I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Dvaja páni poslanci - pán poslanec Delinga, pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Dávam slovo pánovi poslancovi Delingovi.

P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, návrh, ktorý prerokúvame a ktorý pripravila vláda, ja osobne považujem za pozitívny prípad riešenia prístupu k zdaňovaniu tohto produktu, ktorý sa rodí na našej zemi, na našich poliach. Súhlasím s tým, že práve v daňových povinnostiach a vo vyhľadávaní a vlastne povinnosti, ktoré doteraz ukladal zákon, že každý, kto vyrábal alebo kto spracúval hrozno a mienil z neho vyrábať víno, musel predkladať o tom daňovému úradu hlásenie a bola s tým zbytočná administratíva a daňové úrady nestačili evidovať, vlastne aj odobrovať, či sú tieto hlásenia v poriadku.

Je na čase, že aj od roku 1994 prišlo na rad zosúladenie daňovej povinnosti na spotrebnú daň vína pri tichých vínach, ako sú teraz nazvané podľa novej nomenklatúry, na nulovú hodnotu sadzby. V tejto súvislosti chcem poukázať na to, že aj keď je v zákone jasne nomenklatúrou zakategorizované, čo sú to tiché vína, a že ide o nulovú sadzbu, potom ďalej v dôvodovej správe už je nie celkom jasné, či sa v podstate táto nulová sadzba týka všetkých podnikateľských subjektov, to znamená všetkých výrobcov daného produktu tichého vína, to znamená ako fyzických osôb, tak aj právnických osôb. Pretože to, čo sa uvádza práve na str. 6 dôvodovej správy, to nie je celkom jasné, pretože tam sa jasne hovorí, že "keďže návrh zákona na základe uplatnenia nulovej sadzby dane vypúšťa z okruhu platiteľov ako nadbytočné daňové subjekty tie fyzické osoby, ktoré vyrábajú víno iba na spotrebu vlastnej domácnosti, navrhuje sa zrušiť ich registráciu dňom nadobudnutia účinnosti zákona". Pýtam sa teda predkladateľov, či právnické osoby ako podnikateľské subjekty budú mať túto daňovú povinnosť pri tichých vínach i napriek tomu, že je tu stanovená nulová sadzba.

Ďalej by som chcel poukázať na ďalší problém, ktorý vzniká s novou nomenklatúrou, a to je otázka, ktorá je už možnože tak preložená z príslušných výnosov Európskej únie, kde ide o nový pojem polotovary. Z definície, čo to znamená polotovary, vyplýva, pardon, nie polotovary, ale medziprodukt. Z definície o tom, čo to je medziprodukt, z toho, kto to jasne napísal aj do učebných osnov, vyplýva, že je to výrobok alebo produkt v určitom úseku výrobného procesu. Z hľadiska zdaňovania tých výrobkov, ktoré sú tu označené ako medziprodukty, v podstate ide o vermúty, ktoré sa vyrábajú u domácich producentov, ale ktoré sa v značnej miere dovážajú. V tomto prípade ide vlastne o výrobky alebo produkty, ktoré sú predmetom predaja. To znamená predmetom trhu. Čiže nie je to celkom čistá nomenklatúra a jej pomenovanie do slovenského jazyka z pohľadu, ako by sa ten výrobok mal nazývať aj v daňovom procese.

Teda chcem upozorniť predkladateľa na to, že jasnejšie a meritórnejšie by bolo vyznačenie, keby v kolónke, pokiaľ ide o medziprodukt, bolo jasne zadefinované, že ide o vermúty a na báze vína vyrobené produkty, ktoré sú predmetom predaja a obchodnej siete. Myslím si, že v budúcnosti aj dôjde k takémuto vyjasneniu nomenklatúrneho postavenia určitých výrobkov na báze vína a potom už nebude problém, ktorý si ministerstvo financií predznačilo na str. 5 v dôvodovej správe, kde píše, že "členenie predmetu dane bude klásť väčšie nároky z hľadiska správy dane, predovšetkým na vedomosti z oblasti tovaroznalectva, pretože pre správne zatriedenie predmetu dane a jeho presnú identifikáciu bude potrebné poznať technológie výroby toho-ktorého druhu vína a jeho presnú identifikáciu". Práve na toto som myslel, lebo tu dochádza k nesprávnemu porovnaniu a prekladu toho, čím je myslený vlastne výrobok ako medziprodukt, pretože na našom trhu sa neobjavuje označenie medziprodukt, ale sa objavuje pod označením, že buď ide o vermút, alebo ide o nejaký iný výrobok, ktorý má svoju etiketu.

