I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Štyri faktické poznámky, posledný pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť prihlásenia sa do faktických poznámok.
Ako prvá - pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím, že každému, kto si vypočul vystúpenie pána poslanca Jasovského, musí mu byť jasné, že tu nejde o predlžovanie diskusie, ale že skutočne hovoril človek, ktorý problematiku pozná a ktorý vidí aj súvislosti, ktoré tento predložený kompetenčný zákon bude mať v praxi. Hovoril, že predložený návrh zákona nebol dobre spracovaný. Ja si dovodím tvrdiť, že časť článok II, ktorý sa týka vlastne dopravy, konkrétne pozemných komunikácií, bol dokonca robený nožničkovou metódou, a teda to, čo malo ministerstvo, sa prestrihlo a dalo sa na vyšší územný celok. Dôkazom toho je bod 2 § 3, ktorý v písmene i) uvádza, "i) koordinuje celoštátne sčítanie cestnej dopravy na diaľnicach a cestách". Opakujem, ide o kompetenciu, ktorá sa dáva vyššiemu územnému celku. Ak budeme mať 8 vyšších územných celkov, ja mám otázku na neprítomného pána ministra: Bude koordinovať celoštátne sčítanie osem subjektov? Teória riadenia totiž hovorí, že na koordináciu má byť vždy len jeden subjekt. Preto si neviem predstaviť, ako celoštátne sčítanie bude koordinovať osem subjektov. A ak to už v tomto zákone má byť kompetencia vyššieho územného celku, tak potom sa tam žiada dodať "na svojom území". Je mysliteľná aj taká koordinácia, že osem VÚC bude príslušnú aktivitu koordinovať a potom celoštátne ministerstvo... (Zaznel zvuk časomiery.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cagala.
M. Cagala, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi zareagovať na tú časť vystúpenia, kde pán kolega Jasovský hovoril, že riešime prechod kompetencií zbrklo. Ja ho chcem doplniť aj troškou analýzy, prečo to riešime zbrklo. Zbrklo riešime tento prechod kompetencií preto, že tri roky táto vládna koalícia o tom len rozprávala, koľko bude vyšších územných celkov, či 4, či 8, či 12, či 16. Aj 13 bol návrh. Keby sa od roku 1999 bol riešil prechod kompetencií, ustálila sa situácia v tom smere, že keď sme my rozhodli o tom, alebo hlasovaním sa rozhodlo, že 8 krajov je optimálny stav, to nebolo na základe toho, že to chcel Mečiar alebo členovia jeho vlády, alebo parlament, ale bolo to na základe ekonomického rozboru odborníkov, ktorí neboli členmi HZDS, ktorí to robili na základe rozlohy počtu obyvateľstva a výkonnosti ekonomiky. Keby sa bolo v tom čase už povedalo 8 vyšších územných celkov, riešme kompetencie, dnes sa nemusel tento zákon riešiť takýmto chaotickým spôsobom.
Obávam sa, čo sa stane. Keď dnes navalíme na starostov, primátorov, napriek tomu, že každého považujem za šikovného človeka, kompetencie zo dňa na deň, z večera na ráno, bez patričného riešenia ekonomiky, to znamená financií, rozvadí sa nám mestské zastupiteľstvo alebo obecné zastupiteľstvo, richtár uderí kľúče na stôl a zavolá na ministerstvo vnútra, pán minister, poď si riešiť túto obec alebo riadiť túto obec alebo toto mesto. Takýto bude stav, ak to budeme riešiť tak, ako to riešime teraz - zbrklo, nepripravene a z večera do rána. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Benčat.
J. Benčat, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, pán poslanec Jasovský jasne a odborne analyzoval stav, ktorý by vznikol pri prechode kompetencií na vyššie územné celky a obce. Chcem zdôrazniť jednu vec. A to tu už zaznelo niekoľkokrát. Ktokoľvek vystúpil ku ktorémukoľvek bodu z našej opozičnej strany, vystupoval odborne. Nevystupoval politicky. Žiaľ, skoro nikto z koalície tieto naše odborné stanoviská nevyvrátil.
Chcem poukázať na to, že ak cestná infraštruktúra pôjde tým smerom, ako sa predpokladá v zákone, bude obrovský prepad kvality našich ciest, ako to bolo tu povedané, a predovšetkým tých vyšších kategórií a práve na týchto cestách sa nachádzajú objekty, ako sú mosty a podobné veci, vo veľmi zlom stave. Neviem si predstaviť, ako môžu obce, prípadne vyššie územné celky riešiť komplexne túto záležitosť, pretože doprava nebude slúžiť len obyvateľom daného územného celku. Slúži teda všetkým obyvateľom celého štátu a slúži obyvateľom a aj turistom z iných štátov. Takže aj v súvislosti so Štátnym fondom cestného hospodárstva. Veď to bol fond, ktorý mohol práve túto situáciu svojím spôsobom zachraňovať. Tento fond mal výhodu v tom, že mohol dostávať z Európskej únie pôžičky za veľmi výhodných, by som povedal, podmienok, čo dnes už v podstate, ak to bude vládny fond, vláda asi nemôže tie výhody využívať.
Tak isto by som poukázal, že podobným spôsobom sa bude konať aj zaťažovanie cestnej siete pri prevode kompetencií, čo sa týka stavebného konania. Všetky tieto veci, ktoré sa konali na úrovni okresov, sa budú teda musieť poštou a cestovaním riešiť a obyvateľa zaťažujú... (Zaznel zvuk časomiery.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Oberhauser.
V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem. Slovensko po roku 1989 okrem pozitívnych zmien prechádza aj veľmi zvláštnym vývojom, keď odborné inštitúcie, fundovaní odborníci odchádzajú z výskumných ústavov, z verejnej správy, zo štátnej správy a iste majú veľké možnosti, veľké príležitosti zamestnať sa v podnikateľskej sfére, pracovať pre zahraničné firmy, ale stále viac a viac ubúdajú odborné kapacity, ktoré by pripravovali naozaj dobré zmeny, dobré transformácie, dobré riešenia. Takisto aj tieto veci, ktoré sú pripravené vo verejnej správe, majú presne taký istý charakter.
