Středa 19. září 2001

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šťastný.

P. Šťastný, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec, viete, tento váš návrh rozhodne ide nad rámec existujúceho zákona. To je prvá vec. Z toho dôvodu si myslím, že o tom nemôžeme rokovať alebo nemôžeme hlasovať. Ja viem, že to nie je nič neobvyklé vo svete, tieto študentské rady na stredných školách. Len bude veľmi dobre treba zvážiť a koniec koncov máme aj v tomto zákone zakotvené, alebo v návrhu zakotvené, že zástupca žiakov bude v rade školy. Áno! V školskej rade. To znamená, že tam isté zastúpenie bude. Z tohto pohľadu možnože by sa o tom uvažovať dalo. A hovoríte tam o tom, že to bude čestné členstvo, ale hneď v nasledujúcej vete hovoríte, že budú odmeňovaní členovia z prostriedkov školy. Nuž potom vám môžem povedať, že v tých 16 až 19 rokoch tam bude bitka o to, kto tam bude. A bude veľmi veľký problém spraviť takú radu, aby tých študentov skutočne z tohto pohľadu zastupovala. Môžem vám povedať, že mám bohaté skúsenosti s organizáciou študentských komôr, senátov na začiatku 90. rokov a ťahá sa to dodnes.

Pokiaľ ide o druhú vec. Ak hovoríme o právnej subjektivite obecných škôl, nazvime to tak, a škôl na úrovni samosprávnych krajov, no tak v každom prípade trvám na tom, aby zástupcovia okresných úradov, krajských úradov tam mali len poradný hlas. Pretože tí sú zamestnancami štátnej správy a z tohto dôvodu už sa nemôže v žiadnom prípade stať, aby mali plné hlasovacie právo. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Danko.

J. Danko, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Najprv trošku vážne. Myslím si, že skutočne tento návrh zákona sa netýka, alebo vlastne pozmeňujúci návrh sa netýka tohto zákona, skôr by som povedal, že to je novela školského zákona. To je po prvé.

Po druhé, ide tam o neplnoletých ľudí, ktorí tým, že budú zástupcami tejto žiackej rady, budú členmi školskej rady, budú mať právo určite tam hlasovať a môžu celkom ovplyvniť zásadné rozhodnutia. Toľko k tomu teda z legislatívneho hľadiska.

Ináč sa mi tá myšlienka páči. Teraz nad rámec toho chcem niečo povedať, lebo ja som si vás teraz predstavil tak ako, že my, čo tu sedíme, by sme boli členmi takej žiackej rady. Viem si predstaviť, ako by sme s riaditeľom školy zatočili, keby niekto z nás dostal zlú známku. Čiže napr. závisí od toho, aké budú mať kompetencie tie žiacke rady. Pretože ak bude mať žiacka rada právo navrhovať odvolanie učiteľa alebo podobné veci, tak, samozrejme, to bude nezmysel. Čiže nezavrhujem samotnú tú myšlienku, pretože vo svete je to tak, ale musí to byť novela zákona, zrejme školského, a musia byť jasne vydefinované kompetencie a právomoci, pretože od toho sa bude odvíjať, či to má zmysel, alebo je to nezmyselné. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Pán predsedajúci, pán minister, ak kolega Andrassy hovoril o týchto pozmeňujúcich návrhoch, mňa len mrzí, že ich nemáme pred sebou, ale možno ešte, kým budem mať vystúpenie, ich dostanem a potom skutočne by asi stálo za úvahu, či nerozšíriť tieto jeho pozmeňujúce návrhy. Pretože je to veľmi zaujímavé, keby tak pred začiatkom vyučovacieho dňa žiaci rozhodovali o tom, či budú mať učiteľa takého alebo onakého, alebo akého chcú riaditeľa školy. Alebo teraz posledný hit, ktorý zaznel z ministerstva školstva, keby tak rozhodovali žiaci o tom, či jogu budú cvičiť, alebo nebudú cvičiť, alebo aké budú mať osnovy a pravidlá. To môže byť celkom zaujímavé.

Ale chcem ti len jednu vec povedať, že zbytočne nadbiehaš momentálne týmto žiakom, pretože oni nateraz nemajú volebné právo. A keď oni dosiahnu toto volebné právo, určite už budeš v politickom dôchodku.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Andrassy, nech sa páči, môžete reagovať.

Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. S radosťou by som stenografické záznamy z vystúpení poslancov Hnutia za demokratické Slovensko odovzdal ich mladým kolegom z Hnutia mladých za demokratické Slovensko, kde práve ich predstavitelia obhajovali na celoslovenskom mládežníckom sneme túto myšlienku a kde práve aj z radov HMZDS vzišla požiadavka, aby takéto študentské rady boli zriadené a existovali. A určite by mali radosť z toho, ako sa vy staviate k ich principiálnym požiadavkám.

Vzťah HZDS k mladej generácii, k autonómnosti aj študentov či už na stredných, alebo vysokých školách bola vyjadrená v roku 1997, keď sa menil zákon o vysokých školách a kde akademický senát, kde aj právo mladých ľudí vstupovať do procesu, ktorý sa deje na vysokej škole, bol obmedzený a toto obmedzenie sa im, samozrejme, páči aj na stredných školách. Chcem povedať, že školské rady, študentské školské rady nevznikajú na základe zákona, vznikajú na základe toho, že sa rozhodnú 15-, 16-, 17-, 18-roční mladí ľudia na strednej škole, že bude takáto rada existovať. Do tohto zákona to vkladáme preto, lebo v tomto zákone sú orgány školskej samosprávy, kde práve táto žiacka, študentská rada si bude voliť svojho zástupcu v školskej samospráve, teda bude legitímne mladý človek zvolený študentmi, ktorý tam bude zastupovať ich pohľady.

