B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že nemám žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán spravodajca sa hlási. Pán poslanec Bartoš a pán poslanec Jasovský. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

Pán spravodajca, nech sa páči ako prvý.

G. Palacka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som navrhnúť dva pozmeňujúce návrhy, a keďže oba sa týkajú bodov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, tak najskôr navrhujem, aby sme hlasovali o bode 3 a o bode 4 spoločnej správy osobitne a následne navrhujem tieto dva pozmeňujúce návrhy.

V § 18 v odseku 12 prvá veta navrhujem, aby znela: "V tuneli a v jeho konštrukcii, ktorý je súčasťou diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, je zakázané umiestňovať elektrické vedenia, produktovody a potrubné vedenia s horľavými látkami, ktoré neslúžia na jeho prevádzku." Toto znenie je podobné, ako je znenie uvedené v spoločnej správe s tým rozdielom, že ten dôvetok, "ktoré neslúžia ne jeho prevádzku", sa týka nielen elektrických vedení, ale aj tých produktovodov a potrubných vedení. Myslím si, že je nedopatrením, v ústavnoprávnom výbore bola táto poloveta vsunutá za elektrické vedenia, ale zjavne sa týka celého tohto odseku, teda celej vety v tomto odseku.

Preto navrhujem, aby sme neschválili ten návrh uvedený v spoločnej správe, ale aby sme schválili tento pozmeňujúci návrh, ktorý vystihuje úmysel, aby sa v tuneli neviedli a neumiestňovali žiadne vedenia, ani elektrické, ani nejaké plynovody a podobne, ktoré neslúžia na prevádzku tunela. Ide, samozrejme, o bezpečnostné dôvody, najmä vzhľadom na niekoľko nehôd, ktoré sa v poslednom čase udiali v rôznych tuneloch.

Druhý pozmeňujúci návrh sa týka dňa účinnosti. Pôvodný vládny návrh uvádzal deň účinnosti 1. júla, v spoločnej správe sa odporúča to posunúť na 1. októbra, ale keďže dnes je už 3. októbra, tak je zjavné, že nemôžeme tento návrh podporiť, preto navrhujem, aby sme neschválili pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy. A, naopak, navrhujem, aby v článku 2 sa slová "1. júla 2001" nahradili slovami "1. januára 2002". Tým sa zabezpečí, že zákon nebude retroaktívny a stihne sa vlastne legislatívny proces dokončiť vrátane uverejnenia. Ďakujem, pán predsedajúci, toto sú moje návrhy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bartoš a pripraví sa pán poslanec Jasovský.

Nech sa páči, pán poslanec Bartoš, máte slovo.

S. Bartoš, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, predmetom úpravy predloženého návrhu zákona, ako to aj pán predkladateľ uviedol, je najmä zavedenie nových sadzieb ročných a krátkodobých diaľničných nálepiek. Ako sa v návrhu zdôvodňuje, v záujme zosúladenia našich predpisov s predpismi Európskej únie sa navrhuje aj nová úprava kategorizácie motorových vozidiel a pre príležitostných užívateľov dopravnej siete pri ťažších motorových vozidlách sa zavádzajú aj jednodňové nálepky.

Voči aproximácii nemáme žiadne výhrady, a preto podporujeme predložený návrh zákona aj s tými pripomienkami, o ktorých tu už hovoril aj pán spravodajca. Výhrady však máme voči prílohe č. 1., teda sadzobníku úhrad, na základe ktorej dôjde k neúmernému zvýšeniu ceny za diaľničné nálepky, a to vo všetkých kategóriách motorových vozidiel. Chcem len pripomenúť, že pokiaľ sa pri najnižšej kategórii do 1,5 tony v roku 1998 platila diaľničná známka vo výške 200 korún, v roku 1999 400 korún, teraz sa navrhuje 600. Pri vozidlách od 3,5 do 12 ton bola 1 000, potom 2 000, teraz je 3 000, navrhuje sa 4 000. Pri motorových vozidlách nad 12 ton bola 2 000, potom 4 000, teraz je 6 000, navrhuje sa 8 000. Zdá sa nám to neúmerný nárast. Toto zvýšenie však najviac postihuje majiteľov malých osobných motorových vozidiel, čo v súčasnej ťaživej sociálno-ekonomickej situácii považujem minimálne za neetické. Stane sa tak aj na základe už spomínaného zlúčenia dvoch najnižších kategórií do jednej kategórie do 3,5 tony.

Predložený pozmeňujúci návrh, ktorý tu predkladám, by mal odstrániť tento rozpor. Navrhujem ponechať doterajšie zadelenie osobných a malých úžitkových motorových vozidiel do dvoch kategórií, a to do 1,5 tony a do 3,5 tony, pričom by sa aj naďalej za diaľničné nálepky platilo tak ako v tomto roku. K miernemu zníženiu cien, ale menšiemu, ako predpokladá vládny návrh, by podľa tohto pozmeňujúceho návrhu došlo pri diaľničných nálepkách pri motorových vozidlách nad 3,5 tony a 12 ton, a to tak pri ročných, pätnásťdňových i jednodňových diaľničných nálepkách.

