P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja sa pripájam k tomu vyhláseniu, k tomu stanovisku pána poslanca Cupera, kde hovoril, že predložený legislatívny návrh je v rozpore s ústavou. Ja som vo svojom vystúpení to dokumentovala na konkrétnom ustanovení, na konkrétnom článku ústavy, preto teraz to nebudem opakovať. Je mi však ľúto, že vôbec nikto mi neoponoval alebo nechcel obhájiť ústavnosť. Je to podobne ako pri návrhu novely ústavy, kde som taktiež upozorňovala, nevzali ste do úvahy a dneska občania od 1. júla do 1. januára majú odňatú možnosť, svoju ústavnú možnosť obracať sa na Ústavný súd, to je prvá pripomienka.

A druhá pripomienka. Veľmi ma mrzí, že sa tu robí "kocúrkovo". Pribehnú poslanci vládnej koalície, aby odhlasovali, že chcú rokovať po 9.00 hodine, a len čo to odhlasujú, tak odídu. Tak čo je to za logika?! Prídu do parlamentu, že chcú pracovať a rokovať po 9.00 hodine, a potom sú preč. A navyše ešte dva mikrobusy ich zvážajú, aby mohli sem prísť, a len čo to odhlasujú, odídu. Vážení, nerobte tieto cirkusy, veď to je "kocúrkovo", to je hanba na jeden najvyšší orgán štátnej moci, že sa tu takéto deje! Už keď je tu katastrofa, že taký vážny zákon pre občanov, pre štruktúru štátu, pre jeho štátnosť sa rokuje v skrátenom konaní, keď je tu tá hrozná katastrofa, že tento legislatívny návrh má toľko nedorobkov, že v tomto zákone je to, čo sem nepatrí, aspoň nerobte tieto "šaškárne" a ešte s objednávkou dvoch mikrobusov.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Síce nevieme, o čom hovoríte, pani poslankyňa, ale to je už váš problém.

Pán poslanec Cabaj, nech sa páči, máte slovo.

T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, podpredseda vlády, ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som pri prerokúvaní tohto zákona upozornil na niektoré veci, s ktorými je veľmi ťažko možné súhlasiť možno aj práve preto, že nejaký ten čas som v štátnej správe a samospráve robil, takže dovoľte mi o niektorých praktických veciach trochu pohovoriť.

Mrzí ma, že tento parlament sa pustil do súboja s časom a v takom časovom strese prerokúva tieto jednotlivé návrhy, pretože ak zaspala vláda, neviem, prečo to berie potom na seba parlament, pretože nikde sa nebude hodnotiť tento parlament podľa toho, čo vláda zbabrala, ale podľa toho, čo urobil tento parlament. Len niekoľko takých stručných informácií.

Doteraz Národná rada v tomto období mala 50 schôdzí, resp. teraz beží 51. schôdza, a nikde sa doteraz nehovorilo o tom, že boli tu predložené zbabrané vládne návrhy, ale všade vo všetkých štatistikách sa objaví, že na 50 schôdzach tejto Národnej rady bolo spolu prijatých 303 zákonov, z toho 241 vládnych návrhov, 62 poslaneckých návrhov a - teraz sa podržte - 82 návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Je 51. schôdza, doteraz bol prijatý iba 1 zákon o úprave dôchodkov a bolo ďalších 7 skrátených konaní. Ak to zoberiem, že z prijatých 304 zákonov, ktoré prijala táto Národná rada, bolo 89 v skrátenom konaní a 33 vrátených zákonov prezidentom, toto je vizitka tohto parlamentu, pretože sa jednoducho necháva dotlačiť do tej roboty, ktorú robí v prospech vlády. Ak by sa správal autonómne a pristupoval k tej práci trochu ináč, ako je to aj dnešný deň, ale aj všetky tieto dni, keď sa momentálne prerokúva, že jednoducho na povel koaličnej rady zbehnú sa poslanci, urobia to, čo treba, a nikto sa viac nezaujíma, čo bude ďalej. Dnes už sa povedalo, že vyčerpáme poslancov, nech dokončia rozpravu. Hlasovať sa nebude, tak pozrite sa, aká je tu účasť. To je aj neúcta medzi kolegami navzájom v jednotlivých kluboch, že jednoducho nemajú záujem ani v tom parlamente byť. Samozrejme, všetci budú vedieť, ako zajtra treba hlasovať.

O tom, že je to veľmi nekvalitná práca, samozrejme, už tu kolega Cuper o tom hovoril, čo mohla vláda stvoriť za 2 týždne, že to je už vôbec zázrak, že taký materiál, ktorý tu bol vôbec predložený v tom časovom strese, v ktorom sa nachádza v rámci koalície, že vypracovali to, čo vedeli vypracovať, to, čo tu predložili. Ale ak sme sa pustili do skráteného legislatívneho konania, tak chcem upozorniť na to, že len na výboroch, a to zase treba povedať, že v rámci skráteného legislatívneho konania bolo do spoločnej správy zapracovaných 94 pozmeňujúcich návrhov. O tom, že výbory odviedli svoju robotu, svedčí aj skutočnosť, že napr. garančný výbor si osvojil a podporuje z týchto 94 pozmeňujúcich návrhov 66 návrhov, ktoré by mali zlepšiť tento vládny návrh zákona, ktorý sa u nás objavuje teraz na stoloch. Ak zoberieme celú tú prípravu, ktorá prebiehala, tých tajných rokovaní a sedení, keď jednoducho zástupcovia opozície sa zoznámili s týmto návrhom zákona až vtedy, keď koaličná rada rozhodla, že už ho možno pustiť a jednoducho veľmi rýchlo hodiť do parlamentu, tak nie je to pekná vizitka, v tomto prípade musím povedať, predstaviteľov koaličnej väčšiny v tomto parlamente.

