B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Lászlóovi Hókovi.

Nech sa páči, pán poslanec.

L. Hóka, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač číslo 1100, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Predložený návrh, tlač 1100, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 11. júla 2001, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie. Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Napriek tomu v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave neprerokovala návrh zákona v druhom čítaní. Svoj návrh zdôvodním v rozprave. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz nasleduje ďalšie

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1143, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1257.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja budem na rozdiel od mojich predrečníkov podstatne kratší, pretože tento zákon už prešiel legislatívnou radou vlády s negatívnym stanoviskom. Nie že by to bol dôvod, prečo ma to odradilo od ďalšieho konania v tejto veci, som sa rozhodol stiahnuť tento zákon, ale niektoré dôvody, ktoré považujem za pomerne podstatné aj zo strany legislatívnej rady vlády, aj zo strany niektorých vás kolegov poslancov, považujem za tak závažné, že si myslím, že treba problematiku, ktorou som sa chcel zaoberať, riešiť zo širšieho hľadiska. Ja len naznačím, aby predsa sa len vedelo, o čo mne išlo v predkladanom návrhu zákona. Od začiatku, keď som prišiel do parlamentu, som sa začal zaoberať problematikou okrem iného aj financovania športu a s týmto priamo súvisí aj existencia akciovej spoločnosti TIPOS, ktorá je stopercentnou matkou ministerstva financií, to znamená, stopercentným majiteľom je v tomto prípade štát. Po niekoľkých poslaneckých prieskumoch sme aj s kolegami poslancami usúdili, že by bolo možno vhodnejšie v takýchto spoločnostiach zvýšiť kontrolu a možno aj prostredníctvom zaradenia takýchto spoločností do verejného obstarávania a pod kontrolu Úradu pre verejné obstarávanie a práve po dohode s vedením Úradu pre verejné obstarávanie priamo v legislatívnej rade vlády si myslím, že práve v tomto duchu treba tento môj návrh zákona prepracovať, aby sme obsiahli nielen akciovú spoločnosť TIPOS, ale všetky akciové spoločnosti, kde je stopercentným majiteľom štát, pretože si nemyslím, že by tieto spoločnosti sa mali tváriť len preto, že v súlade s obchodným zákonom sú založené, sa tváriť ako absolútne súkromné spoločnosti bez toho, že by sa museli zodpovedať voči štátu, voči vláde, voči štátnemu rozpočtu a určite takáto zákonná úprava bude mať pomerne významný pozitívny vplyv na zníženie korupcie a klientelizmu v týchto spoločnostiach, myslím si, že nikto nepochybuje o tom, že v týchto spoločnostiach rozkvitá práve klientelizmus a korupcia. Takže z týchto dôvodov, pretože sa tento návrh zákona týka výhradne spoločnosti, ktorá prevádzkuje lotérie a iné podobné hry a na tento účel bola založená ministerstvom financií a nerieši túto problematiku z tohto širokého pohľadu, ako si myslím, že by bolo dobré ju riešiť, sťahujem tento návrh zákona a v spolupráci s kompetentnými ľuďmi, ktorí o to budú mať záujem predovšetkým z Úradu pre verejné obstarávanie, vypracujeme návrh, ktorý sa bude týkať celej širokej skupiny dotknutých právnických osôb. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie vášho návrhu zákona. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, pán poslanec vystúpi ešte ako spoločný spravodajca.

Nech sa páči.

L. Hóka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky opätovne vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1143, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Predložený návrh, tlač 1143, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 16. augusta 2001, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na 51. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie. Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona (hlasy z pléna)...

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec, pokiaľ stiahol návrh, tak vy ste žiadali vystúpiť v rozprave. Nech sa páči, však pokiaľ stiahol návrh, tak nie je k čomu vystupovať, samozrejme.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, otváram rozpravu o týchto bodoch programu, ktoré boli prerokované. Konštatujem, že písomne nebol nikto prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy? Ešte predtým požiadal o slovo pán podpredseda vlády Ivan Mikloš. Zatiaľ poprosím, keby ste sa prihlásili do rozpravy, aby sme mohli uzavrieť rozpravu ústne. Pán poslanec Orosz, pýtam sa či ešte niekto ďalší? Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne k týmto zákonom, ktoré sme teraz prerokovali, a dávam slovo pánu podpredsedovi vlády.

