I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie v rozprave. Sú dve faktické poznámky k vášmu vystúpeniu, posledný pán poslanec Kužma. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Ako prvý - pán poslanec Baco.

P. Baco, poslanec: Dovolil by som si podporiť vystúpenie pani poslankyne Podhradskej a trochu ho aj doplniť v tom, že dôvody, ktoré udávala na to, že kompetencie, ktoré sú prenášané na obce, nie sú kryté a nie je ani vykonaná potreba a preukázaná ich efektívnosť. Teda tým by som to chcel podporiť, že súčasný zákon 369 o obecnom zriadení hovorí v § 5 ods. 1 jednoznačne, citujem: "Na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. Prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky."

Čiže áno, máte pravdu, pani poslankyňa, že je možné preniesť na obce tie kompetencie, ktoré sú racionálnejšie a efektívnejšie. To znamená, že toto musí byť preukázané. Ešte raz opakujem, z toho vyplýva celková zásada, ktorá je absolútne porušená, ktorá sa obchádza, že obec, resp. región si musí formulovať požiadavku na kompetencie, ktoré mu chýbajú, na ktoré dorástol, a musí preukázať, že to vie robiť racionálnejšie a efektívnejšie, ako to robí štát doteraz. Keď to preukáže, tak tieto kompetencie mu môžu byť prenesené, čo je v poriadku, podporujeme to, ale s tým musí dostať zároveň aj potrebné finančné a iné materiálne prostriedky, o čom sa vôbec nehovorí a čo, samozrejme, nemôže byť vôbec odtrhnuto riešené.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Kužma.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Ja len jednou vetou chcem upozorniť, že my sme zmenili zákon o povinných výtlačkoch a vyšli sme v ústrety vydavateľom a autorom s tým, že sme znížili počet povinných výtlačkov, ktoré sa bezplatne dávajú do knižníc, lebo v čase internetu a počítačov to stratilo zmysel. Čiže my ani teraz nekopírujeme povinnými výtlačkami krajské knižnice. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja, ak dovolíte, pán poslanec, rada by som zareagovala aj na to, čo ste povedali. Nemáte tak celkom pravdu, dokonca sa novelizoval zákon, ktorý určoval alebo stanovoval vydavateľom práve v elektronickej podobe odovzdávať povinný výtlačok a to ste zrušili, čo si myslím, že je krok späť, ale to je váš problém. Myslím si, že to jednoznačne nasvedčuje len tomu, ako sa usilujete, aby aj do slovenskej kultúry konečne vnikli moderné prvky a uplatnili sa v nej.

Ale chcela by som ešte k tomu, čo povedal pán poslanec Baco. Naozaj finančné vyjadrenie a tie finančné prostriedky, ktoré budú potrebné na to, aby sa všetky tieto zámery, ktoré predpokladá kompetenčný zákon, zrealizovali, sú postavené len na odhadoch. Lebo skutočne, ak by ste to mysleli vážne, tak by súčasťou tohto návrhu zákona boli napr. zoznamy kultúrnych inštitúcií, to znovu budem hovoriť o častiach, ktoré sa týkajú kultúry, ktoré prejdú v súvise s presunom kompetencií do spravovania vyšších územných celkov. Ako viete, koľko bude stáť presun kompetencií v oblasti kultúry, keď z návrhu tohto zákona jasne nevyplýva, ktorých inštitúcií sa to týka? Aj to je znakom toho, že sú to vlastne len prázdne normy, ktoré v podstate nič neriešia. A ja sa nečudujem, že vláda nechce presne vyšpecifikovať, koľko to bude stáť peňazí. Ona to totiž nevie. A v tom je problém! Práve preto hovoríme, že to nie je pripravené a že tento krok je predčasný, že by to bolo treba vrátiť a naozaj si sadnúť s chladnou hlavou a riešiť tieto veci kompetentne. Je to zákon o presune kompetencií, a pritom je pripravený vrcholne nekompetentne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Budaj. Po ňom pán poslanec Ján Cuper.

J. Budaj, poslanec: Dámy a páni, reforma verejnej správy sa blíži do finále, chcem povedať, že z pohľadu liberálov je reforma verejnej správy polovičatá a obávame sa, že nebude úspešná. Nebude úspešná preto, lebo chýba odvaha urobiť skutočne ráznu zmenu a polovičatá reforma nakoniec končieva naozaj ako deforma a končieva tým, že je drahšia, než keby sa nerobilo vôbec nič.

Odchod odborníkov, ktorí reformu chystali, je naozaj mementom a už v okamihu, keď sa obišiel parlament a otázka osmičky a dvanástky sa dostala len ako posledná letná hra do tohto parlamentu, posledné dva dni zasadania parlamentu, sa ukázalo, že to bola chyba, že nemali tieto otázky byť predmetom iba licitácie na koaličnej rade, ktorá napokon zlyhala ako mediátor dohody medzi politickými stranami. Mali sa riadne rozdiskutovať na pôde parlamentu, možno by to trvalo týždeň, ale bola by do diskusie práve cez parlament vtiahnutá verejnosť a cez verejnosť aj tí ľudia v regiónoch, ktorých sa samotná reforma týka. Dôsledkom takéhoto politického postupu bolo hlasovanie, nad ktorým boli rozpačití samotní predkladatelia zákona. Dôsledkom bolo odstúpenie vládnych predstaviteľov z funkcií a dôsledkom je aj otáznik nad ďalšími zákonmi. Napokon bola dôsledkom aj koaličná kríza.

