I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej pán poslanec Orosz.
L. Orosz, poslanec: Vážený pán predseda Najvyššieho súdu, myslím si, že nie je celkom namieste dramatizovať situáciu, tak ako ste to urobili vo svojom vystúpení, my poznáme vaše pripomienky, poznáme aj pripomienky stavovskej organizácie sudcov, máme vlastné pripomienky k tomuto predloženému návrhu zákona, môžem vás ubezpečiť, že ich veľmi starostlivo posúdime pri rokovaní gestorského výboru a budete mať možnosť, samozrejme, byť prítomný a odôvodňovať tie vaše pripomienky, myslím si, že nie je dobré vidieť za všetkým zlý úmysel. Určitá myšlienka z rôznych pohľadov vyzerá rôzne, myslím si, že takto vystupovať nie je celkom dôstojné funkcii predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, možno by bolo, naopak, vhodné, aby ste ocenili pokrok, ktorý sa v legislatívnej oblasti v tomto volebnom období dosiahol postavením súdnej moci. To zdôrazňujem v legislatívnej oblasti. Tento pokrok totiž oceňujú stavovské organizácie sudcov a oceňujú ich aj v zahraničí. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda, môžete reagovať o dve minúty, v rozsahu dvoch minút, upozorňujem, prosím, keby ste zapli mikrofón.
Š. Harabin, predseda Najvyššieho súdu SR: Ja by som si nedovolil posudzovať z týchto kritérií, pán predseda, vaše vystúpenia, ale z toho základu, čo som ja v justícii počas funkčného obdobia zažil, a z tých informácií, ktoré mám, napríklad z rodiaceho sa tohto materiálu, myslím si, že je úplne namieste a je opodstatnená moja dôsledná pripomienka v tom smere, že keby sa napríklad zakomponovalo toto, čo som konštatoval, do rozvrhov práce, tak nie že je to dramatizácia situácie, ale to by vyvolalo dokonca aj iné dramatické následky, to by mohlo viesť dokonca k rozkladu určitých inštitúcií, pretože občania by sa nemohli dovolať skutočne práva. My máme situáciu takú, že po dvoch, troch, štyroch rokoch sa nám vytyčujú termíny na súdoch, prvé termíny, a tento stav je skutočne alarmujúci. Z pohľadu samosprávy by som chcel povedať ešte jednu vec, to je takisto môj názor, samospráva do justície nepatrí, samospráva do štátnych orgánov nepatrí, ja si neviem predstaviť, aby bola samospráva napríklad pri Národnej rade, je to takisto štátny orgán, že by predseda parlamentu mal nejaký samosprávny orgán z užšieho okruhu poslancov alebo aspoň predseda vlády mal tiež nejaký samosprávny orgán, jednoducho demokratizácia do justície áno, demokratizácia ale v takom ponímaní, že všetky otázky, ktoré súvisia s riadením a správou súdov, musia prejsť z výkonnej moci z ministerstva spravodlivosti na súdny orgán....
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda, musím vám už zobrať slovo. Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu, všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister. Nie. Chce sa k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca, pán poslanec, nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime
k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení zákona č. 78/2000 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1082, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1206. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Harach.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som krátko, stručne uviedol návrh zákona, ktorým sa mení zákon o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení, nakladania s vyhoretým jadrovým palivo a rádioaktívnymi odpadmi v znení zákona č. 78/2000 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 429 zo 7. júna 2000, ktorým bolo v časti B bod b3 uložené ministrovi hospodárstva vypracovať návrh novelizácie citovaného zákona z dôvodu nedostatočnej tvorby prostriedkov fondu v dlhodobom výhľade pre zadnú časť palivového cyklu jadrových zariadení v Slovenskej republike. 1V/61 e citovaného uznesenia vlády bolo uložené ministrovi hospodárstva vypracovať návrh zákona o odškodnení obcí nachádzajúcich sa v dosahu jadrových elektrární. Predložený materiál rieši komplexne obidva problémy. Už pri koncipovaní pôvodného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. primárnym zmyslom jeho prijatia bolo zhromažďovanie finančných prostriedkov od prevádzkovateľov jadrovoenergetických zariadení ako náklady budúcich období na likvidáciu jadrových elektrární teda kumulovať finančné prostriedky tak, aby boli dostatočné na likvidáciu jadrových zariadení aj v prípade zániku právnickej osoby, ktorá ich prevádzkovala. Preto novela príslušného zákona, ktorú predkladám, zohľadňuje aj odstávky reaktorov, čo nebude narúšať predpokladané príjmy fondu a napomôže kumuláciu finančných zdrojov na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení. Prostriedky fondu na podporu regiónov, tak ako boli ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 78/2000 Z. z., odčerpávajú časť prostriedkov fondu. Tu bol limit približne 239 mil. Sk za rok pre región Jaslovských Bohuníc a Mochoviec. Ten by nebol dostačujúci na zabezpečenie pôvodného účelu fondu, to znamená, zhromaždiť dostatok prostriedkov na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a riešenie zadnej