. Ide o návrh na voľbu poslanca Národnej rady do príslušného výboru. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, podľa môjho názoru to, čo bolo pred chvíľou uvedené, je pravdou, pán poslanec tu nebol, stráca poradie, pretože takto si môže odísť ktokoľvek kedykoľvek a ja som ďalší bod a tiež odchádzam. A potom ma dáte poobede. Dobre? Aj takto môžeme pracovať.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Pretože musí byť nejaký postih, keď tu poslanci nie sú, ja verejne vyhlasujem, ak takéto ospravedlnenia budú, nebude tu určitý poriadok, môj bod je nasledujúci, odchádzam, pán predsedajúci, a potom, keď tu budem, ho zaradíte. Tak aj takto sa môžeme tuto v rokovaní parlamentu správať. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím, pani poslankyňa, pokiaľ sa týka vašej námietky o strate poradia, tá sa týka iba v prípade rozpravy, do ktorej sú poslanci prihlásení. A v prípade ich neprítomnosti táto znamená posunutie až na koniec zoznamu prihlásených do rozpravy, nie však bodov zaradených na program rokovania schôdze Národnej rady. Ak sa vám tu nechce teraz byť, nech sa páči, môžete odísť. Včera sme o vašom bode programu nemohli rokovať, pretože tu nebol prítomný spoločný spravodajca. Takže to, aby sme si vysvetlili pozície.
Pán poslanec Langoš, nech sa páči, máte slovo.
Po prerokovaní tohto bodu programu dám hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Rusnák.
Pán poslanec Langoš.
J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja sa ospravedlňujem každému z kolegov, ktorého sa osobne dotkla moja včerajšia neúčasť. Ja som sa podvečer ospravedlnil predsedajúcemu schôdze pre neprítomnosť z vážnych osobných dôvodov. Takže ešte raz sa ospravedlňujem.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, môj návrh ústavného zákona a moja žiadosť o podporu zastupiteľského zboru sa netýka alebo veľmi nepriamo sa týka privatizácie. Nezasahuje do ústavného práva vlády privatizovať majetok štátu, či privatizovať alebo neprivatizovať, kedy privatizovať a aký objem majetku vo vlastníctve štátu predať súkromnému investorovi. Hovorím, že tento návrh sa týka privatizácie nepriamo, ale priamo sa týka toho najväčšieho problému, najväčšieho národohospodárskeho problému, pred ktorým stojí naša krajina, a to je nevyhnutnosť reformy verejných financií.
Týmto návrhom by mal, predpokladám, zastupiteľský zbor, ktorý zastupuje všetkých občanov Slovenskej republiky, uložiť vláde povinnosť veľmi praktickým spôsobom, ale ústavným spôsobom zahájiť prvé kroky reformy verejných financií, tak aby sme sa vyhli v podstate národohospodárskemu kolapsu. Ja poviem neskôr, zvážil som a v rozprave vyslovím pozmeňujúci návrh, aby vláda mohla okrem reformy dôchodkového systému použiť výnosy z privatizácie majetku štátu aj na splácanie dlhu centrálnej vlády alebo teda dlhu štátu.
Dámy a páni, vlády Slovenskej republiky od roku 1993, od vzniku nezávislej a samostatnej Slovenskej republiky, neuskutočnili a neukončili ani jedno z potrebných opatrení na reštrukturalizáciu blokov verejných financií, a teda ani jednu z potrebných štrukturálnych reforiem. Verejné financie sa vo všetkých troch oblastiach, v oblasti štátneho rozpočtu, verejnoprávnych fondov a v oblasti financovaní samospráv, nachádzajú v asi najťažšej situácii v modernej histórii Slovenska. Zahraničná zadlženosť štátu je vyššia ako 10 mld. USD. Prevzaté záruky za úvery, ktoré boli poskytnuté finančným situáciám, sú vyššie ako 180 mld. Sk. Napriek tomu na uskutočnenie reforiem je stále možné a vhodné získať finančné úvery v zahraničí s podmienkou, že nebudú použité na bežné výdavky štátu a, tak ako doteraz, ani na úvery pre veľké štátne podniky.
