Ľ. Andrassy, poslanec: Pán predsedajúci, 3. návrh z hlasovania o mojich pozmeňujúcich návrhoch sťahujem a chcem poďakovať Národnej rade, že schválila 1. pozmeňujúci návrh...
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím o ďalšie návrhy, pán spoločný spravodajca.
M. Hort, poslanec: Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Brocka, ktorý dal celkom 5 pozmeňujúcich návrhov a žiada o nich hlasovať spoločne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Brocku.
(Hlasovanie.) Prítomných 133, za návrh 82, proti 5, zdržalo sa 42, nehlasovali 4.
Návrhy sme schválili.
Ďalší návrh.
M. Hort, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Rusnákovej.
Prvý pozmeňujúci návrh dala k čl. XIII. Žiadam, aby sme o ňom hlasovali.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 130, za 83, proti 16, zdržalo sa 27, nehlasovali 4.
Návrh sme schválili.
M. Hort, poslanec: Ďalej dala pani poslankyňa 3 pozmeňujúce návrhy k čl. XI a žiada o nich hlasovať spoločne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcich návrhoch k čl. XI, celkom o 3 pozmeňujúcich návrhoch.
(Hlasovanie.) Prítomných 131, za návrh 83, proti 15, zdržalo sa 28, nehlasovalo 5.
Návrhy sme schválili.
M. Hort, poslanec: Ďalej dala pani poslankyňa návrhy k čl. XII.
Upozorňujem, pani poslankyňa, že 1. návrh ide nad rámec zákona a odporúčam nehlasovať o ňom.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Navrhovateľka súhlasí so stanoviskom.
M. Hort, poslanec: Ďakujem.
Ďalej budeme hlasovať spoločne o 3 pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sa týkajú čl. XII. Sú to pozmeňujúce návrhy 2, 3 a 4.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci. Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch k čl. XII uvedených pod bodmi 2, 3, 4.
(Hlasovanie.) Prítomných 132, za návrh 84, proti 19, zdržalo sa 23, nehlasovalo 6.
Uvedené body sme schválili.
M. Hort, poslanec: Rovnako v 5. pozmeňujúcom návrhu k tomuto článku upozorňujem na skutočnosť, že ide nad rámec zákona, a odporúčam nehlasovať o ňom, pani poslankyňa.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa súhlasí s odporúčaním spoločného spravodajcu.
M. Hort, poslanec: Ďakujem.
A zostal nám pozmeňujúci návrh č. 6, o ktorom dávam hlasovať samostatne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 134, za 95, proti 12, zdržalo sa 20, nehlasovalo 7.
Návrh sme schválili.
M. Hort, poslanec: Z pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložila pani poslankyňa Rusnáková, nám treba ešte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu uvedenom v tlači 17b, ktorý je k čl. XII.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 125, za 87, proti 13, zdržalo sa 22, nehlasovali 3.
Návrh sme schválili.
M. Hort, poslanec: Žiadam, aby ste dali hlasovať ešte o pozmeňujúcom návrhu uvedenom v tlači 17c, ktorý sa tiež týka čl. XII.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uvedenom pod tlačou 17c.
(Hlasovanie.) Prítomných 130, za návrh 92, proti 11, zdržalo sa 24, nehlasovali 3.
Návrh sme schválili.
M. Hort, poslanec: Ako 18. v poradí vystúpila v rozprave pani poslankyňa Záborská s pozmeňujúcimi návrhmi. Dala celkom 6 pozmeňujúcich návrhov.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím, zapnite pani poslankyňu Záborskú ešte pred hlasovaním o jej pozmeňujúcich návrhoch.
A. Záborská, poslankyňa: Pán predsedajúci, sťahujem svoj 3. návrh a, tak ako som povedala v rozprave, o ostatných prosím hlasovať spoločne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Počuli ste návrh pani navrhovateľky tohto pozmeňujúceho návrhu. Hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 6 s tým, že o treťom nežiada hlasovať a sťahuje tento návrh. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 132, za návrh 114, proti 2, zdržalo sa 14, nehlasovali 2.