Reformy, ktoré by sa robili napoly, by boli naozaj drahšie a postupovali by sme salámovou metódou dlhé roky, preto sa budeme pokúšať ešte v tomto čítaní kompetenčného zákona dosiahnuť niektoré čiastkové zlepšenia tak, aby sme ho mohli podporiť. Obávam sa však, že aj keď sa nám to podarí, budú musieť prísť ďalší, ktorí reformu verejnej správy uvedú do stavu, keď bude naozaj prospievať a bude naplno zaberať. To znamená, čo je to naplno zaberať? Znamená to, aby ten občan naozaj mal priamejší kontakt s riadením svojich vlastných vecí a zároveň aby i všeobecný rozpočet celé toto stálo menej peňazí. Práve tá druhá otázka, napokon aj prvá, samozrejme, ale najmä tá druhá otázka je veľmi, veľmi sporná.

Žiaľ, vytvárame novú úroveň politickej moci v štáte s nedostatočnou kontrolou, s nejasnými kompetenciami a s množstvom problémov, ktoré to so sebou v najbližších rokoch prinesie. Chcem veriť, že občan nezostane bokom, som doslova presvedčený, že v tých prirodzených regiónoch, ktoré táto reforma nechce vidieť, vzniknú občianske iniciatívy, vzniknú občianske pohyby, ktoré budúcich politikov skôr alebo neskôr privedú k tomu, že bude aj samosprávny Spiš, Zemplín a ďalšie.

Znovu však dnes, keď je diskusia o prenose kompetencií, pokúsime sa presvedčiť o zlepšení niektorých momentov. Ja odovzdám spravodajcovi návrh, aby sa vyňali na samostatné hlasovanie niektoré body zo spoločnej správy, a to konkrétne body 4, 5, 19, 20, 21, 22, 33, 35, 36, 37, 38, 41, 42, 43, 57, 58, 59, 66, 67, 68. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslanci Budajovi za jeho vystúpenie v rozprave. Jedna faktická poznámka. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do faktických poznámok.

Dávam slovo pani poslankyni Muškovej, nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec hovoril o tom, že verejnosť mala byť informovaná o pripravovanej reforme a že sa prijímanie tohto zákona malo diať za účasti občanov. Súhlasím, pán poslanec, ale ten návrh a tá snaha tu aj bola, pretože pán poslanec Jarjabek dal na začiatku schôdze návrh, aby prenos zabezpečila televízia naživo. Bohužiaľ, tento návrh neprešiel a je typické pre tento parlament, že všetky dôležité záležitosti sa tu napriek všetkých predvolebným sľubom dejú tajne a najlepšie v noci.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper. Pán poslanec Cuper nie je prítomný v rokovacej sále. Stráca poradie. Pán poslanec Krajči. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie. Pani poslankyňa Sabolová, po nej pani poslankyňa Mušková.

Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegovia, kolegyne, ja len by som rada predložila niektoré pozmeňujúce návrhy, lepšie povedané, vysvetlila by som aj chyby, ku ktorým došlo pri prepise spoločnej správy. Chcem reagovať na body týkajúce sa oblasti nášho výboru, ktoré sme gestorovali v oblasti životného prostredia, a to § 2 písm. b) v článku I, týkajúce sa vodnej správy, a preto žiadam bod 6 vyňať na samostatné hlasovanie. Gestorský výbor pre verejnú správu neodporúčal tento bod schváliť, ale po rokovaní vo výbore a po predložení stanoviska ministerstva životného prostredia a argumentov, ktoré k bodom 1 až 7 čiastkovo predložili v zákone č. 135/1947, plus novelizáciami, sú tieto kompetencie už v pôsobnosti, ktoré môže vykonávať aj obec. A preto by som prosila o podporu pánov poslancov, aby bod 6 spoločnej správy, ktorý bude vyňatý na samostatné hlasovanie, podporili svojím pozitívnym hlasovaním aj na základe súhlasu ministerstva životného prostredia.

Ďalej bod 9 spoločnej správy hovorí o vypustení bodov 1 až 4 v § 2 písm. f), ide o prenos kompetencií v ochrane prírody a krajiny. Tiež v našom výbore sme s ministrom rokovali o tejto kompetencii a myslím si, že ani dôvodová správa dostatočne nevystihuje dôvody prenosu kompetencií v rámci ochrany prírody a krajiny, pretože podstatná časť zákona a kompetencií ostáva ešte v štátnej správe. Tento výkon na štátnej správe nerobí možno ani štvrť pracovníka a myslím si, že je podstatný rozdiel vo vykonávaní verejnoprospešných služieb obce, ktorým sa rozumie aj údržba zelene, a vo výkone kompetencií, ktoré by mali byť v týchto bodoch 1 až 4. A preto navrhujem aj bod 9 na samostatné hlasovanie.

