P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán spoločný spravodajca si nežiada zaujať, áno, nech sa páči.

V. Bajan, poslanec: Ja len na spresnenie, lebo tu zazneli od pána kolegu Finďa slová, kde chcel vyňať body 4, 5 na osobitné hlasovanie s tým, ako keby v oblasti kultúry pravdepodobne nejestvoval majetok štátu, ktorý by sa prevzal na obce. Chcem upozorniť, že to nie je úplne presné, pretože poviem príklad. Divadlo, pantomimické divadlo profesora Sládka alebo nitrianske divadlo, hovorím o divadlách, potom sú to regionálne knižnice, osvetové strediská, tých majetkov je spústa, takže pravdepodobne tu by som skôr videl, že tieto majetky, ide to len na spresnenie, že naozaj aj v kultúre treba veľmi vážne dosledovať majetky, ktoré prejdú, zjednodušene majetky, ktoré prejdú pod samosprávu či už vyšších územných celkov, alebo obcí, takže ten majetok nejaký aj v tejto oblasti je to len na spresnenie.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som vám navrhnúť ďalší postup pri rokovaní o ďalších bodoch programu Národnej rady. Keďže aj k tomuto návrh zákonov bolo podaných viacero veľmi závažných pozmeňujúcich návrhov, tak ako sa vyjadrovala aj vyjadrila pani navrhovateľka, ktoré si vyžiadajú podrobnú analýzu aj expertov za prítomnosti aj poslancov gestorského výboru, odporúčam, aby sme prerušili teraz rokovanie o tomto bode programu, aby sme pristúpili k rokovaniu o ďalších návrhoch zákonov, ktoré súvisia s reformou verejnej správy a, pardon, hlasovali o jednotlivých návrhoch, ktoré prerokujeme zajtra. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? Áno.

Na základe vášho súhlasného stanoviska pristúpime k ďalšiemu návrhu zákona, ktorým je

vládny návrh zákona o majetku vyšších územných celkov.

Návrh ste dostali ako tlač 1077, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1077a. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedla a odôvodnila pani ministerka financií Brigita Schmögnerová.

Pani ministerka, máte slovo.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona o majetku vyšších územných celkov. Tento návrh zákona nadväzuje na postavenie vyšších územných celkov zakotvené v ústavnom zákone č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a v zákone o samospráve vyšších územných celkov, ako aj na koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy, ktorá predpokladá prenesenie vlastníckych práv štátu v časti majetku na nový subjekt vlastníckeho práva vyšší územný celok. Právna úprava prechodu majetku z vlastníctva štátu do vlastníctva vyšších územných celkov nadväzuje na právnu úpravu obsiahnutú osobitným zákonom, ktorými sa prenesú zriaďovateľské funkcie z orgánov štátnej správy na samosprávu vyšších územných celkov. Tieto zákony sú súčasťou kompetenčného zákona. Podľa predloženého návrhu prejdú do vlastníctva vyšších územných celkov hnuteľné a nehnuteľné veci štátu vo vlastníctve štátu, ku ktorým prejde osobitným zákonom zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok. Pôjde najmä o hnuteľný a nehnuteľný majetok v odvetví školstva, sociálnej starostlivosti, kultúrnej a osvetovej činnosti, zdravotnej starostlivosti, prípadne i ďalšie odvetvia, ak na základe osobitného zákona bude prenesená zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok. Súčasne je v návrhu zákona zakotvená aj právna úprava prechodu pohľadávok iných majetkových práv a záväzkov súvisiacich s majetkom, ktorý prejde do vlastníctva vyššieho územného celku a hospodárenie s majetkom vyššieho územného celku. Majetok štátu, ktorý nadobudol vyšší územný celok podľa tohto zákona a ktorý v čase prechodu na vyšší územný celok slúžil na menovite určené účely, na zabezpečenie vyučovacieho procesu, sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a kultúrnej činnosti, môže vyšší územný celok len zveriť do správy svoje rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie. Tento majetok vyšší územný celok nemôže použiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo založiť z toho majetku inú právnickú osobu. K majetku, ktorý prejde na základe zákona do vlastníctva vyšších územných celkov a ktorý slúži pre potreby školstva, kultúry, sociálnej starostlivosti a zdravotníctva, návrh zákona zakotvuje aj povinnosť zachovania jeho účelového určenia. Súčasne sa zakazuje vzhľadom na prísne účelové určenia nutnosť zachovať verejnoprospešný charakter tohto majetku, takýto majetok nielen zaťažiť, ale na takýto majetok nemožno uskutočniť výkon rozhodnutia ani konkurzné konanie a vyrovnacie konanie. Rovnaká ochrana, ako sa navrhuje v tomto zákone, sa tomuto majetku, ktorý prechádza do majetku samosprávy, poskytuje aj v súčasnosti zákonom o správe majetku štátu. Povinnosť zachovania účelového určenia tohto majetku vyšším územným celkom trvá až do obdobia, pokiaľ príslušný orgán nevydá príslušné rozhodnutie podľa osobitných predpisov, napríklad rozhodnutie o vyradení školy zo siete škôl alebo súhlas na odňatie objektu zariadenia sociálnych služieb i jeho účelu. Návrh zákona upravuje aj rozsah oprávnenia povinností pri dispozíciách s majetkom vyšších územných celkov, ktoré si tieto upravia v zásadách hospodárenia s majetkom vyšších územných celkov. Tiež zakotvuje, ktoré prevody majetku do vlastníctva iných subjektov alebo ktoré vklady do majetkov obchodných spoločností podliehajú schváleniu zastupiteľstvom.

