I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hudec má slovo.

I. Hudec, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja som rád, že pán poslanec Kužma spomenul aj stavebné konanie. Isteže možno akceptovať jeho návrh, ale myslím si, že práve v tejto oblasti sú oveľa väčšie nedostatky, než ich takto chceme riešiť povedzme aj týmto pozmeňujúcim návrhom. Stavebné konanie v súčasnosti po krkolomných desaťročných úpravách zákonov sú dnes pre občana, pre fyzické osoby absolútnym prekážkovým behom, kde musí preskakovať prekážky úradníkov, ktorí nie sú viazaní nijakými termínmi, nie sú sankcionovaní ako predstavitelia štátu voči občanovi. Občan je bezmocný a jednoducho je nútený, doslova nútený hľadať nelegálne spôsoby, ako sa dožiadať svojich zámerov a svojich práv. Toto by sme mali tiež riešiť a myslím, že by sme urobili oveľa užitočnejšie, než v mnohých iných, veľmi silne preferovaných tzv. problémoch.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Baco.

P. Baco, poslanec: Pán poslanec Kužma, chcel by som oceniť vaše vystúpenie z dvoch dôvodov. Po prvé je to profesionálne, ten váš návrh, podporím ho, tento váš pozmeňujúci návrh. Po druhé preto, že ste si dovolili znova podporiť názor opozičného poslanca, hoci vás stálo skoro krk, keď ste sa zastali názorov, ktoré mala opozícia, alebo hlasovali ste tak ako opozícia pri územnom usporiadaní Slovenska. To znamená, že beriem vás, poznám vás z minulosti ako profesionála v oblasti územníctva a územného plánovania a chcel by som dať do pozornosti ostatným vašim kolegom z vládnej koalície vaše profesionálne názory a postoje, aby ich zobrali láskavo do úvahy.

Druhá vec, čo by som chcel povedať, pán poslanec, odvolávate sa na zastupovanie občanov vidieka a obcí. Je to v poriadku. Ale práve aj toto vaše vystúpenie bolo dôkazom toho, že neprebieha táto reforma tak, ako mala a ako mohla jedine prebiehať, aby bol dobrý výsledok. To znamená, že obce si mali predsa formulovať požiadavky na prenos kompetencií. To predsa nemôžeme takto robiť, čo ste aj vy previedli, že tu chytáme za chvost niečo, ešte toto by bolo tam treba dať, ešte toto by tam bolo treba dať. Jednoducho toto je jeden z dôkazov toho, že to nemôže dobre fungovať, že robíme reformu, ktorá dopadne v praxi chaosom, a výsledok bude veľmi zlý. Čiže ten záver, ktorý ste tu povedali, že zastupujete občanov, nehnevajte sa, to by bolo poctivé vtedy, keby bola naozaj išla reforma od obcí, vlastne od potrieb občanov... (Zaznel zvuk časomiery.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kužma bude hovoriť ešte ako reakciu.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Mne sa zdá, že všetkým nám je jasné, prečo som oživil toto vystúpenie týmto svojím úvodom, ale my totiž inú cestu nemáme. My ak chcem ísť do tej Európskej únie, sme už posledná z krajín Vyšegradskej štvorky, ktorá nespravila reformu štátnej správy a ani nespravila reformu samosprávy. Čiže či našu vládu, či vašu minulú, alebo budúcu to čaká a proste ten proces sa nezačne a neskončí sa dnes, ale bude prebiehať kontinuálne.

Ešte by som však ako profesijne chcel odpovedať. Tie právomoci z hľadiska stavebného a územného konania, myslím, že toho sa netreba báť v prenose kompetencií na mestá a na väčšie obce, lebo toto do roku 1990 mali. Ony vlastne zastupovali štát v územnom konaní, v stavebnom konaní, mimo KBV a špeciálnych stavieb. Čiže všetky tieto malé stavby sa schvaľovali dakedy na tých mestských úradoch a pri prenose kompetencií na okresné úrady vlastne polovička bývalých odborov výstavby a územného plánu z mestského úradu sa presúva na okres. Takže vlastne vraciame sa trošku aj naspäť. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hudec. Po ňom pán poslanec Húska.

I. Hudec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, milí hostia, je už neskoro večer a zajtra, keď to bude vysielať Slovenská televízia na druhom programe, už bude ráno, takže ja si dovolím poželať aj našim divákom dobré ráno, aj keď my máme noc.

Ak dovolíte, obmedzím sa na niekoľko pomerne stručných poznámok, pretože z doterajšieho priebehu rokovania parlamentu o tomto veľmi vážnom bode - dovolím si to tvrdiť, že po prerokovaní novely ústavy v tomto parlamente dôležitejší právny predpis nebol a asi ani nebude - som nútený konštatovať, že táto veľmi vážna vec sa naozaj príliš uponáhľala a v niektorých konkrétnych príkladoch ukážem, aké veľké úskalia budú čakať pri uplatňovaní tohto predpisu v praxi, a v čom vidím veľké nedostatky takto pripraveného zákona práve v duchu môjho predrečníka pána poslanca Kužmu. Naozaj si myslím, že reformu treba urobiť, že treba preniesť mnohé kompetencie na samosprávu, ale v mnohých oblastiach a veľmi významných oblastiach, aj v oblasti rezortu kultúry sa tak nestalo.

Mám pocit, keďže nehovoríme o peniazoch, ktoré by kryli presun týchto kompetencií, že rokujeme o mačke vo vreci. Darujeme mačku vo vreci obciam aj nižším orgánom štátnej správy, pretože nik z nás nemá presný odhad potrieb na prenos týchto kompetencií a bojím sa, že uvažované finančné prostriedky, ktoré majú kryť prenos týchto kompetencií, budú hlboko, hlboko nedostatočné najmä v takých oblastiach, ako je oblasť kultúry. Máme jednu veľmi negatívnu skúsenosť, keď sme po roku 1990 presunuli pod obce knižnice - miestne knižnice, verejné knižnice - a kultúrne domy. A poznáme veľmi dobre dosah tohto kroku, ktorý sme vykonali bez toho, aby sme finančne kryli nutné potreby na dopĺňanie knižníc a trebárs aj na financovanie takých aktivít v kultúrnych domoch, ktoré sú kultúrne, ktoré nie sú len čisto komerčno-zábavné a, bohužiaľ, výrazne sme ochudobnili kultúrny život obcí, najmä obcí, ktoré sú vzdialenejšie od prirodzených regionálnych centier, od bývalých okresných miest a podobne.

Dnes je situácia taká, že mnohé miestne knižnice sú vlastne historickými knižnicami, pretože nekúpili za posledných desať rokov do svojich regálov ani jednu novú knihu. Upozorňujem na túto skúsenosť, pretože ona sa práve týka tých, ktorí žijú mimo veľkých miest, týka sa drvivej väčšiny najmä mladých obyvateľov, najmä tých ľudí, detí, mládeže, ktorá mohla tento zdroj veľmi intenzívne využívať. Ale nemôže, pretože jednoducho na to neboli obciam presunuté finančné prostriedky a možno sa neurobila nejaká právna garancia, ktorá by jednoducho neumožňovala obciam nedať tie peniaze, ktoré by mohli ísť s knižnicami a kultúrnymi domami inde, len tam, kde by boli určené.