Nech sa vám páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vyjadriť k návrhu pána spravodajcu, aby sa nepokračovalo v prerokúvaní teraz vlastne dvoch už návrhov noviel zákona. Ten dôvod má byť, ako som konzultoval s pánom spravodajcom, ten, že Európska komisia má prijať na jeseň nejakú smernicu, ktorá sa má týkať spoločného obstarávania. Ja som ale presvedčený, že to by nemal byť dôvod na to, aby sme neschválili túto vládnu novelu a prípadne aj zapracovanie vecí, ktoré sú v poslaneckom návrhu, pretože to ide smerom stransparentnenia a sprísnenia podmienok verejného obstarávania, a som presvedčený, že žiadna smernica, ktorá bude prijatá navyše ešte len v budúcnosti v Európskej komisii na jeseň, nepôjde v rozpore s týmto trendom a s touto tendenciou. Navyše aj Úrad verejného obstarávania, ktorý v tejto oblasti má pôsobnosť, má tento názor, že túto novelu je potrebné schváliť. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Orosz. Dávam mu slovo.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, ja budem veľmi stručný, ja sa plne stotožňujem s tým, čo povedal pán podpredseda vlády Slovenskej republiky o oboch týchto návrhoch zákonov, ale keďže pán podpredseda nemá formálne práva, ktorými disponuje poslanec, tak ja predkladám v oboch prípadoch, teda aj vo vzťahu k vládnemu, aj k poslaneckému návrhu zákona návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že ich prerokuje v druhom čítaní.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán poslanec Hóka sa ešte hlásil do rozpravy.

Prosím, nech sa páči.

L. Hóka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som vyslovil svoj návrh z tohto dôvodu, ktorý už tu bol povedaný. Predpokladám aj napriek tomu, že možno nebude nová smernica Európskej únie v konflikte s našimi návrhmi, môžeme očakávať, že na jar budúceho roku budeme zase návrh zákona o verejnom obstarávaní, tak ako to bolo predložené, znovu novelizovať. Je to dôležitý zákon, ktorý reaguje na mnohé diania v spoločnosti, nemá pred sebou dlhú životnosť, predtým sme to prijali v roku 1999, je platné od 1. 1. 2000, niektorí obstarávatelia si už na to zvykli a teraz budú musieť zase opakovane novými spôsobmi na to reagovať v krátkom priebehu. Ďakujem, z mojej strany snáď len toľko.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.

Nasledujúcim bodom je

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 1106, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1222. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti alebo inak povedané exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Táto novela reaguje na súčasnú aplikačnú prax. Od poslednej novely sa výkon exekúcií skvalitnil, avšak zaťaženosť súdov sa neznížila. Výkon exekúcií sa spomalil v dôsledku zvýšenia možnosti povinných vznášať opravné prostriedky v rôznych aj v záverečných štádiách exekúcie. Novela preto pri zachovaní princípu právnej istoty odôvodnene obmedzuje v taxatívnych prípadoch možnosť podať námietky a odvolanie. Zrušenie inštitútu kandidátov v exekútorských úradoch, ako i otvorenie stavu spôsobilo potrebu riešiť výkon činností exekútora v prípadoch, keď je potrebné jeho osobné zastupovanie, ale aj ukončenie činnosti exekútorského úradu. Predmetná novela prispeje k právnej istote, zvýši vymožiteľnosť vznesených rozsudkov súdov a upevní postavenie veriteľov. Novela zabezpečuje spresnenie pojmov, odstránenie problémov praxe s výkladom jednotlivých ustanovení a posilňuje princíp právnej istoty v konaní exekútora vo vzťahu k tretím osobám. V neposlednom rade sa novelou potvrdí správnosť vykonávania rozhodnutí súdov a iných rozhodnutí, ktorých exekúciu pripúšťa zákon cestou súdnych exekútorov. Novela zároveň reaguje na nález Ústavného súdu č. 415/2000 Z. z. Na záver a na azda pripomenutie by som povedal, že pôvodne táto novela bola predložená ešte s ďalšími ustanoveniami, išlo o dva, tri paragrafy, ktoré upravovali, ktoré vlastne vynímali zdravotné poisťovne alebo niektoré financovanie zdravotníckych zariadení spod exekúcií. Vzhľadom na to, že išlo o pomerne súrnu záležitosť vzhľadom na finančnú situáciu zdravotných poistení, pôvodne vláda predložila návrh na skrátené legislatívne konanie celého zákona, keďže to bolo súčasťou zákona. V rámci konania vo výboroch, vtedy v tom pôvodnom návrhu sme sa dohodli, že iba tie takpovediac súrne ustanovenia týkajúce sa exekúcií zdravotníckych zariadení pôjdu skráteným legislatívnym konaním a ostatok zákona pôjde normálnym konaním. Toto je takpovediac ten ostatok, čiže preto sa opätovne dostáva do prvého čítania a, samozrejme, do ďalšieho legislatívneho konania. Navrhujem, aby ste to postúpili do druhého čítania. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov zákonov. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský ústavnoprávny výbor, predsedovi tohto výboru poslancovi Ladislavovi Oroszovi.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