Schválením pozmeňujúceho návrhu sa nenaruší harmonizácia s predpismi Európskej únie, pretože tieto prvoradú pozornosť venujú nákladnej preprave a najmä preprave ťažkými nákladnými vozidlami. Zaviesť jednu kategóriu pre všetky motorové vozidlá do 3,5 tony máme ešte čas, môže sa tak urobiť v neskorších rokoch, minimálne máme čas do obdobia, keď budeme vstupovať do Európskej únie.

Odovzdávam pozmeňujúce návrhy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Kužma.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Nebudem teraz hovoriť o cene známky, lebo to je vec, ako to schválime, ale kategória do 1,5 tony, ona de iure ani taká neexistuje, lebo ak získavame vodičské oprávnenie typu B, je to obmedzenie 3,5 tony, poprípade 8 osobami plus vodič. Čiže kategória 1,5 tony nie je technická kategória, je to kategória, ktorá bola vymyslená len kvôli známke a nepoužíva sa vlastne nikde v Európe, lebo vodičské oprávnenia sú koordinované v rámci celej Európy kategóriami. Čiže oprávnenie B ma svoj ekvivalent v Nemecku, Rakúsku, kým oprávnenie cez známky je už vecou každej krajiny. Čiže myslím si, že to oprávnenie na 1,5 tony je už prežité. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bohunický.

P. Bohunický, poslanec: Pekne ďakujem, pán podpredseda. Ja sa chcem pripojiť k návrhu pána poslanca Bartoša, hlavne čo sa týka ceny diaľničných známok. Viackrát sa v tejto snemovni už robila rozprava o tomto zložitom a citlivom probléme. Vzhľadom na kvalitu a dĺžku našich diaľnic sa nám zdá neúmerne vysoká úhrada za používanie takýchto diaľnic. Myslíme si, že vzhľadom na súčasný stav aj v našom technickom parku, myslím automobilov, je dostatočne odlíšená známka do 1,5 tony, aj keď vzhľadom na právo Európskej únie takúto tonáž nepoužívajú. Ja si myslím, že naozaj táto kategória bola zavedená iba kvôli diaľničným známkam, a preto by sme mali v súčasnom období, znovu hovorím, kúpnej sile v technickom stave, ale aj povahe diaľnic pokračovať v 1,5-tonovej známke v takej istej cene, ako bola doteraz. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský. Nech sa páči, máte slovo.

J. Jasovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, niekoľko slov k tejto problematike. Mohol by som aj ja začať vystupovať tým, že by som hodnotil kategórie vozidiel, mohol by som hodnotiť výšku platieb za používanie diaľnic, len by som bol rád, keby sme trošku našu pozornosť upriamili iným smerom. Otázka platby, ako je realizovaná na Slovensku, nie je správna a nie je v súlade s názormi Európskej únie. My dnes platíme za používanie diaľnice formou nálepiek. Táto otázka nie je riešená správne, bolo by potrebné pokračovať cestou, ktorú sme začali rozvíjať my, otázkou informačných systémov a otázkou elektronického platenia za využívanie diaľnice. Vtedy bol tento systém spravodlivý, pretože za diaľnicu by zaplatil ten, ktorý ju používa v danom čase a v množstve, ktoré je potrebné. To znamená, že pokračovať v budovaní informačných systémov a pokračovať v tých tendenciách, ktoré sme začali, bolo absolútne správne. My sa však dostávame trošku bokom a hovoríme len o členení, o zvyšovaní a o tom, akým spôsobom platby budú prebiehať.

Takisto otázka, ktorú nerieši novelizácia tohto zákona - a bol by som rád, keby azda buď pán minister, keby bol prítomný minister dopravy, keby mohol hovoriť na otázku, ako je možné riešiť aj jazdu mimo diaľnice, pretože aj to je jedna z podmienok možného spoplatnenia využívania diaľnic, aby mal motorista možnosť vybrať si, či teda bude používať úseky diaľnice, alebo bude cestovať mimo diaľnice, a za používanie diaľnice takto nie je ochotný platiť. Okrem nálepiek, ktoré sú na Slovensku používané a, samozrejme, sú používané aj v okolitých krajinách, napríklad v Čechách, je možný aj, samozrejme, ešte iný spôsob, ktorý trochu predražuje výstavbu diaľnic, ale je tiež v podstate spravodlivý. Je to tá otázka budovania mýtnic. To znamená, vyberanie poplatkov tiež od toho-ktorého motoristu, ktorý na diaľnicu vstúpi, keď ju opustí, zaplatí príslušné mýto, považujem to takisto za spravodlivé. Aj keď znovu hovorím, je to otázkou určitého predraženia výstavby diaľnic. Ale výstavba diaľnic na Slovensku tak či tak sa dostáva do predražovania, pretože vzhľadom na to, že bol prijatý tzv. variant B, ktorý je plne takisto veľmi otázny a ceny stavebných prác z roka na rok rastú koeficientom v poslednom období 1,4 a výstavba diaľnic je rozložená na obdobie viacerých rokov, naberá hrozivé podmienky, pretože dochádza k neustálemu predražovaniu z roka na rok.