časti palivového cyklu vrátane ukladania vyhoretého jadrového paliva. Dôsledkom podpory regiónov spôsobom, akým to predkladá teraz platný zákon, by plynulým odčerpávaním prostriedkov fondu bolo i negatívne ovplyvňovanie časti prostriedkov fondu, ktoré sú získané z úrokov a finančných operácií. Navrhovaná novela zákona rieši tieto problémy tým, že obce budú odškodňované priamo prevádzkovateľom jadrovoenergetických zariadení vopred stanovenou právne nárokovateľnou, podčiarkujem, právne nárokovateľnou výškou poplatku, ktorý bude môcť samospráva zahŕňať do príjmovej časti rozpočtu a plánovať jeho využitie. Zároveň sa tým odbúrava administratívne náročné a nepružné vybavovanie žiadostí obcí orgánmi fondu, ktoré nie sú na takúto činnosť uspôsobené. Súčasné znenie zákona nepokrýva plne ani záväzky vyplývajúce z dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a taktiež nevyhovuje z hľadiska tvorby čerpania prostriedkov fondu na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v súlade so zákonom č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie. Predložený návrh zákona je výsledkom dosť náročných aj dlhodobo náročných rokovaní medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom financií. Nebude mať dopad na štátny rozpočet. Návrh predloženého zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a rešpektuje v tejto oblasti všetky medzinárodné dohovory, ku ktorým Slovenská republika v oblasti jadrovej energetiky pristúpila.
Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto zákona a o schválenie tohto zákona tak, aby účinnosť nadobudol 1. januárom 2002, čím by sa najmä z pohľadu napĺňania rozpočtov obcí, tak aby si obce v dosahu jadrovoenergetických zariadení v bohunickom a mochoveckom regióne, v tých troch pásmach, tak ako to hovorí tento zákon, mohli začať plánovať svoje výdavky na základe príjmov, ktoré budú dostávať z novely predkladaného zákona. Ďakujem za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie návrhu vládneho zákona, prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov, zároveň dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Prokopovičovi, aby sa ujal slova.
Nech sa páči.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní k tlači 1082 ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Predložený návrh, tlač 1082, spĺňa podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitostí podľa legislatívnych pravidiel a predseda Národnej rady ho zaradil na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie. Ako spravodajca konštatujem, že sú splnené všetky náležitosti § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Preto v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní. Taktiež budem navrhovať, aby v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady bol návrh pridelený na prerokovanie výborom Národnej rady, a to Výboru Národnej Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre verejnú správu a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej budem navrhovať, aby za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej budem navrhovať lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 5. novembra a v gestorskom výbore do 6. novembra 2001.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Pán poslanec Mesiarik ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Prosím, pán poslanec, máte slovo.
M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, problematiku, ktorú rieši predložený návrh vlády, považujem za skutočne vážnu a potrebnú riešiť, dovoľte mi však, aby som upozornil a vo všeobecnej rozprave vyslovil názor, že akékoľvek zvyšovanie príspevku do Štátneho fondu likvidácie zvyšuje náklady na výrobu elektrickej energie v jadrových elektrárňach, teda aj konečnú celkovú cenu elektrickej energie. Príspevok do Štátneho fondu likvidácie prijatý v pôvodnom znení, teda v zákona č. 254/1994 Z. z., t. j. 10 % predajnej ceny elektrickej energie, skutočne treba považovať za dosť vysoký a, povedal by som, dokonca, že maximálny. Za hlavný argument by som označil to, že musí byť týmto argumentom pripravovaná transformácia energetiky a následné začatie, respektíve pripojenie sa k voľnému trhu elektrickou energiou v rámci Európy. Neodporúčam podporiť a odporúčam teda zvážiť myšlienku platby príspevku za inštalovaný MW, pokiaľ nebude jasne formulované pravidlo nasadzovania blokov do výroby, respektíve regulácie. Jednoznačne musí byť formulovaná etapa prevádzky blokov, teda ak zoberieme do úvahy rozhodnutie vlády o ukončení prevádzky Jadrovej elektrárne V1 a dikciu zákona č. 130/1998 Z. z., respektíve nadväzujúcej vyhlášky Úradu jadrového dozoru, ktorá má číslo 246 z roku 1999, o vyraďovaní jadrových energetických zdrojov, dovolím si vysloviť obavu, že Slovenské elektrárne ako prevádzkovateľ jadrových elektrární bude platiť do Štátneho fondu likvidácie aj za obdobie ukončenia alebo ukončovania prevádzky, ktoré prichádza po ukončení energetickej prevádzky. To znamená, že Slovenské elektrárne by platili do Štátneho fondu likvidácie dovtedy, pokiaľ nebude zrušená licencia Úradom jadrového dozoru o prevádzkovaní jadrovoenergetického zdroja.