Takže z tohto pohľadu chcem urobiť záver, že i pri pozitívnom stanovisku - a myslím si, že je namieste, aj napriek tomu pri vyjasňovaní si terminológie a určitých pohľadov správcu dane - bude potrebné tento zákon v budúcnosti vyčistiť a, povedané vinárskou terminológiou, naliať si čistého vína. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalej bude v rozprave vystupovať pán poslanec Oberhauser.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov, považujeme v Slovenskej národnej strane za taký prvý krok, ktorý vedie k zlepšeniu pomerov v oblasti domáceho spracovateľského priemyslu, ale aj vôbec rozvoja domácich výrobných odvetví. Slovenský vinohradnícky priemysel, ktorý má dlhodobú tradíciu a veľmi dobré výsledky, jednoducho potrebuje určitým spôsobom dostať impulz, aby sa mohol udržať v konkurencieschopnosti s ostatnými výrobcami vín a takisto aj na domácom trhu vo vzťahu k tým, ktorí vyrábajú vína a nezdaňujú ich takýmto spôsobom, a tým vytvárajú konkurenciu, ktorá využíva to nižšie zdanenie oproti tým, ktorí sú naozaj štandardní a musia dodržiavať všetky pravidlá vyplývajúce zo zákonov.

Slovenský vinársky priemysel, samozrejme, je prepojený na vinohradníctvo, ktoré v poslednom období dosť upadlo, a aj toto považujeme, že môže byť ako jeden z impulzov rozvoja vinohradníctva na Slovensku, zníženie výmerov vinohradov vedie určitým spôsobom k zhoršeniu pomerov v poľnohospodárstve. Tento zdroj príjmov poľnohospodárskych podnikov by mohol byť veľmi významný. Na druhej strane je aj takým tvorcom väčšieho množstva pracovných miest. V dnešnej situácii, keď je veľká nezamestnanosť, vinohradníctvo, ktoré je dosť náročné na ľudskú prácu, je teda takýmto určitým možným riešením, ktoré v poľnohospodárstve by prinieslo vytváranie nových pracovných príležitostí.

Keď sme porovnávali vývoj po roku 1990 a v tom období približovania sa k Európskej únii, museli sme konštatovať, že na Slovensku sa podstatne znížila produkcia domácich vín a obrovským spôsobom narástli dovozy zo zahraničia. Pri riešení tých približovacích procesov a vo vyjednávacej pozícii v Európskej únii sme sa tým dostali do takého stavu, že ak sa majú určiť naše rozmery, naša kvantifikácia domácej produkcie, tak sme v súčasnosti dosť v nevýhodných pomeroch, keďže, hovorím, sa podstatne znížila domáca produkcia a obrovským spôsobom narástol dovoz zahraničných vín na slovenský trh. Preto by bolo treba, aby sme ešte v rámci tejto prípravnej fázy, keď ešte máme šancu ukázať, čo slovenské hospodárstvo a poľnohospodárstvo môže priniesť Európe, aby sme naozaj naštartovali taký vývoj vo vinohradníctve, a tam by sme očakávali od ministerstva pôdohospodárstva, že by prišlo s ďalšími podnetmi do rozvoja poľnohospodárstva, aby sme využili ten prírodný potenciál, ktorý na Slovensku je pre vinohradníctvo a v tej väzbe potom aj pre produkciu vína na Slovensku.

Takže ešte raz na záver by som chcel povedať, že Slovenská národná strana podporuje prijatie novely tohto zákona s tým, že žiada ministerstvo pôdohospodárstva, aby prišlo s ďalšími iniciatívami, ktoré by pomohli aj celému vinohradníctvu aj v smere k produkcii stolového hrozna, ktorého dovoz, myslím si, nemá opodstatnenie v takom veľkom rozmere, ako je dnes. A keby sme boli schopní ho vyprodukovať na domácom trhu, bolo by to určite lepšie. Takže ešte raz za Slovenskú národnú stranu konštatujem, že je plná podpora. A ďakujem vám za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať pani ministerky Schmögnerovej, či chce reagovať na rozpravu. Konštatujem, že nie. Pán poslanec, pán spravodajca, chcete reagovať na rozpravu?