Tie návrhy, ktoré ste, alebo pripomienky, ktoré ste hovorili k personálnym otázkam, sú absolútne nezmysly, tak ako väčšina tých pripomienok, o ktorých ste hovorili, pretože takéto kompetencie žiacka rada vôbec nebude mať. Ona sa bude vyjadrovať najmä k tomu, ako bude prebiehať aj výchovno-vzdelávací proces. Bude sa vyjadrovať, nebude to schvaľovať. Bude sa vyjadrovať k tomu, ako zriadiť školský poriadok, ako by sa mali správať mladí ľudia. Teda potierate právo mladého človeka povedať svoj názor. (Reakcia z pléna.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bauer. Pripraví sa pán poslanec Brocka. (Ruch v sále.)

R. Bauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, proces reformy verejnej správy začal podľa mňa v roku 1990, keď bola zriadená miestna samospráva a zvolení predstavitelia miest a obcí, v podstate beží odvtedy jedenásty rok. V niektorých obdobiach, v niektorých rokoch viacej stagnoval, niekedy sa pohýnal viacej dopredu, teraz má šancu tento proces urobiť pomerne značný krok dopredu. Samozrejme, že prijatím tohto zákona a ďalších zákonov, ktoré súvisia s reformou verejnej správy, proces reformy verejnej správy sa neskončí, ale bude ďalej pokračovať a je možné a aj dnes sa to tak vníma aj vo vyspelých krajinách, že je to vlastne taký nepretržitý proces modernizovania a zlepšovania, zefektívňovania verejnej správy všeobecne.

Oceňujem všetky tie príspevky, ktoré uznávajú potrebu pokračovania v procese reformy verejnej správy, ktoré priznávajú, že aj vlastne za minulej vlády sa chystala takáto reforma, a ktoré vlastne sú týmto spôsobom konštruktívne. Naproti tomu tie príspevky, ktoré odmietajú tento zákon a navrhujú ho vrátiť a pokračovať až po voľbách, tak vlastne nie sú konštruktívne a tie popierajú potrebu pokračovania v tejto reforme a sú v podstate politicky účelové, pretože niekedy tá argumentácia z opozície sa opiera o programové vyhlásenie vlády. Tak chcem povedať, že toto je v súlade s programovým vyhlásením vlády.

Chcem nadviazať na svoj príspevok v prvom čítaní, keď som avizoval, že navrhneme procedúru, ktorá by zabezpečila, aby tieto zákony po určitom čase boli bez chýb a mali presné, precízne formulácie, tzv. čistiaci proces. A chcem navrhnúť uznesenie Národnej rady. Jeho podstata je v tom, že novelizovať tieto zákony, spresňovať teraz všetky zákony súvisiace s reformou verejnej správy, by sa novelizovali len raz za rok, ale aby vláda pripravila takýto balík návrhov raz za rok, vyhodnotila všetky, počas celého roku vlastne zbierala takéto návrhy, vyhodnotila ich a naraz potom predložila Národnej rade s takým cieľom, aby po niekoľkých rokoch, po dvoch, troch rokoch, po štyroch rokoch, vlastne tie zákony boli bez chýb, boli presne formulované. Čiže to myslím pod tým čistiacim procesom.

Je samozrejmé, že pri skrátenom legislatívnom konaní je veľa a pri takomto zložitom zákone je veľa chýb a proste veľa detailov. Nie je možné presne domyslieť a že určite už po schválení tohto zákona sa objavia návrhy na jeho novelizáciu. Tak aj v snahe predísť tomu, aby sa tento zákon a ďalšie zákony, ako nasleduje napr. zákon o rozpočtových pravidlách, aby sa proste novelizovali takto per partes (postupne) počas celého roku. A aj vzhľadom na to, že vlastne ten legislatívny proces sa skutočne zrýchľuje, čo sa týka kvantity, a musíme si postaviť nejaké pravidlá, aby sme sa tomu trošku bránili, tak navrhujem, aby sme proste neakceptovali každý takýto návrh a pokus o zlepšovanie, ale aby sme sa vlastne dohodli takýmto uznesením, že sa to bude priebežne zbierať, vyhodnocovať a že vláda vlastne raz za rok takýto návrh novely tohto balíka zákonov predloží Národnej rade.

Ten návrh na uznesenie Národnej rady znie takto: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky vyhodnotiť platné zákony súvisiace s reformou verejnej správy a predložiť Národnej rade každoročne k 30. marcu návrh legislatívnych opatrení." Pod tým myslím nielen kompetenčný zákon, ale aj všetky zákony, ktoré teraz budú nasledovať, ale plus aj ďalšie zákony, ako napr. zákon o podpore regionálneho rozvoja alebo pripravovaný zákon o cestovnom ruchu, alebo tie, ktoré sa takto priamo týkajú reformy verejnej správy. A navrhujem k 30. marcu, lebo jednak účinnosť začína 1. januára, čiže hneď vlastne po vytvorení, kreovaní samosprávy vyšších územných celkov už budú určite nejaké návrhy na zlepšenie. A jednak kvôli tomu, aby budúci rok sme stihli ešte vlastne do konca prvého polroka tieto návrhy prerokovať a prijať novelizáciu týchto zákonov, ale potom ďalší rok až teda k 30. marcu. Som presvedčený, že po niekoľkých takýchto krokoch, dvoch-troch, že sa skutočne podarí tieto zákony dostať do takej podoby, že nebude potrebná ich častá novelizácia.