Chcel by som aj upozorniť, a teda chcel by som aj na to odpoveď, že návrh je v podstate v rozpore so smernicou Európskej únie 96 z roku 1992, podľa ktorej žiadny zdroj elektrickej energie nesmie byť znevýhodňovaný. Prenesenie nedostatočnosti tvorby fondu, Štátneho fondu likvidácie dnes na prevádzkovateľa, teda prevádzkovateľa jadrových elektrární je nesprávne podľa môjho názoru a zdá sa, že štát akosi týmto spôsobom by sa chcel zbaviť svojej zodpovednosti za staré hriechy. Nakoniec si musíme uvedomiť, že ak by to takto ostalo, v konečnom dôsledku to musí zaplatiť občan, a to je v podobe vyššej ceny za elektrickú energiu.
Opakovane chcem zdôrazniť, že v súčasnosti sa generované zdroje z V1 a V2 používajú na likvidáciu Jadrovej elektrárne A1, ktorá je pozostatkom minulosti. Je pozostatkom bývalej federácie. Slovenské elektrárne riešia za štát tento problém a po vytvorení Štátneho fondu likvidácie vlastne prestal štát dotovať, aspoň podľa mojich informácií, likvidáciu Jadrovej elektrárne A1. Ak by tomu tak nebolo, myslím si, že by sa naakumuloval dostatok prostriedkov z prevádzky V1 a V2, ktoré by skutočne vedeli vygenerovať aj dostatok prostriedkov na svoju likvidáciu. Za vecný argument považujem program modernizácie V1 a pripravovaný program modernizácie V2 a takisto aj možné predĺženie životnosti v oboch jadrových elektrárňach tak, aby sa problém nedostatočnosti zdrojov v Štátnom fonde likvidácie minimalizoval. Výška príspevku stanovená v predloženom návrhu zvyšuje platby prevádzkovateľa jadrových elektrární z 10 na 12 %, a dokonca to člení na tri časti, a to je za inštalovaný výkon, z predajnej ceny elektrickej energie vyrobenej v jadrovej elektrárni a poplatok za jadrové zariadenie. Myslím si, že takýto postup dosť výrazne znevýhodňuje jadrové elektrárne a aj prevádzkovateľa v súčasnosti, teda Slovenské elektrárne.
Dovoľte mi na záver, aby som poznamenal, že je, myslím si, chybou, že tento návrh predsa len nebol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, aj keď sa v dôvodovej správe hovorí, že nemá priamy dopad na štátny rozpočet, ale obávam sa, že môže mať priamy dopad na cenu pre občana, teda na cenu elektrickej energie, teda aj na oblasť sociálnu. K ďalším článkom tohto návrhu nemám výhrady, naopak, myslím si, že je veľmi potrebné hlavne smerom k obciam tie problémy vyriešiť, tak ako ich pán minister v dôvodovej správe predložil. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za ukončenú. Ešte predtým dávam slovo pánovi poslancovi Jurišovi s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Juriš.
A. Juriš, poslanec: No skutočne ja si myslím, že ten článok 3 hovorí o zvýšení tých poplatkov, je správny. Pretože keď si zrátame likvidáciu vyhoretého paliva a likvidáciu po vyradení, tak tie finančné prostriedky zo súčasných odvodov do tohto fondu nebudú stačiť. Čiže my nemôžeme minúť elektriku lacnejšiu a naše deti, starajte sa o to, plaťte. Čiže keď míňame elektriku, musíme si aj na ňu uložiť peniaze na likvidáciu. Myslím si, že je to správne v tomto smere. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister? Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči.
Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Aj keď pán poslanec Juriš vlastne v reakcii na vystúpenie pána poslanca odpovedal možno z istého pohľadu na otázky, ktoré boli stanovené. My sme hodne dlho uvažovali o filozofii tejto novely, diskutovali o tom, konzultovali to aj s predstaviteľmi Slovenských elektrární a dospeli sme nie k trojzložkovému, ako si povedal, pán poslanec, ale k dvojzložkovému poplatku, ktorý sa skladá z výkonu, z platby za výkon a z platby za odpredanú elektrickú energiu. Pozri sa, má to aj stimulačný charakter. Jadrové elektrárne robia základný výkon. Je na manažmente Slovenských elektrární, na manažmente jadrových elektrární, aby si našli zákazníkov, ktorí tento základný výkon budú permanentne odoberať. Aby odstávky, ktoré niekedy sa objavujú počas leta, pretože nie je všeobecne u nás ani, dá sa povedať, takpovediac v celoeurópskom meradle, tak veľká spotreba elektrickej energie a jednoducho tie veľké inštalované výkony stoja. Ale keď zoberiem akože prítomnosť jadrovoenergetického zariadenia, no tá je tam stále. Inými slovami, trošku by mal stimulačne pôsobiť takto novelizovaný zákon, aby predávali čo najviac elektrickej energie, aby sme, povedzme, nadprodukciu elektrickej energie efektívne a so ziskom vyvážali a z toho teda aby sa tvoril aj odvod, ale aby aj elektrárne mali z toho väčší zisk.
Poznámka k plateniu za ukončovanie prevádzky. To je otázka, o ktorej budeme zrejme diskutovať na tejto pôde v súvislosti s V1, pretože signály sú také, že chce parlament rozpravu k tomuto zámeru, ktorý schválila vláda. Ja som pripravený proste, že budeme o tomto zámere hovoriť. Jednoducho to je jadrovoenergetické zariadenie v prvej fáze, to znamená pri odstavovaní reaktora produkuje po klesajúcej krivke elektrickú energiu, produkuje teplo, vieme, že Jaslovské Bohunice sú tepelným zdrojom pre okolité mestá a obce, produkované to bude. Budú sa tvoriť aj zisky. Myslíme si, že počas ukončovania tej prevádzky je adekvátne, aby sa platil odvod do štátneho fondu.
No a v poslednom rozpor so smernicou, prevádzkovateľ jadrovej elektrárne je zodpovedný, povedal pán poslanec Mesiarik a ako keby povedal a prečo nie štát? Nuž v tomto okamihu sú Slovenské elektrárne štátna akciová spoločnosť, ak do toho fondu nebudú teraz vkladať peniaze ony, tak s časovým odstupom, a to platí, čo povedal pán poslanec Juriš, ich tam jednoducho bude musieť vložiť štátny rozpočet, no a vlastne tým či iným spôsobom ich tam jednoducho vkladá štát. Dokonca si dovolím teraz povedať vzhľadom na prognózy, ako sa bude vyvíjať napĺňanie štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení aj vzhľadom na rastúce náklady spojené s takzvaným zadným palivovým cyklom, to znamená s riešením po prvé, ukladanie vyhoretého jadrového paliva do medziskladov do strednodobých úložísk, vybudovanie hlbinného úložiska a rozhodnutie v konečnom dôsledku v horizonte najneskoršie do 10 rokov o tom, ako bude definitívne riešené nakladanie s vyhoretými článkami, s vyhoretým jadrovým palivom, ale aj s rádioaktívnymi odpadmi, či už nízko, alebo vysoko rádioaktívnymi, čo je viac ako slovenský problém, dá sa povedať, že je to celoeurópsky problém, tak toto rozhodnutie do 10 rokov musíme urobiť. Dovtedy sa ten fond nenaplní tak a ani v čase potom sa jednoducho, to treba objektívne vidieť, nenaplní tak, aby tieto problémy bolo možné riešiť bez účasti štátneho rozpočtu, možno v slovenskom prípade bez výraznej účasti aj zahraničných medzinárodných zdrojov. Či už to bude vo forme grantov, ako sa to pripravuje teraz, robíme prípravné kroky pre V1, alebo to bude vo forme veľmi dobrých, dlhodobých nízko úročených úverov, ktoré sú signály z EBRD, že by takéto úvery mohli poskytnúť. Zvýšenie z 10 na 12 % nie je až tak problematické pre Slovenské elektrárne, objektívne treba povedať, že aj dobrou prácou manažmentu Slovenských elektrární, aj realizáciou konsolidačného programu sa hospodárska situácia v Slovenských elektrárňach zlepšuje, ale pán poslanec, tým, že odvádzajú do štátneho fondu, štát to napríklad kompenzuje tieto ich odvody tak, že vlastne za všetky veľké úvery majú Slovenské elektrárne štátnu záruku a spravidla minimálne úrok, ale aj istina sa spláca zo štátnych aktív či už vo vzťahu k ruskej banke, ktorá úverovala financovanie jednotky a dvojky Mochoveckej, alebo aj k iným úverom, ktoré vznikli prerolovávaním úverového portfólia Slovenských elektrární.
