B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej bude interpelovať pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, dámy a páni, na začiatku mojej interpelácie si dovoľujem upozorniť na porušenie zákona, opakované porušenie zákona o rokovacom poriadku a o náležitostiach, ktoré majú byť splnené pri interpeláciách členov vlády Slovenskej republiky. Mám taký pocit, ako keby sme boli odvolali vládu predtým, lebo ak celú vládu zastupujú dvaja jej členovia, tak alebo sa stala nejaká veľmi významná kalamita, alebo všetci členovia vlády majú osýpky.

Dovolím si interpelovať ministra zdravotníctva pána Romana Kováča dvomi konkrétnymi prípadmi, ktoré sa teraz momentálne za jeho ministrovania udiali.

Obdržala som fax, následne list, ktorý som dostala z Prešova 28. 8. 2001. Znenie listu je: "Týmto sa obraciam na vás o pomoc pri zabezpečení lieku. Ako dôvod uvádzam, moja sestra," meno neuvediem, "narodená v roku 1957 v týchto dňoch ochorela. Jej diagnóza je rakovina prsníka. Onkochirurg odporučil chemoterapiu. Na onkológii v Prešove ma informovali, že jej ju nemôžu podať, lebo im chýba liek Endoxan, v balení 200-miligramové ampulky, ktorý je súčasťou chemoterapie. Keď som si túto informáciu preverila, zistila som, že uvedený preparát chýba na Slovensku už asi 14 dní, a nikto sa nevedel vyjadriť, kedy ho dostanú. Preto sa obraciam na vás a prosím vás o preverenie uvedenej skutočnosti, kto je za to zodpovedný a či sa liek dovezie a kedy. Veď to postihne mnohé ženy, aj tie, ktoré už liečbu zahájili a musia ju prerušiť. Alebo je to eutanázia na slovenský spôsob? Prosím vás preto o rýchlu pomoc, lebo tá je pri tejto chorobe veľmi dôležitá. A mám na to ešte ďalší dôvod, 11. 9. 1996 mi zomrela na tú istú diagnózu ďalšia moja sestra Jana. Vtedy však chemoterapia ešte bola."

Uvedený prípad som si telefonicky overila na onkologickom oddelení Nemocnice v Prešove, kde mi ošetrujúca lekárka po vyhľadaní karty pacientky potvrdila, že tejto bola 24. augusta podaná chemoterapia, ktorú si ale zakúpila sama v Čechách. Prípad nie je jediný a jednoduchý. Pani doktorka, s ktorou som telefonovala, mi potvrdila, že podávajú chemoterapiu u tých pacientov, ktorí si ju sami zakúpia a zaplatia v Českej republike.

Prípad druhý: Poliklinika v Turzovke, konkrétny prípad, ktorý sa stal 9. septembra o 12.30 hodine. Manžel pacientky, ktorá upadla po dýchacích ťažkostiach do bezvedomia, zavolal na polikliniku, na pohotovostnú službu. Tam mu oznámili, že lekár je na výjazde. Nakoľko pohotovostná služba je zabezpečená len týmto jedným lekárom, nevedeli pomôcť nájsť iné riešenie. Manžel preto volal do Nemocnice s poliklinikou v Čadci, odkiaľ prišla rýchla záchranná služba za jeden a pol hodinu - upozorňujem, že vzdialenosť medzi Turzovkou a Čadcou je 18 kilometrov. Prišli, žiaľ, 15 minút po smrti pacientky. Je to matka jedného z našich bývalých poslancov. Keď ma žiadal o preverenie si tejto situácie, informoval ma aj o iných skutočnostiach, ktoré sa okolo Polikliniky v Turzovke dejú. Predchádzajúci riaditelia boli doktorka Belková a doktor Michnica. Terajšia riaditeľka je absolventka strednej ekonomickej školy, počujete veľmi dobre, strednej ekonomickej školy. Je manželkou prednostu Okresného úradu v Čadci. Napriek mediálnej prezentácii tejto situácie opakovane aj v televízii Markíza problém sa neriešil a konkurz, údajne neúspešný, bol vyhlásený dvakrát. Upozorňujem, že predtým za predchádzajúcich riaditeľov v Poliklinike v Turzovke boli slúžiaci vždycky dvaja lekári, jeden, ktorý chodil na výjazd, a jeden, ktorý sedel pre prípad potreby v nemocnici.