Pre úplnosť chcem povedať, že to je vlastne procedúra, ktorá nie je ako originálna, ale ktorá sa použila aj v Poľsku a tie skúsenosti z toho sú veľmi dobré, veľmi sa takáto procedúra osvedčila. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami - traja, posledná je pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči.

J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Bauer, ja mám obavy, aby to nebol krok vpred, ale dva kroky vzad. Na takéto vyjadrenie ma inšpirovalo vystúpenie Leninskej iskry. My nie sme proti prenosu kompetencií na samosprávu, nie sme za to, aby sa tento krok odďaľoval, ale sme za to, aby sa tento krok veľmi dôkladne pripravil. Sú dve možnosti, ako preniesť kompetencie na samosprávu zo štátnej správy, buď po častiach, alebo, po slovensky povedané, per partes a potom tento krok treba aj v zákone časovo rozfázovať, alebo komplexne, a o toto ste sa vy pokúsili, len ten pokus bol veľmi chabý a nefundovaný. Sami uznávate a tým, že podávate pozmeňujúce návrhy, nepriamo priznávate, že do komplexnosti tohto legislatívneho návrhu veľa chýba.

A tá nekomplexnosť, neprincipiálny prístup nás bolí, pretože mnohí z nás budú priamo v praxi tento zákon v krátkom čase vykonávať. Čo s tými problémami, ktoré už teraz vidíme a na ktoré poukazujeme, kto ich bude potom riešiť? Ako sa budú tieto problémy odsúvať? Ako sa na ne budú nabaľovať ďalšie problémy? Ako bude môcť samospráva fungovať aj smerom k rozvoju obce, rozvoju regiónu? Skutočne bude fungovať ten multiplikačný efekt, na ktorý stále poukazujem?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán kolega Bauer, tieto pokusy o zákony, ktoré tu prerokúvame, vznikali za veľkých pôrodných bolestí a za prudkých kŕčov okolo pána splnomocnenca vlády Nižňanského a výsledkom sú tieto chaotické dokumenty, ktoré tu teraz preberáme. Takže nie je zrozumiteľné, čo si sľubujete od každoročnej revízie úspešnosti. Už dopredu môžeme povedať, že to úspešné nebude, pretože vykazujú také obrovské množstvo nejasností, všetky tieto dokumenty a kompetenčný zákon predovšetkým, že v priebehu jedného roka to nebude ani možné odskúšať a overiť, že čo z toho naskočilo pozitívne a čo negatívne. Navyše evokuje to myšlienku priebežnej, permanentnej revolúcie, pretože každý rok revidovať série zákonov je ťažko predstaviteľné pre ľudí, ktorí vedia, čo je to legislatívny proces.

Čo sa týka hypotéz o turistickom rozvoji a o regionálnom rozvoji, viete, dneska práve rokuje vláda o 20-percentnom zvýšení plynu a o definitívnom zrušení jadrových elektrární. To sú doslova sekery položené na korene hospodárstva tohto štátu. Takže to, čo dneska vláda odsúhlasí, tak to vlastne dokumentuje iba hospodársku deštrukciu. Nebude treba novelizovať ani prerokovať znovu ani zákon, ani dokument o turistike, ani o regionálnom rozvoji. Nebude čo rozvíjať, nebude hlavne za čo, ak, samozrejme, to bude prijaté. Pani Schmögnerová a Ivan Mikloš zrejme sa o to zasadia, aby to prijaté bolo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Ja som veľmi rada, pán poslanec, že ste aj vy priznali vo svojom vystúpení, že skrátené legislatívne konanie nie je najvhodnejším procesom na prerokúvanie takéhoto dôležitého zákona. Nakoniec aj vaše uznesenie, ktoré ste tu navrhovali, svedčí o tom, že ani vy, nehovorím o vás konkrétne, ale ako o koaličných poslancoch, nie ste s mnohými časťami tohto návrhu zákona spokojní.

Ja chápem toto vaše uznesenie, ale myslím si, že nebude realizovateľné, pretože si myslím, že je povinnosťou vlády, alebo istým spôsobom je aj nadbytočné, pretože je povinnosťou vlády reagovať na stav, ktorý je v teréne. A ak sa zistia a ja som presvedčená, že sa veľmi rýchle zistia nedostatky tohto návrhu zákona, že sa bude musieť na to reagovať a okamžite sa bude musieť novelizovať. A možno nebude treba novelizovať všetky zákony, ale len, čo ja viem, štyri z nich. Takže to vaše uznesenie chápem ako taký pocit viny trochu z vašej strany, že cítite aj vy nedokonalosti tohto návrhu zákona.

