Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec, prosím, keby ste vystupovali v rozprave. Pán spravodajca takisto. Nech sa páči.

J. Prokeš, poslanec: V bode 48 spoločnej správy je gramatická chyba.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Prokeš, pýtam sa ťa, či chceš prerušiť svoje vystúpenie v rozprave.

J. Prokeš, poslanec: Ja si myslím, že nie, pretože toto je záležitosť, ktorú si musíme my medzi sebou vyriešiť...

J. Prokeš, poslanec: ... takže ja vás poprosím ešte o chvíľu strpenia, kolegovia. V bode 48 spoločnej správy "obecného úradu", myslím si, že má byť gramaticky "obecnému úradu", lebo vzdanie sa mandátu starostu sa musí urobiť písomne a jeho účinky nastávajú doručením "obecnému úradu". Tak obecný úrad nedoručujeme nikam! Ale niečo môžeme doručiť obecnému úradu! Tam zrejme pri prepise vznikla chyba.

Ďalej v bode 49 spoločnej správy, myslím si, že tie slová, a tým vznikajú vážne nedostatky v správe obce, by sa vypúšťať nemali. Inak môžu začať, by som povedal, politické hrátky s návrhom na odvolávanie starostu. Tam mu treba jasne dokázať, že si neplní povinnosti. Takže neodporúčam ho schváliť. Bod 50 odporúčam schváliť, 51 takisto, 52 áno, 53 odporúčam neschváliť a prijať môj pozmeňujúci návrh pod bodom 11 o návrhu podľa ods. 3 písm. 1, pardon, ospravedlňujem sa, musím dopísať, písmeno vypadlo, prvý bod rozhoduje obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pretože v opačnom prípade znova sa budeme hrať na to, že budeme destabilizovať obecný systém tým, že ak nejaké politické zoskupenie nebude spokojné so starostom, tak začneme dávať návrhy na jeho odvolanie a obec sa nebude ničím iným zabávať len týmto. Ak si neplní starosta obce svoje povinnosti, som presvedčený, že skutočne tri pätiny sa vždy nájdu, aby dali návrh na jeho odvolanie. V § 18 ods. 1 sa druhá veta vypúšťa, to je bod 54, k tomu nemám komentár. Bod 55 súhlasím, odporúčam prijať ho. V bode 56 - tam mám rovnaký názor ako gestorský výbor neschváliť ho. Bod 57 odporúčam neschváliť, bod 58 takisto neschváliť, ale bod 59 na rozdiel od gestorského výboru odporúčam schváliť. Pretože ak nebude obecné zastupiteľstvo povinné vytvoriť hlavnému kontrolórovi podmienky na nezávislý výkon jeho úloh, tak potom, by som povedal, použijem slangové slovo, nechcem sa tým nikoho dotknúť, je to tajtrlík. A ja si myslím, že hlavný kontrolór je tam na to, nie aby pomáhal niekomu proti niekomu, ale skutočne na to, aby dbal na to, aby nedošlo k porušeniu právnych predpisov, a to ani náhodou, nie to ešte naschvál. A to ani z jednej strany.

Bod 60 neviem, prečo ho neodporúča gestorský výbor schváliť, ja by som to schválil. Bod 61 spoločnej správy schváliť, bod 62 schváliť, k bodu 63 sa nevyjadrujem, bod 64 schváliť, bod 65 spoločnej správy vlastne odporúčam neschváliť. Znova sa vlastne dostávame do situácie, že poslanec môže robiť, čo chce vrátane toho, že sa stane alkoholikom a nikto s ním ani nepohne. Takže odporúčam bod 65 neschváliť, prosím na samostatné hlasovanie. Zo spoločnej správy, ako neschváliť, lebo ju výbor odporučil schváliť. Bod 66, samozrejme, to je legislatívnotechnická úprava. Bod 67 je nad rámec ústavy, ale odporúčam, ak s tým bude súhlasiť predkladateľ. Nie nad rámec ústavy, nad rámec novely, prepáčte, odporúčam ho schváliť, ak s tým bude predkladateľ súhlasiť. Bod 68 môže vyvolať isté kontroverzie, pretože sa môže stať, že teraz nastane húfne odvolávanie hlavných kontrolórov, aby obecné zastupiteľstvá ešte do nových volieb, čo je zhruba rok, stihli zvoliť nových hlavných kontrolórov. Takže neviem, čo viedlo navrhovateľov k tomu, aby tam dali dátum 1. januára 2002. Ja len upozorňujem na nebezpečenstvo, ktoré z toho vzniká, ako formulácia bodu je to dobré. Ak si niekto, by som povedal, z ďalších poslancov osvojí, že by sa mal presunúť ten dátum po 1. januári 2000 na 2003, ja si myslím, že by sa to len vylepšilo.

Dámy a páni, mám ešte niekoľko pozmeňujúcich návrhov, o ktorých som nehovoril. Pod bodom 3 v bode 12 § 4 ods. 3 písm. c) je presne totožné s tým, čo je v spoločnej správe. V bode 16, to je môj piaty pozmeňujúci návrh, v § 5 ods. 3 sa číslovanie mení na 8, podľa môjho názoru je tam nesprávne uvedená odvolávka, teda na ods. 3 namiesto na ods. 8. Prosím, aby to legislatívci skontrolovali, tam ide naozaj len o legislatívnotechnickú úpravu. O mojom pozmeňujúcom návrhu v bode 6 som hovoril, tam je pozmeňujúci návrh v spoločnej správe a ten podporujem, ak prejde ten, tak môj je bezpredmetný.

Pozmeňujúci návrh pod bodom 27, tam som vám uviedol dve alternatívy. Pardon pod 7, týka sa bodov 27 návrhu zákona, tam sú dve alternatívy. Tiež je to dotknuté aj v spoločnej správe, čiže vo vzťahu k tomu. Môj ôsmy pozmeňujúci návrh je v bode 31 v § 11 ods. 4 písm. k) vypustiť slová "a schvaľovať zástupcov obce do ich orgánov". Hovoril som tu už o tom, že občania vždy prídu za starostom a jeho budú robiť zodpovedným, ako fungujú aj obecné podniky, aj všetko. Ak bude niekto iný vlastne schvaľovať ľudí do týchto podnikov, tak vlastne dôjde k tomu, že právomoc je rozdelená, ale zodpovednosť zostáva na starostovi. Zvážte to, prosím. Môj deviaty pozmeňujúci návrh v bode 36, pardon, o tom som hovoril, to je vo vzťahu aj k spoločnej správe.

