I. Presperín, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram dvanásty rokovací deň 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Marián Andel je na zahraničnej ceste, páni poslanci Jozef Gajdoš, Martin Kujan, Alojz Rakús a Milan Topoli, ktorí požiadali písomne o ospravedlnenie.

Pristúpime

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1075. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1075a. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky Ivan Šimko.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákon o obecnom zriadení, ktorý tvorí základ pravidiel na činnosť obcí a miest v Slovenskej republike, bol počas svojej účinnosti novelizovaný viac ako pätnásťkrát. Vždy však išlo o čiastkové novely riešiace parciálne problémy, ktoré priniesla prax. Jeho celková revízia sa stále odďaľovala, až proces decentralizácie vytvoril potrebu prehodnotiť celý rozsah zákona, aby sa vytvorili zodpovedajúce právne predpoklady na plnenie zvýšených úloh obcí a miest, ktoré na ne prejdú novelizáciou desiatkami právnych predpisov. Ako som už povedal pri uvádzaní tohto návrhu v prvom čítaní, proces jeho novelizácie išiel ruka v ruke s reprezentatívnymi orgánmi inštitúcií reprezentujúcich obce a mestá.

Vláda Slovenskej republiky teda predložila návrh, ktorý vzišiel z týchto rokovaní a vyslovili s ním súhlas spomínané organizácie. Tak ako v prvom čítaní aj na rokovaní výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, nezazneli pripomienky, ktoré by vylučovali prijatie vládneho návrhu. Za najcitlivejšie považujem tie, ktoré sa týkali § 7 až § 9, ktoré sa zaoberajú problematikou majetku a rozpočtu obcí. Chcem podotknúť, že v navrhovanom znení boli tieto ustanovenia koordinované s prípravou návrhov zákonov, ktoré patria do pôsobnosti ministerstva financií, teda so zákonmi o majetku obcí a zákonom o rozpočtových pravidlách.

Ďalšou problémovou otázkou, ktorá zaznela vo výboroch, je aj otázka úpravy ustanovení o kontrolórovi obce. Výbory k uvedeným problémom prijali viaceré pozmeňujúce návrhy. Vyše 60 pripomienok, ktoré obsahuje spoločná správa, dokumentuje živú diskusiu o návrhu. V mnohých prípadoch však ide len o odlišné formulačné a technické úpravy, respektíve o rozdelenie navrhovaných ustanovení do viacerých bodov alebo vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien uvedenie celého textu príslušného ustanovenia.

Pokiaľ ide o spoločnú správu, s prevažnou väčšinou pripomienok môžem vysloviť súhlas. Na rokovaní gestorského výboru sme si neakceptovanie pripomienok k niektorým bodom vysvetlili. A s tými, ktoré odporúča prijať aj gestorský výbor, súhlasím.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť názor, že vládny návrh zákona upravený podľa vami schválených pripomienok vytvorí dobrý právny rámec nato, aby naše obce a mestá mohli kvalifikovane a v prospech svojich obyvateľov vykonávať im zverené a presúvané kompetencie. Pre potreby praxe sa vzhľadom na už šestnástu novelu zákona navrhuje vydať aj jeho úplné znenie.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu a zároveň možno trochu netradične vás chcem požiadať ešte o jednu vec. Vzhľadom na situáciu, ktorá, na bezpečnostnú situáciu, ktorá je v našej krajine, musím robiť niektoré opatrenia, ktoré považujem za neodkladné. A jedno z takýchto opatrení je aj opatrenie, ktoré by som mal urobiť dnes o 10.00 hodine v súvislosti s desaťročným výročím existencie Útvaru osobitného nasadenia, teda tých kukláčov, a nemám tu nikoho, kto ma môže alternovať. Preto by som vás chcel celkom otvorene poprosiť o zhovievavosť v tomto a požiadať pána predsedajúceho o asi 20-minútovú prestávku, aby som si túto moju povinnosť mohol splniť a požiadať vás o zhovievavosť na uskutočnenie tohto, že by som ich zavolal sem? (Hlasy z pléna.) To sú iní kukláči, to je Útvar osobitného nasadenia, je iné ako pohotovostné krajské. Takže s týmto malým dôvetkom vám ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu vládneho návrhu novely zákona o obecnom zriadení. Ďakujem pekne. (Reakcie z pléne.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prosím, je všeobecný súhlas, aby by bola prestávka od 10.00 hodiny do 10.30 hodiny. Ďakujem pekne. Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Romanovi Vavríkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako poverený spoločný spravodajca predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady pre verejnú správu, správu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, tlač 1075.

Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení, podáva Národnej rade správu v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Národná rada svojím uznesením 1589 z 13. septembra tohto roku pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení, tlač 1075, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre verejnú správu. Všetkých päť výborov prerokovalo predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením pléna Národnej rady. Gestorský výbor nedostal do 17. septembra tohto roku žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh zákona pridelený. Predmetný vládny návrh novely zákona o obecnom zriadení odporúčalo Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi všetkých päť výborov, ktoré materiál 1075 prerokovali. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v predchádzajúcej stati vyplýva 68 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte uvedené v spoločnej správe, ktorá je označená číslicou 1075a, a máte ju všetci pred sebou. Samozrejme, tie pozmeňujúce návrhy nebudem v tejto chvíli čítať.

V spoločnej správe na strane 27 máte taktiež uvedené, ako gestorský výbor - výbor pre verejnú správu navrhuje jednotlivé body prijať a prípadne ktoré neprijať. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v predchádzajúcich statiach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, tlač 1075, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

Toľko zo správy spravodajcu, pán podpredseda, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu k tejto novele vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne za klub HZDS prihlásil pán poslanec Ján Cuper a ďalší poslanci jednotlivo - pán poslanec Prokeš, pán poslanec Slafkovský a pán poslanec Oberhauser. To sú všetko písomne prihlásení poslanci do rozpravy k tomuto bodu programu. Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Cuper za klub HZDS-ĽS.

Nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, akosi sa po včerajšku pomalšie rozbiehame. Zrejme vo vládnej koalícii zavládlo uspokojenie nad tým, že požiadavky maďarskej koalície boli splnené, a teda vládna koalícia je zachránená. Môže ďalší rok viesť Slovensko k totálnemu rozkladu. Predkladaný návrh zákona, ktorým sa má novelizovať zákon č. 369 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, vychádza z toho, že sa nahromadili isté skúsenosti z desaťročného fungovania obecného zriadenia, ktoré v podstate bolo opätovne zavedené takmer po päťdesiatich rokoch pauzy, keď Slovensko ako súčasť bývalej federatívnej republiky žilo v režime, ktorý jednoducho korporatívne organizácie alebo stavovské jednoducho neuznával. Vrátili sme sa teda zákonom o obecnom zriadení kdesi pred druhú svetovú vojnu, keď sa obnovilo obecné zriadenie a obciam sa dala maximálna miera samostatnosti. Skúsenosti sú podľa môjho názoru pozitívne, ale ako ukazuje aj táto novela, je alebo nahromadili sa aj problémy, na ktoré vláda a tento parlament sú povinní reagovať. Pokiaľ ide o samotný návrh zákona alebo novely zákona, ten v prvom rade sa snaží nanovo definovať v § 1, čo je obec. Samotná definícia podľa môjho názoru, teda legálna definícia, ktorú obsahuje § 1, obec je samostatný územný samosprávy a správny celok Slovenskej republiky, združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Podľa mňa táto definícia nie je celkom výstižná a nie je úplná. Všeobecne sa hovorí, že obec je predovšetkým korporácia, ktorá je alebo ktorej ľudí spája istý sociálny, ale tiež ekonomický záujem. Preto si myslím, že samotné konštatovanie, že obecné spoločenstvo tvoria iba ľudia, ktorí majú na jeho území trvalý pobyt, podľa môjho názoru, nie je celkom v súlade s touto vžitou definíciou. Je potrebné sa pozrieť na to, či by náhodou nebolo možno rozumné vrátiť sa k tomu, čo za prvej republiky obsahoval pojem domovská príslušnosť, to znamená, že nielen ten, kto má trvalý pobyt, ale aj ten, kto má napríklad ekonomické aktivity alebo vlastní majetkové práva v obci, aj ten môže byť súčasťou obecného spoločenstva. Samozrejme, pretože v inom prípade, ak má ekonomické aktivity a majetkové práve na území obce a býva trvale v inej obci, samotná obec na neho má alebo bude mať zrejme menší ekonomický dosah aj sociálny, a teda aj jednoducho sa vymyká z toho spoločenstva. Nie je viazaný akýmisi povinnosťami voči tomuto obecnému spoločenstvu či už ekonomicky, ale ekonomickými morálnymi alebo inými. Teda navrhujem rozmýšľať ešte o tom, či táto definícia by nebola alebo nebolo by možné ju doplniť aj o tých, ktorí teda nielenže majú trvalý pobyt, ale na území obce vyvíjajú ekonomickú činnosť alebo vlastnia majetkové práva.

Ďalej samotný návrh novely zákona hovorí o tom, že základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všeobecný rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom, nariadením vlády alebo na základe medzinárodnej zmluvy. Toto konštatovanie vychádza z toho, že teda obec, obec nie je iba obecným spoločenstvom, ktoré, ale je aj súčasťou štátneho organizmu, najmä orgány obce plnia nielen samosprávne, ale aj správne funkcie. Teda ide o povinnosti nielen voči občanom alebo obyvateľom obce, ale aj teda isté povinnosti voči štátu, ktoré štát môže ukladať obciam na základe zákona. Ja si myslím, že predovšetkým z toho potom vyplýva aj to, čo sa týka symboliky obce. Ja som rád, že v § 1b sa konštatuje stav, ktorý sa reálne za desať rokov vytvoril, čo sa týka symboliky a heraldiky obcí, najmä ich návratu k historickým hodnotám. Obce akosi túto činnosť začali robiť, aj keď nemali na to zákonný podklad. Tento zákonný podklad, ktorý je v § 1b, si myslím, je dobrým zákonným východiskom a vnesie do veci symboliky a heraldiky poriadok. Myslím si ale, že z toho, čo som povedal, že obec nie je len samosprávnym, ale aj správnym celkom, teda je súčasťou štátu, a preto by bolo dobré, ak by zákonodarca konštatoval, že popri heraldike a symbolike obce je povinnosťou obce rešpektovať najmä v úradných miestnostiach aj symboliku štátu. To znamená vlajku, štátny znak, prípadne symbol prezidenta alebo teda portrét prezidenta. Ale predovšetkým ide o to, aby teda bolo jasné, že obec, prislúcha jej právo zároveň reprezentovať aj štát, ktorého je súčasťou alebo integrálnou súčasťou. Áno, len bolo potrebné spomenúť aspoň pod čiarou nadväznosť na teda zákon o štátnej symbolike, potom by to bolo v poriadku.

Pokiaľ ide o samotné územie obce a vôbec definovanie toho, čo obcou sa rozumie. V podstate ide o to, že zákonodarca nepriamo v iných ustanoveniach hovorí o tom, že teda obec je alebo za obec sa pokladá len také spoločenstvo, ktoré má teda do tých 5 000 obyvateľov. Potom teda už nie je obec obcou, ale má právo žiadať, aby jej teda bol priznaný štatút obce vyššieho rangu, to znamená štatút mesta.

Pokiaľ ide o ustanovenia, ktoré súvisia so zlučovaním a rozdeľovaním obcí, je možné len kvitovať, že tieto skutočnosti sa objavili v zákone, pretože boli s tým značné problémy, ale v každom prípade zákonodarca sa mal pozamýšľať aj na tým, že akosi z hľadiska efektivity výkonu obecnej správy je príliš veľa obecných municipiálnych správ na Slovensku a tieto správy, táto správa je potom z hľadiska svojho výkonu finančne náročná. Možno, že by bolo bývalo rozumné zvažovať aj o ustanoveniach, ktoré by hovorili o tom, že sa bude vytvárať integrovaná obecná správa, do ktorej by sa obce, ktoré, je taký jav v Slovenskej republike, že obce sa stále vyľudňujú a s tým súvisí aj problém ich budúcej správy alebo výkonu efektívnej správy, že teda riešiť problém, ako spájať obce z hľadiska integrovanej správy a alebo teda stanoviť zo zákona povinnosť, aby menšie obce vytvárali jednu alebo integrovanú správu, a tým by sa teda zefektívnil výkon obecnej samosprávy. Na to teda zákon alebo novela zákona jednoducho nereaguje. Podotýkam, že v iných krajinách tento problém bol riešený tým, že sa vytvára integrovaná štátna správa a samospráva pre viacero obcí. Riešili to aj iné krajiny, najmä severské, kde tento problém je vypuklejší a kde tie obce alebo samoty, v ktorých obyvatelia žijú, potom sa integrujú do vyšších územných celkov. Nemyslím si, že by to malo byť to, čomu sa hovorilo za bývalého režimu strediskové obce, keď sa teda týmto systémom potom vyľudňovali obce menšie, v ktorých bola stavebná uzávera a ďalšie súvisiace problémy.