Materiál nebol v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, ale Rada hospodárskej a sociálnej dohody je informovaná. Boli rokovania na úrovni manažmentov Slovenských elektrární. Boli veľké rokovania s predstaviteľmi miest a obcí. Teda to znamená Bohunického a Mochoveckého regiónu. Tak ako bol postavený a je postavený súčasný zákon, to je neakceptovateľné. Jednoducho nie je štátny fond vybavený na to, aby rozhodoval o stavebných žiadostiach. Z desiatok obcí, aby ich posudzoval, aby vytváral poradie medzi nimi, to zakladá všelijaké konania, len nie také, ktoré by boli nasmerované na správne využitie týchto peňazí. Tak ako je to navrhnuté tu, že je zákonom stanovená sadzba 4 haliere za meter štvorcový, ktorá sa zvyšuje, keď ideš do 5-kilometrového pásma a znižuje sa, keď ideš z 10 do 20 v Mochovciach a 30-kilometrového pásma v Bohuniciach je jasný algoritmus, kvantitatívne dobre stanovený priamo v zákone a obce môžu možno s výhľadom piatich, šiestich rokov plánovať tieto prostriedky ako svoje príjmy a na druhej strane teda plánovať výdavky na aktivity, ktoré robia. Zákon ich obmedzuje v jedinom. Obmedzuje, to je tak všeobecná formulácia, že to nemožno chápať ako obmedzenie, ale hovorí, že tieto prostriedky musia byť použité na skvalitňovanie životného prostredia, ochranu životného prostredia dotknutých obcí. Nemyslím si, že tento zákon bude mať dopad na ceny elektrickej, elektrickej energie. Práve naopak štátny fond aj dotácie, ktoré sú zatiaľ v Slovenských elektrárňach, vytvárajú možno nie celkom dobrú situáciu a s ňou sa bude treba postupne vysporiadať, aby ten takzvaný zadný palivový cyklus sa primeraným spôsobom premietol do cenotvorby, ale vo veľmi veľkom časovom rozpätí. Ten netreba riešiť zo dňa na deň, z roka na rok vôbec nie, vzhľadom na životnosť jadrových elektrární je možné riešenie tohto problému rozložiť na obdobie 30 rokov, povedzme, pri V1 to malo byť rozložené a pri prvých dvoch reaktoroch mochoveckej elektrárne na minimálne dobu životnosti, ktorá je plánovaná na 40 rokov. Všetko. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca nechce vystúpiť. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom je
prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1103. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1219. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Harach.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní návrh novely banského zákona po tom, čo Národná rada Slovenskej republiky na svojej 43. schôdzi 12. decembra minulého roku pri opätovnom prerokúvaní novely banského zákona ako celku neschválila novelu banského zákona. Nový vládny návrh novely banského zákona v tej istej veci bolo možné predložiť Národnej rade najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia uvedeného návrhu novely, to znamená po 12. júni. Náležitosti teda sú splnené a dnes predkladám novelu opätovne Národnej rade do prvého čítania. Predkladaná novela banského zákona sa zaoberá viacerými zmenami legislatívnoprávneho charakteru. Okrem iného aj tým, že za súčasť nerastného bohatstva navrhuje považovať aj prírodné horninové štruktúry a podzemné priestory v zemskej kôre, ktoré vznikajú dobývaním ložísk vyhradených nerastov, zemného plynu, ropy alebo soli a svojimi geologickými a banskotechnickými parametrami sú vhodné na uskladňovanie plynných alebo kvapalných látok. Ďalej predkladaná novela banského zákona reaguje na novoprijatý zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe, upravuje postupy pri schvaľovaní a odsúhlasovaní výpočtu zásob a odpisu zásob výhradného ložiska, ďalej upravuje inštitúty úhrad a správu úhrad za dobývacie priestory a za vydobyté nerasty, ako aj za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach zemskej kôry. Podľa predkladanej novely banského zákona úhrada za dobývací priestor odpadá pre tie organizácie, ktoré mali určené dobývacie priestory a na ťažbu výhradných ložísk z týchto dobývacích priestorov sa vzťahuje útlmový program schválený vládou Slovenskej republiky. Ide predovšetkým o útlmové programy v oblasti hnedouhoľného baníctva a pripravovaný útlmový program v oblasti rudného baníctva. Predkladaný návrh novely banského zákona reaguje aj na skutočnosť proklamovanú v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že