Bod 10 alebo desiaty pozmeňujúci návrh sa týka bodu 49. To som hovoril, to som vysvetlil vo vzťahu k tomu, čo je v spoločnej správe, že došlo k chybe vo formulácii spoločnej správy, tak prosím, schváľte tento.

V bode jedenásty pozmeňujúci návrh, že v § 13 za a) sa vkladá nový odsek 4, ktorý znie: o návrh, podľa odseku, pardon, prepáčte, hneď, tam vypadlo jedno a v § 13a sa vkladá nový odsek 4, ktorý znie: O návrhu podľa ods. 3 písm. a) prvý bod rozhoduje obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. To je návrh na referendum o odvolávaní starostu.

Dvanásty pozmeňujúci návrh je: v § 18 ods. 1 v druhej vete sa slová "obecného zastupiteľstva" nahradí slovom "obce". Hlavný kontrolór by mal byť naozaj orgánom obce, a nie orgánom obecného zastupiteľstva odhliadnuc od toho, že tá formulácia, ktorá v návrhu je, by umožnila interpretáciu, že hlavný kontrolór má kontrolovať obecné zastupiteľstvo, čo asi tiež by nebolo to správne. A ja si myslím, že hlavný kontrolór naozaj musí slúžiť záujmom celej obce, a nie záujmom obecného zastupiteľstva.

Bod môj trinásty pozmeňujúci návrh v bode 67 v § 20b ods. 4 slová "vytváraniu podmienok" nahradiť slovami "vytvárať podmienky". Ide len o úpravu gramatického tvaru. Bod 14, teda štrnásty pozmeňujúci návrh nesprávne označený 12 v § 20b doplniť odsek 6, ktorý znie: "Právo obce vystúpiť zo združenia nemožno obmedziť." Ide o zachovanie suverénnych práv obce. Pätnásty pozmeňujúci návrh nesprávne označený ako 13. Týka sa bodu 67 v § 20f odsek 1 doplniť nové písm. b), ktoré znie: Poklesnutím počtu členov združenia pod 2. Ide o to, aby sa nezachovalo združenie ako právnická osoba a bude tam len jeden člen, lebo ostatní vystúpili. Pôvodné písm. b) sa označí ako c). Šestnásty pozmeňujúci návrh, nesprávne označený 14, týka sa bodov 72 a 73. Podľa mňa po slovensky je zástava, a nie vlajka, takže navrhujem vymeniť tieto slová. V pôvodnom, v pôvodnom texte, nie návrhu, ale zákona, sa hovorí o zástave, nie o vlajke. Sedemnásty pozmeňujúci návrh nesprávne označený 15 týka sa bodu 83. V § 27a odsek 2 slovo "súpisné" nahradiť "súpisného". Očividne pri prepisovaní vypadli dve posledné písmená. Gramatická úprava. Osemnásty pozmeňujúci návrh nesprávne označený ako 16 v bode 34 v § 11a odsek 3 slovo "starosta" nahradiť slovami "hlavný kontrolór". O tom som hovoril v súvislosti so spoločnou správou. A takisto môj devätnásty pozmeňujúci návrh, aby bol v § 4 vypustený odsek 4, to je interpretačné pravidlo. O tom som tiež hovoril, že to bolo vlastne schválené včera do kompetenčného zákona, čiže je to tu nadbytočné. Ďakujem veľmi pekne. Ja ešte poprosím o trpezlivosť spoločného spravodajcu. Tie úpravy, ktoré sa týkajú spoločnej správy, mu hneď dodám. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, tak pokračuj.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave. Jedna faktická poznámka pána poslanca Kvardu k vášmu vystúpeniu. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Dávam slovo poslancovi Jozefovi Kvardovi.

J. Kvarda, poslanec: Pán predsedajúci, v roku 1996, keď sme prerokúvali vládny návrh zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v mene klubu maďarských poslancov, som navrhol do zákona o obecnom zriadení preniesť právnu úpravu zlučovania a rozdeľovania obcí, označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev, ako aj číslovanie stavieb. Som rád, že tieto záležitosti teda sú v jednom zákone takto upravené, ale na základe tohto by som chcel povedať pánovi poslancovi Prokešovi, prosím ťa, podľa tvojho návrhu historicko-právna kontinuita obce sa zachová len v prípade takej obce, ku ktorej sa iná obec pričlení, a ak sa tá istá obec zo zákonom stanovených podmienok odčlení, vzniká nová obec "bez histórie". Potom spomenutá kontinuita už stráca svoju platnosť alebo teda už je neplatná. To tento problém, ja si myslím, tvoj návrh nerieši. Dávam teda otázku, či je spravodlivé riešenie voči takejto obci. Asi to spravodlivé nebude. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán Prokeš, pán poslanec Prokeš, má slovo. Prosím.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja si myslím, že pán kolega Kvarda veľmi dobre formuloval svoju otázku. Ja som hľadal takú textáciu, ktorú som dokázal nájsť. Veľmi rád pripustím, ak naformulujeme inú textáciu a stihneme ju ešte predložiť tak, aby bolo v tom zahrnuté aj to, čo hovoril pán kolega Kvarda. Ja súhlasím s tým, že sa môže odčleňovať len tá časť, ktorá kedysi bola samostatnou obcou, inak nemôže mať samostatné katastrálne územie a tam ale naozaj vzniká potom otázka kontinuity. Bohužiaľ, ale existuje tam jedna diskontinuita, ktorú nebude vedieť preklenúť. Totižto tá obec zanikla tým, keď sa pričlenila k inej obci a my nevieme spätne nadviazať jej vystúpenie. Nejde o združenie. Obávam sa, že tento problém nedokážeme vyriešiť, preto som použil tú textáciu, ktorá tam je, ale ak sa nám podarí či už teraz, alebo v budúcnosti nájsť lepšie riešenie, rád sa pod neho podpíšem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: O slovo požiadal pán spoločný spravodajca. Dávam mu slovo.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ostatný rečník pán poslanec Prokeš sa dvakrát zmienil o tom, že treba posilniť právomoci starostov, lebo majú zodpovednosť, pýtal sa na niektoré súvislosti, prečo gestorský výbor odporúčal napríklad hlasovanie nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, a nie trojpätinovou, ako on uvádzal. Napríklad, ak starosta pozastaví výkon rozhodnutia, výkon uznesenia obce z dôvodu jeho nevýhodnosti pre obec. Chcem len vysvetliť, že výbor postupoval obdobne, ako je zvyk analogicky napríklad v Národnej rade. Ak pán prezident nepodpíše zákon, vráti sa späť do Národnej rady, tak poslanci musia hlasovať nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, a nie trojpätinovou. Tak preto sa neodporúčalo dať aj starostovi tú možnosť, aby zamietnutie starostu museli prehlasovať trojpätinovou väčšinou poslanci zastupiteľstva. To len na vysvetlenie. Ďakujem za slovo.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Prokeš s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa.

Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Pán predsedajúci, opätovne ja sa prihlasujem ústne. Takže nech to nie je faktická poznámka.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prepáčte, pani poslankyňa. Vy ste sa hlásili do rozpravy ústne, takže pán poslanec Prokeš bude reagovať ešte na pána spoločného spravodajcu. Nech sa páči.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, ja chcem upozorniť, že skutočne tento vzťah sa nedá porovnávať, teda vzťah Národnej rady a, povedzme, aj prezidenta a vzťah obecného zastupiteľstva a starostu, pretože právomoci, nie právomoci sú úplne iné. Skutočne sú iné. Prezident nie je štatutárom štátu, hej. A navyše, my prijímame v Národnej rade len zákony a rozhodnutia obecného zastupiteľstva sa veľmi málo týkajú pravidiel. Týkajú sa majetku. Takže je to o niečom úplne inom. Takže ja vás skutočne poprosím, aby ste to zvážili. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave vystúpi posledne prihlásený rečník pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k tlači 1075, ktorý je v podstate tak trošku alternatívou k tomu, čo schválil gestorský výbor, ale ani v gestorskom výbore sme nemali jednotný názor na to a myslím si, že vo svetle posledných, by som povedal, stanovísk by bolo vhodné, keby o tom rozhodlo plénum Národnej rady. Ide o úpravu a pozmeňujúci návrh, ktorý by umožnil starostom, primátorom a poslancom zastupovať záujmy svojich miest alebo obcí v orgánoch spoločností zriadených obcou alebo v ktorých má obec majetkovú účasť. Je to dôležité aj z pohľadu partnerských vzťahov, keďže skúsenosť hovorí, že mnohé takto vytvorené spoločnosti a partneri v nich vyžadujú, aby obec bola zastupovaná svojím, pokiaľ možno najzodpovednejším občanom, ktorý bol vybraný spomedzi občanov obce. Preto navrhujem, aby sme na samostatné hlasovanie vyňali zo spoločnej správy bod číslo 32 a bod číslo 42, ktoré by vlastne ponechávali súčasný stav, ktorý toto umožňuje, ale navrhujem vložiť za bod 33 spoločnej správy nový bod 34 a ostatné body prečíslovať. V § 11 odsek 4 vložiť nové písm. m), to je odsek, ktorý dáva obecnému zastupiteľstvu za povinnosť vymenovať zástupcu obce za štatutárny orgán alebo za člena orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej obcou, alebo do štatutárneho orgánu právnickej osoby s majetkovou účasťou obce. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Dve faktické poznámky. Nie, nie sú faktické poznámky. Áno. Takže skončili sme tých pánov poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Pýtam sa teraz, kto z poslancov sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Kalman, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Köteles, pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Keltošová. Ešte niekto chce. Pán poslanec Cuper. Ešte raz prečítam zoznam všetkých tých, ktorí sa prihlásili ústne. Pán poslanec Kalman, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Köteles, pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Keltošová, posledný pán poslanec Cuper, končím, pán poslanec Mesiarik ešte, ktorý teraz prišiel. Takže dva, štyri, šesť, sedem pánov poslancov do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Dávam slovo pánu poslancovi Kalmanovi.

J. Kalman, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, aj v súvislosti s tým, čo sme schválili včera pri kompetenčnom zákone, kde sme sa celkom nepochopili, dovoľte mi predložiť jeden pozmeňujúci návrh. Prv než k nemu pristúpim, na objasnenie alebo na lepšie pochopenie, dovoľte mi zacitovať dva odseky súčasne platného zákona o sociálnej pomoci. Ide o zákon č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. V tomto zákone sa uvádza odsek 2 v § 2: "Právo na zabezpečenie základných životných podmienok sa zaručuje okrem občana cudzincovi, osobe bez štátnej príslušnosti, utečencovi, odídencovi a zahraničnému Slovákovi s pobytom na území Slovenskej republiky na základe povolenia príslušného orgánu, ak sa im neposkytuje pomoc podľa osobitného predpisu alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná." A odsek 3 hovorí: "Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Vzhľadom na to, že v tomto zákone nie je určený subjekt zodpovedný za riešenie hmotnej núdze občana, ktorý si uplatní právo na zabezpečenie základných životných podmienok, navrhujem určiť obci v zákone o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorý teraz prerokúvame, riešiť hmotnú núdzu občana v rozsahu základných životných podmienok, ktorými sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Kolegyne, kolegovia, navrhovaná úprava zabezpečuje garanciu práva občana odvolávajúc sa na Ústavu Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1, podľa ktorej občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Z tohto dôvodu predkladám pozmeňujúci návrh § 4 ods. 3. Za písm. g) sa vkladá nové písm. h), ktoré znie: "Rieši hmotnú núdzu občana v rozsahu základných životných podmienok." Prosím vás, kolegyne, kolegovia, podporte tento návrh, pretože v opačnom prípade sa stane, že tak ako doposiaľ nebude mať kto alebo lepšie povedané nebude sa kto cítiť zodpovedný za súčasne platný zákon a potom sa budeme stretávať s tým, čím sa stretávame, žiaľ, čoraz častejšie v našich obciach a mestách - s ľuďmi, ktorí chodia po kontajneroch. Ďakujem vám za pochopenie.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec Kalman. Pani poslankyňa Tóthová vystúpi v rozprave.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Dovoľte mi, aby som niekoľkými úvahami obohatila túto diskusiu aj s jedným procedurálnym, nie procedurálnym, ale pozmeňujúcim návrhom. Predložený legislatívny návrh má veľmi významnú súvislosť s kompetenčným zákonom. Keďže som patrila medzi tých, ktorí sa veľmi kriticky vyjadrili ku kompetenčnému zákonu a stále som presvedčená, že aj po prijatí viacerých pozmeňujúcich návrhov kompetenčný zákon nemá tú kvalitu, ktorú mal mať, a že bude v praxi spôsobovať mnohé nejasnosti, komplikácie. Chcela by som pri tomto zákone uviesť, že nie je tu toľko rizík ako pri kompetenčnom zákone. Možno je to už aj preto, že ide o zákon, ktorý bol už v praxi osvedčený, respektíve jeho základné inštitúty, a že na túto stavbu nadväzujeme novými formuláciami a novými ustanoveniami. Tieto ustanovenia, samozrejme, možno podrobiť diskusii a hlavne z hľadiska ich formulácie mám niektoré pripomienky.