A teraz prosím, buď dám to ako samostatný pozmeňujúci návrh, alebo pri prepise u nás vo výbore došlo len k jednej malej chybe, kde následne sa upravuje článok 5. Článok 5 sa týka predsa štátnej vodnej správy a tam malo byť správne článok 10. Čiže je to vec len chyby prepisu. Čiže ak teda spoločný spravodajca uzná, alebo aj vy ako snemovňa, že je to len vec pri prepisovaní, tak žiadam samostatne hlasovať a podporiť tento návrh a bod 9. V prípade, že nie, dávam aj samostatný pozmeňujúci návrh s 15 podpismi, kde sa ruší článok 10 v týchto bodoch.

Dávam ešte jeden pozmeňujúci návrh, a to k článku 15 v bode 6 v § 12 v novom ods. 3 sa v druhej vete termín "1. apríla" nahrádza termínom "1. januára 2002". Ide o prechod zriaďovateľskej funkcie voči Štátnemu divadlu v Košiciach, ktorý v kompetenčnom zákone je uvedený. Vzhľadom na to, že je to jediné divadlo, ktoré prechádza pod zriaďovateľskú funkciu ministerstva kultúry, bolo by vhodné, aby aj jeho rozpočet bol priamo v nadväznosti na štátny rozpočet od 1. januára 2002, a nie od 1. apríla 2002. Čiže v druhej vete žiadam upraviť termín pre prechod zriaďovateľskej funkcie štátneho divadla na 1. januára 2002. Myslím si, že sa vyhneme zbytočným koncoročným uzávierkam po troch mesiacoch prechode správy z krajského úradu na ministerstvo.

Na samostatné hlasovanie žiadam ešte vyňať body, čiže body 6 a 9 s odporúčaním ich prijať a body 80, 86 a 87. Bod 87 sa práve týka Štátneho divadla v Košiciach, ale jeho formulácia nie je dokonalá, pretože by nahradzovala termín prechodu zriaďovateľskej funkcie aj na samosprávne kraje k 1. januáru pre ostatné divadlá. A to sa nedá zrealizovať. Čiže len v druhej vete zmena termínu. Svoje pozmeňujúce návrhy odovzdám predkladateľovi.

Možno len jednou vetou, iste je veľa pozmeňujúcich návrhov, je veľmi veľa možno aj chýb, ale spoluprácou a prehodnotením tých vážnych nedostatkov, myslím si, je možné tento kompetenčný návrh zákona prijať. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami - traja páni poslanci a poslankyne. Posledná pani poslankyňa Tóthová. Ako prvý pán poslanec Jarjabek. Zároveň končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem plne podporiť to, čo hovorila pani poslankyňa Sabolová. Naozaj to má svoju logiku a takýmto spôsobom to skutočne zjednoduší život košického divadla. A plne podporujem to, čo hovorila. Len toľko, ďakujem pekne za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zdá sa, že pozmeňujúcich návrhov pribúda a že sa bude opakovať situácia, akú sme zažili pri novele ústavy. Nepamätám sa, koľko ich bolo vtedy, ale teraz pri tomto zákone je ich už vyše 200, takže to je naozaj dobrá kuca-paca. Ale nielen pozmeňujúce návrhy spôsobia zrejme ťažkú hlavu tomuto parlamentu. Samotný návrh zákona v podstate predstavuje jeden chaos. Napríklad by som naozaj veľmi rada počula vysvetlenie pána ministra kultúry, ako je možné, že im z celého tohto zákona vypadlo jedno odvetvie kultúry, a to sú hvezdárne, nie je im venovaná ani žiadna časť, ani kapitola. Ale je zaujímavé, že v dôvodovej správe k článku XVII, ktorý sa týka osvetovej činnosti, zrazu nachádzame poznámku, že sa vlastne presúvajú zriaďovateľské právomoci aj v oblasti hvezdární a tak ďalej atď. Neviem, akú silu bude mať údaj alebo informácia, ktorú nachádzam len v dôvodovej správe, ale myslím si, že toto tiež jednoznačne svedčí o kvalite tohto návrhu zákona.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ja som si vypočula vystúpenie pani poslankyne. Vecne nejdem k tomu diskutovať, ale chcem vyjadriť stanovisko, že ako zle je pripravená celá táto problematika v legislatívnej rovine, dokumentuje, že už tu nemáme pozmeňujúce návrhy len k zákonu, ale už máme pozmeňujúce návrhy k pozmeňujúcim návrhom. Tak už sme dospeli do vyššieho štádia.