navrhuje upraviť štatút ložísk nevyhradených nerastov, ktoré v prípade, že do 31. decembra 2000 nebudú mať určený dobývací priestor, nebudú sa považovať za výhradné ložiská a od 1. januára 2001 sú ložiskami nevyhradených nerastov vo vlastníctve právnických alebo fyzických osôb, ktoré sú pozemkovoknižnými vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa tieto ložiská nachádzajú. Predkladaná novela banského zákona bude mať pozitívny dopad na príjmovú časť štátneho rozpočtu z titulu zavedenia úhrad za uskladňovanie plynných a kvapalných látok v prírodných horninových štruktúrach zemskej kôry. Odhaduje sa, že zavedením týchto úhrad štátny rozpočet ročne získa okolo 25 mil. Sk. Vláda Slovenskej republiky v novo predloženom zákone vyhovela námietke prezidenta Slovenskej republiky a v predloženom návrhu zákona vypustila pôvodný bod 1, podľa ktorého bituminózne horniny sa mali považovať za vyhradené nerasty, len ak sú vhodné na energetické využitie, tým sa obmedzoval rozsah nerastného bohatstva, ktoré je vo vlastníctve štátu. Návrh novely banského zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a implementuje aj smernicu 94/22 EC Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie v časti výberového konania pri konaniach o určení dobývacích priestorov.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu pri schvaľovaní predloženej novely banského zákona.
Skončil som, pán predsedajúci.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Pavlovi Prokopovičovi. Prosím ho, aby sa ujal slova.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb., tlač 1103, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom.
Konštatujem, že predložený návrh, tlač 1103, spĺňa podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitostí podľa legislatívnych pravidiel a predseda Národnej rady Slovenskej republiky ho preto zaradil na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie. Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru predkladám stanovisko tohto gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Preto v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku budem odporúčať prijať uznesenia, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní. Ďalej budem navrhovať, aby v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1219 bol uvedený návrh pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, že odporúčam ako gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej budem navrhovať, aby prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch bolo do 5. novembra a v gestorskom výbore do 6. novembra 2001.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Pavlovi Prokopovičovi, prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov, ústne sa prihlásili zatiaľ dvaja poslanci, pán poslanec Dzurák, pán poslanec Mesiarik. Konštatujem, že to sú všetci, ktorí chcú vystúpiť v rozprave a prihlásili sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Ako prvý pán poslanec Dzurák, nech sa páči.
Ľ. Dzurák, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k predmetnému návrhu zákona. Nerastné bohatstvo každého štátu je primárnym zdrojom surovín...
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pokoj, pokoj, prosím, nechajte rozprávať pána poslanca.
Ľ. Dzurák, poslanec: ... a technika zlyhala, budem si musieť zobrať druhý papier. Normálne zlyhala technika, je to možné? (Reakcie z pléna.) To ruším? Myslíte?
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec, odporúčam, aby vystúpil pán poslanec Mesiarik a zmeníte si poradie.
Pán poslanec Mesiarik, máš slovo v rozprave, nech sa páči.
M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán minister, vážené poslankyne, poslanci, vzhľadom na to, že tento dôležitý zákon je po určitom čase už druhýkrát v parlamente, chcel by som jednak oceniť, jednak poďakovať všetkým tým, ktorí počas toho obdobia pracovali na tomto návrhu, pretože predsa len je v určitých niektorých veciach odlišný od toho prvého, myslím si, že došlo k určitým zlepšeniam, kde došlo k určitému konsenzu aj z hľadiska odborných skupín, z hľadiska banskej komory, z hľadiska ťažiarov, geológov. Ja si myslím, že ide o veľmi dobrý návrh, ktorý by mohol na určitú dlhšiu dobu stabilizovať toto prostredie.