Chcela by som uviesť, že predložená novelizácia je vlastne ďalším kamienkom prehlbovania demokracie a významu samosprávy u nás v štáte. Aby to nevyznelo ako fráza, chcem dokumentovať, že tento zákon bol prijatý už v roku 1990, to znamená hneď po zmene spoločenských pomerov, a vlády, ktoré sa striedali, permanentne nadväzovali na tento zákon a prehlbovali demokraciu, zlepšovali jeho obsah. V roku 1991 to bolo trikrát, pardon, štyrikrát, v roku 1992 trikrát, v roku 1993 bol jeden vstup, v roku 1994 bol jeden vstup, v roku 1995 bol jeden vstup, v roku 1997 bol jeden vstup, v roku 1998, keď už nebola tak koncentrovaná legislatíva, boli dva vstupy, v roku 1999 dva vstupy a v roku 2001, to znamená tento rok, bol jeden vstup. Žiaľ, nepripravilo sa dokonale, pretože čím menej vstupov v určitom roku, tým je koncentrovanejšia legislatíva a máme tu ďalší vstup do tohto zákona.

Z uvedeného hľadiska je zrejmé, že slovenská legislatíva permanentne pracovala na reforme verejnej správy, teda na demokratizácii verejnej správy, preto je bohapustým vyhlásením, ktoré tu nedávno v parlamente zaznelo, že Slovenská republika je zo štátov V4 posledným štátom, ktorý pristupuje k reforme verejnej správy. Opak je pravdou. Slovenská republika z V4 bola prvým štátom, ktorá nastúpila reformu verejnej správy, pretože hneď v roku 1990 zriadila samosprávu, a to formou obcí. Slovenská republika bola prvým štátom, pretože hneď v januári 1990 sa organizoval seminár o problémoch verejnej správy a o samospráve. Nie je to blud, ja som ten seminár organizovala a som na to hrdá. A bol tam aj predseda, terajší ZMOS-u Sýkora, nesedí hore, chcela som sa dovolať jeho potvrdzujúcich stanovísk, a tam už koncepcia verejnej správy bola zakotvená na tomto seminári. Darmo krútite, pán poslanec, hlavou, vyšiel aj zborník, v ktorom je jasne stanovené, že na Slovensku sa vytvoria obce ako základný stupeň samosprávy a vyššie územné celky. Teda zákon o vyšších územných celkoch bol realizáciou stratégie, ktorá bola už vypracovaná v roku 1990 a daná do ústavy v roku 1992. Ústavy, ktorá bola charakterizovaná ako moderná demokratická ústava a nebolo pravdou, čo ste povedali, pán minister, v záverečnom slove k malému kompetenčnému zákonu, že vytvorila krízový stav ohľadne prezidenta, lebo aj na nezvolenie prezidenta v parlamente mala článok, ktorý riešil funkciu prezidenta. Teda nebol tam žiadny nedostatok na vytvorenie krízového stavu. Musím reagovať na tieto nepravdy. Takisto ako musím reagovať na nepravdu, ktorá bola zanesená do Európskej únie, že zákon o vyšších územných celkoch vlastne založil zmenu územného členenia štátu, ktorá je v neprospech maďarskej menšiny. Zákon o vyššom územnom celku nezaložil žiadnu zmenu územia, tam len nadväzoval na zmenu územia územného členenia uskutočnenú v roku 1986, pripravenú až sedem, realizovanú, ktorá bola prerokovaná v orgánoch Európskej únie. Ja osobne som rokovala s viacerými, mám záznamy, mám ich doma, kde predstavitelia Európskej únie pozitívne hodnotili toto územné členenie a nevideli v tom žiadne riziko pre menšiny. Preto sa tvrdo ohradzujem proti takýmto informáciám a dezinformáciám, ktoré sa zanášajú do európskych štruktúr, a pýtam sa, čo robia naši predstavitelia, ktorí tam chodia a neuvedú tieto dezinformácie na pravú mieru. Osobne som rada, že sa niektoré ustanovenia vkladajú do prerokúvaného zákona o obecnom zriadení. Niektoré novely sú skutočne prínosné. Ale niektoré - mám k nim skutočne otázniky.

Chcem upriamiť predovšetkým na § 5 ods. 1, platný paragraf tohto zákona, ktorý novelizujeme a ktorý uvádza. Citujem: "Na obec možno preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie." Ak si pozrieme uvedené ustanovenie, každému, kto je trochu práva znalý, a možno aj tomu, kto sa naučil len čítať, je jasné, že spojka ak má podmieňujúci charakter. To znamená, že ak prenášame kompetencie na obec, musíme preukázať, že ich výkon obcou bude racionálnejší a efektívnejší.