Pokiaľ ide o samotnú novelizáciu § 7 a § 8 súvisiacich s financovaním obce a majetkom obcí, je potrebné zdôrazniť, že § 8, ktorý je v zákone a ktorý upravuje majetok obce, nie je plný a vyčerpávajúci a hlavne nie je kompatibilný s tým, čo sme včera schválili, pretože obciam sa síce hovorí alebo pán minister zdravotníctva to tu povedal, že obciam pribudne majetok, ktorý dostanú na výkon funkcií, ktoré súvisia s decentralizáciou štátnej správy a so schváleným zákonom o decentralizácii štátnej správy a prenosom kompetencií na krajské a obecné samosprávy. Hovorí sa alebo hovorilo sa včera aj o tom, že tento majetok bude jednorazovo oddlžený, ale treba podotknúť, že to nie je celkom pravda. Podlžnosti sa neviažu alebo viažu na majetok ako majetok, ktorý je zapísaný v pozemkových knihách. To znamená, že jednorazové oddlženie majetku k istému dňu nezbavuje ale veriteľov, aby uplatňovali svoje majetkové pohľadávky voči majetku, ktorý prejde do majetku obcí aj po tom, čo bude prepísaný v pozemkových knihách do majetku alebo teda ako vlastníctvo obcí. Takto obce môžu, takto obce v budúcnosti môžu prísť o budovy alebo pozemky, ktoré im budú prevedené v súvislosti, napríklad školské budovy alebo budovy polikliník, alebo iných zariadení napríklad opatrovateľskej starostlivosti, alebo sociálnej starostlivosti, ktoré predpokladá zákon o decentralizácii štátnej správy. Na toto chcem podotknúť, že na toto § 8 nereaguje, takže podľa mňa by, pán minister, bolo potrebné sa pozamýšľať nad jeho presnejšou právnou úpravou, lebo starostovia obcí a obecné zastupiteľstvá zistia v konečnom dôsledku, že majetok, ktorý dostanú alebo ktorý im je sľubovaný na základe zákona o decentralizácii, nemusia potom efektívne vlastniť. A stane sa predmetom handrkovania a súdnych sporov. Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenia, ktoré upravujú najmä kontrolné právomoci voči obecným zastupiteľstvám a starostovi, treba povedať, že stále nie je vyriešený problém v § 9. To, čo sme tu už niekoľkokrát v tomto parlamente, o čom sme hovorili, t. j., že obec bude disponovať nielen prostriedkami vlastnými, teda ktoré jej budú plynúť do obecného rozpočtu z poplatkov a dávok, ktoré bude môcť vyberať a ktoré vyberá aj dnes, ale obec bude dostávať aj prostriedky zo štátneho rozpočtu, a preto by bolo potrebné riešiť nadväzne na novelu zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, aby aj tieto prostriedky boli kontrolovateľné týmto nezávislým kontrolným úradom, nie iba obecným audítorom alebo auditom a obecným kontrolórom, ktorý bude len predsa závislý od obecného zastupiteľstva. Treba len uvítať to, že sú spresnené ďalšie ustanovenia v zákone o výkone priamej demokracie v obci. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že aj ustanovenia § 13 a ktoré súvisia s mandátom starostu a jeho zánikom sú tiež spresňujúce a je ich potrebné uvítať, pretože problémy s výkonom mandátu a najmä zánikom mandátu starostu boli, objavovali sa a bolo ich potrebné riešiť aj na tejto pôde.

Pokiaľ ide o ustanovenia, ktoré sú do zákona zavedené a týkajú sa združovania obcí, spolupráce obcí, medzinárodnej spolupráce, správne sa konštatuje, že obce aj pri uzatváraní medzinárodnej spolupráce nevytvárajú medzinárodné alebo nadštátne združenia, ale že teda tieto združenia sú na báze súkromného práva, teda občianskeho práva a práva, ktoré vytvára obecné zriadenie, ale len predsa si myslím, že vylúčenie kontrolnej funkcie vlády voči tejto medzinárodnej spolupráci obcí nie je rozumné a zveriť kontrolu spolupráce obcí so zahraničím iba krajským zastupiteľstvám, nie je podľa mňa rozumné a bolo by potrebné, aby vláda mohla kontrolovať alebo aby vláda mala dosah a ingerenciu na spoluprácu obcí najmä cezhraničnú a zahraničnú, pretože len predsa Slovenská republika je suverénnym a zvrchovaným štátom a mala by vedieť ako taká, čo sa deje alebo ako, na akej báze spolupracujú jej jednotlivé subjekty, to znamená obce alebo kraje, najmä po tom, čo dosah alebo ingerencia vlády na krajské samosprávy bude minimálna. Porozmýšľame, možno predložíme ešte pozmeňujúce návrhy.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, to sú všetky pripomienky alebo poznámky, ktoré som k návrhu novely zákona č. 369 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov chcel povedať. Vystúpim ešte raz vo všeobecnej rozprave a dovolím si predniesť niektoré pozmeňujúce návrhy v tom zmysle, ako som o nich hovoril. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Cuper, za vaše vystúpenie v rozprave. Dve faktické poznámky k vášmu vystúpeniu má pán poslanec Kužma a pán poslanec Kvarda. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Dávam slovo pánu poslancovi Kužmovi.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Myslím si, že kolega Cuper veľmi správne poukázal na problémy samosprávnych funkcií obcí s tým, čo ja som už viackrát tu hovoril, že máme aj najdrahšiu samosprávu okrem štátnej správy. Ten pomer obyvateľstva na Slovensku je zhruba 50 ku 50 %, ktorí žijú v urbálnej krajine a na vidieku, kým európsky trend je zhruba 70 ku 30 % v prospech miest. Hlavne Európska únia v poslednom čase vytvára takzvané zelené pásy okolo miest z dôvodu získania pracovných príležitostí pre mladých ľudí, ktorí nie sú majetkovo viazaní na vidieku a nemajú tam domy, aby sa usadili v sídlach, kde je jednoduchšie cez inžinierske siete a infraštruktúru zaistiť im štandard ako v tých odľahlých dedinách. Z tohto dôvodu ja si myslím, že aj keď tie strediskové obce, ktoré boli nepopulárne, ale ten model pre Slovensko by malo byť asi cca 2 000 obyvateľov pre vlastne združenú správu štátnu aj samosprávnu a myslím si, že z hľadiska časového, ak sa budeme zaoberať vlastne aj znižovaním administratívy a zmenením chodu samosprávy, sami k tomu prídeme, že dôjde k zlučovaniu obcí, takže ja si myslím, že toto bude dopracované v ďalších zákonoch a treba tu v tomto zákone len vytvoriť možnosť. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kvarda.