Vážená poslanecká snemovňa, predkladaný návrh zákona o majetku vyšších územných celkov je jedným zo zákonov bezprostredne súvisiacich s reformou verejnej správy. Návrh zákona ste prerokovali v ôsmich výboroch a prijali sa k nemu pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe. Chcela by som opakovane alebo znovu uviesť, že so všetkými pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe číslo1077a, odporúčame súhlasiť. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Vladimírovi Bajanovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vládneho návrhu zákona.

Nech sa páči, pán poslanec.

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu tlač 1077a. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nasledovnú spoločnú správu výborov. Národná rada svojím uznesením č. 1591 z 13. septembra 2001 pridelila tento vládny návrh zákona nasledovným výborom Národnej rady - výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie, pre zdravotníctvo, výboru pre vzdelanie, vedu, mládeže a šport a výboru pre kultúru a médiá. Všetky výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o majetku vyšších územných celkov stanoviská žiadneho poslanca, ktoré by boli podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady nasledovné stanoviská. Odporúčanie schváliť bez pripomienok výbor pre sociálne veci a bývanie, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbory pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správ, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a výbor pre kultúru a médiá a výbor pre zdravotníctvo neprijal platné uznesenie, nakoľko z celkového počtu 10 poslancov bolo prítomných len 8 poslancov, z toho za návrh hlasovali 4 poslanci za, 4 sa hlasovania zdržali. Nebudem čítať pozmeňujúce návrhy, predkladateľ súhlasí so všetkými 12 návrhmi. Ja budem odporúčať v prípade, že nebude z diskusie, nevyplynie návrh na osobitné hlasovanie, odporúčať všetkých 12 za s tým, že ich budem odporúčať schvaľovať spolu a súhlasiť s nimi a súčasne vo výboroch odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o majetku vyšších územných celkov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a hlasovať o návrhu zákona ihneď po rozprave. Pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu k tomuto bodu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som písomnú prihlášku dvoch pánov poslancov, pán poslanec Tatár a pán poslanec Oberhauser sa zapísali do zoznamu písomne prihlásených poslancov.

Pán poslanec Tatár, nech sa páči, máte slovo.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti s tým istým odôvodnením, ako to bolo pri zákone o majetku obcí, podať tri pozmeňujúce návrhy, a to prvý, vypustiť § 4 z dôvodu, že je to pokus vlády prenášať záväzky štátu na samosprávny kraj, a teda ich vypustením vyjadríme s takýmto postupom nesúhlas. V § 6 ods. 4 navrhujeme nové znenie, majetok, ktorý vyšší územný celok nadobudol podľa § 3 a ktorý ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona slúžil na vyučovací proces a činnosť bezprostredne súvisiacu, na zabezpečenie sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti môže vyšší územný celok zveriť do správy správcovi alebo tretím osobám. Zdôvodnenie je rovnaké ako pri návrhu zákona o majetku obcí, totiž aby vyšší územný celok mohol zveriť do správy vymedzený majetok podľa odseku 4 aj tretím osobám, teda napríklad neziskovým organizáciám. Tretí návrh, § 8 sa vypúšťa, teda vypustiť § 8. Navrhujeme vypustiť povinnosť zachovania účelového určenia majetku z tých istých dôvodov ako v predchádzajúcom zákone, nakoľko je v rozpore s deľbou právomocí medzi štátnou správou a samosprávou a v rozpore s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. Prosím o týchto troch návrhoch hlasovať osobitne. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nakoľko pán poslanec Oberhauser stiahol vystúpenie, takže sa pýtam, áno, on bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Finďo. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

P. Finďo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Som v podobnej situácii ako pán poslanec Tatár, že môj pozmeňujúci návrh sa týka rovnakého problému, aký sme riešili pri novele zákona o majetku obcí. Konkrétne ide o to, že v tomto zákone sa prakticky v rovnakej dikcii opakujú niektoré ustanovenia, aké boli uvedené v zákone o majetku obcí.

