B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Prokeš, pripraví sa pán poslanec Budaj.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
J. Prokeš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pred chvíľou sme schvaľovali jeden z veľmi dôležitých zákonov pre život obcí, a to bola novelizácia zákona číslo 369. Nedávno sme schválili kompetenčný zákon a toto je tretí zákon, ktorý v podstate dotvára celú tu mozaiku. Je pravdou, že v mnohých prípadoch tento zákon obmedzuje právomoci samosprávy v oblasti finančnej voči tomu, aké možnosti mala samospráva doteraz. Veľmi ma mrzí, že z niekoľkých zlých skúseností alebo zle hospodáriacich miest sa urobilo pravidlo, vďaka ktorému v podstatne bola zadrhnutá finančná slučka okolo krku všetkým ostatným samosprávam, ktoré aj doteraz si veľmi starostlivo strážili, aby sa nedostali do finančných problémov tak, že by im hrozila vlastne buď exekúcia, alebo nemožnosť plnenia si povinností, ktoré im doteraz ukladal zákon. Z tohto pohľadu si vás dovolím požiadať, nebudem predkladať teraz ja pozmeňujúci návrh, pretože ho bude predkladať pán poslanec Maňka, ale hlásim sa k nemu. Chcem vás požiadať, aby ste namiesto bodu, ktorý je v spoločnej správe, potom podporili pozmeňujúci návrh, ktorý predloží pán poslanec Maňka.
Je to len trošilinku, by som povedal, rozšírenie možností financovania samosprávy projektov, ktoré vlastne dostávajú samosprávy teraz do vienka prenosom majetku, ktorý nie je v dobrom stave. Nechcem používať žiadne expresívne slová, ale skutočne nie je v dobrom stave ten majetok a bude vyžadovať veľkú finančnú injekciu vlastne nato, aby vôbec mohol slúžiť tomu účelu, kvôli ktorému nám do obcí bude zverený tento majetok vlastne cestou zákona. Lebo sa môžeme potom dostať do paradoxu, že majetok či už škôl, alebo zdravotných zariadení, ktorý sa dostane zo štátnej správy do majetku obcí, nebude môcť slúžiť svojmu účelu nie preto, žeby obec s ním niečo urobila, ale jednoducho že bude v takom stave, že ho hygienik paradoxne zakáže. Takže prosím, venujte pozornosť potom pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predloží pán kolega Maňka, a prosím, zahlasujte zaň. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Budaj, ktorého nevidím. Takže mýliť sa je ľudské, nevystúpi. On bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Pán poslanec Maňka ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
V. Maňka, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k zákonu o rozpočtových pravidlách, tlač číslo 1078. Ja ho najprv prečítam. Je veľmi stručný. A tento pozmeňujúci návrh sa týka článku 1 bodu číslo 43: V § 29a ods. 7 sa slovo "50 %" nahrádza "70 %" a slovo "15 %" sa nahrádza slovom "25 %". V pôvodnom zákone je umožnené, aby si obce a vyššie územné celky požičali na plnenie svojich úloh návratné zdroje od bankových inštitúcií tak, že po a) tá suma ich pôžičky neprekročí určitú čiastku. V spoločnej správe je tá čiastka 60 % z bežných príjmov obce za predchádzajúci rok. A po b) táto suma alebo suma ročných splátok návratných zdrojov neprekročí podľa spoločnej správy 25 % skutočných príjmov, bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka tejto obce.