Ďalej veľmi "postrádam" prítomnosť, resp. neprítomnosť ma rozčuľuje, pána ministra kultúry, ako aj ďalších pánov ministrov, ale práve by som sa rada spýtala pána ministra kultúry, prečo výslovne v prechodných a v záverečných ustanoveniach bol na prechod spomínaného divadla stanovený termín 1. apríla 2002. Veď proste musia byť nejaké dôvody. Ak nie sú dôvody, tak je bežné pravidlo, že sa veci presúvajú k 1. januáru, pretože to súvisí s rozpočtovými otázkami. Ak to urobili inak, mňa by zaujímalo, aké boli dôvody? Ale to bolo len tak, že mali morské prasiatko, ktoré vyťahovalo termíny? No mne sa to bez vysvetlenia takto zdá. Lebo ja nevidím žiadny racionálny dôvod, aby to bol práve 1. apríl. Jedine ten, že je to ozaj "sranda", lebo 1. apríl je deň takýchto "sránd". Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková. Po nej pán poslanec Kanis. (Reakcia z pléna.) Áno, ešte áno, ešte, pardon, takže predtým ešte pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ja len veľmi krátko. Pani poslankyňa Tóthová, nejde o pozmeňujúce návrhy pozmeňujúcich návrhov. Ja som jasne vysvetlila, že došlo k chybe prepisu a to sa pri tom množstve stáva. A čo sa týka toho termínu 1. apríla 2002, že je teda v podstatnej miere pri prechode kompetencií, týka sa vlastne zákona o štátnej službe a verejnej službe, ale myslím si, že tie veci, ktoré prechádzajú pod rezorty ministerstva, by skutočne bolo dobré, keby boli naplnené k 1. januáru, pretože sa tvorí rozpočet kapitoly a zbytočne sa tu budú presúvať prostriedky z kapitoly ministerstva vnútra, keď je to pod krajskými úradmi a potom na kapitolu ministerstva kultúry. Tam je, myslím, najviac tých kompetencií. Čo mne tu však najviac chýba, je skutočne účasť aj pána podpredsedu vlády Fogaša, pretože on zodpovedá za tento kompetenčný zákon a za legislatívne dokonalosti a nedokonalosti, a myslím si, že mohol by nás aspoň počúvať, a myslím si, že on bol najmenej účastný rokovania parlamentu. Takže toto mňa trošku mrzí a myslím si, že bolo by to dobré, pretože by sme sa vyvarovali aj v budúcnosti možno niektorých legislatívnych nedostatkov.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Mušková, máte slovo.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení dvaja páni ministri, už traja, návrh zákona o kompetenciách má byť schválený v čase, keď rezorty, z ktorých kompetencie prechádzajú na samosprávu, sa nachádzajú v stave hlbokého kolapsu. Týka sa to nielen zdravotníctva, školstva, kultúry, ale vlastne komplet všetkého. Po troch rokoch vládnutia tejto vlády zdravotnícke zariadenia a školy čelia existenčným problémom, keď ich chod je vážne ohrozený odstávkami vody, plynu, tepla. Hovorili to už viacerí moji predrečníci, ale treba tu o tom hovoriť, pretože vláda sa tvári, ako keby sa jej to netýkalo a peniaze sa nájdu na všetko, ešte aj na jogu, len na chátrajúce školy nie.

Tie tri roky vlády tejto vlády sa nemilobohu premrhali na vypisovanie čiernych kníh, na riešenie nezhôd a vzájomného vydierania, a zákon je toho dôkazom, hľadania partnerov na privatizáciu, a riadenie štátu a potreby občanov zostali ako mimo záujmu terajšej vlády. Školstvu namiesto zvyšovania financií sľúbeného v programovom vyhlásení vlády vláda každoročne pripravila likvidačný rozpočet, z ktorého ešte každoročne viazala prostriedky. A tu je vlastne základ dnešných dlhov škôl. Na školstve vláda dokázala aj ušetriť. Zvýšili sa úväzky učiteľom a prebytočných pracovníkov prepustili. Tiež sa šetrilo na školstve pri tzv. racionalizácii škôl, keď mnohé školy boli zlúčené či zrušené. Často práve tie, ktoré sídlili v lukratívnych budovách. Ušetrilo sa síce minimum, ale škody na žiakoch a učiteľoch, bohužiaľ, vyčíslené nie sú. A akoby to nebolo dosť pre ťažko skúšané školstvo, je tu ďalšia morová rana - tento zákon. Narýchlo pozliepaný, v skrátenom legislatívnom konaní, bez záruk samospráve, že s kompetenciami prídu i financie, ktoré sám štát nevedel školstvu poskytnúť. Lepšie povedané, nechcel.