Áno, nech sa páči.

P. Farkas, poslanec: Áno, pán podpredseda, iba dvoma vetami. Pokiaľ ide o vystúpenie, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Pokiaľ ide o vystúpenie pána kolegu Delingu, naozaj jeho vystúpenie bolo podložené faktami a mali by sme medziprodukty pomenovať, ako to treba, lebo vnesie to určitú čistotu do našej legislatívy. A k vystúpeniu pána kolegu Oberhausera, samozrejme, podporím aj jeho názor, že pokiaľ ide o produkciu vína, hrozna na Slovensku, bude treba ešte veľa urobiť v budúcnosti, dúfajme, že spoločnou silou.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto zákone.

Budeme ďalej rokovať v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1026. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1026a.

Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Vážená poslanecká snemovňa, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci bol prijatý ako jeden zo zákonov, ktorých prijatie bolo podmienkou v roku 1999 na preradenie Slovenskej republiky do prvej skupiny kandidátskych štátov na vstup do EÚ. Zákon o štátnej pomoci v súlade s čl. 64 Európskej dohody o pridružení upravuje podmienky poskytovania štátnej pomoci, pričom na poskytnutie štátnej pomoci nie je právny nárok.

Poskytovanie štátnej pomoci podnikateľom, ktoré narušuje hospodársku súťaž tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitého tovaru, alebo poskytovanie služieb, a tým nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami, sa zakazuje, ak zákon o štátnej pomoci neustanovuje inak. Rozsah, podmienky a formy poskytovania štátnej pomoci určujú v Európskej únii smernice a nariadenia, ktoré boli premietnuté do zákona o štátnej pomoci. Štátna pomoc podnikateľom sa poskytuje zo zdrojov štátneho rozpočtu a z verejných zdrojov. Zákon o štátnej pomoci nie je plne kompatibilný s acquis. V rámci negociačných rokovaní ku kapitole 6 Hospodárska súťaž požaduje Európska komisia dosiahnutie úplnej kompatibility zákona s acquis ako jednu z podmienok uzavretia kapitoly v prístupovom procese.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej pomoci, v súlade so smernicami a nariadeniami Európskej komisie dopĺňa a spresňuje ustanovenia, ktoré upravujú poskytovanie štátnej pomoci v citlivých sektoroch, a to v automobilovom priemysle, lodiarskom priemysle a oceliarskom priemysle. V nadväznosti na nové nariadenia Európskej komisie sa mení ustanovenie o minimálnej pomoci a dopĺňajú sa ustanovenia o poskytovaní štátnej pomoci pre malé a stredné podniky. V súlade s novým nariadením komisie, platným od januára tohto roku, sa dopĺňajú aj nové ustanovenia o poskytovaní štátnej pomoci pri vytváraní nových pracovných miest a podpory vzdelávania zamestnancov.

Vládny návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady, a to v ústavnoprávnom výbore, výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, vo výbore pre financie, rozpočet a menu, vo výbore pre verejnú správu, vo výbore pre sociálne veci a bývanie a vo výbore pre pôdohospodárstvo. Boli k nemu prijaté určité pozmeňujúce návrhy, ktoré spresňujú vládny návrh zákona tak, aby bol plne v intenciách s právom Európskej únie a jeho znenie bolo jednoznačné.

Chcem sa teda vyjadriť k spoločnej správe výborov. So spoločnou správou gestorského výboru, ktorá obsahuje niektoré pozmeňujúce návrhy, predkladateľ súhlasí. Väčšina týchto návrhov, teda časť týchto návrhov má čisto legislatívnotechnický charakter a niektoré tieto návrhy vznikli aj na základe spolupráce predkladateľa s gestorským výborom. Na základe tohto, vážená poslanecká snemovňa, chcem vás požiadať o podporu uvedeného návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke.

Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Milanovi Benkovskému a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1465 z 12. júna 2001 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci (tlač 1026), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, staviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

1. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 360 z dňa 23. augusta 2001;

2. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúci návrhmi, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 732, ďalej Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 646, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 582, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu svojím uznesením č. 323 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 281. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených v článku III tejto správy, vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pod bodom 1 až 9, ktoré sú písomne predložené v spoločnej správe, preto neodporúčam, aby som ich čítal.

Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe, v súlade s § 79 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporučí Národnej rade Slovenskej republiky po rozprave vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej pomoci, chváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci bola schválená uznesením gestorského výboru č. 734 zo dňa 4. septembra 2001. Výbor určil poslanca Milana Benkovského za spoločného spravodajcu a zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, ako i navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej. Ďakujem.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne k tomuto bodu je prihlásený pán poslanec Mesiarik a pán poslanec Sopko.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Mesiarik, nech sa páči.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán podpredseda, pani ministerka, panie poslankyne, poslanci, prijatie zákona o štátnej pomoci bolo, ako sme už počuli z úst predkladateľky, nevyhnutné vzhľadom na snahu Slovenskej republiky o vstup do Európskej únie. V Európskej dohode o pridružení v článku 64 sa Slovenská republika zaviazala postupovať pri poskytovaní a kontrole štátnej pomoci tak, ako je to ustanovené v článkoch 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Prijatie zákona o štátnej pomoci bolo teda vytýčené ako jedna z prioritných úloh vlády Slovenskej republiky a Slovenska ako takého do prvej skupiny kandidátskych krajín.

Ak vychádzame z toho, že hospodárske opatrenia v časti ekonomických stimulov zameraných na podporu vstupu priamych investícií sa na Slovensku uplatnili s výrazným časovým sklzom v porovnaní napríklad s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom, to následne znamenalo neporovnateľne nižší objem zahraničných investícií, ktoré predstavujú jednu z najdôležitejších podmienok hospodárskeho a ekonomického rozvoja. Zastávam názor, že základom na masovejší prílev investícií je deklarovanie a zabezpečenie stabilného a jednoznačne právneho prostredia pre podnikateľov.

Myslím si, že - tak ako sme tu počuli - zákon o štátnej pomoci vytvára na to základné predpoklady. Je však potrebné, aby sme v tomto zákone po prvé zabránili retroaktivite a po druhé, aby sme týmto zákonom naozaj zabezpečili a dokumentovali existenciu stabilného, transparentného a jednoznačne dôveryhodného podnikateľského prostredia pre všetkých investorov, teda i domácich, i zahraničných. Myslím si, že vyslanie takéhoto signálu a deklarovanie takéhoto stavu je nevyhnutným predpokladom na získanie si dôvery zahraničných a tuzemských investorov, ktorí sa na základe doterajšej legislatívy podnikateľsky angažovali na Slovensku, etablovali sa na Slovensku v našom ekonomickom priestore, ako i ďalších investorov, ktorí realizáciu svojich podnikateľských zámerov v ekonomickom priestore Slovenska ešte len zvažujú.

Z uvedeného dôvodu, vážené kolegyne, kolegovia, navrhujem v mene skupiny poslancov, predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k bodu 46 vládneho návrhu, kde v § 30 navrhujem vypustiť celé znenie a nahradiť ho týmto znením: "Oslobodenie, úľavy a iné zvýhodnenie uplatnené podľa predpisov platných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa uplatnia až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na neoslobodenie úľavy alebo iné zvýhodnenia vzťahujú." Odôvodňujem to tým, že práve touto zmenou zákona o štátnej pomoci by sa jednoznačne upravila otázka interpretácie platných právnych predpisov, ktoré umožňujú poskytovanie ekonomických stimulov, o ktorých bolo rozhodnuté pred 1. januárom 2000, teda pred účinnosťou zákona o štátnej pomoci. Zároveň sa odstráni retroaktivita, ktorá bola v citovanom zákone uplatnená.