Názor, ktorý sme prezentovali v predchádzajúcej vláde, bol ten, že je potrebné postaviť diaľnice na Slovensku, tieto diaľnice by boli schopné si na seba splácať, napríklad formou vyberania mýta alebo iného, a riešiť otázku splácania výstavby diaľnic v rozložení na obdobie viacerých rokov. Dnes sa používa iná metodika, skôr sa teda rozťahuje aj výstavba diaľnic na obdobie viacerých rokov, ale upozorňujem, že nedochádza k predlžovaniu časov, ktoré sú potrebné na splácanie úverov, to znamená, dochádza k neúmernému a zbytočnému predražovaniu výstavby diaľnic aj v tom relatívne veľmi obmedzenom množstve, ktoré sa na Slovensku stavia.

Takisto treba ešte povedať, že podmienky a predpoklady Európskej únie na to, aby bol zavedený poplatkový systém za využívanie diaľnic, je, že na Slovensku by mali existovať určité ucelené úseky výstavby diaľnic. Ale pozrime sa trošku bližšie, ako to na Slovensku dnes vyzerá. Ak sme skončili s výstavbou diaľnice v smere na Považskú Bystricu a prakticky 29 km od Žiliny, kde ešte aj v tomto teréne bol postavený alebo rozpracovaný tzv. tunel Ovčiarsko, ktorý je dnes obývaný bezdomovcami, pretože stavba na tomto tuneli nepokračuje, nájdeme dnes stavebné mechanizmy veľmi obmedzené, v obmedzenom počte prakticky tam, kde sme ich zanechali po odchode z vlády roku 1998.

Ak sa pozrieme v smere od Žiliny na Čadcu, čo považujem za mimoriadne strategický úsek, pretože netreba hovoriť o aktivizácii Českej republiky, o aktivizácii Poľska, Maďarskej republiky, aj v súvislosti napríklad s kombinovanou dopravou, kde veľmi výrazne upozorňujem pána ministra dopravy, že Katovice v Poľsku stavajú veľké logistické centrum, kde sa uvažuje dokonca s potiahnutím širokorozchodnej trate až do Katovíc a v prepojení potom na Českú republiku a na západ, to znamená, Čierna nad Tisou skončí, aj keď je to oblasť železničnej dopravy, ale to je v prepojení na cestnú dopravu mimoriadne závažné. Upozorňujem, že takisto aj v oblasti cestnej infraštruktúry dochádza k značnému zastaveniu prác na Slovensku a zvyšovaniu prác v okolitých krajinách. Hovorím o tom už tri roky. Je to znovu, bohužiaľ, údel opozičného poslanca, ktorý hádže hrach na stenu, ale táto situácia sa nám v najbližších rokoch môže veľmi kruto vypomstiť.

Ja som už hovoril v Národnej rade, že darmo prijmeme zákon o priemyselných parkoch, a hovoril som o tom aj v čase, keď sme tento zákon prijímali. Hovoril som o tom, že mi chýba v tomto zákone napríklad pasáž, kde by bolo ministerstvo dopravy hovorilo, áno, priemyselné parky za podmienky rozvoja infraštruktúry, a to znamená v rokoch tých a tých, takto a takto, aby priemyselné parky mohli vznikať. Iste mi dáte za pravdu, že pokiaľ bude na Slovensku niekde priemyselný park a infraštruktúra nebude ani v zámere, aby bola budovaná, ten priemyselný park je chimérou a bude stavaný skutočne len na Záhorí v dosahu, čo je európsky štandard 25 km k diaľnici. Takto sa napríklad dostávame do paradoxných situácií, že otvorenie hraničného priechodu Novoť na Orave vo februári tohto roku, kde bol prítomný poľský minister na slovenskej strane, a slovenský pán minister, bohužiaľ, nemal čas, aby tam prišiel, do Novote. Dnes občania Oravy sú schopní sa dostať skôr na poľskú diaľnicu a tak v pokračovaní na Českú republiku ako na slovenskú stranu, pretože tá výstavba diaľnice je veľmi, veľmi zastavená.

Mohol by som hovoriť napríklad o tuneli Branisko, kde vznikla paradoxná situácia počas návštevy predsedu vlády, ktorý tam bol za posledné obdobie dvakrát. Pri predchádzajúcej návšteve mu pripravili vstup od, myslím, západného portálu s tým, že v polovici tunela sa otočí pán predseda vlády a bude sa vracať naspäť. Pán predseda vlády požiadal o pokračovanie a zistil, že v druhej polovici Braniska sa nestavia. Dostal sa tam do kolízie s pracovníkmi. Iste viete, že debata, ktorá tam bola prítomná, bola dosť nešťastná. Pán minister Macejko a ďalší funkcionári Slovenskej správy ciest neboli schopní reagovať na situáciu, ktorá je dnes.