Táto smrť, by som prosila, pán minister, keby bola vyšetrená možno aj z takých vašich osobných dôvodov. Tá pani zomrela v miestnosti, kde visí vaša fotografia, kde ste ešte ako člen HZDS a podpredseda vlády boli s uvedeným pánom poslancom na jednej fotografii. A myslím si, že aj voči nášmu kolegovi by som vás prosila, aby ste podali informáciu o tejto situácii, ako je to možné, že polikliniku riadi osoba, ktorá nemá príslušné vzdelanie. Myslím si, že špeciálne onkologickí pacienti by potrebovali, pán minister, od vás odpoveď, aby sa nestalo to, že liečba je dávaná len tomu, kto si ju zaplatí, alebo aby sa nestalo, že liečba je dávaná tak, ktorý pacient si ju zoženie. Upozorňujem na to aj z toho dôvodu, že aj tu v tejto miestnosti sme sa zapojili do akcie Žltých narcisov, kde sa zbieralo na prevenciu. Myslím si, že sú zbytočné potom všetky reči o prevencii, keď pacientka s diagnostikovaným ochorením nie je liečená.

A dovolím si dať do vašej pozornosti aj článok, ktorý práve o prevencii bol uverejnený napr. aj v Národnej obrode 17. júla, kde som čakala dodnes deň, že ministerstvo sa aspoň nejakou stratégiou prihlási k riešeniu tohoto problému, kde je jasne povedané, že na preventívne vyšetrenie rakoviny prsníka v Bratislave ženy čakajú takmer dva roky. Prosila by som vás, pán minister, o odpoveď.

Ďakujem pekne, kolegovia, aj keď ma to veľmi mrzí, že interpelácie končíme takýmto spôsobom, že je tu takto málo členov aj tejto snemovne a už potom nehovorím ani členov vlády. Je to skutočne, by som povedala, úpadok možno parlamentarizmu alebo možno parlamentnej kontroly tejto vlády.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola posledná písomne prihlásená do interpelácií. Preto sa pýtam, kto sa hlási ešte. Pán poslanec Dzurák a pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť sa prihlásiť do interpelácií.

Nech sa páči, pán poslanec Dzurák.

Ľ. Dzurák, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé dámy, vážení páni, vo svojom vystúpení chcem interpelovať pána ministra životného prostredia vo veci zastúpenia orgánov Recyklačného fondu.

Vážený pán minister, nový zákon o odpadoch č. 223/2001 Z. z. nadobudol platnosť k 1. 7. 2001. Už v procese jeho schvaľovania, ale aj v súčasnosti, keď sa začal uplatňovať v praxi, sa problémovým stáva zaradenie Recyklačného fondu. Nový zákon na jednej strane prostredníctvom Recyklačného fondu postihuje výrobcov, distribútorov a ďalších povinnými odvodmi do Recyklačného fondu za vybrané druhy odpadu, na strane druhej však umožňuje za ich zber, zhodnocovanie a zneškodňovanie takto získavať vytvorené finančné zdroje. A práve možnosť získavania finančných zdrojov vyvoláva v rôznych záujmových skupinách doslova boj o ovládnutie Recyklačného fondu, najmä z hľadiska riadenia orgánov fondu, ako základnej pozície na presadzovanie vlastných finančných záujmov. Zákon síce vymedzuje zastúpenie v správnej a dozornej rade fondu jednotlivými dotknutými subjektmi, avšak činnosť, zastúpenie a riadenie sektorov upravuje Štatút Recyklačného fondu. Sektor je pritom základnou organizačnou jednotkou, ktorá zabezpečuje výkon činnosti fondu v oblastiach jednotlivých druhov a odpadov.