Mal som pôvodne pripravených veľmi veľa pripomienok, ale pochopil som, že jestvuje tvrdá politická dohoda a pravdepodobne poslanci vládnej koalície schvália tento zákon tak, ako sa sami rozhodnú. Nebudú potrebovať ani pripomienky opozície, ani nebudú chcieť počúvať dobre mienené rady. Pod nátlakom, časovým stresom sa zrejme prijme tento právny predpis, o ktorom budú ešte občania Slovenskej republiky veľmi dlho aj počas viacerých generácií hovoriť, čo všetko, akú galibu im priniesol. Mrzí ma, že sme si nedostatočne dobre všimli pripomienky, ktoré nám napríklad poslal starosta z Bratislavy pán Frimmel, že sme nedostatočne dobre zhodnotili pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska. Mrzí ma to, pretože tieto pripomienky sa týkajú práve tých vedúcich samospráv, o ktorých by malo - aspoň podľa zámeru - najmä ísť.

Musím spomenúť aspoň niektoré chýbajúce oblasti z oblasti kultúry a s ňou úzko prepojených oblastí, v ktorých sa buď nedostatočne tento kompetenčný zákon, malý kompetenčný zákon, či jeho novela týka, alebo ktoré akosi vypadli z oblasti záujmu tých, ktorí túto normu pripravovali. Už bola reč o umeleckom vzdelávaní. Ja to poviem tak, pretože máme síce termín umelecké školy, ale máme veľa stredných odborných učilíšť, stredných škôl, kde popri príprave k základnej profesii je možné získať pomerne veľkú odbornú zdatnosť aj v oblasti umeleckého vzdelávania, kde povedzme tí, ktorých profesiou sa stane kov alebo drevo, sa môžu popri riadnom vzdelávaní v osobitných talentovaných triedach venovať trebárs rezbárstvu alebo umeleckému kováčstvu. Je veľkou škodou, že tento predložený návrh v podstate diskriminuje túto formu umeleckého vzdelávania, a dovolím si tvrdiť, že toto vysoko sofistikované remeslo, ktoré vlastne nestojí náš štát ani suroviny, ani energiu, iba jednoducho pripravuje vysokokvalifikovaných ľudí, ktorí sa môžu uplatniť dokonca nielen u nás, ale aj v zahraničí, jednoducho sa zrejme stane minulosťou a nenávratnou skutočnosťou.

Prekvapuje ma už samotné delenie oblasti kultúry. Je to zaujímavé, že hoci povedzme školstvo, sociálna pomoc atď. majú osobitné kapitolky, kultúra neexistuje, existujú len divadelné činnosti, existujú síce iné kategórie, ktoré sú menované v takej polohe, že nám celé oblasti, obrovské oblasti odvetvia kultúry absolútne zo zreteľa vypadli. Pravdaže, ak vypadli zo zreteľa, nemohli sa ani upraviť. A myslím, že veľmi logicky ani preniesť niektoré kompetencie na nižšie orgány štátnej správy alebo na samosprávu. Je to napr. veľká oblasť pamiatkovej starostlivosti. Kultúrnych pamiatok na Slovensku máme neúrekom, chvalabohu, ale pamiatková zadlženosť Slovenskej republiky dnes dosahuje výšku ročného štátneho rozpočtu. To je veľmi vážny fakt a myslím si, že keby sa urobila rozumná kategorizácia kultúrnych pamiatok a časť prenesených právomocí nad dodržiavaním ochrany nad týmito objektmi, že by jednoducho mohli mať obce - a bolo by dobré, keby mali obce - a možno by sa oveľa viac urobilo v ochrane kultúrnych pamiatok ako doteraz. Je síce pravdou, že 90 % nehnuteľných kultúrnych pamiatok vlastnia cirkvi. Ale veľa ich vlastnia aj obce. Dalo sa, opakujem, keby nebolo vypadlo toto odvetvie vôbec zo zreteľa pri týchto úpravách, urobiť v prospech ochrany kultúrnych pamiatok veľmi veľa.

Absolútne vymizla hudobná kultúra. Mali sme hudobné kabinety, ktoré pracovali buď ako samostatné útvary regionálnych kultúrnych centier, alebo ako ich integrálne súčasti, ktoré, bohužiaľ, boli tiež veľmi nerozmyslene zhodené zo stola z politických a nie odborných dôvodov a zanikli týmto krokom hudobné kabinety, ktoré, si myslím, veľmi osožne prispievali k zvýšeniu hudobnej kultúry na Slovensku.

Takisto sa nemyslí v tomto zákone a ani sa nehovorí nič o umeleckých remeslách a ľudovej výrobe. Je to veľká škoda, pretože si myslím, že práve regióny a práve obce hlbokou a dobrou tradíciou by mohli mať právomoci, ktoré by súviseli s ochranou a rozvíjaním práve týchto vzácnych ľudských činností. Veľmi veľa vzácnych archívov, resp. dokumentov, ktoré sú v archívoch, mohli dostať pod kontrolu a správu nižšie orgány štátnej správy, keď už nie samosprávy. Neviem, prečo jednoducho vypadli zo zreteľa pri formulovaní týchto návrhov. Treba povedať, že, žiaľbohu, hoci priznávame obciam, resp. predpisujeme obciam, aby robili obecné kroniky, dnes obecná kronika, to nie je len rukou písaný text, je to aj fotodokumentácia, sú to audiovizuálne doklady. Je veľká škoda, že napr. o týchto úvahách ako o archívnickej úlohe sa absolútne nič v zákone nehovorí.

Takisto si myslím, že nie je šťastným riešením, že aspoň podľa nového zákona novoformulované samosprávne kraje nemajú nič a nemôžu a nedostanú nijaké kompetencie v oblasti cirkví a náboženských spoločností. Je to veľká škoda aj preto, že veľká časť hnuteľného a nehnuteľného majetku má charakter kultúrnych pamiatok a kontrola udržiavania a starostlivosti o tieto objekty jednoducho je nedostatočná. A bojím sa, že sa dá o nej povedať aj tak, že v mnohých prípadoch je absolútne zanedbaná a práve decentralizáciou týchto starostí sa mohla zlepšiť aj v tejto oblasti.

Takisto máme registráciu tlače, o periodikách sa absolútne v tomto prípade nič nehovorí, nič sa neuvažuje, je to opäť veľká škoda, preto že si myslím, že aj v tejto oblasti by bolo možné niečo urobiť. Nespadá síce úplne pod rezort kultúry, ale cestovný ruch, ktorý je popoluškou na Slovensku, všade inde aj u nás, či si to chceme priznať, alebo nie, je veľmi úzko spojený s mnohými kultúrnymi ustanovizňami, najmä galériami, múzeami, kultúrnymi pamiatkami. Napr. oblasť cestovného ruchu sme ponechali absolútne bokom, hoci možno je to jedna z tých oblastí, v ktorej sú najväčšie rezervy aktívnej politiky štátu, ktorá by určite priniesla dosť miliónov do pokladnice štátneho rozpočtu a vyriešila by veci, ktoré možno dnes ani nevieme doceniť.