Dalo by sa hovoriť o mnohých ďalších veciach, ako to teda vyzerá. Napríklad v oblasti stredného Slovenska, kde vláda zrušila uznesenie o výstavbe diaľnice v smere na Banskú Bystricu. Pozrite si, prosím, od apríla tohto roku obchvat Novej Bane nie je budovaný, a napriek tomu sa robí úprava cestnej siete priamo v meste Nová Baňa, robí sa položenie novej asfaltovej vrstvy v smere na Novú Baňu paralelne s výstavbou diaľnice, kde zdroje podľa môjho názoru mohli byť radšej použité na dostavbu obchvatu Nová Baňa, a nie na cestu II. triedy, ktorá po dobudovaní diaľnice, samozrejme, stratí svoj význam.

Dalo by sa hovoriť o tom, prečo meškajú tendre na pokračovanie Nová Baňa v smere na Hronský Beňadik, Nová Baňa na Rudno. Tieto tendre mali byť už dávno za nami a pokračovanie tejto cesty, kde projekčná dokumentácia bola mimoriadne pekne pripravená, mohlo pokračovať.

V utorok ráno, bolo to teda včera, som cestoval do Bratislavy. Predbehol ma maják, modrý maják BMW, ktoré surovo predbiehalo kolónu v tých najnešťastnejších úsekoch. Bol to bavorák, nebudem hovoriť číslo, bol to bavorák Národnej rady s modrým majákom. Neviem, čo včera tak strašne horelo, či koaličná rada, alebo čo, že bavorák bol nútený vytláčať celú kolónu vozidiel, aby sa dostal v čase okolo 9.00 hodiny do Bratislavy. Nemyslím si, keby tento bavorák a človek, ktorý v ňom sedí, si všimol radšej to, aká situácia vo výstavbe cestnej siete je, a keby si možno všimol protokoly Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré sa množia, ale ktoré zapadajú prachom, aj z tejto oblasti, bolo by to asi prospešnejšie.

Dalo by sa hovoriť na tému sľubov pána predsedu vlády, ktorý hovoril počas stretnutia s maďarským partnerom, prepojenie Dukla - Prešov - Košice - Miškolc, kde dal prísľub, že táto rýchlostná komunikácia, alebo diaľnica bude veľmi výrazne budovaná. Aká je dnes situácia? Ministerstvo dopravy paradoxne napíše na sľub predsedu vlády, že to nemá význam. Túto komunikáciu nemá význam vôbec stavať. Predseda vlády niečo sľúbi inému predsedovi vlády, a ministerstvo dopravy napíše, že to bolo bla, bla, bla a že to si netreba všímať. Je to pre mňa také dosť zaujímavé. Nebol by som si to ja veľmi trúfol po rozhovore nášho predsedu vlády s iným predsedom vlády, ale chcem vás ubezpečiť, že náš predseda vlády by sa ma bol predtým najprv opýtal, či má význam, aby sme takúto komunikáciu stavali, aby potom rokoval s partnerom zo zahraničia.

Dnes bola spomenutá vo vystúpení pán ministra otázka Štátneho fondu cestného hospodárstva. Páni a dámy, treba si všimnúť, máme ten materiál už na svojich stoloch, rušenie fondov. Všimnite si a požiadajte ministra dopravy alebo ministerku financií, koľko peňazí, koľko desiatok miliónov korún bude stáť len preklopenie zmlúv, ktoré boli napojené na Štátny fond cestného hospodárstva. Ja som rád, keď dochádza k zlepšeniu situácie v niektorých veciach, ale tam, kde dochádza k rušeniu a kde sa kompetencie z príslušného ministerstva dopravy preklopia relatívne na ministerstvo financií, ktoré bude určovať, ako sa vlastne budú stavať diaľnice na Slovensku, ono bude stanovovať, koľko pridelí peňazí. Ale ja znovu hovorím, že na prvom mieste by mali byť ministerstvá dopravy, hospodárstva, ja neviem, ďalšie ministerstvá, ktoré sú rozvoja schopné. A ministerstvo financií je na to, aby zabezpečovalo zdroje, samozrejme, zdroje lacné, zdroje dlhé, zdroje výhodné, ale dnes je paradoxne situácia iná. Ministerstvo financií určuje, ako bude vyzerať rozvoj tohto štátu.

Všimnite si, ako vyzerá plnenie zákona o štátnom rozpočte na rok 2001. Za chvíľu sa stretneme zrejme k rozpočtu 2002. Neviem, či to nebude posledný zákon, ktorý táto Národná rada možno schváli. Všimnime si, ako to vyzerá tam v otázkach opráv, údržby, a v tej súvislosti by som sa tiež opýtal: Kdeže potom pôjdu zdroje z nákupu alebo z predaja nálepiek, ak sú snahy predať diaľničné strediská údržby, dať ich do súkromných rúk, kdeže potom tieto zdroje pôjdu? Ako tá údržba vlastne bude vyzerať?