V normálnych súvislostiach by úplne stačilo, keby sme ponechali bod b). Ja som to tak pôvodne aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu navrhoval, lebo to b) je vlastne ročná dlhová služba, tá je podstatná pre obce a mestá, tá je podstatná preto, či obec, mesto sú schopné splácať svoje záväzky. Tá výška je menej podstatná pre obec. Lebo keď si zoberiete výhodný úver a splácate ho tridsať rokov na úplne nízku dlhovú službu, tak to obec zvláda. Keď si zoberiete aj úver relatívne nízky a máte krátkodobú splatnosť a vysoký úrok, tak to nezvláda. To znamená, to b) úplne postačuje, ale ten svoj návrh vo výbore som stiahol preto, lebo sú tu aj určité kritériá maastrichtské a je tu určité kritérium, ktoré nedovolí, aby verejná správa presiahla určité zadlženie, je to 60 % zadlženia verejnej správy ako v priemere na Slovensku. Preto je aj ten môj pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí, že by mohla byť verejná správa zaťažená 70 % príjmov, teda výšky príjmov za predchádzajúci rok. Bežných príjmov. Tá čiastka je zvládnuteľná, sám som si to odskúšal v praxi, iné nechcem menovať, niektoré mestá, ktoré majú niekoľkonásobok dnes, ktoré majú problémy, toto percento nebude niesť žiadne problémy pre mestá a obce splatiť. Chcel by som vás poprosiť, aby ste tento môj návrh podporili. Pozmeňujúci návrh, chcem sa poďakovať, podpísali všetky kluby v Národnej rade. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Škoda, že tu nie je pán poslanec Tatár alebo zle vidím, ale myslím si, že ho tu nevidím, pretože, prosím? (Hlasy zo sály.) Je to škoda, lebo ja som počúvala jeho a myslím si, že mohol aj on mňa počúvať, takže dovoľte mi, vážení poslanci, aspoň, aby som vám vyjadrila stanovisko k rozprave, ktorá tu odznela, samozrejme, aj k ďalším poslancom, ktorí sa vyjadrili. Predovšetkým základná poznámka sa týka nepochopenia zo strany poslanca Tatára, že reformu tak dôležitú, ktorá skutočne je bezprecedentná, znamená zásadnú zmenu v riadení štátu, je potrebné uskutočňovať po etapách. Napokon k takémuto záveru po dvaapolročnej príprave reformy dospeli aj tí, ktorí na príprave tejto reformy pracovali. Dospela k tomu aj vláda Slovenskej republiky. A táto etapovitosť sa odráža, prirodzene, aj pri financovaní samosprávnych potrieb samosprávnych orgánov. Odráža sa v tom, že na prechodné obdobie sa financovanie bude uskutočňovať cez takzvanú decentralizačnú dotáciu a po jeho uskutočnení sa prejde na iný spôsob financovania, ktorého súčasťou bude výrazné alebo výraznejšie posilnenie príjmovej základne samosprávnych krajov, miest a obcí. V súvislosti so zákonom o rozpočtových pravidlách prechodne treba chápať aj finančné vyrovnávanie, pretože pokiaľ existuje decentralizačná dotácia, takýmto spôsobom sa realizuje aj finančné vyrovnávanie aj medzi rozpočtami miest, obcí a samosprávnych krajov. O tom, ako bude vyzerať financovanie samosprávnych krajov, miest a obcí v nasledujúcom období v takých hrubých črtách hovorila nielen koncepcia, ale predovšetkým dokument, ktorý pripravilo ministerstvo financií, ktorý hovorí o finančnej decentralizácii. Ja chcem ubezpečiť pánov poslancov, že predložená novela zákona o rozpočtových pravidlách je v plnom súlade s touto finančnou decentralizáciou, to znamená s dokumentom, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky.
Súčasťou druhej etapy financovania bude aj napríklad prirážka k dani z príjmov fyzických osôb, na ktorej ministerstvo financií v súlade so zadaním vlády Slovenskej republiky, ktoré bolo prijaté pri schvaľovaní koncepcie, ale aj dokumentov finančnej decentralizácie pracuje. Myslím si, že bolo zásadné nepochopenie aj toho, ako sa pripravuje zákon o miestnych daniach, ktorý sme si naozaj my nevymysleli, ale ktorý takisto vychádza z vládou schválenej koncepcie o finančnej decentralizácii. Myslím si, že verejnosť sa začala vyjadrovať k niečomu, čo ešte nebol výsledok prípravných prác na ministerstve financií, bolo to úplne niečo, čo iste niečo musí vzniknúť, k tomu sa vedie potom vnútrorezortné pripomienkové konanie a až po schválení návrhu ministerstva financií prechádza to do medzirezortného pripomienkového konania. Z hľadiska časového skrátenia dostal sa ten nultý materiál von a myslím si, že celkom zbytočne sa okolo neho vyvolala diskusia.
Zákon o miestnych daniach nebude znamenať nič inšie ako preklopenie zákona o miestnych poplatkoch do nového zákona tak, ako si to želal ZMOS a tak, ako to bolo aj schválené vládou Slovenskej republiky. Naším zámerom nie je vymýšľať žiadne nové dane, naším zámerom je plniť uznesenie vlády aj v tomto smere. Ak niektoré čiastkové návrhy prekračovali rámec tohto zámeru, jednoducho budú korigované a práve preto nemá zmysel o týchto veciach viesť diskusiu takým spôsobom, ako sa aj v médiách viedla. Bola by som veľmi rada, keby ZMOS tiež zaujal k tomuto postoj, pretože my reagujeme, prirodzene, na celkový proces prípravy financovania reformy verejnej správy, ktorý napokon v tomto bode bol plne v súlade aj so želaniami ZMOS-u. Hovorím o tom preto, že zástupcovia ZMOS-u tu pred chvíľočkou sedeli a možno, že sedia ešte aj teraz.