Dovoľte mi v prvom čítaní upozorniť však na jednu vec, ktorú by som sústredil na § 27 ods. 12. V tomto odseku v tomto paragrafe sa hovorí, že obvodný banský úrad môže zrušiť právo na ťažbu, môže zrušiť dobývací priestor, pokiaľ ten, ktorý robil geologický prieskum, nezačal do troch rokov ťažiť. V starom zákone to bolo trochu inak, jednoducho povedané, do troch rokov mal požiadať o povolenie ťažby, a nie začať ťažiť. Chcel by som upozorniť na ťažkopádnu byrokraciu, na vážne problémy osobitne v týchto katastroch, kde mnohokrát treba vysporiadať desiatky, stovky, tisícky vlastníkov pôdy, tých, ktorí sú mnohí v zahraničí, že bude veľmi ťažko do troch rokov vysporiadať tieto administratívne technické veci a dostal by sa do veľkej nevýhody vlastne ten, ktorý našiel ložisko, urobil prieskum, investoval, nakoniec banský úrad mu to zoberie, pretože nedokázal do troch rokov začať ťažbu. Okrem toho upozorňujem, že je to miesto na korupciu, pretože dá sa tu, samozrejme, za určité úplatky urobiť to skorej, dá sa to zdržiavať za úplatky tak, aby sa stratilo toto oprávnenie, preto nechcem zdržiavať ďalej, vo všeobecnej rozprave by som chcel požiadať pán ministra ako predkladateľa, aby sa na túto vec znovu pozrelo, aby sme v druhom čítaní našli spôsob taký, aby sa skutočne aj geologické práce, ktoré sú náročné a drahé, racionálne využili pre toho, kto vlastne to ložisko našiel, kto robil prieskum, aby sa snáď ponechal text starý, kde bolo treba začať, dať žiadosť na ťažbu, začať konať do troch rokov, a nie ťažiť. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka jedna, pán poslanec Cuper, nech sa páči.
J. Cuper, poslanec: Áno, ďakujem, pán podpredseda. Ja som iba chcel pánovi kolegovi Mesiarikovi povedať, že jedna vec sú podzemné ložiská, tie patria výhradne štátu, lebo všetko to vyplýva z ústavy, čo je pod povrchom, to patrí štátu. Iné je, keby to išlo zrejme o ložiská, ktoré patria, teda sú povrchové, to znamená štrkopiesky alebo kameňolomy. Tam podľa mňa treba rozlišovať v každom prípade, ak sa to nerozlíšilo. To už je, to pán minister možnože spresní, ja neviem, ale ja citujem len článok, myslím, 4 ústavy, že pokiaľ teda ide o podzemné, to znamená či už vody, alebo nerastné bohatstvo, to všetko patrí štátu z ústavy, myslím článok 4 ústavy to hovorí. Takže tam by ten problém vlastníctva nebol, tam je to jednoznačné, že to patrí štátu. Pokiaľ ide o tie povrchové, to je v poriadku, tam si môže otvoriť baňu každý, kto chce štrkovú alebo teda, ale ani tam to nie je zrejme jednoznačné, lebo povrch je jedna vec a už to, čo je milimeter pod povrchom, štrk alebo kameň, to tiež zrejme asi je a s tým súvisí, to už sme tu raz mali, takže to si treba ujasniť, pán kolega Mesiarik. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec bude reagovať na faktickú poznámku.
M. Mesiarik, poslanec: Áno, ďakujem, samozrejme, súhlasím pán poslanec s vami, je to v poriadku, pokiaľ hovoríte o hlbinnom dobývaní a to, čo je v hlbinách, ale neviem, ako by ste chceli ťažiť a kadiaľ by ste to chceli ťažiť, pretože na povrchu tá lúka, ten pozemok niekomu patrí a tam treba postaviť vežu, tam treba postaviť, vyhĺbiť jamu, takže o to mi išlo, myslím si, že tie veci treba skutočne zvážiť, tak aby nedošlo ku komplikáciám do budúcnosti.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďalej bude vystupovať v rozprave pán poslanec Dzurák.
Nech sa páči.