Z pohľadu rezortu zdravotníctva a z pohľadu na jeho transformáciu nie je možné súhlasiť s tým, aby sa zachoval tento majetok v správe rozpočtových alebo príspevkových organizácií, ktoré budú zriadené vyššími územnými celkami. Rovnako nepokladáme za vhodné, aby sa s týmto majetkom nemohlo nakladať ako s majetkom, ktorý je určený, respektíve ktorý spĺňa všetky kritériá majetku obcí, to znamená, že obce s ním môžu nakladať v súlade so zákonom, ale nie sú obmedzované tým, aby tento majetok účelovo udržiavali v tom istom poslaní, ako slúžil pred tým, kým nebol prevedený na obce. Preto navrhujem, aby v § 6 ods. 4 za slovami sociálnej pomoci sa vypustila čiarka a vypustili sa slová zdravotnej starostlivosti. V § 8 ods. 1 sa za slovami sociálnej pomoci vypúšťa čiarka a vypúšťajú sa slová zdravotnej starostlivosti a po tretie v texte odkazu pod čiarou, odkaz číslo 16 k ustanoveniu § 8 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Myslím si, že bude pomerne zložité riešiť tieto problémy, ktoré sa jednak vyskytli v spoločnej správe gestorského výboru, a jednak ich predložil pán poslanec Tatár a predkladám ich aj ja, pretože riešia vlastne tieto tri návrhy zo spoločnej správy. Pozmeňujúci návrh poslanca Tatára je môj pozmeňujúci návrh. Rieši vlastne rovnaký problém a vždy z iného uhla pohľadu. Zatiaľ čo v spoločnej správe sa rieši iba súlad s dikciou kompetenčného zákona, ja navrhujem vypustenie dvoch slov zdravotnej starostlivosti a v takomto prípade opäť je potrebné, aby som v prípade, že mám záujem o presadenie môjho pozmeňujúceho návrhu, aby som navrhol, aby sa zo spoločnej správy vyňali na samostatné hlasovania body 10 a 11, pán spoločný spravodajca, body 10 a 11 vyňať na samostatné hlasovanie s tým, že navrhujem, aby sa tieto body neschválili, aj keď pravdu povediac je škoda, že vo výboroch pri skrátenom legislatívnom konaní nebolo možné dotiahnuť túto vec tak, ako by si to samotná podstata problému a jeho závažnosť vyžadovali. Takže vzhľadom na to, že tu ide len o malé jazykové, respektíve ani nie jazykové, ale legislatívnotechnické úpravy v tom bode 10 a 11, nemyslím si, že by tým utrpela kvalita spoločnej správy a že by sa teda vyňatím na samostatné hlasovanie neschválením týchto dvoch bodov narušila celková koncepcia toho zákona. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Finďo bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, pani ministerka, či chcete zaujať stanovisko k rozprave.

Nech sa páči, máte slovo.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Dovoľte mi, aby som stručne zareagovala. Ide o skutočne veľmi závažné pozmeňujúce návrhy, ktoré zásadným spôsobom zasahujú do predloženého vládneho návrhu zákona, podobne ako to bolo v predchádzajúcom prípade. Ja by som chcela znovu upozorniť, o čo tu vlastne ide. Obidva návrhy skutočne, aj keď návrh poslanca Tatára vlastne zahrnuje všetky, to znamená aj účelové určenie majetku pre vzdelávacie ciele, pre zdravotnícke, sociálne a kultúrne ciele, osobitne návrh pána poslanca Finďa sa týka iba zdravotníckych zariadení.

Obidva návrhy vlastne znamenajú, že by sa vypustilo účelové určenie majetku, a tým aj to by inými slovami znamenalo, že tento majetok, ktorý sa prenáša zo štátu na obce s týmito konkrétnymi účelmi sa bude vkladať nielen do rozpočtových a príspevkových organizácií miest, obcí a vyšších územných celkov, keď hovorím aj o tom predchádzajúcom zákone, ale sa bude možno vkladať aj do iných právnických osôb. Nemusia to byť len neziskové organizácie, ktoré by napríklad vykonávali ten istý účel, ale môžu to byť aj právnické osoby a je nám potom zrejmé, že koniec koncov tento majetok sa môže odpredať a nebudeme mať istotu, že budú zabezpečené tie funkcie, ktoré musí obec, mesto a v danom prípade vyšší územný celok po prenose funkcií vykonávať. To je, samozrejme, veľmi závažný zásah do tohto zákona. A otázka je, akým spôsobom potom sme schopní zabezpečiť ústavné nároky ľudí, pre ktorých by sa mali tieto funkcie zabezpečovať. Funkcie vzdelávacie, zdravotné, sociálne, kultúrne a tak ďalej a tak ďalej.

Chcela by som preto upozorniť pánov poslancov, aby nesúhlasili s týmito poslaneckými návrhmi, pretože by skutočne došlo k vážnemu ohrozeniu funkčnosti celej reformy verejnej správy v tejto prvej etape.

Navyše chcem povedať, že nie je možné, aby sme osobitnými ustanoveniami chránili tento majetok v prípade, že by prešiel napríklad na inú organizáciu, ako je rozpočtová a príspevková organizácia, napríklad na právnu osobu, aby sme ho chránili pred konkurzom, exekúciou a podobne. Toto by bolo už v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože ona presne vymedzuje, v akých prípadoch je možné a nie je možné chrániť aj majetok.