Toto sú moje poznámky o tom, čo všetko by podľa môjho názoru malo byť v tomto právnom predpise a chýba. Podčiarkujem a zdôrazňujem, myslím si, že je veľmi málo tých, ktorí sú presvedčení o tom, že spôsob decentralizácie, resp. prenos kompetencií nie je nevyhnutný. Áno, je to nevyhnutnosť, treba ju vykonať. Len vždy ju treba vykonať tak, aby bola na prospech veci. Už z tohto predloženého výpočtu, čo všetko chýba pri úvahách o prenose kompetencie, je zrejmé, že nikto si nedal tú robotu, aby si trebárs dal do poriadku vzťahy medzi tým, čo bude vykonávať ústredný orgán štátnej správy, čo bude vykonávať štát, čo bude vykonávať samospráva, čo bude vykonávať nižší orgán, ktorý je výkonom priamej demokracie v našom štáte. Toto je základná chyba! Preto nám tu teraz veľa vecí uniká, uteká.

Áno, prijmeme tento zákon, áno, odfajkneme si splnenie nejakej úlohy veľmi rýchlo, pretože tak to žiada politický tlak, ale aký bude efekt, aký bude výsledok, to ako keby nás už nezaujímalo. Klameme sami seba, že si dobrovoľne pripravujeme obrovské problémy v mnohých odvetviach, ktoré mohli byť týmto dobrým návrhom vyriešené. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Hudec, za vaše vystúpenie v rozprave. Dve faktické poznámky. Končím možnosť faktických poznámok k rozprave.

Pani poslankyňa Tóthová - ako prvá.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Myslím si, že pán poslanec Hudec veľmi plasticky poukázal na dosahy predloženého kompetenčného zákona, ktorý je nedopracovaný a nekvalitný. Ja som sa potešila, keď som videla, že prišiel predseda vlády, že konečne aspoň v závere si chce vypočuť stanoviská o kompetenčnom zákone. Ale, žiaľ, nie preto prišiel. Nezdvorilo sa bavil, robili tam hlučnú kulisu poslancovi, ktorý mal problémy sa sústrediť, aby mohol v tom hluku vystúpiť. A je veľkým nedostatkom, že pán predseda vlády si neprišiel vypočuť kritické a skutočne konkrétne pripomienky, na ktoré nikto z poslancov opozície ani z ministrov nereagoval. Keď sme uviedli, že tak a tak nie je dobre formulované ustanovenie, nikto nepovedal, prečo je takto alebo či sa pripomienka akceptuje. Samozrejme, pán predseda vlády prišiel robiť politické usmerňovanie a nátlak na hlasovanie poslancov. Konečne o tom celý zákon vlastne je, a nie o kvalitnej decentralizácii štátnej správy, o zlepšení situácie občanov. A to je veľká škoda!

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Slafkovský - s faktickou poznámkou.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, mňa zaujalo vo vystúpení pána poslanca Hudeca to, ako hovoril, že mestá a obce sú hrobármi miestnej kultúry, a nedalo mi, lebo sa mi spenila krv v žilách, pretože prvé, čo som urobil ako primátor v roku 1991, keď som sa stal primátorom, bolo to, že som zrušil to, čo vtedy fungovalo ako tzv. miestne kultúrne stredisko, ktoré vlastne bolo zariadením na zriaďovanie politicko-organizačného zabezpečenia na rôzne organizované prejavy a výstupy vtedajšej Komunistickej strany. Zasa na druhej strane, druhé, čo nám vyviedli odborári, bolo to, že zriadili si svoju správu majetkového fondu a dom kultúry v hodnote niekoľko, môžem povedať, vtedajších desiatok miliónov korún nám naspäť veľkoryso ponúkli, že si môžeme odkúpiť za 22 mil. korún od odborárov, keď sme predtým ako odborári v meste túto budovu postavili tak, že polovica prostriedkov bola priamo vyzbieraná z ich príspevkov a druhá bola zo štátnych. A peniaze skončili v odborárskej kase.

Ďalší príklad, ako sa venujeme kultúre, alebo nevenujeme. Naše partnerské mesto Kiskeres, keď sme ich tam navštívili a rozprávali sme sa o tom, že ako spolupracujú s Maticou, tak nechceli ani o nej počuť, pretože namiesto toho, aby im pomohla a poslala knihy na vyučovanie slovenčiny v škole, tak im poslala "výcuc", alebo výber z kníh, ktoré našla v nejakej straníckej knižnici. Tak sme im potom za vlastné peniaze knihy poslali. A výstava, ktorú sme tam usporiadali, "Žriedlo duchovnej sily" obišla celé Maďarsko a mala trikrát vysielanie v celoštátnej maďarskej televízii. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hudec, nech sa páči, sa vyjadrí.

I. Hudec, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Slafkovský, mňa mrzí, že ste takto zareagovali na moje vystúpenie, ale je to vaša vôľa a, samozrejme, vaše presvedčenie, nechcel som diskutovať o podružných, iste aj negatívnych sprievodných veciach, ktoré sa vtedy udiali. Podstata však bola niekde inde a hovoril som o niečom trošku inom. Ešte raz, mrzí ma to, lebo vaše vystúpenia doteraz vždy smerovali k nejakému konkrétnemu problému, a keď to aj bolo polemické, vždy ste sledovali zrejme, aspoň tak som vždy vycítil, to, aby sa vec vyriešila. Tentoraz to tak nebolo. Škoda. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Hudec. Pán poslanec Slafkovský má zrejme procedurálny návrh, nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Áno, pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. V mene štyroch poslaneckých klubov - SDK, SMK, SOP a SDĽ - podávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky rokovala aj po 21.00 hodine, kým sa neskončí rozprava k tomuto bodu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie o tomto procedurálnom návrhu. Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Slafkovského. Hlasujte. Hlasujte o procedurálnom návrhu pána poslanca Slafkovského. (Ruch v sále.)

(Hlasovanie.) Prítomných je 77 poslancov, za 71, proti 5, nikto sa nezdržal, nehlasoval 1.

Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Znamená to teda, že budeme pokračovať v rozprave aj po 21.00 hodine s tým, že skončíme rozpravu a záverečné slovo predkladateľa aj spravodajcu k tomuto zákonu.

Nech sa páči, v rozprave vystúpi teda pán poslanec Húska. Po ňom sa pripraví pán poslanec Gašparovič.

A. M. Húska, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia, vo svojom vystúpení chcel by som sa sústrediť predovšetkým na to, aby som poukázal na východiskové predpoklady, ktoré podľa mňa sú pre tento návrh zákona nie správne odhadnuté, a dokonca mylné.

Dovoľte najprv k prvému predpokladu. Celý návrh vychádza z predpokladu, že ide o riešenie problému verejnej správy. Verejná správa sa vlastne skladá zo štátnej správy a zo samosprávy a vlastne tu akoby sa riešil nejaký racionálny konflikt medzi verejnou správou, teda štátnou správou a samosprávou, a to jednoducho tak, že štát je veľmi zlý, veľmi nedokonalý, musíme tento štát v jeho kompetenciách vytunelovať, aby sme odovzdali tieto kompetencie do samosprávy.