Pán minister vnútra, žiadne takéto prieskumy, prepočty urobené neboli. Ja sa pýtam prečo. A dúfam, že mi nebudete odpovedať tak ako na moje vytrvalé otázky o ďalšej existencii okresného úradu, keď pri prvom vašom skrátenom legislatívnom konaní, keď som na vás apelovala, ste povedali pravdu pri zákone o VÚC, že mi na túto otázku odpoviete, keď ja sa zaviažem verejne, že podporím tento zákon. To nebolo gavalierske, to bolo vydieračské. Vaša druhá odpoveď bola veľmi gavalierska, musím uznať, keď ste povedali, že už na základe týchto mojich otázok sa vytvára medzi nami osobný kontakt. Je to pekné, to bola však odpoveď, ktorú ste mi mohli, ak ste chceli pošepkať do uška, ale nie predniesť pred parlamentom, pretože to bola reakcia muža, a nie reakcia ministra vnútra, ktorá mala byť vecná a jednoznačná. A síce mala to byť odpoveď, či ostanú okresné úrady alebo nie. Ja sa to nepýtam z plezíru, z nedostatku inej zábavy, ale z hľadiska toho, že ja som už jednu reorganizáciu, ktorú robila Mečiarova vláda, zo stránky legislatívnej koordinovala. A pri riešení týchto otázok nemožno postupovať zodpovedne, ak nemám jasnú predstavu o štruktúre všetkých subjektov v miestnej správe. A ja sa to preto pýtam a vy mi neodpovedáte. No, ale je to vlastne vytváranie vášho profilu, neodpovedanie na otázku a nielen vášho, ale vytvorenie profilu tejto vlády, ktorá vlastne robí kroky do tmy, pretože nechce alebo nedáva informáciu, či ostanú okresné úrady, čo nie je nezanedbateľná otázka, a ďalej neprezentujete, či ste urobili prepočty, finančné prepočty preneseného výkonu štátnej správy na obce.

Ja sa to nepýtam preto, že by som bola proti posilneniu samosprávy. Ako som vám pred chvíľou dokumentovala, a nielen z toho dôvodu, aby som sa propagovala, ale z toho dôvodu, aby som vás skutočne ubezpečila, že patrím medzi tých ľudí, keď som hneď k otázke samosprávy organizovala spomínanú konferenciu. Patrím medzi tých ľudí, ktorí majú záujem o samosprávu a záujem o jej upevnenie v našom štáte a jej rozvoj, ale aj pre zodpovedné riešenie prenosu kompetencií. A ja nepovažujem za zodpovedný prenos kompetencií na samosprávu, ak mi nevedia predstavitelia vlády zodpovedať, ako bude vyzerať celá miestna správa čo do orgánov štátnej správy a samosprávy a či boli urobené prepočty finančného zabezpečenia. Hlavne vtedy, ak to zákon č. 369/1990 Zb. v § 5 ods. 1 ako základnú podmienku vôbec prenosu zakotvuje. Rešpektujete vy právo vôbec? Nerešpektujete. Už nebudem hovoriť o tom, že v skrátenom konaní nie sú splnené podmienky. To už je v tomto štádiu zbytočné o tom hovoriť. Možno to bude zaujímavé, ak sa niektorý poslanec rozhodne v tomto období obrátiť priamo do Štrasburgu, že neboli jeho poslanecké práva zachované. Ale tu je skutočne podmienkou vôbec prenosu. Je to platné právo. Tak ja sa vás pýtam, boli urobené prepočty? Podľa vyjadrenia pani ministerky financií nie, pretože keď jej bola táto otázka položená, tak povedala: "Povedzte mi, ktoré kompetencie zákonom prenášate a ja vám spočítam, aký bude finančný dopad." Myslím, si že správne reprodukujem myšlienku, nie presne slová, ale myšlienka je tá istá. No veď to je stavanie domu od strechy. Ja prv musím prepočítať podľa § 5 ods. 1 zákona, ktorý som citovala, finančné dopady, posúdiť, či je to racionálnejšie a efektívnejšie a až vtedy to môžem presúvať. To je zákonná podmienka. No dobre. Ale zrejme sa ani odpovede na túto otázku nedočkám, čo je škoda, pretože slovo efektívnosť teórie riadenia už vyjasnila, čo treba rozumieť pod pojmom efektívnosť a jeden z prvkov efektívnosti je nákladová efektívnosť, to je finančná. Áno? Nielen či to budú robiť lepšie a bližšie k ľuďom, ale aj finančne, proste výhodnejšie.

Ďalej mi dovoľte, aby som sa vyjadrila k bodu 1 § 1 ods. 1 prvá veta znie: "Obec je samostatný územný samosprávny celok." Mňa zaujíma, prečo samosprávny a správny celok, kde dopĺňate k doterajšiemu zneniu tieto pojmy Slovenskej republiky. Združuje občanov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Pýtam sa, či v dnešnom vývojom štádiu už postačuje, alebo ešte postačuje toto vymedzenie? Dnes sme svedkami, že mnoho občanov sa stáva bezdomovcami. Žiaľ, za pôsobenia tejto vlády sociálna situácia občanov, aj keď budete protestovať, že to nie je pravda, ľudia vedia svoje, sa natoľko zhoršila, že mnohí sa stali bezdomovci. Skupina bezdomovcov je už početná skupina ľudí, ktorí žijú v tej-ktorej obci. Bezdomovci nemajú trvalý pobyt. Uvedené znenie vyčleňuje určitú skupinu občanov z komunity, ktorá sa nazýva obec. Už nehovorím o tom, že budeme musieť zvážiť, že do volieb VÚC vlastne táto skupina občanov nebude mať volebné právo. A ja sa ako členka výboru pre ľudské práva a národnosti pýtam, je to možné? Je možné, aby som ja človeka, ktorý sa v dôsledku takzvaných ekonomických ozdravovacích opatrení toho balíčka, dostal na pokraj sociálnej biedy nie vlastnou vinou, stratil byt alebo ktorý sa vráti z väzenia, zmení sa situácia, nemá byt alebo ktorý v dôsledku rozvodu stratí právo už spoločného užívania bytu a stane sa bezdomovcom, či je to náležité, aby nebol zahrnutý do komunity, ktorú tvorí obec a zároveň aby nemal aj volebné právo. Ja to apelačne kladiem do diskusie v tomto zákone. Opakujem, podľa mňa nemôžeme ako členky výboru pre ľudské práva a národnosti, nemožno vytvoriť skupinu ľudí nikoho, ktorí nikde nepatria a ktorí nemajú jedno zo základných ľudských práv, a to je volebné právo. Ja viem, že medzi bezdomovcami je aj skupina občanov neprispôsobivých, ale aj to nie je argument. Pretože medzi bezdomovcami dnes sú mnohí mladí ľudia, pozrite sa, ako slušne oblečení mladí ľudia vyberajú kontajnery a keď ja s nimi nadviažem rozhovor, tak sú to bezdomovci. Dávam do pozornosti aj tento problém pri prerokúvaní tohto zákona.