Návrh sme schválili.
M. Hort, poslanec: Ďalej vystúpila v rozprave s pozmeňujúcimi návrhmi pani poslankyňa Tóthová, ktorá dala 3 pozmeňujúce návrhy.
Žiadam, aby sme hlasovali o prvom.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133, za návrh 55, proti 57, zdržalo sa 20, nehlasoval 1.
Návrh sme neschválili.
Hlasujeme o 2. v poradí podanom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Tóthovej.
M. Hort, poslanec: Predmet 2. pozmeňujúceho návrhu rieši bod 20 spoločnej správy, pani poslankyňa.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 126, za 43, proti 58, zdržalo sa 19, nehlasovalo 6.
Návrh sme neschválili.
M. Hort, poslanec: Zostáva nám ešte hlasovať o 3. pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Tóthovej.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 135, za 58, proti 57, zdržalo sa 18, nehlasovali 2.
Návrh sme neschválili.
Ďalšie návrhy.
M. Hort, poslanec: Ďalší vystúpil v rozprave s pozmeňujúcim návrhom pán poslanec Faič. Žiada o jeho dikcii hlasovať spoločne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o podanom návrhu poslancom Faičom.
(Hlasovanie.) Prítomných 134, za 95, proti 1, zdržalo sa 37, nehlasoval 1.
Návrh sme schválili.
Ďalšie návrhy.
M. Hort, poslanec: Ďalej vystúpila v rozprave pani poslankyňa Podhradská, za Kalmana, len upozorňujem na to, že jej 2 návrhy - 21a a 21b - boli riešené v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Brocku.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: To znamená, že hlasovať o nich v tejto chvíli nebudeme. Navrhovateľka súhlasí s týmto? Pani poslankyňa Podhradská.
(Ruch v sále.) Pokoj, páni poslanci.
Sťahuje ich pani poslankyňa Podhradská?
M. Podhradská, poslankyňa: Nesťahujem, trvám na tom.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Trváte na hlasovaní. Prosím, prezentujme sa hlasujme.
M. Hort, poslanec: Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu ako tlači 21a.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) Prítomných 135, za 42, proti 65, zdržalo sa 25, nehlasovali 3.
Návrh sme neschválili.
M. Hort, poslanec: Druhý pozmeňujúci návrh je v tlači 21b.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 132, za 46, proti 61, zdržalo sa 24, nehlasoval 1.
Návrh sme neschválili.
M. Hort, poslanec: Ďalej vystúpila v rozprave pani poslankyňa Sabolová, ktorá dala 2 pozmeňujúce návrhy. O prvom nie je možné hlasovať, pretože bol riešený v spoločnej správe v bode 9, čiže je bezpredmetný.
Zostáva hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 2.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, akceptujete stanovisko pána spoločného spravodajcu?
Hlasujeme o 2. podanom pozmeňujúcom návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 133, za 55, proti 34, zdržalo sa 39, nehlasovalo 5.
Návrh sme neschválili.
Ďalšie návrhy.
M. Hort, poslanec: Ďalším, kto vystúpil v rozprave, bola pani poslankyňa Mušková, ktorá dala celkom 8 pozmeňujúcich návrhov. Len vám odporúčam, aby ste si pred článok XII napísali tú osmičku, pretože tam ona nebola uvedená. Žiada dať hlasovať osobitne o každom z 8 pozmeňujúcich návrhov.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o 1. návrhu pani poslankyne Muškovej.
(Hlasovanie.) Prítomných 132, za 49, proti 48, zdržalo sa 34, nehlasoval 1.
Návrh sme neschválili.
Hlasujeme o 2. podanom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej.
(Hlasovanie.) Prítomných 122, za 48, proti 43, zdržalo sa 29, nehlasovali 2.
Neschválili sme 2. návrh.
Budeme hlasovať o 3. pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej.
(Hlasovanie.) Prítomných 127, za 52, proti 50, zdržalo sa 24, nehlasoval 1.
Tretí pozmeňujúci návrh sme neschválili.
Hlasujeme o 4. návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 127, za 46, proti 44, zdržalo sa 33, nehlasovali 4.