Aj keď výsledky v školstve, vedomosti žiakov a študentov sú napodiv stále dobré vďaka entuziazmu našich učiteľov, po tejto tzv. reforme, kde sa idú obciam odovzdávať schátrané budovy bez financií, sa môže celé školstvo úplne položiť. O tom, že zákon je surový, svedčia pozmeňujúce návrhy. Z výboru pre školstvo len k oblasti školstvu šlo okolo 40 pripomienok. V ostatných výboroch je to do stovky. Samozrejme, ako tu bolo povedané, už je teraz 200 návrhov, pretože páni poslanci predkladali ďalšie pripomienky, a je veľmi smutné, ak takýto dôležitý zákon musíme dorábať v Národnej rade. Nato, že prešiel Legislatívnou radou vlády, je len jedno vysvetlenie. Našej vláde politikárčenie stojí pred zdravým rozumom a rozhodnutie koaličného politbyra je záväzné nielen pre odborníkov z legislatívy, ale, bohužiaľ, aj pre parlament. Ale ani všetky pripomienky a zmeny nedokážu pretvoriť zlý návrh na dobrý. A dosahy z neho po jeho uvedení do života najviac pocítia občania. Viacerí páni poslanci z vládnej koalície pripustili, že pri jeho uplatňovaní budú problémy, ale tiež som počula, že sa utešujú, že tieto dosahy nepocíti táto vláda, ale budúca, pretože účinnosť tohto zákona sa posúva. Zrejme táto vláda ráta s tým, že už nebude v budúcnosti vládnuť, a preto takáto nezodpovednosť.

Ako som už v mojej faktickej poznámke upozorňovala, zákon v sebe skrýva množstvo nejasností a napríklad neposkytuje inštitúciám, ktoré sa odovzdávajú obciam, žiadne garancie, že budú v budúcnosti existovať. Vo faktickej som hovorila o materských školách, ale netýka sa to iba ich. Pani poslankyňa tu hovorila o knižniciach. Ja priložím, že v školstve sa to týka aj školských klubov, centier voľného času. A nedá mi, aby som sa nezmienila o základných umeleckých školách, teda inštitúciách, na ktoré sa my starší pamätáme ako na ľudové školy umenia. Keď sem po roku 1989 - a na to si dobre pamätáme - začali chodiť rozličné delegácie, od ktorých sme chceli dychtivo vedieť, ako si máme počínať pri premene socialistickej minulosti na kapitalistickú, mnohých prekvapilo, keď nás kolegovia z Rakúska, Nemecka, Francúzska a ďalších krajín doslova varovali, aby sme len nedopustili rozpad inštitúcií vytvorených za predchádzajúce polstoročie. Pamätám sa, ako na Medzinárodný festival profesionálnych divadiel pre deti a mládež pricestovali divadelníci, ktorí nechceli veriť tomu, že u nás fungujú špecializované profesionálne divadlá pre túto vekovú kategóriu. Ale asi najviac nečakanej chvály sa zosypalo práve na systém umeleckého školstva, ktoré naozaj masovo vychovávalo pre život ľudí, pre ktorých nebola neznámym svetadielom hudba, hra na niektorý nástroj, divadlo, výtvarné disciplíny či literárna aktivita. Neboli a nie sú to prípravky pre profesionálov, ale je to zariadenie, kde sa získavali isté základy, ale najmä vzťah. Bola to možnosť prejsť takou cestou s istou oporou, na konci ktorej bola plne štruktúrovaná ľudská osobnosť, a nie iba robot poznajúci 8,5-hodinový - v parlamente, samozrejme, viac - pracovný čas, jedlo, pitie a posteľ. Nedali sme si povedať. Z dostupných ľudových škôl umenia sme úspornými opatreniami transformovali základné umelecké školy, ktoré už nie sú tam, kde boli predtým triedy ľudovej školy umenia. A teraz máme na stole zákon, ktorý obce tlačí do úlohy ich kata. Veď ako som povedala, že zo situácie škôl dnes nie je jasné, či táto delimitácia im nespôsobí krach.

Vo svojich pozmeňujúcich návrhoch som sa snažila aspoň trošku upraviť práve vzťah aj k týmto umeleckým školám a v návrhoch som sa snažila upraviť niektoré ďalšie oblasti, ktoré už pripomienkovali moji kolegovia predrečníci.

V oblasti školstva poukázal na ďalší problém aj pán poslanec Šťastný, ktorý poukázal na návrh, ktorý umožňuje školám zlučovať sa s predškolskými zariadeniami, ak nesplnia požiadavku stanoveného počtu žiakov na ich existenciu. Poukázal na nezmyselnosť tejto požiadavky, lebo by tento stanovený počet neumožňoval ani vznik nových škôl, pretože začínajúce školy by so začínajúcimi ročníkmi nemohli dosiahnuť tento počet. Nakoniec výbor pre školstvo navrhuje túto podmienku vypustiť, s čím možno iba vrelo súhlasiť. Ale novým pozmeňujúcim návrhom sa tiež nerieši problém, ktorý môže vzniknúť po zlúčení týchto dvoch škôl, ktorý som síce už tiež dala v návrhu, ale pretože pani poslankyňa Rusnáková tiež o tomto probléme hovorila, len ho pripomienkujem, že je skutočne potrebné, aby zástupca materskej školy bol vo funkcii zástupcu základnej školy, ktorá preberá vlastne všetky práva a povinnosti voči materskej škole, aby sa nezabudlo akceptovať osobitosť vývoja dieťaťa v predškolskom veku.