A to, že to nie je vhodné prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní, to nakoniec si vám dovolím prečítať stručne aj z reakcie ZMOS-u, ktorý hovorí: "Vzhľadom na časovú tieseň, materiál bol ZMOS-u doručený necelých 24 hodín pred rokovaním Rady vlády Slovenskej republiky pre verejnú správu, nebolo možné posúdiť návrh zákona v Rade ZMOS-u, ktorá zasadá až 19. a 20. septembra." Čiže vlastne dnes, zajtra a možno ich pripomienky, ktoré chcú dať, už budú bezpredmetné, lebo sa takto ponáhľate, aby rýchle-rýchle tento návrh zákona bol schválený.

Takže my sme neboli proti presunu kompetencií, ale proti tempu, akým ste to predložili, a kvalite spracovania.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bauer, môžete reagovať. Nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Pani poslankyňa, máte pravdu, že vláda má povinnosť vlastne reagovať a predložiť aj sama od seba návrh na novelizáciu zákonov, keď vidí, že niečo nie je v poriadku. Mne skôr išlo o to, aby proste takéto novely neboli príliš časté a takisto aby aj poslanecké návrhy vlastne neboli mimo tohto uznesenia, čiže aby sa vlastne zjednodušila práca parlamentu. A nemyslím si, že týmto uznesením zavádzame nejakú permanentnú revolúciu, ako hovoril pán poslanec Hofbauer, pretože možno po dvoch-troch takých pokusoch sa dospeje k stavu, keď to vyhodnotenie platných zákonov bude také, že áno, zákon je v poriadku a nie je potrebné ho novelizovať. A tým vláda proste predloží takéto vyhodnotenie a nepredloží žiadny návrh na novelizáciu. Čiže tento proces alebo takáto procedúra môže skončiť po troch rokoch, že nebude to permanentne, teraz neviem, na desiatky rokov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, milí kolegovia, nie je to pre pána ministra vďačná úloha prichádzať s takýmto návrhom zákona. Nielen preto, že sa stretáva s takou kritikou časti poslaneckého zboru, alebo najmä opozície, ale najmä preto, že z prijatia tohto zákona nehrozí nejaký rast preferencií či jeho osoby, alebo celej vlády. Dokonca ani nehrozí nejaká mimoriadna vďačnosť alebo vôbec vďačnosť od tých, ktorých sa to bude týkať, od samosprávy. A možno ani od občanov, lebo z krátkodobého hľadiska oni nepocítia tie pozitívne účinky. Ale ja si myslím, že to je súčasťou každej dôležitej reformy a že to je aj výrazom istej zodpovednosti, že o týchto veciach hovoríme, ich predkladáme a snažíme sa veci meniť.

Ja by som v tejto súvislosti chcel oceniť prístup alebo vystúpenie pána poslanca Krajčiho. Ja som bol milo prekvapený tým, keď on hovoril o tom, že si pamätá, že na týchto veciach, ešte keď on bol ministrom, sa urobilo kus práce. Beriem isté výhrady k tomu, že rokujeme v skrátenom konaní a nebolo dosť času. Iste, na mnohé veci sme nemali toľko času, ako je bežné alebo ako bolo potrebné. Ale jednoducho tí, ktorí sa tým otázkam venovali alebo vedia, o čo ide, tak musia priznať, že jednoducho istý kus práce sa tu urobil aj predtým.

Ja by som však chcel využiť tento čas na predloženie niekoľkých pozmeňujúcich návrhov, keďže by som nerád opakoval veci, ktoré tu už iní povedali, najmä zo sociálnej oblasti. Cieľom reformy verejnej správy práve v tejto oblasti je to, že chceme, aby bolo sociálnych služieb viac, aby sa poskytovali bližšie k občanovi, aby si prípadne občan mohol vybrať. No a aby to tak bolo, a myslím si, že tak, ako je ten návrh spracovaný alebo predložený, tak si myslím, že sa rýchlejšie priblížime k tomu cieľu vtedy, ak snemovňa schváli moje pozmeňujúce návrhy, ktoré by som si dovolil prečítať.

Ich obsahom je to, alebo teda sledujem to, aby obce boli zodpovedné za všetky sociálne služby pre starších občanov, občanov, ktorí sa ocitnú v sociálnej núdzi. Samosprávny kraj, ten by mal byť zodpovedný za všetky ostatné služby pre občanov zdravotne postihnutých, pre deti a rodiny v kríze, pre ľudí bez domova či ľudí závislých. Zodpovednosť znamená, že príslušný orgán verejnej správy nielenže vytvára podmienky na existenciu optimálnej siete potrebných služieb, ale že poskytuje aj finančné prostriedky prevádzkovateľovi služieb za občana, ktorý danú službu potrebuje.

No a moje pozmeňujúce návrhy. Navrhujem nové znenie § 112d ods. 1, to je k časti 8, ktorou novelizujeme zákon č. 195/1998 o sociálnej pomoci. Odsek 1: "(1) Domovy, penzióny pre dôchodcov, domovy dôchodcov a zariadenia opatrovateľskej služby, ktoré zriadil príslušný krajský úrad a okresný úrad v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a kontrolnej pôsobnosti podľa predpisov platných do 31. marca 2002, prechádzajú do samostatnej pôsobnosti príslušnej obce."

Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s tým predchádzajúcim. V § 112e ods. 2 vypustiť slová "uvedené v prílohe číslo 12".