Okrem iného do pôsobnosti sektorov patrí: spracovanie projektov realizácie systému zberu, zhodnotenie a spracovanie odpadov, preverovanie a posudzovanie žiadostí o poskytovanie prostriedkov z Recyklačného fondu, zabezpečovanie odborných, technických a finančných posúdení žiadostí a podobne.

Sú to veľmi významné úlohy, ktoré zásadne môžu ovplyvňovať najmä prerozdelenie zdrojov fondu. Vzhľadom na to, že sa jedná o neštátny Recyklačný fond, nie je dobre, aby jeho orgány v celej štruktúre boli konštituované bez paritného zastúpenia všetkých zainteresovaných subjektov. Mám na mysli, a to chcem zdôrazniť, lebo to je príčinou mojej interpelácie, aj zastúpenie organizácií systému zvozu a zberu, vrátane separovaného zberu. Veď v súčasnej dobe cirka 60 - 70 % zberu pri väčšine komodít zaradených do sektorov zabezpečujú práve organizácie systému zvozu, pričom ich zastúpenie v orgánoch fondu je nulové. V zmysle zákona o odpadoch č. 223/2001 Z. z. v § 63, kde sa hovorí o použití prostriedkov Recyklačného fondu, ods. 1 písm. a), je možné prostriedky fondu použiť formou účelovej dotácie alebo úveru na úhradu investičných a prevádzkových nákladov potrebných na zabezpečenie zberu a zhodnocovanie odpadov.

V § 64 - poskytovanie prostriedkov Recyklačného fondu - odsek 2 pripúšťa, že na poskytovanie týchto prostriedkov z fondu nie je právny nárok. Preto pri posudzovaní jednotlivých žiadostí a projektov, keď nebude plnohodnotné obsadenie všetkých orgánov, bude možné len veľmi ťažko stanoviť objektívne kritériá. Naviac to bude o to zložitejšie, lebo sa jedná o neštátny fond a štát nebude mať právo zasahovať do jeho rozhodovania a nebude sa dať zabrániť uprednostňovaniu rôznych záujmových skupín. Je potom skutočne otázne, či pri nevyváženom zastúpení v orgánoch Recyklačného fondu bude zabezpečená objektívnosť posudzovania žiadostí i výšky poskytovaných prostriedkov, príp. schvaľovania zmluvných vzťahov. Okrem toho je skutočne len ťažko možné si predstaviť plnenie komoditných programov jednotlivých sektorov bez účasti organizácií systémového zvozu.

Systém zberu odpadu je v súčasnosti veľmi drahý a separovaný zber je väčšinou stratový aj vďaka priemyslu, ktorý výkupné ceny stanovuje predovšetkým z pohľadu svojich potrieb a možností. Napr. výkupná cena skla v hodnote 1,05 koruny za kilogram je platná už takmer 30 rokov, ale cena výrobkov z toho istého skla sa zvýšila dvoj- až trojnásobne. Je síce pravdou, že spracovateľom vzrástli aj ceny vstupov, ale to isté platí aj pre organizácie, ktoré zabezpečujú separovaný zber.

Vážený pán minister, myslím si, že je vo všeobecnom záujme, aby sa zabezpečila aspoň minimálna vyváženosť zloženia orgánov Recyklačného fondu na všetkých jeho úrovniach. Bolo by veľkou chybou, práve v tejto etape neprehodnotiť konštituovanie jeho orgánov, príp. aj neusmerniť zastúpenie v sektoroch Recyklačného fondu tak, aby bolo vyvážené a hlavne v prospech všetkých zainteresovaných subjektov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

M. Aibeková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážení páni členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste vydržali, ja mám dve veľmi krátke interpelácie na tradične neprítomného pána ministra zdravotníctva a jednu spoločnú aj na ministerku pre správu a privatizáciu majetku pani Machovú.

Začnem tou prvou, ktorá je spoločná. Bude sa týkať privatizácie Obvodného zdravotného strediska v obci na východnom Slovensku, tá obec sa volá Pavlovce nad Uhom. Možno ste aj viacerí dostali prosbu obecného zastupiteľstva a občanov tejto obce, ktorí sa domáhajú nápravy krivdy, ktorá sa stala pri privatizácii tohto obvodného zdravotného strediska. Toto stredisko bolo vybudované v akcii "Z". Obec mala záujem o jeho privatizáciu, a to takým spôsobom, že chcela zaplatiť plnú sumu, tak ako bola stanovená. Čiže nechceli toto zariadenie za korunu, ako je to v niektorých prípadoch, keď obec žiada vlastne takýmto spôsobom o prevod zdravotného strediska do svojho majetku. Podali si privatizačný projekt, ale vyhral iný projekt, a to projekt jedného z lekárov, ktorí pracujú v tomto zdravotnom stredisku. Tento lekár okamžite, ako sa stal majiteľom obvodného zdravotného strediska, dal svojim kolegom, týka sa to hlavne stomatológie, zvýšené nájomné. Stomatológ mal podpísanú zmluvu s nemocnicou v Michalovciach a táto zmluva znela na 1 176 korún mesačne. A tento jeho kolega požadoval až 40 tisíc Sk nájomné. Je to v rozpore s nariadením vlády, ktoré stanovuje maximálnu výšku za prenájom. K tomuto sa vyjadrovala regionálna komora, vyjadroval sa právnik, obidvaja dali za pravdu stomatológovi.

Občania aj mestské zastupiteľstvo žiada zmenu privatizácie. To sa, samozrejme, nedá a toho sa nemôžem dovolávať ani ja, ale pýtam sa pána ministra zdravotníctva, ako chce pomôcť riešiť túto situáciu, a pani ministerky, lebo na tomto rezorte sa rozhodlo o privatizácii, aké bolo dané vecné bremeno pri privatizácii a aké vlastne rozhodli kritériá, že bolo dané toto stredisko iba jednému jedinému uchádzačovi spomedzi tých lekárov a nedostala to obec, ktorá bola ochotná zaplatiť plnú sumu, tak ako bola vyčíslená.

Druhá interpelácia sa bude týkať iba ministra zdravotníctva a bude sa týkať práve toho už mnou spomínaného uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 502 zo 6. júna 2001, ako chce vláda riešiť oddlženie rezortu zdravotníctva v roku 2001. Tu sa počítalo aj so zdrojmi z privatizácie Dudiniec a Piešťan. Dnes sa v tlači objavilo, že privatizácia Piešťan sa zatiaľ neuskutočňuje, bol pozastavený tender, pretože ponuky troch uchádzačov, ktorí tam boli, boli nevýhodné. Je teda jasné aj vám všetkým, že tieto zdroje, a nie sú v malej výške, sú vo výške 2,5 mld., neprídu.

Tak sa pýtam pána ministra zdravotníctva, ako chce zabezpečiť výpadok plánovaných zdrojov na oddlženie zdravotníckych zariadení v roku 2001, pretože neprídu mu ani zdroje z privatizácie SPP vo výške 1,858 mld. a ani z privatizácie Piešťan, tam to je spolu s Dudincami, nie je to rozdelené, takže aj táto suma 2,5 mld. alebo tá vyššia suma za tie Piešťany je ohrozená. To by bolo všetko. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni. Konštatujem, že ona bola posledná, ktorá sa prihlásila ústne do interpelácií.

Na záver, samozrejme požiadame potom členov vlády, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie v stanovenej lehote do 30 dní.

Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

Pristúpime k rokovaniu o bode

ktoré ste dostali ako tlač 1146.

Skôr ako pristúpime k rozprave, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Zároveň, samozrejme, ich žiadam, aby vo svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 1146 nachádza.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Aibeková ako jediná.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja budem veľmi stručná. Ja chcem protestovať proti odpovedi ministra zdravotníctva na moje tri otázky, ktoré som mu položila, pretože pán minister má takú veľmi zvláštnu predstavu, že môže odpoveď, pretože on ju nerobí, samozrejme, podpísať bez toho, že by si prečítal, na čo sa poslanec vlastne pýta.