Po prvé. Vôbec nikde na svete neplatí princíp, že sú len zlé štátne správy a sú len dobré samosprávy, ale platí princíp, že za predpokladu, že spoločensky nie sú zabezpečené spätné väzby, tak dochádza k tomu, že sa zopsuje štátna správa, ale dochádza aj k tomu, že sa zopsuje aj samospráva. Celkom určite, ak sa pozriete na ťažkosti, na problémy, na chronické nedostatky, a dokonca aj, povedal by som, na určité úpadkové zjavy vo vnútri verejnej správy, tak je to tzv. rovnomerná distribúcia, to znamená, tie problémy sú aj v štátnej správe, aj v samospráve. A vôbec si nemyslím, že by sme mali postupovať tak, že ideme riešiť tento konflikt. Našou povinnosťou je vždy a v každom čase racionálne zvážiť súčinnosť, teda súhru vo verejnej správe tak, aby štátna správa so samosprávou spolupracovala. Takže celý prvý predpoklad je naozaj mylný.

A chcem ešte upozorniť, že za tým stoja dokonca také ideologické predpoklady, ktoré sú pozoruhodne zaujímavé v tom, že sú úplne rovnaké aj z tzv. liberalistických pozícií, aj z tzv. marxistických pozícií. Lebo liberáli hovoria, ak dačo treba, tak treba menej štátu. Marxisti hovorili, ak je štát organizované zlo, tak v podstate vývoj sa môže dostať len cez komunizmus k samospráve. Čiže obidvaja vlastne predstavovali ideologickú clonu pred ľuďmi, ako keby samospráva bola nejakým zázračným riešením. A pritom samospráva vyjadruje len to, že príslušná jednotka má určitý stupeň suverénneho rozhodovania. Dokonca aj štát je len do takej miery samosprávny, do akej miery je suverénny.

Takže všetky tieto ideologické predpoklady sú iba dymovou clonou a ničím iným. A všetky pokusy o demontáž štátu sú pokusmi len ideologickými a veľmi nešťastnými pre každú spoločnosť. Z takýchto dôvodov preto rozhodne hovorím proti takémuto riešeniu a myslím, že by sme si to mali všetci dôkladne uvedomiť.

Dovoľte mi, aby som sa teraz sústredil na problematiku toho, o čo vlastne v danom prípade ide. Najprv sa pozrime na vecný stav. Štát je zadlžený, štát je podkapitalizovaný, nemá zdrojov a teraz zároveň aj podľa názoru odborníkov rozvojové zaostávanie, teda tzv. funkčná zadlženosť nášho štátu v porovnaní so západoeurópskym štandardom predstavuje deficit zhruba asi 1 500 mld. korún, keď spočítame aj zadlženosť ekologickú, aj kultúrnu, školskú, zdravotnú atď. A toto tak či tak nemôže nikto riešiť a už vonkoncom nie tým, že uskutočníme nejakú radikálnu decentralizáciu kompetencií, pretože nebudeme rozdeľovať zdroje, ale dlhy. Tých zdrojov niet a dekoncentrácia nulových zdrojov podstatne zhoršuje situáciu. Nehovoriac o tom, že štát v tých oblastiach, v ktorých zaostáva, potrebuje silne a veľmi masívne investovať verejné investície práve do infraštruktúry, ktorá je objektívne vždy súčasťou predovšetkým štátnej správy, pretože integruje štát ako celok. A teraz, keď sa dokonca uvažuje, že sa odovzdá aj kompetencia výstavby dopravnej siete smerom k regiónom, k regionálnym a miestnym a obecným samosprávam, tak, samozrejme, je to všetko pochybné a v podstate nedonesie nijaký efekt.

Nie je pravda, že Európska únia trvá na nejakom takom riešení, aby sme uskutočnili demontáž štátnej správy takýmto spôsobom. Je samozrejme správne a oprávnené, ale na to by musela byť trochu iná politická klíma, aby sme zvážili, do akej miery racionálne verejná správa funguje, a to aj štátna správa, aj samospráva. Aj to treba povedať, že do určitej miery verejná správa kompenzuje zlú sociálnu a ekonomickú situáciu. Tým, že vláda prešla do stagnujúceho hospodárstva, ktoré nerobí forsíračnú politiku a nepestuje rastový model, tak, pochopiteľne, nemáme ani nádej na to, aby sa nejaké nové zdroje mohli získať. Chcem totiž upozorniť, že napríklad Európska komisia, ktorá posudzovala investičný vývoj v strednej a východnej Európe, konštatuje v Bruseli, že klesá investičná angažovanosť západných krajín v tejto oblasti a že treba predpokladať, že bude i naďalej klesať preto, že už sa kráti tzv. privatizačný potenciál, že v krajinách už niet čo privatizovať.

Tak, priatelia, doma nevytvárame, neorientujeme sa ani na rozvojové impulzy vlastného hospodárstva a na skutočnú, faktickú pomoc aj podnikateľskej sfére, aby tento štart mohla uskutočniť. Zároveň hovoríme, no áno, ale budeme potrebovať zahraničný kapitál, a pritom vieme, že ten zahraničný kapitál v najbližšom štádiu bude ubúdať. Zakrývame to iba tým, že ešte dopredávame naše strategické podniky. Ale potom ďalší kapitál nepríde aj tak. Veď vidíte, v akej je situácii dokonca americké hospodárstvo, ktoré cez rezervný úrad musí opakovane každý rok tri-, štyrikrát znižovať úrokovú mieru, aby zvýšilo nasávaciu schopnosť vlastného hospodárstva na obnovenie rastu. A samozrejme, že táto politika bude zhŕňať voľný kapitál z celého sveta. A tým bude aj stále menej voľného kapitálu pre strednú a východnú Európu.

Takže takto sa skutočnosti majú. A my si nenahovárajme nič iné. A dokonca aj také skutočnosti, ako som čítal teraz v SME stanovisko pána kolegu Tatára, ktorý spomína, že ďalšie postupovanie a dobiehanie krajín Západu je možné iba vyššou mierou hospodárskeho rastu. No ale kdeže ho a akým spôsobom ho dosiahneme? Musíme sa spoliehať výrazným spôsobom na schopnosti, na akumulačné schopnosti nášho hospodárstva. A to týmto riešením, dokonca rozoberaním kompetencií podkapitalizovanej štruktúry štátu nemôžeme urobiť. Je to neracionálne, je to dokonca nebezpečné.