Mimorozpočtové zdroje, a teda aj príjmy z privatizácie je potrebné alebo javí sa ako potrebné, dobré a užitočné v budúcnosti použiť v tých oblastiach, ktoré budú znamenať zefektívnenie tokov verejných financií a budú pozitívne pôsobiť na podnikanie v národnom hospodárstve nie na krytie bežných výdavkov štátu. Najvyššie náklady budú na reformu bankového a sociálneho systému. Bankovú reformu, ktorá si doteraz vyžiadala 105 mld. Sk, už vláda začala. Tento rok vláda prevzala záväzok splatiť 35 mld. za dlhopisy Fondu národného majetku. Realizácia štátnych záruk za úvery môže presiahnuť 50 %. V tomto roku však z výnosov z privatizácie vláda financuje aj bežné výdavky štátu vo výške niekoľko mld. Sk. To je vlastne to prejedanie výnosov z privatizácie. Príjmy z privatizácie sú poslednou vnútornou možnosťou štátu na financovanie najdôležitejšej z potrebných reforiem pre naštartovanie reformy penzijného systému. Stav súčasného dôchodkového zabezpečenia charakterizujú 3 alarmujúce a všeobecne známe skutočnosti. Tá prvá je prudko sa zvyšujúci deficit financovania systému sociálnej starostlivosti. Druhá skutočnosť je nepriaznivý demografický vývoj slovenskej spoločnosti. Tretia skutočnosť je neúnosne vysoké odvodové zaťaženie podnikov a podnikateľov.
Dámy a páni, po roku 1948 komunistický štát vyvlastnil prosperujúce penzijné fondy, do ktorých ukladali penzijné dávky všetci štátni zamestnanci a ktoré im zabezpečovali plný dôchodok a dôstojné prežitie staroby. Peniaze uložené v penzijných fondoch poprevratový režim použil na financovanie prvých socialistických päťročníc, preto ja považujem za spravodlivé, keď aspoň posledné výnosy z privatizácie veľkých štátnych podnikov štát použije na obnovenie fungujúceho penzijného systému. Účinná a rýchlo uskutočnená penzijná reforma prinesie niekoľko významných pozitívnych stimulov pre budúcnosť národného hospodárstva. Zníži odvodové zaťaženie podnikov a podnikateľov, vytvorí významný zdroj domácich investičných prostriedkov a zabezpečí dôstojnú starobu dôchodcom, napr. aj bez dnešného problému posunutia zákonnej hranice odchodu do dôchodku.
Doterajšie skúsenosti s vládami od roku 1993 nedávajú nám poslancom dostatočnú záruku, že výnosy z privatizácie budú použité pre národohospodársky rozvoj v dlhšom časovom horizonte a že ani budúce vlády tieto finančné prostriedky nemusia použiť inak ako doteraz na plátanie dier v štátnom rozpočte alebo ako jednorazovú pomoc pre zadlžené a neprosperujúce štátne podniky. Preto považujem za nutné uložiť povinnosť použiť výnosy z budúcich predajov majetku štátu vláde zákonom.
Dámy a páni, z doterajších verejných vyjadrení ministra Magvašiho je možné vybrať stručne toto - Zahájenie inštitucionalizácie druhého piliera s kapitalizáciou bude až v roku 2002, najskôr však v termíne 1. januára 2003. Na reformu pre tento pilier bolo spočítané začiatkom roku 2000, že bude potrebné v stálych cenách približne 50 mld. - 55 mld. Sk. Ak to premietneme s infláciou, tak s infláciou, ktorej podlieha koruna, predpokladaná potreba peňazí v horizonte ďalších 4 rokov od zahájenia reformy bude približne 85 mld. - 90 mld. Sk. Znamená to, že inflácia mení dnes potrebných 55 mld. v stálych cenách na 80 mld. - 90 mld. Sk po jej započítaní.