Riešenie jednoznačného zadefinovania účinnosti nového zákona je potrebné na vytvorenie transparentných a dôveryhodných podmienok na stabilitu podnikateľského prostredia, tak tuzemských, ako aj pre zahraničných investorov. Navrhovaná úprava zároveň jednoznačne potvrdzuje transparentnosť, dôveryhodnosť právneho prostredia Slovenskej republiky porovnateľného s krajinami Európskej únie. Táto úprava bude mať pozitívny vplyv aj na stabilitu zamestnanosti pri dotknutých firmách, ako aj na záujem zahraničných investorov prísť na Slovensko s investíciami.

Ak by sme nedoriešili tento problém, chcem upozorniť, že je potrebné jednoznačne rátať so stratou dôveryhodnosti Slovenska ako seriózneho hospodárskeho partnera, ale aj výrazným ohrozením existencie súčasných pracovných miest, ako i so znížením potenciálnych pracovných príležitostí, čo sa v konečnom dôsledku potom môže prejaviť na raste nezamestnanosti, na znížení príjmov do štátneho rozpočtu cez odvody a daňový systém a, samozrejme, na slabšom rozvoji našej ekonomiky. Preto sa obraciam, vážená pani ministerka, vážené poslankyne, poslanci, na vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sopko.

V. Sopko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia poslanci, keď sme 24. augusta 1999 schvaľovali zákon o štátnej pomoci, formovali sme v podstate pravidlá a postup na poskytovanie štátnej pomoci a aj pravidlá a postup na kontrolu štátnej pomoci. Pretože sme viacerí poslanci zo zaostávajúcich regiónov, rôznymi formami a pri rôznych príležitostiach presviedčame vládu Slovenskej republiky, aby prijala konkrétne krátkodobé aj dlhodobé, ale predovšetkým systémové opatrenia na zamedzenie narastajúcich disparít v rozvoji jednotlivých krajov.

Za týmto účelom sme iniciovali výjazdové zasadnutie vlády Slovenskej republiky do Prešovského kraja, požiadali sme o predloženie správy do Národnej rady Slovenskej republiky o doterajšom postupe vlády pri tvorbe a realizácii regionálnej politiky a podobne. Dôvodov na tieto naše aktivity je viac, ale predovšetkým je to nedostatočné plnenie programového vyhlásenia vlády v tejto oblasti, v ktorom sa vláda zaviazala vytvárať a uplatňovať štrukturálne nástroje s cieľom zastaviť a postupne zmierniť veľké sociálno-ekonomické rozdiely medzi jednotlivými vývinmi regiónov Slovenskej republiky.

Prečo to spomínam? Spomínam to preto, že zákon o štátnej pomoci bol jedným z konkrétnych krokov vlády na riešenie uvedených problémov. Vznik Úradu štátnej pomoci bol základným predpokladom na principiálnu, zásadovú aj cieľavedomú činnosť pri poskytovaní štátnej pomoci pre hospodársky rozvoj v oblastiach, v ktorých je životná úroveň mimoriadne nízka, v oblastiach, kde je vysoká nezamestnanosť, v oblastiach, kde je nevyhnutné poskytnúť náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami, ale aj na riešenie iných problémov sociálneho rozmeru.

Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci bol schválený v auguste 1999, účinnosť nadobudol k 1. januáru 2000 a v zmysle ustanovení tohto zákona bol zriadený Úrad pre štátnu pomoc, ktorý naplno rozvinul svoju činnosť v polovici roku 2000, a tým začal pracovať v zmysle požiadaviek Európskej únie. Úrad pre štátnu pomoc vznikol na zelenej lúke a do vienka dostal zákon, ktorý obsahuje úplne novú problematiku štátnej pomoci. Dovolím si povedať, že táto nová problematika je nielen pre verejnosť, ale aj pre mnohé štátne orgány ešte aj dnes nie celkom známa.

Za 1,5-ročné obdobie nielenže bol konštituovaný úrad a boli vytvorené podmienky na jeho činnosť, ale boli vykonané aj konkrétne merateľné kroky a dosiahnuté výsledky, ktoré naznačujú, že je to dobrý nástroj pre hospodársky rozvoj. Vznikom Úradu pre štátnu pomoc bol stanovený dobrý inštitucionálny rámec a vytvorený funkčný mechanizmus alebo funkčný systém štátnej pomoci, od ktorého sa očakávalo okamžité plnenie osobitných úloh v operačnom poli neoverenom praxou.