Všade hovoríme o otázkach zdrojov z privatizácie. Plynárenský priemysel by už podľa môjho názoru mal stáť nie toľko, za koľko sa uvažuje predať, samozrejme, dobré by bolo poznať tú jeho skutočnú hodnotu, akú plynárenský priemysel má, a nie teda tú, za ktorú bude predaný. A nechcem hovoriť o okolnostiach, ktoré s tým súvisia, ale ten plynárenský priemysel by musel stáť strašné stovky miliárd, aby sa z neho poplnilo to školstvo, tá výstavba diaľnic, zdravotníctvo, kde všade zdroje z plynárenského priemyslu majú tiecť. A ja sa obávam, že to predáme raz, zaplátame niekoľko striech na školách, vyplatíme, zaplátame niekoľko striech na nemocniciach, ale čo bude o rok, nás akosi nevzrušuje. Schválili sme tu akýsi zákon o prevode kompetencií. Zákon podľa mojej mienky nedostatočný. Určite v časti, ktorá sa týka rezortu, ktorý poznám, dopravy, pôšt a telekomunikácií, zbavujeme sa nepríjemností bez toho, aby sme hovorili, ako ich má ten príslušný región potom riešiť.

Ja som tu veľmi podrobne hovoril o cestách II. a III. triedy a z čoho som bol veľmi nešťastný, že riaditeľstvo Slovenskej správy ciest nemalo poňatie o tom, čo je v kompetenčnom zákone. Považujem to za strašné, že riaditeľ Slovenskej správy ciest nevie o tom, že mu 2 712 ľudí odchádza. Po rozhovore s ním, náhodnom, dva dni na moje vystúpenie mi hovorí, že je to len čiastka ľudí. Zo 4 700 ľudí 2 700 tak málo celkom nie je, aby si to nemusel príslušný riaditeľ všimnúť.

A na záver už len teda takú perličku, ako sme hodnotení vo svete a vôbec aj rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií, akú naberá váhu. Iste ste zachytili, že na Letisku Milana Rastislava Štefánika sa objavili mínometné granáty. Pokiaľ dochádza k takýmto činom vo svete, vždy sa hľadá krajina, kde je predpoklad slabého riadenia štátu, kde je predpoklad, že formou zábavnej pyrotechniky sa podarí, aby vojnový materiál sa prešmykol do krajiny určenia. Nie je náhodou, že lietadlo, ktoré priletelo z Iránu, náklad malo prevziať ukrajinské lietadlo a malo pokračovať do Angoly, použilo práve letisko Milana Rastislava Štefánika. Chvalabohu, že ešte existujú takí ľudia, ktorí dokážu rozmýšľať a všimli si, že táto cesta je mimoriadne neobvyklá, a všimli si, že napriek aj tomu, že je deklarácia na zábavnú pyrotechniku, že celkom veľká zábava by nemusela byť, keby sa objavili práve tieto výbušniny v tej forme, aké sa objavili na Letisku Milana Rastislava Štefánika.

Ono možno to nesúvisí celkom s cestným zákonom, ale ja len hovorím, že na tú tému, ako ste začali aj vy, aj predkladateľ, alebo spravodajca k tomuto zákonu, zákon je na svete a už k nemu existujú pozmeňujúce zákony. Už sa handrkujeme o tom, aká má byť výška jednotlivých poplatkov, ako majú byť členené vozidlá. Podľa môjho názoru je to scestné a to riešenie malo byť úplne iné. Napríklad vo forme mýtnic, o ktorých som hovoril. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami - štyria páni poslanci. Posledný je pán poslanec Kužma. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som chcel v krátkosti len zareagovať a svojím spôsobom podporiť pána Jasovského v tom smere, kde hovoril v smere rozvoja cestou mýt. Keď porovnáme rozvoj automobilovej dopravy a cestnej siete v Európe, tak pri analýze dozadu zistíme, že v roku 1970 malo Francúzsko asi 150 km autostrád plus okruh okolo Paríža. Ich koncepcia bola štátne cesty trojpruhové, len na ktorých sa následkom neplnenia alebo prekračovania cestných predpisov hromadili dopravné nehody a Francúzsko pri svojej rozľahlosti postupne zvažovalo, ako zmeniť prístup k budovaniu autostrád. V okolitých krajinách okrem Francúzska, teda Belgicka a Nemecka, všade boli autostrády spoplatňované cestou mýt. Asi v roku 1972, alebo 1973 pristúpili na takúto formu a uvoľnili výstavbu autostrád vo Francúzsku a z toho krátkeho úseku, ako som spomínal, zo 150 km v priebehu 20 rokov tam pribudlo, no nechcem klamať, možno 1 500, 1 800 km autostrád. Dneska je Francúzsko takisto popretkávané skoro ako Nemecko.