L. Orosz, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ústavnoprávny výbor určil ako spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ivanka, ale keďže je dnes ospravedlnený, tak mi dovoľte, aby som ho zastúpil. Zároveň mi dovoľte, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil na rokovaní Národnej rady v rámci prvého čítania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, máme to ako tlač 1106. Môžem konštatovať, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti, ktoré sú ustanovené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska sa k návrhu vyjadrím potom v rozprave. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu výborov vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh prerokovať v druhom čítaní. Ďalej v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1122 z 31. júla 2001 budem odporúčať, aby sa tento návrh pridelil na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. V súlade s týmto návrhom predsedu Národnej rady ďalej navrhnem, aby úlohy gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň budem odporúčať, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 5. novembra 2001 a gestorský, teda ústavnoprávny výbor v lehote do 6. novembra 2001. To je všetko z mojej strany, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov. Panie poslankyne, páni poslanci, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Orosz. Ešte niekto? Nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a dávam slovo pánu poslancovi Oroszovi.

L. Orosz, poslanec: Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, prerokúvame v rámci prvého čítania v poradí už tretiu novelu zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v tomto volebnom období. Na fakte, že ide o nie druhú, ale tretiu novelu v poradí, sa podpísalo naše rozhodnutie spred letných prázdnin, keď sme odmietli podporiť v rámci skráteného legislatívneho konania celú vládnu novelu a podporili len tie jej časti, ktoré napĺňali dôvody na skrátené legislatívne konanie podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Aj s odstupom času si myslím, že sme prijali správne rozhodnutie, ktoré nám vytvorilo podmienky na zodpovedné posúdenie pomerne rozsiahlej vládnej novely exekučného poriadku. Naša zodpovednosť je o to väčšia, že poznatky občanov z praxe o činnosti exekútorov a aplikácii tohto zákona sú v prevažnej miere negatívne. Myslím si, vážené kolegyne, kolegovia, že nie som sám, ktorý sa stretáva s podobnými názormi občanov. Keďže úlohou Národnej rady nie je len prijímať zákony, ale aj kontrolovať, ako sa dodržiavajú v praxi, považujem za vhodné venovať sa pri rokovaní o novele tohto zákona aj problémom jeho praktickej realizácie zo širšieho hľadiska. Z tohto dôvodu by som rád počul od pána ministra zhodnotenie efektívnosti prvej novely exekučného poriadku vykonanej v tomto volebnom období zákonom č. 280/1999 Z. z. Ako sa možno pamätáte, jej predmetom bolo okrem iného posilnenie právomocí ministerstva spravodlivosti na úseku štátneho dohľadu nad činnosťou komory exekútorov a činnosťou exekútorov, takisto úprava spôsobu vybavovania sťažností na činnosť komory a činnosť exekútorov a tiež drobné korekcie úpravy uplatnenia disciplinárnej zodpovednosti vo vzťahu k exekútorom. Vzhľadom na to, že negatívne informácie, respektíve poznatky o činnosti exekútorov po prijatí tejto novely od občanov naďalej prichádzajú, bolo by ich vhodné objektivizovať na základe informácií, ktoré má k dispozícii o tejto problematike ministerstvo, prípadne komora exekútorov.