Druhá skutočnosť z verejných vyjadrení ministra Magvašiho je takáto - Kým bude zahájená reforma, získané zdroje budú pracovať v ekonomike. Inými slovami, ak predáme akcie Slovenského plynárenského priemyslu, bude potrebné peniaze aj tak investovať. Momentálne niet lepších akcií ako SPP na investovanie. Inými slovami, nemá logiku dnes tieto akcie predať a zajtra rozmýšľať, ako zhodnotiť peniaze, ako zabrániť, aby ich inflácia neznehodnotila. Pokiaľ tieto peniaze pod rúškom reformy sú určené na zaplátanie rozpočtovej diery, tak jednoducho zmiznú a na reformu nezostane potrebný objem zdrojov. Ak majú zostať, je potrebné pod výnosom z privatizácie rozumieť aj akcie SPP a tieto presunúť do fondu dôchodkovej reformy na súkromné účty poistencov. To je napr. jedna z možností vlády. V tejto súvislosti chcem povedať, že hovoríme aj o ekonomickej suverenite Slovenskej republiky a budúcom blahobyte a životnej úrovni našej krajiny.
Spomeniem stručne 3 oblasti národohospodárskych problémov tak ako ich my vidíme. Prvá oblasť je zafixovanie SPP v medzinárodných koridoroch tranzitu plynu a udržanie príjmov z tranzitu plynu.
Druhá oblasť sú štrukturálne reformy jednotlivých segmentov národného hospodárstva a sociálnej sféry. Na to je potrebné, aby v tomto konkrétnom prípade výnosy z vlastníctva 51 % akcií boli k dispozícii štátnemu rozpočtu až do odbúrania transparentných dotácií. A po dosiahnutí tohto stavu je možné tieto akcie presunúť do dôchodkového systému, príp. časť akcií predať, najviac však ďalších 10 %. Táto časť má výrazný vnútropolitický charakter, pretože vyžaduje vysvetliť občanom, prečo platia za energie, plyn, vodu výrazne viac a že v konečnom dôsledku sa tieto ušetrené zdroje prejavia v hodnote akcií, a teda v ich penzijnom veku budú mať vyššiu životnú úroveň, teda že šetria si na dôchodok. Dôchodkový systém ak aj obdrží 50 mld. korún, tak ich nepotrebuje naraz, ale po častiach. Inými slovami, zdroje by museli byť aj tak reinvestované. Ale máme tu najbonitnejšie akcie strategických monopolov, SPP, energetických podnikov, a iba hlupák a zlodej by ich všetky predal. Národohospodár by o tom ani neuvažoval, nieto presadzoval ako jednu z podmienok ekonomickej reformy.
Tá tretia oblasť je tvorba dlhých peňazí a kapitálového trhu. V súčasnosti nie je vyriešené primerané postavenie minoritného akcionára. Sú tu dva výrazné javy, kde občan a inštitucionálni investori dostávajú jasné správy. Tá správa pre občana hovorí zhruba toto - Dlhopisy Fondu národného majetku v čase ich hodnoty približne 12 000 Sk boli skupované po 4 000 - 5 000 korún. Teda strata občanov sa dá zhodnotiť vo výške 6 mld. Sk. Tou správou pre inštitucionálnych investorov je napr. typický prípad Nafty Gbely, kde investícia viac ako 40 % spoločnosti RWE jej neumožňuje podieľať sa na vedení spoločnosti. A SPP v oboch uvedených prípadoch by bolo možné si právne vynútiť nápravu. Došlo by k nahradeniu škôd pri platnosti legislatívy Európskej únie. V prípade Nafty Gbely postup vedenia spoločnosti jednoznačne výrazne poškodzuje hodnotu akcií SPP, pretože nikto nie je a ani nebude ochotný kúpiť len 24 % akcií, ale požiadavka je aj účasť na rozhodovaní o podniku spolu so 49 % akcií. Inými slovami, vláda povedala, že nie je schopná riadiť takýto podnik. A keď nie je schopná riadiť takýto podnik, ako môže riadiť štát?