Takže cesta výberu cez rôzne tie poplatky, známky a podobne je asi cestou, ktorá nie celkom šťastne vedie, pretože nie je schopná do rozvoja siete priniesť taký objem kapitálu, aký je potrebný na to, aby sa dalo pohnúť dopredu. V opačnom prípade musí si na to brať vláda alebo spoločnosť úvery. A to nie je cesta, ktorou uspejeme v rozvoji. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Myslím, že nikto v sále, kto je prítomný, nepochybuje o tom, že vystúpenie pána poslanca bolo vysoko erudované so znalosťou veci. Ja chcem upozorniť na tú partiu, kde poukázal, že krajiny okolo nás intenzívne začali stavať diaľnice, lebo vedia prečo, a čo to bude pre našu ekonomiku znamenať. Ale kto ponesie zodpovednosť? Budete sa zodpovedať, pán minister, táto vláda, čo ste spôsobili?

Hovorili ste, že Mečiarova vláda urobila dlžoby. Vy ste zdvojnásobili dlhy tejto republiky a investície sú takmer mizivé. Takže kto toto si ponesie? Pretože už aj v histórii malé deti sa učia, že rozvoj bol všade tam, kde bola križovatka obchodných dopravných ciest. A vy ste tu tento moment úplne zanedbali.

A je mi veľmi ľúto, že tento parlament pracuje systémom, že ráno sa dve hodiny hlasuje, aby občania, ktorí si chcú nabrať informácie z rokovania, boli odradení od pozerania televízie, a až potom sa začne rokovať o otázkach, ktoré tiež zaujímajú aj našich občanov. A ako to vlastne už s vaším imidžom, čoho sa tiež pán poslanec dotkol, vyzerá, poukazujú na to, aj keď si možno poviete, že to je odťažité, ako dopadli aukcie cenných papierov tohto roku v lete, keď sa nepodarilo ministerstvu financií, je to informácia z 2. júla 2001, predať na trhu, resp. umiestniť na trhu ani jeden cenný papier. To je už signál vášho imidžu... (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, vy zastupujete pána ministra Macejka. Dosť intenzívne sa usmievate, keď diskutujú moji kolegovia. Vám je do smiechu, aj keď idete o 20 % zvyšovať ceny plynu. Ja som však presvedčený, že z objektívnych dôvodov vás ten smiech prejde. Takže nežartujte o veciach, ktoré sú vecami vážnymi.

A to, čo prezentoval pán poslanec Jasovský, má, samozrejme, ešte ďalšie nadväznosti. Stalo sa už tradíciou tejto vlády, že je schopná mnoho pozitívnych riešení bez akéhokoľvek rozmýšľania, bez mihnutia oka zrušiť, bez toho, že by našla alternatívu. Veľmi správne pán poslanec Jasovský poznamenal, že len sprievodné náklady na zrušenie Štátneho fondu rozvoja cestného hospodárstva budú niekoľko desiatok miliónov a ešte stále visí otáznik, že ako sa k tomu problému postavia poskytovatelia týchto úverov, pretože sa bude meniť subjekt prijímateľa a bude sa meniť aj subjekt, ktorý by tento úver mal splácať.

 

Takže ak na jednej strane čiastočne ústretové riešenie aj vo väzbe možno ku kategorizácii motoristov, na druhej strane niekoľko desiatok otáznikov s jedným veľmi veľkým výkričníkom. V oblasti rozvoja cestnej infraštruktúry táto vláda nespravila nič, naopak, to, čo bolo pozitívne, všetko znehodnotila.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kužma.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Myslím si, že kolega Jasovský v časti svojho vystúpenia má pravdu. V jednej časti však ako odborník musí dobre vedieť, že priame platenie alebo iný spôsob platenia diaľničných poplatkov, ako je teraz, sme posudzovali v roku 1990 ešte v rámci medzinárodného tímu, keď chceli Taliani financovať výstavbu diaľnic v rámci Česko-Slovenska a vyšlo nám to, že máme robenú diaľnicu vrátane vypojenia v rozsahu 15 až 20 km. Na to, aby sa oplatilo stavať tzv. colnice, by sme mali mať vypojenie v rozsahu 40 až 50 km. Čiže došlo by pri vybudovaní týchto colníc mimo toho, že dôjde k zvýšeniu nákladov na výstavbu diaľnice, aj k neuveriteľnému predĺženiu dopravy. Jedno riešenie, ktoré vtedy bolo len teoreticky možné - a teraz si myslím a som za to, že má platiť ten, kto túto diaľnicu využíva -, bol návrh využívania čítacích kariet automatického čipového čítania pri presune automobilov a odpočítavaní z účtu. Myslím, že technicky sme už tak na to vyspeli, že nebudeme musieť fyzicky tieto colnice budovať a budú nám stačiť jednoduché čítacie zariadenia, ktoré sa zrejme budú montovať nad rampy nad vjazdy. Ale toto nie je problém vlastne financovania. Toto je problém technický, ktorý návrh tohto zákona nerieši. Tento zákon sa hlavne zaoberá sadzobníkom úhrad. A tu si myslím, že ani takto zvýšené náklady, ktoré sú, nestačia nám na dofinancovanie výstavby diaľnic. A toto je zlé v tomto zákone. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jasovský, môžete reagovať na faktické poznámky.