Ďalšou otázkou, ktorá bola predmetom diskusie aj pri prerokúvaní prvej novely exekučného poriadku v tomto volebnom období, bola problematika prehodnotenia vykonávacích predpisov k zákonu o exekútoroch, osobitne vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách exekútorov. Výška odmien exekútorov je podľa názorov, ktoré tlmočia občania, neúmerne vysoká. Pre tých, ktorí nie ste informovaní, základom exekútorskej odmeny podľa platnej vyhlášky je 20 % vymáhanej pohľadávky, najmenej však 500 Sk a najviac 1 milión Sk. Do tejto odmeny nie sú pritom zahrnuté náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Pokiaľ sa dobre pamätám, pán minister pri prerokovaní prvej novely exekučného zákona prisľúbil, že vykonávacie predpisy k tomuto zákonu budú prehodnotené a v prípade potreby aj novelizované. Keďže doposiaľ sa vykonávacie predpisy v tomto volebnom období nenovelizovali, bolo by vhodné, aby poslanci a prostredníctvom nich aj občania vedeli, aké zámery má v tejto oblasti ministerstvo spravodlivosti. Z dôvodov, ktoré som uviedol, si dovolím predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, v zmysle ktorého by sme uložili ministrovi spravodlivosti predložiť Národnej rade Slovenskej republiky do 30 dní najneskôr však do prerokovania tlače číslo 1106 na schôdzi Národnej rady v rámci druhého čítania po prvé informáciu o poznatkoch ministerstva spravodlivosti z vykonávania štátneho dohľadu nad komorou exekútorov a činnosťou exekútorov vrátane vybavovania sťažností a po druhé informáciu o zámeroch ministerstva spravodlivosti súvisiacich s novelizáciou vykonávacích predpisov k tomuto zákonu. O tomto návrhu uznesenia budem žiadať hlasovať bezprostredne po prijatí rozhodnutia o tomto návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Čo sa týka samotnej novely, tak ju, prirodzene, podporím do druhého čítania, myslím si, že sú tam veci, ktoré je potrebné premietnuť do platného zákona a k tomu všetkému by malo slúžiť druhé čítanie. To je všetko, pán podpredseda, ďakujem za slovo.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, pán minister, či chcete zaujať stanovisko.