Ďalej, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dotknem sa bodu 8 na strane 7 predloženého legislatívneho návrhu. Odsek 3. Ak obec dlhodobo, najmenej 6 mesiacov, nevykonáva svoju pôsobnosť pri prenesenom výkone štátnej správy a neurobila v tomto čase žiadne opatrenie na zabezpečenie jej výkonu, krajský úrad ju písomne vyzve na nápravu a určí jej na to lehotu. Ja sa znovu, pán minister, musím spýtať prečo krajský úrad. Ako sa dozvie krajský úrad, ak nie je, lebo toto je prípad, keď nie občan sa domáha nápravy, nápravy nečinnosti, ale keď chce štátny orgán, štát, proste napraviť alebo zamedziť nečinnosti samosprávy. Prečo krajský úrad. Ten je predsa ďalej od obce. Tam je menšia možnosť, že sa dozvie o tom, že obec nekoná. Pretože obec bude mať kompetenciu nielen rozhodovať o individuálnych veciach občanov, ale rozhodovať aj o niektorých veciach, kde mu povinnosť vyplynie zo zákona. Zo zákona vydať nejaké rozhodnutie. Urobiť nejaké opatrenie, byť činným. A to musí byť záujmom nás všetkých, teda štátu, aby obce neboli nečinné, preto chápem, že sa tu dáva to opatrenie, ale pýtam sa, prečo až krajský úrad. Počíta sa tu už s tým, že okresné úrady budú zrušené? A preto sa dáva krajský úrad? Alebo vzhľadom na kompetenčný zákon, ktorý sme prijali včera, kde sa rozdeľujú kompetencie, sa hovorí doslova v niektorých ustanoveniach, čo som ja namietala, že do kompetenčného zákona to nepatrí, ale ste to nechali, sa priamo formulujú kompetencie okresného úradu, teda orgánu štátnej správy. To znamená, že včerajším zákonom sme vychádzali s logikou, že budú okresné úrady. Dnešným zákonom, keď dávame kompetenciu na opatrenie nečinnosti krajskému úradu, ideme logikou, že okresné úrady budú zrušené, pretože zdravý sedliacky rozum hovorí, že najbližšie o takej nečinnosti, teda o takejto nečinnosti sa môže dozvedieť najskôr orgán, ktorý je najbližšie k obci, a to je okresný úrad. Tak potom kde je logika? Prečo krajský úrad? A ja nedávam pozmeňujúci návrh, lebo stále nemám odpoveď, či okresy ostanú. Ale ak sme včerajší zákon prijali, logika by mala byť, že v bode 8 v § 5, do ktorého sa vstupuje, v ods. 3, ktorý sa tu formuluje, by mal byť miesto krajského úradu poznačený okresný úrad. No ale, pán minister, vy čušíte, a tak sa zákony nedajú robiť.

No a tu je potom ods. 4, ktorý hovorí, že ak sa to krajský úrad dozvie, že obec je nečinná, nie on bude robiť nápravu, ale nápravu bude robiť príslušný orgán, teda najbližšie nadriadený orgánu miestnej štátnej správy obci. Ja sa pýtam, prečo už nezasiahne ten orgán, ktorý sa to dozvie? A keď budú zrušené okresy, tak potom skutočne najbližším v konaní nadriadeným v správnom konaní pri prenesení výkonu štátnej správy, nielen pri správnom konaní, bude ten krajský úrad. Ale potom celá konštrukcia v prípade, ak ostanú okresy, je nelogická, v praxi bude nepružná a bude to per saltum, neviem, či vám to niečo hovorí, ale právnikom určite, a pri tvorbe zákonov je zásada, kompetencie sa nemajú v štátnej správe dávať per saltum. Pretože sa stávajú neúčinné a vznikajú potom často kompetenčné konflikty v rámci výstavby orgánov štátnej správy.

Ďalej, pán minister, dovoľte mi, aby som mala na vás ďalšiu otázku, ktorú som vám v prvom čítaní dala, ale vy ste mi na ňu neodpovedali. To je k odseku 5, ktorý znie: Obec je povinná uhradiť orgánu miestnej štátnej správy finančné prostriedky za prenesený výkon štátnej správy, ktorý uskutočnil z dôvodu jej nečinnosti. Ja sa pýtam, kto bude rozhodovať o výške finančnej náhrady. Predsa obec môže splniť povinnosť len vtedy, keď jej niekto vyčísli sumu, ktorú má uhradiť. Alebo si to sama obec odhadne? Že ja som mala, ja som mala ako starosta vydať stavebné povolenie, ale darmo to občan chce, ja to stavebné povolenie nevydávam. Tak potom ho bude musieť vydať okresný úrad alebo krajský úrad, áno, lebo stavebné konanie sme zafixovali prenesene ako výkon štátnej správy a obec potom pošle desať korún. Povie, to je podľa môjho názoru to. A nebude mať príslušných pracovníkov. Načo? Veď tu máme ustanovenie, ktoré zavádza automatiku, keď on nie je činný, bude to robiť štátna správa, načo by som si odborníkov a tak ďalej a ktorý orgán, pán minister, bude rozhodovať? Odpoviete mi na to? Alebo aj toto bude moment na zlepšenie a prehĺbenie našich osobných vzťahov, ako ste charakterizovali neodpovedanie na moju otázku, či ostanú, alebo budú zrušené okresné úrady? Usmievate sa, no. Čo mám robiť? No. Nemôžem vás donútiť, ale ja vás prosím, aby ste mi na to odpovedali. Ale nie kvôli tomu, aby ste moju zvedavosť uspokojili. Nielen kvôli tomu, ale kvôli tomu, že predpis treba urobiť na určitej úrovni kvality. A v legislatíve platí zásada. Ak zákon určí povinnosť, musí určiť aj zodpovednostný systém v prípade neplnenia povinnosti. Inak sa nečudujme, že potom sa nič nedeje, občania sú rozhorčení a úradníci sa na nich budú usmievať. Vytvárame priestor pre zlosť občanov a pre korupciu. Pretože jednému vyhovie, druhému nevyhovie. To sú ustanovenia, ktoré sú priestorom na korupciu a vy robíte veľké bu-bu-bu, aké protikorupčné opatrenia a tak ďalej, v realite všetci vieme, ako to vyzerá, vyzerá to chabo a navyše vytvárate predpisy pre korupciu. On bude nečinný a povie si, no veď zákon, vážená pani občianka, ja som to nespravil, tak má to robiť ten a ten orgán. A žiadna finančná náhrada, pretože zodpovednostný systém, ak sa nesplní povinnosť, právo musí určiť kto, v akej lehote, akým postupom a akú sankciu uloží, respektíve rozhodne o výške odplaty. To tu nikde nie je. Nie je ani odkaz na niektorý z predpisov, ktoré už upravujú zodpovednostné systémy, teda je to vágne a bude to v praxi vytvárať jedine problémy a, ako som povedala, priestor na korupciu.