J. Jasovský, poslanec: Áno. Ďakujem pekne všetkým kolegom poslancom, ktorí vystúpili. Ja ďakujem pánu poslancovi Slafkovskému, ktorý podporil otázku napríklad vyberania mýtneho. Tí, ktorí navštívia Francúzsko alebo iné krajiny, zistia, že aj pri vchode do väčších miest sa vhadzujú peniaze do akýchsi košov, ktoré sa používajú potom na opravu a údržbu tej-ktorej cestnej siete. Pán poslanec iste veľmi dobre vie, keby bolo pokračovanie vo výstavbe diaľnice v smere na Tatry, tak ako sme uvažovali, že Mikuláš bude akousi bránou pre Vysoké Tatry, čo by to pre tento Liptovský Mikuláš znamenalo, vôbec pre celý ten región.

A, pán poslanec Kužma, s vami tiež súhlasím, ale asi ste ma nepochopili. Ja som hovoril o elektronickom systéme, že by bol najprijateľnejší. Tam sú dve možnosti. Buď prostredníctvom kariet, ako ste hovorili vy, alebo prostredníctvom priameho načítania toho-ktorého vozidla, to znamená cez informačný systém, ktorý sa dnes nebuduje. To znamená, ten systém by bol oveľa lepší, ale dnes jednoduchší, aj keď relatívne nákladnejší k výstavbe diaľnic, je systém výstavby mýtnic. Iste, je nepríjemné cestovať napríklad do Talianska v letnej sezóne, keď sa dostanete niekde k mýtnici, stojíte v 15 km rade. Je to nepríjemné, ale na druhej strane má pravdu pán poslanec Slavkovský, ktorý hovorí, že tieto zdroje sú priamo použiteľné. Ale treba povedať, že to, čo som hovoril, že najčistejší systém je ten, zaplatiť toľko, za koľko tú diaľnicu využívaš, to je správne. Mýtnicou alebo elektronickým spôsobom. Nálepka správny systém nie je. A to len potvrdzujeme súčasný stav, ktorý nie je dobrý. To je jeden problém.

Dalo by sa hovoriť na túto tému dlho. Ale skôr ma trápi to, že nie je ani pokračovanie, čo som hovoril, otázka riešenia v mriežke Dukla v prepojení na Prešov a na Košice a otázka takisto obchvatu Košíc, v akom štádiu je, a pokračovať na Ukrajinu. Tam je obrovská možnosť riešenia nezamestnanosti. A tieto všetky stavby stagnujú. A tu je celý problém ešte aj v tom, že končia stavebné povolenia na množstvo stavieb, ktoré boli projekčne vypracované, a nová vláda, pokiaľ nastúpi, bude mať dvojročné vákuum, kým vôbec tieto práce rozbehne... (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko. Nie. Pán spravodajca? Nie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vzhľadom na to, že je tu pán minister, pýtam sa vás, či by bolo možné rokovať o ďalšom návrhu, kde pán minister má odôvodniť vládny návrh zákona. Až potom by sme poobede pristúpili k zákonom, kde pani ministerka je splnomocnená odôvodniť. Či je s tým všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.

Takže pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1029 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte v tlači 1029a.

Vládny návrh zákona odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Harach. Nech sa páči, pán minister. (Reakcia z pléna.)

Tak ako sme sa dohodli, hlasovať sa bude až poobede, najprv budeme hlasovať o zákonoch súvisiacich s reformou a potom o tých, ktoré sme prerokovali doobeda.

Pán minister, nech sa páči.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr sa chcem poďakovať za súhlas, aby som mohol pokračovať v predkladaní tentoraz zákona, ktorý je v gescii ministerstva hospodárstva. Ide o zákon, ktorý považujeme za dôležitý v mozaike prijatých legislatívnych noriem, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie Slovenskej republiky, vytvárajú vhodné podmienky pre domácich i zahraničných investorov.

Národná rada Slovenskej republiky na podporu investícií už prijala, pripomeniem len, zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 1999, a zákon č. 193 o podpore na zriadenie priemyselných parkov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna tohto roku. Aj v dôsledku týchto zákonných opatrení dochádza k pozitívnemu trendu v príleve investícií, najmä zahraničných, ale dnes už možno konštatovať, že aj domáci investori využívajú prvky napr. obsiahnuté v zákone na podporu priemyselných parkov.