Prejdem ku konkrétnym pozmeňujúcim návrhom, kde v článku XI § 63 ods. 4 znie tak ako v spoločnej správe, je to tu, čo povedala pani poslankyňa Tóthová, že za bod č. 37 na koniec textu pripojiť vetu: "Predstaviteľ predškolského zariadenia sa stane štatutárnym zástupcom riaditeľa novovzniknutého subjektu." Myslím si, že pani poslankyňa Rusnáková to tiež rieši týmto spôsobom. Ako som povedala v predchádzajúcom odôvodnení, že treba akceptovať osobitosti výchovy detí predškolského veku.

Môj druhý pozmeňujúci návrh. V článku XII § 3 ods. 1 doplňuje na konci vetu za slovom "školy" slová "a na základe vyjadrenia príslušnej obecnej školskej rady". Týmto zákonom sa vytvárajú obecné školské rady, ktoré však majú veľmi málo kompetencií, ba povedala by som, že žiadne, a týmto im dávam ďalšiu kompetenciu, ktorá, myslím si, im z tohto zákona prislúcha.

Tretí pozmeňujúci návrh sa týka článku XI § 3 ods. 5, ktorý hovorí o podmienkach, za ktorý môže byť riaditeľ vymenovaný. Navrhujem doplniť tieto podmienky o ďalšie dve. Neviem, či tam nebude ešte dakto dávať ďalšie podmienky, a preto si nechcem ani dovoliť navrhnúť pod akými písmenami by mali byť. Síce píšem tu d) a e), ale môžu to byť aj iné písmená, "d) požiadavka morálnej a občianskej bezúhonnosti" a "e) požiadavka ovládania štátneho jazyka". Myslím si, že tieto požiadavky sú v praxi štandardné, bežné a potrebné.

Môj pozmeňujúci návrh č. 4 tiež k článku XII § 4 ods. 3. Za tento odsek vložiť nový, ktorý znie, a práve to sa týka tých základných umeleckých škôl, o ktorých som hovorila: "Obec na základe záujmu aspoň tridsiatich zákonných zástupcov detí zriadi základnú umeleckú školu, kde zabezpečí vyučovanie v odboroch, o ktoré prejavilo záujem aspoň päť detí." Myslím, že som to jasne zdôvodnila v mojom predchádzajúcom príhovore.

Pozmeňujúci návrh č. 5. Článok XII § 4 ods. 11 vo vete "Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku so súhlasom riaditeľa základnej školy, do ktorej sa hlási" vypustiť slová "so súhlasom riaditeľa základnej školy, do ktorej sa hlási". A odôvodňujem to obmedzovaním slobody rodičov rozhodovať o škole, na ktorú chcú svoje dieťa zapísať. Chcem upozorniť, že tak, ako je formulovaný tento paragraf, umožňuje tu aj určitý druh korupcie. Myslím si, že dnes pri zmenšujúcom sa počte žiakov by toto nemalo byť problémom.

Ďalší bod 6. V článku XII § 5 ods. 8 písm. b) doplniť - týka sa to už viac-menej len legislatívnotechnických návrhov: "Poskytuje metodickú a poradenskú činnosť základným a materským školám a školských zariadeniam." Týka sa to odborov školstva. To isté aj v článku XII § 7 ods. 13 doplniť vetu: "Zriaďovateľ vymenuje zástupcu školskej rady, ak je počet zamestnancov menší ako desať." A § 7 v článku XII odsek 15 doplniť, aby starosta alebo primátor mal právo zúčastňovať sa a aj vystupovať na zasadnutiach obecnej školskej rady.

Na záver môjho vystúpenia by som vás chcela poprosiť o podporu mojich pozmeňujúcich návrhov, ale nedá mi, aby som ešte požiadala i o podporu pozmeňujúcich návrhov mojich kolegov, ktorí navrhovali obmedziť funkčné obdobie riaditeľov škôl, či to už bude návrh zo spoločnej správy, alebo či to bude návrh pána poslanca Mikloška, pretože skutočne sa dejú veci, ako napr. teraz médiami prebieha problém školy na Základnej škole v Ružovej doline. A bolo by potrebné, aby funkčné obdobie riaditeľa nebolo nekonečné, ako to bolo za totality, ale aby si každý bol vedomý obdobia, dokedy má byť vo funkcii. Ďakujem vám za pozornosť a poprosím o podporu návrhov. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie v rozprave. Dve faktické poznámky. Pán poslanec Jarjabek ako posledný. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Tóthová má slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa Mušková sa prevažne venovala časti školstvo a poukázala vlastne na to, že táto časť nie je kvalitne spracovaná. Ja vo svojom vystúpení tiež som sa touto časťou najviac zaoberala a poukázala na veci, ktoré tam nie sú. V tom čase pán minister vnútra nebol prítomný a teraz je, takže by som si v tejto súvislosti opätovne dovolila obrátiť pozornosť na skutočnosť, že v časti školstvo sú paragrafy, ktoré s prenosom kompetencie na samosprávu nemajú žiadnu súvislosť, a preto je veľmi otázne - a to je otázka na pána ministra - , ako je možné, že v zákone sú vymedzené kompetencie orgánov štátnej správy - krajských úradov, okresných úradov. A so žiadnymi reflexiami na prenos týchto kompetencií na samosprávu. Podľa môjho názoru to vôbec nemá čo robiť v tomto zákone. A ako predkladateľ mal by skutočne, ak chce predložiť nie zákon, ktorý je veľmi nekvalitný, aby tieto ustanovenia boli vynechané, pán minister. Ja totiž nevidím zmysel. Ja by som vás chcela požiadať, aký zmysel má zakotvovať kompetenciu orgánov štátnej správy v zákone, ktorý vlastne takýto cieľ a ani v predmete úpravy zákona to nie je vymedzené. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade chcem skutočne celkom vážne oceniť prítomnosť pána ministra životného prostredia. A myslím to naozaj celkom vážne, lebo reprezentuje tu fragment našej vlády, je to naozaj všetka česť, pán minister. Myslím to naozaj vážne. Mohli by si z vás zobrať príklad, napríklad pán minister, čo už som o ňom dnes hovoril, takže nebudem. Výnimočne nebudem hovoriť teraz o kultúrnom Talibane, ani o veľkom Talibančíkovi, ale v nadväznosti na slová pani poslankyne Muškovej by som chcel dať pánovi ministrovi vnútra ako garantovi tohto predkladaného zákona jednu veľmi konkrétnu otázku.