Dnes by sme mali schváliť novelu, ktorá súčasnú právnu úpravu ešte zlepší, to je pochopiteľné, aj keď neviem pochopiť, ako sa mohlo stať - a uvádza sa to v dôvodovej správe -, že jedným z dôvodov na novelizáciu je nedostatočná kompatibilita so smernicami Európskej únie. Kto spôsobil tento nedostatok? Je to naozaj chyba predovšetkým predkladateľa legislatívnej predlohy. A to sa nemalo stať. Zriadenie úradu a začatie jeho činnosti bolo komplikované, bolo náročné aj pre kolektív úradu, ale podstatné je, že dnes sú už vytvorené predpoklady na efektívnejšie využitie štátnej pomoci, pretože pri žiadostiach o poskytnutie štátnej pomoci musí žiadateľ podrobne zdôvodniť jej potrebu a vyčísliť dosiahnuté efekty. Povedané inými slovami, pôsobnosťou zákona boli stanovené veľmi jasné a náročnejšie vzťahy medzi príjemcom štátnej pomoci a medzi poskytovateľmi štátnej pomoci.

Úrad pre štátnu pomoc vznikol a pôsobí v priestore, ktorý je vykolíkovaný zákonom o štátnej pomoci, a napriek tomu, že sa ešte aj dnes dotvára, zdokonaľuje a dobudováva, je funkčný. Preto neviem pochopiť niektoré úvahy, ktoré odzneli v médiách o jeho zrušení alebo o jeho zlúčení s inými úradmi, aj keď som vo všetkých oblastiach za racionalizáciu. Bol by som veľmi rád a prosím pani ministerku, aby k tomu zaujala stanovisko, či je to jej názor, alebo len predstavy niektorých novinárov. Naopak, vytvorme tomuto úradu tie najlepšie právne podmienky, ako to spomínal pán kolega Mesiarik, aj čo najväčšiu samostatnosť a nezávislosť. Pretože toto je cesta, ktorá môže byť riešením súčasnej kritickej situácie v jednotlivých regiónoch. Rovnako aj ja veľmi rád otvorím túto novelu zákona a som veľmi rád, že môžeme konštatovať s odstupom 1,5 roka, že úrad je funkčný a že mnohým, či už firmám, alebo jednotlivým oblastiam, už pomohol dostať sa z krízy a núdze. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Sopko bol posledný prihlásený písomne do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Pýtam sa teraz pánov poslancov, či sa ešte niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pani ministerky, navrhovateľky, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Veľmi krátko by som chcela zareagovať na vystúpenie obidvoch pánov poslancov. Najskôr k pánovi poslancovi Sopkovi. Otázka kompatibility zákona, ja by som to neposudzovala ako nedostatok predlohy zákona zo strany predkladateľa, pretože je celkom prirodzené, že legislatíva sa stala kompatibilnou postupne a nie je to v dôsledku toho, že by predkladateľ predkladal zlý návrh, ale táto postupnosť krokov vždy súvisí s možnosťami, ktoré v tej legislatíve sme schopní presadiť z hľadiska dôsledkov tejto legislatívy do reálneho života. Preto je celkom bežné, ja neviem, môžem hovoriť o desiatkach zákonov, ktoré sme predkladali do Národnej rady, o ktorých si uvedomujeme, že nie sú ešte 100-percentne kompatibilné, trebárs hovorím o niektorých daňových zákonoch, ktoré dnes budú, pokiaľ tam nežiadame o prechodné obdobie, tak budú kompatibilné plne až po vstupe do Európskej únie. Pokiaľ žiadame o prechodné obdobie, tak budú kompatibilné až po uplynutí tohto prechodného obdobia.