Samozrejme, zajtra sa bude hlasovať, chcem požiadať spoločného spravodajcu k predloženej tlači 1162a o niektoré úpravy, to znamená neprijať spôsob hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ako to odporúča gestorský výbor pre verejnú správu, ale budem žiadam jednotlivé body na vyňatie na osobitné hlasovanie. Áno, budem postupne hovoriť k jednotlivým bodom a takým spôsobom aj k tomu pristúpim, pretože neviem, pán spravodajca, ale pokiaľ ja mám informáciu, ďalších vyše 100 pozmeňujúcich návrhov odznelo v rozprave a s tými sa takisto bude musieť tento parlament vysporiadať, pretože predložené návrhy mali snahu, pokus - teda 24 poslancov, ale každý dával viacej -, takže mal každý predkladateľ úprimnú snahu zlepšiť aspoň to, čo sa momentálne zlepšiť dá, pretože berieme to ako realitu, že už ste sa v koaličnej rade dohodli, že máte dostatočný počet hlasov a príde to na hlasovanie a pravdepodobne si to odhlasujete.

Tak to bol zmysel aj predkladaných pozmeňujúcich návrhov, a preto aj chcem poprosiť, aby na osobitné hlasovanie bol vyňatý bod 1, na osobitné hlasovanie bod 2 spoločnej správy, body 3, 4, bod 5. A tu si dovolím upozorniť na jednu skutočnosť, že napriek tomu, že gestorský výbor odporúča bod 5 neschváliť, mám úplne opačný názor, že jednoducho § 2 a 3, tak ako sú predložené v návrhu zákona o presune kompetencií, jednoducho je potrebné z tohto zákona vyňať. Prečo? Budem hovoriť v tej ďalšej časti, prečo je praktické, aby tieto dva paragrafy z tohto zákona, teda návrhu zákona vypadli.

Ďalej navrhujem na osobitné hlasovanie bod 13, na osobitné hlasovanie bod 20. Dovolím si aj tu povedať niekoľko poznámok. Tento bod 20 je k § 4, kde sa má upraviť § 4 ods. 2: "Ak zákon pri úprave pôsobností vyššieho územného celku neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku." Ja viem, že o toto veľmi bojovali aj jednotliví zástupcovia zo ZMOS-u, ktorí boli prítomní vo výbore alebo vo výboroch pri prerokúvaní jednotlivých návrhov, len ja sa chcem spýtať na jednu praktickú vec: Či tí, ktorí bojovali o zmenu takto pravidla interpretačného, či si uvedomili, že jednoducho to, čo nebude presunuté zo štátu ako kompetencia, bude kompetencia obce, budú si tieto obce a samosprávne kraje musieť zaplatiť zo svojho? Všetky presunuté kompetencie, ktoré budú presunuté na obce a samosprávne kraje, budú presunuté aj s finančnými prostriedkami, tak to ukladá ústava. Ale ak v tomto prípade bude platiť toto, tak budú v mnohých prípadoch prekvapení starostovia, primátori a budúci predsedovia vyšších územných celkov, čo všetko budú musieť zaplatiť z vlastných prostriedkov.

Ďalej na osobitné hlasovanie navrhujem bod 21 spoločnej správy najmä z toho dôvodu, že som členom výboru pre verejnú správu, kde pri prerokúvaní tohto pozmeňujúceho návrhu tento pozmeňujúci návrh prijal výbor pre verejnú správu. Tento výbor pre verejnú správu je zároveň aj gestorský výbor, a keď výbor prerokúval gestorskú správu, tak vlastne odporučil neprijať svoje uznesenie, ktoré predtým prijal vo vlastnom výbore. Takže to je perlička pri bode 21. Preto dávam obidva na samostatné hlasovanie, pretože potom jedno vylučuje druhé, preto nemôžu byť spoločne, ale preto sú na osobitnom hlasovaní body aj 20, aj 21. To už je potom otázka rozhodovania, ak sa prijme bod 20, tak nebude sa hlasovať o bode 21. Ale boli napísané spoločne, že sa bude hlasovať za, takže preto upozorňujem.

Potom bod 22 odporúčam na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy, bod 25, 26, 27, 28, bod 31, 32, 33, 35, 36. Takisto pri bode 36 chcem upozorniť na tú istú skutočnosť, že napriek tomu, že to prijalo 8 výborov, medzi nimi aj výbor pre verejnú správu ako gestorský výbor neodporúča prijať ani svoje uznesenie, ktoré predtým prijal. To je bod 36.

Ďalej bod 42 na osobitné hlasovanie napriek tomu, že gestorský výbor odporúča neprijať, zastávam názor opačný, že mali by sme tento návrh podporiť.