Chcela by som sa zároveň vyjadriť k tomu, že pán poslanec Tatár zrejme nepochopil celú koncepciu, s ktorou tento zákon prichádza. Prostriedky, ktorými nakladajú mestá, obce, samosprávne kraje, nie sú ich prostriedkami. To nie sú prostriedky ani starostov, ani primátorov, ani predsedov samosprávnych krajov, ba dokonca ani nie mestských zastupiteľstiev a tak ďalej a tak ďalej. Sú to naše prostriedky, sú to verejné zdroje. A pri nakladaní s verejnými zdrojmi je nevyhnutné, aby boli zavedené niektoré mechanizmy tak, ako sú zavedené takéto mechanizmy pri nakladaní s jednou súčasťou verejných zdrojov, a to sú zdroje štátneho rozpočtu. Z hľadiska daňovníka skutočne nie je rozdiel, či ja odvediem korunu svojej dane do rozpočtu mesta, obce alebo samosprávneho kraja, alebo do rozpočtu štátu. Mojím záujmom je, aby sa s touto korunou nakladalo čo najefektívnejšie. A to je možné dosiahnuť len vtedy, ak budú primerané kontrolné mechanizmy bez ohľadu na to, či ide o nakladanie s týmito prostriedkami na úrovni štátnej organizácie, alebo samosprávneho kraja a tak ďalej a tak ďalej. O týchto otázkach sme skutočne diskutovali veľmi dlho. A ja som napokon rada, že sme dospeli k spoločnému záveru aj so ZMOS-om a že sme dospeli k spoločnému záveru aj s komisiou expertov, ktorá bola vymenovaná aj na tento účel, čiže k zákonom, o ktorých dnes aj diskutujeme. Prijalo sa jednoznačne to, čo sme prijať aj museli, že nemôžeme súhlasiť, aby sa kontrola pri nakladaní s týmito prostriedkami obmedzila iba na internú kontrolu. Ja chcem len pripomenúť, že onedlho tu budeme rokovať aj o zákone o finančnej kontrole, ktorý je prepotrebným zákonom aj z hľadiska negociácie ku kapitole číslo 28 Finančná kontrola a ktorý jednoznačne zavádza pri nakladaní s verejnými zdrojmi okrem vnútornej kontroly aj externú kontrolu. Aj z tohto hľadiska, aj z hľadiska celkovej kontroly pri nakladaní s verejnými zdrojmi, ale aj z hľadiska nášho prístupového procesu bolo nevyhnutné, aby sme pristúpili k tomu, že okrem internej kontroly, ktorá existuje aj dnes v mestách, obciach, samozrejme, zatiaľ nemôže existovať vo vyšších územných celkoch, keďže neexistujú, bola doplnená aj externá kontrola. Otázka stála tak, aká bude forma tejto externej kontroly. Ministerstvo financií pripravilo jeden model tejto externej kontroly. Pokiaľ nebol s tým súhlas, boli sme otvorení k rokovaniu a dospelo sa k inému modelu externej kontroly, ktorý chce, aby som povedala, že dosť sa podobá alebo dosť je blízky externej kontrole, ktorá sa zaviedla v Českej republike. Má, samozrejme, aj niektoré odlišnosti, pretože náš prístup k tomuto zabezpečuje aj istú zvýšenú ochranu s prostriedkami, ktorá ochrana sa vlastne týmto spôsobom riešenia externej kontroly nemôže zabezpečiť, ale jednoducho treba si to aj uvedomiť. Preto hovoriť o tom, že nad každou korunou bdie ministerstvo financií, je skutočne nepochopením, pretože vychádzalo to z určitého typu externej kontroly, ak sa nazdáva ZMOS, že lepším kontrolórom je audítor, prosím, overme si to, vyskúšajme si to v praxi, ak sa to potvrdí, prečo nie, myslím si, že treba byť otvorený aj k takýmto návrhom.