Riešenie je jednoduché. Z uvedených dôvodov sa Slovenská republika nemôže vzdať príjmov do štátneho rozpočtu z 51 % akcií, pretože nebude na reštrukturalizačné procesy. Dôchodková reforma sa tiež nemôže vzdať ďalších akcií, lebo by to bola zmena na inflačné aktívy a katastrofa by sa len oddialila. Ale môže sa vzdať, resp. urobiť dohoda medzi dôchodkovým systémom a akcionármi SPP tak, že akcie bude spravovať skupina odborníkov, kde budú mať významné zastúpenie aj strategickí minoritní akcionári SPP až do doby, keď Slovenská republika sa stane plnohodnotným členom EÚ a bude platiť jej legislatíva. Toto sú príklady v podstate pre voľné ruky vlády i v prípade prijatia tohto ústavného zákona.
Myslím si, že je dobré, že pre tento účel nie je podstatné, či cena SPP je 250 mld. alebo 350 mld. Hovorím o tom, že správne je potrebné definovať problémy a časovú postupnosť ich riešenia. Preto je potrebné, aby tento návrh ústavného zákona bol schválený, aby sa ešte zachytili posledné rozpracované predaje.
Dámy a páni, ja uvediem, pretože tu na tejto pôde to ešte nikto neurobil, príklad Čile v číslach. Čílsky penzijný systém stál pred zrútením. Nároky na štátny rozpočet boli neustále vyššie a v rokoch 1970 - 1980 tvoril jeho deficit 28 % hrubého domáceho produktu. Reforma bola založená na fondovom systéme so štátnym dohľadom. Bola to povinnosť štátu voči jednotlivcovi - zabezpečiť ho po jeho odchode do dôchodku. Čílsky systém bol príťažlivý hlavne pre mladú generáciu: Ak budem sporiť 40 rokov, mám nádej, že výška môjho dôchodku bude dosahovať zhruba 90 % čistej mesačnej mzdy. Doterajšie výsledky v Čile tomu nasvedčujú. Od začiatku osemdesiatych rokov sa ročný nárast HDP pohybuje okolo 6,5 %, miera nezamestnanosti je 6 %. K 31. decembru 1990, odkiaľ mám údaje, disponovali penzijné fondy s približne 34 mld. USD, čo je nárast oproti roku 1998 o 21 %. Po prvé, to zaručilo súčasným dôchodcom alebo vtedajším dôchodcom, že ich penzia dosahovala 75 % čistej mesačnej mzdy a 7 % uvedenej čiastky bola vytvorená rezerva pre prípadné ekonomické výkyvy. Po druhé, kapitál fondov tvorí významný finančný prameň na investičné projekty, hlavne v oblasti budovania infraštruktúry, reštrukturalizácie, rozvoja podnikania a vzniku nových pracovných príležitostí. I keď je čílsky systém založený na princípe, že každý pracujúci je zodpovedný za svoju budúcnosť, chudobným ľuďom zaručuje štát zákonom stanovenú minimálnu penziu vo výške 115 USD. Rovnako ako u nás majú tzv. započítateľné doby, štát platí základný fondový príspevok za nezamestnaných študentov a vojakov v základnej prezenčnej službe. Toľko Čile.
Slovensko je hospodársky veľmi otvorenou krajinou, a preto začínajúce ekonomické problémy v Amerike a tiež v západnej Európe, ktorá je naším najväčším obchodným partnerom, sa nás môžu dotknúť tým horšie, čím väčšia bude nerovnováha nášho hospodárstva. Inflácia je pomerne vysoká a príjmy obyvateľstva sa zvyšujú rýchlejšie ako produktivita. Navyše rastúce príjmy povzbudia dovoz spotrebného tovaru. S vyšším vývozom do slabnúcej západnej Európy sa teda na Slovensku nedá počítať. Hrozí prehĺbenie schodku, a tak sa ako jediná cesta ukazuje zníženie verejných dlhov. Vláda s blížiacimi sa voľbami nebude mať veľký záujem znižovať schodky verejných rozpočtov, skôr naopak.
Dámy a páni, dlhy nás robia zraniteľnými. Preto a tiež po diskusii s poslancami vo výboroch ma viedli k tomu, aby som predložil v rozprave pozmeňujúci návrh, aby vláda mohla použiť časť výnosu z privatizácie majetku štátu aj na splácanie štátneho dlhu alebo, inými slovami, dlhu centrálnej vlády.