Pán Jasovský označil iba jednu oblasť, oblasť dopravy, ktorej sa najmä dotkol, lebo hlboko jej rozumie, dlhé roky v tom pracoval a vie, čo znamená každá zmena v tejto oblasti. V Čechách pracuje 250 ľudí vo výskumnej inštitúcii, ktorí pripravujú transformáciu verejnej správy. Na Slovensku pán Nižňanský, M.E.S.A. 10 so zopár experimentátormi, so zopár odborníkmi z výskumných a štátnych inštitúcií, z vysokých škôl chce urobiť to, na čom v Čechách pracuje 250 fundovaných ľudí desiatky rokov s medzinárodnými znalosťami. A tu potom vyjde z toho taký paškvil, ako je dnes predložený návrh, kompetenčný návrh o transformácii verejnej správy. Je to absolútna hanba! Konečne sa zobuďte, vážení vládni poslanci, vráťme sa k odbornosti, pracujme tak, ako sa má pracovať a neprinášajme do parlamentu takéto nehoráznosti, ktoré budú viesť len k hlbokým škodám na Slovenskej republike. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jasovský.
J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja ďakujem aj kolegom, ktorí podporili moje vystúpenie, ale priznám sa, že bol by som rád, keby vystúpili aj poslanci vládnej koalície, ktorí by reagovali na naše vystúpenia a povedali teda, či sa mýlime, alebo či sú naše úvahy správne. Myslím si, že v tom prípade by malo význam predkladať naše pozmeňujúce návrhy, ktoré sú určite logické. Ja aj naozaj vo vystúpeniach svojich kolegov vidím tú logiku a tú odbornosť, ktorú si každý pestuje buď ako predseda profesijného klubu, alebo ako tieňový minister.
Viete, nedá sa zľahčovať otázka napríklad cestnej siete. Zo 17 tisíc kilometrov je absolútna väčšina ciest tretej triedy. Nedá sa povedať to, čo je uvedené vo vládnom návrhu tohto zákona, že cesty tretej triedy sú len akýmisi spojnicami. Nie je to pravda. Okres Veľký Krtíš má v absolútnej väčšine, možno 95 %, nepamätám si údaj, cesty tretej triedy. Viete, čo to bude znamenať pre celý ten okres Veľký Krtíš alebo pre ten vyšší územný celok?
A takisto jednu poznámku by som si dovolil. Uvádzané je, že budú presúvané aj kapitálové výdavky na obnovu vozidlového parku v objeme 200 mil. Sk na vyššie územné celky. Ak nezvíťazí zdravší rozum, ako funguje dnes v tomto štáte, keď konštatujeme, že napríklad znovu výber na dodávku autobusov vyhrala česká Karosa, budem citovať len jednu vetu: "Z podmienok verejnej súťaže vyplýva, že všetkých 94 autobusov by mali SAD Bratislava odovzdať do konca tohto roku." V dôsledku skráteného termínu dodávky ich Karosa finalizuje v materskom podniku vo Vysokom Mýte, a nie v Podpolianskych strojárňach Detva Holding, ako to bolo vlani, kde vlani aspoň montovali na tieto autobusy spätné zrkadielka. Kto bude rozhodovať o týchto 200 mil. korún a aké autobusy budú jazdiť po cestách Slovenskej republiky, ak o tom budú rozhodovať vyššie územné celky úplne bez príslušných právomocí? (Zaznel zvuk časomiery.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kalman, po ňom pán poslanec Krajči ako posledný písomne prihlásený do rozpravy.
J. Kalman, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážená Národná rada, priznám sa aj ja, že už odvčera rozmýšľam, či vôbec vystúpiť k tejto problematike, a to z dvoch dôvodov. Predovšetkým preto, že už tu bolo skutočne povedané dosť veľa a možno všetky argumenty, ktoré hovoria v prospech tých, ktorí tvrdia, že materiál je nekomplexný, nie dobre pripravený a nemalo by sa o ňom rokovať. Ale aj preto, že sa cítim tu ako v "Kocúrkove". Skutočne, keby žil Ján Chalupka, napísal by "Kocúrkovo č. 2", možnože aj s prispením fondu ministerstva kultúry Pro Slovakia.
Prečo? Pretože jedna strana hľadá riešenia, druhá nepočúva. Jedni argumentujú, druhí sa na tom usmievajú. Jedni majú obavu o budúcnosť štátu, vyšších územných celkov, obcí, iných to nezaujíma. Jedni poukazujú na tvrdé problémy, iní sa tvária, že neexistujú, resp. nepripúšťajú problémy, nepripúšťajú tieto argumenty a jednoznačne sa spoliehajú aj napriek množstvu pripomienok jednotlivých relevantných inštitúcií, organizácií, ktoré tu už dnes boli menované, že je všetko v poriadku.
Dámy a páni, štyri dni už pracujú niektoré štruktúry Hnutia za demokratické Slovensko, tieňové štruktúry, ktoré analyzujú to, čo je tu predložené, a stále prichádzajú na nové a nové poznatky, stále poukazujú na nové nejasnosti, stále dokážu nájsť problémy, ktoré nie sú tam zakotvené, resp. ktoré by tam mali byť. Vzniká množstvo námetov na pozmeňujúce návrhy a dostali sme sa do situácie, keď dokonca zvažujeme, či pri takom množstve pozmeňujúcich návrhov, ktoré máme, ktoré sú predložené v spoločnej správe, má vôbec zmysel predkladať ďalšie, pretože vlastne začíname formovať nový zákon. A vlastne opäť sme tam, kde sme boli možno pri ústave alebo pri niektorých ďalších veľmi významných právnych normách, ktoré boli prerokované v parlamente, že vlastne ťažisko sa prenieslo na parlament, myslím, ťažisko z vlády Slovenskej republiky.
Preto sa potvrdzujú aj obavy, ktoré sme predniesli a prednášame na rýchlosť prerokovania zákonov alebo daného zákona, v tomto prípade kompetenčného, pretože spôsob, akým ho prerokúvame, je skutočne raketový a čas, odkedy sme ho dostali do parlamentných lavíc a keď bol daný priestor na jeho oboznámenie, na jeho prerokovanie vo výboroch, na konzultovanie s odborníkmi, trebárs aj s tými zástupcami, ktorí nás oslovili písomne alebo ústne tu priamo v parlamente, nie je. Veď napríklad na to, aby sme reagovali na spoločnú správu, sme nemali ani dve hodiny, a pritom, ako tu už odznelo, ide skutočne o veľmi dôležitý zákon. Vlastne je zásahom do 21 zákonov, veľmi významných, a len v spoločnej správe je samotných 94 pripomienok a návrhov na pozmeňujúce návrhy.