Bod 4 sme neschválili.
Budeme hlasovať teraz o 5. pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej.
(Hlasovanie.) Prítomných 123, za 46, proti 47, zdržalo sa 28, nehlasovali 2.
Neschválili sme bod 5.
Budeme hlasovať o bode 6 v podanom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej.
(Hlasovanie.) Prítomných 130, za 54, proti 48, zdržalo sa 28.
Šiesty pozmeňujúci návrh pani poslankyne Muškovej sme neprijali.
Hlasujeme o 7. návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 124, za 45, proti 54, zdržalo sa 24, nehlasoval 1.
Siedmy pozmeňujúci návrh nezískal dosť hlasov na schválenie, bod 7 sme neschválili.
Budeme hlasovať v poradí o poslednom podanom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 134, za návrh 113, proti 12, zdržalo sa 7, nehlasovali 2.
Návrh sme schválili.
Pán poslanec, spoločný spravodajca.
M. Hort, poslanec: Ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec Kanis... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím o pokoj, páni poslanci.
M. Hort, poslanec: ... Jeho pozmeňujúci návrh však je riešený v bode 22 spoločnej správy, takže nie je možné dať o ňom hlasovať.
A posledný zostáva pozmeňujúci návrh pána poslanca Kužmu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Kužma.
(Hlasovanie.) Prítomných 135, za návrh 126, zdržalo sa 5, nehlasovali 4.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
M. Hort, poslanec: Pán predsedajúci, týmto sme vyčerpali všetky hlasovania o procedurálnych návrhoch, o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave v druhom čítaní.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Páni poslanci, vládny návrh zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, kde ustanovenia a žiadne obmedzenia o prechode z druhého do tretieho čítania neplatia a nepoužijú sa.
Preto pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť v rámci tretieho čítania k prerokovávanému bodu programu. Konštatujem, že nie je to tak.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh uznesenia k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.
M. Hort, poslanec: Vážený pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste dali hlasovať o vládnom návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje ako celku.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Áno, prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú prítomní v budove Národnej rady a nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie, budeme hlasovať. Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 136, za návrh hlasovalo 80 poslancov, proti 3, zdržalo sa 53.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje.
Chcem sa poďakovať pánovi navrhovateľovi, spoločnému spravodajcovi za trpezlivosť a odbornú spoluprácu pri prerokovávaní návrhu zákona.
Pán spoločný spravodajca.
M. Hort, poslanec: Chcem ešte upozorniť, že návrh na uznesenie predložil v rozprave pán poslanec Bauer.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bauer.
R. Bauer, poslanec: Sťahujem tento návrh s tým, že tento návrh bude prenesený na úroveň Výboru Národnej rady pre verejnú správu.
M. Hort, poslanec: Ďakujem pekne. Ak dovolíte, chcel by som aj ja poďakovať všetkým poslancom za ústretovosť a spoluprácu pri tomto veľmi náročnom zákone a chcel by som špeciálne poďakovať zamestnancom Národnej rady, legislatívcom z ministerstva vnútra, legislatívcom a odborníkom zo všetkých rezortov, ktorých sa zákon týka. Ďakujem ešte raz. (Potlesk.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 30-minútovú prestávku. Budeme pokračovať o 18.00 hodine ďalším bodom programu, ktorým sú interpelácie a odpovede členov vlády na interpelácie.
(Prerušenie rokovania o 17.32 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 18.10 hodine.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.
Ďalším bodom programu sú
interpelácie poslancov.
Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady. Chcem sa zatiaľ ospravedlniť, nakoľko máme tu len jednu členku vlády, ale už boli upozornení aj ďalší ministri, takže očakávam, že za krátku dobu sa tu objavia.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili zatiaľ traja - pán poslanec Kalman, pán poslanec Hudec a pani poslankyňa Belohorská.
Pán poslanec Kalman, nech sa páči, máte slovo.
J. Kalman, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená jediná členka vlády Slovenskej republiky pani podpredsedníčka, ktorá nešla oslavovať schválenie zákona, vážená Národná rada, dovoľte, aby som predložil štyri interpelácie. Prvou chcem osloviť predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu.