Ja som sa pýtala na okolnosti privatizácie Polikliniky pre študujúci a pracujúci dorast v Bratislave na Vajnorskej ulici. A pýtala som sa, prečo bola táto poliklinika zaradená do zoznamu, keď ani za predchádzajúcej vlády, ale ani za predchádzajúceho ministra tam nebola zaradená, pretože ona nepatrí medzi územné polikliniky. Je to poliklinika s celoslovenskou pôsobnosťou a jediná, ktorá rieši problémy dorastu od stredných škôl až po vysokoškolákov. Tam som aj uviedla, koľko zdrojov bolo daných na opravu tejto budovy. Pán minister dal súhlas so zakúpením jedného prístroja, ktorý má hodnotu takmer 5 mil. korún. A vyčíslili, a pozrite si materiál o privatizácii, hodnotu celej budovy a všetkého na 700 tisíc. Za 700 tisíc nekúpite dnes v Bratislave ani garsónku. Samozrejme, že to potom opravili, po mojom upozornení, na 7,7 mil., ale aj tak, choďte si pozrieť túto budovu a len nový prístroj kúpený tento rok má hodnotu 5 mil.

A pán minister namiesto, aby odpovedal na tieto moje konkrétne otázky, tak si to môžete pozrieť písomne, odpovedá, že nevidí dôvod, prečo by nemala byť privatizovaná aj táto poliklinika. Ja som sa ho pýtala, pre koho ju chystá a ako vlastne ju chce privatizovať. Tu mi tvrdil ústne, že na obec. Nie je to pravda, pretože už je vypísané výberové konanie a sú tam traja uchádzači a nie je to obec. Takže ja nechcem, pán podpredseda, aby sa hlasovalo, lebo ja považujem za dehonestujúce pre poslanca, že niekto iný, kto nepozná túto problematiku, má hlasovať o tom, či je dobrá odpoveď.

A ešte som ho interpelovala, samozrejme, aj v otázke úpravy platov zdravotníckych pracovníkov, pretože vieme, že vo všetkých písomných materiáloch dal nám poslancom, a preto sme aj prijali uznesenie, že na platy bude vyčíslených pre tento rok 3,4 mld. Teraz priznáva a je to v tej písomnej odpovedi, môžete si to pozrieť, že je to navyše iba o 1 mld. aj nejaké milióny. A sám tu pán minister, aby ste videli aká je situácia, týmto končím, pre jeden regionálny denník, konkrétne Zemplínsky denník, kde bol na návšteve a kde sa ho na toto pýtali, odpovedal, že mzdy sa zvýšili o 40 % zdravotníckym pracovníkom, ale zároveň v ďalšej vete priznáva, že o 10 % poklesli finančné prostriedky určené na nočné služby lekárov a asi o 20 % poklesla suma vyplácaná v oblasti osobných príplatkov. Koľko teda zostáva na reálnu úpravu miezd? A viete, ako sa to riešilo, že nechal to na hlavách riaditeľov a tí museli prepúšťať zdravotníckych pracovníkov alebo jednoducho takýmto spôsobom im vzali iné zložky platu.

Takže ja by som chcela požiadať pána ministra, aby si zvážil, na čo odpovedá a komu odpovedá, pretože celú stranu mi tam venuje vysvetľovaniu privatizácie, ako prebieha. Nuž pán minister asi zabudol, že ja som tu už deviaty rok a bola som pri všetkých koncepciách privatizácie. A on si asi ako poslanec nečítal tie písomné materiály, ktoré dostávame. Ja na rozdiel si ich nielen čítam, ale aj spracovávam. Takže, pán podpredseda, aspoň takýmto spôsobom som vyjadrila svoj protest proti odpovedi ministra zdravotníctva. A pre druhýkrát ho žiadam, aby mi odpovedal na to, na čo sa pýtam, a neodpovedal na veci, ktoré viem a ktoré ma nezaujímajú.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy. Zároveň musím konštatovať, že nežiada, aby sme hlasovali o tom, že považuje odpoveď pána ministra pod číslom 33 za neuspokojivú.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o uznesení budeme hlasovať neskoršie.

Týmto prerušujem dnešný rokovací deň Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

Takže dovidenia do zajtra.

(Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.)