Nech sa páči, pán minister Čarnogurský v rozprave.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, vážený pán poslanec Orosz, spravodajca. Chcel by som reagovať na váš diskusný príspevok, ktorý odráža, áno, problematiku uplatňovania tohto zákona o exekučnom poriadku predovšetkým medzi občanmi. Problém tohto zákona spočíva v tom, že týmto zákonom sa vlastne upravuje a uskutočňuje záverečná fáza vymáhania práva. To znamená, že sú počiatočné štádiá, myslím nejaké zmierovacie konania, povedzme občan, občan má, uplatňuje voči inému občanovi nejaký nárok, tak, povedzme, najskôr je teda bývalé akože pokusy o zmier a podobne, potom žaloba, súdne konanie, rozhodnutie súdu teda v tom základnom konaní a dajme tomu, že prisúdenie pohľadávky a potom, samozrejme, vymáhanie tejto pohľadávky. Vymáhanie tejto pohľadávky je najcitlivejšie z toho hľadiska, že potom teda konkrétne vymôže, povedzme, peniaze alebo, povedzme, veci a vymôže, teda treba ich vymôcť, no, povedal by som, nie násilím, ale teda proti vôli povinného. Toto, samozrejme, bolo vždy súčasťou občianskeho súdneho konania, ale skúsenosť vždy bola taká, že pokiaľ sa to robilo, pokiaľ sa to robilo s príslušnými súdnymi oddeleniami, tak to išlo zdĺhavo, pomaly, s malou efektívnosťou a podobne. Odkedy bol tento výkon takpovediac sprivatizovaný, to znamená, keď boli zavedení súdni exekútori ako slobodné povolanie, tak stále postupne narastal podiel exekúcií vykonávaných týmito exekútormi v porovnaní s exekúciami vykonávanými príslušnými oddeleniami súdov. Aj dnes si občan môže vybrať, či keď má nejaký rozsudok, ktorý zaväzuje iného občana alebo firmu, alebo ako na, povedzme, zaplatenie peňazí, pre, zjednodušenie to poviem, či si vyberie "súkromného exekútora" alebo inými slovami exekútora podľa tohto zákona, alebo tým poverí súd, aby mu súd túto pohľadávku vymohol. V súčasnosti je stav približne 10 : 1 v prospech exekútorov oproti príslušným oddeleniam súdov. Čiže, keď je taký iný, taký dosť taký známy a často používaný slogan akože zvýšiť vymožiteľnosť práva, tak vymožiteľnosť práva sa veľmi výrazne zvyšuje práve činnosťou exekútorov, a teda pripúšťam, že áno, ale to už je tá kriminálna vymožiteľnosť práva, ale teraz chcem zostať na pôde tohto zákona. Čiže exekútori sa prejavujú ako relatívne veľmi efektívna súčasť vymožiteľnosti práva a nástroj vymožiteľnosti práva, no ale, samozrejme, takáto pomerne tvrdá vymožiteľnosť práva vyvoláva nevôľu na strane predovšetkým povinných. Áno, pripúšťam, že dochádza aj, povedzme, k prechmatom alebo ku svojvoľnému výkladu práva, alebo až porušeniu práva, keď v prípadoch, keď sa takéto porušenie práva zistí, tak, samozrejme, nasleduje či trestné konanie, alebo disciplinárne, teda trestné konanie inými orgánmi policajnými, alebo disciplinárne konanie no orgánmi z rezortu justície, aby som to trochu zjednodušene povedal a v minulých mesiacoch alebo rokoch, povedzme, že od poslednej novely došlo aj k niekoľkým vylúčeniam exekútorov z funkcie exekútora. Musím povedať stále, že je to veľmi malý, nič nie je zanedbateľné, ale takmer by sa dalo povedať, že zanedbateľný podiel exekútorov, ktorí boli vylúčení a, povedzme, že disciplinárne konanie nie je so sankciou vylúčenia, ale s nejako miernejšou sankciou, tých bolo o niečo viacej. Jednoducho ale stále v pomere k počtu exekúcií, pri ktorých si občania zvolili exekútora, a nie štátny orgán súd, je jednoducho teda pomer týchto potrestaných exekútorov stále veľmi nízky, čo je dobré, samozrejme, a podiel exekúcií prostredníctvom týchto exekútorov sa neustále zvyšuje, a to znamená, rastie v porovnaní s exekúciami, ktoré vykonáva súd. To je proste dialektika vymáhania práva a vymožiteľnosti práva a, samozrejme, otázka alebo nastolenie problému dodržiavania zákonov aj rešpektovania takých majetkových súčastí majetku, ktoré nie sú postihnuteľné výkonom exekúcie, je, samozrejme, vždy aktuálne a treba sa s ňou zaoberať a chcem povedať, že sa s ňou zaoberáme, ale jednoducho tým, že činnosť exekútorov je efektívna, tak zároveň dialekticky vyvoláva podmienky na relatívne ako negatívne alebo kritiku na adresu exekútorov.

Pán poslanec, vzhľadom na to, že som nebol pripravený konkrétnymi štatistickými údajmi, ja súhlasím s tým návrhom uznesenia, ktoré ste dali, a v tom termíne, ktorý ste navrhli, som pripravený dať konkrétne údaje. To sa týka, toho, čo som povedal, trochu sa to vzťahuje aj na tú druhú otázku, ktorú ste naniesli, a síce výšku odmeny exekútorov, ktorá je v súčasnosti 20 %. Áno, je to taktiež minimálne dva roky alebo aj viacej predmetom diskusií, exekútori, pokiaľ sme túto otázku diskutovali aj s exekútormi, tak aj keď, samozrejme, dá sa povedať, že to je jasné, že exekútori nebudú podporovať alebo súhlasiť so znížením svojej odmeny, ale argumentácia exekútorov je taká, že oni vydržiavajú z tejto odmeny svoje exekútorské úrady. Čiže zamestnávanú ďalšie osoby, samozrejme, má to aj svoje priestorové a podobne iné požiadavky, a to znamená ich hlavný argument bol ten, že v prípade, že by došlo k zníženiu ich odmeny, došlo by k zníženiu vymožiteľnosti práva. Opäť, aby som dal do tohto sloganu, ktorý je často používaný, a z tohto dôvodu sme dosiaľ neprikročili k vydaniu vyhlášky, ktorá by znížila výšku odmeny, ale taktiež konkrétnejšie a špecifickejšie sa vyjadrím v tej lehote, ako ste navrhli podľa svojho uznesenia, ale na, povedal by som, takú okamžitú reakciu na váš príspevok to, čom som teraz povedal. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Chce zaujať stanovisko ešte pán spravodajca k rozprave?