J. Kvarda, poslanec: Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zákon o štátnych symboloch je samostatným zákonom. Tam tie problémy, ktoré pán kolega Cuper nadhodil, sú riešené, bolo by to duplicitné, keby sme to dávali aj do zákona o obecnom zriadení. Ale pokiaľ mal na mysli juh Slovenska, tak môžem ho ubezpečiť, že tento zákon na juhu Slovenska je vykonávaný a bolo by potrebné sa pozrieť aj na iné oblasti Slovenska, ako sa tento zákon uplatňuje.

No je závažným problémom vyľudňovanie malých obcí, s tým je možné súhlasiť. Ja si myslím, že tento proces je možné zastaviť aj tým, že obce dostanú širšie kompetencie. Ja si myslím, že včera sme urobili dobrý krok k tomu, aby sme tento proces zastavili, aby sa tento proces vrátil, aby sme dali možnosť miestnym komunitám na ďalšiu revitalizáciu. No ale potom by som mohol položiť otázku, že včera, ako sme sa k tejto problematike venovali, myslím konkrétne, či sme hlasovali za tie kompetencie, ktoré tieto komunity môžu revitalizovať a ďalej rozvíjať, alebo sme robili všetko pre to, aby tieto obce zanikli. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, vy máte procedurálny návrh, takže potom až po skončení, dobre, týchto prihlásených, ktorí sú v rozprave písomne. V rozprave písomne ďalej boli prihlásení pán poslanec Prokeš, pán poslanec Slafkovský a pán poslanec Oberhauser. Ako prvý vystúpi pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ponajprv sa ospravedlním, že moje vystúpenie nebude také plynulé ako zvyčajne, rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní a niektoré veci nadväzujú na včera schválený zákon, preto mi prepáčte, že sa budem musieť trošku hrabať v papieroch. Dovoľte mi, aby som začal spoločnou správou. Hneď na počiatku poviem, že som rád, že zákon číslo 369 o obecnom zriadení bude novelizovaný, ale mrzí ma, že pozmeňujúcimi návrhmi v spoločnej správe, niektorými, sa niektorí moji páni kolegovia usilujete urobiť zo starostu poštára. A skutočne to nie je práve cesta, ktorá by viedla k stabilizácii a k dobrému výkonu obecnej samosprávy, pretože malo by všade platiť jedno základné pravidlo, a to pravidlo hovorí, kto má zodpovednosť, musí mať aj právomoci.