Zároveň by som chcela uviesť, že súčasťou určitej snahy zabezpečiť racionálne nakladanie s verejnými zdrojmi, a ja by som chcela pripomenúť, že v prípade dovŕšenia reformy verejnej správy zhruba budú obce, mestá a samosprávne kraje nakladať s prostriedkami, ktoré budú predstavovať 27 % celkových verejných zdrojov. Do toho zahŕňam nielen zdroje štátneho rozpočtu, ale rozpočtov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce, čo je obrovský balík, s ktorým doposiaľ, samozrejme, sa nakladalo inak a na inej úrovni. Je preto absolútne nevyhnutné, aby sme tu mali zabezpečené určité mechanizmy. Rovnako ako dnes môžem veľmi otvorene povedať, ak obce a mestá mali komplikácie získavať bez štátnej záruky úverové zdroje napríklad z Európskej investičnej banky, z EBRD a tak ďalej, bolo to jednoducho preto, že tieto banky, a veľmi otvorene to pri bilaterálnych rokovaniach aj deklarovali, nemohli byť spokojné so súčasným spôsobom kontrolného mechanizmu, ale zároveň aj so súčasným spôsobom určitej regulácie, zadlženosti miest a obcí. Preto je potrebné, aby sa explicitne v tomto zákone otázka aj regulácie zadlženosti obcí ošetrila a ja chcem povedať, že sme sa, prirodzene, inšpirovali pri príprave tohto zákona a mali sme pred sebou modely nielen v Českej republike, v Maďarsku, ale vo Francúzsku a mnohých iných štátoch Európskej únie. Tieto modely sme aj pozorne študovali a snažili sme sa podľa nášho názoru to najlepšie, čo sa dalo preniesť do tohto zákona.
Hovoriť o tom, že neexistuje nútená správa pre štát ako taký, je, neviem to celkom dobre ani komentovať. Viete veľmi dobre, že aj štát je prirodzene vystavený takým rizikám, ako je cross default, napokon viete dobre, že v 1998 roku sme sa aj týmto museli zapodievať, myslím si, že sme to úspešne riešili. Pravdaže, definovať nejakú nútenú správu na štát, neviem o tom, že by ktorýkoľvek štát mal nejakú takúto legislatívu, neviem si to vôbec ani predstaviť.
Otázka, že chýba možnosť financovania združenia obcí, myslím si, že tu skutočne ide o nedorozumenie. Združenie obcí nebude predstavovať nejaký osobitný orgán s právnou subjektivitou, to znamená, že v prípade, že dôjde k vzniku združení obcí, tak sa združia aj prostriedky tak, ako sa v zmluve obce dohodnú, takže netreba osobitne v zákone o rozpočtových pravidlách nič riešiť.
Chcela by som sa preto vyjadriť aj k pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli prednesené, osobitne k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Tatára. Myslím si, že som dostatočne vysvetlila, v čom je asi nedorozumenie medzi tým, ako pristupuje k tomu pán poslanec Tatár a ako pristupuje k tomu predkladateľ plus pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostali do spoločnej správy. Chcem vás preto požiadať, vážená poslanecká snemovňa, aby ste neprijali návrhy, pozmeňujúce návrhy pána poslanca Tatára.
Čo sa týka toho krátko pozmeňujúceho návrhu, s ktorým prišiel pán poslanec Maňka, v zásade by som chcela upozorniť na to, že my sme sa, tiež to bolo predmetom rokovania, napokon dospeli sme k určitému kompromisnému riešeniu, ktoré hovorí o hranici 60 a 25 %, a dospeli sme k nemu aj práve na základe analýzy zadlženosti miest a obcí, ktorú k dispozícii máme a ktorú sme vlastne mali aj pred sebou, keď sme o tom hovorili. Zároveň áno, zohráva tu nepochybne aj úlohu otázka maastrichtských kritérií, pretože maastrichtské kritériá sa nevzťahujú na štátny rozpočet, respektíve na štátny dlh, ale na verejný dlh.
No môžeme o tom ešte prirodzene hovoriť, ale ja by som bola dosť nerada, aby sme vnášali do toho, čo je výsledkom veľmi zdĺhavých rokovaní a vzájomných dohôd, nejaké zmeny. Myslím si, že by som bola oveľa radšej, keby sme podporili spoločnú správu, ktorá už rieši aj otázku jedného, aj druhého kritéria, to znamená aj dlhovú službu a aj kritérium, kritérium zadlženosti meraného úver ku, respektíve dlh ku príjmom mesta, obce alebo vyššieho územného celku.
Dotkla by som sa ešte posledného, a to je, vlastne už som o tom aj hovorila, nútenej správy, ale predsa by som len chcela dodať, že opäť bol to výsledok vzájomných rokovaní, ktoré prebehli, že sme upravili nútenú správu o ďalšie ustanovenia. Tieto sa nachádzajú v spoločnej správe, ktoré hovoria aj o určitom prechodnom režime, ktorý by sa aplikoval predtým ako, respektíve ako posledný pokus o to, aby nebola nevyhnutne zavedená aj nútená správa. Dohodli sme sa aj o forme znášania nákladov spojených s nútenou správou. Chcela by som vás teda vážené poslankyne, poslanci požiadať, aby ste podporili tento zákon, aby ste podporili spoločnú správu, ktorá je skutočne výsledkom dlhých rokovaní, myslím si, že napokon úspešných rokovaní, ale konečný úspech bude skúsenosť, ktorú budeme môcť hodnotiť až o niekoľko rokov, až čas preverí, či sme nastavili tento zákon tak dobre, ako sme dnes v tejto chvíli presvedčení. Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko.
Pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.
P. Farkas, poslanec: Áno, pán podpredseda, veľmi krátko, veď nemám k tomu už viac čo dodať, veľmi podrobne vysvetlila túto problematiku pani ministerka, len chcem vyzdvihnúť tú stránku veci, že skutočne sme hľadali kompromis v každej otázke, ktorá tu bola dnes otvorená. Musím potvrdiť slová, ktoré tu odzneli, že sme hľadali kompromisy nielen na politickej úrovni, ale aj na odbornej úrovni. Na dlhých rokovaniach sme hľadali riešenia na nadnesené problémové okruhy, ba na týchto rokovaniach boli vždy prítomní aj zástupcovia samosprávy ZMOS-u a hľadali sme spoločne riešenia na nadnesené problémové okruhy. Dnes s návrhmi, s ktorými tu vystúpili páni kolegovia, už sme sa stretli vo výboroch. Dlho sme o nich diskutovali, pokiaľ ide o tých 7 návrhov pána kolegu Tatára, musím byť otvorený, že minimálne hodinu aj pol sme rokovali o týchto návrhoch a bolo vysvetlené, že konzistenčne nezapadávajú do tohto návrhu zákona a narušili by vnútornú stavbu tohto predloženého vládneho návrhu zákona a koncepciu, ktorú sme dosiahli počas dlhých odborných rokovaní.
Pokiaľ ide o návrh pána kolegu Maňku, skutočne na odbornej úrovni sme sa dopracovali horko-ťažko ku kompromisu, že celková zaťaženosť obcí by nemala presiahnuť 60 %, teda to obmedzenie vo vzťahu k prijímaniu ďalších záväzkov, ďalších úverov by nebolo dobré navýšiť úroveň 60 %, a pokiaľ ide o splácanie, tak tam sme vyšli v ústrety požiadavkám, ktoré smerovali k 25 %. Teda je tu priestor na to, aby sme jasne videli, že o týchto otázkach sme dôkladne rokovali Poznáme všetky stránky tohto problému a máme snahu riešiť nadnesené problémy a problémové okruhy, a preto aj ja vás žiadam, aby sme podporili pozmeňujúce návrhy, ktoré sú zapracované do spoločnej správy a o týchto návrhoch potom budeme hlasovať. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem aj pani ministerke, aj pánovi predsedovi výboru.
Teraz pristúpime súvisiacich s vykonávaním funkcie predsedu samosprávneho kraja.
k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o platových pomeroch a ďalších náležitostiach.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1087, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1087a. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, predkladám vládny návrh zákona o platových pomeroch a ďalších náležitostiach súvisiacich s vykonávaním funkcie predsedu samosprávneho kraja, ktorý vychádza zo zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, v ktorom je ustanovené právne postavenie predsedu samosprávneho kraja. Podľa tohto zákona chcel by som pripomenúť, funkcia predsedu je verejnou funkciou, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere, a preto na výkon funkcie je predseda dlhodobo uvoľnený zo zamestnania a pracovný pomer v predchádzajúcom zamestnaní mu zostáva zachovaný a za výkon funkcie mu patrí plat podľa osobitného zákona. Jednak v prvom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch neboli vlastne žiadne závažné pripomienky okrem legislatívnotechnického charakteru, a preto by som chcel poprosiť Národnú radu Slovenskej republiky, aby tento vládny návrh v znení pozmeňujúcich návrhov, návrh zákona schválila a postúpila ho do tretieho čítania a celkovo ho schválila. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Ľubomírovi Dzurákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Ľ. Dzurák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o platových pomeroch a ďalších náležitostiach súvisiacich s vykonávaním funkcie predsedu samosprávneho kraja, tlač 1087, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 13. septembra 2001 číslo 1588 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. prerokuje návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie po a) Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Gestorský výbor nedostal do 13. septembra 2001 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený. Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. V spoločnej správe je uvedených 15 doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor, pokiaľ neprídu iné návrhy, odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 15 s odporučením ich schváliť. Ďakujem. Skončil som, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Musím konštatovať, že žiadnu písomnú prihlášku som nedostal, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem aj pánu ministrovi aj, samozrejme, pánu spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Tak ako sme sa dohodli, aj o tomto návrhu budeme hlasovať zajtra.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať, a to
prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o štátnej štatistike.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1105. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1216. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky Ivan Mikloš.
