I. Presperín, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec, musím vás prerušiť, je 12.00 hodín, prosím, keby ste prerušili svoje vystúpenie, v ktorom budete pokračovať o 14.00 hodine.
Zatiaľ prerušujem rokovanie Národnej rady a prajem vám dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.)
J. Migaš, predseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Krajči, nech sa páči.
G. Krajči, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyne, páni poslanci, budem pokračovať...
J. Migaš, predseda NR SR: Ministri a spravodajcovia, sadnite si na svoje miesta.
G. Krajči, poslanec: ... pre tých, čo tu neboli, aby som zopakoval to, čo som hovoril, ale nebudem to robiť, pretože tí si to zrejme zopakujú inde. Ale dovoľte mi teda, aby som pokračoval v tom, ako sme hodnotili kroky a postupy na prípravu tohto zákona.
Chcel by som teda povedať, že zákon, ktorý rieši prenos kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, by mal riešiť aj otázku fiškálnej decentralizácie a posilniť finančnú autonómiu a daňové právomoci územnej samosprávy. V skutočnosti to však tak nie je a tento zákon dopodrobna nerieši tieto otázky. Návrh zákona vytvára len predpoklady na vytvorenie ucelených legislatívnych a ekonomických podmienok na realizovanie procesu decentralizácie financií. Ku dňu účinnosti návrhu zákona sa však nepredpokladá zásadná zmena v decentralizácii financií, v prenose právomocí a zodpovednosti na územnú samosprávu za tvorbu, rozsah a využívanie jej finančných zdrojov. To znamená, že tento zákon nerieši tú základnú požiadavku, ktorú predkladali predstavitelia ZMOS-u, aby okrem kompetencií bol vytvorený aj systém fiškálnej decentralizácie a finančné toky, ktoré by im zabezpečili riešiť nové kompetencie.
Keďže už som niekoľkokrát hovoril, že v podstate zákon nadobúda účinnosť v niekoľkých krokoch, je zrejme jasné, že súčasná vládna koalícia odkladá tieto problémy na novovzniknutú vládu, ktorá vznikne po voľbách z novej politickej reality. V ďalšom - a niekoľkokrát sa to už pýtala aj pani poslankyňa Tóthová - je veľmi dôležité vedieť, ako bude naložené s okresnými úradmi. Či tieto inštitúcie ostanú funkčné a budú vykonávať štátnu správu, ktorá ostane na pleciach štátu, alebo jednoducho okresné úrady budú zrušené. Vzhľadom na to, že v koalícii sú rôzne názory na rušenie okresných úradov, k tejto otázke sa nikto nechce vyjadriť, ani tento zákon túto otázku nerieši, čo spochybňuje tisíce pracovníkov a zamestnancov, ktorí dnes pracujú na okresných úradoch. Preto by bolo naozaj potrebné, aby minister vnútra alebo kompetentní k tomuto zaujali jednoznačné stanovisko a povedali, ako sa bude riešiť v najbližšej budúcnosti otázka postavenia okresných úradov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, my nie sme proti decentralizácii a modernizácii verejnej správy. Veď ten proces bol naštartovaný za predchádzajúcej vlády a skutočne sme za to, aby tak, ako je to v ekonomike a v hospodárstve, kde prebieha privatizácia, a to znamená odštátnenie priemyslu a firiem, aby k takémuto odštátneniu došlo aj v oblasti výkonu štátnej správy, aby tieto funkcie boli prenesené na samosprávu. Tento proces podporujeme, sme za to, aby tento proces bežal, ale nie sme za to, aby tento proces bežal násilne bez následnej kontinuity v ďalšom volebnom období. Preto vám navrhujeme, aby ste nepodporili tento zákon a jednoducho vyčkali na to, aby nová vláda, ktorá vznikne z nových politických pomerov, mala možnosť riešiť tieto problémy tak, aby kontinuitne procesy prebiehali bez toho, aby sa vnášali do toho politické problémy. Pretože v opačnom prípade to budú znovu dosahy na občanov.
Chcem preto povedať, že tento zákon nerieši základný problém, ktorý bol stanovený, a povedal by som, že tento zákon vyzerá ako frigidná žena, chce sa síce páčiť, ale nemá čo ponúknuť. Takže z tohto pohľadu si myslím, že by bolo veľmi dobré, aby takýto zákon neprešiel v tejto snemovni a aby bol pripravený na prepracovanie z hľadiska naozaj doriešenia tých vecí, ktoré v tomto zákone riešené nie sú. Ďakujem za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, to boli písomne prihlásení. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Píšeme.
Poprosil by som technikov, nech nechajú na svetelnej tabuli do deväť. Do deväť, to zapíšeme a potom to posunieme ďalej. Dobre? Do deväť, čiže ešte raz do deväť a potom to posunieme ďalej. Dobre? Poprosil by som poslancov, ktorí sa prihlásia, nech už sú potom zafixovaní tak, aby sme prvých deviatich, potom to posunieme ďalej. Tak koľko máme? Pán poslanec Cabaj ako posledný. (Reakcia z pléna.) No dobre.
Pán podpredseda, nech sa páči, zapnite si mikrofón. Nech sa páči, pán podpredseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže pán poslanec Jarjabek, Juriš, Brňák, Slafkovský, Finďo, Bárdos, Drobný, Andrassy, Bauer, Brocka, Rusnáková, Záborská, Tóthová, Hofbauer, Faič, Podhradská, Budaj, Cuper, Krajči, Sabolová, Mušková, Kanis, Cabaj, Kužma.
J. Migaš, predseda NR SR: Všetci? No, nech sa páči. Posuňte to ďalej. Pán poslanec Hofbauer, nehlásite sa? Zostávate, či... Pán podpredseda, dvakrát nepísať, hej. Potom to prečítame a potom to uzavrieme, dobre? Galbavý ako posledný?
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno. (Reakcia z pléna.) To je jedno, už som ich napísal. Ešte raz.
J. Migaš, predseda NR SR: Dobre. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do diskusie ústne. Pán poslanec Gašparovič ako posledný. A teraz prečítame. Uzatvoril som. (Reakcia z pléna.) Prosím? Pán poslanec Gašparovič ako posledný. Galbavý je tiež zapísaný. Prečítame to a potom začneme rozpravu.
Nech sa páči, pán podpredseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže pán poslanec Jarjabek, Juriš, Brňák, Slafkovský, Finďo, Bárdos, Drobný, Andrassy, Bauer, Brocka, Rusnáková, Záborská, Tóthová, Hofbauer, Faič, Podhradská, Budaj, Cuper, Krajči, Sabolová, Mušková, Kanis, Cabaj, Kužma, Hudec, Húska, Galbavý, Gašparovič.
J. Migaš, predseda NR SR: Tak, panie poslankyne, páni poslanci, taký je zoznam ústne prihlásených do rozpravy. Ako prvý pán poslanec Dušan Jarjabek. Ako posledný sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Gašparovič. Týmto som uzatvoril možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec.
D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, v prvom rade chcem všetkých ubezpečiť a najviac ubezpečiť pána podpredsedu Národnej rady Bugára, že naozaj tu nestojím preto, aby som zdržoval, ale preto, aby som čosi pre mňa podstatné povedal. Budem sa tešiť, keď to bude podstatné nielen pre mňa.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení kolegovia, nie po prvý raz sa vás pokúšam z tohto miesta presviedčať o tom, že toto zhromaždenie sa musí oveľa intenzívnejšie ako dosiaľ zaoberať problémami slovenskej kultúry. Viem, je to v týchto zemepisných šírkach asi dedičné dívať sa na rezort, z ktorého nič do rozpočtu nepriteká, ako na čosi divne nadbytočné, ako na luxus, bez ktorého by sme mohli prežiť. Nie náhodou sa o kultúre hovorilo ako o zostatkovom rezorte. Pán profesor Števček tu znovu veľmi jasne sformuloval, prečo kultúra nemôže a nesmie byť v čase intenzívneho európskeho dialógu na chvoste záujmu správcov vecí verejných. Mrzí ma preto, že sa ani z rezortného ministerstva kultúry nikto príliš neobťažuje presviedčať nás, že by to tak naozaj zostať nemalo. Možno sa tam dnes riešia naliehavejšie a pre niektorých možno i dôležitejšie problémy. Možno zasa niekto našiel v správe rezortu zaujímavú budovu, ktorú by vedel využiť, a tak po Dome zahraničných Slovákov, ktorého sa pán minister s noblesou veľkého hráča vzdal na veľkú radosť istej sestry istého mediálneho podnikateľa a "verchušky" bratislavského Starého Mesta. Je možno dnes na programe dňa zdecimovanie Národného osvetového centra, ktoré je správcom veľmi zaujímavého Domu umenia na Námestí Slovenského národného povstania a keby zaniklo, asi by sa bolo treba poobzerať po inom "obetavom" podnikateľovi, ktorý by ministerstvo zbavil prízemných starostí o majetky. Možno by sa firma, ktorá si podnikanie so štátnym majetkom odskúšala v podzemí ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny, dala na túto tému nahovoriť, možno. Možno sa teraz niektorí ľudia na ministerstve kultúry venujú tomu, či by tam bol efektívnejší špedičný terminál, napríklad, veď diaľnica vedľa a hranice kúsok, alebo čosi výnosnejšie.
Možno treba spomenúť aj to, že pán minister v čase svojho ministrovania figuruje v Obchodnom registri aj ako predseda dozornej rady istej spoločnosti, ktorá sprostredkúva kúpu a predaj nehnuteľností. Možno. Možno aj preto toto všetko má dnes kultúra a umenie v tomto štáte také, aké má. Možno, možno. Aj ten ťažký život kultúry, možno. Ak sa dnes v praxi musíme dívať na prvé výsledky a v kuloároch počúvame o rozšafných rozbehnutých projektoch tohto a podobného druhu, logicky nás to nemôže nechať pokojných. Áno, v návrhu zákona o presune niektorých kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje je pri jednotlivých kategóriách kultúrnych i iných inštitúcií uvedené, že k ich zrušeniu môže prísť iba v tom prípade, že ministerstvo na takýto krok dá súhlas.
Ale, dámy a páni, aj keď tieto slová budú súčasťou zákona, akú budú mať reálnu váhu. Na území samosprávneho kraja patrí rozhodovacia kompetencia krajskému parlamentu. Ak ten pri schvaľovaní svojho rozpočtu neposkytne niektorej kultúrnej inštitúcii prostriedky možno s veľmi ušľachtilým zámerom vyriešiť si nejaký dôležitejší, možno priam existenčný problém, čo bude múzeu, galérii, osvetovému zariadeniu alebo knižnici platné, ak ministerstvo súhlas so zrušením nedá? Budú fungovať brigádnicky a dobrovoľne sa skladať na prevádzkové náklady? Ak pre nedostatok prostriedkov napríklad múzeum zatvorí svoje brány, bude sa musieť vyriešiť zabezpečenie zbierok, prevezú sa teda kamsi, kde to bude ako-tak možné. Opustený objekt možno rok-dva bude stáť ako nemý výkričník, no poslanci zasa celkom logicky a správne budú uvažovať, ako by sa dal využiť, aby nerobil obci a kraju hanbu. Riešenie nájdu a do skladu ku zbierkam pôjde aj tabuľka s menom inštitúcie. Ona naďalej bude formálne existovať, pretože ministerstvo s jej likvidáciou možno súhlas nedá, ale fyzicky ju nik nenájde.
Preto by som vám, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, rád navrhol, aby sme do textu navrhnutého vládou Slovenskej republiky vložili ako preambulu takýto text: "Národná rada Slovenskej republiky, vedená úsilím vytvoriť lepšie podmienky na priamu účasť občanov na správe vecí verejných, v snahe urýchlene dosiahnuť výrazné zvýšenie kvality života v Slovenskej republike, predovšetkým zlepšením a skvalitnením zdravotníckej starostlivosti, zabezpečením dostupnosti kultúrnych a umeleckých hodnôt, vytvorením bohato diverzifikovaných možností vzdelávania a stimuláciu najrôznejších možností zmysluplného trávenia voľného času, sa uzniesla na tomto zákone:
1. Zmyslom presunu všetkých kompetencií, ktoré tvoria obsah tohto zákona, je dosiahnuť cieľovo vyššiu kvalitu vo všetkých oblastiach, ktorých sa presun kompetencie týka. Zákon preto zaväzuje obce a samosprávne kraje, aby konkrétne podmienky, v ktorých jednotlivé inštitúcie preberajú do svojej pôsobnosti, sa minimálne zachovali."
(Ruch v sále.) Prepáčte, ja si nepočujem, neviem, čo sa to deje za mnou, ale ja si nepočujem vlastného slova. Neviete náhodou, vážení kolegovia a vážené kolegyne, či tam náhodou nie je nejaký iný parlament?
J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne.
"2. Ak obec alebo samosprávny kraj neposkytnú ktorémukoľvek spomedzi subjektov menovite uvedených v zákone rovnaké alebo lepšie podmienky, ako im poskytol zriaďovateľ pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je rezortné ministerstvo oprávnené vydať s okamžitou účinnosťou rozhodnutie o prevode tejto organizácie vrátane všetkého majetku, ktorý spravuje podľa delimitačného protokolu alebo finančnej náhrady jeho trhovej ceny vyčíslenej znalcom, ktorého určí ministerstvo previesť na ústredný alebo iný orgán štátnej správy.
3. Proti takémuto rozhodnutiu sa nie je možné odvolať a obec alebo samosprávny kraj sú povinné do 30 dní po vydaní takéhoto rozhodnutia uhradiť na účet príslušného ministerstva pokutu vo výške 200 % celkového rozpočtu dotknutej organizácie, ako je vyčíslený v delimitačnom protokole, a upravenú o oficiálnu mieru inflácie vyčíslenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky odo dňa podpisu delimitačného protokolu do okamihu vydania rozhodnutia o odňatí inštitúcie obci alebo samosprávnemu kraju."
Dámy a páni, žijeme v kapitalizme, predpokladám, že v rozvinutom. Naučme sa teda, že slová sú slová, ale na skutky osožné pre všetkých občanov sa môžu premieňať iba vtedy, ak nedovolíme kadejakým handliarom zašantročiť hodnoty, ktoré sú kultúrnym dedičstvom tohto národa a tejto republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Jarjabka. Pán poslanec Hudec, jediný prihlásený.
Nech sa páči, pán poslanec Hudec, máte slovo.
I. Hudec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Rád by som podčiarkol to konštatovanie pána poslanca Jarjabka, ktoré hovorí o možných motívoch rozličných organizačných zmien, čo sa v súčasnosti dejú, bohužiaľ, zneužívajú túto veľmi vážnu udalosť, keď by sme mali rokovať o decentralizácii štátnej správy.
Chcem upozorniť, že toľko inkriminované obdobie rokov vlády 1994 až 1998 napríklad v rezorte kultúry znamenali, že sa v podstate podarilo získať budovu sídla ministerstva, že sa podarilo získať ďalšie budovy a priestory, ktoré umožnili plný rozvoj tých inštitúcií, ktoré sú bezpodmienečne potrebné na napĺňanie mnohých medzinárodných dohôd, čo fungujú v ostatných štátoch, s ktorými máme dohody, ktoré musíme plniť. Prirodzene, dá sa to všelijako vysvetliť, ale pravda je aj taká, že nemožno vylúčiť tento motív z rozličných prechmatov, ktoré sa dejú voči veľmi významným národným kultúrnym inštitúciám. Bolí to o to väčšmi, ak je pravdepodobné, že každá takáto redukcia sa bude dať veľmi ťažko obnoviť a nehovoriac o tom, že po časovom hiáte, po tom, keď sa pretrhne niť funkcií niektorých inštitúcií, sa aj z hľadiska medzinárodného, z hľadiska zahraničnej spolupráce veľmi ťažko nadväzujú a niekedy sú dokonca neobnoviteľné. Preto tak citeľne bolí slovenskú kultúru to, ako sa správa terajšie vedenie rezortu voči zahraničným Slovákom, ako sa správa voči osvete, kultúre všeobecne a osobitne regionálnej, ktorej štruktúra je oveľa bohatšia, než to vyjadruje napríklad aj predložený kompetenčný zákon. Žiaľbohu, kruto sa nám to vypomstí. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Juriš a po ňom pán poslanec Brňák. Nech sa páči, pán poslanec.
A. Juriš, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budem veľmi stručný, budem len bodovo dávať pozmeňujúce návrhy, aby sme šetrili čas.
V uvedenom návrhu zákona navrhujem takéto zmeny a doplnenia:
V čl. I § 2 sa písmeno b) vypúšťa. Odôvodnenie: Pôsobnosť obcí vyjadrená v bodoch 1, 3, 4 a 7 je už v súčasnosti založená v zákone č. 135/1974 Zb. Presun pôsobností uvedených v bodoch 2, 5 a 6 navrhujem vypustiť, keďže ide o závažné rozhodovanie vyžadujúce odbornú vysokú úroveň vrátane znalostí informácií presahujúcich územnú pôsobnosť obce.
Druhý bod. V čl. I § 2 písmeno e) znie: "e) územného plánovania a stavebného poriadku, pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou vyvlastňovacieho konania". Odôvodnenie: Pôsobnosť obcí na úseku územného plánovania je už aj v súčasnosti zakotvená v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a Stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a obce ju už niekoľko rokov vykonávajú ako svoju originálnu pôsobnosť. Nemožno na obce presunúť to, čo už majú, a preto možno v tomto zákone ponechať iba bod 3 pôvodného návrhu.
Tretí pozmeňujúci návrh. V čl. I § 2 písmeno f) sa vypúšťa. Odôvodnenie: Kontrolu nad ochranou prírody a krajiny by mal vykonávať štátny orgán, resp. samosprávny kraj, ale nie obec. Výkon štátnej správy vo veci ochrany drevín je špecifická rozhodovacia činnosť, ktorá vyžaduje kvalifikované odborné zázemie a zaručenie nestranného rozhodovania, čo obce v súčasnosti nemôžu zabezpečiť. Aj súčasné okresné úrady, odbory životného prostredia, nemajú dosť kvalifikovaných ľudí na to, a nieto, keby sme to preniesli ešte na obce.
Ďalší, štvrtý bod. V čl. I § 3 písmeno f) bod 1 znie: "Obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie regiónu." Odôvodnenie: Navrhnuté znenie spresňuje kompetenciu na úseku územného plánovania, ustanovenie konkrétnych podmienok výkonu tejto kompetencie prostredníctvom odborne spôsobilej osoby je úlohou osobitného predpisu stavebného zákona, ktorý sa v tomto zmysle novelizuje v čl. IX v bode 2.
Piaty pozmeňujúci návrh. V čl. I § 3 písm. f) sa bod 3 vypúšťa, nasledujúce body sa prečíslujú. Odôvodnenie: Ide o vypustenie duplicitnej kompetencie ustanovenej už v bode 1.
Šiesty pozmeňujúci návrh. V čl. V bod 3 znie: V § 3 ods. 1 sa slová "miestne národné výbory" nahrádzajú slovom "obce".
Siedmy pozmeňujúci návrh. V čl. V sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie: V § 3 ods. 2 sa slová "miestne národné výbory v strediskových obciach a mestské národné výbory" nahrádzajú slovom "obce". Doterajšie body 4 až 6 sa prečíslujú.
Ôsmy pozmeňujúci návrh. V čl. V sa za pôvodný bod 5 vkladajú nové body, ktoré znejú:
Bod 6. V § 3 sa odsek 3 vypúšťa, doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.
Bod 7. V § 3 sa v novooznačenom odseku slová "miestnych (mestských) národných výborov" nahrádzajú slovom "obcí". Pôvodný bod 6 sa prečísluje. Odôvodnenie k návrhom k čl. V: Ide o legislatívnotechnickú úpravu a aktualizáciu názvu orgánu, čiže obce, ktorý už v súčasnosti vykonáva štátnu správu na úseku vodného hospodárstva.
Deviaty pozmeňujúci návrh. Za článok 5 sa vkladá nový článok VI, ktorý znie: "Čl. VI - Zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb., ďalej zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. a zákona č. 237/2000 Z. z. sa mení takto:" V prílohe D sa položky 1 a 2 vypúšťajú. Odôvodnenie: Zmenou uvedenou v čl. V sa priamo v § 3 zákona č. 135/1974 Zb. uvádza, "kompetencia obce vo veciach, ktoré boli v oblasti vodného hospodárstva prílohou D zákona č. 595/1990 Zb. pôvodne prenesené z miestnych, mestských národných výborov na úrady životného prostredia". Uvedený presun kompetencie je preto potrebné vyjadriť aj priamo zmenou zákona č. 595/1990, čo vyžaduje doplnenie nového novelizačného čl. VI.
Desiaty bod. V čl. IX v bode 31 sa navrhovaný text § 117 označuje ako ods. 1, za ktorý sa vkladá nový odsek v znení: "(2) Osobitné kvalifikačné predpoklady zamestnancov obce na výkon činnosti stavebného úradu ustanoví všeobecným záväzným predpisom ministerstvo." Odôvodnenie: Vykonávanie činnosti stavebného úradu vyžaduje s ohľadom na zložitosť týchto špecifických správnych konaní vysokú odbornú fundovanosť, preto je potrebné stanoviť minimálne kvalifikačné predpoklady na tieto činnosti. Obdobne je to aj v súčasnosti, keď sú nariadením vlády č. 157/1997 Z. z. stanovené osobitné kvalifikačné predpoklady na výkon niektorých činností v krajských úradoch a okresných úradoch.
Jedenásty bod. Článok X sa vypúšťa. Odôvodnenie: V nadväznosti na bod 3 tohto pozmeňujúceho návrhu a v súlade s uznesením výboru pre životné prostredie a ochranu prírody k tomuto návrhu zákona je potrebné vypustiť aj čl. X.
Prosím, aby sa o mojich návrhoch hlasovalo, a to samostatne o bode 1, 2, 4, 5 a 10, spoločne o bodoch 6, 7, 8 a 9 a taktiež spoločne o bode 3 a 11, pretože spolu súvisia. Ďakujem za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brňák. A po ňom pán poslanec Slafkovský.
P. Brňák, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister a vážená Národná rada Slovenskej republiky, celkom na úvod chcem s poľutovaním konštatovať, že tak ako včera, tak aj dnes je tu z celej vlády len minister vnútra, ktorý predkladá uvedený materiál, a chcem povedať, že okrem pána ministra vnútra a možno trocha nesústredeného vystúpenia pána ministra zdravotníctva, pána Kováča, nikto z členov vlády doteraz v takej závažnej veci, akou je celkový balík návrhov zákonov týkajúcich sa reformy verejnej správy, nevystúpil. Podotýkam, že nielen vláda Slovenskej republiky, ale dokonca ani väčšia časť, alebo aspoň nejaká výraznejšia časť poslancov vládnej koalície.
V rámci samotného skráteného konania sme už viacerí poslanci odtiaľto kritizovali tú skutočnosť, že jednoducho pokiaľ ide o tento návrh zákona, novely kompetenčného zákona, že neboli splnené dôvody na toto skrátené legislatívne konanie, že samotný materiál týkajúci sa koncepcie reformy verejnej správy neprešiel na pôde zákonodarného zboru takým rozsahom a takou kvalitou, ako to bolo pôvodne proklamované v samotnom programovom vyhlásení vlády a v samotnom uznesení parlamentu k tomuto programovému vyhláseniu vlády, pretože podľa tohto uznesenia ešte v roku 2000 mala sa viesť na pôde parlamentu rozsiahla diskusia na tému koncepcie reformy verejnej správy v jej základnej filozofickej podobe.
Treba ešte raz alebo ešte viackrát a neustále prízvukovať tú skutočnosť, že skutočne, kým sme sa tri roky počas obdobia tejto vlády venovali tomu, koľko bude mať Slovenská republika vyšších územných celkov, to znamená, že skutočne v celom tomto balíku reformy verejnej správy nie dominantnú a rozhodujúcu záležitosť, že tejto téme týkajúcej sa samotného obsahu reformy verejnej správy pozostávajúcej z celkom asi piatich noviel zákonov sa venujeme v časovom strese v rozsahu nejakých dvoch až troch týždňov. A navyše dnes v druhom čítaní rokujeme o spoločnej správe, ktorá nám bola odovzdaná iba včera ráno, kde bolo celkom prednesených 94 pozmeňujúcich návrhov. Myslím si, že takéto rokovanie parlamentu o takom dôležitom návrhu zákona je veľmi nedôstojné.
Chcem povedať, že tak ako nám predseda vlády pán Dzurinda, ale aj viacerí predstavitelia vlády alebo politici vládnej koalície viackrát verejne prezentovali, že vlastne ide o koncepciu, ktorá má svoje ratio, ktorá bola dostatočne spracovaná a ktorá je dostatočne predvídateľná, že vlastne celý tento blok zákonov, ktoré sa predkladajú, že sú akýmisi kamienkami mozaiky, ktoré sa vlastne vkladajú do ucelenej, premyslenej, racionálne premyslenej schémy, tak chcem povedať, že to nie je pravda. Nie sme svedkami v danom prípade akéhosi deduktívneho spôsobu. To znamená, že práve od tejto racionálnej logickej koncepcie sa odvíjajú aj jednotlivosti. Ale naopak, na základe pomerne chaotického prístupu schvaľovania jednotlivostí veľakrát improvizovaných a veľakrát tlačených, povedzme aj stavovskými organizáciami, tak vlastne ten spôsob je celkom opačný a svedčí skôr o tom, že práve na základe týchto jednotlivostí, na základe improvizovanosti sa vytvára postupne akýsi celok, ktorý nie je jasný, zrozumiteľný, čitateľný a predvídateľný.
Pokiaľ ide o samotné rokovanie o tomto návrhu zákona, teda o zákone o prenose kompetencií, chcem uviesť môj osobný dojem, že bolo doslova vzrušujúce, keď na rokovanie ústavnoprávneho výboru sme objavovali skrytý zmysel slov obsiahnutý v návrhu tohto zákona. Chcem povedať, že toto sa týka predovšetkým § 1, § 2, § 3 a § 4 čl. I tohto návrhu zákona, v rámci ktorých pri diskusii na pôde ústavnoprávneho výboru sme vlastne dospeli, bez ohľadu na to, či sme členmi vládnej koalície alebo opozície, k takému záveru, že návrh, ktorý bol prednesený na pôde ústavnoprávneho výboru a ktorý spočíval vo vypustení § 2 a 3, našiel svoju podporu tak medzi poslancami vládnej koalície, ako aj poslancami opozície, a to najmä z toho dôvodu, ak si prečítate spoločnú správu, že ide o nadbytočné ustanovenia, ktoré majú iba informatívnu funkciu.
Čiže v tomto smere všetko to, čo dnes alebo včera sa nám snažili prezentovať predstavitelia vlády, pán Dzurinda, pán minister a ďalší, že vlastne § 2 a 3, to je tá základná politická dohoda medzi vládou, ZMOS-om v rámci samotnej reformy, sa nakoniec ukazuje, že celé toto ustanovenie § 2 a 3 nemá normatívnu, ale len deklaratórnu povahu a nič nezakladá, nemení, neruší, ani z toho nevyplývajú žiadne dôsledky do budúcnosti. A keď sme sa potom pýtali právnikov a pomocníkov pána ministra, ktorí spracovali tento materiál, prečo ste to potom ako legislatívci dali do tohto materiálu, tak bolo nám povedané, že je pekné, alebo je dobré, keď to tam je, pretože takto si to želal ZMOS, a že budí to zdanie vlastne akýchsi kompetencií alebo akejsi pôsobnosti, ktorá v skutočnosti prechádza na obce alebo vyššie územné celky. Čiže ešte raz aj z toho dôvodu sme na pôde ústavnoprávneho výboru navrhli vypustenie tejto okrasy, ktorá azda mala byť v rámci akejsi preambuly alebo dôvodovej správy, ale určite nie v normatívnom texte, pretože na základe týchto ustanovení sa nič nezakladá, nemení ani neruší. Bohužiaľ, ale gestorský výbor mne z nepochopiteľných príčin tento návrh, ktorý prešiel v ústavnoprávnom výbore a má "navýsosť" právnu povahu, neodsúhlasil a chce sa asi teda dosiahnuť to, že jednoducho je to pekné a je to dobré, že to tam je, aj keď to nemá žiadny zmysel.
Podobná diskusia akéhosi odhaľovania skrytého významu slov bola aj vo vzťahu k ustanoveniu § 4 čl. I tohto zákona, kde sa hovorí o interpretačnom pravidle, na základe ktorého máme posudzovať v budúcnosti tú skutočnosť, či pôjde o originálny alebo prenesený výkon pôsobností. Tá diskusia prebiehala v tom smere, že naznačený model, ktorý bol v ustanovení § 4 a ktorý, v skratke povedané, hovoril o tom, že originálnou právomocou obcí alebo vyšších územných celkov bude iba to, čo bude výslovne takto označené, a všetko ostatné vlastne bude preneseným výkonom štátnej správy, že toto by bolo dobré a žiaduce otočiť. A takýto aj pozmeňujúci návrh prešiel. Takýto návrh je aj obsiahnutý v spoločnej správe a ten pozmeňujúci návrh otáča toto interpretačné pravidlo tak, že jednoducho všetko to, čo výslovne nebude označené ako prenesený výkon štátnej správy, sa má za to, že bude originálna právomoc obcí alebo miest. Zasa ten skrytý význam slov ustanovenia § 4 je taký, že je absolútne jedno, čo je uvedené v tomto ustanovení § 4, pretože zasa ustanovenie tohto paragrafu nič nezakladá z hľadiska práva, nič nemení, ani nič neruší. Ale to, či pôjde v budúcnosti pri ďalšej novelizácii zákonov o prenesený výkon štátnej správy alebo o originálnu právomoc pôsobnosť obcí alebo vyšších územných celkov, to bude vyplývať z jednotlivých izolovaných novelizácií ďalších právnych predpisov, ďalších zákonov o prenose kompetencie od štátu pre tieto regióny alebo pre jednotlivé obce.
Takže zase to zdanlivé a, by som povedal, taká ťažisková diskusia na tému, že teraz sme dosiahli víťazstvo pre samosprávu obcí a pre samosprávu regiónov, keď sme zmenili interpretačné pravidlo v ustanovení § 4, je veľký humbug. Ustanovenie § 4, tak ako ustanovenie § 2 a 3 tohto zákona sú deklaratórne, nič neriešiace a nedá sa v budúcnosti zo strany obcí ani zo strany vyšších územných celkov chytiť týchto ustanovení a na základe nich žiadať prostredníctvom súdu, prostredníctvom štátu naplnenie nejakého záväzného právneho sľubu. Je to zase zo strany predkladateľov, či už vedome, alebo nevedome, nejaká finta, ktorá mala budiť zdanie zásadného a principiálneho prenosu pôsobností či už originálnych, alebo prenesených z hľadiska výkonu štátnej správy na vyššie územné celky a na obce. A, samozrejme, potvrdzujem to ešte raz, tieto ustanovenia sú právne nevýznamné. Jedine, čo z celého tohto zákona má právny význam, to sú čl. II až čl. XXI, ktorý hovorí o skutočnom prenose kompetencií či už odvodených, alebo originálnych od štátu v smere na regióny alebo obce. Všetko ostatné obsiahnuté v návrhu tohto zákona je "habaďúra", je deklarácia alebo proklamácia, ktorá nemá záväznú právnu podobu. Toto je beletria, ktorá je tam preto, že jednoducho sa chcelo niečo dať do tohto návrhu zákona, aby to nebudilo dojem nejakej zúženosti alebo nejakej nejasnosti.
Ja viem, prečo táto vata tam vlastne je. Ona tam je aj preto, že ak by tam nebolo ustanovenie § 1, ustanovenie § 2, ustanovenie § 3 a ustanovenie § 4, tak by sme vlastne nemohli nazvať tento návrh zákona, že je to návrh zákona o prechode kompetencií na vyššie územné celky a na obce, ale museli by sme nazvať tento zákon ako zákon o novelizácii niektorých zákonov. Pretože taká je v skutočnosti pravda, že to, čo je dôležité a obsahovo významné, to sa nachádza iba v čiastočných novelizáciách celkom, myslím, v 19 zákonoch a súvisiacich zákonoch v zmysle čl. II až XXI.
Chcem povedať v tomto smere ešte niekoľko slov o správaní sa stavovskej organizácie Združenia miest a obcí Slovenska. Myslím si, že toto združenie ako istá stavovská organizácia zastrešujúca samosprávu, zastrešujúca obce a mestá v rámci Slovenskej republiky, tak ako každé iné stavovské združenie, sa snaží v rámci zákonov, ktoré sa týkajú vlastne samotných obcí a vyšších územných celkov, dosiahnuť pre seba čo najoptimálnejší a najlepší stav. V tomto smere treba jednoducho túto snahu takto kvitovať a takto vidieť a nie je ničím výnimočná. To, čo však mne prekáža na správaní sa Združenia miest a obcí Slovenska, je tá skutočnosť, že v celom tomto procese sa toto združenie správalo ako kohút na veži, a to doslova, teda tak, ako sa vietor pohyboval, tak sa aj tento kohút otáčal. A veľakrát sme boli svedkami toho, že vlastne to, čo pôvodne stanovili predstavitelia Združenia miest a obcí ako uzavretú záležitosť z hľadiska rokovania povedzme s vládou alebo s inými kompetentnými inštitúciami, následne už dohoda nebola, následne bolo povedané zo strany ZMOS-u, že jednoducho trváme, žiadame, aby predovšetkým samospráva prechádzala na obce a na vyššie územné celky.
Ale zároveň aj na pôde ústavnoprávneho výboru sme boli svedkami dvojitého nelsona pre túto stavovskú organizáciu v tom smere, že bolo to cítiť z ich vyjadrení, že sú si a boli si a budú si vedomí toho, že vlastne viac samosprávy znamená pre obce menej peňazí. To je tá základná logika, v ktorej sa dnes vlastne pohybujú aj všetky obce, ktoré sú si vedomé toho, že vlastne v tých pôsobnostiach, kde bude len prenesený výkon štátnej správy na obce, tak v tých majú garantované všetky obce aj plynulý príjem finančných prostriedkov, pretože ide o plnenie úloh štátu a tam tie prostriedky sú vlastne automatické a plynulé z hľadiska štátneho rozpočtu. Ale sú si vedomé aj toho, že všetky samosprávne pôsobnosti, ktoré, nazvime ich originálne, prejdú na obce a ktoré budú ony vykonávať ako originálnu právomoc, že v týchto si nárokovať dnes v pomerne zložitej spleti financií a finančných uspôsobení dlhov v nadväznosti na dane je strašne komplikované a že skutočne pre budúcnosť racionálneho správania sa obcí väčší prenos samosprávnych funkcií štátu na obce bude znamenať väčší chaos a väčší problém, čo je vlastne ten dvojitý nelson a paradoxná situácia v približovaní správy vecí verejných na obce ako inštitúcií bližších k samotnému občanovi.
V tomto smere sa musím kriticky vyjadriť aj o správaní sa mnohých politikov alebo členov vlády, poslancov vládnej koalície k týmto požiadavkám Združenia miest a obcí, ktorí, možno to trocha poviem nadsadene, sa správali k týmto požiadavkám ako k posvätnej krave v Indii. A to hovorím do slova a do písmena, pretože aj samotná spoločná správa, ktorú sme dostali k týmto piatim návrhom zákonov, z hľadiska jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa výslovne tieto navrhované zmeny odvolávajú na tú skutočnosť, že tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli vo výbore schválené preto, že reprezentujú zásadnú požiadavku Združenia miest a obcí Slovenska.
Ja sa pýtam: Kto je v tomto štáte zákonodarným orgánom? Samozrejme, že nechcem podceňovať stavovskú organizáciu a význam tejto stavovskej organizácie, mám na mysli Združenie miest a obcí Slovenska, ale my predsa nie sme rukojemníci tejto stavovskej organizácie a rukojemníkom tejto organizácie nie je ani vláda Slovenskej republiky, ani samotný parlament. Treba povedať veľmi jasne, že stavovské organizácie vo všeobecnosti, či sa týkajú obcí, či sa týkajú napr. sudcov, či sa týkajú lekárov alebo iných profesijných združení, že stavovské organizácie vo všeobecnosti v prvom rade chcú peniaze, práva, kompetencie, ale už menej hovoria o kontrole, o povinnostiach a o zodpovednosti, čoho svedkom sme napr. boli aj pri schvaľovaní novely Ústavy Slovenskej republiky, keď neprešla aj vplyvom lobizmu tejto stavovskej organizácie navrhovaná kontrola NKÚ vo vzťahu k samospráve a vo vzťahu k obciam.
Čiže jednoducho o toto sa hrá. Nie je to nejakým spôsobom, by som povedal, v prípade Združenia miest a obcí výnimočne správanie sa. Takto sa správa každá stavovská organizácia reprezentujúca istý profesijný stav. Ale treba povedať, že sebareflexia každej takejto stavovskej organizácie je podľa môjho názoru nedostatočne kritická v tom, že nedokáže obsiahnuť to, čo obsiahnuť môže vláda ako orgán celospoločenský, celoštátny, nemôže dosiahnuť to, čo môže vidieť parlament z hľadiska záujmu občana, by som povedal, v tom univerzálnom význame.
Treba tiež povedať, že samozrejme neplatí, že akýkoľvek alebo opačný názor, že akýkoľvek záujem alebo lobizmus Združenia miest a obcí Slovenska je v rozpore so záujmom občana. To som nepovedal. Ale chcem len povedať, že nemusí vždy táto stavovská organizácia plne, dôsledne a kvalitne reprezentovať tento záujem občana, pretože vždy je bližšia košeľa ako kabát a vždy sú bližšie práva, slobody, oprávnenia ako zodpovednosť, kontrola a povinnosti. Takže jednoducho chcem povedať, že podľa môjho názoru nebolo správne a ani dôstojné pre parlament, že sme boli v pozícii akéhosi rukojemníka tohto stavovského združenia. A toto rukojemníctvo sa dokonca pretavilo aj do spoločnej správy k viacerým návrhom zákonov, o ktorých teraz rokujeme, kde nebolo napríklad napísané, že tento pozmeňujúci návrh sa prijíma preto, lebo je dobrý pre občana, alebo je výhodný pre občana, ale bolo napísané, že sa prijíma a schvaľuje preto, lebo to bola zásadná požiadavka Združenia miest a obcí Slovenska. Ja si myslím, že tento celkový princíp a postup je nesprávny, a myslím si, že on je dosť signifikantný vôbec pre toto volebné obdobie, keď rôzne lobistické skupiny majú, by som povedal, väčšiu silu a väčší význam, akoby v skutočnosti pri schvaľovaní zákonov mali mať.
Chcel by som sa ďalej v krátkosti ešte vyjadriť aj k tej skutočnosti, že tá naša kritika, ktorá sa týka týchto návrhov zákonov, ktoré hovoria o reforme verejnej správy, je podľa môjho názoru správna a treba povedať, že sme tu svedkami podobného efektu, aký bol pri rokovaní o novele Ústavy Slovenskej republiky. Ak si iste spomínate, tak v rámci novely ústavy vystupovali predovšetkým opoziční politici, tá diskusia mohla byť povedzme aj politická, v mnohom podľa môjho názoru bola aj odborná a v každom prípade to, čo napríklad mne povedali aj niektorí akademickí funkcionári, napríklad niektorí učitelia na právnickej fakulte, tak bola tá skutočnosť, že nevedia pochopiť, akým odovzdaným spôsobom sa správali predkladatelia novely ústavy v diskusii v rámci samotného parlamentu. Jednoducho boli tam zrejme aj mnohé dobré veci, ale väčšia časť otázok, ktoré tu odzneli, neboli argumentačne zodpovedané, nemali správny argumentačný ohlas. Viacerí, ktorí vtedy vystupovali, vlastne vystupovali aj zo strany koalície tak, že proste my nebudeme diskutovať o odbornej stránke o týchto vznesených problémoch. A myslím si, že ten názor, ktorý som vám tlmočil teraz, bez ohľadu na to, že povedzme ten pedagóg vysokej školy povedal, že sú tam mnohé a dobré veci v rámci schválenej novely Ústavy Slovenskej republiky, ten dojem bol taký, že vládna koalícia nemala argumenty. A presne ten istý efekt, alebo k tomu istému efektu dochádza aj v rámci tejto reformy verejnej správy.
A ja sa tomu nečudujem. Myslím si, že vyjadrenie pána poslanca Mikloška, ktoré je dnes publikované v SME a ktoré úprimne obnažuje zložitosť a komplikovanosť témy, akou je reforma verejnej správy, vlastne v plnej nahote ukazuje to, čo si nechceme pripustiť, že vlastne v tomto parlamente z hľadiska celej vízie toho, ako má vyzerať budúca moderná verejná správa, asi len málokto čo má povedať, pretože je to skutočne veľmi strašne komplikovaná téma. A ja sa obávam, že tejto témy sa jednoducho nezhostil dobre ani ten, kto bol za ňu zodpovedný ako splnomocnenec vlády, ktorý bol možno dobrý ako technológ, ako technik, ale určite nie ako do istej miery trocha vizionár v tom dobrom zmysle slova, že ako vôbec verejná správa na Slovensku má ako ucelený mechanizmus v budúcnosti pôsobiť.
Ja sa chcem opýtať v súvislosti s týmto návrhom zákonov, ako možno hovoriť o ucelenej koncepcii, ako viackrát prízvukoval aj predseda vlády pán Dzurinda, naposledy aj tu na pôde parlamentu, že vlastne pokračuje sa kontinuálne v tom, čo vláda schválila ako koncepciu verejnej správy. Ako môžeme hovoriť o takejto ucelenej koncepcii, ak napríklad zodpovedný minister vlády, mám na mysli pána ministra Šimka, na otázku, čo bude s okresnými úradmi do budúcnosti v súvislosti s týmito návrhmi zákonov, povie, že keď budú schválené tieto zákony, urobí sa analýza, aké kompetencie vlastne zostali štátu, a potom padne rozhodnutie, čo bude s okresnými úradmi. Toto je ucelená koncepcia, správanie sa a videnie za roh, že ako a čo s takými, by som povedal, dôležitými inštitúciami, ako sú okresné úrady? Nemala byť táto otázka veľmi jasná, veľmi zrozumiteľná a riešená povedzme už v týchto návrhoch zákonov? Čiže jednoducho nemožno povedať v danom prípade, že skutočne vieme, čo chceme.
Ako možno napríklad hovoriť o ucelenej koncepcii reformy verejnej správy, ak na otázku jedného z poslancov opozície o rozsahu možných súdnych sporov v prípadoch výkonu samosprávnych kompetencií vyšších územných celkov alebo obcí zodpovedný minister, pán minister Šimko povie, že sa v budúcnosti budeme musieť zamyslieť nad zavedením správneho súdnictva. To nikto z tých, ktorí dnes predkladajú tento návrh, ktorý má odovzdať povedzme niektoré originálne pôsobnosti na obce so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi, nehovorí, že tie dôsledky budú také, že odvolací mechanizmus už nepôjde po úrovni štátu a nadriadených štátnosprávnych úradov, ale pôjde po línii súdnej. To znamená, že dnes nemáme ani takúto kompetenciu ani v predpisoch, ktoré hovoria o správaní sa súdov, o jednotlivých návrhoch a o pôsobnostiach na všeobecných súdoch Slovenskej republiky. A povieme, že je to námet do budúcnosti, aby sme sa zamysleli nad tým, ako to bude na súdoch vyzerať? Veď tie súdy nemôžu byť a nebudú pripravené na to, že budú mať rozhodovať vo veciach, v ktorých dnes zväčša a plnohodnotne rozhodovali štátnosprávne inštitúcie, počnúc okresnými úradmi, krajskými úradmi až na samotné ministerstvá ako ústredné orgány štátnej správy.
Ako možno hovoriť v danom prípade o ucelenej koncepcii, ak na otázku, či sú vlastne ustanovenia § 2 a 3 tohto návrhu na niečo, či majú nejaký právny význam, tak sa odpovie, že nie, ale že je to len proste nejaká záležitosť nejakej krásy alebo nejakej politickej dohody, alebo koaličného rozhodnutia. Takže v danom prípade tiež nemôžeme hovoriť z tohto pohľadu o ucelenej koncepcii. Ako môžeme hovoriť o tejto koncepcii ako o ucelenej koncepcii, ak na otázku, aký súčasný rozsah kompetencií štátu a samosprávy vlastne je, na to nám je daná odpoveď, že proste to sa nedá zistiť. Ja sa pýtam: Ako sa nemôže dať zistiť, aj keď si uvedomujem, že je to veľmi prácne a zložité, aby sme dnes pri rokovaní o prechode alebo prenose kompetencií nepoznali základný cestovný poriadok všetkých zákonných pôsobností štátu? Je to prácna robota, ale asi mala byť známa, aby sme vedeli následne povedať, čo má prejsť, čo nemá prejsť, čo má byť vypustené z týchto pôsobností.
Takže myslím si, že aj tieto jednotlivosti ukazujú vlastne na to, čo som povedal už v úvode, že celý tento systém a mechanizmus, akým pristupujeme k reforme verejnej správy, je veľmi improvizujúci a veľmi náhodilý. Skutočne ideme od jednotlivosti, tak ako ich teraz budeme zakonzervovávať, až k niečomu, čo vznikne. Ale o tom, čo vznikne, nemáme dnes ucelenú predstavu.
Tak ako som už povedal v inej súvislosti, myslím si, že tento návrh zákona budí na prvé prečítanie dojem mohutnej a rozsiahlej decentralizácie, pretože tie § 2 a 3 sú skutočne také z hľadiska taxatívneho výpočtu, ale v skutočnosti podľa môjho názoru je to do budúcnosti nové zakonzervovanie etatistických pozícií štátnych úradníkov a samotných úradov, ale už nie v bielom, ale v zelenom.
Legislatívcom, ktorí pripravili tento návrh kompetenčného zákona, sa podľa môjho názoru podaril husársky kúsok. S víziou a predsavzatím o zachovaní centrálneho modelu riadenia štátu pripravili a predložili návrh zákona o decentralizácii. Ak toto neprekukli premiér pán Dzurinda, pán minister Šimko či iní predstavitelia vlády, alebo politici vládnej koalície, treba povedať, že je to možno úspech legislatívcov, predovšetkým štátnych úradníkov. Ak sa to však dialo so súhlasom premiéra pána Dzurindu, pána ministra Šimka a ďalších, tak treba povedať, že ich doterajšie verbálne vystúpenia a ich slová sú v principiálnom rozpore s ich skutočnými činmi.
To, že sa nemýlim, dosvedčujú aj slová zo Strany demokratickej ľavice, ktorej predstavitelia niekde, myslím, v rozhovore uviedli, že táto decentralizácia je vlastne plnením toho, čo chce táto - a ja podotýkam nie v zlom, ale v dobrom -, čo chce táto ľavicová a socialistická strana. Tým je vlastne povedané všetko, pretože Strana demokratickej ľavice od začiatku hovorila, že jednoducho samospráva a prenos samosprávy je nie vždy výhodný a správny. A toto si myslím z hľadiska základného určujúceho kritéria ľavicovej a socialistickej strany, kde je viac etatizmu ako v iných stranách. Ak Strana demokratickej ľavice sa správa tak, že táto reforma decentralizácie je správna a je dobrá, tak treba povedať, že je aj v tejto línii, ktorú táto strana z ideologickej roviny jednoducho presadzuje. Nie je to nejaká výčitka alebo výhrada, ale je to len konštatovanie stavu, ktorý dokresľuje tú skutočnosť, že táto decentralizácia vlastne nie je taká, ako sa nám snažia nahovoriť predstavitelia samotnej vlády.
Tým, samozrejme, nechcem povedať, že som za nejakú bezbrehú decentralizáciu, ale povedať chcem iba to, že dnešný verbálny nositelia a lídri priblíženia správy vecí verejných občanovi sú v skutočnosti kvázi reformátori, ktorí na regióny a obce prenesú iba to, čo nevedia riadiť z centrálnej úrovne, aj to bez finančného krytia. Navyše, a to chcem prízvukovať a podotknúť, tento celý presun sa posúva na obdobie zväčša budúcej vlády. Mám na mysli predovšetkým záverečné ustanovenia, ktoré hovoria o tom, že mnohé z tejto pôsobnosti nadobudne postupnú účinnosť až v budúcich rokoch.
Ak si poskladáme celú mozaiku tohto kompetenčného zákona, tak zistíme, že po prvé je absolútne jedno, či tento návrh má § 1, § 2 a § 3, pretože tieto ustanovenia sú iba popisné a deklaratórne, to znamená, nezakladajú žiadne právne následky, inými slovami povedané, ani obce, ani vyššie územné celky sa nemôžu ani voči štátu, ani voči súdom domáhať kompetencií uvedených v § 2 a 3, ale až na základe čl. II až XXI či novelizácie iných zákonov, ktoré prídu v postupnosti v budúcnosti. To je prvý poznatok.
Ak si budeme ďalej skladať túto mozaiku kompetenčného zákona, tak zistíme tiež, že je absolútne jedno, či interpretačné pravidlo uvedené v § 4 hovorí, že všetko, čo nie je výslovne samosprávna pôsobnosť, je prenesený výkon štátnej správy, alebo či tento paragraf bude hovoriť, že všetko, čo nie je výslovne prenesený výkon štátnej správy, je samosprávna pôsobnosť. Podstatné a dôležité, ako už som povedal v úvode, totiž bude až to, čo povie zákonodarca pri budúcich jednotlivých novelizáciách právnych predpisov, ktorými bude buď prenášať výkon štátnej správy, alebo ktorými bude prechádzať samosprávna pôsobnosť zo štátu na obce alebo na vyššie územné celky.
Po tretie. Ak si poskladáme túto mozaiku kompetenčného zákona, tak jediné, čo štát odovzdáva alebo prenáša na regióny a obce, je uvedené v čl. II až XXI, ale uznáte, že z týchto 19 novelizácií iných zákonov je iba hádzaním zvyškov obeda psovi pod stôl, aj to málo mäsa a viac rybieho tuku, so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi. Navyše niektoré pôsobnosti označené ako originálna pôsobnosť pre obce či vyššie územné celky v skutočnosti nie sú úplnou originálnou pôsobnosťou, pretože štát si aj pri týchto ponecháva uzdu alebo bič, či už priamo v týchto novelizáciách, alebo v iných, teraz nami nepoznaných zákonoch.
Svoje vystúpenie chcem zakončiť zhrnutím toho, čo som povedal. Ak už má byť prijatý tento zákon, tak by sa nemal volať zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje, ale tento zákon by mal mať prinajlepšom názov "zákon o novelizácii niektorých zákonov", pretože iba čl. II až XXI sú právne významné a tieto hovoria iba o novelizácii iných zákonov.
Tento návrh zákona dáva iba vtipnú a zároveň aj smutnú odpoveď na rozprávkovú hádanku: "Ako ani oblečená, ani nahá, ani pešo, ani na voze môže prísť táto vláda k občanovi?" Tá odpoveď je taká, že táto vláda premiéra Dzurindu bude zaodetá sieťou, bude mať jednu nohu spustenú na zemi a už tretí rok bude sedieť na rakovi. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)