Z hľadiska úvah okolo Úradu pre štátnu pomoc. Chcela by som sa k tomu vyjadriť, asi ako tieto úvahy vznikli a ako by sa v prípade, že by vláda podporila takýto návrh, aj mohli alebo nemohli realizovať. Žiaľbohu, skúsenosti so zakladaním tohto úradu a s jeho nábehom boli nie veľmi pozitívne, napokon viete, že Národná rada krátko po tom, ako rozhodla o poste - myslím, že predseda sa volá? - predsedu Úradu pre štátnu pomoc, musela rozhodovať o vymenovaní nového predsedu Úradu pre štátnu pomoc. No a viete aj o tom, že na tomto úrade sa uskutočnila potom kontrola Najvyššieho kontrolného úradu, ako i ministerstva financií, ja myslím, že i Úradu vlády. Úrad vlády, ktorý kontroloval dodržiavanie zákona o štátnej pomoci, poukázal na niektoré závažné nedostatky a to bol aj dôvod, pretože zákon hovorí presne, taxatívne vymenúva, za akých podmienok je možné podať návrh na odvolanie predsedu, že vláda rozhodla o podaní tohto návrhu. Samozrejme, o tom bude musieť potom rozhodovať Národná rada Slovenskej republiky.

V nadväznosti na to sa začalo diskutovať o tom, či tento model, ktorý sme my zvolili, bol najlepším modelom, to znamená, že vznikla samostatná inštitúcia a začalo sa poukazovať na to, že v Českej republike je Úrad pre štátnu pomoc vlastne súčasťou úradu, tam sa to, tuším, volá Antimonopolný úrad. Nasledujúci krok bol taký, že sme sa obrátili na Európsku komisiu, akoby sa pozerala na niečo podobné, keby sme realizovali podobný krok ako v Českej republike, a môžem povedať, že v tejto chvíli máme pozitívne vyjadrenie Európskej komisie.

Samozrejme, že nasledujúci postup je príprava zmeny zákona, jeho schválenie v Národnej rade. Nazdávam sa, že bude dostatok priestoru, aby sme o týchto otázkach ešte hovorili podrobnejšie, no a napokon bude mať konečné rozhodnutie v rukách Národná rada Slovenskej republiky. Dovtedy by bolo však veľmi žiaduce, aby úrad, samozrejme, riadne fungoval a bolo by vhodné, aby sme aj doriešili otázku zmeny na poste predsedu Úradu pre štátnu pomoc, ale tu je potrebné, samozrejme, konanie Národnej rady Slovenskej republiky.

K návrhu pána poslanca Mesiarika, myslím si, že vzhľadom na to, že sa nebude hneď hlasovať, budeme mať ešte určitý časový priestor, aby sme o tom diskutovali, ja by som len zatiaľ predbežne chcela poukázať, že máme s ním ako predkladateľ trošku ťažkosti, a to vzhľadom na znenie zmluvy o pridružení medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou, ktoré nás zaväzuje dodržiavať pravidlá na poskytovanie štátnej pomoci. Takže ja vás potom poprosím po skončení rokovania k tomuto zákonu, pán poslanec Mesiarik, že by sme sa na chvíľočku vonku poradili aj s mojimi pracovníkmi, aby sme si vysvetlili stanovisko predkladateľa podrobnejšie k tomuto vášmu návrhu a možnosť jeho podpory alebo nepodpory. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke. Chce sa k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nie.

Páni poslanci odporúčam, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu a pristúpili k rokovaniu Národnej rady o ďalších bodoch, ktorých predkladateľkou za vládu Slovenskej republiky je pani ministerka.

Ďalší bod programu je

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Štvrtého dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde - špeciálna jednorazová alokácia SDR,

ktorý prerokúvame ako tlač 1033. Prosím teraz, aby z poverenia vlády pani ministerka odôvodnila návrh na vyslovenie súhlasu s navrhovanou zmluvou.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Vážená poslanecká snemovňa, návrh na prijatie Štvrtého dodatku článkov Dohody Medzinárodného menového fondu, ktorý sa týka špeciálnej jednorazovej alokácie SDR, je od roku 1997, keď ho schválila Rada guvernérov MMF na výročnom zasadnutí v Hongkongu, pripravený na odsúhlasenie členskými krajinami. Alokácia SDR spočíva v pridelení tejto meny členským štátom na doplnenie ich rezervných aktív. Medzinárodnému menovému fondu vyplýva táto právomoc z čl. 15 jeho stanov. Vzhľadom na to, že ide o špeciálnu jednorazovú alokáciu, musí ju odsúhlasiť minimálne 110 členských štátov, ktoré disponujú 85 % celkového počtu hlasov.