Nie je možné, aby niekto niesol plnú zodpovednosť ako starosta aj pred občanmi, aj trestnoprávnu a na druhej strane mu budú zväzovať ruky rozhodnutím obecné zastupiteľstvá alebo poslanci obecného zastupiteľstva. Mám na mysli vtedy, keď ide o výkon funkcie. Nejde mi o to, o nejaké rozhodovanie v tejto chvíli. Treba povedať, že vzťah medzi Národnou radou Slovenskej republiky a vládou Slovenskej republiky ako exekutívou je podstatne iný ako vzťah medzi obecným zastupiteľstvom a starostom obce ako exekutívou, respektíve mestským úradom ako exekutívou, a to z toho jednoduchého dôvodu, že Národná rada schvaľuje pravidlá, zákony, ale nemá exekutívnu právomoc, kým obecné zastupiteľstvo na druhej strane má priamo exekutívnu právomoc, pretože aj podľa tejto novelizácie neschvaľuje len napríklad právo predať nejaký majetok, ale konkrétny majetok a za konkrétnu cenu. Čiže je to úplne iné. Ja sa teraz dotknem jedného nášho kolegu. Ja sa mu ospravedlňujem, ak mu to nebude príjemné, ale viete veľmi dobre, že za isté rozhodnutie, ktoré bolo urobené v Bratislave, je teraz naťahovaný aj po médiách jeden z našich kolegov. Ide o predaj budovy tu v Bratislave. Nie je dôležité, ktorá je to budova, nie je dôležité ani, kto ju kúpil. Dôležité je to, že tá podstata, ktorá sa udiala, tá v podstate nie je ani medializovaná, totižto, že tá budova bola predaná za desatinovú cenu. Ale za to nezodpovedal primátor. Za toto zodpovedalo mestské zastupiteľstvo, ale všetci berú morálne na zodpovednosť primátora. To si treba uvedomiť, že v takom prípade naozaj musí mať isté právomoci aj ten primátor zastaviť to. Ak podľa návrhu, ktorý tu je daný do spoločnej správy, môže prehlasovať pozastavené uznesenie mestské zastupiteľstvo väčšinou všetkých poslancov, čo zvyčajne je jedno politické zoskupenie, ktoré rozhodlo napríklad o tom, že sa bude takým alebo onakým spôsobom predávať ten majetok. No tak mu aj to pozastavené uznesenie prehlasuje a je zbytočné to pozastavovať. To si treba uvedomiť, že aký vzťah tam potom bude a navyše, opakujem znovu, pred spoločnosťou vždy dôsledky takéhoto konania mestského zastupiteľstva ponesie primátor alebo starosta, pretože jednoducho sa to bude vzťahovať naňho. Občania povedali, jednoducho, starosta, na čo si tu, keď si niečo také dovolil?! A občania nebudú detailne študovať zákon, či mohol niečo iné urobiť starosta, ako po druhom hlasovaní to podpísať.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa dotkol jednotlivých bodov spoločnej správy. K bodu 1. Ja sa ospravedlňujem ešte v jednej veci, budem predkladať pozmeňujúce návrhy. Celkový počet je 19. Ja sa vám ospravedlňujem, že došlo k chybe v číslovaní, pretože po trinástom nasleduje opäť dvanásty, a pretože som tam vkladal dva pozmeňujúce návrhy a číslovanie som zabudol zmeniť, čiže po trinástke ide štrnásť, a tak sa to všetko posúva, ale to nie je v tejto chvíli, myslím si, podstatné. Ja vás prosím len o porozumenie. K bodu 1 spoločnej správy. Toto bolo diskutované aj v príslušnom výbore, dohodli sme sa vtedy na tom znení, ktoré je v spoločnej správe. Môj pozmeňujúci návrh pod bodom 1, ktorý vám predložím, že v § 1 ods. 2 vypustiť slová "nariadením vlády alebo na základe medzinárodnej zmluvy", chcem riešiť presne to isté, čo je v bode 1 spoločnej správy. Otázka len znela, či tie slová "na základe medzinárodnej zmluvy" majú ostať v zákone, alebo nie, pretože účinnosť medzinárodných zmlúv alebo respektíve ich váha je uprednostnená pred zákonmi, že v takom prípade automaticky z ústavy platí, že by mali byť, musia byť rešpektované aj obecným zastupiteľstvom ako zákony. Osobne nenamietam, aby to tam ostalo, tak len poukazujem na to, že ak bude schválený bod 1 spoločnej správy, automaticky aj s mojím súhlasom, budem hlasovať za bod 1 spoločnej správy, môj prvý pozmeňujúci návrh stráca opodstatnenie. Nesťahujem ho podľa toho, či bude, alebo schválený bod 1, ak bude schválený bod 1, tak môj tam potom nemá čo robiť, ale je to s plným mojím súhlasom a budem hlasovať za bod 1 spoločnej správy. Ďalšie, čoho sa chcem dotknúť, je bod 4 spoločnej správy. Je to vlastne legislatívnotechnická úprava tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože gramaticky je nesprávna. Nie "symboly obce sú", ale "symbolmi obce sú". Takže to je naozaj len gramatická úprava. K bodu 5 spoločnej správy. Plne podporujem tento návrh, ktorý tu je. K bodu 6 sa nevyjadrujem. K bodu 7 plne ho podporujem. K bodu 8 - takisto si myslím, že obecný symbol a symbol obce nie je to isté a že teda pozmeňujúci návrh pod bodom 8 spoločnej správy správne vystihuje to, čo chcel predkladateľ povedať. Predpokladám, že pán minister s tým tiež súhlasí. Bod 9 spoločnej správy - zlučovanie, rozdeľovanie obce je správne, pretože zlučovanie obcí a rozdelenie obce, lebo myslím si, že to správne vystihuje podstatu, ale k bodu 6 mám aj ja jeden pozmeňujúci návrh a ten znie, ale najprv sa ešte dotknem bodu 10 spoločnej správy, ktorý podporujem, pretože tiež vystihuje presnejšie, čo to má znamenať. Takisto bod 11 spoločnej správy - zadefinovanie právneho nástupníctva je podľa mňa dôležitou vecou. K bodu 12 si myslím si, že aj na kraji by mali vedieť, v akom sa nachádzajú stave a je jednoduchšie, keď im to tieto obce priamo oznámia, než keby to malo ísť cez nejaký iný ďalší štátny orgán, takže myslím si, že zjednodušuje to toky informačné, takže podporujem aj tento návrh. Takisto pod bodom 13 odporúčam schváliť. K bodu 14 priznám sa, že nie celkom som pochopil, čo chcel pozmeňujúcim návrhom príslušný výbor povedať, pretože interpretačné pravidlo je niekde inde a ja sa osobne domnievam, že by sme sa mali k tomu dostať, ale prepáčte, ja som preskočil, to sme už pri bode 12. Ja sa ešte vrátim k bodu 6 predloženého návrhu novelizácie, kde odporúčam alebo si dovolím predložiť v mene skupiny poslancov pozmeňujúci návrh, že do § 2a doplniť ods. 7, ktorý znie: K obci sa môže iná obec pričleniť: od obce sa môže časť odčleniť. Pričlenením pričlenená obec zaniká, obec, ku ktorej sa iná obec pričlenila, sa zachová a je právnym nástupom i pričlenenej obce. Odčlenením časti obce z odčlenenej časti vzniká nová obec, pôvodná obec sa zachová. Na pričlenenie obce a odčlenenie časti obce sa primerane vzťahujú ustanovenia § 2a ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 6.

Zdôvodnenie. Ak si všimnete, čo je napísané pod § 2a ako rozdelenie obce, znamená to, že obce zaniknú, obec pôvodná zanikne a vznikajú dve nové obce. Predstavte si, že sa od Bratislavy odtrhnú Rusovce alebo sa Bratislava rozčlení na Rusovce a čo. Celý problém vzniká v tom, že v pasporte Bratislava potom, povedzme, že sa to stane k budúcim voľbám, tak, povedzme, že od 1. januára 2003 budeme mať novú obec Bratislava, ktorá bude mať v pasporte, že vznikla 1. januára 2003. O nič iné nejde, len myslím si, že historické obce by si mali zachovať svoju kontinuitu, takže zvážte aj túto možnosť, niet dôvodu, lebo vieme veľmi dobre, že mnohé dnes zlúčené obce vznikali tak, že sa k nejakému historickému jadru pripájali či už dobrovoľne, alebo nedobrovoľne nejaké iné obce a takto vlastne vznikol konglomerát veľkej Bratislavy, nie je to problém len Bratislavy, je to problém väčšiny historických miest dnes vrátane Nitry, Košíc, Trenčína a ďalších. Takže ak si dnes povie nejaká časť, kde to ostatné podmienky § 2a umožňujú, aby vznikla nová obec, tak nie je vôbec dôvod, aby tá stará obec ako taká historická obec zanikla, ona sa len jednoducho zmenší o príslušné katastrálne územie, a to je práve definované tým, že sa na to primerane vzťahujú ods. 2, 3, 4, 5 a 6 tohto paragrafu. K bodu 15 spoločnej správy, ktorý sa vzťahuje na bod 12, odporúčam naozaj prijať, pretože môžete organizovať verejnú diskusiu o rozpočte alebo záverečnom účte možno v obci do 1 000 obyvateľov, ale veľmi ťažko nad. A na druhej strane nemôžete očakávať, že každý má doma internet, teda že sa bude vyjadrovať cez internet. Samozrejme, zostáva tam povinnosť zverejniť príslušným spôsobom návrhy na rozpočet a záverečný účet, ale každý občan sa má k tomu vyjadriť. Ale je tam aj povinnosť občana zaujímať sa o dianie v obci takýmto spôsobom a nie, aby stále mestský alebo obecný úrad chodil za občanom, to sa jednoducho nedá. Čiže podporujem pozmeňujúci návrh pod bodom 15 spoločnej správy. Bod 16 spoločnej správy je totožný s mojím pozmeňujúcim návrhom pod bodom 3. Chcem sa vám ospravedlniť, ak vznikli takéto totožné návrhy, je to jednoducho z toho, že pozmeňujúci návrh som formuloval ešte pred tým, než bola hotová spoločná správa vlastne kvôli skrátenému legislatívnemu konaniu. Preto hneď na to upozorňujem, sú úplne totožné, teda podporujem bod 16 spoločnej správy.