Preto si položme, kolegyne, kolegovia, otázku, pre koho sa robí transformácia verejnej správy. Veď už dnes odznelo niekoľko argumentov, že niektorí alebo mnohí starostovia, či dokonca primátori majú obavy a požadujú korekcie, požadujú riešenia. Prečo sa nedá v Národnej rade väčší priestor na prerokovanie tohto návrhu? Tieto otázky tu nikto nezodpovedal, ale už tu boli niekoľkokrát povedané. Prečo sa nezačalo s transformáciou verejnej správy rýchlejšie, dôstojnejšie, komplexnejšie? Prečo až teraz? Alebo skutočne platí to, čo povedal poslanec Danko včera? Alebo tu platia niektoré iné kritériá, iné zásady?
Dámy a páni, nebezpečie je vtedy alebo vtedy je to o to viac na zamyslenie, keď si uvedomíme, že práve transformácia verejnej správy mala byť vrcholom štvorročného úsilia tejto vládnej garnitúry. Veď samotná vládna garnitúra povedala, že toto považuje za svoju absolútnu prioritu v rámci vnútornej politiky - riešiť transformáciu verejnej správy. No ďakujem pekne, ak vrchol politiky, vrchol snaženia a najpodstatnejšia a najprioritnejšia úloha sa prerokúva v takýchto podmienkach! V podmienkach absolútneho nesúladu, nespokojnosti, pochybnosti, nedôvery, ale aj nerešpektovania a podobne.
Chápem tlaky a viem, že sú tu tlaky, vieme ich všetci. Vieme, že sú tlaky zo Združenia miest a obcí Slovenska, aby transformácia prešla čo najrýchlejšie. Vieme, že sú tu tlaky aj z niektorých politických strán koalície. Vieme, že je aj požiadavka a oprávnená požiadavka samotnej Európskej únie v súvislosti s naším procesom približovania. O to viacej sa natíska otázka, prečo takým spôsobom, prečo až teraz alebo prečo teraz. Všetko, myslím si, sa dalo robiť ináč. Len bolo treba chcieť, bolo treba mať k tomu chuť a bolo treba byť ochotný aj vo vzťahu k tomu, aby sa mohla na týchto otázkach podieľať väčšia časť našej populácie alebo kompetentnejšie orgány vrátane opozície.
Preto nastáva... (Reakcia ministra.) Áno, pán minister, všetko sa dá robiť ináč, pretože keď to viete, prečo sa to teda nerobí?
Dokonca sa natíska otázka, či pri takomto chaose, pri takomto krátkom časovom priestore, ktorý tu máme, pri toľko pozmeňujúcich návrhoch, pri toľkých nejasnostiach, či vôbec vieme, o čom rokujeme, a či vlastne vôbec vieme, za čo budeme dvíhať ruku.
Už niekoľkokrát sme sa tu, kolegyne, kolegovia, presvedčili, že pod nátlakom alebo pod rýchlosťou, alebo pod inými vplyvmi, keďže sme museli niečo rýchle spraviť, rýchle urobiť, rýchle zakončiť, sme dodatočne zisťovali mnohé defekty, ktoré sa museli opravovať. Ale tento defekt sa bude opravovať o to zložitejšie, o to ťažšie, že sa týka všetkých, nielen určitej skupiny alebo určitého rezortu, či určitého regiónu.
Teda sme si skutočne istí, že všetci vieme, čo chceme schváliť? Uvedomujeme si aj zodpovednosť za nedostatky, ktoré z toho môžu vzniknúť?
Dámy a páni, tu už boli povedané mnohé dôvody, mnohé vážne veci. Ja si dovolím pripomenúť všeobecný fakt, ktorý tu už zaznel v týchto našich laviciach niekoľkokrát, že toto všetko robíme v čase, keď máme nesmierne vysokú nezamestnanosť, keď máme nesmierne slabú ekonomiku, keď je nízka životná úroveň našich občanov, keď je absolútna alebo veľmi vysoká regionálna rozdielnosť, keď zdravotníctvo je pred zrútením, keď vlastne kultúra, školstvo je na pokraji krachu. Kvalita sociálnych vecí je veľmi nízka. Zariadenia, objekty, v ktorých sa sociálne služby poskytujú, sú nevyhovujúce. Nechcem už hovoriť o ekonomických problémoch, politických problémoch. Ak si uvedomujeme, že sú tu ďalšie neduhy, ktoré sa začínajú rozširovať a sťažovať pozíciu práce toho-ktorého orgánu, či samosprávneho, či štátneho, ako je, žiaľ, prejavujúci sa rasizmus, nacionalizmus, rozširujúca sa sieť drog a drogovej závislosti, dokonca porušovanie ľudských práv. To všetko by mali samosprávne orgány a štátne orgány riešiť. Ale ak prijmeme nekomplexné zákony, všetko sťažíme a miesto toho, aby sa riešili tieto principiálne otázky, tieto zásadné problémy našej spoločnosti, budeme musieť všetci vyvíjať úsilie na to, aby sme opravovali naše defekty, pretože taký defektný je tento návrh zákona. Obávam sa, že aj taký defektný bude schválený.
Teda je týmito návrhmi zákonov vytvorený dostatočný priestor na to, že sa situácia ešte nezhorší? A nemali by sme hľadať také zákonné normy, ktoré by situáciu zlepšovali? Alebo sa chceme jednoducho zbaviť zodpovednosti, že to bude robiť iná vláda, iná garnitúra, že to budú robiť funkcionári na VÚC, funkcionári v samosprávnych orgánoch a že my sa takýmto spôsobom zbavíme zodpovednosti? Všetci sa pozerajú len na kompetencie. A myslím, že aj to je zásadná chyba aj vo vyjadreniach niektorých starostov, primátorov, ale nikto nevidí za kompetenciami prácu, nikto za kompetenciami ako keby nevidel problémy, ktoré z toho sú.
Veľa pripomienok tu už odznelo. Množstvo nejasností je trebárs aj v sociálnej oblasti. Dovoľte mi, aby som len niektoré, alebo jeden, dva vypichol, ktorý dokumentuje, aká je kvalita pripraveného návrhu. Zoberme si trebárs, v sociálnej sfére § 71 ods. 1 sa dopĺňa písmenom t), ktoré znie, má sa na mysli obec: "t) oznamuje okresnému úradu občanov, ktorí sa odmietli zúčastniť na vykonávaní menších obecných služieb organizovaných obcou". Takto navrhované znenie je nezrozumiteľné, nekonkrétne, nekompatibilné so zákonom o zamestnanosti, a teda v praxi nerealizovateľné.
Prosím vás pekne, čo je to oznamuje, akým spôsobom, kto oznamuje? Čo je to odmietnutie, čo sú to menšie obecné služby? Kto to bude robiť, kto to bude organizovať? A mnoho ďalších otázok sa pri tejto súvislosti vynára. Alebo zoberme si ďalšiu časť tohto návrhu zákona. Pod bodom 25 na 34. strane v § 67 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie: "f) kontroluje", myslí sa krajský úrad, "úroveň poskytovania sociálnych služieb, sociálneho poradenstva a úroveň vykonávania sociálnej prevencie alebo vykonávania vybraných činností sociálno-právnej ochrany vo svojej pôsobnosti". Z tohto znenia nie je zrejmé, akou formou a spôsobom bude realizovaná táto kontrola najmä v oblasti poskytovania sociálneho poradenstva. Za súčasného stavu je počet pracovníkov v predmetnej oblasti nedostatočný v porovnaní s veľkým počtom klientov. Aj z uvedeného jednoznačne vyplýva nutnosť konkretizovania foriem a spôsobu vykonávania tejto kontroly v praxi.
Mohol by som hovoriť, kolegyne, kolegovia, ďalšie príklady. Mnohé tu už odzneli. (Reakcia z pléna.) Však to som povedal na začiatku, pán kolega, že to je ako v Kocúrkove...
I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím, aby ste nerušili toho, kto vystupuje v rozprave. Pán poslanec Vavrík, pán poslanec Bárdos...
J. Kalman, poslanec: Nejasnosti sú a vôbec tu nikto nepovedal čo s ministerstvami. Budú sa redukovať, budú sa pracovníci presúvať? Už kolega Tkáč naznačil, že otázky pracovnoprávnych vzťahov sú absolútne neriešené, nikto sa o to nezaujíma. Mnohí pracovníci dnes na úrovni štátnych, ale aj samosprávnych orgánov majú kumulované funkcie. Ako to bude vyzerať potom na obciach? Nikto nehovorí o tom, či obce sú na to pripravené. Majú dostatok ľudí, majú schopných ľudí na to, aby dokázali tieto otázky realizovať?
Sú tu ďalšie problémy. Už dnes sa hovorilo niekoľkokrát aj vo vzťahu k vystúpeniu pána ministra Kováča o oblasti financovania. Tieto otázky nie sú skutočne dotiahnuté. Veď len v sociálnych zariadeniach chýba vyše 700 mil. korún. Akým spôsobom budú riešené? Dámy a páni, vyše 40 sociálnych zariadení, v ktorých sa poskytujú sociálne služby, podliehajú reštitúciám a pracujú len na základe dohody medzi štátom a majiteľmi. Budúci rok a v nastávajúcich obdobiach budú tieto dohody končiť. Akým spôsobom budú prechádzať alebo kto ich bude riešiť? Budú mať obce na to, aby mali niekoľko 100 mil. korún na vysporiadanie týchto reštitúcií? Kto im dá finančné prostriedky? V týchto sociálnych zariadeniach je takmer 3 200 obyvateľov. Kam pôjdu tí postihnutí, telesne chorí, zdravotne postihnutí, starí, nepohybliví atď., ktorí tieto zariadenia využívajú? O tomto tu nikto nehovorí. O týchto otázkach sa nezmieňuje, nie sú jasné. Rozhodnú starostovia alebo obecné zastupiteľstvo, že príde k zániku? Čo ďalej? Miesto toho, aby sa sociálne služby rozširovali, aby sa úroveň skvalitňovala v intenciách prijatej sociálnej charty, ktorá bola v Nice prijatá Radou Európy v decembri minulého roku, máme tendenciu znižovať sociálnu úroveň služieb. Aj rozsahom, aj kvalitou, aj počtami a tak ďalej. Opäť je to v rozpore trebárs aj s naším približovaním k Európskej únii.
Pritom chcem zdôrazniť, dámy a páni, že štát predovšetkým potrebujú chorí, nemocní, telesne postihnutí, starí, bezvládni a slabí. A práve o túto kategóriu sa takýmto nepresným, nekomplexným, nedôrazným, nepripraveným spôsobom vlastne štát chce zbaviť týchto ľudí. Ja si znova dovolím tvrdiť, že zdraví, a pritom možno aj bohatí, ako sa často hovorí, štát nepotrebujú. Tí sa dokážu o seba postarať. Ale nie som si istý, či na základe tohto návrhu kompetenčného zákona sa dokážu obce, predovšetkým obce o týchto svojich občanov takéhoto charakteru postarať.
Preto som presvedčený, že sa situácia po prenesení týchto kompetencií na obce v tejto oblasti zhorší. Potvrdzuje to aj skúsenosť z predchádzajúcich období. Zoberte si len príklad napríklad zo začiatku 90. rokoch, keď na obce prešla otázka bytov. Dlho trvalo, kým sa obce z toho pamätali. Dlho trvalo a dlho bude trvať, kým z toho hluchého obdobia budeme nachádzať riešenia, kým sa z toho hluchého obdobia spamätáme. Podobné prípady by som mohol hovoriť v súvislosti s malou privatizáciou a vtedajším prechodom niektorých technických služieb, komunálnych služieb, podnikov miestneho priemyslu sa to dostalo do starostlivosti obce. Kedy nám na určité obdobia vypadli alebo prestali existovať v obciach mnohé základné služby, ktoré občania potrebovali. Iste, postupne sa vyriešili, ale boli hluché miesta, ktoré absentovali. Je dosť možné, že ak nejaká služba absentovala v tom čase, že to až také tragické nebolo. Ale teraz si predstavte, že bude absentovať služba sociálna, zdravotná vo vzťahu k tým ľuďom, ktorí ju budú každodenne, každú hodinu potrebovať. Neviem si predstaviť, ak takéto veci vzniknú.