Vážený pán predseda vlády, v júli tohto roku postihla veľkú časť územia Slovenskej republiky živelná pohroma. Následkom povodní boli postihnuté obce najmä v oblasti stredného a východného Slovenska. Medzi prvé a najviac postihnuté obce patria obce Osrblie a Hronec v okrese Brezno. Bol som prítomný a môžem povedať, že vďaka mimoriadnemu úsiliu zástupcov obcí a ich obyvateľov sa podarilo zastaviť ničivý proces prírody, avšak následky boli pre obce a ich obyvateľov katastrofálne.
Následne bolo potrebné riešiť najmä otázku vyrovnania sa s následkami povodní, odstránenia škôd a prijatia opatrení na ochranu pred živelnými pohromami v budúcnosti.
Starostovia Osrblia a Hronca v záujme riešenia týchto zásadných existenčných otázok pre obce a ich obyvateľov sa obrátili na príslušné ústredné orgány štátnej správy s požiadaním o finančnú podporu a pomoc. Svoje žiadosti adresovali vám osobne ako predsedovi vlády, ministrovi pôdohospodárstva, ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií, ministrovi životného prostredia, ministrovi vnútra a ministerke financií.
Obec Osrblie vyčíslila škodu v čiastke 3 mil. Sk, predbežné škody lesov na vyše 1 mil. korún, na vodnom toku Povodia Hrona na vyše 1,5 mil. korún, na plodinách 40 tisíc korún, na majetku obce ďalších takmer 200 tisíc korún. Celková výška škody pre obec bola vyčíslená na takmer 7 mil. korún, z toho škody spôsobené občanom na ich majetku na takmer 2,5 mil. korún a odhad na odstránenie škôd na obecnom majetku je vyše 4,5 mil. korún.
Odpovede ministerky financií z 10. augusta tohto roku, ministra životného prostredia zo septembra tohto roku, štátneho tajomníka ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií z augusta, riaditeľa Úradu požiarnej ochrany ministerstva vnútra z 13. augusta neriešili požiadavky obce. Boli formálne a neefektívne z hľadiska získania finančnej pomoci pre obec. Odpovede mali odporúčací a odkazovací charakter bez konkrétneho riešenia, resp. pomoci pri riešení. A ani jeden rezort neposkytol poskytnutým obciam finančnú pomoc.
Vy osobne, pán predseda vlády, ste starostom ani neodpovedali.
Ministerka financií v odpovedi sa odvolala na pripravovaný materiál na rokovanie vlády k následkom povodní. Je pravda, že na rokovanie vlády 20. augusta tohto roku bol predložený materiál ministra pôdohospodárstva a predsedu Ústrednej povodňovej komisie Správa o povodniach na vodných tokoch v Slovenskej republike v roku 2001 do konca júla a v roku 2000 s návrhmi na riešenie nákladov a spôsobených škôd. Materiál neriešil konkrétnu aktuálnu pomoc postihnutým a rokovanie o materiáli bolo prerušené.
Vyčíslené škody obcí neboli do dnešného dňa zo strany štátu uhradené. Pýtam sa vás, vážený pán predseda vlády: Ako ste ako predseda vlády zabezpečili efektívnu a reálnu pomoc postihnutým obciam, aké opatrenia v praxi vláda urobila na odstránenie následkov živelnej pohromy? Prečo ste ponechali obce riešiť tento vážny problém bez účasti štátu? Prečo vláda nebola schopná do dnešného dňa skutočne pomôcť postihnutým oblastiam a prečo ostalo iba pri proklamovaných sľuboch o pomoci? Ako vláda zabezpečila efektívnosť účinnosti Ústrednej povodňovej komisie? Ako si majú pomôcť občania z regiónu, ktorý je na jednom z prvých miest v nezamestnanosti a kde je rozsah chudoby pôsobením vašej vlády hrozivý? Obyvatelia nemôžu suplovať povinnosti štátu a plným právom očakávajú riešenie zo strany vlády ako jeho výkonného orgánu.