Ďalej by som chcela uviesť ešte aj k návrhu pána poslanca Tatára vypustiť § 4. Ja chcem len povedať za predkladateľa, že nesúhlasíme s týmto návrhom, pretože práve v záujme právnej istoty zákon jednoznačne vymedzuje záväzky, ktoré neprejdú na vyšší územný celok. Tieto záväzky budú tvoriť podstatnú časť toho, čo zostane na štáte. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

V. Bajan, poslanec: Nechcem predlžovať túto diskusiu. Ja len spresňujem. Bol by som veľmi nerád, keby sme z týchto diskusií vyšli s tým, že tieto návrhy zákonov neumožňujú participáciu správy, povedzme, tretieho sektora na majetku, ktorý bude delimitovaný, respektíve odovzdaný obciam či už je to v sociálnej, v zdravotnej alebo inej, alebo v kultúrnej oblasti. Zákon nám umožňuje, že práve prostredníctvom rozpočtových a príspevkových organizácií by sa to dalo a mohlo sa to dať. Dlho sme o tom vo výbore rokovali. Len skôr medzi nami, len respektíve spor medzi týmto návrhom a návrhom kolegu Tatára je, aby to išlo priamo na tieto tretie osoby. My odporúčame, aby tam ten medzistupeň bol aspoň zo začiatku. Čiže to je ten spor. Čiže bol by som nerád, aby sme vyšli z miestnosti s tým, že tento zákon neumožňuje participáciu správy tretieho sektora alebo tretím osobám. Umožňuje, ale jednoducho ten medzistupeň tam je. Všetko.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Tak ako sme sa pred chvíľočkou dohodli, budeme aj o tomto návrhu hlasovať až po prerokovaní ďalších návrhov. Chcem vám ale povedať, že, samozrejme, o všetkých návrhoch, ktoré súvisia s reformou, hlasovať dnes už nebudeme. Budeme hlasovať až zajtra.

Teraz pristúpime k ďalšiemu návrhu, a to

k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1078. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1078a. Vládny návrh zákona odôvodní pani ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

Nech sa páči, pani ministerka.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 303/1995 Zb. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

Dovoľte mi, aby som vás stručne informovala, čo sa v ňom nachádza. Účelom návrhu novely zákona o rozpočtových pravidlách je vytvoriť právne a ekonomické podmienky na realizáciu procesu decentralizácie financií. Nadväzne na presun kompetencií z orgánov štátu na územné samosprávy upraviť financovanie a rozpočtové hospodárenie územných samospráv tak, aby sa stanovili stabilné finančné zdroje na viacročné obdobie, posilnila zodpovednosť územných samospráv pri poskytovaní a financovaní verejných služieb a dosiahla prehľadnosť vo finančných tokoch medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných samospráv.

Dôvodom novelizácie zákona o rozpočtových pravidlách sú pripravované zmeny v štruktúre orgánov verejnej správy, v ktorej bude mať nezastupiteľné miesto samospráva vyšších územných celkov ako druhá úroveň územnej samosprávy. V tomto smere sa navrhuje úprava postavenia rozpočtov vyšších územných celkov, spôsob financovania, pravidlá ich rozpočtového hospodárenia. Súčasne sa navrhujú zmeny a doplnky v doterajších ustanoveniach zákona, ktoré sa týkajú rozpočtov obcí tak, aby sa v zásade dodržala jednotnosť právnej úpravy obidvoch úrovní územných samospráv.

Proces decentralizácie financií si vyžaduje aj doplnenie a zavedenie v súčasnosti právne neupravených nových prvkov a pravidiel v hospodárení územných samospráv. Je to najmä členenie rozpočtov územných samospráv na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet s povinnosťou zostavovania vyrovnaného bežného rozpočtu, ďalej navrhovaná regulácia miery zadlženosti obcí a vyšších územných celkov, ako aj úprava zavedenia nútenej správy v hospodárení obcí. Ako nový prvok sa v zákone legislatívne deklaruje stabilizácia finančných zdrojov územných samospráv, ktoré budú úmerné zodpovednosti a úlohám, ktoré sú im zverené príslušnými zákonmi pri rešpektovaní princípu samostatného hospodárenia a rozhodovania o ich použití. Chcem povedať, že zákon, tak ako je predložený, predpokladá, že vo vzťahu zostavovania štátneho rozpočtu a určovaní výšky finančných prostriedkov pre územné samosprávy je upravený postup a lehoty na prerokovanie návrhu finančných vzťahov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných samospráv s predstaviteľmi republikových združení územnej samosprávy. Zákon zároveň ešte pôvodne upravuje vymedzenie postavenia príjmov rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov s podielom na daniach v správe štátu.