Ďalší pozmeňujúci návrh: Nové znenie § 112e ods. 5: "(5) Domovy sociálnych služieb pre deti s poskytovaním starostlivosti denne a týždenne a domovy sociálnych služieb pre dospelých, ktoré zriadil príslušný krajský úrad podľa predpisov platných do 31. marca 2002, prechádza ako samostatná pôsobnosť samosprávnemu kraju. Za príslušný samosprávny kraj sa považuje samosprávny kraj, na ktorého území má sídlo príslušné zariadenie sociálnych služieb."

Prijatie týchto pozmeňujúcich návrhov však súvisí, alebo je potrebné v tej súvislosti urobiť drobné zmeny alebo s tým súvisiace zmeny aj v čl. I vládneho návrhu zákona o prechode pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje, a preto navrhujem v § 2, to je k čl. I, v § 2 písm. d) bod 1 nahradiť text v zátvorke novým textom "(domov dôchodcov, zariadenie opatrovateľskej služby)".

A posledný pozmeňujúci návrh v tej súvislosti alebo v tom kontexte. V § 3 písm. e) bod 1 v zátvorke nahradiť slová "domov dôchodcov" slovami "zariadenie chráneného bývania" a slová "zariadenie opatrovateľskej služby" slovami "domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť denne". Všetky tie pozmeňujúce návrhy spolu navzájom súvisia, čiže predkladám ich s tým, že sa bude o nich hlasovať spoločne.

Zároveň žiadam vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy bod 31 a odporúčam ho neschváliť. Je to otázka, ak som v predchádzajúcom vystúpení navrhoval presúvať viac právomocí na obce a vyšší územný celok, teraz navrhujem, aby niektorá kompetencia zostala na štátnej správe, konkrétne na ministerstve sociálnych vecí, t. j. aby predpis, ktorý rozhoduje, resp. ktorý by určoval minimálne štandardy kvality poskytovaných služieb a prípadne finančných normatívov pre jednotlivé služby, navrhujem, aby naďalej zostalo vydávanie tohto predpisu, aby naďalej zostalo v kompetencii ministerstva sociálnych vecí. V súčasnosti takýmto predpisom je vyhláška ministerstva č. 161/1999, ktorá slúži na poskytovanie finančného príspevku neštátnym subjektom. A navrhujem to preto, lebo takýto predpis napríklad aj v zdravotníctve, v zdravotníckej starostlivosti, v otázke stanovovania ceny bodu za jednotlivé zdravotnícke úkony nepresúvame na vyššie územné celky, ale bude stále v kompetencii ministerstva zdravotníctva. Ďakujem za vašu pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako jediný s faktickou poznámkou - pán poslanec Engliš. Nech sa páči, máte slovo.

A. Engliš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Zaujímalo ma vyjadrenie pána poslanca, že s prijatím tohto zákona nehrozí rast preferencií pre pána ministra a jeho politickú stranu. Zdôrazňujem SDKÚ. Aby nedošlo k omylu, teraz je pán Šimko minister, síce vlastne neviem, ani za koho je, či vlastne za SDK, alebo SDKÚ, ale v každom prípade viem, že je členom a funkcionárom SDKÚ, takže z tohto mu asi nehrozia, to je pravda, preferencie, ale myslím si, že tie preferencie im idú skôr za niečo iné, nielen za toto dole.

Vrátim sa však k myšlienke, myslím si, že myšlienku, ktorú ste, pán poslanec Brocka, navrhovali, aby obce boli zodpovedné za sociálne služby pre starších občanov a samosprávny kraj pre ostatných občanov, nie je zlá myšlienka. To musím konštatovať, je zaujímavá teda z hľadiska zjednodušenia riadenia. Ale ako to bude s financovaním? Ak napríklad môže sa stať aj to, že obecní konšeli sa zhodnú, že o babičky zo susedných obcí, nech sa stará o babičky zo susedných obcí ich obec. Aj keď teda z hľadiska financovania je mi jasné, že môže to byť dokonca výhodnejšie, keď to bude z tých susedných obcí. Čiže ak by sa vyriešil tento problém, ale aby to bolo ošetrené. Je to síce už, hovorím, určitým spôsobom ošetrené, tak si myslím, že stojí to určitým spôsobom za podporu.

V každom prípade to však tento váš návrh vlastne podporuje to, čo my tu hovoríme, že vlastne ani vo vlastných radoch tí, ktorí to predkladajú, si neošetrili niektoré myšlienky, ktoré by stáli za hriech. Preto musíte podávať takéto návrhy. Myslím si, že je škoda, že sa o tom nehovorilo predtým, aby to už bolo zakotvené, ak je to teda skutočne myšlienka taká, ako ste hovorili, a podporená aj financovaním.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšia v rozprave vystúpi... Pán poslanec, čas, vždy. Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Len na otázku pána Engliša by som chcel reagovať, či nehrozí, že napríklad ak obec bude mať domov dôchodcov, či nehrozí, že bude prednostne umiestňovať svojich občanov, občanov tej obce. Nehrozí, toto sa dá ošetriť a to je nie že jednoduché, ale dá sa to riešiť práve prostredníctvom účelovej delimitačnej dotácie. Dnes štát vynakladá na tieto služby rádovo asi 3 mld. korún. Z toho pre starých občanov je to 1,5 mld. To znamená, každá obec podľa počtu svojich starších občanov dostane isté prostriedky na služby, ktoré sa budú týmto ľuďom poskytovať. Ak by starosta v obci umiestňoval len svojich občanov, tak by tie prostriedky nestačili ani na prevádzku toho zariadenia. Čiže jednoducho v jeho záujme bude získať do toho zariadenia, tak ako doteraz, aj iných občanov, lebo s nimi nepríde 250 korún na hlavu, ako on dostane vo svojej obci na jedného staršieho občana, ale môže dostať 5 tisíc, 10 tisíc korún, čiže jednoducho dá sa vyriešiť. Ale to podstatné, čo sa týmto návrhom sleduje, že jednoducho toto je dôsledný princíp subsidiarity, že to, čo dokáže lepšie robiť pre jednotlivca rodina alebo obec, tak by sa malo robiť tam, a to, na čo rodina, obec nestačí, by mal robiť niekto, kto je vyšší, ale pritom teda stále bližší ako štát, a to je vyšší územný celok.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšia v rozprave je pani poslankyňa Rusnáková. Pripraví sa pani poslankyňa Záborská.