L. Orosz, poslanec: Ja len dvoma vetami. Mne je, prirodzene, jasné, že povinné osoby nebudú chváliť exekútorov, pán minister, v tom sa zrejme zhodujeme, ale asi je potrebné, aby Národná rada mala objektívne informácie o týchto otázkach, z toho dôvodu som navrhol to uznesenie a som rád, že je tu zhoda medzi nami. Takže ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 1112, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1232. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. Hlavným cieľom, ktorý sleduje návrh zákona, je implementácia smerníc Rady európskych spoločenstiev v oblasti poskytovania služieb právnej pomoci. Podľa článkov 45, 47, 56 až 69 Európskej dohody o pridružení sa Slovenská republika zaviazala zabezpečiť postupnú zlučiteľnosť jej legislatívnych úprav s predpismi Európskych spoločenstiev a podniknúť nevyhnutné kroky na vzájomné uznávanie kvalifikácie a umožnenie poskytovať služby zahraničnými subjektmi na svojom území. Vzhľadom na uvedené sa nebudú zo strany Slovenskej republiky prijímať žiadne opatrenia s ochranárskym zameraním, ktoré by priamo alebo nepriamo diskriminovali etablujúcich sa občanov spoločenstva na území Slovenskej republiky. Smernice Európskej únie, mám tu čísla, sú adresné pre právne podmienky a profesijné predpoklady, ktoré v našich podmienkach spĺňajú právnici zapísaní v Slovenskej advokátskej komore. Príslušné smernice Európskej únie nepoznajú v našich podmienkach zatiaľ sa vyskytujúci typ komerčného právnika, článok I ods. 2 smernice rady č. 77/249 Európskeho hospodárskeho spoločenstva, článok I ods. 2 písm. a) smernice rady č. 98/5/ES. V uvedených smerniciach sa vyskytujú pri advokátoch zahrnutí solicitori, baristri Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írsko. Tu však ide o profesijné typy pôsobiace na rozdiel od našich komerčných právnikov v oblasti trestného práva. Návrh nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ani s Občianskym zákonníkom. Nie je porušený ústavný princíp združovania ani zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, keďže tento predpis sa podľa § 1 ods. 3 nevzťahuje na združovanie občanov na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu povolaní. Popri implementácii normatívnych aktov Európskych spoločenstiev sa novela zákona zameriava aj na aktualizáciu právnej úpravy vybraných otázok poskytovania právnej pomoci vrátane terminologických spresnení a úpravy inštitútov súvisiacich s výkonom advokátskeho povolania. Ide najmä o aktualizáciu úpravy statusu práva povinnosti advokátov, formy spoločného výkonu advokácie, najmä združenie a verejná obchodná spoločnosť, zdokonalenie disciplinárneho konania, rozšírenie disciplinárnych opatrení a o riešenie niektorých ďalších otázok súvisiacich s organizáciou stavovského života. V súvislosti s implementáciou normatívnych aktov Európskych spoločenstiev sa zavádza transformačný inštitút zahraničného advokáta. Tento právny inštitút je prístupný za obdobných podmienok ako v niektorých štátoch Európskej únie, napríklad Rakúsko, najmä čo sa týka skladania advokátskej skúšky v štátnom jazyku. Tieto podmienky je možné ku dňu nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám upraviť v závislosti od našej negociačnej pozície. Inštitútom medzinárodného advokáta si Slovenská republika plní svoje záväzky vyplývajúce z členstva v Medzinárodnej obchodnej organizácii VTO. V Inštitúte medzinárodného advokáta je špeciálne upravené krytie zodpovednosti za škodu vzniknutú v súvislosti s výkonom povolania. Pre vysoký počet členských štátov a skutočnosť, že naši advokáti zodpovedajú za škodu vzniknutú v súvislosti s výkonom povolania do výšky svojho majetku, uvažuje sa so zložením na účet vedený komorou 250 tis. euro. Táto suma je primeraná hodnote právnych prípadov s cudzím prvkom. Zároveň sa umožňuje poistenie medzinárodného advokáta pre prípad zodpovednosti za škodu vzniknutú v súvislosti s výkonom povolania. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky navrhuje vypustiť v § 23 l ods. 2 písm. c) a v nadväznosti na to navrhujeme doplniť Inštitút medzinárodného advokáta o princíp reciprocity. Vzhľadom na to, že medzinárodný advokát bude poskytovať právne služby najmä v práve štátu registrácie, je vhodné pripustiť na náš trh len právnikov zo štátu, kde môžu naši advokáti poskytovať právne služby za takých podmienok ako medzinárodný advokát u nás. Obsah a štruktúra novely zodpovedá stavu súčasných požiadaviek kladených na úroveň poskytovania právnych služieb a utvára tak potrebný základ nielen na ďalšie fungovanie, ale aj na skvalitňovanie činnosti advokácie na Slovensku a prehlbuje stupeň aproximácie vo vzťahu k právu Európskych spoločenstiev.