Ľ. Dzurák, poslanec: Ďakujem, ja sa ospravedlňujem, techniku sa mi nepodarilo naštartovať, takže len v krátkosti. Ja som veľmi rád, že v tejto novele zákona sa nejako posilňujú alebo právomoci upravujú, právomoci pri výberových konaniach, teda niečo podobné pri výberových konaniach, keď budú predkladať dvaja alebo viacerí záujemcovia o ťažbu, rovnako sa posilňujú, myslím si, že aj právomoci obvodného banského úradu, lebo vieme, že dnes pri určovaní chránených ložiskových území novela jednoducho, táto novela vypúšťa ustanovenie o dohode obvodného banského úradu a okresného úradu, čo potom jednoducho naťahovalo celé to rozhodovanie, čo si myslím, že je veľmi pozitívnym signálom. Rovnako som rád, že táto novela teda odporúča, lebo teda dáva nutnosť rekultivovať dotknuté pozemky, čo doteraz nebolo možné tak, že skutočne, aby proste ten, kto dostáva alebo proste už nebude ďalej dobývať, takže musí dať pozemky do pôvodného stavu a ako občan hornej Nitry som veľmi rád, že teda úhrada za tie vydobyté nerasty, že sa teraz bude deliť 50 % štát a 50 % obec, lebo viem, čo to obnáša obec, nielen to, že sa zničí alebo sa ničí prostredie, ale jednoducho je tam, samozrejme, veľká hlučnosť, cesty sa musia často upratovať a tak ďalej. Tak som veľmi rád, že prakticky z tých úhrad, že približne okolo 4 miliardy korún pôjde, milióny korún, pardon, pôjde 2 milióny štátu a dva milióny tým obciam, ktoré sú priamo zasiahnuté. Ja viem, že táto novela zákona, samozrejme, neobsahuje všetko, ja si myslím, že je to len nejaké prechodné ustanovenie a že sa zrejme pripraví, pán minister, v blízkej budúcnosti nejaký zákon banský, ktorý bude, samozrejme, aj v súlade s normami Európskej únie a, samozrejme, bude riešiť všetky tie náležitosti, ktoré jednoducho prináša dnešný život. Ja podporím túto novelu aj do druhého čítania a, samozrejme, podporím aj zákon ako celok. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.
Nech sa páči.
Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, len veľmi krátko, to, čo povedal pán poslanec Cuper, čo súvisí s podzemnými ložiskami, samozrejme že platí, ale s tým, že ak ste postrehli, tak tento zákon hovorí aj o tom, že aj priestory, ktoré vznikli po vydobytí týchto podzemných nerastov patria vlastne do nerastného bohatstva, môžu slúžiť na uskladňovanie zemného plynu z hľadiska vlastne aj strategických zámerov v oblasti rozvoja plynárenskej sústavy, tranzitu plynu sa všetky takéto podzemné priestory stávajú ekonomicky a z hľadiska aj strategických záujmov štátu veľmi dôležité. Pán poslanec Mesiarik hovoril o § 27, myslím to bol ods. 12, ktorý hovorí o trojročnej lehote, pokiaľ ten, komu bol určený dobývací priestor, nezačne ťažiť, môže dôjsť k zmene. Pán poslanec, máš akože pravdu v tom, že administratíva je, povedzme, náročná, lenže pri určení dobývacieho priestoru je značná časť administratívnych úkonov spojená so schvaľovacím konaním a tak ďalej hotová. Vlastne tam je trojročná lehota na to, aby sa vysporiadali ako treba vlastnícke vzťahy na povrchu, tak ako si hovoril, že môže patriť pozemok viacerým vlastníkom a treba buď nájsť dohodu s nimi, alebo proste rozhodnúť a vykúpiť tie pozemky a dobývať. Máme to totiž zo štatistiky a z analýzy stavu, ktorý bol trošku inej skúsenosti, že ten, kto vyskúmal alebo kto objavil takéto nerasty, tak niekedy aj úmyselne nezačal s ťažbou, nezačal s dobývaním, komplikovalo to vlastne situáciu na povrchu, na okolitých pozemkoch, a preto aj na základe návrhov profesijných organizácií, obvodných banských úradov došlo k stanoveniu takejto lehoty. Veď aj tu v parlamente sme hovorili minimálne o dvoch prípadoch, ktorým je napríklad ložisko v Pincinej, kde sa stalo to, že dlhý čas sa nevedeli dohodnúť, nedokázali nájsť, buď sa nedalo urobiť rozhodnutie medzi dvoma záujemcami, nevedeli nájsť dohodu, tak ako to predpokladal banský zákon, a nakoniec to skončilo až na úrovni Generálnej prokuratúry. Všetko ostatné, všetky ostatné pripomienky, ktoré odznejú v druhom čítaní, budú slúžiť vo výboroch, budú slúžiť k zlepšeniu zákona, budeme určite akceptovať tak, aby tento dôležitý zákon bol čím skôr v Národnej rade schválený. Ďakujem za pozornosť.