Blíži sa koniec funkčného obdobia vlády a pri tejto príležitosti sa zmienim o jednom z najvážnejších a pre našu ekonomiku a národnú bezpečnosť dôležitých záväzkov predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Je to diverzifikácia nákupu energetických surovín. Poľsko ako tretia zo stredoeurópskych krajín po bývalom východnom Nemecku a Česku podpísala veľký dlhodobý kontrakt na dovoz nórskeho plynu. Predseda vlády ešte v roku 1998 ako líder opozície počas návštevy Poľska vyhlásil, že výstavba podmorského plynovodu na poľské pobrežie a dovoz nórskeho plynu je z ekonomického a bezpečnostného hľadiska taký dôležitý a výhodný aj pre Slovensko, že akákoľvek slovenská vláda v prípade jeho uskutočnenia musí mať záujem na jeho realizácii. Diverzifikácia nákupu energetických surovín je aj povinnosť každého člena OECD, NATO aj EÚ. Navyše, Rusko a Gazprom, ktorý sa mimochodom ocitol v doteraz najhoršej ekonomickej situácii, to už teraz nepovažujú za nepriateľský akt.
Pán predsedajúci, ja končím s vystúpením v rozprave a, aj keď je to neobvyklé, sa prihlasujem ako prvý do rozpravy. Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Langošovi, navrhovateľovi ústavného zákona.
Teraz prosím pána poslanca Volfa, ktorého poveril jeho gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona v gestorskom výbore.
J. Volf, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku rokovania výborov Národnej rady k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie ústavného zákona o použití výnosov z privatizácie majetku štátu (tlač 997) v druhom čítaní, informáciu z toho dôvodu, ako poviem aj v závere, že gestorský výbor neprijal odporúčanie pre Národnú radu k tomuto návrhu, a teda nemôže ani predložiť spoločnú správu.
Národná rada uznesením č. 1494 z 19. júna tohto roka pridelila návrh na prerokovanie s termínom do 24. augusta 4 výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý súčasne určila ako výbor gestorský s termínom prerokovania gestorského výboru do 31. augusta 2001.
Uvedené výbory prerokovali pridelený návrh v termíne, gestorskému výboru do začiatku jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktoré mali predložený návrh na prerokovanie, žiadne svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory, ktorým bol pridelený návrh poslanca na prerokovanie, zaujali nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor prerokoval tento návrh 22. augusta 2001 a odporučil Národnej rade tento návrh schváliť.
Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 23. augusta a uznesením prerušil rokovanie.
Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh 23. augusta a neprijal platné uznesenie.
Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 22. augusta a neprijal platné uznesenie.
Z uznesení výborov uvedených v predchádzajúcom nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Záverom chcem povedať, že gestorský výbor na základe rokovaní výborov neprijal odporúčanie pre Národnú radu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o použití výnosov z privatizácie majetku štátu.
Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Langoš, navrhovateľ, sa hlási do rozpravy ústne. Nech sa páči, máte slovo. Končím možnosť ďalších prihlášok.
J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi ako poslancovi Národnej rady vystúpiť s tromi návrhmi. Navrhujem v mene skupiny 18 poslancov takéto doplnenie návrhu ústavného zákona:
1. V čl. I v prvej vete sa za slová "dôchodkového zabezpečenia" vkladajú slová "alebo na splácanie štátneho dlhu alebo" a veta ďalej pokračuje pôvodnými slovami "splatenie dlhopisov Fondu národného majetku Slovenskej republiky".
2. V čl. II sa slová "1. augusta 2001" nahrádzajú slovami "1. novembra 2001". Je to zmena účinnosti spôsobená neskorším prerokúvaním tohto návrhu zákona.
Navrhujem ďalej, aby Národná rada prijala uznesenia.
Keďže gestorský výbor neprijal platné uznesenie, navrhujem, aby Národná rada prijala takéto prvé uznesenie: "V súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie ústavného zákona o použití výnosov z privatizácie majetku štátu schválila."