Čo sa týka bodu 17, nie je mi celkom jasné, čo tým vznikne, keď sa toto vypustí, ale to nechávam bez ďalšieho komentára. Bod 18 spoločnej správy, ktorý sa týka bodu 12 v § 4 ods. 3 nahradiť slovenský jazyk štátnym jazykom, myslím si, že to je len v súlade s ústavou, takže to by sme mali podporiť. K bodu 19 spoločnej správy, ktorý sa vzťahuje k bodu 12 návrhu v § 4 ods. 4 znie: Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Odporúčam vám ho neprijať, mám tam pozmeňujúci návrh, môj posledný pozmeňujúci návrh je vypustiť celý tento odsek, a to z toho dôvodu, že včera sme schválili pozmeňujúci návrh, ktorý interpretačné pravidlo aj pre obce vložil do kompetenčného zákona. Tam systémovo patrí, pretože naozaj spôsob interpretácie zákona by mal byť uvedený v zákone, ktorého sa týka, a teraz je tam aj pre kraje, aj pre obce. Čiže je úplne nadbytočné, aby bolo interpretačné pravidlo ešte raz uvádzané v tomto zákone. Čo sa týka bodu 20 spoločnej správy, ktorý sa vzťahuje na bod 13 návrhu, odporúčam vám neprijať tento bod a prijať môj pozmeňujúci návrh, ktorý v § 5 v navrhovanom znení nového ods. 2 za slová "v ostatných prípadoch" vložiť nové slová "preneseného výkonu štátnej správy". Týmto je jednoznačne definované vlastne, na čo sa to celé vzťahuje. K bodu 21 a 22 spoločnej správy, to je bod 18 a 19 návrhu zákona alebo novelizácie zákona. Ja v tomto prípade chcem len upozorniť, že hoci sa to vzťahuje na to isté alebo prakticky tie isté povinnosti by mali byť v jednom aj druhom prípade, nepoužíva sa rovnaká formulácia a v bode 21 spoločnej správy v tom texte chýba odvolávka, že je povinná obec rešpektovať aj pri výkone územnej samosprávy zákony. V tej odvolávke 22 spoločnej správy, kde sa hovorí o prenesenom výkone štátnej správy, tam sú definované zákony. Neviem, spýtam sa pána spoločného spravodajcu, či to vieme legislatívnotechnicky upraviť alebo akým spôsobom by sme dostali slovo zákony aj do bodu 21 spoločnej správy, tam jednoducho chýba to slovo. Je tam napísané, že nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, ale chýba tam, že nesmie byť v rozpore ani so zákonmi. Takže sú dve možnosti, je to skutočne podľa mojej mienky len opomenutie, je možné za ústavnými zákonmi dať čiarku zákonmi, medzinárodnými zmluvami a pokračuje to tak alebo dať na konci čiarku a doplniť slová ani zákonmi. To by ale potom nesedelo s textom, ktorý je pod bodom 22 spoločnej správy. Takže ja len upozorňujem na toto, podľa mojej mienky došlo k nedopatreniu. Je možné naformulovať teraz nový pozmeňujúci návrh, ktorý tu odovzdám v mene skupiny poslancov pánovi spoločnému spravodajcovi a ktorý bude hovoriť, bude vlastne to isté, čo je v bode 21 spoločnej správy, ale za ústavnými zákonmi bude čiarka a bude tam slovo zákonmi, medzinárodnými zmluvami. Ak pán spoločný spravodajca potrebuje takýto písomný návrh, tak mu ho odovzdám. Dobre? Ja ho potom poprosím, aby bod 21 spoločnej správy sa neschválil a schválil sa predložený pozmeňujúci návrh, ktorý len, by som povedal, dopĺňa ten text o chýbajúce slovo. Bod 22 takisto podporujem schváliť, bod 23 takisto podporujem schváliť, bod 24 takisto podporujem schváliť, to je spoločná správa, bod 25, ak neprejde 24, ktorú podporuje schváliť gestorský výbor, ale ja by som dal prednosť bodu 25, pretože z 24 v podstate vypadli výnosy dane z nehnuteľností. Ale pokiaľ teda neschválite 24, ale dáte prednosť 25, tak v takom prípade upozorňujem, že je chyba v prečíslovaní písmen, pretože vypadlo písmeno b). (Hlasy v sále.) Hej, ale... (Hlasy v sále.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, pokračujte ďalej, pán poslanec.

