J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Brňáka. Pán poslanec Cuper a pán poslanec Danko. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja som chcel reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Brňáka, kde hovoril o tom, že tento zákon vlastne nijaké kompetencie na obce neprevádza, alebo teda nepresúva, jednoducho bol zbúchaný úradníkmi ministerstva vnútra na príkaz pána Šimka narýchlo a tak aj vyzerá. Jeho jediným cieľom, a to treba občanom Slovenskej republiky povedať, je zachrániť Dzurindovi kreslo ministerského predsedu. O nič iné nejde. Ale to sa dalo urobiť oveľa jednoduchšie, bez katastrofálnych následkov pre existenciu slovenskej spoločnosti, slovenského štátu. Jednoducho ste sa mohli v existujúcej vládnej koalícii dohodnúť, že pán Dzurinda bude až do konca funkčného obdobia ministerským predsedom.

Na to nebolo potrebné toľké sedenia do deviatej hodiny, na to nebolo potrebné vynaložiť toľko námahy, aby sa jednoducho znova oklamali občania, aby sa niečo nasľubovalo samosprávam, aby sa urobil chaos a založil chaos, ktorý budú musieť budúce vlády veľmi prácne naprávať. Takýto presun, alebo - ako to vy honosne nazývate - decentralizácia štátnej moci je ničím iným ako jedným neodborným krokom tejto vlády. Je takou istou hlúposťou ako to, čo Dzurinda sľuboval, trojnásobné platy. Nič iné a nič viacej. Jednoducho, je to hanba, ak sa takýmto spôsobom rozvracia štát, ktorý nemá ešte ani desať rokov. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Danko.

J. Danko, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcel reagovať na pána poslanca Brňáka, najmä na tú stať jeho prejavu, ktorá jasne dokumentuje to, že táto pripravená koncepcia decentralizácie verejnej správy nemá v sebe zahrnuté mechanizmy korekcií správnych rozhodnutí a najmä domáhania sa zo strany občana svojho práva. Pretože tým, že prejde veľké množstvo kompetencií na originálne, stráca sa možnosť dovolať sa práva zo strany občana prostredníctvom inštitútov správneho konania a je to nutné alebo je možné sa dovolať svojich práv len jedine cez súd. Ale vy spúšťate túto veľkú reformu za tejto situácie, keď správne súdnictvo neexistuje, keď bude musieť sa obracať občan na už preťažené súdy.

Pýtam sa: Ako dlho budú tieto žiadosti alebo tieto domáhania sa svojho práva a snaha o korekciu profesionálne slabo pripravených rozhodnutí zo strany začínajúcich obecných úradov v niektorých agendách, ako dlho to bude trvať? Koľko bude musieť občan čakať, rok, dva roky, kým súd rozhodne? Akú bude mať možnosť urýchliť tento proces? Nijakú! Pretože súdnictvo je nezávislé. A ako bude štát vstupovať do toho, keď sa budú paralyzovať? Napríklad predstavte si taký Mestský úrad Bratislava, koľko tam môže byť, alebo, čo ja viem, Košice, kde bude veľká agenda, koľko takých domáhaní sa svojich práv cez súdy, koľko takých bude. Čiže budete zahlcovať činnosť terajších súdov tým, že nemáte konštituované správne súdnictvo.

Ja neviem, prečo vstupujete do tejto reformy takto nepripravení, koncepčne, s nedoriešenými otázkami. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slafkovský a po ňom pán poslanec Finďo.

Pán poslanec Slafkovský, nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, mám dva pozmeňujúce návrhy.

Prvý pozmeňujúci návrh sa týka čl. VIII a je to také doplnenie k životu, len to nebolo pri novele zákona o sociálnych veciach č. 195/1998 prenesené a v praxi sa to predtým vykonávalo a teraz to naráža na problémy. Ide tam o takúto vec. Za novelizačný bod 20 čl. XVIII § 47 ods. 8 sa vkladá nový 21. bod, ktorý znie: "Bod 21. V § 48 ods. 12 sa vkladá nové písmeno c), ktoré znie: "c) s kúpou základného vybavenia pre dieťa navštevujúce základnú školu". Doterajšie body 21 až 48 sa označujú ako body 22 až 69.

V praxi vlastne vznikalo to, že keď sme na obecných úradoch poskytli jednorazovú sociálnu dávku typu, neviem, školská taška alebo súčasť odevu pre sociálne odkázanú rodinu, tak nám to pri kontrole prokurátor vytkol a mali sme prokurátorskú výčitku. Takouto úpravou by sa tomuto vyhlo. Chcem upozorniť vážené kolegyne, kolegov, že v tom návrhu je jeden preklep, ktorý dostanete. Poprosím ho upraviť rukou. Hneď v prvom riadku za novelizačný bod 20 článku XVIII, nie bod článku XII, teda XII, ako máte napísané.

Druhý pozmeňujúci návrh je pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zloženia samosprávnych orgánov na školách, a text to upresňuje tak, že novonavrhovaný text dá za možnosť, aby bol členom samosprávneho orgánu školy zriaďovateľ, a to ktorýkoľvek zriaďovateľ, nielen okresný úrad, ale aj napríklad cirkevný zbor alebo biskupská konferencia. Text návrhu je takýto: Pozmeňujúci návrh čl. XII bod 13 § 7 ods. 8, bod 80 spoločnej správy. V § 7 navrhujem nové znenie odseku 8: "(8) Členmi orgánov školskej samosprávy sú zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov školy a ostatných zamestnancov školy, zvolení zástupcovia rodičov a delegovaní zástupcovia samosprávnych orgánov obcí, delegovaní zástupcovia samosprávnych krajov, ktoré sú zriaďovateľmi škôl, a delegovaní zástupcovia zriaďovateľa školy. Na strednej škole sú členmi orgánov školskej samosprávy aj zástupcovia žiakov príslušnej školy." Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Všetko? Nech sa páči, pán poslanec Finďo. A po ňom pán poslanec Gyula Bárdos.

V rozprave ďalej vystúpi pán Peter Finďo.

P. Finďo, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý je vcelku jednoduchý. V zákone 277/1994 o zdravotnej starostlivosti je v ustanovení § 33 ods. 5 uvedený text, ktorý znie: "(5) Zmena druhu a rozsahu činnosti, miesta výkonu činnosti a osoby odborného zástupcu nie je zmenou údajov uvedených v povolení." Pri povoľovaní na poskytovanie zdravotnej starostlivosti ministerstvo doteraz v platnej právnej úprave použilo taký postup, že v prípade, že povolenie vydával krajský úrad a došlo k zmene povolenia, tak v takom prípade opakované povolenie vydávalo ministerstvo zdravotníctva. Podľa súčasného prenosu kompetencií vlastne toto ustanovenie sa stáva prebytočným, a preto ja navrhujem, aby sa tretia veta z tohto odseku, ktorá toto ustanovenie vlastne formuluje, aby sa vynechala. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Všetko, pán poslanec? Ďakujem. Tak nielen Bárdos, ale aj Gyula. Gyula Bárdos, nech sa páči. A po ňom Michal Drobný. (Reakcia z pléna.) Každý sa učí.

Nech sa páči, Gyula Bárdos.

Gy. Bárdos, poslanec: Vážený pán predseda, vážení páni ministri, milé dámy, vážení páni, stanovisko poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície k prerokovanému návrhu zákona tlmočil môj kolega vo vystúpení určenom pre predstaviteľov poslaneckých klubov. V mojom krátkom vystúpení mi dovoľte predniesť pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje (tlač 1162). Môj pozmeňujúci návrh mení a dopĺňa zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti.

Návrh znie: Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje. Článok XV § 3 ods. 3 bod c), ktorý znie, citujem: "c) podporuje kultúrne aktivity národnostných menšín na svojom území a zabezpečuje činnosť menšinových kultúrnych inštitúcií", sa dopĺňa takto: Pôvodný text bodu c) zostáva, namiesto čiarky bodkočiarka a dopĺňa sa, citujem, "zabezpečuje činnosť profesionálnych národnostných divadiel, Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove, Divadla Jókaiho v Komárne, Divadla Romathan a Divadla Thália v Košiciach".

Zdôvodnenie: Divadlo Alexandra Duchnoviča, Divadlo Jókaiho, Divadlo Romathan a Divadlo Thália majú špecifické postavenie, lebo sú profesionálne národnostné divadlá s celoslovenskou pôsobnosťou, preto je potrebné túto skutočnosť premietnuť do návrhu zákona. Nie je to ideálne riešenie, ale v súčasnosti aspoň touto zmenou by sme mohli garantovať existenciu a činnosť národnostných divadiel s celoslovenskou pôsobnosťou. Ozajstným riešením by bolo prijatie osobitného zákona. Financovanie divadiel musí byť zabezpečené, týchto národnostných divadiel s celoslovenskou pôsobnosťou okrem samosprávnych zdrojov aj z centrálneho rozpočtu. A bolo by načase riešiť otázku viaczdrojového financovania kultúry. Ďakujem pekne za pozornosť a prosím o vašu podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bárdosa. Pán poslanec Cuper a pán poslanec Kužma. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Ján Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Konečne Gyula Bárdos vystavil vlastne účtenku vládnej koalícii za to, že pán Dzurinda ešte ostane rok v kresle ministerského predsedu. Tak slovenské divadlá sa zachraňovať nemusia. Však? Tá požiadavka, ktorú tu predložil tieňový minister kultúry pán Dušan Jarjabek, tá je pre vládnu koalíciu neakceptovateľná. Tá, ktorú predkladal pán Bárdos, za ktorú bude ochotná maďarská koalícia zotrvať vo vládnej koalícii, tá je prijateľná. Tam už sa decentralizovať nemusí. Takže to len dosvedčuje to, pán predseda, a pán Bárdos, že vám vôbec nejde o nijakú decentralizáciu, že celé to divadlo hráte len na to, aby ste urobili to, čo som povedal, aby sa zachránilo kreslo ministerskému predsedovi Dzurindovi. Vám ide len o to, aby ste zachovali svoje kultúrne hodnoty, svoju kultúrnu identitu na úkor slovenského národa.