Vážená Národná rada, v súvislosti s prípravou tohto zákona najväčšiu pozornosť, aj mediálnu, vyvolali ustanovenia, ktoré počítajú so zlúčením komôr Slovenskej advokátskej komory a Komory komerčných právnikov do jednej komory. Pri tejto príležitosti by som chcel povedať, že hlavným dôvodom pre takéto zlúčenie je skutočnosť, že tým, že otvárame Slovensko, slovenský právny trh pôsobeniu zahraničných advokátov, veľmi sa zvýši konkurencia na slovenskom advokátskom trhu, a preto je veľmi potrebné, aby slovenských právnikov obhajovala ich záujmy, ich profesijné záujmy jedna silná medzinárodne rešpektovaná a konsolidovaná organizácia. Ak by tu pôsobili dve organizácie podobné, ako je tomu v súčasnosti, to znamená Slovenská komora advokátov a Komora komerčných právnikov, vytvárali by sa automaticky podmienky na to, aby konkurenčné organizácie využívali rozdiely, prípadne rozdiely v záujmoch týchto dvoch organizácií a jednoducho presadzovali záujmy svojich členov, teda zahraničných právnikov ďaleko nad rámec, ako tomu môže, bude a môže byť, ak slovenských právnikov bude zastupovať jedna organizácia. Preto predpokladáme v tomto návrhu zákona zlúčenie týchto organizácií. To zlúčenie organizácií podľa môjho názoru úplne z nepochopiteľných dôvodov vyvolalo toľké diskusie, pretože v skutočnosti je to v záujme, ešte viacej v záujme komerčných právnikov ako advokátov. Komerční právnici sa týmto bez akýchkoľvek skúšok, bez akéhokoľvek nejakého preosievania a podobne stanú advokátmi, čím budú robiť všetko to, čo robia doteraz, plus navyše budú mať právo a možnosť pôsobiť aj v trestných veciach, čo doteraz ako komerční právnici nemajú takú možnosť. Pritom samotný proces zlúčenia, síce zlúčenie sa udeje zákonom, ale podľa toho, ako tu predpokladáme a ako sa udialo na základe rokovaní v priebehu prípravy tohto zákona, tak jeden rok túto spoločnú advokátsku komoru budú riadiť predsedníctva, doterajšie predsedníctva advokátov a komerčných právnikov proste rovnoprávne bez toho, aby mohli jeden druhého prehlasovať a po roku bude jednoducho konferencia, celoštátna konferencia členov tejto jednej spoločnej komory, ktorá zvolí vedenie tejto spoločnej organizácie a úplne pokojne sa môže stať, že zvolí, povedzme, dajme tomu, že dnešných funkcionárov komerčných právnikov, pretože predpokladám a všetci môžeme predpokladať, a to je najlogickejšie vysvetlenie, že jednoducho členovia tejto organizácie budú voliť, pretože buď predpokladám a všetci môžeme predpokladať, a to je najlogickejšie vysvetlenie, že jednoducho členovia tejto organizácie budú voliť za funkcionárov tých svojich členov, ktorí budú najlepší v ich očiach bez ohľadu na to, či to boli pôvodní advokáti, alebo pôvodní komerční právnici.