Vážený pán predseda vlády, obraciam sa na vás teda s otázkou, ako konkrétne a kedy chcete uvedeným obciam finančne pomôcť?
Druhá moja interpelácia je na ministra školstva pána Milana Ftáčnika.
Odborná aj laická verejnosť viac ako rok sleduje stupňujúci sa problém s umiestňovaním základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským a základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Kráľovskom Chlmci. Genéza je zložitá, do riešenia sú okrem žiakov, rodičov a zástupcov obidvoch škôl zainteresované miestna samospráva a štátna správa vrátane Národnej rady Slovenskej republiky a Kancelárie prezidenta republiky. Problémom sa zaoberal Výbor pre ľudské práva a národnosti Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý v záujme jeho doriešenia uskutočnil v tomto roku poslanecký prieskum. Problém prekročil miestny rámec, medializoval sa v tlači aj v televízii. Napriek tomu stále pretrváva.
Napriek uvedeným skutočnostiam práve gestorské ministerstvo školstva nevstúpilo do riešenia razantne a kauze dáva voľný priebeh. Je pravda, že základné školy sú v pôsobnosti okresných úradov. Na druhej strane rezort sa nemôže v takejto vážnej záležitosti nečinne prizerať. Napätie medzi slovenskými a maďarskými občanmi v Kráľovskom Chlmci narastá a situácia sa vyhrocuje.
Podľa aktuálnych informácií základná škola s vyučovacím jazykom slovenským v rámci uspokojenia rodičovskej verejnosti v meste sa rozhodla v spore ustúpiť a ostať v starej budove. Aj také riešenie sa stalo predmetom sporu.
Uvádzam len niekoľko udalostí posledných týždňov, ktoré dokumentujú dramatický priebeh vývoja v tomto meste.
16. 7. tohto roku - riaditeľstvo základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským dostalo organizačný pokyn prednostu Okresného úradu v Trebišove pána Juhásza, podľa ktorého budovu novej školy budú spoločne užívať škola s vyučovacím jazykom maďarským a škola s vyučovacím jazykom slovenským.
27. 8. - pracovné stretnutie zástupcov obidvoch škôl, návrh zástupcov školy s vyučovacím jazykom slovenským, že ostane v starej budove a do novej budovy nech sa nasťahuje škola s vyučovacím jazykom maďarským. Dôvodom bolo, že rodičia majú záujem, aby ich deti ovládali slovenský jazyk, pričom 90 % žiakov školy s vyučovacím jazykom slovenským je maďarskej národnosti. Ide o prísľub prednostu Krajského úradu v Košiciach na finančnú pomoc pri rekonštrukcii starej budovy.
28. 8. - pracovné stretnutie. Okresný úrad v Trebišove návrh zamietol. Pritom dohoda rodičov bola jasná.
30. 8. - pracovné stretnutie zástupcov obidvoch škôl za účasti prednostu Okresného úradu v Trebišove, prednostu Krajského úradu v Košiciach a zástupcu Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Došlo k dohode, podľa ktorej základná škola s vyučovacím jazykom slovenským ostane v starej budove, základná škola s vyučovacím jazykom maďarským sa presťahuje do novej budovy. Budú vykonané malé stavebné úpravy v novej budove.
6. 9. - pracovné stretnutie zástupcov obidvoch škôl na podnet prednostu Okresného úradu v Trebišove. Prednosta trvá na svojom pôvodnom rozhodnutí v organizačnom pokyne z 12. 7. tohto roku.
10. 9. tohto roku - plenárne zasadnutie pedagogického zboru a zástupcov rodičov základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským, zasadnutie mestského zastupiteľstva za prítomnosti prednostu Okresného úradu v Košiciach. Zasadnutie sa viedlo v maďarskom jazyku, hoci boli požiadavky na slovenský jazyk. Problém je nedoriešený.