Mňa trápi, že táto vládna koalícia, ktorá má reprezentovať predovšetkým záujmy slovenského národa, tak málo myslí pri decentralizácii na záujmy slovenských divadiel. A to ja si myslím, že, vážený pán predseda tohto parlamentu, že vám tento národ tejto vládnej koalícii jednoducho v najbližších voľbách pripomenie, pretože každý štát je tu na to, aby chránil predovšetkým národné záujmy. Hegel povedal, že štát rovná sa národ. Len ten národ je kultúrny, ktorý má štát. My ho máme ešte necelých desať rokov a vôbec si ho, pán predseda, nevážime. Chceme ho jednoducho rozvrátiť aj týmito zákonmi, ktoré ste predložili do tohto parlamentu. Lebo to nie decentralizácia, to bude humbug.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec, boli ste to práve vy, vaša strana, ktorí si dali ultimátum a požiadavku, aby kompetencie zo štátnej správy prešli na samosprávu do konca septembra. Všetci sa tu štvú, vláda tu predložila legislatívny paškvil, pretože nestihla dorobiť tento zákon, len aby sa vám ulahodilo. A teraz vy vyjdete s požiadavkou, že všetko prejde pod samosprávu, len vaše menšinové divadlá nie. Takže toto, čo sa tu hrá, je tiež obyčajné divadlo a som rada, že ste sa konečne odhalili. (Reakcia poslanca z pléna.)

J. Migaš, predseda NR SR: Môžem, hej, môžem? Pán poslanec Kužma, nech sa páči.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Trošku vznikla šou okolo vystúpenia pána poslanca Bárdosa, ale musím povedať, že návrh, ktorý predniesol, bol návrhom gesčného výboru. Spravili sme prieskum v týchto divadlách. Za poslanecký klub HZDS tam bol pán kolega Jarjabek, za SNS bol pán architekt Paška a tento názor na to, že tieto divadlá sú zájazdového typu, nemajú byť financované z rozpočtov vyšších územných celkov, bol názor jednomyseľne prijatý. (Reakcia poslanca z pléna.)

Takisto chcem povedať, že tieto divadlá boli do roku 1996 pod štátom. Potom boli prevedené síce pod štát, lebo sú pod Krajským úradom v Prešove, v Košiciach a Nitre, ale na základe ich požiadaviek, ale aj odporučení sme sa dohodli, že tento návrh predložíme. Ďakujem. (Ruch v sále.)

J. Migaš, predseda NR SR: Reakcia na faktické poznámky, pán Gyula Bárdos. Nech sa páči, pán poslanec.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda... (Reakcia poslanca z pléna.)

J. Migaš, predseda NR SR: Nekričte, pán poslanec Cuper.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. (Neustála reakcia poslanca z pléna.) Ďakujem, páni kolegovia, za reakciu. Každému, aj pánovi Cuperovi ďakujem pekne, aj pani Muškovej, aj pánovi Kužmovi, že reagovali na moje vystúpenie, a dovoľte mi upriamiť vašu ctenú pozornosť, pani poslankyňa Mušková, že ja som nenavrhoval vyňať tieto divadlá z pôsobnosti kraja. Ja som navrhoval, aby boli vymenované. A nejde, prosím vás pekne, o divadlá...

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper, no.

Gy. Bárdos, poslanec: ... národnostné divadlá iba maďarské, v žiadnom prípade. (Reakcia poslanca z pléna.)

Pán kolega Cuper, keď dovolíš, ja ti prečítam, Divadlo Alexandra Duchnoviča nie je maďarské divadlo, Divadlo Romathan nie je maďarské divadlo. (Reakcia poslanca.)

Áno, je tam Divadlo Thália, je tam divadlo Jókaiho, ale to sú štyri špecifické divadlá, ktoré majú pôsobenie celoslovenské. My sme nevyňali tieto divadlá, len chceme, aby mohli existovať, aby mohli pôsobiť ďalej. A ja som navrhol možnosť, že okrem toho, že bude ich financovať kraj, že by mohlo aj ministerstvo, alebo centrálny rozpočet by mohol prispieť na činnosť týchto divadiel.

A v tomto sme sa zhodli, pán poslanec Cuper, sme sa zhodli vo výbore, kde máš aj ty tvojho kolegu, aj HZDS, aj SNS, že tento problém treba riešiť. A tento problém nie je maďarský problém, to je problém celoslovenský, to je problém týchto divadiel. A táto otázka z tvojej strany alebo z vašej strany je účelovo politickou kauzou. Samozrejme, ja to chápem, ale jednoducho je to vec, ktorá nemá politický podtón z našej strany. Podpísali to všetci z nášho gesčného výboru, ktorí chceli podpis dať na tento pozmeňujúci návrh. A ja som presvedčený a dúfam, že aspoň prijatím tohto návrhu pomôžeme týmto štyrom divadlám. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný. A po ňom pán poslanec Andrassy.

Pán profesor, nech sa páči.

M. Drobný, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ak mám hovoriť znovu o odovzdaní kompetencií, o delegovaní kompetencií na samosprávne útvary mesta, obce a vyššie územné celky alebo samosprávne kraje, tak treba povedať, že rezorty by mali byť na tento proces pripravené jednou ucelenou politickou, odborne politickou doktrínou. A pomocou tejto doktríny by mali riadiť proces. Tak sa riadi v kultúrnych krajinách, všade tam, kde táto doktrína jednotlivých rezortov je dobrá, tak v danom rezorte, v jeho pôsobnosti je delimitácia právomocí, povinností dobrá. Vidieť to napríklad na Veľkej Británii, kde doktrína zdravotníckych služieb je postavená na demografickej analýze a na analýze spoločnosti z hľadiska toho, koľko ľudí je schopných vykonávať v zdravotníckych službách súkromnú prax a koľko ľudí je osobnostne, vzdelanostne a inak predurčených na vykonávanie praxe v štátnych zariadeniach.

Tú doktrínu som čítal a videl som ju. Mala však jednu slabú stránku. Nechala voľne pôsobiť trhové mechanizmy a stalo sa za 45 rokov existencie zdravotníckych služieb vo Veľkej Británii, že trhové mechanizmy, ktoré sú slepé a nie sú dobre dirigované, dobre vymyslenými doktrínami spravili to, že niektoré odbory zanikli, takmer zanikli vo Veľkej Británii odbory zdravotníckych služieb. Už som možno o tom hovoril na tejto pôde. Veľká Británia, ktorá má 48 mil. ľudí, má iba 358 neurológov. Slovensko, ktoré má 5,5 mil. obyvateľov, má 7 500 neurológov. U nás sa čaká na neurologické vyšetrenie niekoľko minút, vo Veľkej Británii sa čaká na neurologické vyšetrenie 170 dní. A to len dolu na južnej časti. Vo Walese sa čaká 285 dní. To je katastrofa a to je taká katastrofa, že keď to hodnotí človek, ktorý tam žije od roku 1945, James Tool, pôvodne narodený v Pittsburgu a presťahoval sa do Londýna ako do mekky neurológie, pretože tam naozaj bola mekka neurológie v roku 1945, tak povedal, vtedy sme nemali čo jesť, mali sme lístkový systém, ale neurológia sa robila v reálnom čase. Teraz máme nadbytok potravín, vypestovali sme si BSE, ale neurológiu nemáme. Trhové mechanizmy ju zlikvidovali.

Tá politická doktrína, ktorá u nich platila, zabudla na to, že musí aj paralyzovať negatívne dôsledky trhového mechanizmu. Teda takáto doktrína u nás chýba. Keďže ste nemali pri príprave tohto zákona úzky kontakt so zdravotníckou praxou a zdravotníkmi, dostávame až teraz niektoré ohlasy, ktoré nám tu hovoria, pretože až včera sa naši spolupracovníci prebrali a dostali sa k materiálu, hovoria nám, prosím vás, presúvajte na vyššie územné samosprávne celky, na obce a mestá len to, na čo vládzu. A to sú naozaj názory ľudí z praxe. Na čo vládzu odborne, na čo vládzu manažérsky, ale aj na čo budú vládať finančne. Teda dopredu by sme mali vedieť, aké budú mať zdroje ľudské a finančné. Ak to nevieme, tak potom naša delimitácia povinností mi naozaj pripadá ako zbavovanie sa povinností, ktoré sú nepríjemné, ale neviem, či ministri majú aj zámer taký, že si uvoľnia ruky a potom budú robiť politickú doktrínu daného rezortu. A potom budú dávať nejaké maršruty, ktoré nás budú viesť.

Ale, páni, to je dosť neskoro! My sme mali mať už teraz vypracované. Ale neviem, či je to tak vypracované, keď nám tu z praxe hlásia už teraz, prosím vás, SOS, mám tu list z Pavloviec nad Uhom "SOS volá o pomoc", pretože bolo sprivatizované zdravotnícke stredisko, ktoré bolo postavené v akcii Z. Privatizoval ho niekto, nebudem ho tu menovať, ktorý dáva zubárovi, ktorý tam robí poctivú robotu, 40-tisícový nájom na mesiac. Samozrejme, vecné bremeno sa nemôže zachovať, pretože zubár to nedokáže platiť. Ale občania sú prekvapení, že oni tam fúrikovali, oni tam robili "šifníkov", stavali to, mnoho ráz tak, že kupovali, ako tu píšu, aj materiál za svoje peniaze, a teraz to privatizuje niekto, kto nevie byť morálny a nevie byť naozaj človekom vo vzťahu k plneniu zdravotníckych služieb. To sa nám môže stať analogicky, len čo sa dostanú vyššie územné celky do funkcie, len čo sa presunú a začnú realizovať delimitované povinnosti obcí a miest. To sa potom môžu takéto listy naozaj rozmnožiť a budeme postavení pred otázku, ktorá bude veľmi nepríjemná.

Preto si myslím, že ak k tomu pristupujeme, naozaj mali by sme si dobre rozmyslieť, čo budeme delimitovať, ako to budeme delimitovať. Ale podľa mňa by bolo oveľa lepšie, keby delimitácia, ale to je už len science-fiction, keby delimitácia nastala vtedy, keď budú VÚC zvolené. Keď budeme vedieť, aké konkrétne osobnostné zloženie bude v danom samosprávnom kraji. Kto bude vedúcim toho VÚC, aké má osobnostné vlastnosti, manažérske vlastnosti, vzdelanie a schopnosť riadiť, prakticky, nielen teoreticky to vedieť, ale ako to bude vedieť. Potom by sme ho mali delegovať aj individuálne. Ale to je naozaj science-fiction, pretože všetky zákony sa stavajú obecne na daný obecný jav a tam sa neberie ohľad na to, či demokratické voľby vyberú naozaj schopného alebo neschopného. Ale potom bude taký debakel, ako som hovoril, ako v hlavnom meste Nórska, však, že sa vyberie človek, ktorý má svoje psychopatické rysy a osem rokov ich presadzuje. A občania trpia a nepomôžete si vôbec, aj keď budete mať objektívny zákon, ktorý je dobrý.

Takže malo by sa to stavať na konkrétne obsadenia vyšších územných celkov. Ale to v tomto čase nie je možné. Keď však ľudia z praxe hovoria, že, páni, dajte si pozor, keď to budete schvaľovať, dajte týmto samosprávnym orgánom len to, na čo vládzu, tak si dovolím prečítať svoje pozmeňujúce návrhy, ktoré v oblasti zdravotníckych služieb považujem za veľmi dôležité a veľmi potrebné.

Prvý pozmeňujúci návrh k tlači 1162. K čl. I § 3 písm. n) č. 3.3.: "Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, metodické vedenie, hlavná sestra nemocnice I. a II. typu, absolventka manažérskeho smeru študijného odboru ošetrovateľstva s titulom Mgr. alebo Bc., ADOS ako neštátne zdravotnícke zariadenia podľa § 31 ods. 4 zriaďuje samosprávny kraj." To je prvý pozmeňujúci návrh.

Druhý pozmeňujúci návrh. K článku I § 3 písm. n) č. 3.6.: "SVALZ-ové zariadenia ako súčasť zariadení nemocníc I. a II. typu so špičkovými technológiami dať pod metodické vedenie ministerstva zdravotníctva a hlavných odborníkov Slovenskej republiky, podrobiť ich však okamžite hodnoteniu kvality Akreditačnou komisiou ministerstva zdravotníctva."

Tretí pozmeňujúci návrh. V čl. I § 3 písm. 3.13: "Psychiatrická liečebňa, psychiatrická nemocnica a centrum pre liečbu drogových závislostí vyčleniť pod riadenie ministerstva zdravotníctva ako špičkové zariadenia svojho druhu v rezorte, ktoré svojím pôsobením presahujú hranice VÚC a majú celoštátnu pôsobnosť." V § 31 ods. 4 o vydávaní povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnych zdravotníckych zariadeniach písm. m) presunúť do § 31 ods. 1 pod písm. b) a písmená b) a c) prečíslovať.

Štvrtý pozmeňujúci návrh. V článku I § 3 písm. 3.14: "Odborné liečebné ústavy ponechať v riadení ministerstva zdravotníctva ako špičkové vysokošpecializované zariadenia rezortu, ktoré majú celoštátnu pôsobnosť, ale urýchlene ich certifikovať a akreditovať."

Piaty pozmeňujúci návrh. V čl. I § 3 písm. 7: "Zdravotné školy s ambíciami transformovať sa na vyššie zdravotnícke školy vyčleniť do pôsobnosti ministerstva školstva s garanciou príslušnej lekárskej fakulty, prípadne Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave. Ich zriaďovateľom bude ministerstvo školstva na podnet dekana príslušnej lekárskej fakulty alebo Fakulty zdravotníctva a sociálne práce v Trnave."

A posledný pozmeňujúci návrh, šiesty. V návrhu zákona je explicitne stanovené, ktoré kompetencie prechádzajú na obce a ktoré na samosprávne kraje. Toto detailné rozdelenie kompetencií by malo byť operatívne, novelizované podľa požiadaviek praxe, teda novelizácia zákona 320/2001, ale čo najrýchlejšie, pretože si to vyžiada skutočne prax.

Uvidíme, že prax bude taká, že presun kompetencií bude od prvého momentu nedostatočný a bude treba operatívne ho meniť a bude operatívne treba riešiť havarijné situácie, ktoré z neho budú plynúť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky. Pán poslanec Finďo Peter, pán poslanec Bauer Rudolf. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja oceňujem u pána profesora jeho úprimnú snahu o to, aby zdravotníctvo naozaj dobre fungovalo a aby sa zodpovedne rozhodovalo o tom, kto bude mať aké kompetencie a kto bude aké činnosti vykonávať. V tomto prípade však nejde o pozmeňujúce návrhy. Myslím si, že trochu presahujú rámec takéhoto typu právnych úprav, o akých rokujeme momentálne. Pokiaľ ide napríklad o agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, môže ich v podstate zriadiť každá fyzická alebo právnická osoba prostredníctvom odborného zástupcu. Čiže tam nie je dôležité, či v zákone je napísané, že ju môže zriaďovať obec alebo vyšší územný celok. Povolenie dáva vyšší územný celok.

Čo sa týka tých ďalších odborných vecí, to sú skutočne veci, ktoré sú nad rámec vedomostí tohto poslaneckého zboru. A v každom prípade však jednu poznámku by som si dovolil. Ten strach z toho, že obce sa nezhostia určitých úloh, vyplýva aj z toho, že obce doteraz mali určité povinnosti, ktoré väčšinou ospravedlňovali, ich neplnenie, tým, že nemali na to finančné prostriedky. Zdravotná starostlivosť však po prechode na obce bude presne rovnako financovaná, ako je financovaná dnes. To znamená, ak poliklinika prejde na obec, bude presne čerpať tie isté finančné prostriedky z verejných fondov, to znamená z fondu zdravotného poistenia, ako ich čerpá dodnes. A to isté sa stane aj s psychiatrickými liečebňami, to isté sa stane s laboratórnymi, teda odbormi a podobne. Čiže ja sa nazdávam, že tu skôr ide o to, aby sme dali také podnety ľuďom, ktorí majú záujem o určité podnikanie či už na ziskovej, alebo neziskovej báze v oblasti zdravotníctva, aby chceli všetky tie zdravotnícke zariadenia, ktoré prevádzkujú, urobiť naozaj dobrými a takými, aby sa tá kvalita nezhoršila... (Zaznel zvuk časomiery.)

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Bauer, nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Pán poslanec Drobný, ja oceňujem viaceré poznámky, ktoré ste mali vo svojom príspevku, ale nemôžem súhlasiť s tým, čo ste nazývali science-fiction a zrejme ste mysleli, že proste delegovať právomoci až na základe toho, kto vlastne v tých zvolených funkciách bude, to je úplne pomýlené. Práve si myslím, že to má byť presne naopak. A vôbec vláda, zákon a demokratický charakter štátu vyžaduje, aby tie pravidlá boli dopredu dané, aby ľudia proste vedeli, do čoho idú. Jednak aby tí kandidáti vedeli, do čoho idú, ale aj ľudia, ktorí volia, ich voliči, aby vedeli, aké podmienky vlastne budú mať, do akých kompetencií volia. Čiže úplne presne opačne, ako ste vy hovorili. Neviem si predstaviť, že by sa takým spôsobom volilo. Jednak, samozrejme, že sa to dá zneužívať politicky. A ako by sa ľudia rozhodovali? Tak zvoľme niekoho z HZDS, lebo bude mať, vláda HZDS mu dá väčšie kompetencie? Proste to je absolútne nepredstaviteľné, keď ste to takýmto spôsobom mysleli.

J. Migaš, predseda NR SR: Reakcia. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Drobný, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ku kolegovi Bauerovi. Tak ja som hovoril, že to je science-fiction, moje vlastné science-fiction. Takže tým je povedané všetko. Tak by som si to predstavoval. Keby som bol kráľom tohto kráľovstva, tak by som to tak zaviedol, ale, bohužiaľ, to nie je možné. Tam by som proste to tvrdo, diktátorsky povedal, tak to spravte a tak to bude dobré.

A tak to urobila aj britská kráľovná nedávno. Vystúpila v Hornej snemovni a povedala jednoznačne, páni, ako to riadite krajinu? Zlyháva vám všetko. Buďte takí láskaví, dohodnite sa a riaďte ju dobre. A odišla. A obidve komory na druhý deň sadli a radili sa o tom. A robili upratovanie, páni. Robili aj upratovanie v tom, ako zoštátňovať, a nie privatizovať. Pretože naraz zistili, že majú príliš privátnych v praxi aj v zdravotníctve a že tie pôsobia proti záujmom občana. A tak začali zoštátňovať. Ale to je u nich mechanizmus, ktorý u nich platí "furt", a my sme v štádiu zrodu tohto kapitalizmu a myslíme si, že všetko musí byť privátne. Ale to nie je pravda, páni! Lebo privátne mnoho ráz má tendenciu stratiť vecné bremeno, keď to nevynáša. Ale potom čo občan? Kde to nájde, to vecné bremeno, keď ho tam prestanú plniť? Takže občan je potom chudák.

A to isté by som myslel aj u kolegu Finďa, ktorý iste má svoje, by som povedal, praktické skúsenosti z riadenia zdravotníckeho zariadenia a vie aj legislatívne dôsledky toho. Len znovu by som povedal toľko, že môj pohľad na veci je vyslovene vecný a pragmatický. Chcem, aby to fungovalo, a keď chcem, aby to fungovalo, tak nech sa páči, moje návrhy nech zoberú legislatívci, nech ich okrešú a nech s tým niečo urobia. Ak je to možné, ak to prijme snemovňa, možnože to bude pragmatické. Treba to len otesať. Je to neotesané legislatívne. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andrassy a po ňom pán poslanec Rudolf Bauer.

Vystupuje pán poslanec Ľubomír Andrassy.

Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, v pléne Národnej rady dnes rokujeme o jednom z rozhodujúcich zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy, o približovaní vecí verejných k občanovi. Zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a mestá, či na samosprávne kraje je z pohľadu samosprávy, ale aj z môjho pohľadu prioritným a ukazuje, či to s reformou myslíme vážne, alebo samosprávne kraje alebo aj obce budú len na parádu.

Nebudem sa siahodlho vyjadrovať k tejto právnej norme, ale nedá mi, aby som nepredložil pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s fungovaním školstva, či presnejšie povedané, s postavením mladých ľudí, študentov v škole či v školskom zariadení. Myslím si, že aj na pôde vzdelávacích inštitúcií, v školách majú čo do procesu výchovy a vzdelávania povedať aj mladí ľudia, študenti. Aktívna účasť mladých ľudí na chode školy môže byť prínosom nielen pre samotnú školu, ale môže pozitívne vplývať aj na rozvoj žiaka, učiteľa či rodiča. Takýmto krokom budeme pripravovať mladého človeka k väčšej zodpovednosti, k manažovaniu svojho času či zodpovednému rozhodovaniu o veciach verejných.

Z týchto dôvodov vám predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým chcem rozšíriť čl. XII o žiacke školské rady. Pozmeňujúci návrh k čl. XII by znel: V § 7 sa na záver ods. 1 dopĺňa veta, ktorá znie: "Osobitným orgánom školskej samosprávy je žiacka školská rada." A za § 7a sa vkladá § 7b, ktorý vrátane nadpisu znie:

"§ 7b - Žiacka školská rada

(1) Osobitným orgánom školskej samosprávy strednej školy je žiacka školská rada (ďalej len "žiacka rada"), ktorá, ak je ustanovená, reprezentuje žiakov strednej školy a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy.

(2) Žiacka rada sa ustanoví vtedy, ak jej členov v stanovenom počte (ods. 3) zvolí v tajnom hlasovaní nadpolovičná väčšina žiakov strednej školy. O voľbách vyhotovia žiaci zápisnicu, ktorú predložia riaditeľovi školy.

(3) Žiacka rada má 5 až 11 členov a tvoria ju tí žiaci, ktorí vo voľbách získali najvyšší počet hlasov žiakov prítomných na voľbách. Členstvo v rade školy je čestné.

(4) Žiacka rada

a) sa vyjadruje k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania,

b) podieľa sa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku,

c) zastupuje žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy, predkladá im svoje stanoviská a návrhy, zastupuje žiakov aj navonok,

d) volí a odvoláva zástupcu žiakov do rady školy.

(5) Žiacka rada je schopná sa uznášať, ak je na jej zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov. Na platné uznesenie žiackej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov žiackej rady.

(6) Náklady na činnosť žiackej rady sa po dohode s riaditeľom školy uhrádzajú z rozpočtu školy.

(7) Bližšie podrobnosti o zložení žiackej rady, o spôsobe jej ustanovenia vrátane obmeny jej členov, o voľbe člena rady školy a o spôsobe rokovania určí štatút žiackej rady, ktorý schvaľuje žiacka rada po predchádzajúcom vyjadrení riaditeľa školy."

Predložený pozmeňujúci návrh rozširuje orgány školskej samosprávy o osobitný orgán samosprávy žiakov strednej školy, ktorý doteraz v našej právnej úprave chýbal. Reaguje sa tým na skutočnosť, že na mnohých stredných školách od roku 1989 existujú orgány žiackej samosprávy, študentské školské rady, ktorých činnosť je však plne závislá od ochoty či neochoty vedenia školy. Podľa tohto návrhu môže vzniknúť žiacka rada, ak sa tak žiaci rozhodnú a splnia podmienky reprezentatívnosti rady z tohto hľadiska, že ju zvolí nadpolovičná väčšina žiakov školy. O tomto volebnom akte bude musieť existovať aj písomná zápisnica, ktorú doložia žiaci riaditeľovi školy. Pri voľbách členov školskej rady sa mladí ľudia po prvýkrát zúčastnia voľby svojich zástupcov, demokratickej voľby reprezentantov, študentov školy. Pred uskutočnením volieb žiaci rozhodnú verejným hlasovaním o tom, koľko členov bude mať žiacka rada. Návrh takisto upravuje zásadné otázky, ktoré sú v pôsobnosti žiackej rady, a stanovujú sa tiež základné pravidlá fungovania rady, ako aj prípadné náklady na jej činnosť.

Verím, kolegyne a kolegovia, že podporíte tento pozmeňujúci návrh a tak dáte mladej generácii možnosť a zároveň aj právo aktívne sa podieľať na živote školy - vzdelávacej inštitúcie.

Druhý pozmeňujúci návrh súvisí tiež s článkom XII a bodom 14, kde navrhujem slová "s poradným hlasom" nahradiť slovami "ktorý má riadne hlasovacie právo". Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je, aby zástupca štátnej správy mal pri výberovom konaní na riaditeľa školy alebo školského zariadenia právo hlasovať, nie iba sa tomuto procesu prizerať s poradným hlasom. Zástupca štátnej správy by mal riadne rozhodovať preto, že škola je zriaďovaná ako štátna, je zriadená v prenesenej pôsobnosti štátu, mal by sa teda zástupca štátu podieľať na výbere kandidáta na funkciu riaditeľa školy.

V závere si dovoľujem požiadať spoločného spravodajcu o to, aby hlasovanie o bode 59 spoločnej správy bolo vyňaté na samostatné hlasovanie. V mene členov výboru pre kultúru a médiá predkladám takisto legislatívnotechnickú úpravu k článku XVII. V bode 5 sa slová "§ 5 ods. 3" vypúšťajú a slová "§ 7 ods. 1 písm. d)" sa nahrádzajú slovami "§ 7 ods. 1 písm. c)". Ide o legislatívnotechnickú úpravu v predloženom texte. Zároveň žiadam spoločného spravodajcu, aby o mojich dvoch pozmeňujúcich návrhoch, najmä o návrhu o študentskej školskej rade a takisto aj o zmene bodu 14 v článku XII sa hlasovalo samostatne. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Andrassyho. Posledný je pán poslanec Cabaj. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Ďakujem, pán predseda. No veľmi zmysluplný návrh pána poslanca Andrassyho myslím, že vychádza z bohatej ideologickej a historickej skúsenosti tohto politického subjektu, a domnievam sa, že priamo nadväzuje na akčné výbory žiakov a študentov v školách všetkých stupňov v 50. rokoch. Ja si to, žiaľ, osobne pamätám. A čo si chvalabohu nepamätám z osobných skúseností, t. j. zo skúseností počas kultúrnej revolúcie v Čínskej ľudovej republike. Odporúčal by som súčasne uvážiť, či nie je vhodné doplniť aj pomerné zastúpenie žiakov podľa politickej príslušnosti a triedneho pôvodu. Myslím, že by to tomu návrhu veľmi prospelo a by to zviditeľnilo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, ja som si vypočula návrh pána poslanca. Ja nemám nič proti tomu, aby sa aj žiaci zúčastňovali, aby sa takto pripravovali do života na stupeň demokracie, kde sa budú vyjadrovať. Nemám nič proti tomu, aby sa takto pracovalo, pretože ešte aj vo funkcii som sa stretávala so zástupcami študentského parlamentu a podobne. Ale mám jednu zásadnú legislatívnu pripomienku. Prerokúvame zákon o presune kompetencií na obce a vyššie územné celky, t. j. na orgány samosprávy. V tomto zákone v žiadnom prípade nie je možné niečo zakotviť, vrátane kompetencie, čo nemá charakter výkonu štátnej správy a presunu na obec alebo presunu na vyšší územný celok. V žiadnom prípade, žiaľ, aj predkladateľ - keď budem mať možnosť znovu vystúpiť, poukážem na to - zakotvuje kompetencie ministerstva, krajského úradu a okresného úradu v tomto zákone.

Vážení, toto nie je zákon "všehochuť". Tu má byť presne vymedzené, čo z orgánov štátnej správy prechádza na samosprávu. A to, čo hovoril pán poslanec Andrassy, nie je výkon štátnej správy, neprechádza na vyšší územný celok, neprechádza na obec, preto to nemá miesto v tomto zákone. Navyše sa tu zakotvuje inštitút, ktorý ešte zakotvený nebol. Patrí do iného zákona... (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Benčat.

J. Benčat, poslanec: Ďakujem za slovo a som rád, že som si vypočul takýto príspevok. Ja si myslím, že žiaci chodia do školy preto, aby nadobudli vedomosti a aby si svoj intelekt rozšírili, vlastne ho tvarovali. Ľudia, ktorí nie sú zrelí, plnoletí, predsa nemôžu žiadnym spôsobom vstupovať aj do právnych vecí a sú to aj právne veci a ekonomické a iné. Takže neviem, čo mal predkladateľ v pozmeňujúcom návrhu na mysli. Ale ak to teda tak má byť, ja by som navrhol, možnože by bolo dobré to rozšíriť na nejaké tie škôlky a prípadne aj do jaslí. Však možnože aj tam by sa dalo o tom hlasovať. No však prečo nie? Bola by demokracia zaistená a tieto predškolské zariadenia by si tiež mohli dirigovať svoj režim. Prípadne by mohli aj odvolať svojho šéfa, svojho riaditeľa, alebo ak sa im nepáči nejaký učiteľ. Takže možnože v rámci demokracie by bolo dobré takéto niečo zaviesť, ale v rámci normálneho právneho štátu to nepovažujem za potrebné a mne to pripadá fakt ako čínska kultúrna revolúcia a... (Smiech v sále.) ... v čínskej kultúrnej revolúcii bolo všetko možné. Odvolávali sa šéfovia od najvyššieho po najnižšieho. Takže nemôžeme s úsmevom na tvári takto konštatovať, prepáčte, pán kolega, ale je to tak. Ďakujem za slovo.