Bod 43 na osobitné hlasovanie, aj keď v tomto prípade predpokladám, že sa bude hlasovať proti prijatiu tohto návrhu. Pravdepodobne bude úspešnejší návrh, ktorý predložil pán poslanec Mikloško v rámci rozpravy, ten sa práve týkal toho bodu.

Bod 44. (Reakcia z pléna.) Tým som povedal, že aj za tú 43-ku budem hlasovať neprijať a radšej podporím ten návrh, ktorý odznel v rozprave. Ale aby som mohol pokračovať, bod 44 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, bod 52, 56, 58.

A takisto, napriek tomu, že gestorský výbor odporúča neschváliť, zastávam názor, že bod 58 by sme mali prijať, ktorý hovorí: V § 4 sa za ods. 5 vkladá nový ods. 6, ktorý znie: "(6) Obec môže ďalej zabezpečiť na uskutočnenie výchovno-vzdelávacieho procesu investičné prostriedky aj z vlastných zdrojov." Upozorňujem na túto problematiku, pretože pri správe majetku obcí sme narážali na veľký problém, ako pokračovať v týchto veciach. Ale keďže zákon a ústava hovorí o tom, že do činnosti samosprávy možno vstúpiť iba zákonom, teraz je priestor, aby sme takúto možnosť dali samosprávam, aby sa rozhodovali, že v prípade vlastných zdrojov sú schopní alebo ochotní aj niektoré tieto zdroje posunúť na výchovno-vzdelávací proces. V konečnom dôsledku nechajme aj priestor pre regionálnych poslancov, pretože v mnohých prípadoch nielen ich, ale aj priamo ich voličov deti chodia do týchto škôl a musia to zabezpečiť. Teraz už dosť často to zabezpečujú obce a mestá a takáto možnosť vlastne v zákone nie je, takže odporúčam schváliť bod 58.

Takisto odporúčam na osobitné hlasovanie bod 59 s rozdielom, ako prijal gestorský výbor, ktorý odporúča neschváliť. Zastávam názor, že aj ten by sme mali prijať, je to obdobne v súvislosti s financovaním základných, stredných a školských zariadení, pretože vlastne súčasný zákon o presune kompetencií sa odvoláva na niečo, čo sme zatiaľ ani nevideli. Ak dodržíme zákon o rokovacom poriadku, ak sa prerokúva zákon v tomto parlamente a ten sa odvoláva na ďalšie predpisy, ktoré majú byť prijaté, ten vládny návrh už mal byť tu priložený ako súčasť tohto vládneho návrhu zákona. Ukladá nám to rokovací poriadok.

Bod 63 na osobitné hlasovanie. Bod 66, dokonca takisto si myslím, že gestorský výbor ho odporúča neschváliť. Bolo by vhodné tento bod prijať. Takisto je to vstup do úloh, ktoré majú v samospráve, s tým, že k návrhu na zriadenie do siete škôl a školských zariadení a k návrhu na vyradenie zo siete škôl a školských zariadení obec požiada o vyjadrenie príslušnú obecnú školskú radu a o tomto návrhu informuje samosprávny kraj. Je to pre samosprávu o jednu povinnosť viacej, ale myslím, že sú to také dôležité veci, ktoré by až tak nezaťažili našu samosprávu, aby sa mohli tieto veci riešiť.

Takisto bod 68 na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť. Zastávam názor, je potrebné aj tento bod podporiť. Znova sa odvolávam na to, čo už som hovoril v súvislosti aj s možnosťou práce poslancov vo vyšších územných celkoch. Tento bod hovorí, že za § 4a a za ods. 4 sa vkladá nový ods. 5, ktorý znie:

"(5) Samosprávny kraj môže ďalej zabezpečiť pre realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu investičné prostriedky aj z vlastných zdrojov."

Ďalej na osobitné hlasovanie body 70, 72, 77, 80, 85, 86, 89 a 93. Takže, pán spravodajca, to je k procedúre hlasovania. (Reakcia spravodajcu.) Možno aj to by bolo riešenie. Alebo jednoduchšie je povedať, že hlasujeme o každom bode samostatne a to by už pochopili všetci.

Ďalej. Dovoľte mi však upozorniť na niektoré veci, akým spôsobom zabezpečiť naplnenie, ak teda tento vládny návrh zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje prijmete. Chcem upozorniť na článok XXII tohto predloženého vládneho návrhu, kde vypísané: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2002 s výnimkou článkov 4, 7", a nebudem to celé čítať z jednoduchého dôvodu, že všetci to máte pred sebou, ale chcem upozorniť na skutočnosť, že medzi tými článkami, ktoré sú posunuté v termíne účinnosti na neskorší termín, nie sú články I a článok XXI. A chcem upozorniť na to, že tým, že nie sú uvedené, že je tam posunutá účinnosť, článok I a XXI tohto navrhovaného vládneho návrhu nadobúdajú účinnosť 1. januára 2002. Preto som upozorňoval, že ak by sme boli ochotní prijať návrh ústavných právnikov a z ústavnoprávneho výboru, že § 2 a 3 predloženého vládneho návrhu je potrebné vypustiť z tohto vládneho návrhu, vyhli by sme sa určitým problémom, pretože chcem upozorniť na to, že v § 2 je prechod pôsobností na obce, nebudem to celé čítať, máte to pred sebou, v § 3 je prechod pôsobností na samosprávny kraj. Za určitých okolností si viem predstaviť, že obce a mestá sa vedia vysporiadať s tým presunom kompetencií tak, ako navrhujete, 1. januára 2002, pretože určité tie aparáty tam teraz majú a tie by mohli zabezpečiť, hoci mám o tom pochybnosť, ale to už je potom na predkladateľoch a realizátoroch, akým spôsobom to zabezpečia.