Návrh druhého uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky vyzýva predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu najneskôr do konca roku 2001 začať rokovania s vládou Dánskeho kráľovstva o uzavretí zmluvy o dlhodobých dodávkach plynu." Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.
Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o návrhu ústavného zákona, ktorého predkladateľom je pán poslanec Langoš.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa, nakoľko ideme hlasovať o návrhoch, ktoré majú ústavný charakter.
Prosím, aby páni poslanci, netelefonovali v rokovacej sále. Pán poslanec Kotian.
Prezentujme sa.
(Hlasovanie.) Prítomných 63.
Národná rada nie je schopná prijímať uznesenia k ústavnému zákonu.
Prerušujem rokovanie. (Hlasy z pléna.)
Treba 90 ľudí. Prezentujme sa, páni poslanci.
(Hlasovanie.) Prítomných 84.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi poslancovi Volfovi.
Páni poslanci, teraz by sme pristúpili k hlasovaniu ešte o jednom bode programu.
Prosím pána podpredsedu vlády Fogaša, pána poslanca Hóku, aby zaujali miesta určené pre navrhovateľov a spravodajcov, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon).
Dostal som doručené uznesenie výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý bol určený ako gestorský výbor, ktorý vo svojom uznesení konštatuje, že námietka podpredsedu vlády Slovenskej republiky k bodu 54 spoločnej správy je oprávnená, lebo navrhovaná úprava je nad rámec vládneho návrhu zákona, pričom gestorský výbor súhlasí s vypustením bodu 54 zo spoločnej správy a odporúča Národnej rade o tomto bode nehlasovať.
Prosil by som teraz, aby v súlade s týmto uznesením pán spoločný spravodajca dal hlasovať o jednotlivých bodoch zo spoločnej správy, tak ako sú uvedené v bode V.
L. Hóka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Čiže na základe rozhodnutia a spoločnej správy gestorského výboru odporúčam, aby Národná rada hlasovala tak, ako je to uvedené v spoločnej správe, čiže o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 40, 41, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 52, 53 a 55 aby hlasovala spoločne s návrhom schváliť ich.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhoch, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru uvedené body zo spoločnej správy schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 85, za návrh 84, zdržal sa 1.
Konštatujem, že tieto body sme schválili.
L. Hóka, poslanec: Ďalej odporúčam bod 34 vyňať na samostatné hlasovanie s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bode 34 zo spoločnej správy s odporúčaním tento bod vyňať na samostatné hlasovanie a schváliť ho.
(Hlasovanie.) Prítomných 82, za 81, proti 1.
Bod 34 sme schválili.
L. Hóka, poslanec: Áno. Nakoľko bol schválený bod 34, nie je potrebné hlasovať o bodoch 35, 36, 37, 38 a 39, ktoré sú obsiahnuté v úplnom znení § 59 v uvedenom bode 34.
Ďalej, odporúčam hlasovať o bode 42 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o bode 42 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tento bod neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 85, za 5, proti 60, zdržalo sa 19, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tento bod zo spoločnej správy sme neschválili.
L. Hóka, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o tom, že gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, ako budeme hlasovať o zákone ako o celku.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Najskôr musíme hlasovať o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní, hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 84, za 79, zdržali sa 3, nehlasovali 2.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto, ústne sa do rozpravy z prítomných pánov poslancov takisto nehlási nik. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby navrhol návrh záverečného uznesenia.
L. Hóka, poslanec: Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon ako celok so zmenami a doplnkami schválenými. Dajte o tom hlasovať, pán predsedajúci.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o vládnom návrhu zákona o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako celku s odporúčaním tento návrh schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 87, za návrh 85, nehlasovali 2.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Pán poslanec Rusnák podal v mene 3 poslaneckých klubov návrh na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Jozefa Krumpolca, za člena výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o zaradení tohto bodu programu, ktorý by sme prerokovali ihneď, pokiaľ snemovňa rozhodne, že súhlasí so zaradením tohto bodu na rokovanie schôdze. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 81, za 70, proti 1, zdržali sa 4, nehlasovalo 6.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k hlasovaniu o