Pán podpredseda, nech sa páči, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001 predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o štatistike. Návrh zákona je zaradený medzi prioritné legislatívne úlohy. Návrh zákona vymedzuje základné princípy štátnej štatistiky, ktoré spočívajú najmä v nezávislosti štátnej štatistiky, odbornosti, spoľahlivosti, objektivite, transparentnosti, profesionálnej etike, v poskytovaní štatistických informácií verejnosti a zabezpečení ochrany dôverných štatistických údajov. Dôraz návrhu zákona sa kladie na zosúladenie pojmov a terminológie používanej v právnych normách Slovenskej republiky s terminológiou Európskej únie. Oproti súčasnému stavu sa rozširuje prístup orgánov vykonávajúcich štátnu štatistiku k takzvaným administratívnym zdrojom údajov, t. j. k údajom, ktoré podľa osobitných zákonov získavajú a uchovávajú ministerstvá a ostatné ústredné orgány a štátne organizácie, orgány územnej samosprávy a verejnoprávne inštitúcie. Toto riešenie umožní znížiť zaťaženie spravodajských jednotiek. Ďalej sa navrhuje stabilizovať štatistické výkazníctvo zavedením trojročného plánu štatistických zisťovaní. Právna úprava vytvára tiež predpoklady na širšie sprístupnenie získaných a spracovaných štatistických informácií štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy, občanom a medzinárodným organizáciám, napríklad OSN a OECD. Návrh zákona ustanovuje orgány vykonávajúce štátnu štatistiku. V zákone sa novo upravuje spôsob a podmienky vymenovania a odvolávania predsedu Štatistického úradu, ktorého na návrh vlády Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na päťročné funkčné obdobie. Tento spôsob bude garantovať vyššiu nezávislosť Štatistického úradu a realizuje tak aj odporúčania Európskej únie. Návrh zákona rešpektuje aj odporúčania auditu štátnej správy tým, že doterajšie územné štatistické orgány, krajské správy Štatistického úradu s právnou subjektivitou pretransformúva na vnútroorganizačné pracoviská, čo umožní pružnejšie reagovať na požiadavky štátnej štatistiky.
Návrh zákona bol v rámci medzinárodnej spolupráce konzultovaný so Štatistickým úradom Európskej únie EUROSTATOM. Navrhovaná právna úprava nepredpokladá žiadne nároky na štátny rozpočet a nebude mať ani dopad na zamestnanosť. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predložený návrh zákona vytvára predpoklady na skvalitnenie a zefektívnenie štátnej štatistiky na národnej úrovni a na zosúladenie našej legislatívy v tejto oblasti s legislatívou Európskej únie. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady pre verejnú správu poslancovi Józsefovi Kvardovi.
Pán poslanec, nech sa páči.
J. Kvarda, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážená Národná rada. Dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil pri prerokovaní, pri rokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnej štatistike, tlač 1105, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Na úvod si dovoľujem informovať o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený dňa 20. júla 2001, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého čítania a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu. Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov o tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o štátnej štatistike, tlač 1105, prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1216 z 23. júla 2001 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 5. novembra 2001 a gestorský výbor do 6. novembra 2001. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime teraz k rokovaniu o návrhoch noviel zákona o verejnom obstarávaní, to sú tlače 1107, 1100 a 1143.
Najskôr pristúpime k
prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1107. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1217. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie podpredseda vlády Ivan Mikloš.
Pán podpredseda, nech sa páči, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vypracovanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s dokumentom audit vyplynulo z úlohy A1 uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 74 z roku 2001, ktorá bola uložená podpredsedovi vlády pre ekonomiku v spolupráci s predsedníčkou Úradu pre verejné obstarávanie. Zámerom vládneho návrhu zákona je podriadiť modifikovaným pravidlám verejného obstarávania aj väčšinu zmlúv, ktoré sú v súčasnosti pre nízku cenu predmetu obstarávania z pôsobnosti zákona vyňaté. Novela prispeje k zvýšeniu transparentnosti v oblasti verejného obstarávania, ktorá je náchylná na korupciu, preto prispeje k naplneniu cieľov Národného programu boja proti korupcii. Navrhnutou novelou sa rieši iba podprahové obstarávanie a v tejto súvislosti iba nevyhnutné úpravy zákona. Na stanovenie pravidiel podprahového obstarávania sa určujú dva postupy verejného obstarávania v závislosti od výšky predpokladanej ceny predmetu obstarávania.