Takže z týchto dôvodov považujem za potrebné zdôrazniť, že touto cestou by sme nemali ísť a že všetky pokusy, ktorým dodatočne dávame nejaké argumentačné barličky, nemajú nádej na úspech. Dynamiku dekoncentráciou neobnovíte, naopak, vznikne ešte väčší kapitálový podtlak v regiónoch, ktorým padne na krk kopa povinností a nebudú na nich zdroje. Problémy, ktoré máte teraz, ktoré hrozia kolapsom školstva, zdravotníctva, kultúry, tie problémy budú ešte násobené. Násobené aj tou skutočnosťou, že hrozné faktory terorizmu, ktoré sa uskutočnili, veľmi negatívne pôsobia aj na možné pristavenie depresného priebehu amerického hospodárstva. A to nutne prejde v celej vlne aj na ostatné svetové hospodárstvo, pretože americká ekonomika je určujúca pre priebeh svetového hospodárskeho cyklu.

Z týchto dôvodov, priatelia, neodporúčam túto cestu. Naopak, dohodnime sa na určitých racionalizačných opatreniach, ale nijaké veľké presuny zdrojov, ktoré sú len fiktívnymi zdrojmi a ktoré nemenia kvalitu situácie podkapitalizovaného štátu, by sme nemali urobiť. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Končím možnosť ďalších faktických prihlášok na vystúpenie pána poslanca Húsku. Pán poslanec Kužma a pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Húska viackrát už vystupoval s tým, že je potrebné na naštartovanie ekonomiky investičné stimuly a rozvojové programy. Ja s ním v mnohých týchto veciach súhlasím, ale kde tie zdroje treba nabrať? Môžeme ísť len dvoma cestami, buď sa zadlžovať a preniesť ten dlh na ďalšie generácie, alebo v rámci vyrovnávania rozpočtu znižovať náklady. A myslím si, že prenos kompetencií bližšie k občanovi, ak by sa mal preniesť za tie isté náklady, nemá zmysel. Ak chceme hovoriť o reforme štátnej správy a verejnej správy za tých istých peňazí, čo stojí teraz, to opäť nemá zmysel. Čiže tieto programy sú len naštartované kvôli úsporám, aby sme si nemuseli viacej požičiavať a snažili sa vytvoriť zdroje na štrukturálne zmeny, ktorými sú dôchodkové poistenie, zdravotné poistenie. A myslím si, že toto je gro problému. A ešte keď poviem veľmi vulgárne, ak sa zmenší tok peňazí do prerozdeľovacieho systému, bude to znamenať, že občan bude rozhodovať o svojich peniazoch lepšie a skrátia sa cesty zo štátu cez regióny a obce znova k občanovi a zníži sa možnosť korupcie a úplatkárstva. Aj toto je jeden z cieľov, čiže tu nie je cieľ vybrať viacej prostriedkov a viacej ich prerozdeliť, ale snažiť sa usporiť, aby mohli aj občania, aj firmy trošku sa kapitalizovať, nie podkapitalizovávať. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec Húska sa zameral prevažne na ekonomické otázky. K tým hovoriť nebudem, ale hovoril aj o posudzovaní našej reformy Európskou úniou. A v tejto súvislosti by som chcela uviesť, že vôbec nie je pravdou, čo tu pred chvíľou v tejto poslaneckej snemovni zaznelo, že my Slovenská republika sme pristúpili k reforme verejnej správy ako posledná krajina V 4. To nie je vôbec pravda! Slovenská republika prvý krok reformy urobila v roku 1990, keď zriadila obce a toto bolo v tom čase v Štrasburgu vysoko hodnotené. A kroky, ktoré sme urobili v roku 1996 a 1997, osobne som prerokúvala v Európskej únii a už vtedy tento náš ďalší krok bol pozitívne hodnotený. A mimoriadne pozitívne bolo hodnotené, že nielenže sme prijali zákony, ale sme ich aj bezporuchovo realizovali. A veľmi rýchlo realizovali v praxi. Čiže reformu, ktorú robila vláda, urobila tak v rovine legislatívy, ako v rovine aplikácie. Táto vláda prijíma ďalší krok, žiaľ, nebol predložený kvalitný zákon a jedno je isté, že táto vládna koalícia z reformy urobí len prvý krok. To znamená, prijme kompetenčný zákon, ale druhý a zásadný krok - realizovanie tohto zákona v praxi - už neurobí. A ani nechce urobiť... (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Húska.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Chcem len reagovať na poznámku pána poslanca Kužmu. Je dôležité uvedomiť si, aké sú naše možnosti. Musíme rátať s tým, že naše rozvojové ciele nemôžeme riešiť bez toho, že by sme neuskutočnili ďalšie investičné zadlženie. Ale je rozdiel, či sa zadlžujeme na to, aby sme prejedli v ekonomike zdroje, alebo na to, aby sme budovali nové investície.

Vážení priatelia, to, že nám prudko a dynamicky rástli diaľničné siete, to predsa bol doklad, že veľmi rozumným spôsobom venujeme úverové prostriedky práve na také postupy, ktoré tvoria akceleračný, čiže urýchľujúci moment v hospodárstve. Na vonkajšie zdroje môžeme počítať len takou mierou, akou mierou nám to dovolí voľný disponobilný kapitál zo Západu. Preto potrebujeme len tou mierou investovať, akou môže tento štátny rozpočet uniesť verejné investície do budúcnosti. Radšej obnovme verejné investície, ako prejedanie nášho ekonomického potenciálu tým, že sme privatizovali a potom získanými zdrojmi zapchávame diery vo vnútri rozpočtu presunom týchto prostriedkov.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, hovorí sa, že slovo robí chlapa. Pán predseda parlamentu Migaš ma ešte počas obeda ubezpečoval, že pri prerokúvaní tohto zákona sa nič urýchľovať nebude, že každý dostane šancu a príležitosť v riadnom čase sa vyjadriť k návrhu zákona. Aké bolo moje veľké prekvapenie, keď pán spravodajca Hort začal nervózne pobehovať o siedmej večer po chodbách parlamentu a zháňať poslancov vládnej koalície, aby sme začali znova už 37-krát nočné rokovanie. Ak týmto spôsobom nám chcete zobrať chuť do prerokovania tohto návrhu zákona, tak vás ubezpečujem, že ste mimo, pretože tento návrh zákona, ktorý zavedie na Slovensku absolútny chaos, nemôže už zobrať viacej na popularite tejto vlády, ako dosahuje jej popularita dnes.

Škoda, že zrejme pán ministerský predseda sa išiel do kuloárov posilniť, lebo som mu chcel poblahoželať k dosiahnutiu tzv. Volfovej konštanty, lebo som sa dnes dočítal, že až 1,1 % občanov Slovenskej republiky je veľmi spokojná s jeho vládnutím. Naopak, až 70 % je nespokojných a z toho asi 34 % je veľmi nespokojných. (Reakcia z pléna.)

No ministerský predseda, možnože predseda vlády, volá sa Dzurinda, máš pravdu, pán kolega.

Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, je zrejme šitý na Lintnerovu Alianciu nového občana, ktorému zároveň chcem poblahoželať k objaveniu štátneho terorizmu na Slovensku, ale zároveň pánovi Lintnerovi chcem povedať, že, žiaľbohu, už nie je redaktorom súkromnej televíznej stanice Markíza, ani šéfredaktorom relácie Na Slovensku je to tak, lebo na Slovensku je už všetko inak. Pán Lintner už je podpredsedom strany ANO, a nie šéfredaktorom, a preto by mal vážiť slová, ktoré vyriekne. Ak už povie "a", tak mal by povedať aj "b". Nie Mečiar dal amnestiu ako prvý, ale pán Michal Kováč omilostil prvý svojho syna v kauze únosu. Teda o nijaký štátny terorizmus nešlo, pán Lintner, na tom ste sa živili prinajlepšom 3 roky. Budete si musieť ako podpredseda ANO nájsť iný spôsob obživy. Predovšetkým by ste mali vysvetliť občanom tohto štátu, prečo ste si pre svoju stranu vypožičali názov z protektorátnych čias. Áno, taká strana už existovala za protektorátu, takže zrejme asi máte tieto spôsoby od pána protektorátneho prezidenta Háchu, ktorý bol predsedom takejto strany. Pán Lintner, odkazujem vám to. Predpokladám, že sa zaradíte k takej úspešnej budúcej vláde, ak budete v parlamente, ako je vláda pána Dzurindu.

Teraz k samotnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona, ktorý sme dostali ako tlač 1162, v podstate zavedie na Slovensku nie racionalizáciu a zefektívnenie štátnej správy, ako to avízuje zákonodarca v dôvodovej správe, ale každý, čo i len absolvoval jeden semester na právnickej fakulte, musí vedieť, že zavedie na Slovensku chaos. To nie je iba moja obava, to je obava ľudí spoza hraníc tohto štátu. Ja som sa stretol s českými a poľskými poslancami, ktorí mali možnosť nahliadnuť do našej reformy verejnej správy a vyslovili vážnu obavu z likvidácie slovenskej štátnosti. Prečo asi toto vyslovili? Každý, ako som povedal, kto sa zaoberá teóriou štátu, vie, že unitárny štát nemôže mať prvky federalizmu, ktoré zavádza tento návrh zákona a ktorý zaviedla už ústava. Že tá štátna správa a samospráva musia byť harmonizované, že musí byť buď nejakým spôsobom integrovaná samospráva a štátna správa, alebo teda je dvojkoľajnosť a autonomizmus samosprávy. A v každom prípade centrálna vláda nebude mať absolútne nijakú možnosť ingerovať v regiónoch.

Ak zákonodarca predpokladá, že tým, že postúpi kompetencie, ja sa budem ešte k jednotlivým vyjadrovať, obciam a samosprávnym krajom, je na veľkom omyle. Pretože jednoducho tie kompetencie, ktoré zákonodarca chce postúpiť samosprávnym krajom alebo obciam, buď majú celoštátny charakter, alebo tie, ktoré chce postúpiť obciam, majú nadregionálny charakter alebo regionálny charakter. Jednoducho ich obce nebudú môcť realizovať. Ak dám obci, ktorá má 250 obyvateľov, na starosť, alebo urobiť ju zriaďovateľom domova dôchodcov, ktorý má 300 chovancov, jednoducho ten starosta nebude mať odkiaľ zobrať peniaze, pretože v tom domove dôchodcov nebudú iba jeho dôchodcovia, ale budú z celého regiónu, možno z celého kraja alebo možno aj z celého Slovenska sú tam.

Samozrejme, bolo mi vysvetlené, že to bude istým spôsobom na preklenovacie obdobie riešiť dotačná politika. Áno, bolo tu pánom profesorom Húskom povedané, štát nemá peniaze, štát rozdal majetky, zbavil sa majetkov, majetky odišli do zahraničia, zahraniční majitelia dostali daňové prázdniny, kasa, samozrejme, je prázdna. Štátny dlh rastie. Štát sa chce zbaviť funkcií, ktoré z ústavy má plniť. Ja sa pýtam: Prečo pán minister vnútra, ktorý zákon predkladá, tu napíše do dôvodovej správe, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky? Keď niektoré funkcie upravené Ústavnou Slovenskej republiky štát musí vykonávať vrátane starostlivosti sociálnej, zdravotnej a školskej, ktoré chce dekoncentrovať na obce a ktoré obce jednoducho realizovať nebudú môcť.

Preto si myslíme, že tento návrh zákona zavedie neriešiteľný chaos. A každá vláda, pán Dzurinda, ktorá príde po vás, v konečnom dôsledku my ako opozícia by sme tento návrh mohli podporiť, lebo pre budúcu vládu ubudne starostí, lenže vy zabúdate, že existuje tu niečo, čomu sa hovorí sociálny zmier, že sú tu sociálni partneri a vláda zodpovedá za sociálny zmier v štáte. To znamená, že toto sú mínové polia, ktoré pre budúcu vládu budú musieť byť ťažko prekonateľné. To znamená, tak či tak tento kompetenčný zákon bude musieť budúca vláda jednoducho zmeniť. Bude musieť ho dať do súladu s tým, aké funkcie bude musieť plniť centrálny štát voči svojim občanom, pretože je zaviazaný a povinný Ústavou Slovenskej republiky a základnými dokumentmi o ľudských právach, a tým, čo jednoducho bude schopná samospráva riešiť.

K jednotlivým oblastiam. Bolo tu už povedané mojimi kolegami, ktorí sa zaoberajú špecializovanými odvetviami štátnej správy a ktorí boli v danej oblasti ministrami, pán Jasovský tu hovoril o tom, že jednoducho to, čo uvádzate v bode 1 ako dekoncentráciu štátnej správy v oblasti dopravy a spojov, jednoducho nemôže fungovať z pohľadu racionálnych potrieb občanov Slovenskej republiky. Nemôžete dať desaťtisíce kilometrov ciest pod správu obcí, aby sa o ne starali, aby ich budovali, udržiavali, keď na to jednoducho nebudú mať prostriedky. Pretože ich nedostanú na daniach, nebudú mať mechanizmy, rozdrobí sa to všetko, jednoducho znefunkční sa systém verejnej dopravy a komunikácií. Každý rozumný štátnik vie - a vedeli to už Rimania, Inkovia a iní, ktorí budovali impéria nie také malé, ako je Slovenská republika -, že bez ciest štát jednoducho existovať nemôže. Bez spojenia niet vedenia. Pán kolega Mikloško, tak sa hovorí. To znamená, že to, čo tu navrhuje vláda Mikuláša Dzurindu ako dekoncentráciu štátnej správy v oblasti dopravy, spojov, komunikácií, jednoducho nebude funkčné. Tak či tak sa bude k tomu musieť budúca vláda vrátiť, pretože ministerstvo dopravy, spojov, telekomunikácií bude, aj keď ste už telekomunikácie predali, aby ste sa ich zbavili, aj daní a poplatkov, ktoré z nich štátu plynuli.