Pán minister, máte zrátané, o koľko menej bude základných umeleckých škôl v roku 2002, ako bolo v roku 1998, eventuálne v roku 1989, keď to ešte boli ľudové školy umenia? Skutočne by ma zaujímalo toto číslo a myslím, že by bolo toto číslo aj veľmi veľavravné pre všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa možno o tomto zákone, čo obsahuje, prvý raz dozvedajú teraz po tomto rokovaní v parlamente vzhľadom na skutočne masívnu mediálnu nepodporu informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám tohto zákona. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kanis. Po ňom pán poslanec Cabaj.

P. Kanis, poslanec: Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje prináša závažnú otázku ohľadne deľby pôsobnosti medzi samosprávu hlavného mesta Bratislavy a mesta Košíc na jednej strane a mestských častí týchto miest na strane druhej. Ako dobre vieme, v prípadoch Bratislavy i Košíc medzi mestskými časťami a mestami sú isté spory, ktorých sa priamo týka aj zamýšľaný prechod pôsobností z orgánov štátnej správy na obce. V duchu reformy verejnej správy zodpovedá aj úsilie mestských častí v tom, aby navrhovaný zákon otvoril priestor aj na presun niektorých pôsobností z mesta na mestské časti. Lenže zákon pri dikcii o prechode pôsobností na obce v prípade Bratislavy a Košíc musí vhodným právnym riešením zohľadniť aj možnosť prechodu pôsobností z obce, teda z hlavného mesta Bratislavy a mesta Košice na mestské časti. Bolo by paradoxné, ba aj proti logike reformy a proti súčasnému stavu, ak vykonávanie činností, ako napríklad stavebné konanie, opatrovateľská činnosť a podobne, bolo by z obce, to je v dikcii zákona, z hlavného mesta Bratislavy a mesta Košice, a nie z mestských častí. Bolo by to úplne v rozpore s kľúčovým zámerom reformy verejnej správy. Uvádzam tento príklad len preto, aby bolo jasne vidieť aj význam problému optimálnej deľby pôsobností medzi obec Bratislava, Košice a jej mestskej časti. Ak by zákon nerešpektoval tento problém a primerane ho neriešil, mohla by vzniknúť otázka, či vôbec bude mesto môcť pôsobnosti preniesť na mestské časti. Spoločná správa reaguje na tento problém v bode 22, ale formulácie v bode 22 neprihliadajú na názor mestských častí.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je samozrejmé, že deľba pôsobností medzi mestom a mestskými časťami bude vyjadrená v štatúte hlavného mesta Bratislavy a v štatúte mesta Košice. V súvislosti s prerokúvaným zákonom však ide o to, aby čo najlepšie riešenie deľby pôsobností vzniklo, malo by vzniknúť po dohode, zdôrazňujem, po dohode mesta a mestských častí. Iba takýto postup zodpovedá cieľu reformy verejnej správy. Práve preto dávam za skupinu poslancov tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré vychádzajú z názoru starostov a Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a ktoré si osvojilo aj Združenie miest a obcí Slovenska. Tieto pozmeňujúce návrhy sú novelou zákonov č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky a zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

Na osobitné hlasovanie žiadame zaradiť bod 22 zo spoločnej správy (tlač 1162a).

Pozmeňujúce návrhy:

Po prvé. Za článok XXI zaradiť nový článok XXII v znení: "Zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 523/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1998 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:".

Text § 30 znie: "Podrobnejšiu deľbu pôsobností medzi orgánmi miestnej samosprávy a mestskej samosprávy, ako aj deľbu pôsobností vyplývajúcich zo zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje ustanoví po dohode orgánov mestských častí a orgánov hlavného mesta mestské zastupiteľstvo v štatúte do 31. 12. 2001."