Dovoľte mi, aby som vám len stručne povedala, aké boli zámery predkladateľa, aj keď predkladateľ súhlasí so správou, so spoločnou správou, v ktorej sa ošetruje táto otázka trochu odlišným spôsobom, ale z hľadiska cieľa, ktorý predkladateľ sledoval, v zásade dosahujeme to isté. Pôvodne v zákone je, to znamená, že ešte v predloženom návrhu úpravy sa mení doterajšie postavenie v sústave príjmov rozpočtov územných samospráv, s ktorým nesúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska. My sme k tomuto pristupovali s nasledovným cieľom. Chceli sme vymedziť prostriedky z podielov na daniach v správe štátu ako osobitný druh finančného vzťahu medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných samospráv, ktorým sa vyčleňujú výnosy určených daní vyberaných na území štátu v prospech rozpočtov územných samospráv. Takto definované postavenie príjmov územných samospráv z podielov na daniach v správe štátu sa premietlo pri vymedzení sústavy vlastných príjmov rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, do ktorých nie sú tieto finančné prostriedky zaradené. Legislatívne sa garantovalo, že rozhodovanie o použití týchto prostriedkov je v právomoci obce a vyššieho územného celku. Navrhovalo sa vytvorenie novej rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom, ktorej súčasťou sa mali stať príjmy z podielov na daniach v správe štátu a dotácie transfery zo štátneho rozpočtu. Správcom tejto kapitoly sa predpokladá minister financií. Nadobudnutie účinnosti tohto ustanovenia sa navrhovalo od roku 2003. Vo vzťahu k týmto príjmom rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov navrhovaná úprava určovala povinnosť obciam a vyšším územným celkom viesť tieto prostriedky na samostatnom účte. Táto povinnosť vyplývala z návrhu na doplnenie ustanovenia § 10 ods. 9 bod 15 návrhu, podľa ktorého z výkonu rozhodnutia podľa osobitného predpisu odpísaním z účtu banke nepodliehali prostriedky na daniach v správe štátu rovnako ako prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu. Rovnako sme predpokladali, že obce a vyššie územné celky podľa navrhovanej úpravy v § 29a nesmeli ručiť za prijaté úvery podielmi na daniach v správe štátu.

Zároveň sa navrhovala úprava § 44 ods. 3 bod 48 návrhu, podľa ktorého sa v obciach a vyšších územných celkoch v rozsahu povinností upravených týmto zákonom alebo inými predpismi, napríklad zákon o štátnom rozpočte, uplatňovala finančná kontrola aj na prostriedky z podielov na daniach v správe štátu. To znamená, že finančnou kontrolou sme chceli zisťovať, či sa tieto prostriedky vedú na samostatnom účte, či sa nimi neručí za nimi prijaté úvery, rozpočtujú sa v rámci bežného rozpočtu a či sa dodrží účelovosť použitia výnosu cestnej dane.

Navrhovaná úprava vzťahu k príjmom rozpočtov obcí a vyšších územných celkov z podielov na daniach v správe štátu ministerstvom financií sa predpokladala za dôležitý a potrebný krok, pretože tieto pokladáme za významný zdroj financovania základných úloh územnej správy. Rozhodujúcim dôvodom, ktorý ministerstvo financií viedol k navrhovanej úprave vo vzťahu k podielovým daniam, bola teda nevyhnutnosť zabezpečiť transparentnosť a primeranú finančnú kontrolu pri hospodárení s týmito prostriedkami, ktoré sú súčasťou celého okruhu verejných financií.

Ako som už uviedla, na základe rokovaní so ZMOS-om a niekoľkých expertných rokovaní v rámci koalície sa dohodlo na určitom inom spôsobe riešenia tohto istého cieľa, ktoré sledovalo ministerstvo financií, aj keď nie stopercentne. Preto ak táto poslanecká snemovňa schváli predložené pozmeňujúce návrhy, ktoré zavádzajú takzvaný externý audit vo vzťahu k hospodáreniu obcí a vyšších územných celkov, ministerstvo financií, respektíve vláda Slovenskej republiky ako predkladateľ podporí tieto návrhy, ktoré by mali zabezpečiť rovnako, ako sme to aj pôvodne predpokladali, prehľadnejšie nakladanie s prostriedkami a zároveň aj primeranú finančnú kontrolu pri hospodárení s nimi. V rámci uvedených rokovaní bol dohodnutý aj rozsah možných zmien a doplnkov vo vládnom návrhu novely zákona o rozpočtových pravidlách, ktoré sa týkajú najmä navrhovaných parametrov regulácie výšky dlhu obcí, vyšších územných celkov, rozšírenia ustanovenia o nútenej správe o postup orgánov samosprávy obcí pred zavedením nútenej správy.

Vážené poslankyne, poslanci, prijatím návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov sa vytvoria podmienky na realizáciu decentralizácie kompetencií a finančného zabezpečenia.

Prv ako vás požiadam o podporu tohto zákona, chcela by som ešte uviesť, že ministerstvo financií v zastúpení vlády Slovenskej republiky odporúča súhlasiť so stanoviskom gestorského výboru ku všetkým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom uvedeným v jednotlivých bodoch spoločnej správy, ktoré sú body 1 až 38.

Na záver vás vážená poslanecká snemovňa chcem požiadať o podporu pri prijatí tohto zákona. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Pálovi Farkasovi, a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o obsahu spoločnej správy k tlači 1078a.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1592 z 13. septembra 2001 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, tlač 1078, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pre verejnú správu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku žiadne stanovisko. Všetky výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zhodne odporúčajú Národnej rade schváliť predložený návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. V bode IV sú uvedené pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, je ich dohromady 38. Budem odporúčať hlasovať spoločne o všetkých bodoch, pri ktorých ich gestorský výbor odporúča schváliť, teda body 1 až 5, 12, 15, 16, 18 až 23, 25 až 29, 31 až 38. A spoločne budem odporúčať hlasovať o bodoch 6, 10, 11, 13, 14, 17, 24, 30 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov potom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Zároveň ma gestorský výbor poveril ako spravodajcu výborov predniesť spoločnú správu a navrhnúť spôsob hlasovania podľa príslušných paragrafov nášho rokovacieho poriadku. Ďakujem, pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa prihlásili traja páni poslanci - pán poslanec Tatár, Prokeš a Budaj.