Vážený pán minister, pokiaľ ste sa doteraz nečinne prizerali na stupňovanie tohto vážneho školského, ale už aj národnostného problému, je potrebná vaša osobná zainteresovanosť na jeho riešení a rázne zakročenie v záujme vytvorenia podmienok na to, aby na obidvoch školách prebiehal nerušene vyučovací proces a žiaci sa mohli konečne plne sústrediť na vyučovanie. Žiadam vás, vážený pán minister, aby ste ma informovali, čo urobíte, napriek platným kompetenciám k základným školám, v záujme konečného vyriešenia tohto dlhodobého problému.
Vážené dámy a páni, len na ilustráciu. Školu začali rekonštruovať a prispôsobovať občania pre žiakov s vyučovacím jazykom slovenským. Nakoniec bola tendencia, aby to bolo fifty-fifty. Dnes je situácia, že do novej školy sa sťahujú žiaci s vyučovacím jazykom maďarským a na vyučovací jazyk slovenský im ostáva stará škola.
Tretia moja interpelácia je opäť na pána ministra školstva.
Na začiatku školského roka sa opätovne stretávame s vážnym problémom v školstve. Súčasná kritická situácia vo financovaní základných a stredných škôl vedie riaditeľov škôl k tomu, aby získali finančné prostriedky iným spôsobom ako zo štátneho rozpočtu. Najschodnejšou cestou sa stalo získavanie prostriedkov od rodičov žiakov prostredníctvom "dobrovoľného" príspevku na združenie rodičov a priateľov školy.
Finančná situácia rodičov však rovnako nie je ružová. Politika vlády, zvyšovanie cien a reštrikcie v sociálnej oblasti spôsobili, že dosiahla hranicu únosnosti. Stále sa zvyšuje počet rodičov, ktorí sú postavení pred dilemu, odkiaľ tieto prostriedky vziať a nepostaviť deti v triedach do role čiernej ovce, pretože sú vystavené nátlaku formou: "A čo tvoji rodičia, nechcú podporiť školu?" a podobne.
Otvára sa teda otázka rozporu s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky. Kým na základnej škole sa donedávna ročne platilo napr. 50 korún na rodinu, na gymnáziách a ostatných stredných školách tento príspevok neúmerne rastie, napr. 200 korún na jedno dieťa, v prípade každého ďalšieho dieťaťa ďalších 150 korún, ale na polrok. To znamená, že čiastka príspevku bežne dosahuje stovky, ba až tisíce za školský rok. Pýtam sa teda, vážený pán minister, či sú tieto školy ešte štátne, alebo sa zmenili na neštátne, súkromné, kde sa platí školné.
Zároveň by bolo zaujímavé zistiť, prečo sa rodičia automaticky stávajú členmi "dobrovoľného" združenia rodičov a priateľov školy, zaväzujú sa plniť jeho stanovy, aj keď sa neprihlásili za členov a sú vlastne len okolnosťami donútení plniť požiadavky takéhoto združenia.
Pri osobných kontaktoch s riaditeľmi škôl sa možno bežne dozvedieť, že bez takýchto "dobrovoľných" prostriedkov by škola nemohla normálne existovať. Z toho jednoznačne vyplýva, že štát si neplní povinnosti v oblasti vzdelávania mladej generácie a ťarchu presúva na plecia radových občanov. Pýtam sa vás, vážený pán minister, či bude štúdium už aj na stredných školách iba pre solventných a vzhľadom na rast cien bude rásť aj tento príspevok.
Obraciam sa na vás, vážený pán minister, čo v tejto veci podnikne Ministerstvo školstva Slovenskej republiky a ako chce túto situáciu riešiť, aby sa rešpektovala Ústavu Slovenskej republiky.
A posledná moja interpelácia je na pána ministra Haracha.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky - a to iste bude zaujímať aj pána primátora z Liptovského Mikuláša - zodpovedá za stratégiu rozvoja odvetvia cestovného ruchu v našom štáte. Je preto nepochopiteľné, že roky nerieši priam katastrofálny stav donedávna významnej turistickej lokality Chopok konkrétne jej južnej časti. V súčasnosti je táto lokalita, známa z minulosti ako vyhľadávaná rekreačná turistická oblasť, zdevastovaná a nefunkčná.
O riešenie problému sa snaží deväť obcí z tohto regiónu, ktoré vytvorili Združenie obcí mikroregiónu Chopok-juh - ide o obce Podbrezová, Bystrá, Mýto pod Ďumbierom, Horná Lehota, Dolná Lehota, Predajná, Jasenie, Nemecká a Ráztoka -, žiaľ, nie ich vinou, doteraz bezvýsledne.
Zariadenia v tejto lokalite prevádzkuje SKI Jasná, a. s., ktorá prevzala svoje bývalé funkčné zariadenia v roku 1999 po predchádzajúcom nájomcovi firme Šport-Tatry, a. s. Väčšinový podiel v a. s. SKI Jasná vlastní Slovenská poisťovňa, a. s., Bratislava.
Mám informáciu, vážený pán minister, že ešte v decembri 2000 ste sa obrátili na prezidenta a predsedu Predstavenstva Slovenskej poisťovne, a. s., Bratislava s tým, aby oboznámil Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky so zámerom Slovenskej poisťovne odpredať väčšinový podiel v SKI Jasná novému vlastníkovi, ktorým by mal byť víťaz medzinárodného tendra.
Prednosta Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši spolu s prednostom Okresného úradu v Brezne, primátorom mesta Brezno a starostami obcí v regióne ponúkli Slovenskej poisťovni v záujme miest a obcí spoluúčasť na transakcii v záujme vytvárania dlhodobého rozvoja oboch regiónov.
Súčasná situácia v lokalite Chopok ostala nezmenená a predstavitelia regiónu Horehronie a Liptov nemajú informácie, ako pokračuje výberové konanie pre vstup strategického investora. Urýchlené oživenie regiónu Chopok je podmienkou rozvoja vlastného regiónu, riešenia vysokej nezamestnanosti a posilnenia a skvalitnenia cestovného ruchu v Slovenskej republike.
Obraciam sa na vás, vážený pán minister, aby ste ma informovali, čo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v tomto probléme v prospech mikroregiónu Chopok chce urobiť. Ďakujem.
Vážené dámy a páni, ďakujem aj vám za pozornosť mojim interpeláciám.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalší s interpeláciou vystúpi pán poslanec Hudec, nech sa páči, a potom pani poslankyňa Belohorská ako posledná, ktorá sa prihlásila písomne.
I. Hudec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán minister. Dovoľte mi, aby som predsa len vzniesol aspoň formálny protest proti tomu, že tento bod programu nenapĺňa zákonné požiadavky, ktoré sú presne formulované. A jednoducho sa z tohto možno veľmi dôležitého bodu kontroly štátnej moci stáva už iba naozaj mierna, upozorňujem, mierna formalita, ktorú nik neberie vážne. Pozerám, že ani v lóži niet dosť novinárov, pretože každý vie, že mnohé veci je radšej dobre zamlčať, ututlať, prekryť nejakou senzačkou a dôležité veci, ktoré sa u nás dejú, nech sa radšej o nich občan ani nedozvie alebo nech o nich nediskutuje, pretože iba tak sa dobre vládne.
Moja interpelácia bude adresovaná neprítomnému predsedovi vlády, ktorý sa ani neospravedlnil, ani nezariadil to, aby tieto interpelácie mohli prebiehať tak, ako by mali.
Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás vo veci otvoreného Vyhlásenia členského zhromaždenia Spolku slovenských spisovateľov, ktoré malo veľmi vážny obsah. Bolo široko publikované, ale ostalo bez primeranej reakcie. Keďže sa v tomto vyhlásení neupozorňuje iba na rezortný problém kultúry, ale najmä na stav demokracie u nás, žiadam vás o vysvetlenie napadnutých skutočností. Pre úplnosť uvádzam text vyhlásenia. Je nasledovný:
"Vyhlásenie členského zhromaždenia Spolku slovenských spisovateľov zo dňa 20. júna 2001.
Spolok slovenských spisovateľov, najpočetnejšia spisovateľská organizácia v Slovenskej republike vo vedomí zodpovednosti voči vlastnému národu, od ktorej sa slovenský spisovateľ, hodný toho mena, nikdy neoslobodil a ani dnes sa oslobodiť nemôže, vyhlasuje.
