I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, poprosím vás, pán minister, buďte taký láskavý, pán poslanec Slafkovský, páni poslanci, pán poslanec Drobný. Nechajte priestor na predloženie návrhu zákona.
Prosím.
J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Účelom navrhovaného zákona je vytvoriť podmienky a predpoklady na realizáciu zámeru, oddeliť výkon štátnej správy zabezpečovaný útvarmi Policajného zboru od výkonu policajnej služby. Má sa tak touto právnou úpravou zabezpečiť odbremenenie Policajného zboru od administratívnych činností súvisiacich s vydávaním občianskych preukazov, cestovných dokladov, vodičských preukazov a riešenia dopravných priestupkov.
Takéto rozdelenie kompetencií už prebehlo v mnohých krajinách, v ktorých tieto agendy vykonávali policajné orgány. V moderných demokraciách však tieto činnosti zabezpečujú civilné orgány. Preto aj tento presun v Slovenskej republike okrem už uvedeného odbremenenia Policajného zboru zabezpečí v súlade s Ústavou Slovenskej republiky prerozdelenie informácií o občanoch nášho štátu podľa objektívne nevyhnutnej potreby každého štátneho orgánu na tie úlohy, ktoré podľa zákonov plní.
Realizáciou presunu správnych agend z Policajného zboru na orgány miestnej štátnej správy sa dosiahne zníženie administratívneho zaťaženia polície, vytvorí sa jej väčší priestor na prioritné plnenie bezpečnostných úloh a umožní sa orgánom miestnej štátnej správy poskytnúť komplexnejšie služby občanom.
Návrh zákona prerokovali určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Na ich rokovaniach v rozprave zazneli vystúpenia podporujúce navrhované presuny pôsobností, ale boli uplatnené aj pripomienky k jednotlivým článkom a bodom navrhovaného zákona.
Jednou z ťažiskových pripomienok je úprava účinnosti navrhovaného zákona, a to v súvislosti s diskusiou o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý vláda schválila. Bolo poukázané najmä na tú skutočnosť, či v ňom uvedené disponibilné zdroje budú postačujúce a vytvoria reálne predpoklady na uskutočnenie navrhovaného rozsahu správnych agend. Gestorský výbor v súvislosti s tým prijal uznesenie, ktorým navrhuje, aby zákon vzhľadom na uvedené skutočnosti nadobudol účinnosť až 1. júla 2003. S týmto návrhom odporúčam vysloviť súhlas.
Okrem toho v spoločnej správe je ďalších 19 navrhovaných úprav. So zmenami navrhovanými v bodoch 1 až 12 súhlasím. K bodu 13 uvádzam, že táto úprava je z legislatívneho, ako aj vecného hľadiska prijateľná iba v prípade, že v hlasovaní nepodporíte úpravu bodu 11 spoločnej správy. Čiže bod 13 áno, ak bod 11 nie. Takisto súhlasím s úpravou uvedenou v bode 14, 15 a 16. Bod 17 je prijateľný len v prípade, ak nebude schválený bod 16. S úpravou podľa bodu 18 neodporúčam súhlasiť, pretože okresné úrady nevedú evidenciu všetkých druhov vydávaných cestovných dokladov. Niektoré z nich totiž pre občanov Slovenskej republiky vydávajú naše diplomatické misie v cudzine. O týchto sa evidencia nevedie a navrhovaná úprava by teda nebola komplexná a nesplnila by ani svoj účel. S úpravou uvedenou v bode 19 odporúčam vysloviť súhlas.
Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že návrh zákona o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady odporúčajú schváliť všetky výbory, ktoré boli určené na jeho prerokovanie, prosím, aby ste vo svojom hlasovaní tento návrh podporili so zmenami, ktoré som uviedol pred chvíľou. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Milanovi Hortovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Prosím.
M. Hort, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady (tlač 1006) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1382 z 11. mája 2001 pridelila vládny návrh zákona o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal do dňa 31. augusta 2001 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 651 zo dňa 11. augusta 2001, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 723 zo dňa 23. augusta 2001, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 317 zo dňa 21. augusta 2001 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 394 zo dňa 24. augusta 2001.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených pod bodom III tejto správy, vyplýva 22 pozmeňujúcich návrhov, ako ich máte v spoločnej správe. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať takto: en bloc prijať body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15, 16, 19, 20, 21 a 22. En bloc neprijať body 13, 17 a 18.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.