J. Prokeš, poslanec: Dobre, ďakujem za vysvetlenie. Neviem, prečo spoločný výbor neodporúča schváliť pozmeňujúci návrh pod bodom 26. Ja osobne si myslím, že toto nie je celkom zanedbateľný príjem obce, dary fyzických a právnických osôb, a že skutočne by to tam malo zostať. Čiže, prosím, pokiaľ by to bolo v spoločnom hlasovaní, vyňať zo spoločného hlasovania, a prosím, aby bol schválený tento pozmeňujúci návrh pod bodom 26 v spoločnej správe. K bodu 27 sa nevyjadrujem, to je technická záležitosť. K bodu 28 áno, pretože to je chybne použité slovo "systém". K bodu 29 prosím, aby ste toto neschválili, aj keď to odporúča schváliť gestorský výbor. Ja vám hneď poviem prečo. Na jednej strane máte definované v tomto bode, že obecné zastupiteľstvo, ale nehovorí sa, že obecné zastupiteľstvo obce a potom je tam starosta obce, ďalej len starosta. No starosta asi nemôže byť niekoho iného len tej obce. Takže ja vás prosím, aby ste bod 29 neschválili, pretože keď hovoríme o obecnom zriadení, tak definícia slova starosta je dostatočne presná. Ale nie je tam treba uvádzať najprv, že starosta obce. Teraz je napísané v návrhu zákona len starosta. Návrh, pozmeňujúci návrh gestorského výboru, respektíve výborov niektorých odporučení gestorských výborom na schválenie je, aby tam bolo pod písm. b) starosta obce, ďalej len starosta. To je zbytočné. (Hlasy v sále.) To je starejší. Starosta nie, to je starejší. No, tak potom povedzme, že máme obecné zastupiteľstvo obce, ďalej len obecné zastupiteľstvo. Viete, použime rovnaký meter. (Hlasy v sále.) Páni, môj návrh je, aby sa toto neschválilo, že je to zbytočné. K bodu 30 odporúčam schváliť, ale pokiaľ by tento náhodou neprešiel, aj keď je odporučený gestorským výborom schváliť, keby neprešiel tento text, tak potom v pôvodnom texte, je to môj pozmeňujúci návrh číslo 6, nahradiť slovo "najmä" slovom "napríklad". Ale dávam prednosť tomu, čo je pod bodom 30 spoločnej správy.

K bodu 31 sa nevyjadrujem, bod 32 neodporúčam schváliť, neodporúča ho ani gestorský výbor, ale chcem upozorniť na jednu vec. Niekoľkokrát sa to tam objavilo, a dokonca je to návrh ústavnoprávneho výboru. Môže mi niekto vysvetliť, čo je to, by som povedal, aký zamestnávateľ je odborný aparát obce? Čo je to za právnická osoba? Lebo zamestnanec môže byť niekoho, ale ja neviem o tom, že by nejaký odborný aparát obce zamestnával niekoho. Tu zrejme dochádza k jasnému kríženiu a navyše v § 13 návrhu zákona jasne sa hovorí, že starosta nesmie byť zamestnancom obce, no a potom, keď ide o poslanca, tak zamestnanca odborného aparátu obce. A to nie je definované, to nie je pojem. Takže prosím vás, tridsaťdvojku neschváľte, lebo sa dostaneme do problémov, v ktorých sme aj dnes, t. j. interpretácií, čo to znamená. Ďalej sa vyjadrím k bodu 35. Odporúčam ho schváliť. Ak nie, mám iný pozmeňujúci návrh, to je môj siedmy pozmeňujúci návrh, ktorý znie: V § 11 ods. 4 písm. b) znie: Schvaľovať rozpočet obce, jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, dávať súhlas na vzatie úverov alebo pôžičky, na prevzatie dlhov a prevzatie ručiteľského záväzku, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1 a schvaľovať demisiu komunálnych dlhopisov. Prípadne mám ešte v druhej alternatíve tento pozmeňujúci návrh a ten je, že v § 11 ods. 4 v navrhovanom znení písm. b) v druhom riadku vypustiť slová "zmlúv o prijatí úveru alebo pôžičky" a na konci doplniť slová "dávať súhlas na vzatie úveru alebo pôžičky". Dôvod je veľmi jednoduchý. Tieto zmluvy vám predkladá banka a vy môžete povedať len áno alebo nie, ale nemôžete schvaľovať vlastnú zmluvu, lebo to je obchodnoprávny vzťah a zasadnutie verejného zastupiteľstva je verejné. Takže si myslím, že by sme sa dostali do rozporu s niektorými inými zákonmi. K bodu 36, odporúčam ho schváliť, k bodu 37 skoro ako spoločný spravodajca, takisto odporučím ho schváliť, bod 38 neodporúčam schváliť, ale odporúčam vám vykonať v tomto § 11 ods. 3 iný pozmeňujúci návrh, to je môj osemnásty, v zlom číslovaní šestnásty pozmeňujúci návrh, v § 11a ods. 3 slovo "starosta" nahradiť slovami "hlavný kontrolór". Tým sa, samozrejme, hneď dostaneme aj z problémov, čo môže starosta alebo nemôže, ktorú petíciu vlastne podpisovať, respektíve nie podpisovať, ale odobrovať. Ja osobne si myslím, a u nás je taká prax, že petíciami sa zásadne zaoberá hlavný kontrolór. Je to viac-menej nezávislý orgán, aj keď ho volí mestské alebo obecné zastupiteľstvo, ale petíciu môžete vždy vnímať ako sťažnosť alebo nejakú žiadosť, ktorou by sa mal alebo ktorú by mal posúdiť predovšetkým hlavný kontrolór, či je v poriadku so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Takže napriek odporúčaniu gestorského výboru bod 38 spoločnej správy odporúčam neschváliť a schváliť môj pozmeňujúci návrh pod bodom 18, respektíve nesprávne číslovanie 16 s tým, že slovo "starosta" sa nahradí slovami "hlavný kontrolór". K bodu 39 spoločnej správy musím konštatovať, že je to veľmi nešťastná formulácia, pretože podľa tejto formulácie, ak väčšina obyvateľov nehlasovala za prijatie referenda alebo tej otázky, ktorá bola v lokálnom referende, tak hlasovanie je neplatné. To nie je pravda. Je len neúspešné. Ale platné zostáva, ak hlasovala nadpolovičná, ak sa zúčastnila hlasovania nadpolovičná väčšina občanov obce. Môžeme sa dohodnúť potom na nejakom spoločnom pozmeňujúcom návrhu k tomuto, že je to platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov, a úspešné, ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov. Pokiaľ nebudete namietať, toto tiež dám ako pozmeňujúci návrh pánovi spoločnému spravodajcovi. Hej? Ide len vyslovene o legislatívne vyčistenie toho textu, ktorý tu je. Ináč nemám proti nemu nič. Bod 40 spoločnej správy neodporúčam prijať. Mám iný návrh pozmeňujúci, a to je pod bodom 9. V bode 36 sa vypúšťajú, v bode 36 návrhu zákona sa vypúšťajú slová "rozpočtu a záverečného účtu" a za slovami "podľa § 13 ods. 5" sa vypúšťa čiarka a vypúšťajú sa slová "uznesenia o vzatí úveru alebo pôžičky a o nakladaní s hnuteľným majetkom". Ináč zodpovedá to potom tomu, čo je pod bodom 41 spoločnej správy. Takže môžete si vybrať môj pozmeňujúci návrh alebo bod 41 pozmeňujúcej správy.