V roku 2000 bol čistý nárast prílevu zahraničných investícií do hospodárstva Slovenskej republiky 95,5 mld. Sk. V porovnaní s rokom 1999, keď to bolo len 16,3 mld. Sk, ide evidentne o veľký, veľmi vysoký nárast. V roku 2001, v tomto roku, do 30. júna je čistý nárast zahraničných investícií do všetkých sektorov hospodárstva približne 27,5 mld., je väčší ako v roku 2000. Tieto čísla sú z oficiálnych zdrojov Národnej banky Slovenska.

V navrhovanom zákone upravené investičné stimuly sa však, ako som už povedal, nevzťahujú len na zahraničných investorov, ale môžu byť poskytnuté každej právnickej osobe, ktorá preukáže, že spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Žiadateľom a prijímateľom investičných stimulov podľa tohto zákona môžu byť tuzemské i zahraničné právnické osoby. V návrhu zákona sa ako investičné stimuly navrhujú úľavy na dani z príjmu právnických osôb a príspevky zo štátneho rozpočtu na rekvalifikáciu zamestnancov a na vytvorenie nových pracovných miest. Ustanovujú sa v ňom kritériá, ktoré musí záujemca o poskytnutie investičných stimulov splniť, a upravuje sa v ňom mechanizmus schvaľovania a poskytovania týchto stimulov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a Národného úradu práce pri ich poskytovaní a aj kontrole ich použitia.

Navrhovaný zákon je v súlade so zákonom o štátnej pomoci, ďalej je v súlade s pravidlami Európskej únie a OECD na poskytovanie štátnej pomoci. Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s medzinárodnými záväzkami, ktoré prijala Slovenská republika. Prijatím navrhovaného zákona sa vytvára právny rámec na ďalšie zvýšenie prílevu najmä zahraničných investícií do hospodárstva Slovenskej republiky, na zvýšenie zamestnanosti, ako aj na zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských výrobcov a výrobkov na tuzemskom i zahraničnom trhu.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie piatim výborom. Všetkých päť výborov, ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, ako aj gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie návrh prerokovali a odporučili Národnej rade schváliť ho s pripomienkami. Pripomienky výborov smerovali ku skvalitneniu návrhu zákona zo stránky legislatívnej a legislatívnotechnickej. Vecné zmeny navrhnuté neboli. So schválenými pripomienkami výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy pod bodmi 1 až 4 (tlač 1029a), súhlasím a odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o nich spoločne. Je to však na vašom rozhodnutí.

Chcel by som sa poďakovať všetkým paniam poslankyniam a pánom poslancom, ktorí sa aktívne zúčastnili na dopracovaní prerokúvaného a zlepšení tohto návrhu zákona, a vám všetkým za podporu tohto zákona pri jeho schvaľovaní.

Skončil som, pán predsedajúci. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu.

Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Jánovi Šimkovi a prosím ho, aby nás informoval o výsledku prerokovania tohto vládneho zákona v jednotlivých výboroch.

Pán spravodajca, máte slovo.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená snemovňa, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o investičných stimuloch v druhom čítaní (tlač 1029).

Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov k uvedenému vládnemu návrhu zákona o investičných stimuloch (tlač 1029). Národná rada uznesením č. 1468 z 12. júna tohto roku pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie s termínom do 24. augusta týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania v lehote do 31. augusta 2001 určila tento výbor.

Výbory, ktoré som menoval, prerokovali pridelený návrh a gestorský výbor rovnako ho prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku a uznesením č. 602 zo 4. septembra 2001. Bola vypracovaná spoločná správa, ktorú máte na svojich stolíkoch. Iné výbory Národnej rady rokovali o tomto návrhu zákona o investičných stimuloch a konkrétne bol to výbor pre pôdohospodárstvo, ktorý zaujal k tomu exaktné stanovisko. Gestorskému výboru neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady uvedených v tomto uznesení, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Dovoľte mi, aby som vás informoval o stanoviskách jednotlivých výborov. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 650 odporučil Národnej rade návrh schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 727 odporučil návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre verejnú správu uznesením č. 316 rovnako odporučil Národnej rade schváliť tento návrh zákona s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 359 rovnako odporučil Národnej rade návrh schváliť. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 588 odporučil Národnej rade návrh schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor pre pôdohospodárstvo prerokoval tento vládny návrh 23. augusta a uznesením č. 282 odporučil Národnej rade návrh schváliť s pripomienkami.

Z uznesení uvedených výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte, dámy a páni poslanci, v spoločnej správe, s odporúčaniami na hlasovanie. Preto mi na záver dovoľte, aby som vás informoval, že ako spoločný spravodajca budem odporúčať Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o investičných stimuloch (tlač 1029) schváliť so zmenami a doplnkami. Ďalej uvádzam, že som bol uznesením výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie č. 602 poverený oprávneniami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady.

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, prosím, keby ste otvorili k tomuto bodu rokovania rozpravu.