E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúce návrhy k tlači 1162. Najprv by som chcela poprosiť pána spoločného spravodajcu, aby si poznačil, že žiadam osobitne hlasovať o bode č. 37 spoločnej správy, pretože v rámci mojich pozmeňujúcich návrhov budem predkladať pozmeňujúci návrh, ktorý bude dopĺňať návrh uvedený v spoločnej správe, a budem ho skvalitňovať.

Môj prvý návrh sa týka čl. XIII, v bode 3 § 2 v ods. 4 sa navrhovaná druhá veta nahrádza novým znením: "Predškolské zariadenia možno spájať do právnickej osoby na základe žiadostí predškolských zariadení." Zdôvodnenie môjho návrhu je takéto: V pôvodnom návrhu textu bolo navrhnuté, že sa materské školy, t. j. predškolské zariadenia, môžu združovať po súhlase zriaďovateľa. Vzhľadom na to, že materské školy nemajú právnu subjektivitu, nemôžu sa teda združovať alebo zlučovať, spájať z vlastnej vôle, môže to urobiť len zriaďovateľ. A na to, aby to zriaďovateľ spravil, je potrebné, aby sa prejavila vôľa týchto predškolských zariadení na spojenie. Preto navrhujem, aby sa predškolské zariadenia mohli spájať do právnickej osoby na základe žiadosti, pretože ostatné je už vecou zriaďovateľa.

Ďalší návrh sa týka článku XI. Prvý návrh. Pred bod 1 sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: V § 2 ods. 1 sa za slová "základná škola" vkladajú slová "základná škola s materskou školou". Ďalšie body sa prečíslujú. Návrh zdôvodňujem takto: Vzhľadom na to, že v § 63 ods. 4 budeme riešiť možnosť zlučovania základnej školy s predškolským zariadením, je potrebné pomenovať nový typ školy, ktorý vznikne. Vzhľadom na to, že pôjde o základnú školu s materskou školou, následne týmto názvom budeme vyjadrovať situáciu, že ide o zariadenie, ktoré je súčasťou základnej školy, a budeme ho v rámci siete škôl a školských zariadení vnímať osobitne. Materská škola bude materskou školou základnej školy. To znamená, že bude mať vlastný život, vlastný chod, len bude pod jednou strechou, a to pod strechou základnej školy.

Ďalší návrh. V bode 2 v § 63 ods. 4 znie: "(4) Základná škola, ktorá nespĺňa požiadavky podľa ods. 3 písm. a), sa môže spojiť do jednej právnickej osoby s predškolským zariadením zriadeným jedným zriaďovateľom. Súčasťou tejto základnej školy je aj materská škola, ktorá sa naďalej vedie v sieti škôl a školských zariadení ako materská škola základnej školy. Na túto základnú školu prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov dňom spojenia." V tomto texte sa odzrkadľuje niekoľko úprav. Prvá úprava spočíva v tom, že hovoríme, že sa môže spájať základná škola s predškolským zariadením, a nie hociktorá škola. V tomto prípade nie málotriedka s málotriedkou. Hovoríme o tom, že základná škola sa môže spájať, teda neudávame to ako povinnosť. A ďalšia zmena hovorí o tom, že súčasťou tejto základnej školy je aj materská škola, ktorá získava nové pomenovanie.

Ďalší návrh sa týka bodu 2. V § 63 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie: "(7) Riaditeľ spojenej základnej školy s materskou školou vymenuje zástupcu riaditeľa školy pre materskú školu, ktorý spĺňa odbornú a pedagogickú spôsobilosť určenú osobitným predpisom", odvolávka na 3ac), "a na ktorého sa vzťahujú požiadavky miery vyučovacej povinnosti ako na učiteľa materskej školy." Poznámka k odkazu 3ac) znie: "Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov v znení neskorších predpisov."

Zdôvodnenie návrhu: Zámerom návrhu je dodržiavanie odbornej a pedagogickej spôsobilosti toho pracovníka, ktorý bude viesť materskú školu, ktorá bude existovať ako materská škola základnej školy. Riaditeľ základnej školy bude riadiť aj túto súčasť základnej školy. Ide nám o to, aby tento osobitný systém života, ktorý bude v materskej škole prebiehať, viedol taký zástupca základnej školy, ktorý bude mať primeranú pedagogickú spôsobilosť určenú osobitným predpisom.