K 15. 7. 2001 oznámilo svoj súhlas s návrhom Štvrtého dodatku článkov dohody 108 členských štátov predstavujúcich 72,1 % z celkového počtu hlasov. Ak dodatok prijmú USA a ktorýkoľvek ďalší člen MMF, dodatok nadobudne platnosť. Z belgickej skupiny neoznámilo svoj súhlas už len Slovinsko a Bielorusko. Vzhľadom na to, že pre všetky členské štáty MFF bez rozdielu, či už niekedy boli, alebo neboli účastníkmi alokácie, sa pomer alokácie SDR k členskej kvóte vyrovná na 29,3 %, vychádza sa z výšky členských kvót k 19. 9. 1997. Podiel Slovenskej republiky na pridelení SDR bude predstavovať 75,47 mil. SDR, t. j. približne 98 mil. USD.

Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 708 zo dňa 13. 9. 2000 a rozhodnutia Bankovej rady NBS zo dňa 27. 10. 2000 Národná banka Slovenska realizovala predčasné splatenie pôžičky STF (System Transformation Facility) vo výške 75 mil. SDR, ktorá sa mala podľa pôvodného splátkového kalendára splácať do roku 2004. To znamená, že o uvedenú sumu sa znížili devízové rezervy Slovenskej republiky. Pokiaľ bude odsúhlasený návrh Štvrtého dodatku článkov Dohody MMF, bude alokácia SDR, ktorá pripadne Slovenskej republike, v podstate nahrádzať sumu predčasne splatenej pôžičky STF.

Alokácia SDR na jednej strane predstavuje zvýšenie devízových rezerv členskej krajiny, na druhej strane však je zároveň pohľadávkou MMF voči nej v prípade, že by sa fond rozhodol anulovať pridelenie SDR. Alokácia SDR podlieha platbe úrokov, ktoré sa platia z pridelenej sumy alokácie podľa základnej úrokovej sadzby. V januári 2001 sa pohybovala v rozpätí 4,42 % až 4,6 %, ktorú MMF stanovuje týždenne. Úroky sú splatné štvrťročne a uhrádzať ich bude Národná banka Slovenska tak, ako to bolo doteraz pri pôžičkách, ktoré MMF poskytol Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že alokácia SDR nebude mať žiadny dosah na štátny rozpočet.

Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky odsúhlasila prijatie návrhu Štvrtého dodatku článkov Dohody MMF o špeciálnej jednorazovej alokácii SDR. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Teraz poprosím pána poslanca Šeptáka, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zmluvy v gestorskom výbore.

Pán poslanec Šepták.

R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, dámy a páni, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Štvrtého dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde - špeciálna jednorazová alokácia SDR (tlač 1033), pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1173 z 11. júna 2001 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil k uvedenej dohode ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený dodatok k dohode prerokoval na svojom zasadnutí 23. augusta 2001, uznesením č. 717 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s prijatím Štvrtého dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde - špeciálna jednorazová alokácia SDR (tlač 1033), vysloviť súhlas. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky predložený dodatok k dohode prerokoval na svojom zasadnutí 23. augusta 2001, uznesením č. 148 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s prijatím Štvrtého dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde - špeciálna jednorazová alokácia SDR (tlač 1033), vysloviť súhlas.

Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením č. 736 zo 4. septembra 2001 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Štvrtého dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde - špeciálna jednorazová alokácia SDR (tlač 1033a). Výbor určil spoločného spravodajcu výborov a poveril ho predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnom dodatku k dohode ihneď po skončení rozpravy k nemu. Ďakujem, pán predsedajúci.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, ústne nevidím, že by sa niekto z prítomných pánov poslancov hlásil a mal záujem vystúpiť k návrhu prerokúvanej zmluvy. Odporúčam, aby sme prerušili rokovanie o prerokúvanom bode programu.

Pani ministerka je navrhovateľom ešte ďalších troch návrhov zmlúv na vyslovenie súhlasu. Odporúčam taký postup, keby pani ministerka jednotlivo odôvodnila postupne najskôr všetky tieto tri návrhy zmlúv a potom by vystúpili spravodajcovia k týmto návrhom.

Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem.

Prosím pani ministerku, aby teraz z poverenia vlády predložila

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kanady o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (tlač 1053).

Nech sa páči, pani ministerka.