Ďalej na strane 7 bod 17 ods. 9 - obec poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní kancelárskych a iných nebytových priestorov, budú problémy v akej, čo treba všetko rozumieť pod pojmom súčinnosť, lebo to je, súčinnosť je vlastne spolurozhodovanie určité, spoluúčasť, tak do akej miery ju bude obec mať.

Ďalej, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dotknem sa ustanovení na strane 12, a to je znovuapelácia, pretože ak v oblasti samosprávy, ktorá už bude po prijatí včera malého kompetenčného zákona, ako ho v krátkosti nazývame, väčšia časť rozhodovania alebo poviem takto značná časť rozhodovania, ktorá dnes bola v orgánoch štátnej správy, na okresných úradoch, prípadne krajských úradoch druhom stupni prejde na obec a občan sa už nebude môcť písomne obrátiť na nadriadený orgán, ale bude musieť ísť na súd, čo bude zložitejšie pre neho, finančne náročnejšie, ale čo je najhlavnejšie časovo zdĺhavé. A keď súdy všeobecné, ktoré aj tak majú ťažkú priechodnosť, dnes ťažko dýchame, zaťažíme ďalšími aktivitami, ja sa pýtam, prečo tu už nie je predpis o vytvorení správneho súdnictva, súdnictva pružného, kvalifikovaného, odborne na úrovni rýchleho, jednoduchého, bez poplatkov, bez zastupovania advokátom a podobne. Pán minister v záverečnom slove sa stotožnil s touto mojou apeláciou pri prvom čítaní a povedal, že sa pripravujú zákony, no pripravujú. Budeme to zase v skrátenom legislatívnom konaní prerokúvať, zase v takom strese a s väčším potenciálom omylov vzhľadom na časovú tieseň. Čiže znovu apelujem, samozrejme, že by sme to mohli, pán minister, ja to aj tak vidím, že keď sa dostaneme po voľbách do vlády, tak to bude prvý zákon, ktorý dáme, a my to budeme aj realizovať, pretože to, čo vytvárate pre občanov, nebudú s tým spokojní, pán minister.

Pán minister, pretože dodnes nebolo toľko rozhodovaní, rozhodnutí v tých oblastiach, ktoré išli na súd a ešte súdy ako tak v tých veciach správnych to uniesli, ale po tejto novele tie nápady na súd budú početne väčšie a budú v prípadoch v takých, v ktorých občania sú zvyknutí, že ich odvolanie je vybavené do 30 dní alebo do 60 dní, áno. Takže dozrel, teraz dozrieval čas, my máme pripravené legislatívne návrhy, my ich skutočne urýchlene po voľbách zrealizujeme. Teraz však vy ste pri kormidle a mali ste to pripraviť, pretože apelácia od nás z opozície počas celého času tohto volebného obdobia išla, ale, žiaľ, médiá tomu venovali malú pozornosť.

Ďalej by som sa chcela upriamiť znovu na bod 3, kde je opatrenie proti nečinnosti, ktoré môže občan uplatniť tentoraz a nemôže ísť na príslušné orgány štátnej správy, ktoré ste vy označili v predchádzajúcej časti za subjekty, ktoré majú riešiť nečinnosť, ale občan bude musieť ísť na súd a na súde bude čakať pol roka, rok, rok a pol, dva, kým súd vyriekne, že starosta je povinný rozhodnúť v jeho veci. Ja sa pýtam, prosím vás, prečo ste napríklad toto právo občana nesituovali na tie orgány, ktoré ste už kompetenčne v predchádzajúcich ustanoveniach zmocnili, aby robili opatrenia o nečinnosti. Bude to tak, že bude chcieť zasiahnuť podľa predloženého návrhu krajský úrad, ale dozvie sa, že občan podal návrh na súd, tak krajský úrad nebude nič robiť, neurobí opatrenie, pretože môže čakať, povie, tak počkám, kým rozhodne súd. Prečo ste nesituovali za subjekt, ktorý urobí opatrenie proti nečinnosti, teda donúti tú samosprávu vydať, splniť si zákonnú povinnosť vydať rozhodnutie, urobiť opatrenie do jedného centra, kde by sa stretli impulzy občanov a aj chcenie orgánu štátnej správy alebo ten orgán štátnej správy svoju kompetenciu a povinnosť k zákonu mohol realizovať na základe impulzu občana. Prečo robíte dve linky, čo môže spôsobiť zase patovú situáciu, lebo ten, kto je povinný podľa zákona krajský úrad urobiť opatrenie, má priestor sa vyhnúť tejto svojej povinnosti s odvolávkou, že veď občan sa už odvolal na súd alebo dal návrh na súdne vyrieknutie, alebo sa zbaví toho tak, že poinštruuje občana, dajte návrh na súd, ten chudák dá ten návrh na súd a bude čakať, čakať a čakať. V dobrom prípade získa to rozhodnutie, ale to rozhodnutie, čo bude hovoriť? Bude hovoriť len to, čo je v zákone, že samospráva je povinná si splniť povinnosť. Nie je účinnejšie prijať opatrenia na krajskom úrade a podobne? Takže nie som spokojná s takouto konštrukciou, pretože vidím cesty lepšej a účinnejšej konštrukcie, ale nedávam pozmeňujúci návrh, pretože včera ku kompetenčnému som dala viacero pozmeňujúcich návrhov a vôbec ste ich nerešpektovali a, žiaľ, znovu budem v situácii, keď budem opakovať ako pri novele ústavy, upozorňovala som, ale ste nerešpektovali a teraz bum, ako dnes od 1. júla do 1. januára budúceho roku boli občania pozbavení svojho ústavného práva obracať sa na Ústavný súd svojimi podnetmi.