Dnešné členské zhromaždenie, najvyšší orgán našej organizácie, je prinútené konštatovať, že slovenská kultúra, a najmä jej integrálna, ba fundamentálna súčasť, slovenská literatúra, je v takom ohrození, aké nezažila za posledných 80 rokov.
Je to trpké konštatovanie a nevídaný paradox, že sa tak deje v samostatnom slovenskom štáte.
Preto sa my, slovenskí spisovatelia, združení v Spolku slovenských spisovateľov, v stave najväčšej núdze obraciame na vládu Slovenskej republiky, Národnú radu Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky s týmto vyhlásením:
S veľkým očakávaním sme privítali systémovú zmenu po roku 1989 a verili sme, že slobodný duch a demokratické zmeny umožnia spisovateľom vyjadrovať verejne naše názory a stanoviská. Ocitli sme sa však opäť v tvrdo cenzurovanom svete. Priamo zo strany štátu sme systémovo umlčiavaní likvidáciou základných literárnych periodík (naposledy odmietnutím príspevku na vydávanie Literárneho týždenníka), časopisu, ktorý ešte v bývalom režime plnil úlohu prvolezca v oblasti kritického myslenia o spoločnosti a národnej kultúre a literatúre.
Cenzúra v našom štáte používa finančné páky na umlčiavanie názoru na spoločenské a kultúrne problémy, ktoré sú odlišné od názorov mocensky preferovaných. Tento hanebný stav svedčí o vážnych deformáciách v uplatňovaní demokratických princípov v kultúrnej politike Slovenskej republiky.
Členské zhromaždenie v súvislosti s problematikou Matice slovenskej protestuje proti likvidácii zbierkotvorných pracovísk Matice slovenskej a jej odborných a vedeckých ústavov, a to aj napriek tomu, že Matica slovenská zanedbala legislatívnu starostlivosť o majetok i duchovnú podstatu svojho dedičstva.
Vyslovujeme ostrý protest proti likvidačným tendenciám Ministerstva kultúry Slovenskej republiky namiereným voči Literárnemu týždenníku, Dotykom a umeleckým fondom, menovite proti Literárnemu fondu. Vyzývame ministra kultúry Slovenskej republiky, aby Literárnemu týždenníku a Dotykom poskytol takú istú dotáciu, akú má porovnateľné periodikum Kultúrny život.
Pre toto všetko je Spolok slovenských spisovateľov prinútený obrátiť sa osobitným listom aj na orgány Rady Európy, lebo zanedbávanie, podceňovanie a ignorovanie národnej kultúry, mocenské potláčanie slobody prejavu je v kultúrnej Európe nevídaný jav."
Toľko citát oficiálneho dokumentu.
Vážený pán predseda vlády, pri mojej poslednej interpelácii, kde som položil otázku vám, mi v rozpore s právnymi predpismi odpovedal člen vlády. Úmyselne som položil otázku vám, pretože v tejto mojej interpelácii sa pertraktovala pamiatková zadlženosť Slovenskej republiky a táto pamiatková zadlženosť Slovenskej republiky je iba asi z jednej desatiny problematikou rezortu kultúry a zvyšok sú nadrezortné problémy, ktoré musí riešiť vláda ako celok, za činnosť ktorej nesie zodpovednosť jej predseda. Upozorňujem na túto skutočnosť iba preto, aby ste sa opäť nedopustili rovnakej chyby a musím trvať na vašej reakcii.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si upozorniť, že členom Spolku slovenských spisovateľov sú občania Slovenskej republiky, ktorí robia aktívnu literárnu činnosť a z väčšej miery sú politicky neorganizovaní a ak sú, tak sú v rozličných politických stranách zo všetkých politických strán spektra slovenského politického života. Členom Spolku slovenských spisovateľov je napr. aj prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster. Preto si myslím, že toto vyhlásenie má oveľa väčšiu váhu, než tomu prikladajú už oslovené najvyššie orgány štátnej moci Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.