Návrhy k zmene v čl. XII. Návrh znie: V bode 4 § 4 sa za ods. 13 vkladá nový ods. 14, ktorý znie: "(14) Obec, ktorá nezriadi alebo zruší základnú školu, je povinná hradiť náklady vo výške 75 % spojené s prepravou žiaka z miesta jeho trvalého bydliska do základnej školy, ktorú žiak navštevuje." Ďalšie odseky sa prečíslujú. Týmto návrhom sa pre obec zavádza nová povinnosť, a to hradiť cestovné náklady žiaka v uvedenej výške, ktorá je v Slovenskej republike obvyklá na hradenie cestovného pre žiakov, a to s cieľom zabezpečenia povinnej školskej dochádzky. Opakujem, v tých prípadoch, ak žiak dochádza v rámci povinnej školskej dochádzky do inej obce, alebo sa v danej obci zrušila základná škola a žiak prechádza na inú školu.

Ďalší návrh sa týka bodu 5. V bode 5 § 4a ods. 13 sa za slovo "schvaľuje" vkladá slovo "návrh". Samosprávny kraj podľa tohto návrhu schvaľuje návrh zmluvy o nájme školských budov a iných priestorov, ktorých je zriaďovateľom. Návrh nadväzuje aj na obdobnú úpravu pri schvaľovaní návrhu zmluvy obcou.

Ďalšie dva návrhy sú technického charakteru, a preto budem odporúčať spoločnému spravodajcovi, aby o nich dal hlasovať naraz. V bode 7 v § 5a ods. 8 sa písmená g), h), i) označujú ako písmená c), d), e). V bode 7 v § 5a ods. 9 sa písmená f), g), h), i), j) označujú ako písmená a), b), c), d), e).

Ďalší návrh sa týka bodu 12. Za bodom 12 sa vkladá nový bod 13, ktorý znie: § 6a znie:

"(1) Ministerstvo zriaďovateľovi, ktorý zruší školu alebo školské zariadenie bez vyradenia zo siete škôl a školských zariadení ministerstvom, uloží pokutu do 100 000 korún podľa všeobecných predpisov o správnom konaní." (Odvolávka na bod 5.) "Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

(2) Ministerstvo pri ukladaní pokút prihliada najmä na závažnosť a následky protiprávneho konania.

(3) Pokutu možno uložiť do jedného roka, keď sa ministerstvo dozvedelo o tom, kto sa porušenia dopustil, najneskôr však do 3 rokov odo dňa, keď bola povinnosť porušená."

Ďalšie body v čl. XII sa prečíslujú. Zdôvodnenie tohto nového ustanovenia je takéto:

Vzhľadom na to, že niekoľkokrát došlo k zrušeniu školy bez toho, aby ministerstvo školstva dalo schválenie na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete škôl, je neprípustné, aby nám začali byť zo siete škôl a školských zariadení vyraďované školy, na čo nebol súhlas. Aby k takýmto krokom nemohlo dôjsť, navrhujem sprísnený režim, aby ministerstvo mohlo udeľovať pokutu za takéto protiprávne konanie v oblasti vzdelávania.

Ďalší návrh sa týka bodu 13. V bode 13 v § 7 ods. 8 sa za poslednú vetu dopĺňa tento text: "Pri spojenej základnej škole s materskou školou sa ustanoví nová rada školy, ktorej členmi sú aj zvolený zástupca rodičov detí materskej školy a zvolený zástupca pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov materskej školy." Týmto ustanovením sa zabezpečuje, že rodičia detí materskej školy, ktorá bola včlenená do základnej školy, a jej pedagogickí a ostatní zamestnanci nestrácajú zrušením rady školy materskej školy právo zasahovať do riadenia základnej školy, s ktorou sa materská škola spojila. Je preto nevyhnutné zvoliť novú radu školy. Hovorím o rade školy spojenej základnej školy s materskou školou, aby rodičia a zástupcovia pedagógov a ostatných zamestnancov mohli mať vplyv na chod a riadenie školy, súčasťou ktorej sa ich škola stáva.

Ďalší návrh sa týka čl. XII bodu 3. V bode 3 v § 3 ods. 4 sa za slovami "vyjadrenie zriaďovateľovi" vypúšťajú slová "alebo hlavnému školskému inšpektorovi". Riaditeľ školy a školského zariadenia sa môže podľa návrhu zákona odvolať aj bez návrhu rady školy, a to na základe dvoch krokov. Na základe návrhu hlavného školského inšpektora alebo kontrolného orgánu zriaďovateľa, ktorý zistí závažné nedostatky. Zákon navrhuje, aby si hlavný školský inšpektor, skôr ako navrhne odvolať riaditeľa školy a školského zariadenia, vypýtal stanovisko alebo vyjadrenie rady školy. V spoločnej správe je návrh, aby sa táto kompetencia presunula z hlavného školského inšpektora na zriaďovateľa. Tento návrh ho ešte dopĺňa, teda jeho úpravu v bode 4. Úlohou hlavného školského inšpektora je predložiť zistenia, ktoré má, príslušnému zriaďovateľovi, a navrhnúť mu krok odvolania, ak to považuje za nutné. Myslím si, že nie hlavný školský inšpektor je ten, kto by mal vymáhať stanovisko od rady školy, ale je to záležitosť zriaďovateľa, ktorý by mal chcieť poznať stanovisko rady školy.