Ďalší problém, ktorý je v zákone a ktorý ste sami pochopili a ústavnoprávny výbor aj navrhuje to vyhodiť zo zákona, to je to, čo pod bodom 2 nazývate ako dekoncentráciu štátnej správy v oblasti vodného hospodárstva. Tu zjavne nebolo všetko v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Pretože ústava jasne hovorí v čl. 4, čo patrí pod nerastné bohatstvo, vodstvo a ďalšie veci, ktoré patria jednoducho pod správu štátu ako národného správcu. Nie je možné, aby s tým disponovali obce, pretože treba najprv zmeniť ústavný článok 4. Takže to, čo sa navrhuje, ja predpokladám, že jednoducho schválite dôvodovú správu, ktorá počíta s tým, že sa vyhodí celý tento § 2, ktorý je ničím iným ako popisom niektorých kompetencií, ktoré údajne chcete previesť na obce, ale zákonná norma nemá klasickú štruktúru, to znamená, nemá štruktúru, ktorá by umožňovala efektívne byť realizovanou normou bez ustanovení, ktoré sú potom v špeciálnych zákonoch, ktoré sú potom v jednotlivých častiach v osobitnej časti v návrhu zákona.

Pokiaľ ide o problematiku civilnej ochrany obyvateľstva, "budiš", ak štát ju nechce robiť, vari mohli by sme predpokladať, že ju obce zvládnu? I keď znova opakujem, že štát sa nemôže zbaviť tejto zodpovednosti, pretože existuje v každom civilizovanom štáte, čomu sa hovorí "emergency" systém alebo systém pre prípad krajnej núdze. Keď sa obyvateľstvo štátu ocitne v krajnej núdzi, to sa nemôže previesť jednoducho bez toho, aby neingeroval štát v tejto oblasti na obce a samosprávne kraje. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za civilnú ochranu obyvateľstva. (Reakcia z pléna.)

Pán Šimko, budeš mať možnosť vystúpiť na záver.

Novela zákona o matrikách je záležitosťou, ktorú obce môžu zvládať a ktorá nie je zaujímavou v tejto oblasti. Prosím, kompetencie previesť na obce nie je problémom, no a v konečnom dôsledku ony ich vedú aj dnes, tie matriky.

Chcem sa zastaviť pri bode 5, ktorý počíta s výkonom štátnej správy v oblasti sociálnej pomoci a vychádza z úpravy zákonov o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Štát, každý civilizovaný štát vrátane USA, a sociologické výskumy to potvrdzujú, že najmä v Európe je až 70 % obyvateľov presvedčených, že štát sa musí zaoberať sociálnou starostlivosťou o občanov. Ani liberalizovaný ekonomicky silný štát USA a silná občianska spoločnosť sa nezbavila absolútne sociálnej starostlivosti najmä o starých a bezbranných ľudí. Aj tam si až 37 % ľudí želá starostlivosť štátu a jeho ingerenciu do tejto oblasti. Pokiaľ sa počíta, čo som povedal, s tým, že na obce prejdú zriaďovateľské funkcie, tak ja musím povedať, že aj dnes obce majú možnosť a nikto im v tom nebráni, aby si zriaďovali domovy pre dôchodcov alebo iné sociálne zariadenia, ktoré by potrebovali. Ale tu štát priamo počíta, že sa zbaví zodpovednosti za sociálne zariadenia, ktoré sú nie obecného, nie regionálneho, ale možno celoslovenského charakteru. Samozrejme tým, že tieto zariadenia prejdú do zriaďovateľskej právomoci obcí, dostanú sa aj majetkovo pod ich správu. Samozrejme, pokiaľ v tej obecnej rade alebo starostovi nebude po vôli starať sa o takéto zariadenie, jednoducho ho bude likvidovať. Budovu predá alebo môže zaviesť iné, alebo môže ju zariadiť na iný spôsob, trebárs aj ako hotel prvej kategórie pre turistov.

Ja sa pýtam: Akým spôsobom bude postarané o chovancov týchto zariadení? Bolo mi tu povedané, že na prechodné obdobie sa počíta s akýmsi dotačným prerozdeľovaním daní, alebo takto nejako to bolo nazvané. Ja taký pojem v zákone ani tohto štátu nepoznám, takže jednoducho sa bude musieť zaviesť. Ale možnože pár obcí, ktoré takto k majetku prídu, budú túto vládu chváliť, ale väčšina občanov, najmä tých, ktorí budú v starobe odkázaní na pomoc a opateru, jednoducho spokojných zrejme nebude. Ja to chápem tak, že sa tu štát chce zbaviť zodpovednosti, ktorú najmä v prechodnom období realizovať by mal a musí.

Ďalším problémovým prvkom v zákone je to, čo je uvedené pod bodom 6. To je oblasť územného plánovania a stavebného dozoru. Tá predstava je asi taká hurvínkovská, že jednoducho niekoľko obcí si najme nejakého architekta, ktorý bude rozhodovať o tom, ako budú vyzerať stavby, ako sa bude stavať, ako sa bude kolaudovať. A v zákone je ďalšia vec, ktorá je protichodná v tejto súvislosti. (Reakcia z pléna.)

Pani kolegyňa, na rozdiel od vás, ja som si to prečítal, takže ak si vymýšľa niekto, tak si vymýšľate občas vy.

Dôvodová správa jednoducho hovorí o tom, že na jednej strane proti rozhodnutiam obecného úradu, ktorý bude rozhodovať o stavebnom konaní, bude o odvolaní rozhodovať okresný úrad. Na druhej strane o tri riadky ďalej sa píše, že okresné úrady budú zrušené. Tak ja sa pýtam znova už po niekoľkýkrát: Budú okresné úrady, nebudú okresné úrady? V Českej republike to vyriešili inak, integrovanou štátnou správou. Ja ako občan musím mať možnosť odvolania v správnom konaní. Na ktorý úrad sa ja odvolám ako občan proti rozhodnutiu, ja neviem, pri prenesenom výkone štátnej správy ako občan obce X, ak nebude okres? Bude okres? Alebo až na kraj? Bude krajský úrad ako odvolacia inštancia? To zákon nehovorí ani nerieši.

Samozrejme, pán minister hovoril o tom, že bude správne súdnictvo. Ani to nie je. Ale niektorí, a to pani prof. Tóthová ako profesorka správneho práva jasne tiež povedala, že jednoducho niekde odvolanie musí byť. To český zákon o prenose kompetencií a o samospráve vyriešil. Samozrejme, aj tu sa to dalo riešiť tým, že by sa zaviedli integrované úrady. Alebo bolo by sa dalo riešiť tým, čo som hovoril pri prerokovaní návrhu ústavy, že by jednoducho boli vytvorené paralelné štruktúry, to znamená samosprávne aj štátne orgány.

Pri prerokovaní zákona o vyšších územných celkoch sa dostalo do zákona aspoň to, že ak bude spor medzi centrálnou vládou a krajom, bude rozhodovať krajský súd. To znamená jeho správny senát. Kto bude rozhodovať prípad, ak ja občan sa budem dožadovať nejakého práva, na koho sa odvolám, na okresný úrad, na okresný súd alebo na čo?

To zákon nerieši, pani Sabolová, bol by som rád, keby ste mi to vy ako odborníčka na správne právo potom vysvetlili. Ale skôr sa mi zdá, že vy ste odborníčka na korporatívne právo, ale korporácie zanikli so zánikom stredovekej spoločnosti. Takže hádam nezavedieme korporatívny štát?!