Pri podprahovej metóde s vyššou cenou sa navrhuje použiť postup v plnom rozsahu podľa súčasne platného zákona o verejnom obstarávaní alebo použiť postupy upravené návrhom novely zákona, ktoré zjednodušia podprahové obstarávanie s vyššou cenou. V prípade podprahového obstarávania s nižšou cenou je navrhnutý najjednoduchší postup, ktorý vychádza z metódy rokovacieho konania bez zverejnenia. Postupy verejného obstarávania, ktoré upravuje navrhovaný zákon, nie sú upravené smernicami Európskej únie. Ich legislatívna úprava je ponechaná na národnú úpravu členských krajín. V súčasnosti platný zákon o verejnom obstarávaní nevylučuje možnosť jeho aplikácie aj pri nízkych cenách.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie vládneho návrhu zákona. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Lászlovi Hókovi.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
L. Hóka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1107, ako spravodajca určený navrhnutý gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh, tlač 1107, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 23. júla 2001, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie. Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave neprerokovala návrh zákona v druhom čítaní. Svoj návrh zdôvodním potom v rozprave. Prosím, vážený pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje
prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 1100. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1213. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ladislav Orosz.
Pán poslanec, nech sa páči.
L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložil v rámci prvého čítania poslanecký návrh novely zákona o verejnom obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní je možné považovať za najviac porušovaný zákon v Slovenskej republike. Toto tvrdenie je možné oprieť o exaktné poznatky, napríklad o každoročne predkladané správy Najvyššieho kontrolného úradu o výsledkoch jeho kontrolnej činnosti. Všetci vieme, že práve v procesoch verejného obstarávania nám unikajú mnohomiliónové sumy z verejných prostriedkov, ktoré potom, prirodzene, chýbajú inde - v školstve, v zdravotníctve, v sociálnych službách. Napriek tomu, že prípadov trestného postihu pre zneužitie právomoci verejného činiteľa vo sfére verejného obstarávania je ako šafranu, všetci vieme, že práve verejné obstarávanie je oblasť, kde je snáď najväčšia latentná kriminalita, že je to sféra, kde rozkvitá korupcia a klientelizmus. Práve toto som považoval, vážené kolegyne, kolegovia, za potrebné zdôrazniť na úvod môjho vystúpenia pri predkladaní poslaneckej novely zákona o verejnom obstarávaní. Jedným z najúčinnejších prostriedkov boja proti negatívnym javom vo sfére verejného obstarávania je práve kvalitná a transparentná legislatívna úprava.
Aj keď si myslím, že máme pomerne kvalitný zákon o verejnom obstarávaní, ktorý aspoň čiastočne obmedzil negatívne praktiky vo verejnom obstarávaní, má nesporne viaceré medzery, ktoré je potrebné urýchlene zaplátať. Som rád, že týmto smerom sa uberá aj vládny návrh novely zákona č. 263/1999 Z. z., ktorý prerokúvame paralelne s týmto poslaneckým návrhom. Vládna novela sa usiluje o reguláciu problematiky tzv. podprahového obstarávania, ktorá bola pôvodne aj predmetom nášho záujmu, poznajúc ale aktivity exekutívy sme sa zamerali na iné nemenej dôležité otázky zvyšovania transparentnosti procesu verejného obstarávania, ale zároveň aj zjednodušovania administratívnych postupov vo verejnom obstarávaní. Z tohto dôvodu si myslím, že naša novela je kompatibilná s vládnou novelou zákona o verejnom obstarávaní a vhodne ju dopĺňa. Domnievam sa, že v ďalšom priebehu legislatívneho procesu je možné sa usilovať o ich syntézu. Keďže nepovažujem za potrebné predstaviť v rámci úvodného vystúpenia vyčerpávajúcim spôsobom všetky problémy, ktoré sa snažíme riešiť novelou, dovoľte mi aspoň vo forme téz spomenúť tie najdôležitejšie.
Po prvé, v našom poslaneckom návrhu zákona spresňujeme a rozširujeme ústredný pojem v tomto zákone, a to je pojem obstarávateľ, ktorý vlastne vymedzuje okruh subjektov, ktoré sú povinné postupovať podľa tohto zákona. Vďaka nejednoznačnej dikcii sme v uplynulých mesiacoch boli svedkami snahy niektorých prirodzených monopolov vyhnúť sa režimu tohto zákona. Platný text zákona umožňuje vyhnúť sa režimu tohto zákona aj vytváraním dcérskych spoločností. Mimo režimu tohto zákona je napríklad Fond národného majetku alebo Slovenský pozemkový fond. To sú všetko dôvody na to, aby sa spresnil a rozšíril pojem obstarávateľ v tomto zákone.