Bod 42 spoločnej správy týkajúci sa bodu 42 návrhu zákona a 43. Opäť sa tam dostávame do toho znenia. Zaujímavé, keď išlo o poslancov, presne toto znenie gestorský výbor neodporúča schváliť. A keď ide o starostu, tak to odporúča schváliť. Tomu nerozumiem. Otvorene poviem, že tomu nerozumiem a znova bod 42 spoločnej správy, a predtým to bol bod, moment, áno, keď to bolo o poslancoch, tak ste to neodporučili schváliť, nie, nie, je mi ľúto. Tridsaťdvojku gestorský výbor odporúča neschváliť. Nikde sa to tu nevyskytuje. Takto vydefinované, ako je to tu, nie, znovu sa objavuje aj, opäť sa objavuje "zamestnanca odborného aparátu obce". To znova nie je legislatívnotechnický pojem. Takže ja vám neodporúčam toto schváliť, lebo sa dostaneme znova do zmätku.

Štyridsaťtri, áno, len znova tam chýba slovo "zákony". V sľube, že bude dodržiavať všetko možné, len o zákonoch tam nie je ani slovo. (Hlasy v sále.) Ja súhlasím s vysvetlením spoločného spravodajcu, že sa urobila istá úprava v bode 31, ktorý odporúča schváliť v spoločnej správe 31, ale to slovo v pôvodnom návrhu alebo v návrhu zákona, ktorý máme predložený, sa hovorí, že poslanec nesmie byť zamestnancom obce. A to isté sa hovorí v návrhu zákona o starostovi. Ale zrazu tu je zmena, že starosta nesmie byť zamestnancom odborného aparátu obce, čo nie je definované. Takže ja odporúčam, aby tento zákon nebol schválený. Navyše, dámy a páni, dostaneme sa do problémov, že bude niesť zodpovednosť starosta za chod niektorých inštitúcií zriadených mestom a nebude sa môcť vlastne, môže tam byť akurát tak hosťom. To je znova jedna z vecí, ktorú sa snažil navrhovateľ zákona vyriešiť a my ju znova tu týmito pozmeňujúcimi návrhmi vlastne vraciame do stavu, by som povedal, síce jasnej zodpovednosti, ale nejasných právomocí. Takže bod 42 spoločnej správy vám odporúčam neschváliť a zostať pri pôvodnom znení, ktorý je v návrhu zákona.

K bodu 43, ako som hovoril, tam znova chýba v sľube slovo zákony, v bode 44 v § 13 ods. 6 slovo trojpätinovou sa nahrádza nadpolovičnou.

Dámy a páni, ja vás skutočne prosím, aby ste toto neschválili. Aby ste toto neschválili, lebo naozaj urobíte z toho starostu poštára, ak nebude môcť alebo a načo bude starosta pozastavovať akékoľvek uznesenie, ak ho nadpolovičná väčšina všetkých poslancov preschváli a znova je tam, kde bol. Lebo tak ako v Národnej rade, takisto platí aj v obecnom zastupiteľstve, že nejaké politické zoskupenie má väčšinu a vlastne tu ale ide o majetkové veci, tu nejde o politiku v obecnom zastupiteľstve. To nie je to isté, ako keď prezident vráti alebo vláda vráti zákon a tu je preschválený väčšinou všetkých poslancov. Toto je úplne o niečom inom. Takže ja vás prosím, nerobte z toho starostu, ktorý je priamo volený, poštára alebo vešiak na oblek. Takže bod 44 odporúčam neschváliť. Pán spoločný spravodajca, prosím, na samostatné hlasovanie bod 44. V skutočnosti nejde o lepšie fungovanie samosprávy, ale o oslabenie postavenia priamo voleného starostu. Bod 45 áno, bod 46 áno, bod 47 - tam je nesprávne uvedené, že je to k bodu 47 návrhu, je to k bodu 49 návrhu zákona, odporúčam neschváliť a predkladám vám iný návrh na vysvetlenie. Tento návrh som priniesol do gestorského výboru ja. Bohužiaľ, došlo k nedorozumeniu. Podľa terajšieho znenia návrhu zákona vo vzťahu k bodu 50 návrhu by znamenalo, že zástupca starostu bude zastupovať starostu v prípade rozdelenia obce, ale nie v prípade smrti starostu. Čo je, samozrejme, nezmysel, lebo obec sa rozdeľuje k novým voľbám alebo, by som povedal, prebehnutím nových volieb, a tým pádom nemá prečo zástupca starostu v takomto prípade starostu zastupovať, lebo jemu rovnako uplynul mandát. Návrh bol vlastne môj, aby v § 13 ods. 1 písm. i) sa označuje ako j) a naopak. Tým sa to všetko vyrieši. Ale, bohužiaľ, ak sa schváli aj to následne v § 13a ods. 5, v zátvorke sa slová c) až i) nahrádzajú c) až h) a písmenom j), tak sme presne tam, kde sme boli, lebo sme urobili zmenu aj v jednom, aj v druhom. Takže, prosím, toto neschváliť a schváliť môj pozmeňujúci návrh pod bodom 10 v § 13a ods. 1 vzájomne zameniť text za písmenami a i) a j), to je prvá časť toho, čo je v spoločnej správe. Gestorský výbor mal toto na mysli, bohužiaľ, došlo k nedorozumeniu, keď sa formulovala spoločná správa, takže vás prosím, aby sa toto takto upravilo. Lebo tam sa urobili dve zmeny, urobila sa zmena v bode 49 aj v 50. Áno. Ale potom sme znova vymenili písmená ešte v bode 50, a tým sme to dostali do rovnakej polohy, ako to bolo predtým. Pani poslankyňa, ja si myslím, že každý chceme, aby ten zákon bol funkčný! (Hlasy zo sály.)