Ďalej mi dovoľte uviesť bod 82 § 27 ods. 3. Bod rieši protest prokurátora a odvolávate sa na platný zákon. Pán minister, ja som ten platný zákon sem doniesla a musím vám povedať, že bod, na ktorý sa odvolávate, áno, podľa ods. 1 v bode 3, že bod 3 žiadny odsek 1 nemá. Tak čo? Čo bude platiť? Lebo vy tam riešenie, ako sa bude vybavovať protest prokurátora, legislatívne si zjednodušujete s tým, že odkazujete, že to sa bude vybavovať podľa odseku 2 bod 1. A ja som si vzala zákon a tam odsek 1 nie je. A ďalej, druhý odkaz na vybavovanie postupu je, bude sa vybavovať, áno, prečítam, ak ide o výkon samosprávy, rozhodne o nich, rozumejme o protestoch prokurátora, orgán štátu podľa ods. 2 bod 1 až 4. Ale odsek 2 vy vlastne meníte v predchádzajúcom texte 82, áno, keď hovoríte: § 27 ods. 3 bod 2 znie, a v tom znení to vôbec nedávate, ak starosta obce nevyhovuje protestu prokurátora podanému proti nezákonnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému aktu, áno, potom sa postupuje podľa ods. 1 bod 3. Ale vlastne robíte také perpetuum mobile, že odkazujete na odsek, ktorý vôbec neexistuje, a ďalej hovoríte, že v odseku 2 je riešenie, ale ten odsek 2 novelizujete s odkazom znovu na neexistujúci bod 1. Prosím vás pekne, vysvetlite mi to. Ja tomu vôbec nerozumiem.

Pán minister, ja vás veľmi prosím, pretože protesty prokurátorov sú v praxi často uplatňované, prostriedky, kto bude rozhodovať o proteste prokurátora. Ak bude smerovať na rozhodnutie obce, ktorá bude mať charakter výkonu štátnej správy a kto bude rozhodovať o proteste prokurátora, ak bude smerovať proti rozhodnutiu obce, ktorá bude mať charakter samosprávy. Ja viem, že mnohí sú z toho jeleni, občania, určite tiež je to pre nich španielska dedina, ale to je vaša chyba. My sme upozorňovali, hovorme o charaktere prenosu, ktorý bude mať. Pán poslanec, nerušte pána ministra, ja mu kladiem otázky, ako mi bude odpovedať? Aspoň formálne nech počúva, aj tak veľmi neverím, že dostanem odpoveď. Takže to je nejasné, my sme o tom nehovorili, keď som na to upozorňovala, bola som zahriaknutá, nikto tomu nevenoval pozornosť, boli také pripomienky, že Tóthová teóriu chce dávať do parlamentu. Nie, toto sú vážne veci a dnes vidíme, aké vyriešenie týchto vecí aké má dopady do praxe.

No a posledná moja pripomienka, na ktorú dávam aj pozmeňujúci návrh, je nasledovná: v § 21 sa upravuje medzinárodná spolupráca obcí. A tento paragraf v odseku 2 hovorí: Dohoda alebo členstvo v medzinárodnom združení nesmie byť v rozpore s ústavou republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Ja si dovolím upozorniť na Európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami, ku ktorým Slovenská republika pristúpila, sme signatármi tejto dohody, a keďže sme signatármi, sme zaviazaní znením každého článku tohto Európskeho rámcového dohovoru, pretože sme k nemu pristupovali ako k celku a nielen k jednotlivým častiam. A čl. 3 ods. 4 hovorí, ja ho citujem: Zmluvy a dohody musia byť, opakujem pojem, musia byť uzavreté tak, aby boli v súlade s vnútroštátnym právom každej zmluvnej strany, to je naplnené, ďalej v otázkach medzinárodných vzťahov a celkovej politiky, to je tiež v predloženom znení naplnené, ale nie je naplnená posledná časť článku 3 ods. 4, ktorá hovorí, a so všetkými, tam nie je slovo alebo, ale je tam slovo a, čo v legislatíve a v zmluvách má význam, že to je ďalšia podmienka, ktorá musí byť, citujem, a so všetkými predpismi upravujúcimi kontrolu alebo dozor vo vzťahu k územným celkom alebo orgánom. Keďže my tam máme len po vymedzení termín zákon a medzinárodná zmluva, ku ktorej sme pristúpili, má pojem predpisy upravujúce kontrolu alebo dozor, treba to do ustanovenia doplniť. Preto dávam pozmeňujúci návrh, ktorý znie, aby v § 21 ods. 2 medzinárodná spolupráca sa za slovom "zákonmi" doplnil text "aj predpismi upravujúcimi kontrolu a dozor". Je to podpísané príslušným počtom poslancov 2, 4, 6, 8, 10, 12, 14, 16, ja som sedemnásta, čiže 17 poslanci žiadajú takéto doplnenie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem apelovať, aby ste tento môj pozmeňujúci návrh podporili, pretože medzinárodná spolupráca na južnom území Slovenska a aj na iných územiach je vec, ktorá musí byť v súlade s dokumentom - Európskym rámcovým dohovorom o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami. Čiže to je návrh, ktorý zosúlaďuje predložený návrh s medzinárodnými dohovormi a týmto aj rozporujem doložku zlučiteľnosti, pretože my aproximáciu nerobíme len k normám európskeho práva, ale aj k normám Rady Európy, ktorého sme členmi, a apelujem na vás, aby sme toto rešpektovali.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)