Priatelia, kolegyne, kolegovia, aj včera, aj dnes doslova sa v médiách protestuje, alebo dávajú výzvy do parlamentu. Mnohé inštitúcie už boli menované. Ja spomeniem tie, ktoré ešte neboli menované. Trebárs Slovenský odborový zväz školstva, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Matica slovenská, už tu bolo hovorené, ktoré majú jasné a dosť vážne pripomienky k tomuto návrhu zákona. Pretože budem v druhom vystúpení dávať konkrétne návrhy na pozmeňujúce návrhy, ak sa ešte na tom vôbec dohodneme, ak dospejeme k názoru, že to má ešte zmysel, budeme vidieť, akým spôsobom budú ešte reagovať aj členovia vlády, verím, že budú reagovať, preto mi dovoľte na záver tohto prvého môjho vystúpenia povedať, že nesúhlasím s takýmto nedôsledne pripraveným materiálom, ktorý je nekompletný, nepripravený, neoverený.
Chcem napriek tomu zdôrazniť, že podporujem reformu, podporujem posilnenie kompetencií obcí, regiónov v prospech občana. Nepodporujem však tento návrh, ktorý je podľa môjho názoru proti občanovi. Proti občanovi tým, že je nedôsledne pripravený, nekomplexne pripravený a že bude prinášať obrovské problémy v praxi, ktoré sa budú proti občanovi aspoň v tých začiatočných obdobiach, pokiaľ sa nevyčistia všetky vzťahy, všetky nejasnosti, všetky defekty, jednoznačne proti občanovi prejavovať. Ak by som, dámy a páni, hlasoval za takto navrhovaný návrh zákona, musel by som porušiť sľub, ktorý som tu dával, sľub poslanca. A to neurobím. Ďakujem vám. (Potlesk.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Štyri faktické poznámky, posledný pán poslanec Maňka. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Prvý - pán poslanec Hofbauer.
R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Kalman položil rečnícku otázku, pre koho sa robí transformácia verejnej správy. Ja si myslím, že to je zrejmé. Ak Strana maďarskej koalície dala ultimátum do 21. septembra prijať tieto zákony, tak sa to robí pre Stranu maďarskej koalície a pre nikoho iného. Robí sa pre tých, ktorí majú záujem na búraní slovenskej štátnosti, pre nikoho iného. Pretože zákony, ktoré tu prerokúvame, dokumentujú rúcanie slovenskej štátnosti. Robí sa transformácia takouto formou, s takouto náplňou a takýmito zákonmi pre tých, ktorí náš štát nechceli či už v roku 1992, alebo 1993 a ktorí tvrdili, že Slováci preukážu svoju vlastnú neschopnosť riadiť vlastný štát.
Dámy a páni, ak chcete oponovať mojim názorom, obraciam sa predovšetkým na poslancov Strany demokratickej ľavice, pretože vás považujem za najfundovanejších a profesijne najzdatnejších. Navyše vo vašich radoch tu sedia šiesti bývalí vedúci tajomníci okresných výborov Komunistickej strany. To nehovorím dehonestujúco, to hovorím ako konštatujúco, pretože vy ste mali politické skúsenosti a máte aj skúsenosti z riadenia štátnej správy a z riadenia územia. Zodpovedzte mi len na dva okruhy problémov. Akým spôsobom máte predstavu, že sa bude zabezpečovať stavebný zákon, zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku na úrovni obcí a miest? Zodpovedajte tu pred plénom, ako si predstavujete prevádzku, údržbu, modernizáciu a skvalitňovanie cestnej siete druhej a tretej triedy. Veď to je gro cestnej siete tohto štátu. Ak máte takúto predstavu, tak s ňou vystúpte! Ale ja ako bývalý minister môžem konštatovať, že tieto zákony vylučujú vecné napĺňanie kvalitného riešenia týchto dvoch zásadných problémových okruhov... (Zaznel zvuk časomiery.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec Kalman hovoril prevažne o sociálnej oblasti. Skutočne, tu sú v kompetenčnom zákone také ustanovenia, ktoré budú vyvolávať v praxi značné problémy. Chcem konkretizovať. Na strane 33 pod bodom 5 sa uvádza v ods. 3, že obec zriaďuje zariadenia sociálnych služieb uvedené v ods. 2, čo je domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť, detský domov, krízové stredisko, resocializačné stredisko, a navyše podľa ods. 3 domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť denne, domov dôchodcov a zariadenie chráneného bývania. V legislatíve jednoznačne platilo, platí a bude platiť, že pojem zriaďuje je imperatív. To znamená, subjekt, ktorému sa takto formuluje povinnosť, je povinný to zriadiť, ak to nezriadi, porušuje platný zákon. Prosím vás pekne, ako si predstavujete, aby každá obec toto zriadila. Veď je to úplný nezmysel a nerealizovateľné! Ja som sa už pýtala pracovníkov príslušného rezortu a tí mi povedali, no zriadi to, ak bude mať na to podmienky. Vážení, ak máte takúto predstavu, tak to v kompetenčnom zákone treba inak vyjadriť. Predsa zriaďuje je imperatív, ktorý dáva povinnosť. A ak si myslíte, že pripravujete kompetenčný zákon tak, že sa nebude dodržiavať, tak skutočne vaše právne vedomie a vaše predstavy o zákonnosti sú veľmi chabé a smiešne, právnym štátom nekomfortné... (Zaznel zvuk časomiery.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Keltošová.
O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa vrátiť k tej časti vystúpenia pána poslanca Kalmana, v ktorej hovoril o zariadeniach, ktoré už dnes sú v reštitučnom režime, to znamená, od 1. apríla tohto roku si ich právom nárokujú pôvodní vlastníci v tej súvislosti, že nie sú pripravené priestory, do ktorých by sa mohli ľudia z väčšiny týchto reštitučných zariadení presťahovať. Chcem upozorniť, škoda, že tu nie je premiér Dzurinda, chcem upozorniť na nespoluprácu, disharmóniu medzi jednotlivými rezortmi, pretože vieme, že je veľa voľných objektov v štátnej správe, resp. nevyužitých priestorov v rôznych škôlkach, v bývalých internátoch a ďalších, ktoré môžu rezorty medzi sebou za korunu, symbolickú korunu previesť a pripravovať takto pôdu pre obyvateľov zdravotne a mentálne postihnutých, aby mali kam odísť, keď ich objekty budú síce v obecnom užívaní alebo v zriaďovaní obcí, ale budú potrebovať tak či tak náhradné priestory. Toto sa nedeje.