Nech sa páči, pán poslanec Tatár, máte slovo.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi krátky komentár pred uvedením pozmeňujúcich návrhov k tomuto návrhu zákona. Tiež je to jeden zo zákonov, ktoré nezavršujú reformu verejnej správy, ale robia istý krok. Ja som hovoril, že poloreforma, ja si ani nemyslím, že je to celkom 50 % toho, čo sme mali v tomto volebnom období v pláne. Tiež chcem upozorniť, že táto vládna novela rozpočtových pravidiel bola hotová skôr ako kompetenčný zákon. Čiže je univerzálna, jednoducho zámer je len ten systém, ktorý fungoval teraz cez štátnu správu trošku rozstrihať, aby sa do toho ako medzistupne - vykonávatelia zapojili samosprávy, čiže obce a vyššie územné celky.

Podiel obcí a vyšších územných celkov na daniach sa navrhuje len z celoštátnych daní, teda s nijakým novým daňovým určením pre samosprávy s výnimkou toho, čo už máme, to je daň z nehnuteľností. Nie je ani žiadne presné vymedzenie podielu obcí na daniach. To je dôsledok tej univerzálnosti a spôsobu, ako boli zákony prijímané, teda pripravované. Je tam, samozrejme, zmienka, že podiel sa upraví každoročne v štátnom rozpočte. Nie je to teda nejaká zásadná fiškálna decentralizácia, pretože všetky dane ako doteraz spravuje ministerstvo financií, vláda, respektíve rozhodnutie Národnej rady.

Dôvodová správa hovorí, že niekedy v druhej fáze reformy verejnej správy možno k 1. 1. 2004 sa podiel na daniach spresní, čo je, samozrejme, len nejaký predpoklad a ospravedlnenie, že sa tak nedeje už teraz. Čiže na prenesené kompetencie budú dotácie zo štátneho rozpočtu a v podstate všetky, takmer všetky alebo väčšina tých kompetencií sú prenesené. Pri príjmoch vyšších územných celkov sa v zákone ocitla prirážka k dani z príjmov fyzických osôb, ktorú má stanoviť vyšší územný celok podľa zákona, ktorý sa má prijať v budúcnosti. Ak pozorujeme vývoj, čo sa týka stanovenia výšky daní, tak predpokladám, že celkové zaťaženie sa tým zvýši. Podobne sa dá predpokladať, hoci to nesúvisí priamo s týmto zákonom, že ten avizovaný zákon o obecných daniach za všetko možné od lôžka, vstupného, výherných hracích prístrojov, odpadu a tak ďalej až po reklamu a turistickú daň tiež prinesie celkové zvýšenie daňového zaťaženia, a to naozaj nie je možné podporiť niečo takéto.

Druhá vec je, že v rámci prenesenia tých funkcií štátu, ktoré sú pozostatkom etatistického fungovania verejných služieb a, samozrejme, so všetkými chybami a nedostatkami, sa touto novelou povzbudzujú aj obce a vyššie územné celky zakladať rozpočtové a príspevkové organizácie, a to práve v tom období, keď aspoň formálne a z malej časti podľa auditu, ktorý sa týka centrálnej štátnej správy, sa vláda snaží, aby sa štát zbavil rozpočtových a príspevkových organizácií. Je to teda decentralizácia tých zo socializmu zdedených hospodárskych, ale aj iných vzťahov a v podstate takého vazalského klientelizmu vykonávateľov týchto služieb na centrálne rozpočty a jednoducho z hľadiska ekonomického je to doslova poškodzovanie trhu. A to je len ďalší dôkaz, že sa len prenáša ten systém, ktorý teraz plynul cez vetvy štátnej správy, len sa to rozvetvuje ešte na samosprávy, ktoré majú tomuto slúžiť. Jednoducho sa v prenesenom slova zmysle neodštátňuje, iba sa tie staré vzťahy prenášajú na vyššie územné celky a obce. Ak sa štátu tieto funkcie nedarilo zabezpečovať bez zadlžovania a na primeranej úrovni, tak presne takýto stav sa prenáša na samosprávy. Jednoducho sa dá tiež povedať, že nad každou korunou obcí a vyšších územných celkov bdie ministerstvo financií. Čiže nejde tu o skutočnú fiškálnu decentralizáciu. Je tam ešte taký drobný paragraf, ktorý hovorí o tom, že v podstate regionálne združenia samospráv budú poradnými orgánmi ministerstva financií pred zostavením štátneho rozpočtu, čo je v podstate istý prvok korporativizmu, pretože, samozrejme, nie sú vopred dané žiadne pravidlá a v podstate je to len akási zásterka pre byrokratické rozhodovanie.