Pokiaľ ide o bod 7, ktorý hovorí o prenose kompetencií v oblasti školstva, znova musím povedať, že v tejto oblasti došlo zrejme už pri pôvodných predstavách toho, kto bol zodpovedný, pána Nižňanského, zrejme k nedoučeniu, pretože zriaďovateľské funkcie za prvej republiky voči školám obce mali. Samozrejme, zriaďovať si mohli školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Štát im na ne prispieval, ale zodpovedali za ne obce. Pokiaľ išlo o školy s vyučovacím jazykom štátnym, zásadne ich zriaďoval štát aj štát musel na ne prispievať v plnom rozsahu. Vždy boli majetkom štátu.

Pán Dzurinda možno sa chce zapáčiť pánovi Miklošovi a pánovi Bugárovi, lebo sa objímali pred chvíľou veľmi vrúcne, ale ja si dosť dobre neviem predstaviť, ako bude vyzerať slovenské školstvo po zavedení tohto systému. Ako bude štát zabezpečovať ústavné články o tom, že teda má zabezpečiť bezplatné vzdelanie pre každého žiaka? Ako bude zabezpečovať dochádzku, ak sa pán starosta rozhodne, že školu zruší, obecné zastupiteľstvo povie, že na ňu peniaze nemá, a štát je zodpovedný za to, že tí žiaci musia chodiť do školy? Bude ich niekto voziť do susednej školy? Za čie peniaze? Za peniaze rodičov, za peniaze obce? Mne toto pripadá prinajlepšom nedomyslené, ak by som mal byť - veľmi slušne povedané - skromný.

Takže netvrdil by som to v úvode, že je to v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Áno, možno, že vás maďarská koalícia tlačila do toho, pretože má veľké oči. Samozrejme, ja vás ubezpečujem, že v tých vyše 600 obciach, kde žijú občania slovenskej a maďarskej národnosti, to školstvo bude fungovať. Budapešť sa už o to postarala svojím návrhom zákona, ktorým bude prispievať. A ja som presvedčený, že pán Kukan na rozdiel od rumunskej vlády s ním bude súhlasiť, aj s pánom Dzurindom, pretože pán Dzurinda súhlasí so všetkým. Takže ja sa pýtam: Ale ako budú fungovať školy inde, keď dnes sú s nimi dosť značné problémy?

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje nie je príliš vydareným dielom. A aby som vám pravdu povedal, nenašli by sme v histórii prípad, aby sa za dva týždne dal stvoriť lepší zákon. Preto znova opakujem to, čo som už povedal, áno, tento zákon bol urobený pánom Šimkom, veď preto zrejme bol dosadený pánom Dzurindom do kresla ministra vnútra, aby si pán Dzurinda ešte nejaký rok do konca funkčného obdobia povládol. Predpokladám, že za ten rok, pán Dzurinda, dosiahnete Volfovu konštantu, teda veľmi spokojných s vaším vládnutím bude 0,0 % občanov. A ja predpokladá, že vás potom občania, ak máte trochu sám zodpovednosti, tak sa im aspoň slušne ospravedlníte, ak nie, tak že vás budú brať občania na zodpovednosť za rozklad, rozvracanie štátu, ktorý ste vy, pán Dzurinda, nechceli, proti ktorému ste boli vždy. Niekto vás vďaka klamstvám a podvodom posadil do riadiaceho kresla tohto štátu a teraz ho chcete absolútne rozložiť. Musím vám povedať, že vždy som mal predstavu, keď sme ten štát vytvárali, keď sme zaň hlasovali vo Federálnom zhromaždení, že by mal prežiť aspoň desať rokov. Žiaľbohu, mám takú obavu, že ak budete ešte ten rok pri moci, že ho rozložíte skôr, ako sa dožije 10 rokov.

Takže osobne si myslím, že nie je potrebné hlasovať za tento návrh zákona, že samotná dôvodová správa je oveľa lepšia, že sa urobili potrebné korektúry v ústavnoprávnom výbore aj v garančnom výbore a že by bolo dobré možno odhlasovať iba spoločnú správu a vynechať tento návrh zákona, pretože jednoducho je o ničom. Prvá časť sú len politické proklamácie alebo súpis politických proklamácií a druhá časť, to sú nepriame novely už existujúcich zákonov, ktoré jednoducho ani novelizovať nebolo potrebné, pretože obce zatiaľ fungujú, kraje nie sú vytvorené. A jednoduchšie by bolo potom podľa môjho názoru postupovať nie týmto spôsobom, hurá systémom alebo šokovou terapiou, pretože tento zákon je takou šokovou terapiou, ale jednoducho by bolo rozumnejšie postupovať metódou pokusov a omylov, čo je vedecky overená metóda. To znamená, radšej postúpiť kompetencie postupne, či už krajským úradom, alebo obciam, s tým, že by sa na to pripravil aj aparát. Pretože jednoducho táto šoková terapia počíta s tým, že bude vyhodených zároveň okolo 30 tisíc štátnych úradníkov, ktorí boli za tých 6 alebo 7 rokov školení na tie funkcie. Zapracovali sa, zaviedli sa vo funkciách, tie štátne okresné orgány fungovali k akej-takej spokojnosti. Samozrejme, že obce neprevezmú všetkých úradníkov. Budú to noví úradníci, neskúsení často, neschopní riešiť problémy, ktoré budú v danej oblasti špecializovanej správy, či už prenesenej, alebo tej, ktorá bude originálnou v obciach alebo v samosprávnych krajoch, a ja som presvedčený, že budúca vláda, ktorá bude musieť riešiť znova tento problém, bude postavená pred ďalší problém. Vyhodiť tých, ktorí boli prijatí obcami a neosvedčili sa, alebo prestať ich jednoducho platiť, lebo nebude mať na nich ingerenciu a dosah, alebo prispievať obciam, alebo iným spôsobom znemožniť fungovanie týchto orgánov, to znamená legálnou cestou novelizácie zákona, alebo teda prijať znova tých štátnych byrokratov, ktorí boli už na okresných a krajských úradoch zavedení a kde správa fungovala.

To sú však problémy, ktoré nebude riešiť už táto vláda, ale zrejme s najväčšou pravdepodobnosťou budúca vláda. Ja si myslím, že pokiaľ ide o samotné presvedčenie hlasovať za tento návrh zákona, alebo nie, ako som povedal. Pre opozíciu by v konečnom dôsledku tento návrh zákona bol prijateľný, pretože zbaví vládu zodpovednosti za mnohé oblasti, dá ju na obce a samosprávne kraje, ktoré si myslia, že budú zvládať tieto funkcie voči občianskej spoločnosti, voči občanom ich schopní riešiť, a budúca vláda by mala o to ľahšie vládnutie. Ale ako som povedal, je tu stále ten faktor zodpovednosti za sociálny zmier a toho sa vláda v nijakom civilizovanom a demokratickom štáte zbaviť nemôže. To znamená, že je povinná v tej tripartite hrať tú úlohu sprostredkovateľa, mocenského sprostredkovateľa, lebo jedine ona má zvrchované, suverénne práva a nástroje na riešenie konfliktov občianskej spoločnosti aj inou cestou, ako je cesta dohody. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)