Ďalej by som chcela povedať, že je tu nesúlad alebo absolútna nekoordinácia postupov, pokiaľ ide o špecializovanú štátnu správu. Zachytili sme z médií, že ministerstvo školstva uvažuje so zriadením špecializovanej štátnej školskej správy. To isté si môže nárokovať aj povedzme minister práce a sociálnych vecí, lebo aj v Nemecku sú špecializované "sociálamty", sociálne úrady. Ja sa pýtam, či aj minister životného prostredia bude zriaďovať ďalšiu špecializovanú štátnu správu. Myslím si, že pri takejto dôležitej reforme mali byť tieto otázky už dávno vopred vyjasnené s kompetenciami, s financovaním, aj s ľudskými zdrojmi. A toto nie je, preto tento návrh ja nemôžem skutočne podporiť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maňka.
V. Maňka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Oceňujem, že niektorí poslanci opozície vystúpili v rozprave skutočne vecne. Pozorne som ich počúval. Chcel by som vám na vaše otázky, pán poslanec, povedať, že poslanci Národnej rady sa vo svojich výboroch dôkladne zaoberali všetkými šiestimi zákonmi, ktoré súvisia s decentralizáciou verejnej správy. Rád by som vás ubezpečil, že vo výboroch sa poslanci dôkladne zaoberali každým paragrafom každého zákona. Vo výboroch sa zúčastnili odborníci z rezortov, ZMOS, legislatívy a dospeli k dobrým kompromisom. Najväčšou škodou je, že vo výboroch chýbali hlavne poslanci opozície. V týchto výboroch by ste dostali odbornú odpoveď na všetky vaše otázky, škoda, že z vašej strany nebol taký záujem o takúto odbornú diskusiu. Teraz mnohé vystúpenia preto musím brať skôr viac politicky ako odborne. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kalman bude reagovať.
J. Kalman, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem kolegom, ktorí doplnili moje vystúpenie predovšetkým v tom, že vyjadrili ďalšiu obavu nad možným zhoršením sociálneho postavenia našich občanov pri nepripravenej reforme verejnej správy. Pokiaľ ide o pripomienku, resp. vystúpenie pána poslanca Maňku, chcem sa opýtať, v ktorých výboroch to bolo, resp. v ktorých výboroch chýbali poslanci Hnutia za demokratické Slovensko. Ja som jasne povedal, že hneď, ako sme dostali tieto materiály, prakticky všetci poslanci spolu s tieňovými štruktúrami robili po svojej línii porovnávanie, odborné posudzovanie a rokovania. Aj dnes, pán poslanec, keby ste boli počúvali, vzišlo mnoho ďalších námetov, ktoré sú podľa môjho názoru správne. Aj dnes bola veľká kritika od mnohých iných subjektov, niektoré som menoval aj ja. Tak asi to tak nie je s tou správnosťou, s tým súhlasom, o ktorom ste hovorili, že všetko je vyčistené, všetko je jasné.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Posledný, ktorý vystúpi v rozprave z písomne prihlásených poslancov, je pán poslanec Krajči.
Chcem povedať, že o 12.00 hodine preruším rokovanie na obedňajšiu prestávku. Po konzultácii aj s pánom poslancom Krajčim jeho vystúpenie bude pokračovať po 14.00 hodine a potom bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máš slovo.
G. Krajči, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Páni poslanci, páni ministri, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k zákonu, ktorý považujem za jeden z najdôležitejších, ktorý sa prijíma v tomto volebnom období, a hneď na úvod chcem povedať, že oceňujem prácu predkladateľov, ktorí tento zákon spracovali, pretože ako bývalý minister vnútra viem, že na týchto prácach sme robili veľmi intenzívne už v predchádzajúcom období a hlavne v roku 1996, keď dochádzalo k reforme verejnej správy na úseku štátnej správy, bolo tých úloh veľmi veľa a myslím si, že pracovníci, ktorí vtedy pripravovali materiály, nadobudli veľa skúseností, ktoré sú dnes premietnuté aj v tomto materiáli.
Chcem hneď na úvod povedať, že som veľmi rád, že k tejto práci boli prizvaní pracovníci ústredných orgánov štátnej správy všetkých rezortov, ktorí sa zapojili a pripravili podklady, žiaľbohu, tieto podklady neboli dostatočne vyhodnotené, pretože časové stresy, pod ktorými museli pracovať, im nedovoľovali, aby došlo potom k vyhodnoteniu a komplexnej analýze predložených materiálov. Ale chcem oceniť to, že nie nejaká súkromná firma M.E.S.A. 10, ktorá od stola robila určité kroky a ktorá pripravovala celú tzv. reformu verejnej správy, nejde tu o reformu verejnej správy, ide o decentralizáciu a modernizáciu verejnej správy, že títo úradníci od zeleného stola vlastne už nedostali možnosti manipulovať verejnosť tak, ako sa to robilo dosiaľ, pripravovať materiály, ktoré neboli predmetom verejnej diskusie, materiály, s ktorými neboli oboznámení ani pracovníci ústredných orgánov štátnej správy, ani pracovníci napríklad ministerstva vnútra, sekcie pre verejnú správu, ktorí sú špeciálne na to pripravovaní a ktorí majú najviac odborných vedomostí a znalostí o tom, ako fungujú orgány verejnej správy.
To azda na úvod. A naozaj si myslím, že keby sa boli dohodli skôr na takomto postupe, neboli by sme stratili v podstate tri roky a dnes sme mohli byť ďaleko vpredu. Chcem povedať, že stratili sme zbytočne tri roky tým, že sme sa tu naťahovali o tom, aké bude nové územné a správne členenie Slovenskej republiky, pretože keď v roku 1996 sme prijali zákon o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, bolo úplne jednoduché a logické v nastúpenom trende pokračovať a dnes by sme už mali aj prenesené kompetencie na tie vytvorené kraje, ktoré existovali, a v podstate nemuseli by sme sa tu naťahovať pred niekoľkými mesiacmi o tom, či bude 12, 16 alebo 8 vyšších územných samosprávnych celkov. Tento čas, ktorý sme stratili, stojí veľké peniaze a, samozrejme, tieto finančné zdroje sa prenesú na plecia obyvateľov Slovenskej republiky a občanov tejto krajiny, za čo nás zrejme veľmi chváliť nebudú.