Takže, no a pokiaľ ide o vykonávanie trestnej obhajoby, čo niekedy užívajú členovia súčasného vedenia komerčných právnikov ako argument, že oni to nevedia, nemusia a tak ďalej, tak taká reálna potreba pre ex offo, čiže povinnú obhajobu, je okolo takých 500 - 600 advokátov na celom Slovensku. Už dnes je len advokátov okolo 1 600, komerčných právnikov je okolo 1 300, čiže po spojení týchto organizácií bude na Slovensku približne 3 000, 3 000 advokátov. Znovu opakujem. Potreba na vykonávanie povinných obhajob ex offo je približne 500 advokátov, to znamená, že jedna šestina len, jedna šestina teda z budúcich advokátov bude potrebná na to, aby vykonávala trestné obhajoby a dokonca menej, ako je dnes súčasných advokátov.

Preto už dnes nie je problémom, že advokátska komora oznámi predsedom súdu alebo jednoducho predsedovia súdov sa dohodnú s advokátmi vo svojom meste, najmä ak ide o menšie mestá, okresné mestá a podobne, ktorých advokátov nebudú vymenúvať za povinných obhajcov, pretože tí advokáti majú dosť iných káuz a nevenujú sa trestnej obhajobe a podobne. A nevyvoláva to absolútne žiadne problémy. Naopak, niektorí dnešní komerční právnici, najmä ktorí pôsobia mimo veľkých miest, kde, povedzme, nie je toľko civilných káuz a prípadov na zastupovanie, tak už dnes by mali záujem o vykonávanie trestnej obhajoby, ktorá je teda buď platená klientom, pokiaľ je to na základe plnej moci, alebo pokiaľ je to obhajoba ex offo, tak je platená štátom. Ministerstvo spravodlivosti ročne platí niekoľko miliónov korún advokátom ako trovy obhajoby v trestných konaniach. To znamená, že dnešní komerční právnici určite, nie že určite, ale proste vieme o nich, opakujem, najmä v menších mestách, ktorí budú mať záujem o vykonávanie aj trestnej obhajoby a potom proste keď budú advokáti, tak nič nebude brániť tomu, aby boli vymenovaní aj za povinných obhajcov, a to znamená, vykonávali trestnú obhajobu.

Z týchto dôvodov je veľmi potrebné, aby na Slovensku došlo taktiež k zlúčeniu týchto oboch komôr, ako som povedal doteraz v úvodnom slove, nie je to porušenie združovacieho či akého práva. Tu ide o iné združovanie za účelom vykonávania zamestnania, čo nie je riešené zákonom o slobode združovania, pretože, samozrejme, pokiaľ by sa dnešní komerční právnici chceli združovať na základe zákona o združovaní, tak, samozrejme, nič im v tom nebráni. K zlúčeniu komôr našich, v našej terminológii komerčných právnikov, advokátov došlo v Českej republike asi pred piatimi rokmi k úplnej spokojnosti bývalých komerčných právnikov. Pred niekoľkými rokmi došlo k podobnému zlúčeniu v Maďarskej republike, opäť k úplnej spokojnosti bývalých komerčných právnikov, takže dnes existujú takéto dve komory ako u nás iba v Poľskej republike a tam to má iné svoje dôvody, ktoré pre nedostatok času tu nebudem teraz rozvádzať. Navrhujem preto, aby ste postúpili tento návrh do druhého čítania. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Petrovi Brňákovi a prosím ho, aby sa ujal slova.

Nech sa páči.

P. Brňák, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážená Národná rada Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som v súlade s ustanovením § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 32/1990 Zb. o advokácii v znení zákona č. 302/1999 Z. z. a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, tlač 1112. Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona NR SR o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1232 z 13. augusta 2001 odporúčam prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení neskorších predpisov, ako aj novelizácie zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, tlač 1112, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.

V súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby úlohy gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 5. novembra 2001 a gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor, aby ho prerokoval v lehote do 6. novembra 2001. Pán predsedajúci, ďakujem.