Len si neviem vysvetliť, akým spôsobom zabezpečia vyššie územné celky prechod pôsobností na samosprávny kraj, § 3, jedna, dve, tri, štyri, skoro štyri, päť strán vypísaných jednotlivých kompetencií, ktoré prechádzajú na samosprávny kraj, a tieto podľa toho, ako je účinnosť v tomto zákone napísaná, nadobúdajú účinnosť 1. januára 2002. Okrem toho, že ústavní právnici upozorňujú, že to nemá právne náležitosti, je to len vypísaný zoznam alebo názvy jednotlivých kompetencií alebo úloh, ktoré by mali zabezpečovať podľa tohto, tak ako predkladáte návrh zákona, je to účinnosť 1. januára 2002. Ja sa chcem však spýtať, kto bude tieto úlohy zabezpečovať. Všetci dobre vieme, že 1. decembra sa konajú voľby predsedov vyšších územných celkov a poslancov do vyšších územných celkov. V prípade, že nebudú predsedovia zvolení v prvom kole do 14. dní, to znamená, 15. decembra sa koná 2. kolo voľby predsedov vyšších územných celkov. Ak sme prijali zákon o samospráve vyšších územných celkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda zákon o samosprávnych krajoch, máme v § 23 prijaté: "Prvé zasadnutie zastupiteľstva zvoleného v roku 2001 zvolá prednosta krajského úradu tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb do orgánov samosprávnych krajov." Ak budú voľby, a to môžeme reálne predpokladať, že bude druhé kolo, to znamená v niektorých krajoch, alebo možno vo všetkých, nevieme, budú 15. decembra, terajší prednosta krajského úradu má do 30 dní zvolať zasadnutie zastupiteľstva. Veľmi rád by som videl, akým spôsobom sa terajšia štátna správa s týmto vysporiada, aby zvolali prvé zasadnutia týchto orgánov, ktoré budú zvolené, posledné 15. decembra. Len pripomínam, kto si nepamätá, že 24. decembra je Štedrý večer. Takže chcem len upozorniť na túto skutočnosť.

A potom niekoľko praktických vecí. Prvé zasadnutie zastupiteľstva, na tomto skladá predseda vyššieho územného celku a poslanci sľub, tým sa predseda ujíma funkcie. Podľa toho, ako je to v zákone, potom zastupiteľstvo volí riaditeľa úradu, alebo ako sa to bude titulovať. Takisto teda zostáva to na zastupiteľstve. Bol určitý pozmeňujúci návrh, ktorý uvažoval o tom, že by riaditeľa tohto úradu vymenúval predseda vyššieho územného celku. Tento návrh sa neobjavil, neprešiel ani vo výboroch, takže zostalo to, že znovu sa bude musieť zísť zasadnutie zastupiteľstva, aby mohlo zvoli riaditeľa úradu. Následne zrejme až riaditeľ úradu bude s tým predsedom vyššieho územného celku zostavovať celý úrad, celý aparát, ktorý bude tieto veci zabezpečovať, a pritom však už máme v zákone napísané, ak teda neprejde pozmeňujúci návrh ústavnoprávneho výboru, že tieto kompetencie prechádzajú 1. januára 2002. Ak by sa táto otázka doriešila prakticky a prijal sa návrh tak, ako to dali v ústavnoprávnom výbore, potom tie jednotlivé kompetencie podrobne rozpísané v 16 zákonoch, ktoré sa následne novelizujú a prechádzajú od 1. apríla, tam je už potom priestor, aby sa všetky tieto veci stihli, aby toto mohlo byť zabezpečené.

Samozrejme, chcem upozorniť aj na ďalšiu skutočnosť a veľmi si viem predstaviť, aké budú fungovať kádrové čistky, pretože v článku XXI predloženého návrhu zákona v § 15a sa hovorí: "Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov krajských úradov, ktorých pôsobnosť prechádza s účinnosťou od 1. januára 2002 a od 1. apríla 2002 na samosprávne kraje, prechádzajú na samosprávne kraje. Podrobnosti o prechode pracovnoprávnych vzťahov sa upravia dohodami uzatvorenými medzi krajskými úradmi a samosprávnymi krajmi." Povedzte mi, kto bude tieto veci potom zabezpečovať, keď následne, neviem kedy, bude to zasadnutie zastupiteľstva, aby sa tieto veci mohli zabezpečiť? A navyše podľa toho, čo je vypísané v tých prvých dvoch paragrafoch, tak všetky tieto veci, ktoré prechádzajú, to znamená, na samosprávne kraje prechádzajú zamestnanci krajských úradov. Ak zoberieme, máme v okresných úradoch ďalších, keď sa toto všetko sústredí, u koho sa sústredia od toho 1. januára, kde budú a s kým budú robiť a ako to bude zabezpečené, pretože z pracovnoprávnych vzťahov toto prechádza na samosprávne kraje.

Takisto je tam odsek 2: "Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov okresných úradov, ktorých pôsobnosť prechádza s účinnosťou od 1. januára 2002 a od 1. apríla 2002 na samosprávny kraj, prechádzajú na samosprávny kraj, na ktorého území má okresný úrad sídlo. Podrobnosti o prechode pracovnoprávnych vzťahov sa upravia dohodami uzatvoreným medzi okresnými úradmi a samosprávnymi krajmi."

Tu mi našepkáva spravodajca, že nie je to tak. Ak to tak nie je, tak potom prečo je v § 15a aj pôsobnosť účinnosti od 1. januára, ak by to bolo tak, ako je to následne potom rozpísané v tých 16 zákonoch, ktoré sa novelizujú, kde je písané od 1. apríla, 1. júla, niečo v roku 2003, dokonca niečo v roku 2004. Takže tým, že v ústavnoprávnom tento návrh predkladali, malo to svoje opodstatnenie, pretože sa snažili vyčistiť tú časť, ktorá je zle pripravená.

V článku III sa hovorí o presune práva a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov okresných úradov na úseku vedenia matrík a tieto prechádzajú s účinnosťou od 1. januára 2002 na obec, ktorá je matričným úradom. To je jediná vec, ktorú si viem predstaviť prakticky, akým spôsobom sa to zabezpečí, pretože v roku 1990, keď zanikli mestské a miestne národné výbory, tie dovtedy mali aj matričné úrady. Jednoducho pracovníci matričných úradov ako úzka špecializácia a odbornosť prešli vtedy do obvodných úradov štátnej správy a následne potom prešli do okresných úradov, ktorých sa vytvorilo 79. Teraz sa znovu vrátia vlastne tam, odkiaľ začínali, s výnimkou tých, ktorí medzitým odišli do dôchodku, sa vrátia tam, odkiaľ voľakedy vyšli.

Ďalej chcem však poprosiť o jednu vec. Ak sa tu presúvajú jednotlivé kompetencie a pripravujú sa tieto návrhy, aby sme sa zamysleli nad jednou praktickou vecou. V roku 2002 1. január a 1. apríl je presun kompetencií, či už v júni, alebo septembri sú voľby do Národnej rady. Tí, ktorí boli aj v minulosti v parlamente, vedia, že v tom poslednom polroku žiaden parlament nielen na Slovensku, ale ani na svete už neurobí žiadnu dieru do sveta a v podstate, ak sa prijmú len nejaké kozmetické úpravy, to znamená, žiadne zásadné veci sa riešiť nebudú. Ak teraz, tak ako je to pripravené, veľmi zle odštartuje pripravený presun kompetencií len preto, že teda nejakým spôsobom sme do toho tlačení, alebo ste do toho tlačení, môže sa nám veľmi jednoducho stať, že - niektorí z vás z koaličnej partie sa tu usmievali, keď sa tu hovorilo, že môže to hroziť dokonca až demontážou štátu, málokto si to uvedomuje, ale skutočne to môže byť, pretože tu môže nastať taký organizačný chaos, aký sme tu ešte nemali. A to z jednoduchého dôvodu, že v tomto parlamente už sa nebude diať nič, politici budú na volebnej kampani a tí, ktorí budú mať toto zabezpečovať a budú to musieť robiť pre občanov, pretože tým je to jedno, či je to úradník taký alebo onaký, tí občania chcú byť vybavení, tak jednoducho nebude ich mať kto vybaviť. A dopadne to všetko takým chaosom, aký sme tu skutočne ešte nemali.

A to je aj dôvod, pre ktorý nie som ochotný v takomto návrhu, v akom vláda predložila presun kompetencií, tento vládny návrh podporiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Gašparovič. Pán poslanec Cuper a Danko s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Chcem reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Cabaja, kde hovoril o interpretačnom pravidle v § 4. Znova opakujem, že toto interpretačné pravidlo je absolútnym nezmyslom. Unitárny štát nemôže byť konfederovaný na 2 600 alebo 2 700 obcí, koľko ich máme. Jednoducho všetky právomoci originálne sú na unitárnom, teda centrálnom štáte. Tie sa legalizujú len tým, že tento parlament prijíma zákony, ktorými hovorí, čo sú kompetencie, ktoré sú originálne a ktoré sa postúpia na obce alebo samosprávne kraje. Opačná tendencia je ničím iným ako pokusom znova o to - rozvrátiť Slovensko, decentralizovať ho a poskytnúť šance tým, ktorí znova chcú sa pokúsiť o oživovanie iredentizmu na južnom Slovensku. Slovenská republika si to nemôže dovoliť. Nedovolilo si to ani Poľsko, ktoré je z hľadiska národnostného zloženia absolútne jednotným štátom. Nedovolila si toto interpretačné pravidlo ani Česká republika. Ja neviem, či je záujmom pána Dzurindu absolútne rozložiť tento štát. Ja som tomu zabránil pri prijímaní zákona o vyšších územných celkoch. I keď pán Tatár sa mi dodnes neospravedlnil s pánom Kresákom, hovorili o mojich pozmeňujúcich návrhoch ako o nekompetentných a neodborných. Dodnes som sa nedočkal, aby to dali na Ústavný súd. Žiadam, aby sa mi verejne ospravedlnili. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Danko.

J. Danko, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená vládna koalícia, ja dosť dobre nerozumiem tomu, čo sa tu deje. Ja som povolaním pôvodne psychológ a viem, ako funguje biorytmus u človeka. Ja teraz tu sedím už štrnástu hodinu, je teraz 22.06. Vy ste prijali jedno nezmyselné rozhodnutie, že musíme pokračovať až do úplného vyčerpania. Ja sa vás skutočne chcem spýtať, o čo vám vlastne ide. Neviem ako vy, či vy ste supermani. Ja nie som. Ja už po štrnástich hodinách neviem presne vnímať, čo hovorí ktorýkoľvek vystupujúci. Podľa môjho názoru zmyslom rozpravy v parlamente je to, aby sme sa navzájom presvedčili o svojej pravde, aby sme predniesli argumenty.

Ale ja sa vás pýtam: Komu má vystupujúci predniesť argumenty, keď je nás tu desať? Keď aj tí, čo tu sedia, polovička spí a druhá polovička nevníma. Aký zmysel má táto rozprava do štvrtej, piatej hodiny nočnej? Prečo to robíte? Čo tu hrozí tomuto štátu vojna alebo neviem čo? Vy už tak porušujete rokovací poriadok, tak zneužívate svoju moc na to, aby ste znemožnili predkladať myšlienky, aby ste znemožnili slobodnú výmenu myšlienok v tomto parlamente, že vlastne táto rozprava je absolútne zbytočná! Prečo to robíte? - ja sa vás chcem spýtať. Na čo to je dobré? My chceme prijať dobrý zákon, chceme povedať svoje pripomienky a vy nás nechcete počúvať. (Ruch v sále.) Prečo to robíte? To je parlamentný terorizmu, veľmi správne. Ja už skutočne nie som ochotný vás tu vnímať, lebo neviem, už moja psychofyziológia mi nestačí. A vy sa netvárte, že vnímate, čo sa deje. Spamätajte sa! Prerušme to a rokujme v normálnom rytme, nikto nás neplaší. Máme na to čas. Prečo to tu toto predvádzate?

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Gašparovič.

I. Gašparovič, poslanec: Vážení páni ministri, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, mám pripravené vystúpenie, ktoré by podľa tohto trvalo asi tridsať minút. Samozrejme, popri tom ešte niektoré pripomienky, takže moje vystúpenie bude trvať štyridsať minút. Ale pozerajúc sa do radov našich sedadiel, myslím si, že takéto vystúpenie by absolútne nespĺňalo svoj účel, nebolo by racionálne a bolo by zbytočné. Myslím si, že aj sám seba by som znehodnotil, ak by som pred takýmto auditóriom vystupoval a prednášal moje pripomienky. Preto mi dovoľte, aby som vás potešil tým, že poviem len niekoľko názorov a dva návrhy, ktoré sa budú týkať tejto právnej normy.

Najskôr by som chcel povedať, že skutočne od začiatku, keď sme začali rokovať o tomto bode programu, sme si asi povedali, že nebudeme rešpektovať žiadnu právnu normu, že nebudeme rešpektovať rokovací poriadok, ktorý je zákonom, že nebudeme rešpektovať ani pravidlá prijímania právnych noriem, kde jedným zákonom chceme novelizovať viac ako desať zákonov, a že nebudeme akceptovať a rešpektovať pripomienky tých, ktorí chcú, aby sme prijali dobrý zákon, aby sme prijali zákon, ktorý pomôže pri organizácii štátu, a nie zákon, ktorý bude deformovať postavenie ako štátnych, tak samosprávnych orgánov. Z tohto titulu, panie poslankyne, páni poslanci, a z rozpravy, ktorú som počúval, som dospel k tomu, že skutočne nevieme, čo chceme prijať. Veľa poslancov, skoro všetci poslanci z opozície, ktorí vystupovali, prednášali svoje pripomienky či už k možnosti manipulovania prechodu kompetencií, majetku, rozpočtov, a čo je zaujímavé, poslanci koalície takisto predniesli svoje pripomienky a sami spochybnili jednoznačnosť správnosti prijatia tohto zákona. Poslanci opozície hovoria, že ide o strašne veľmi veľa kompetencií, ktoré majú prejsť na samosprávne celky, pritom si neuvedomujú richtári, čo sa im týmto navrhuje. Strašne veľa kompetencií bez peňazí. To je strašné! Poslanci koalície ústami pána poslanca Tatára, ako som počúval, namietajú, že tých kompetencií je strašne málo. Kto teraz z nás má pravdu? Jedni alebo druhí? Z toho mi vychádza jedno, čo som povedal na začiatku, že táto norma nie je pripravená.

Preto dovoľte mi, aby som nemusel ďalej rozprávať a dal návrh, a to, aby sme podľa § 73 ods. 3 písm. b) rozhodli, že nebudeme pokračovať ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona.

A môj druhý návrh, aby Národná rada prijala uznesenie, v ktorom bude odporúčať vláde, aby vláda vyhlásila všeobecnú rozpravu k tomuto zákonu a aby vláda pripravila do konca tohto volebného obdobia nový návrh na riešenie kompetencií v rámci prechodu týchto kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, ktorý by bol podkladom a základom pre nový parlament a novú vládu.

Myslím si, že to by bolo zadosťučinenie pre budúcnosť, pre fungovanie tejto zmeny v tomto štáte. Toto moje rozhodnutie umocnilo aj vystúpenie pána poslanca Gyurovszkého, kolegu z koalície maďarskej politickej strany, ktorý spochybnil tento zákon, ale pritom vyslovil mienku, že ich klub a on budú hlasovať za prijatie tohto zákona. Myslím si, že tu je práve tá odpoveď na to, ako sa máme zachovať pri hlasovaní o tomto zákone.

Preto vás ešte raz prosím, aby ste prijali tieto moje návrhy a hlasovali za ne. Ďakujem pekne. Dobrú noc. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja si myslím, že to, čo povedal pán poslanec Gašparovič, skutočne, aj keď je tu málo poslancov, mali by si prítomní uvedomiť. Toto rokovanie bolo poznačené tým, že poslanci vládnej koalície poukazovali na nedostatky, zlé terminologické vyjasnenia a podobne. Nás ste nepočúvali. Vôbec akoby tu nebol dialóg. Parlament je dialóg, v tom má pán poslanec Gašparovič veľkú pravdu ako bývalý predseda parlamentu. Ale tu nebol dialóg, pretože vy ste vôbec neobhajovali návrh. Ministri neboli ochotní prísť vysvetliť naše nejasnosti. Čo si máme o tom myslieť? Veď tu padlo toľko otázok, niektoré opakovane, dokonca päťkrát tie isté otázky, a nemáme odpovede. Tu skutočne zo strany vládnej koalície bol veľký nezáujem. A to je veľká škoda, pretože reforma je vec, ktorá má prispieť k prehĺbeniu demokracie. Reforma verejnej správy je veľká šanca na zlepšenie riadenia štátu. Ale ja mám pocit, že táto reforma nezlepší riadenie štátu, zdraží ho a vytvorí v miestnej správe veľký chaos. Chaos, ktorý skutočne môže až ohroziť štátnosť. To nie sú strašenia, to je obava a ja veľmi dúfam, že sa nenaplní, ale vidím šancu, že tu sa to môže stať. A vy ste neboli ochotní viesť dialóg.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. (Reakcia z pléna.) Hlasovať? O čom?

Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno. Nech sa páči, pán minister.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, väčšina z nás sme vyrastali v čase komunizmu za totalitného režimu a mnohí si istotne pamätáme, akým spôsobom fungovala totalitná komunistická propaganda, ideológia, ako nás učili. A bolo zarážajúce aj pre nás, keď sme boli takí malí, že všetko, čo bolo u nás, bolo dobré, a všetko, čo sa robilo za železnou oponou, to bolo zlé. Všetko, čo sme my robili, bolo kvalitné a bolo na prospech ľudí, a všetko, čo robila tá druhá strana, to bolo nanič.

Tento politický habitus sa akosi preniesol aj cez revolúciu a využíva sa už 12 rokov v zápase medzi koalíciou a opozíciou. Všetko, čo ktorákoľvek z koalícií urobila, tak sa stáva predmetom absolútnej kritiky opozície a opačne. (Reakcia z pléna.) No ale tak opozícia prichádza s menej podnetmi, väčšinou aktívna je koalícia. A stalo sa to už takou parlamentnou hrou. Väčšina z nás sa už poznáme vyše 10 rokov, niektorí sme dokonca už boli aj politickými partnermi niekedy v priebehu tých rokov. Takže v podstate si myslím, že medzi nami už aj existuje niečo také, ako je ľudská vzájomná úcta. Napriek tomu však táto hra stále funguje a takto vyzerala aj táto rozprava.

Samozrejme, ono sa to veľmi ľahko takto aj politicky vracia už aj preto, lebo sa tak dlho poznáme. Ale ja môžem položiť otázku: Ktože nás to tu straší chaosom? Nie sú to náhodou tí, ktorí v roku 1992 pripravili takú ústavu, že na jej základe vznikla najväčšia ústavná kríza v dejinách Slovenskej republiky, aká už podľa mňa nikdy nebude, že sme rok nemali zvoleného prezidenta (smiech v sále), že tu existoval ústavný stav, že ani po voľbách by nemal kto zmeniť vládu a vymenovať nového predsedu vlády? A muselo sa to tesne pred voľbami osobitným ústavným zákonom robiť. Ale ja túto otázku klásť nebudem. Ja ju nechcem klásť, pretože to nemá zmysel (ruch v sále) a ja som napokon aj svoje vlastné postoje voči tvorcom ústavy z roku 1992 podrobil reflexii vo svojom vystúpení pri návrhu novely ústavy tohto roku, kde som vyjadril úctu voči tvorcom aj ústavy v roku 1992, pretože si uvedomujem, že to bolo veľké legislatívne dielo, že tá ústava bola demokratická a mala, tak ako každé ľudské dielo, aj svoje chyby. (Reakcie z pléna.)

Ťažko sa vám to možno počúva, preto reagujete expresívne.

Ale ja si myslím, že to nemá zmysel, aby sme takýmto spôsobom pristupovali neúctivo k práci aj k legislatívnej práci. A je to aj nespravodlivé, pretože napokon už bez ohľadu na to, či zákony pripravuje táto vláda alebo či ste ich vy pripravovali v predchádzajúcich obdobiach, pripravujú ich v zásade tí istí legislatívci. A podľa môjho názoru veľmi fundovaní legislatívci. A pripravujú ich aj s chybami, pretože, ako som už povedal, každé ľudské dielo má aj chyby. A myslím si, že by bolo oveľa lepšie, keby sme k týmto dielam pristupovali oveľa konštruktívnejšie.

Samozrejme, že je dobré, keď existuje konštruktívna kritika, pretože všetko potrebuje oponentúru, a myslím si, že by bolo na prospech Slovenska, na prospech slovenskej legislatívy, keby sme sa to naučili. Nie je to jednoduché, ale myslím si, že sa to dá. Na oponentúru, to znamená, že by sme vystupovali s tým, že spoločne chceme, aby zo zákona bol dobrý zákon. Pretože vy ste takto nepristupovali k tomuto zákonu, a preto sa s vami nikto v tejto snemovni už ani nebavil. Preto na vaše vystúpenia nikto nereagoval, pretože vy ste hneď od začiatku zhadzovali prácu ako nekvalitnú, ako prácu, ktorá sa ani nedá zlepšiť. A potom ste pro forma dávali množstvo pozmeňujúcich návrhov. Česť výnimkám. (Reakcia z pléna.)

Samozrejme, že sa budeme zaoberať všetkými pripomienkami a ja som za to, aby sme každý pozmeňujúci návrh, ktorý má svoju logiku a ktorý je dobrý a ktorý zlepšuje ten návrh, aby sme ho prijali. Ale myslím si, že by bolo na prospech našich vzájomných vzťahov, ale aj na prospech slovenskej legislatívy a na prospech občanov, keby sme dokázali pristupovať k akejkoľvek práci a k akémukoľvek dielu s väčšou úctou.

Teraz niekoľko konkrétnych pripomienok. Paragraf 2 a 3 čl. I je paragraf, ktorý nemá normatívny význam. To ste povedali viacerí a ja s tým súhlasím, že nemá normatívny význam. A ani nepresúva žiadne kompetencie. Na základe týchto paragrafov kompetencie neprechádzajú. Kompetencie prechádzajú až na základe tých ďalších článkov, pretože sú priamymi novelami konkrétnych zákonov. Priamymi novelami. Nepriamymi to by bolo, keby tam neboli tie rímske číslice a keby to bolo v nejakom inom zákone. Ale to sú priame novely tých príslušných zákonov. Ale ten článok I § 2 a 3... (Reakcia z pléna.)

A však on sa nevie správať, to poznáme.

Ten článok I § 2 a 3 má informatívny význam pre používateľov. A je to trend, pani profesorka Tóthová, iste uznáte, že je to trend v legislatíve vo svete, vo vyspelých demokratických krajinách, že sa zákony podstatne viac už dnes robia nie pre právnikov a pre puristické právne analýzy, ale pre používateľov, aby im rozumeli. (Reakcia z pléna.) Ten čl. I § 2 a 3 majú predovšetkým ten význam, aby tí ľudia, ktorí budú tieto zákony používať, aby mali kdesi zoznam vlastne všetkých kompetencií, ktoré prechádzajú. Keď to Národná rada vypustí, nič hrozného sa nestane z hľadiska právnych účinkov zákona. Ale podľa môjho názoru bude ten zákon ťažšie zrozumiteľný pre tých, ktorí ho budú používať.

Samozrejme, že existujú ďalšie otázky, ktorými by sme sa mohli zaoberať, a pani poslankyňa Tóthová mi neustále dáva otázku, čo bude s okresnými úradmi. A zdá sa mi, že medzi nami už aj ľudsky vzniká vzťah založený na tejto otázke. A ja ho nepokazím tým, že by som teraz na túto otázku podal odpoveď. (Ruch v sále.) Ale ja vám, pani poslankyňa, odpoveď na túto otázku, samozrejme, poskytnem, a tým, že predložíme príslušný návrh zákona, uvidíte.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákon, ktorý vláda predložila a o ktorom sme tu niekoľko dní rokovali, je zákon, ktorý je v súlade s koncepciou modernizácie a decentralizácie verejnej správy. Chcel by som povedať, že je to zákon, ktorý posunie celý tento proces podstatným spôsobom dopredu, priblíži výkon verejnej správy občanom.

A chcel by som ešte reagovať v tejto súvislosti, aj keď tu nie je pán poslanec Tatár, na záver môjho vystúpenia na vystúpenie pána poslanca Tatára, ktorý vo svojom vystúpení povedal, že je to len polovičná reforma a že je otázkou, kto potom túto reformu dokončí. Myslím si, že to nie je dobrý prístup, pretože v demokracii neexistujú dokončené spoločenské procesy. Demokracia je jednoducho spôsob života, ktorý nemá konečné riešenie. Aj proces decentralizácie, modernizácie verejnej správy je permanentný proces, tak ako som to povedal aj vo svojom úvodnom slove a s tým aj chcem končiť. Ale, samozrejme, je to proces hľadania stále efektívnejších a lepších riešení. Ja si myslím, že prijatím tohto zákona urobíme krok dopredu práve pri hľadaní a nastoľovaní týchto efektívnejších a lepších riešení.

A preto vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, prosím, aby ste uvážlivo hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch, aby sme prijali tie pozmeňujúce návrhy, ktoré naozaj návrh zlepšia a posunú dopredu, a aby ste nakoniec tento návrh prijali. Myslím si, že to bude na prospech občanov Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno. Nech sa páči.