Čo sa týka niektorých vecí, ktoré sa objavujú v tomto zákone, chcel by som povedať, že v úvodnom slove pán minister vnútra Slovenskej republiky povedal, že materiál vychádza z koncepcie decentralizácie a modernizácie štátnej správy, a hneď na úvod povedal, že vtedy bolo k tomuto zákonu asi 90 pripomienok. Dnes je tá situácia trošku iná. Tých pripomienok je viac ako 90, prekračujú už stovku, to znamená, že to jednoznačne svedčí o tom, že materiál bol pripravovaný veľmi rýchlo, bol pripravovaný nekvalitne a mal splniť jednu podmienku, dodržať termín, ktorý stanovili predstavitelia Strany maďarskej koalície. To sa podarilo, zákon je v parlamente, len, žiaľbohu, keby sme ho v tejto podobe realizovali do života, možnože by priniesol viac škody ako úžitku, a preto je veľmi potrebné zamýšľať sa nad tým, či takýto materiál by mal prejsť v tejto Národnej rade.
Keď pán minister hovoril, že materiál vychádza z koncepcie a decentralizácie, je potom nepochopiteľné, že ZMOS, to znamená Združenie miest a obcí, v pripomienkach, ktoré poslali poslancom Národnej rady, hovorí, že "znenie nie je plne v súlade so zámermi koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy". Teda keď chceme riešiť niektoré problémy, ktoré sa týkajú priamo miest a obcí, a ZMOS je organizácia, ktorá zastrešuje väčšinu primátorov, teda všetkých primátorov a starostov Slovenskej republiky, ZMOS je členom Rady vlády pre verejnú správu, ZMOS sa zúčastňoval legislatívneho procesu pri tvorbe, ale tvrdia sami, že nedostatočne a že ich pripomienky neboli akceptované, tak potom je namieste otázka, že vlastne pre koho robíme tento prenos kompetencií a decentralizáciu na samosprávne orgány.
Je teda na zamyslenie, či naozaj pokračovať, alebo nepokračovať v takejto práci. Myslím si však, že v každom prípade, a to som hovoril, aj keď sme boli vo vláde my, najdôležitejšie je začať. Pretože len čo sa mechanizmus spustí, postupnými krokmi sa dá naprávať to, čo sa azda v prvom zákone objaví ako nedostatočné, a novelou zákona sa dá potom realizovať to, čo vlastne život sám prinesie. Myslím si, že prijímanie zákonov nie je také dôkladné, aby sa tam vždy neurobila nejaká chybička. A teda bol som rozhodnutý, keď som počul, že takýto zákon sa pripravuje a že takýto zákon bude na svete, jednoznačne podporiť, aby sme konečne dobehli aj tie krajiny V 4, ktoré už majú vyššie územné samosprávne celky, aby sme dobehli aj krajiny Európskej únie, ktoré už dlhší čas, alebo niektoré veľmi dlhý čas majú členenie na vyššie územné samosprávne celky a vlastne hľadajú aj na Slovensku komunikáciu s partnermi, s ktorými by mohli komunikovať. A okrem toho aj Európska únia hľadá partnerov, ktorým by mohla uvoľniť finančné zdroje z európskych fondov.
Takže tento proces je skutočne nevyhnutný a bol som rozhodnutý, že aj za cenu, keď ten zákon nebude mať všetky parametre, ktoré by mal mať, pretože nedá sa to, ako som hovoril, hneď na prvý raz všetko trafiť, podporiť. Žiaľbohu, po vystúpeniach určitej skupiny politického spektra na Slovensku, kde z tejto situácie sa vytĺka akýsi politický kapitál, si myslím, že je to nekorektné konanie, a z tohto pohľadu si myslím, že nie je ani dôvod na to, aby sme teda boli ústretoví a aby sme hľadali v tejto fáze cesty, ako spoločne takýto nedokonalý zákon prijať.
Čo sa týka samotného zákona, naozaj je potrebné vytknúť mu niekoľko závažných chýb, ktoré je potrebné odstrániť, a pokiaľ sa rozhodnete, že ho prijmete, bolo by dobré, aby tieto chyby naozaj nešli ďalej, pretože priniesli by veľmi vážne finančné straty a priniesli by veľmi vážne nedostatky pre občanov Slovenskej republiky. Tento zákon je zákon, ktorý spúšťa ďalší mechanizmus, na ktorý nadväzuje 6 zákonov, ktoré budú upravovať pravidlá či už mechanizmu prevodu, či už pravidlá prenosu kompetencií, alebo pravidlá financovania výkonu štátnej správy na nižšie stupne riadenia.
Chcel by som teda v niekoľkých bodoch povedať, v čom vidím nedostatky tohto zákona. Vypracovaniu zákona malo predchádzať predovšetkým spracovanie projektov presunu kompetencií, ktoré by podľa určitej jednotnej metodiky analyzovali kompetencie štátnej správy, a to okresných a krajských úradov, ako aj ústredných orgánov štátnej správy a z hľadiska možného presunu na samosprávu, t. j. na obce alebo na vyššie územné celky. Keďže tieto projekty boli vypracované podľa individuálnych predstáv každého rezortu, bez ich posúdenia, vyhodnotenia, zjednotenia a dopracovania neboli dostatočné a objektívne podklady na vypracovanie návrhu kompetenčného zákona. Samotná koncepcia decentralizácie bola absolútne nevyhovujúca na takýto účel.
Z uvedeného vyplynuli ďalšie viaceré nedostatky, ktoré samotný zákon nemohol dostatočne doriešiť, najmä rozdelenie kompetencií na samotné, originálne a na prenesený výkon štátnej správy, na čo neexistujú objektívne kritériá. Na tento problém poukazujú aj predstavitelia ZMOS-u a poukazujú naň už dlhodobo, ešte za vlády predchádzajúcej, a skutočne už by bolo načase, aby sme tieto originálne a prenesené kompetencie v oblasti štátnej správy definovali, aby aj starostovia a primátori presne vedeli, na čom sú. Tento problém sa rieši tzv. interpretačným pravidlom, podobne ako pri novele zákona č. 369/1990 Zb., podľa ktorého, ak nie je určené, o čo ide, či ide teda o samotnú alebo prenesenú pôsobnosť, je to pôsobnosť prenesená. Takéto pravidlo nie je v prospech samosprávy, pretože tej by malo ísť o to, aby maximum kompetencií bolo samostatných, to znamená tých, ktoré sú originálne, ktoré ony vykonávajú, a nie naopak, iba že by samosprávy preferovali finančné hľadisko kompetencií. Ja si myslím, že skôr naopak, samosprávy by chceli mať svoje vlastné finančné rozpočty na základe originálnych kompetencií, a tým vlastne aj tvorbu samotného finančného rozpočtu, nie rozpočtu dotovaného zo štátnych zdrojov.