Znak prenosu časti etatizovaného zdravotníctva, školstva, kultúry, sociálnych vecí a ďalších služieb a úradov na samosprávy je aj v tom, že je veľmi veľa tých nitiek rozhodovania, ktoré sú nad samosprávou. Ak má mať samospráva povinnosti a k tomu primerané právomoci v normálnej krajine, teda tam, kde už je reforma verejnej správy ukončená, o prípadnom rozpore so zákonom, o rozpore konania samospráv obcí a vyšších územných celkov so zákonom alebo aj o sporoch medzi štátnou a verejnou správou, alebo medzi verejnou správou bez ohľadu na to, či ide o štátnu správu, alebo samosprávu a na druhej strane súkromným sektorom, nemá rozhodovať štátny aparát, byrokratický aparát, štát - úradník, ale má rozhodovať nezávislý súd. Keď to zoberieme súhrnne, tak keďže samosprávy dostávajú pridané povinnosti a nedostanú ale pridané nič z vlastných zdrojov peňazí, tak návrh tohto zákona v podstate relatívne obmedzuje finančnú suverenitu obcí aj oproti dnešnému stavu. Sú tam všetky problémy, kde zákon zakazuje zvýšenie dlhu obce a vyšších územných celkov poskytovaním dotácií návratnej finančnej výpomoci právnickým a fyzickým osobám, ale aj v rámci medziobecnej spolupráce a na druhej strane štát takúto povinnosť nemá a tiež je verejnoprávnou korporáciou.

Ďalší problém je zavedenie nútenej správy, ktorú rovnovážne nerieši ani návrh zo spoločnej správy o ozdravnom režime, pretože takisto nie je vyvážená tým, že takýto režim neexistuje pre štátny rozpočet, ak neuhradí uznaný záväzok do stanovenej lehoty alebo ak celková výška záväzkov po lehote splatnosti presiahne určených 15 % skutočných bežných príjmov. Jednoducho novela neposilňuje finančnú autonómiu územnej samosprávy najmä tým, že sa neurčujú vlastné príjmy definitívnym spôsobom. Je to aj v rozpore, a to treba len zopakovať, s koncepciou decentralizácie, ale aj s tým, čo bolo prijaté ako východiská financovania verejnej správy, ktoré predložilo do vlády ministerstvo financií.

Tiež tam chýbajú pravidlá a kritériá delenia podielových daní. Bude sa vlastne zrejme postupovať podľa dnešných rozpisov, a teda okrem krajských a okresných úradov sa objavia v tých rozpisoch ešte samosprávy. Nato bude zvláštna kapitola, ale v zásade to účtovne a procedurálne nič nemení.

Nie sú ani definované kritériá decentralizačnej dotácie, podľa ktorých sa bude postupovať, a tým pádom, keďže je to len podielová daň, tak sú dnešné alebo aj budúce príjmy samospráv v zásade neisté a už vôbec sú neisté na viacročné obdobie a ich podiely na daniach štátu ako dotácie na výkon samosprávnych funkcií vlastne budú predmetom licitácie každoročne pri prerokovaní zákona o štátnom rozpočte.

Ešte chcem povedať, že obom subjektom územnej samosprávy je daná možnosť podnikať, pričom krajská samospráva nemá k dispozícii zatiaľ nejaký majetok k tomuto, pretože ten bude účelovo viazaný podľa návrhov zákonov, ak sa neprijmú naše pozmeňujúce návrhy a nemá nato ani dostatočné vlastné príjmy, ale na druhej strane chcem povedať, že som presvedčený, že tak ako štát tak ani samospráva, či je to vyšší územný celok, alebo obec, nie je dobrým podnikateľom.

Ešte raz poviem, že chýba tam v návrhu zákona možnosť financovania združenia obcí, ktorú predpokladala koncepcia reformy verejnej správy. Kvôli nedostatku vlastných príjmov, nezávislých príjmov, vládou určenému podielu a účelu použitia príjmov, účtovnému obmedzeniu rôzneho druhu, kvôli nemožnosti vlastných dodatočných zdrojov a pre ďalšie výhrady, ktoré som tu uviedol, návrh zákona zhodou okolností nezodpovedá ani Európskej charte regionálnej samosprávy a Európskej charte miestnej samosprávy.

Navrhujeme nasledovné pozmeňujúce návrhy. V § 26 ods. 1 doplniť nové písm. a), ktoré znie: "Výnos daní z príjmov s daňovým určením daní z príjmu ako vlastný príjem obcí a samosprávnych krajov podľa osobitného predpisu, ktorý ustanoví aj podiel obcí a samosprávnych krajov na výnose týchto daní." Ten osobitný predpis je zákon o daniach z príjmov. Navrhujeme týmto daňové určenie daní z príjmov ako vlastný príjem obcí a samosprávnych krajov, pričom ten pomer určí zákon o daniach z príjmov. V súvislosti s tým v § 26 ods. 3 navrhujeme nové znenie: "Za vlastné príjmy obce sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú príjmy rozpočtu obce podľa ods. 1 písm. a) až e), k) a l)." Jednoducho to nové písm. a) sa priraďuje k vlastným príjmom obcí. Analogicky tretí návrh v § 26a sa dopĺňa ods. 1 novým písm. a), ktoré znie: "Výnos daní z príjmov s daňovým určením daní z príjmov ako vlastný príjem obcí a samosprávnych krajov podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o daniach z príjmov, ktorý ustanoví aj podiel obcí a samosprávnych krajov na výnose týchto daní." To je to isté a týka sa to vyšších územných celkov. A analogicky § 26a ods. 3 bude znieť: "Za vlastné príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú príjmy rozpočtu vyššieho územného celku podľa ods. 1 písm. a) až d), j) a k), čo len priraďuje novonavrhované písm. a) ods. 1 v § 26a do ods. 3." To je jeden okruh pozmeňujúcich návrhov, ktoré jednoznačne hovoria, že všetky priame dane budú s daňovým určením ako vlastné príjmy obcí s tým, že pomer sa ustanoví v zákone o daniach z príjmov.

Druhý okruh sa týka rozpočtových pravidiel, teda § 33. Celý tento paragraf sa začína tým, že finančné vyrovnávanie má slúžiť na ochranu finančne slabších obcí. Finančné vyrovnávanie je finančným vyrovnávaním. Môže sa použiť slovo ochrana, ale my sme proti tomu, aby sa takéto slovo používalo. A to nie sú finančne slabšie obce, pretože ak jednoducho má obec menej obyvateľov ako nejaká väčšia obec alebo mesto, tak používať slovo silný a slabý je zase možné, ale si nemyslíme, že je to primerané, pretože jednoducho je to dané počtom obyvateľov, prípadne inými okolnosťami a možnými príjmami z daní. A preto navrhujeme, aby sa nie takto pejoratívne voči takzvaným finančne slabším obciam, ale inak napísal ten § 33 ods. 1 a mal by znieť: "Na finančné vyrovnávanie príjmov a výdavkov obcí a vyšších územných celkov a zabezpečenie dostatočnej úrovne služieb poskytovaných obyvateľom pri výkone svojich samosprávnych funkcií uplatňujú sa postupy finančného vyrovnávania."

Navrhujeme ďalej z § 33 vypustiť ods. 4 a ods. 5 z toho dôvodu, že sa tým vypustí nepresné ustanovenie o tom, že nástrojom vertikálneho vyrovnávania je najmä decentralizačná dotácia a ustanovenie o neurčitej a právne nezáväznej a v zákone jasne nedefinovanej dohode medzi ministerstvom financií a inými ministerstvami. To je ten ods. 5. Jednoducho dnešné navrhované znenie ods. 4, prípadne ods. 5 len reprodukuje doterajší stav, čo nie je pre dobré fungovanie a nezávislosť samosprávy dostatočné. A v § 33 navrhujeme, aby ten posledný odsek, ktorý bude mať potom číslo 4, znel: "Systém vertikálneho a horizontálneho vyrovnávania v obciach a vyšších územných celkoch ustanoví osobitný zákon." Nie je riadne pripravené finančné vyrovnávanie. V koncepcii reformy verejnej správy sa predpokladá aj vertikálne, aj horizontálne vyrovnávanie, ale nielen na celoštátnej úrovni, ale aj na regionálnej úrovni, teda na úrovni vyšších územných celkov. Toto vôbec nie je v zákone zachytené a myslíme si, že je to potrebné transparentným spôsobom vymedziť formou zákona a nie takou formou, ako je to navrhované veľmi všeobecne teraz. Teda neponechať to finančné vyrovnávanie na vopred nedefinované konanie ministerstva financií a iných orgánov centrálnej štátnej správy. V zákone, ešte raz to opakujem, je potrebné vymedziť pravidlá finančného vyrovnávania na úrovni aj samosprávnych krajov, aj na úrovni štátu ako celku a rovnako ich pravidlá. To sú naše pozmeňujúce návrhy.

Navrhujem, aby sme o prvých štyroch, čiže § 26 ods. 1, ods. 3 § 26a ods. 1 ods. 3 hlasovali spolu, pretože riešia tu istú problematiku. Jednoducho, aby sme zákonom ustanovili, ktoré dane po úprave zákona o daniach z príjmov budú originálnym príjmom obcí a vyšších územných celkov s daňovým určením pre samosprávy a návrhy číslo 5, 6 a 7, čiže všetky, ktoré sa týkajú § 33, o tých tiež navrhujem, aby sa hlasovalo spolu, čiže dve hlasovania. Platí to isté. Prosím o podporu týchto návrhov, pretože sú v zmysle dôslednej decentralizácie, v zmysle koncepcie reformy verejnej správy. A aj keď to nebude samo stačiť, aby sme dokončili reformu verejnej správy, je to smerom k jej tretiemu kroku, ktorý nás čaká. Dúfam, že nebude trvať desať rokov ako druhý krok, ktorý trval od roku 1991, keď sme zriadili obecné samosprávy, až po tento rok a že bude možné k tomu tretiemu kroku k zavŕšeniu reformy verejnej správy pristúpiť skôr. Ďakujem pekne.