Posledný návrh sa týka čl. XII bodu 3. V bode 3 v § 3 ods. 1 sa dopĺňa písm. h), ktoré znie: "h) koncepčný zámer rozvoja školy a školského zariadenia najmenej na dva roky (§ 7 ods. 3)". Zdôvodnenie uvedeného návrhu: Riaditeľ predkladá rade školy správu za uplynulé obdobie, ako narábal s majetkom školy a aké dosiahol výchovno-vzdelávacie ciele, ale, samozrejme, predkladá aj plán, ako zabezpečí organizačne, majetkovo, finančne nasledujúci školský rok. Rada školy v jednom z paragrafov pôvodného zákona, ktorý novelizujeme, má právo vyžiadať si na prerokovanie aj koncepčné zámery rozvoja školy. Avšak medzi povinnosťami riaditeľa toto ustanovenie nefiguruje. To znamená, že by sa mohlo stať, že riaditeľ školy odmietne rade školy predložiť koncepčný zámer rozvoja školy. Preto teda zabezpečujeme toto ustanovenie z nového pohľadu, to znamená, že riaditeľovi ukladáme novú povinnosť, aby rade školy predložil koncepčný zámer rozvoja školy a školského zariadenia najmenej na dva roky.

Samozrejme, môžeme hovoriť o tom, že ak je funkčné obdobie rady školy štyri roky, že rada školy môže požiadať aj o obdobie štyroch rokov, aby riaditeľ predstavil svoje koncepčné zámery, ale môže to byť aj na viacej rokov. To už ponechávame na rozhodnutí samotnej rady školy. Myslím si, že je dobré, že riaditelia škôl budú mať povinnosť predkladať nielen správy a informácie, ako pripravujú nový školský rok, ale budú povinní sa zamyslieť nad organizáciou chodu školy aj koncepčne, to znamená s výhľadom na niekoľko rokov dopredu.

To sú všetky moje pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Šťastný.

P. Šťastný, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pani poslankyňa Rusnáková tu prezentovala jednu zaujímavú vec, a to je náhrada, vlastne to, čo som sa pýtal, kto to bude platiť. To je náhrada cestovného za deti, ktoré budú dochádzať do inej ako do miestnej školy, resp. po zániku miestnej školy. No ale s niečím podobným sa doteraz nevedelo vysporiadať ani ministerstvo, teda štát - a teraz to prechádza na obec? Pýtam sa, nie je to tak trošku diskriminácia tých daňových poplatníkov, ktorí deti nemajú? Proti tomuto sa jednoducho môžu ohradiť a ja viem, že z hľadiska, neviem, pohľadu ľudského je to skutočne a z hľadiska toho, že chceme vychovávať tú mladú generáciu, tak sa to dá zdôvodniť. Ale pýtam sa, prečo toto nezostáva v kompetencii štátu, pokiaľ ide o takéto úkony?

Pokiaľ ide o ten koncepčný zámer, ja si myslím, že tu padol včera jeden pozmeňujúci návrh, mám dojem, že od pána poslanca Mikloška, kde sa hovorí o funkčnom období riaditeľa školy. V tom prípade by bolo hádam lepšie to zovšeobecniť, že by to nebolo vyjadrené istým počtom rokov, ale že by to bolo vyjadrené ako predloženie koncepčného zámeru na funkčné obdobie. To je druhá taká poznámka k tomu.

A pokiaľ ide o zrušenie školy, nie som presvedčený o tom, že by sa ministerstvo nemalo dozvedieť o zrušení školy až dodatočne, ja neviem, za rok, za dva alebo za tri. Veď je tam predsa nejaká inšpekcia, ktorá musí minimálne raz do roka s tými školami komunikovať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Súhlasím s mnohými pozmeňujúcimi návrhmi pani poslankyne Rusnákovej. Sama som chcela upozorniť na to, že materská škola, pokiaľ bude jej kompetencia preložená pod obce, je ohrozená a je možnosť práve týmto zlučovaním so základnou školou mnohé materské školy zachrániť.

Takisto aj zmena smerom k prihliadnutiu na fungovanie materských škôl ako inštitúcií vychovávajúcich deti predškolského veku aj po zlúčení základnej školy je veľmi dobrá, pretože skutočne je tu ohrozená táto možnosť výchovy, lebo vedenie školy zostane iba na základnej škole. Riziko pri zrušení základnej školy v obci, že rodičia nebudú mať na platbu cestovného, je veľké a takéto riešenie, ako navrhla pani poslankyňa, je síce voči rodičom veľmi "ľúbivé", ale ani doteraz štát nehradil žiakom cestovné. Ba naopak, všetci si dobre pamätáme z nedávnej minulosti, že práve cestovné sa prudko pre tieto deti zvýšilo, a neviem, kde obec, ak štát nemal doteraz financie, zoberie tieto peniaze. Neviem, či budú mať zlaté bane. A rada by som počula pána ministra, že sa zaviaže, že tieto financie vybojuje pre samosprávu, práve pre školstvo, ale keď to doteraz neurobil, pochybujem, že sa mu to podarí urobiť aj v budúcnosti.

Vidíme, že aj pani poslankyňa, ktorá mala možnosť vystúpiť a podala svoje návrhy vo výbore, podáva ďalšie návrhy tu v pléne, lebo tento zákon skutočne skrýva mnoho "záludností" a takýto krátky čas na vypracovanie a schválenie tohto zákona je obrovská nezodpovednosť, a preto vyzývam vládnych poslancov, aby... (Zaznel zvuk časomiery.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP