B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, pani poslankyňa mala viaceré návrhy. Ja sa môžem vyjadriť len k jednému vzhľadom na čas, ktorý mám k dispozícii. Uvádzala, že skôr ako inšpektor navrhne odvolať riaditeľa, má možnosť dostať stanovisko rady školy, áno. Ja mám opačný názor. Ja si myslím, že inšpektor, keď zistí porušenie predpisov riaditeľom školy alebo vážny nedostatok, je jeho povinnosťou navrhnúť jeho odvolanie, ak to má taký charakter. A až k tomuto odvolaniu by sa, teda k tomu návrhu na odvolanie inšpektora by sa mala vyjadriť rada školy. Nie rada školy prv dáva rozumy inšpektorovi. Čiže ja si myslím, že prvotné je stanovisko, návrh inšpektora a k tomu má mať kompetenciu vyjadriť sa rada školy. Ak som neporozumela, prosím pani poslankyňu, aby mi povedala. Ale táto časová postupnosť podľa môjho názoru má logiku, pretože inšpektor podľa môjho názoru je povinný urobiť príslušné zodpovednostné opatrenia, ak zistí porušenie právneho poriadku, alebo také nedostatky, ktoré odôvodňujú odvolanie riaditeľa školy. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Rusnáková, môžete reagovať. Nech sa páči.

E. Rusnáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pri cestovnom hovorím v prvom rade o tých žiakoch, ktorí si plnia povinnú školskú dochádzku. Vieme, že zľavy na cestovnom pre študentov dávajú SAD-ky, dávajú ich z vlastného rozpočtu, ktorý je však vlastne tvorený sčasti aj zo štátneho rozpočtu. Keďže bude dochádzať k tomu, že niektoré školy a školské zariadenia sa budú musieť rušiť a teda niektoré deti budú musieť cestovať do obce, ktorá je ďalej, vieme, že dôjde k privatizácii SAD, pokúšam sa zabezpečiť to, že obec bude musieť riešiť tento problém. Myslím si, že v individuálnych prípadoch návrh pomôže rodinám preklenúť toto obdobie. Ide hlavne o žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku.

Pri koncepčnom zámere som dávala najmenej dva roky z toho dôvodu, že ja nehovorím ako pán Mikloško o funkčnom období riaditeľa, ale hovorím o tom, že riaditeľ by mal predkladať svoje koncepčné zámery. A to, že na koľko rokov, to záleží od rady školy.

A že môže dôjsť k zrušeniu školy aj bez vedomia ministerstva, no, bohužiaľ, dochádza k takým prípadom. Štátna školská inšpekcia nemá inšpektora na každej škole. Čiže ak dôjde k takémuto prípadu, tvrdím, že ho treba veľmi tvrdo pokutovať a postihnúť. Pani poslankyňa Tóthová, hlavný školský inšpektor najprv navrhne odvolanie a zriaďovateľ si vypýta k tomuto návrhu stanovisko rady školy, čiže tá časová postupnosť je v návrhu zákona správne, a pravdepodobne došlo len k nepochopeniu z vašej strany. Časová postupnosť je zachovaná. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Záborská. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi v úvode v krátkosti sa vrátiť k návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Bauer. Nepredpokladám a nemyslím si, že ho predniesol z nejakého pocitu viny alebo z alibizmu, ale išlo mu skôr o zlepšenie práce parlamentu a vlády Slovenskej republiky. Spomínal, že táto prax je v Poľskej republike. Nie je to len pri zákonoch týkajúcich sa reformy verejnej správy, je to pri všetkých dôležitých zákonoch, kde z rokovacieho poriadku vyplýva, že poľský Sejm či už vo výboroch, alebo v pléne musí každoročne prerokovať určité dôležité zákony a tieto správy potom slúžia na prípadnú novelizáciu. Pochvaľujú si, že pri novelách, kde tieto správy využívajú, novely sú komplexné a nie novely ad hoc, ako to často robíme u nás v našej legislatíve.

Dovoľte mi, aby som predniesla svoje pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje (k tlači 1162).

V čl. XIX sa v bode 2 vypúšťa slovo "štátny" vo všetkých gramatických tvaroch a v tretej vete sa na konci vety pripájajú slová "okrem stredných zdravotných škôl podľa § 78a". Vzhľadom na to, že po prechode pôsobností k vymenovaným zdravotníckym zariadeniam na obce a samosprávne kraje pôjde o originálnu pôsobnosť týchto samosprávnych krajov, bolo potrebné vypustiť slovo "štátne". Taktiež sa upravuje originálna pôsobnosť vo vzťahu k stredným zdravotníckym školám v súlade s § 78a.

Druhý návrh v čl. XIX v bode 8 sa v § 31 ods. 4 vypúšťa písm. r). Zdôvodňujem svoj návrh tým, že zo zoznamu zdravotníckych zariadení, ktoré bude povoľovať samosprávny kraj, sa vypúšťa zdravotnícke zariadenie, dopravná zdravotná služba, ktoré zatiaľ nie je súčasťou sústavy zdravotníckych zariadení podľa platného zákona o zdravotnej starostlivosti. Novelu tohto zákona máme súčasne v parlamente, v Národnej rade, a bude prerokovaná pravdepodobne v októbri tohto roku, čiže potom následne sa bude novelizovať aj teraz preberaný zákon.

Návrh č. 3. V čl. XIX bod 9 znie: V § 31 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie: "(5) Ak žiadateľom o vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti alebo zakladateľom zdravotníckeho zariadenia je samosprávny kraj, povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vydá ministerstvo zdravotníctva." Doterajšie odseky 5 až 12 sa označujú ako odseky 6 až 13. Poznámka pod čiarou k odkazu 9e) znie: "9e) §5 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby." Zdôvodnenie: Z hľadiska systematiky používanie terminológie v 4. časti platného zákona o zdravotnej starostlivosti je použitie výrazu "žiadateľ o vydanie povolenia" vhodnejšie.

Štvrtým návrhom je, v čl. XIX v bode 17 sa slová "v stavovskej organizácii" nahrádzajú slovami "v príslušnej stavovskej organizácii". Toto ustanovenie sa navrhuje preto, aby upresnilo, pretože úlohy okresného úradu sa týkajú spolupráce so všetkými stavovskými organizáciami v rezorte zdravotníctva.

Návrh č. 5, v čl. XIX sa v bode 18 vypúšťa písm. d), doterajšie písm. e) sa označuje ako písm. d).

Zdôvodnenie: Okrem návrhu zmeny uvedenej vyššie sa v kompetenciách samosprávneho kraja vypúšťa kompetencia na samostatné konanie o povolení odborného zástupcu, pretože rozhodnutie o odbornom zástupcovi je súčasťou povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení.

Šiesty, posledný návrh. V čl. XIX bod 20 znie: Za § 80d sa vkladá nový § 80e, ktorý znie: "Povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnych zdravotníckych zariadeniach vydané pred 1. aprílom 2000 a registrované podľa § 80b a povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnych zdravotníckych zariadeniach vydané po 1. apríli 2000 až do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považujú za povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vydané podľa tohto zákona." Navrhovaným ustanovením sa upresňuje skutočnosť, že povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti neštátnym zdravotníckym zariadeniam, ktoré boli vydané pred 1. júlom 2002, zostávajú v platnosti.

Skončila som, pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, žiaľ, len jeden, vážený pán minister, nemáme tu predkladateľa, nemáme tu spravodajcu, pretože práve sa chcem začať myšlienkami alebo pripomienkou pána spravodajcu, ktorý, keď som mala vystúpenie za náš poslanecký klub, v tichosti mi tu šeptal, či nebudem viac konkrétna. Samozrejme, nemohla som byť, pretože tých 94 pripomienok zo spoločnej správy som dostala necelú hodinu pred mojím vystúpením a potrebovala som si súvislosti ozrejmiť, už sa to zo značnej časti stalo, tak vo svojom vystúpení teraz budem konkrétnejšia.

Niekoľko však takých postrehov z doterajšieho rokovania na úvod. Myslím, že po vystúpení viacerých poslancov Hnutia za demokratické Slovensko niektoré kuloárne pripomienky, že máme snahu predlžovať čas, sa stávajú bezpredmetné, pretože ak sledujete rokovanie, každý poslanec konkretizuje svoje myšlienky, svoje pripomienky a aj s množstvom pri viacerých pozmeňujúcich návrhoch.

Mňa však v tejto súvislosti veľmi teraz zaráža, že naše mnohé veľmi kritické pripomienky poukazujúce na nezmyselnosť úpravy toho-ktorého ustanovenia vyvolávajú absolútny neohlas z radov poslancov vládnej koalície. Vôbec sa nesnažíte presviedčať a obhajovať, že to, čo je v predloženom legislatívnom návrhu, že skutočne má nejaké ratio a že tie naše obavy, ktoré vám tu prezentujeme, aký chaos to vyvolá v praxi, vôbec sa nesnažíte nás utvrdiť v tom, že opak je pravdou. Preto niekedy mám pocit, akoby poslanci vládnej koalície vôbec nežili s týmto zákonom, nezaujímali sa o jeho dosahy v praxi, proste pre nich ostáva jediná otázka, čo povie vedenie, že na ktorý pozmeňujúci návrh zdvihnúť ruku, hlasovať. A ono to dopadne ako pri ústave, že zrejme bude pre vás fair plán, aký ste mali napísaný pri hlasovaní ústavy ešte aj s tým, že kto, keď vystúpi, ako na to reagovať a ktorú pripomienku akceptovať a ktorú neakceptovať. Dostali ste to písomne, aby, nedajbože, ste sa nepomýlili a veľmi krásne ste podľa toho hlasovali.

Ani pri ústave ste nepočúvali naše pripomienky, keď som konkrétne ja upozorňovala na nekvalitu prechodných a záverečných ustanovení, ignorovali ste to a dnes máme dôsledky tejto ignorácie našich pripomienok, že od 1. júla do 1. januára občania tejto republiky nemôžu podávať podania na Ústavný súd, keď by chceli namietať nečinnosť, "liknavosť" súdnych orgánov alebo iné nedostatky. Proste vašou apatiou aj vtedy ste nereagovali, zavinili ste, že situácia na Slovensku je taká, aká je, a už sa množia podania v Štrasburgu, ba dokonca nápravu ste dali až na koniec zasadnutia. Preto opätovne vyjadrujem veľkú nespokojnosť s tým, že nereagujete na našu kritiku, vôbec nereagujete a nekomunikujete, akoby ste nemali záujem, aby z tohto parlamentu vyšiel zákon, ktorý bude dobrý a aplikovateľný v praxi. Ja viem, že si uvedomujete, že väčšina ustanovení bude účinných až po, teda v období, keď bude pri vláde už iná vláda, ale aj vtedy budete občanmi tejto republiky a musí vám už dnes záležať, aby aj vtedy nebol chaos. To je otázka budúcnosti, ale v každom prípade mňa veľmi zaráža tento váš postoj a táto vaša apatia.

Navyše viackrát sme pripomínali, že chýba stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody. K takémuto zákonu stanovisko tohto orgánu v zmysle zákona je povinné predložiť poslancom. Úplne ignorujete zákony. Žiadame toto stanovisko, nedostávame ho. A už pani poslankyňa Aibeková poukázala na to, že aký krátky čas mal aj ZMOS na oboznámenie sa s príslušnými materiálmi a že vlastne až dneska a zajtra rokujú o príslušnom kompetenčnom zákone, oboznamujú sa s pozmeňujúcimi návrhmi. No a to neprekáža, hlavná vec, že SMK bude spokojná, že teda splníte politické vydierania, preto taký dôležitý zákon v časovom strese prekúvame.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som pristúpila k jednotlivým ustanoveniam predloženého kompetenčného zákona. Veľmi stručne sa vyjadrím k nadpisu, kde odbor legislatívy a aproximácie Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky uvádza, že takto nadpis zákona nemôže znieť, že ho treba zosúladiť s Ústavou Slovenskej republiky. Podporujem tento návrh a prosím, aby ste ho skutočne akceptovali.

Ďalej venujem pozornosť § 1 čl. I, ktorý sa nazýva Predmet zákona. V tomto vymedzení podľa môjho názoru vonkoncom nie je správne vymedzený predmet zákona. To je jedna základná legislatívna chyba. Predmetom tohto zákona totiž vôbec nie je spôsob prenosu pôsobností z orgánov štátnej správy na orgány samosprávy, čo sa uvádza v § 1. Ja som vo svojom úvodnom vystúpení za poslanecký klub požiadala pánov ministrov, požiadala som poslancov vládnej koalície, aby ste mi citovali aspoň jeden paragraf, ktorý upravuje spôsob prenosu kompetencie. Dodnes som sa toho nedočkala a som presvedčená po prečítaní si zákona, že také ustanovenie tu ani nie je. Preto je úplne nenáležité, aby bol takto vymedzený predmet zákona.

Ďalej. Opätovne súhlasím, že aj § 1 musí byť terminologicky v súlade s terminológiou ústavy, čo navrhuje aj legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady. Preto mám pozmeňujúci návrh, ktorý bude znieť, žiaľ, nechala som hore pozmeňujúci návrh, ale mám ho v pamäti - nemôžem požiadať pána poslanca Kandráča, na stole sú pozmeňujúce návrhy, keby bol taký dobrý mi ich doniesť.

Pozmeňujúci návrh k § 1 bude znieť: "Tento zákon upravuje prechod pôsobností z ministerstiev, z krajských úradov a z okresných úradov na obce a na vyššie územné celky, samosprávne kraje (poznámka 1) v rozsahu ustanovení čl. II až XXI.". Čiže navrhujem z predmetu úpravy vynechať to, čo skutočne nie je predmetom úpravy.

Odôvodnenie som uviedla a chcela by som ešte konkretizovať, že ústava hovorí o vyšších územných celkoch a zákon č. 302/2001 Z. z. v § 1 uvádza, že "vyšší územný celok je samosprávny kraj", preto túto terminológiu treba držať aj v tomto zákone. To je môj prvý pozmeňujúci návrh.

Ďalej sa chcem pripojiť k tým názorom, ktoré navrhujú vynechať § 2 a § 3 zákona, ktoré nemajú žiadnu legislatívnu hodnotu, len zaplňujú zákon, pretože vlastne nie sú vyšpecifikovaním ani samosprávnej pôsobnosti, teda nie sú vyšpecifikovaním prechodu kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávu ako z originálnych pôsobností a taktiež nie sú vyšpecifikovaním prechodu kompetencií ako prechodu výkonu štátnej správy. Teda neurčujú charakter kompetencií, vlastne len oboznamujú vo všeobecnosti, v ktorých okruhoch ďalej zákon rieši problémy. Je to navyše. A legislatíva má byť priehľadná, stručná, jasná a tieto dva paragrafy nespĺňajú túto požiadavku.

Ďalej. Dovoľte mi zastaviť sa na strane 6 bod 1, kde sa uvádza, samozrejme, v časti § 3, táto veta: "Riadenie výkonu štátnej správy uskutočňovaného obcami prechádza teda na vyššie územné celky." Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Článok 71 ods. 2 ústavy jasne definuje, kto riadi výkon štátnej správy, ktorý prejde na samosprávu. A v čl. 71 ods. 2 ústavy sa jasne vraví, že týmto orgánom je vláda. A nik iný! Ešte prichádza možnosť, že by vláda delegovala svoju kompetenciu na nižší orgán štátnej správy, aj to by bolo otázne, ale už vonkoncom to nemôže byť orgán samosprávy! Mohlo by to byť, ak by výslovne čl. 71 ods. 2 ústavy neobsahoval to, čo obsahuje. Teda subjektom riadenia, aktivity, samosprávy, ktorý má charakter výkonu štátnej správy, je vláda. A nemôžete vy v zákone povedať, že tieto riadiace aktivity bude vykonávať vyšší územný celok. Samozrejme, nedávam pozmeňujúci návrh, pretože to je jednoznačne protiústavné a je v záujme tejto snemovne, aby to napravila. Ak nie, máme na to orgán, ktorý to napraví.

Ďalej. Na strane 8 v § 4 ods. 2 je tzv. interpretačné pravidlo, o ktorom nevieme, či ešte bude toto interpretačné pravidlo, alebo to interpretačné pravidlo bude vyzerať opačne. Ale nech už je, ako je, moje stanovisko k tomu, čo sme dostali napísané, je takéto: Toto interpretačné pravidlo nie je terminologicky správne, preto podávam pozmeňujúci návrh, aby v § 4 ods. 2 sa slovo "samostatný" zmenilo na slovo "samosprávny". Predmetné ustanovenie § 4 ods. 2 totiž uvádza: "Ak zákon pri úprave pôsobností samosprávneho kraja neustanovuje, či ide o výkon samostatnej pôsobnosti", teda má sa na mysli samosprávna pôsobnosť, lebo tento zákon žiadne samostatné pôsobnosti neurčuje samosprávneho kraja, "alebo o výkon štátnej správy, platí, že ide o výkon štátnej správy." Pojem "samostatný" nemôže ostať, pretože to je terminológia, ktorá sa používala pri oddelení samostatnej pôsobnosti alebo výlučnej pôsobnosti republík a spoločnej pôsobnosti federácie. A aj dnes máme prípady, keď poznáme spoločnú pôsobnosť. Ale to sa týka inštitucionálnych otázok, a nie výkladového pravidla. Takže tento pojem tu nemá čo hľadať. Pozmeňujúci návrh som prečítala.

Ďalej na tej istej strane, t. j. strane 8, v článku II v bode 2 v písm. i) máme nasledujúcu vetu, a to som sa chcela spýtať ministra dopravy, ako to chápať, ale pán minister tu nie je. Čiže nielenže sa rýchlo pracuje pod tlakom, ale nepracuje sa pri vzájomnej komunikácii. Veď predsa, keď chcem niečo rýchlo prerokovať a účinne, tak potrebujem k tomu členov vlády. A všimnite si, koľkí členovia vlády sú tu napriek uzneseniu, ktoré prijal parlament. Myslím, že to je už sypanie hrachu na stenu, ale na jedno to rozhodne poukazuje, že táto vláda nemá žiadny záujem na tomto zákone. Vôbec jej nezáleží na kvalite zákona, nezáleží jej, čo to bude znamenať v praxi, záleží jej len na jednom, aby bol prijatý, čokoľvek, aby pán podpredseda parlamentu, resp. predseda SMK, bol spokojný a aby pán predseda vlády mohol ostať sedieť v kresle predsedu vlády.

No a moja otázka na neprítomného pána ministra dopravy je nasledujúca: Ako si vysvetliť bod 2 na strane 8 čl. II písm. i), ktorý znie, že "i) vyšší územný celok", áno, "koordinuje celoštátne sčítanie cestnej dopravy na diaľniciach a cestách". Ja som už upozornila, že tu sa pracovalo nožničkovou metódou, toto je skutočne prípad nožničkovej metódy, lebo toto znenie pasovalo na ministerstvo, ale nepasuje na 8 vyšších územných celkov. Predsa 8 vyšších územných celkov nemôže celoštátne koordinovať. Veď predsa krajský orgán má územnú pôsobnosť len na území kraja, a dokonca ôsmi nemôžu celoštátne. Oni ak, tak môžu koordinovať len na svojom území. Chcela som podať pozmeňujúci návrh, ale chcela som to odkonzultovať s pánom ministrom, ako je to myslené. Pretože podľa môjho myslenia by to mohlo byť v znení, že koordinuje celoštátne sčítanie cestnej dopravy na diaľniciach a cestách na svojom území. Ale je toto tak myslené? No, to neviem, nemám to s kým prekonzultovať. Upozorňujem na to, je to hlúposť, je to dôkaz nožničkovej metódy, bez rozmýšľania, nekvalitne predložený legislatívny návrh.

Ďalšia poznámka. Na strane 9 bod 12 znie, pardon, bod 7 ods. 12 znie: "(12) Na majetok samosprávneho kraja, ktorý nadobudol do svojho vlastníctva podľa tohto zákona, nemožno zriadiť záložné právo, uskutočniť výkon rozhodnutia, exekúciu, konkurzné konanie a vyrovnávacie konanie podľa osobitných predpisov." Nejdem konzultovať obsah, pretože podľa môjho názoru je jednoznačne protiústavný. Ústavný súd už vyriekol, že obdobný zákaz výkonu exekúcie v odvetví zdravotníctva, že to je diskriminačné. Ale upozorňujem na jedno, toto ustanovenie v tom istom znení sa nachádza v zákone o majetku vyšších územných celkov v § 8 ods. 4. A tento zákon budeme prerokúvať následne po tomto kompetenčnom zákone. A keďže legislatíva a legislatívne pravidlá majú jednu zásadu, že to isté ustanovenie sa nemôže publikovať vo viacerých zákonoch, ale sa to zakotví v jednom a v ostatných sa robia odkazy na tento zákon, tak dávam pozmeňujúci návrh, že bod 7 ods. 12 sa vypúšťa vrátane poznámok pod čiarkou s odkazom 2ca) a poznámkou 2cb). Navyše jednoznačne toto do presunu kompetencií nepatrí, pretože to rieši majetkový substrát, charakter majetku, ktorý prejde na vyššie územné celky, a teda to patrí do toho zákona.

Ďalej. Na strane 10 čl. III § 63 bod 7, ktorý znie: V § 67 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Štátny dozor vo veciach dráh vykonávajú ministerstvo a Štátny dráhový úrad." Vážení, čo je toto za zákon? Toto je zákon, ktorý výkon štátnej správy presúva na orgány samosprávy. § 1 v predmete právnej úpravy to jasne aj dokumentuje. Tak ako môže byť v tomto zákone ustanovenie, ktoré zakladá kompetenciu niektorého štátneho orgánu? To sem vôbec nepatrí! Ja vám znovu opakujem, "štátny dozor vo veciach dráh vykonávajú ministerstvo", podľa môjho názoru ministerstvo nie je orgán samosprávy, "a Štátny dráhový úrad", ktorý tiež nie je samosprávou. Tak čo to má robiť v zákone? (Reakcia z pléna.) No takých ustanovení budem citovať viacej. To predsa v tomto zákone nemá byť.

Takisto § 29 - a hneď uvidíte, koľko vlastne je dávané na kompetenciu dávanú na štátnu správu a vy to prezentujete pred verejnosťou, pred medzinárodným spoločenstvom, že tu vlastne, to je fantastický zákon o presune kompetencií na samosprávu. Áno? (Reakcia z pléna.) V § 29 na strane 10 je ustanovenie písm. a), ktoré znie:

"a) krajský úrad vykonáva odborný dozor nad cestnou dopravou v kraji, ak nejde o pravidelnú autobusovú dopravu,

b) krajský úrad odovzdáva vnútroštátnym dopravcom prepravné povolenie, ak je na to poverený ministerstvom."

No čo to má spoločné s presunom kompetencií na samosprávu? Predsa krajský úrad nie je samospráva! A že vykonáva dopravu v kraji? No doteraz nebola kompetencia krajského úradu? A ak sa mení, potom beriete kompetenciu buď zo samosprávy, alebo možno presúvate z ministerstva, čo je nepravdepodobné, pravdepodobné je, že v tomto zákone meníte kompetenciu orgánu štátnej správy. (Reakcia z pléna.)

Ale to nie je presun! Ja vám to ešte raz, pán poslanec, prečítam: "§ 29 - Krajský úrad

"a) krajský úrad vykonáva odborný dozor nad cestnou dopravou v kraji, ak nejde o pravidelnú autobusovú dopravu,

b) krajský úrad odovzdáva vnútroštátnym dopravcom prepravné povolania, ak je na to poverený ministerstvom."

Čiže vzťahy medzi ministerstvom a krajským úradom odsek 2 rieši, čo sú vzťahy v štátnej správe, to nie je žiadny presun kompetencií na samosprávu a ďalej sa dáva kompetencia, aby vnútroštátnym dopravcom vydával prepravné povolenia. To nič nemá so samosprávou spoločné. Toto ustanovenie podľa môjho názoru treba vynechať, áno, lebo písm. c) hovorí:

"c) ukladá dopravcom pokuty za porušenie povinností, ak nejde o medzinárodnú cestnú dopravu."

To je kompetencia krajského úradu.

"d) zabezpečuje organizačne činnosť skúšobných komisií a na návrh skúšobnej komisie vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti."

Krajský úrad. No čo to má spoločné s presunom kompetencie na samosprávu?

"e) krajský úrad je zberným miestom údajov pre jednotný informačný systém v cestnej doprave, ak nejde o pravidelnú autobusovú dopravu."

Čo toto má spoločné s presunom kompetencie? To je len zmätočnosť. To je dôkaz zmätočnosti. To je dôkaz, že tento zákon je pripravovaný nielen horúcou ihlou a nožnicami, ale aj ľuďmi, ktorí vôbec nemysleli na to, čo robia.

Ďalej mi dovoľte, aby som vám citovala zo strany 13 bod 10 § 31. Týka sa to matrík a tento paragraf znie:

"(1) Kontrolnú činnosť na úseku matrík vykonávajú okresné úrady, krajské úrady a ministerstvo."

Čo to má spoločné s presunom kompetencie na samosprávu? Tiež nemysleli na to, čo strihali nožničkami.

"(2) Okresný úrad vykonáva na matričných úradoch vo svojom územnom obvode najmenej raz do roka kontrolu vedenia matrík podľa Zbierky listín a ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov."

Čo to má spoločné s presunom kompetencie? Vymedzuje sa kompetencia okresného úradu.

"(3) Krajský úrad vykonáva kontrolu vedenia a uloženia Zbierky listín na okresných úradoch vo svojom územnom obvode."

Ja sa pýtam, čo to má robiť v zákone o presune kompetencie? Krajský úrad, okresný úrad sú orgány štátnej správy a v tomto zákone sa vymedzujú kompetencie orgánu štátnej správy, čo je úplne nenáležité. Ako uvidíte ešte ďalej, to nie sú náhody, že sa niekto pomýlil, že v chvate sa tam niečo dostalo.

Na strane 33 bod 5 znie: V § 18 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

"(2) Na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb okresný úrad a krajský úrad zriaďujú tieto zariadenia sociálnych služieb:

a) domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne,

b) detský domov,

c) krízové stredisko,

d) resocializačné stredisko."

Opätovne, vážené panie poslankyne, poslanci, vymedzenie kompetencie okresného úradu bez akejkoľvek nadväznosti na samosprávu, na presun samosprávy.

Opätovne bod 5 § 18 ods. 3: "(3) Na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb" a tak ďalej atď., nebudem vám to celé čítať, pretože toto sú veci vymedzenia kompetencie orgánov štátnej správy, ako dozaista všetci uznáte, že si nevymýšľam.

Strana 49 čl. IX 9 bod 6 znie:

"(6) Ministerstvo, krajský úrad a okresný úrad v stanovisku podľa ods. 5 posúdi, či je

a) obsah návrhu zadania v súťaži so záväznou časťou schvaľovacej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa,

b) obsah návrhu zadania a postup jeho obstarávania a prerokúvania v súlade s príslušnými právnymi predpismi."

Čo to má znovu s presunom samosprávy? Ja sa pýtam, nemám tu predkladateľa, neviem, ten mi ušiel. Pán minister zrejme mi nebude vedieť odpovedať. Taktiež nemám tu príslušného rezortného ministra, ale ja skutočne neviem pochopiť, prečo je tu v tomto zákone vymedzenie kompetencie ministerstva, krajského úradu, okresného úradu.

A odsek 7: "(7) Prerokované zadanie po odstránení rozporov schvaľuje" - a ja som sa už veľmi tešila, že to bude samospráva, že konečne nájdem niečo v tomto odseku k samospráve, a čudujte sa, "a) vláda Slovenskej republiky, ak ide o zadanie na spracovanie koncepcie územného rozvoja Slovenska".

Ďalší príklad. Strana 53 bod 8: "Riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni."

Prosím, to beriem, pretože tu sú určité nejasnosti.

Strana 61 bod 6 § 5. Nadpis "Okresný úrad

(1) Okresný úrad zriaďuje a zrušuje podľa siete škôl a školských zariadení

a) materské školy, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

b) základné školy, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

c) pedagogicko-psychologické poradne pre základné školy,

d) školské jedálne, školské kuchyne" atď.

Opätovne sa pýtam: Čo má spoločné s presunom kompetencie zo štátnej správy na samosprávu vymedzenie kompetencie okresného úradu?

Na strane 63, aby to bolo ucelené, sa vymedzuje kompetencia krajského úradu v odvetví školstva. V pôsobnosti krajského úradu sú špeciálne materské školy, stredné školy, ak to vyžadujú osobitné podmienky, zubná technika, dopravná technika, dopravná a zdravotná služba.

Potom nasledujú, už vás nebudem s tým zaťažovať, ale na strane 77 vymedzenie krajského úradu, aké má široké pôsobnosti. Ďalej na strane 79 v § 62 vymedzenie pôsobnosti krajského úradu v humánnej farmácii, § 63 pôsobnosť okresného úradu na úseku humánnej farmácie. Vážení, veď to sú všetko vymedzenia kompetencie orgánov štátnej správy. To, čo som, toto to je asi 12 listov zo zákona. O čom to je? Ja vám poviem, o čom to je, lebo som sa dozvedela pozadie.

Ministerstvo školstva dalo novelu príslušného zákona, ktorá nebola veľmi pozitívne prijatá, neprešla Legislatívnou radou, tak to asi nastrkali tu, keď dostali úlohu decentralizovať štátnu správu na samosprávu, aby nejaký materiál odovzdali, tak odovzdali materiál. Ale to nie o decentralizovaní alebo presune štátnej samosprávy na samosprávu, ale to sú vymedzené kompetencie orgánov štátnej správy podľa chuti ministerstva školstva. Chuť, ktorá nebola akceptovaná, a možno sa nádejajú - a pán minister nám ušiel -, možno sa nádejajú, že tu v rámci kompetenčného zákona, keď je zrejme už politický pokyn, tak ako je odovzdaný, schváliť, že to, čo bolo nestráviteľné, tu to prejde v tichosti, ako správni Slováci hovoria "šupťomba", a nič nebude vidieť a bude to v poriadku.

Takže, vážení, ja si myslím, že všetky tieto ustanovenia nemajú čo hľadať v kompetenčnom zákone! Treba ich vynechať, pretože takto przniť legislatívu, ba dokonca nechcem povedať, že zavádzať, nie je možné.

Ďalej, to už bude z iného súdka, na strane 57 v § 4 ods. 4 je znenie, citujem: "(4) Obec vytvára podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky na základných školách." Áno, je to pekné ustanovenie, je to presun kompetencie, dáva sa samospráve kompetencia. Ale ja sa pýtam: Ako sa bude aplikovať toto ustanovenie? Ja sa nemám koho pýtať, preto je to asi len rečnícka otázka, lebo pán minister tu nie je. Bude sa to aplikovať tak, že keď mi obec nevytvorí podmienky, aby som navštevovala v obci školu povinnej školskej dochádzky a budem musieť cestovať do vedľajšej obce, všetky cestovné náklady bude hradiť obec? Ja sa pýtam?! Pretože ja byť tým žiakom alebo byť advokátom, tak veľmi úspešne na súde presadím, že tá obec skutočne bude platiť tie cestovné náklady. Pretože zo zákona tohto znenia obciam vyplýva povinnosť a mne ako príslušnému žiakovi, ktorý sa dostane do takej situácie, právny nárok, aby mi škola vytvárala podmienky. Ak ich nevytvorí, musí mi vlastne dať príslušnú satisfakciu a zaplatiť mi cestovné do vedľajšej školy.

Ďalej na strane 51 v bode 31 je § 111, ktorý má nasledujúce znenie: "Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je výkonom štátnej správy." Áno, ja súhlasím, aby prešli tieto aktivity na obce. Obce to chcú, ale my máme takmer 2 900 obcí. V zmysle tohto znenia, keď nadobudne zákon účinnosť, vznikne nám 2 900 stavebných úradov. Ja si pamätám, ako sa robili kompetencie, keď sa stavali okresné úrady stavebnými úradmi a keď neboli vytvorené podmienky, tak sa išlo systémom, že sa uviedlo, že stavebným úradom je ten okresný úrad, ktorý zákon výslovne stanoví alebo ktorý vyhlási vládne nariadenie za stavebný úrad. A touto cestou sme mohli ísť aj my, pretože nie na každej obci sú dané podmienky, nie každá obec chce byť stavebným úradom. Považujem to za nerozumné ustanovenie, pretože len čo nadobudne účinnosť zákon, teda toto ustanovenie zákona, tak občan veľmi razantne môže od obce žiadať, aby mu vydalo stavebné povolenie. A neviem, ako potom budú obce postupovať.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to boli moje konkrétne pripomienky a dovoľte mi v závere jednu poznámku k doobedňajšiemu vystúpeniu pána ministra Kováča, ktorý tu predniesol, že sa oddlžené nehnuteľnosti prevádzajú na obec, a, samozrejme, viete, akú reakciu to malo. Ja som si počas obedňajšej prestávky išla overiť stanovisko, ktoré som tu akosi prezentovala, a s viacerými právnikmi som sa zhodla, že nejde o oddlžené nehnuteľnosti. Totiž ťarchu nemožno oddeliť od nehnuteľnosti. Prechádzajú zadlžené nehnuteľnosti, ale s tým, že štát sa v zákone zaväzuje, resp. zákonom si ponecháva povinnosť zaplatiť podlžnosti sám. A to je veľký právny rozdiel. To je veľký právny rozdiel! Vzniká totiž viacero právnych otázok. (Reakcia z pléna.)

Áno, bolo by to krásne, ak by do termínu, keď má škola, nemocnica atď., dom sociálnej opatery atď., keď má dlžobu, ide odo dňa "x" na obec tú a tú alebo na vyšší územný celok a k tomu dňu sa všetky ťarchy vymažú, všetky podlžnosti zaplatia a podobne. To je oddlžená nehnuteľnosť. Ale že dlžoby ostanú, len štát v zákone povie, že tieto dlžoby neprechádzajú na nadobúdateľov, to nie sú oddlžené nehnuteľnosti. Opakujem, ťarchy nemožno odtrhnúť od nehnuteľnosti! Tá sa viaže na nehnuteľnosť.

A potom vzniká celý rad právnych otázok, ako: Môže sa veriteľ uspokojiť na inom nehnuteľnom majetku obce? Áno? Môže vymáhať exekučný titul, uplatňovať veriteľ na iné podlžnosti? Je vôbec možné odňať právo fyzickej alebo právnickej osobe vymáhať si svoju podlžnosť? Je to možné? To sú všetko veľmi závažné otázky. A čo v praxi môže nastať a na čo sme doobeda poukazovali, ja tiež som si to overila, že nič nebráni tomu, aby tí, ktorí poskytujú služby a nemajú zaplatené podlžnosti, odmietli poskytovať služby príslušným inštitúciám ďalej.

Takže dovoľte mi, aby som znovu zopakovala názor, ktorý som doobeda povedala. Bolo odvahou pána ministra Kováča aj všetkých tvrdiť, že na obce a na vyššie územné celky prechádzajú oddlžené nehnuteľnosti. Nie, prechádzajú zadlžené nehnuteľnosti s tým, že štát zákonom si ponecháva dlžoby na sebe. A ešte ostáva ďalšia otázka, či sa stáva vedľajším dlžníkom, teda vedľajším povinným, alebo jediným povinným. To som si nestihla prekonzultovať, pretože občianske právo má svoje špecifiká, a nie všetci sme na všetky odvetvia práva špecializovaní. A dokonca aj tých, ktorých som sa pýtala, nevedeli presne odpovedať, ale túto skutočnosť nevylúčili, že tu sa stane štát len vedľajším povinným, keďže ťarcha vždy prechádza s nehnuteľnosťou.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja vám ďakujem za pozornosť, s ktorou ste moje nie krátke vystúpenie sledovali, ale moje vystúpenie bolo dlhé preto, lebo toľko vecí je nesprávnych v zákone, na ktoré som si považovala za povinnosť poukázať. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami - traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Brňák.

P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Musím povedať, že to, čo uviedla teraz pani poslankyňa Tóthová, aj keď to mnohí naznačili vo svojich vystúpeniach a týkalo sa vlastne toho, ako to bude s oddlžením majetkov, ktoré majú prejsť povedzme na obce alebo vyššie územné celky, že sú to veľmi vážne výhrady a veľmi vážne slová. A myslím si, že je zahodné, aby tieto slová niekto zo strany vlády, zo strany, ja neviem, podpredsedu vlády pre legislatívu alebo niekto iný komentoval. Pretože ak skutočnosť je taká, ako naznačila pani profesorka Tóthová, tak skutočne tá otázka stojí tak, že síce štát deklaruje vôľu nejakým spôsobom pristúpiť k tomu dlhu alebo oddlžiť prenášaný majetok, ale ak by to malo byť vnímané len ako isté pristúpenie k dlhu zo strany štátu, tak v budúcnosti skutočne hrozí, že veriteľ, ktorý by si nárokoval do istej miery nejaké podlžnosti vo vzťahu k obci, by mal možnosť výberu. Mohol by v podstate pristúpiť k vymáhaniu svojej požiadavky či už zo strany štátu, ak by teda štát nejakým spôsobom pristúpil k tomuto dlhu viažucemu sa k tomuto majetku, ale nič by mu nebránilo podľa týchto záverov realizovať a naplniť svoje veriteľské oprávnenie aj vo vzťahu k obecnému majetku. A myslím si, že to by skutočne vznikli pre budúcnosť paradoxné situácie a že ak skutočne štát chce realizovať oddlženie tohto majetku, že musí sa to stať na základe nejakého právneho aktu, z ktorého bude zrejmé, že v čase odovzdávania tohto majetku tento majetok už nie je zadlžený, aby tá ťarcha jednoducho neprešla na obce.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gajdoš.

J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem za slovo. Asi vo vystúpení pána poslanca Brňáka bolo povedané všetko. Kardinálnym problémom alebo kardinálnou otázkou akceptovateľnosti tohto zákona je problém oddlženia majetku, ktorý prechádza na obce. Ja som včera na tento problém vo svojom vystúpení upozorňoval. Je pekná deklarácia, ústna deklarácia zo strany členov vlády a ubezpečovanie, že majetok, ktorý prechádza na obce a vyššie územné celky, bude oddlžený. Ale to zostáva naďalej v polohe ústnej deklarácie. Právne takéto tvrdenie nie je ničím podložené. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Zo strany vlády v problematike oddlženia majetku a prechod ťarchy dostávame tu v snemovni tvrdenia na úrovni ubezpečenia, na úrovni viery, na úrovni nádejania sa. Chcem upozorniť, že zákon je litera zákona a tá nepustí. Tá neobsahuje ani ubezpečenie, ani vieru, ani nádej. Buď to tam je, buď to tam nie je. Buď je to taxatívne obsiahnuté, alebo nie je to taxatívne. Buď je to vecne vyriešené, alebo vecne vyriešené to nie je.

Ja som technik. Stavba buď je vybudovaná, alebo nie je vybudovaná. Projekt buď obsahuje technické riešenie, alebo neobsahuje technické riešenie. A tieto návrhy zákonov, ktoré tu prerokúvame, všetky tieto veci jednoducho neobsahujú.

Včera sme si vypočuli to, ako obce a Združenie obcí a miest Slovenska sa dožadujú týchto právomocí, pretože veria, že to bude vyriešené. Nuž tak, dámy a páni, my tu nie sme žiadni duchovní ani Ajátoláhovia. My sme tu zákonotvorcovia, zákonodarcovia a v zákonoch to, čo je obsiahnuté, platí, to, čo tam obsiahnuté nie je, tam jednoducho nie je. Takže buďme si všetci vedomí, čo sa tu prerokúva. To nie je otázka viery a dúfania. To je otázka toho, či to vláda vyriešila a uzavrela. Pretože to, čo uzavreté nie je, tak to uzavreté ani nebude. Čo nie je oddlžené, ani nebude oddlžené. A ťarchy sú obsiahnuté v katastri ako neoddeliteľná súčasť majetkovej podstaty. To si každý z vás môže overiť pozretím do ktoréhokoľvek listu vlastníctva. To nie je otázka toho, či vlastník dúfa, že ťarcha tam nie je obsiahnutá. Ak v katastri je, tak je tam.