Druhý pozmeňujúci návrh. Za nový článok XXII zaradiť nový článok XXIII v znení: "Zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 109/1993 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:".

Text § 25 znie: "Podrobnejšiu deľbu pôsobností medzi orgánmi miestnej samosprávy a mestskej samosprávy, ako aj deľbu pôsobností vyplývajúcich zo zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje ustanoví po dohode orgánom mestských častí a orgánom mesta mestské zastupiteľstvo v štatúte do 31. 12. 2001."

Pozmeňujúci návrh č. 3. Doterajší článok XXII sa označuje ako článok XXIV. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec Kanis. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj. Konštatujem, že pán poslanec Cabaj nie je prítomný, stráca poradie. Pán poslanec Kužma vystúpi v rozprave. Po ňom pán poslanec Ivan Hudec.

J. Kužma, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, ja som nechcel vystupovať k reforme ako celku, ale predniesť len jeden krátky pozmeňujúci návrh, ale musím na tvrdú demagógiu odpovedať demagógiou. A veľmi tvrdo poviem, že boj centralistov proti tým, ktorí chcú preniesť kompetencie na regióny a obce, nie je ich boj opozície a koalície, ale je to boj poslancov žijúcich v Bratislave a mimo Bratislavy. Môžeme sa tu pozrieť aj na kolegu Budaja, ktorý tiež akosi nie je ochotný niektoré kompetencie preniesť. Ja si myslím, že chceme mať takú istú šancu - a nie sme o nič sprostejší, ako ľudia žijúci v centre - rozhodovať o tom, kde žijeme, čo tam budeme robiť a ako chceme lepšie žiť podľa kompetencií, na ktoré máme nárok. A ešte raz poviem demagogicky, presne tak, ako hovorilo SNS pred voľbami: "Cudzie nechceme, svoje si nedáme." Čiže o svojich regiónoch chceme rozhodovať sami!

A teraz som skončil s demagógiou a predložím návrh. Ide vlastne o zmenu, ktorá súvisí s prenosom právomocí zo štátu v stavebnom konaní na obce. My sme pri stavebnom zákone preniesli právomoci na obce, obce však tieto právomoci nevykonávajú ako právomoc samosprávy, ale ako zástupcovia štátnej správy. Toto sa nám podarilo preniesť pri pozemných stavbách, pri dopravných stavbách sme tento prenos pozabudli v návrhu zákona dať. Čiže tu hovorím veľmi otvorene, že som veľmi dobre počúval pána kolegu Hofbauera z HZDS a mal absolútnu pravdu. Táto kompetencia v tomto návrhu nie je prenesená.

Čiže ja dávam takýto pozmeňujúci návrh: V súvislosti so zmenou tzv. interpelačných pravidiel uvedených v čl. I § 4 ods. 2 je potrebné v čl. II bod 3 § 3 ods. 3 nahradiť slovo "obce" slovami "obce ako prenesený výkon štátnej správy". Čiže týka sa to vlastne dopravných stavieb. Svoje odôvodnenie som predložil a predkladám návrh s pätnástimi podpismi. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky. Štvrtý pán poslanec Baco ako posledný. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Ako prvý - pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Nedá mi nereagovať na môjho skutočne cteného kolegu z výboru pre kultúru a médiá Jožka Kužmu asi v tom zmysle, že my si tu možno nerozumieme v jednej veci. Ja si myslím, že tento zákon nie je len o prenose kompetencií. Nie je o vlastných alebo nevlastných regiónoch, ale je v prvom rade o fungovaní alebo nefungovaní inštitúcií, ktoré v týchto regiónoch sú. A táto debata vyplýva len z ničoho iného ako z toho, že všetci tí, ktorí dávajú pozmeňujúce návrhy, majú strach. Majú jednoducho strach z toho, že tie inštitúcie, ktoré doteraz boli centralistické a teraz sa dostávajú do regiónov, jednoducho nebudú fungovať. Alebo budú fungovať horšie, ako doteraz fungovali. Ale aby som nezostal len pri tomto konštatovaní, možno vlastne pre niektoré inštitúcie je už úplne jedno, ak ešte existujú, kde budú a v akých regiónoch, lebo keďže nefungujú pod centrálou, nemajú peniaze, možno už ani nebudú existovať, keď sa dostanú do regiónov, preto, lebo ten región na ne tiež nebude mať peniaze. Čiže vlastne o nič horšie a o nič lepšie nebudú fungovať ani v tých regiónoch, o to viac, keď vlastne už teraz neexistujú. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec, ja som z vidieka a tiež som podávala pozmeňujúce návrhy a tých zvyšných asi 199 pozmeňujúcich návrhov svedčí o tom, že asi sa tu nechceli preniesť skutočne tie kompetencie na samosprávu. A keby ste vo svojom pozmeňujúcom návrhu boli zaviazali vládu, aby odovzdala na samosprávu s kompetenciami aj financie v takom a takom objeme, tak vám to uverím, čo ste v úvode povedali, a aj vám zatlieskam.