Súčasne ma gestorský výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady (tlač 1006a) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorského výboru č. 326 zo dňa 6. septembra 2001.
Žiadam vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu v druhom čítaní.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Pán poslanec Sopko. Nikto viac. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Dávam slovo pánu poslancovi Sopkovi.
V. Sopko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia poslanci, vláda Slovenskej republiky aj Národná rada v prvom čítaní schválila presun niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady. Je to tendencia aj projekt vlády Slovenskej republiky dlhodobý, niekoľko rokov o ňom diskutujeme, ak mám dobrú pamäť, od roku 1994. Je to tendencia a projekt vlády osvedčený skúsenosťami zo zahraničia, z Českej republiky, z Poľskej republiky, zo Spolkovej republiky Nemecko, Francúzska a azda aj z iných krajín.
Cieľom, ako tu odznelo, je odbremeniť Policajný zbor od iných činností, ako sú policajné služby. Týmto krokom si chce vláda Slovenskej republiky splniť programové vyhlásenie vlády, v ktorom deklaruje, že nová evidencia obyvateľov Slovenskej republiky vytvorí predpoklady na zjednodušovanie postupu vybavovania záležitostí občanov a presunom určitých správnych agend z Policajného zboru do pôsobnosti orgánov miestnej štátnej správy sa má umožniť poskytovať komplexnejšie služby občanom a právnickým osobám.
Tým sa má dosiahnuť odbremenenie Policajného zboru od činností, ktoré vykonáva nad rámec policajnej služby, a sústrediť sily a prostriedky na plnenie predovšetkým policajných úloh, to znamená tých činností, ktoré naozaj majú spadať do pôsobnosti ozbrojeného bezpečnostného zboru.
Nemožno mať výhrady k tomu, aby do pôsobnosti orgánov miestnej štátnej správy prešli správne agendy a činnosti vykonávané na úseku občianskych preukazov, cestovných dokladov, vodičských preukazov a ďalších súvisiacich dopravno-správnych činností. Z toho pohľadu treba pristupovať k tomuto kroku vlády s pochopením. Ale musíme si uvedomiť, že ide o veľmi zložitú delimitáciu. Ja verím, že v prospech občana. Ale je tu otázka, či je to vhodný čas. Aj keď Národná rada už schválila zákon o vyšších územných celkoch a kompetenčný zákon, stále nevieme, aký osud stihne okresné úrady, či vôbec budú existovať a v akej podobe.
Takže tá otázka, či je to vhodný čas v tomto období pristúpiť k presunu agend, je naozaj namieste. Ja tento krok pokladám za systémový, ale časovo nie veľmi zladený s postupom prác, ktoré súvisia s reformou verejnej správy. Náročné správne agendy delimitujeme na okresné úrady a na krajské úrady, o osude ktorých sa vlastne v tomto časovom období, v tomto časovom horizonte rozhoduje. Preto správne pán minister zvýraznil účinnosť jednotlivých krokov a myslím, že je aj správne, že hovoríme doslova o etapách.
Otázka druhá je, aký to má zmysel. Lebo vlastne dnes rozhodujeme o tom, čo má robiť budúca vláda v roku 2003. Otázka je aj to, či je dobré robiť takéto presuny, takúto rozsiahlu delimitáciu vo volebnom roku 2002. Ja by som vyjadril svoj názor, že nie je to vhodné, a pripomínam, že okrem iného je to aj finančne veľmi náročné a táto delimitácia si vyžiada zo štátneho rozpočtu viac ako 250 mil. Sk.
Spomenúť musím aj priestorové problémy a otázky ochrany týchto pracovísk, lebo agendy si to vyžadujú, a to všetko v čase, keď sa rozhoduje o existencii okresných úradov a o presune kompetencií z krajských úradov na samosprávu krajov. Ak budeme hlasovať za tento vládny návrh zákona, ja ho tiež podporím, to všetko by sme si mali uvedomiť a naozaj si myslím, že nie je to správne časové obdobie na tento niekoľko rokov pripravovaný krok. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi, ktorý bol jediným prihláseným do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko. Nie. Pán spravodajca?
Áno, nech sa páči.
M. Hort, poslanec: Len veľmi krátku poznámku. V gestorskom výbore bola schválená účinnosť tohto zákona od 1. 7. 2003. Neviem, či si, Viliam, zaregistroval, že ten posun bol o 1 rok. Nie 2002, ale 2003. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Sme v druhom čítaní. Nech sa páči.
(Nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.)
Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovanie o návrhu zákona, ktorý práve prerokúvame. Žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.
Budeme sa prezentovať pred hlasovaním. Prezentujte sa. Prezentujte sa, páni poslanci. Žiadam vás, páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Prezentujeme sa. Teraz nehlasujeme. Prezentujte sa.
56 poslancov je prítomných v rokovacej sále. Konštatujem, že nie je možné pristúpiť k hlasovaniu.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, páni poslanci.
Pokračovať budeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) v znení zákona č. 225/2000 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1032 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1032a.
Vládny návrh zákona odôvodní pán minister Čarnogurský, minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Prosím.
J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2001. Znenie novely vychádza z vyhodnotenia skúseností z doterajšieho uplatňovania zákona o súkromných bezpečnostných službách, ktoré boli získané kontrolnou činnosťou ministerstva vnútra.
Odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona je podrobne rozvedené v dôvodovej správe. No i tak mi dovoľte pred jeho prerokovaním vysloviť niekoľko poznámok. Predložený návrh zákona najmä presnejšie upravuje vlastnú ochranu, podmienky zdravotnej spôsobilosti žiadateľa o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby a vydávanie preukazov odbornej spôsobilosti na výkon fyzickej ochrany alebo pátrania. Novela ďalej v súvislosti s ochranou objektov priamo v prílohe zákona vymenúva strategické objekty z hľadiska bezpečnosti štátu a plnenia medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, novo zakotvuje povinnosť uschovávať knihy evidencií po ukončení činnosti súkromnej bezpečnostnej služby a vlastnej ochrany a v nadväznosti na nové povinnosti rozširuje okruh sankcií, ktoré je možné uložiť za porušenie zákona o súkromných bezpečnostných službách. V záujme väčšej transparentnosti prevádzkovania bezpečnostnej služby sa ukladá prevádzkovateľovi strážnej služby povinnosť presvedčiť sa pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní strážnej služby, či osoba, ktorej bude strážna služba poskytnutá, je oprávnená užívať majetok, ktorý má byť predmetom ochrany.
Návrh zákona tiež výrazne zjednodušuje postup pri vydávaní novej licencie z dôvodu zmien, ktoré sa týkajú údajov uvedených alebo pripojených k žiadosti o udelenie licencie alebo v oprávnení podnikať okrem zmien týkajúcich sa predmetu a rozsahu podnikania tým, že zmeny sú vykonávané už na základe samotného oznámenia, a teda nie je potrebné na ich realizáciu ďalšie správne konanie.
Predkladaný vládny návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch. Ministerstvo vnútra sa stotožňuje s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako je uvedené v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené si vás na dnešnom rokovaní dovoľujem požiadať o vyslovenie súhlasu s vládnym návrhom zákona v intenciách spoločnej správy výborov. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Pavlovi Kanisovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Žiadam pána poslanca Pavla Kanisa, aby prišiel do rokovacej sály ako spravodajca určený gestorským výborom. Má podať správu gestorského výboru. Áno, už je tu.
Nech sa páči, pán poslanec.
P. Kanis, poslanec: Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor predkladá Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákon o Národnej rade slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1140 z 28. mája 2001 pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 225/2000 Z. z. na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady okrem Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorý uvedený návrh neprerokoval z dôvodu, že nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor odporúča Národnej rade
a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe, ktorú máte k dispozícii,
b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nie je prihlásený do rozpravy nikto z poslancov. Pýtam sa teda, kto sa chce prihlásiť ústne. Pani poslankyňa, k tomuto zákonu? K tomuto zákonu, áno? Takže pani poslankyňa Tóthová. Konštatujem, že nikto viac. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Dávam slovo pani poslankyni Tóthovej.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený legislatívny návrh, t. j. zákon o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb - áno? - bol teraz pánom poslancom Vavríkom predsunutý v programe. Keďže na túto tému aj opoziční poslanci majú legislatívny návrh, ktorý zostal v poradí až medzi poslednými bodmi, vystupujem v rozprave k tomuto predsunutému legislatívnemu návrhu s tým, že vlastne obsah nášho legislatívneho návrhu prednesiem ako pozmeňujúci návrh, o ktorom budem žiadať hlasovať. V prípade, že by ste akosi po tom hlasovaní neakceptovali tento pozmeňujúci návrh, tak budeme ďalej žiadať rokovať o legislatívnom návrhu, ktorý je predložený, ako som spomínala, poslancami opozície, t. j. pánom poslancom Oberhauserom, pánom poslancom Hofbauerom a mnou.
Predložený legislatívny návrh bol akýmsi súbežným legislatívnym návrhom s novelou priestupkového zákona, ktorú tento parlament prijal, a vlastne v podstate ide o zakázanie tzv. uchopovanej svojpomoci. Ešte nález, resp. stanovisko Najvyššieho súdu bolo publikované v oblasti občianskeho práva, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že naše právo v žiadnom prípade nepripúšťa útočnú, tzv. uchopovaciu svojpomoc, a to ani v prípadoch, ak bol a respektíve ak existuje nezákonný stav. Na riešenie situácie sa považuje postup, že o nezákonnom stave rozhodne súd a až potom je možné uskutočniť toto rozhodnutie súdu a v praxi zaviesť stav súladný s platným právom. Tento problém sme premietli do roviny fyzických osôb, a pokiaľ niekto tzv. uchopovacou alebo útočnou svojpomocou sa snaží zabezpečiť si ochranu práv, o ktorých sa domnieva, lebo skutočne existujú majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu, dopúšťa sa priestupku. Naše platné právo toto konanie za priestupok už definuje.
Ďalej bolo prijaté ustanovenie, podľa toho, kto sa tohto priestupku dopúšťa sám, môže dostať pokutu do výšky desaťtisíc korún a ten, kto napomáha takejto činnosti, môže dostať pokutu do troch tisíc korún. Obdobne sme dali návrh...
Nič to, pán minister nepočúva, ide inde. Myslela som, že pán poslanec Mikloško ho chce zastúpiť, ale to by sme museli odvolať prv ministra a potom vymenovať pána poslanca Mikloška. Teda vysloviť mu dôveru.
Pán minister, obraciam sa na vás, keď prvýkrát sme túto otázku prerokúvali v parlamente, ako som spomenula, parlament prijal sankcionovanie fyzických osôb, ale napriek tomu, že sa Legislatívna rada jednoznačne zhodla, že treba sankcionovať takéto konania aj u právnických osôb, vláda neodporučila a parlament neodsúhlasil sankcionovanie, takéto správanie u právnických osôb, konkrétne pri súkromných bezpečnostných službách z toho dôvodu, že ste prezentovali, pán minister, že pripravujete príslušnú legislatívnu úpravu, áno, ktorú ste teraz predložili parlamentu, a uviedli ste, že toto nami navrhnuté ustanovenie zahrniete do vášho vládneho legislatívneho návrhu. Boli to však slová, ktoré sa neplnili. Prázdne slová ako mnohých iných predstaviteľov súčasnej vlády, vlády Mikuláša Dzurindu. Preto opätovne sme predložili novelu tohto zákona.
Pán minister, zrejme už máte pripravenú repliku, preto budem trošku obšírnejšia. Po prvé, jednou z aktivít, ktoré robia súkromné bezpečnostné služby v zmysle § 3 písm. a) bod 6, je ochrana osoby. Túto ochranu osoby poskytujú súkromné bezpečnostné služby na základe licencie. Udelenie licencie podmieňuje, aby súkromné bezpečnostné služby výkon svojich oprávnení, teda aj ochranu osoby, poskytovali v súlade s platným právom. V právnom štáte táto požiadavka nesporne je opodstatnená a nesporne náležite vyplýva. Preto je nepochopiteľné, že rezort nezahrnul sankcionovanie súkromných bezpečnostných služieb vtedy, ak svoju činnosť vykonávajú v rozpore s právom alebo v nesúlade s právom vrátane výkladu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý viackrát upozornil, že v Slovenskej republike útočné uchopenie svojpomoci je protizákonné.
Ďalší argument, ktorým predkladám svoj pozmeňujúci návrh, je ten, že nie je možné v právnom štáte - a neviem, či tam máte napísané v tej reakcii odpoveď na túto otázku, ale by som vás veľmi prosila, alebo aby pán poslanec Mikloško vybehol, aby to dopísali -, aby ste mi zodpovedali, keď vaše stanovisko bude odmietavé, tú skutočnosť, ako je možné to isté správanie u fyzických osôb sankcionovať a odmietať sankcionovanie u právnickej osoby. Ak fyzická osoba nemôže sa domáhať svojich domnelých práv, aj keď je v oprávnení "bez vykonateľného rozhodnutia príslušného štátneho orgánu", prevažne je to súd, ako toto môžeme pripustiť u právnickej osoby, pri súkromnej bezpečnostnej službe.
Nechcem v tejto rozprave sa rozširovať o prípadoch v praxi, kde sa to stalo, a o politických motívoch, ktoré môžu determinovať prípadný nesúhlas prijatia tohto ustanovenia. Ja sa teraz tu o tom nebudem zmieňovať, ak budeme hlasovať o príslušnom mojom pozmeňujúcom návrhu a nebude prijatý, potom budeme trvať, aby bol náš legislatívny návrh prerokovaný, a tam tieto skutočnosti bližšie rozvediem.
Preto podávam pozmeňujúci návrh, ktorý znie: V § 22 ods. 1 sa dopĺňa písm. e), ktoré znie, je to paragraf zákona, ktorý ustanovuje dôvody odňatia licencie a dôvodom pod písm. e) by bolo: "Prevádzkovateľ licencie zabezpečí ochranu osoby, ktorá uskutočňuje výkon majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, o ktorých sa domnieva, že mu prislúchajú, bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu a proti vôli toho, voči komu takýto výkon smeruje." To je obsah môjho pozmeňujúceho návrhu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja sa obraciam na vás s prosbou, aby ste prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý vkladáme do predloženého legislatívneho návrhu, ktorý je vládny návrh a ktorý je vlastne obsahom ďalšieho legislatívneho návrhu, ktorý je poslanecký návrh, prijali, jednak tým urobíme zadosť princípom právneho štátu a jednak si ušetríme prerokúvanie legislatívneho návrhu, ktorý bol podaný pod tlačou 1141.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja vám ďakujem za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie v rozprave. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, pán minister, či chcete reagovať k rozprave. Áno, nech sa páči.
J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, k návrhu pani poslankyne Tóthovej chcem povedať, že vládny návrh zákona, ktorý prerokúvame, problematiku uvedenú pani poslankyňou rieši v bode 21 v § 44 ods. 3 a 4. Podľa novonavrhovaného § 44 ods. 3 "je prevádzkovateľ strážnej služby povinný presvedčiť sa, či ten, s kým hodlá uzatvoriť zmluvu o poskytovaní strážnej služby, je oprávnený užívať majetok, ktorý má byť predmetom ochrany. Na tento účel je oprávnený požadovať od osoby, ktorej má poskytovať strážnu službu, príslušné doklady. Splnenie tejto povinnosti je prevádzkovateľ strážnej služby povinný na požiadanie preukázať orgánu štátneho dozoru alebo kontroly".
Podľa nového § 44 ods. 4 nesmie "prevádzkovateľ strážnej služby pri ochrane osoby poskytovať podporu a ochranu konaniu, ktorým ochraňovaná osoba porušuje všeobecne záväzné právne predpisy". Čiže keď ochraňovaná osoba porušuje predpisy, prevádzkovateľ strážnej služby jej nemôže poskytovať podporu a ochranu takéhoto konania. Porušenie týchto povinností môže mať za následok uloženie pokuty alebo odňatie licencie. Uvedené riešenie nebolo spochybnené poslancami v rámci prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch.
V súvislosti s riešením poslaneckého návrhu je potrebné poukázať na to, že návrh rieši iba dôsledky neželaného konania prevádzkovateľa súkromnej bezpečnostnej služby, ale neukladá prevádzkovateľovi povinnosť presvedčiť sa, či ten, s kým uzatvára zmluvu o poskytovaní strážnej služby, je oprávnený užívať majetok, ktorý má byť predmetom ochrany. Z predloženého návrhu nie je tiež zrejmé, čo sa považuje za vykonateľné rozhodnutie, čo sa považuje za výkon majetkových práv a kto je príslušným orgánom.
Dovoľte mi ešte povedať, pani poslankyňa, najmä na váš návrh by som týmto chcel reagovať, že formulácia vášho návrhu je príliš komplikovaná, príliš byrokratizuje konanie a zabezpečovanie bezpečnosti v tomto prípade, pretože ešte raz si to dovolím prečítať z vášho návrhu. Navrhujete doplniť § 22 ods. 1 o písm. e), ktorý znie: "Prevádzkovateľ licencie zabezpečí ochranu osoby, ktorá uskutočňuje výkon majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, o ktorých sa domnieva, že mu prislúchajú, bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu a proti vôli toho, voči komu takýto výkon smeruje."
Keby som teraz položil rečnícku otázku tu prítomným poslancom, či porozumeli, neviem, koľkí by zdvihli ruku. Čiže prijatie vášho návrhu, pani poslankyňa, by viedlo k veľkým aj praktickým problémom v praxi, nehovoriac o tom, že by vlastne skutočnú ochranu, či osôb, alebo majetku, oslabil. Totiž popri všetkej kritike súkromných bezpečnostných služieb, ktorá je často oprávnená, veď snažíme sa ju riešiť, všetky vlády sa ju snažia riešiť rôznymi novelami zákona o súkromných bezpečnostných službách, ktoré novely v zásade sprísňujú kontrolu a sprísňujú podmienky na prevádzkovanie súkromných bezpečnostných služieb, ale popri všetkej tejto či kritike, alebo sprísňovaní kontroly, uskutočňovaní kontroly a prípadnom sankcionovaní súkromných bezpečnostných služieb a ich pracovníkov nevylievajme dieťa s vodičkou, pretože jednoducho súkromné bezpečnostné služby plnia dôležitú a užitočnú spoločenskú funkciu. Jednoducho zabezpečujú, ochraňujú dodržiavanie práva a bezpečnosť tam a v takom rozsahu, ktorý by štátne orgány neboli schopné zabezpečiť, konkrétne teda polícia. A preto zase nebolo by správne upadnúť do opačného extrému, a to takým spôsobom zväzovať činnosť súkromných bezpečnostných služieb, že by ony nemali právnu istotu na poskytovanie svojej činnosti, to znamená, že takýmto spôsobom by vo všeobecnosti bezpečnosť osôb a majetku utrpela a poklesla.
A z tohto dôvodu, pani poslankyňa, jednoducho nemôžem vysloviť podporu vášmu pozmeňujúcemu návrhu. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán spravodajca. (Reakcia poslankyne.) Nemôžete reagovať, pani poslankyňa, rozprava bola skončená. Pán minister vystupoval po skončení rozpravy, nie na vaše vystúpenie. (Reakcia poslankyne.) Nie, nie, v rámci rokovacieho poriadku ani vy, ani pán poslanec Oberhauser nemôžete predsa reagovať na záverečné slovo pána ministra. Môže ešte vystúpiť pán spravodajca, ktorý zrejme nechce teraz vystupovať.
Takže preruším rokovanie o tomto bode programu, páni poslanci. Pán poslanec, ďakujem za prácu spravodajcu. Pán minister, ďakujem za vašu prácu ako navrhovateľa zákona.
Pokračovať budeme druhým čítaním. Ešte predtým chcem oznámiť, že budeme hlasovať o jednotlivých zákonoch o 18.00 hodine, resp. zhruba o 18.00 hodine, a to podľa toho, ako dorokujeme príslušný zákon k tomuto časovému termínu.
Pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.
Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1012 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1012a.
Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová. Žiadam pani ministerku, aby prišla do rokovacej sály.
Páni poslanci, panie poslankyne, vyhlasujem 5-minútovú prestávku.
(Prerušenie rokovania pre neprítomnosť ministerky.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Môžeme, pani ministerka? Páni poslanci, panie poslankyne, budeme pokračovať v rokovaní 51. schôdze Národnej rady. Prerokúvame vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov, ktorú máte ako tlač 1012. Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.
Poprosím pani ministerku, aby sa ujala slova.
B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som predniesla z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.
Zavedením spotrebnej dane v roku 1993 bola pre tiché vína ustanovená sadzba dane vo výške 7,5 Sk za liter, ktorá bola na podnet Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky k 1. januáru 1994 znížená na 5 Sk za liter. Na základe úlohy, ktorá vyplynula z návrhu Koncepcie agrárnej a potravinovej politiky do roku 2005, ktorú tiež prerokovala vláda Slovenskej republiky, bol spracovaný návrh novely zákona o spotrebnej dani z vína, v ktorom sa navrhuje zníženie doteraz platnej sadzby dane pri tichom víne z 5 Sk za liter na 0 Sk za liter. Dôvodom na zníženie doteraz platnej sadzby dane je jednak jej zosúladenie s okolitými štátmi, ktoré tiež uplatňujú na tiché vína nulovú sadzbu, ako i nedostatočné podchytenie výrobcov vína vzhľadom na ich veľké plošné rozšírenie a personálnu poddimenzovanosť správcu dane v tomto smere. Na túto skutočnosť poukazujú aj veľkí producenti vína, ktorí sú platiteľmi spotrebnej dane a sú oproti ostatným nezaregistrovaným výrobcom vína v nevýhode. Uvedené dôvody viedli členské štáty Európskej únie, ale i napríklad Českú republiku, Maďarskú republiku, k zavedeniu nulovej sadzby spotrebnej dane na tiché vína, čo je v súlade so smernicou č. 92/1984 o približovaní sadzieb spotrebnej dane pre alkohol a alkoholické nápoje.
Predkladaný návrh zákona súčasne zosúlaďuje štruktúru predmetu dane so smernicou č. 92/1983 o harmonizácii štruktúry spotrebnej dane z alkoholu a alkoholických nápojov a zavádza pojem medziproduktov, čím dochádza k ďalšiemu čiastočnému priblíženiu k legislatíve platnej v štátoch Európskej únie. Pri nezmenenej spotrebe vína oproti roku 2000 sa predpokladá zníženie výnosu spotrebnej dane z vína zhruba v rozmedzí od 150 až 200 mil. korún, ktoré môže byť čiastočne kompenzované vyšším výnosom z dôvodu upravenej výšky sadzby dane z medziproduktov a šumivého vína.
Chcela by som sa ešte vyjadriť k spoločnej správe pod číslom 1012a. Predkladateľ súhlasí so spoločnou správou tak, ako je predložená. Dovoľte mi, aby som vás požiadala o podporu tohto zákona. Ďakujem za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Júliusovi Brockovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Pán poslanec Brocka, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. (Reakcia poslanca z pléna.)
Tak prosím, pán poslanec Farkas, nech sa páči.
P. Farkas, poslanec: Vážený pán predsedajúci, na základe môjho generálneho poverenia z výboru pre financie, rozpočet a menu dovoľte mi, aby som vám prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k prerokúvanej problematike.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1464 z 12. júna 2001 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov (tlač 1012), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov NR SR podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky žiadne stanoviská.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu: Bezo zmien prijal uznesenie výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie; s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali uznesenie výbory pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo.
V časti IV máte uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté v jednotlivých výboroch. Odporúčam hlasovať spoločne o tých bodoch, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť spoločne, to sú body 1, 2, 4, 5, a odporúčam potom spoločne hlasovať o bodoch, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť, to sú body 3 a 6.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení predmetný návrh zákona, o ktorom rokujeme, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh a poveril ma ako spoločného spravodajcu predniesť túto spoločnú správu a navrhnúť spôsob hlasovania v pléne Národnej rady.
Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.