Po druhé, chceme ustanoviť povinnosť obstarávateľov umožniť účasť všetkých uchádzačov na otváraní obálok s ponukami a povinnosť zverejniť ich následne, čo by malo zaručiť, prirodzene, vyššiu transparentnosť celého procesu verejného obstarávania a obmedziť na minimum možnosti manipulácie.
Po tretie, navrhujeme zaviesť takzvaný čierny zoznam podnikateľov, do ktorého by sa zapisovali závažní porušovatelia zákona o verejnom obstarávaní. Tento zoznam podnikateľov by mal slúžiť ako motivačný nástroj na rešpektovanie právnych povinností vyplývajúcich zo zákona o verejnom obstarávaní. Takýto spôsob úpravy je známy z viacerých krajín v zahraničí.
Po štvrté, navrhujeme rozšíriť dôvody na uplatnenie námietok proti výsledkom postupov vo verejnom obstarávaní.
Po ďalšie, navrhujeme zjednodušiť niektoré zbytočne prebyrokratizované postupy, ktoré sú určené platným zákonom na základe konkrétnych poznatkov z praxe. Poslanecký návrh zákona bol dlhodobo pripravovaný v spolupráci s mimovládnymi organizáciami aj za účasti občianskych združení, ktorých členovia sa zúčastňujú na procesoch verejného obstarávania. Ako príklad môžem uviesť Zväz stavebných podnikateľov. Tento návrh bol ďalej pripravovaný za stálej komunikácie s Úradom pre verejné obstarávanie. Naša komunikácia s Úradom pre verejné obstarávanie pokračuje aj po predložení návrhu do legislatívneho procesu. Úrad spracoval pre potreby vlády stanovisko k nášmu návrhu zákona. Z tohto stanoviska vyplýva, že Úrad pre verejné obstarávanie sa s podstatnou časťou poslaneckého návrhu stotožňuje a nemá k nemu zásadné výhrady. Výhrady uplatnil akurát k otázke sprísnenia požiadaviek na členov komisie, respektíve porôt na vyhodnocovanie ponúk vo verejnom obstarávaní a v tej súvislosti aj k rozšíreniu okruhu námietok proti postupom vo verejnom obstarávaní. Zdôvodnenie negatívneho postoja k týmto otázkam vyplýva z toho, že ide podľa názoru úradu o nepriamu novelu Zákonníka práce a samotnú zložitosť realizácie navrhovaného mechanizmu v praxi, najmä z hľadiska toho, že úrad by nemal k dispozícii relevantné informácie na rozhodovanie o takýchto otázkach. Ostatné drobné výhrady Úradu pre verejné obstarávanie majú legislatívnotechnický charakter. Sú s vedením prekonzultované a myslím si, že sme našli vzájomne prijateľné riešenie. Tieto informácie som uviedol pomerne podrobne najmä z toho dôvodu, že doposiaľ podľa mojich informácií nerokovala o poslaneckom návrhu zákona ani legislatívna rada vlády, ani vláda Slovenskej republiky, a to znamená, že budeme rozhodovať o osude tohto zákona v rámci prvého čítania bez poznania stanoviska vlády. Ako právnik si plne uvedomujem, že by nebolo vhodné, aby sme na jednej schôdzi schvaľovali dve novely toho istého zákona. Už na úvod som zdôraznil, že bude vhodné, keď sa dosiahne prijateľná syntéza poslaneckého a vládneho návrhu zákona, prirodzene, všetko závisí od toho, či jeden, alebo oba sa dostanú na základe vášho rozhodnutia do druhého čítania. To nehovorím ešte o návrhu kolegu Malchárka, ktorý bude o chvíľu uvádzať svoj návrh. Myslím si, že by bolo vhodné, aby sa tento poslanecký návrh dostal do druhého čítania aj z toho dôvodu, že by bolo možné ho potom odborne prekonzultovať v legislatívnej rade vlády, vo vláde, aby sme o ňom rozhodovali potom so znalosťou veci. V záujme umožnenia tohto postupu si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu pri hlasovaní o jeho posunutí do druhého čítania, v prípade, že by sa vytvorila situácia taká, že prejde aj vládny, aj poslanecký návrh, myslím si, že je možné riešenie také, že sa obsah tohto návrhu premietne do vládneho návrhu prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem pekne. To je všetko z mojej strany.