Ďalej by som chcel povedať, že určenie viacerých úsekov typických ako výkon štátnej správy na presun samosprávy, napr. matrík, sa javí veľmi účelový. Veď tu nejde o decentralizáciu, keďže matričné úrady už dnes nie sú umiestnené v obciach, vo vyše 900 obciach, pardon, sú umiestnené v obciach, vo viac ako 900 obciach, pričom zámerom bolo tento počet znižovať vzhľadom na malý rozsah činnosti v niektorých matričných úradoch. Príprava presunu kompetencií nebola riadne koordinovaná a vyplynulo to z toho, čo som už hovoril na začiatku, pretože za reformu verejnej správy bola zodpovedná akási organizácia, ktorú poverila vláda, ktorá sa týmto zapodievala bez konzultácie s pracovníkmi štátnej správy, ktorí možno aj dodnes niektorí nie sú informovaní o tom, čo prenos týchto kompetencií pre nich prinesie.
Spôsobilo to aj to, že na výkon tejto reformy bol určený splnomocnenec vlády, ktorý odstúpil v určitom období a dnes znovu bol poverený, aby dokončil niektoré kroky, ktoré boli začaté, samozrejme, už iným mechanizmom. A som rád, že práve do toho mechanizmu boli zapojení aspoň sčasti pracovníci štátnej správy. Ministerstvo vnútra, ktoré je vlastne gestorom, a nezávidím pánu ministrovi, že tu sedí a predkladá tento zákon, je už vlastne iba koordinátor, alebo koriguje niektoré údaje a niektoré analýzy, ktoré mu boli predložené, a môže iba čiastočne odstrániť nedostatky, ktoré vyplynuli z predchádzajúcej prípravy decentralizácie štátnej správy. Keby bol tento proces prebiehal od začiatku tak, ako sa to v poslednom období začalo riešiť, dnes by sme mali už za sebou tento veľmi významný krok.
Chcem len povedať, že keď sme v roku 1996 robili zákon č. 221 o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, nevstupovali do toho iné inštitúcie ako pracovníci zo štátnej správy, samotní tí, ktorých sa to týkalo, tí pripomienkovali, tí sa dohodli, a preto bol aj proces ľahší, prebiehal vo verejnej diskusii, prebiehal otvorene a každý mal možnosť sa k nemu vyjadriť.
Zákon nedostatočne zohľadňuje aj platné zákony zo štátnej služby a verejnej služby, ktoré majú nadobudnúť účinnosť od 1. 4. 2001, teda v rovnakom termíne, keď prechádzajú aj viaceré kompetencie štátu na vyššie územné celky. Aj keď sa zákon schváli, nedostatky z predchádzajúcej prípravnej fázy reformy bude potrebné doriešiť ešte do nadobudnutia účinnosti zákona, teda do konca tohto roka.
Ďalšie, čo je potrebné vytiahnuť a vytknúť tomuto zákonu, je to, že zákon v rôznych častiach stanovuje rôzne účinnosti tohto zákona a je tu zrejmý záujem predkladateľov tohto zákona, aby populárne, populistické, dobré kroky boli účinné už v budúcom roku, v roku volebnom, ale dosahy, ktoré na samosprávu budú dopadať z hľadiska prenosu týchto kompetencií, aby dopadli na novú vládu, ktorá vzíde po voľbách v roku 2002. Považujem to teda za nekorektné konanie, pretože časti tohto zákona nadobúdajú účinnosť v roku 2003, niektoré v roku 2004. Takáto politická anarchia smeruje znovu k tomu, že po voľbách v roku 2002 nástupcovia, ktorí prídu, budú musieť robiť novelizácie, budú musieť prípadne prijímať nové kroky, ktoré nebudú zapadať do mozaiky prípravy, ktorá sa robí, a znovu to bude na úkor občana tejto krajiny. Preto si myslím, že takéto dôležité zákony v tejto Národnej rade za toto volebné obdobie sme prijímali niekoľko, ale z nich by som vyzdvihol predovšetkým novelu Ústavy Slovenskej republiky a tento kompetenčný zákon, sú také dôležité, že bez opozície, si myslím, nie je ani možné, aby takýto zákon splnil svoj účel v budúcom období.
Chcel by som ďalej pripomenúť, že predovšetkým predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska majú veľmi vážne pripomienky, ktoré je potrebné premietnuť do návrhu tohto zákona. Sami hovoria, že návrh zákona nie všade dôsledne definuje, či ide o presun samotných pôsobností alebo prenesený výkon štátnej správy. V záujme zachovania autonómie samosprávy má ich definovanie zásadný význam. Z tohto dôvodu považujú § 2 a § 3 v článku I pri každej predchádzajúcej pôsobnosti jednoznačne definovať, či ide o samostatnú, alebo prenesený výkon štátnej správy. Žiada sa preto precíznejšie dopracovať ustanovenie § 2 a § 3 tak, aby vymedzovali všetky kompetencie, ktoré sa budú presúvať z orgánov štátnej správy na územnú samosprávu, a doplniť pôsobnosti na úseku regionálneho rozvoja, cestovného ruchu, osvedčenia listín a podpisov na listinách, informácie vo verejnej správe, prejednávanie priestupkov a protiprávnych konaní právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie vo veciach, v ktorých vykonáva štátnu správu a vyvlastňovacie konanie.
Ďalej, a to je vlastne podstatou decentralizácie, reformy a modernizácie verejnej správy, je otázka financovania prenesených kompetencií, pretože najväčší problém sme mali už aj vtedy s tým, že obce boli ochotné prevziať kompetencie na seba, ale jedine za podmienky, že prevezmú aj časť finančných zdrojov, ktoré im zabezpečia, aby tieto kompetencie mohli vykonávať. V tomto materiáli, v tomto zákone nie je však všade kvantifikovaná finančná náročnosť na presun kompetencií. Napr. v článku IX telesná kultúra, v článku XIX a XX oblasť zdravotníctva. A to sú práve sporné veci, ktoré vedú starostov a primátorov k tomu, že majú obavy z toho, ak sa tento zákon prijme, že im spadnú do vienka nehnuteľnosti, povinnosti, kompetencie, ktoré nebudú schopní z hľadiska výkonu zabezpečiť. O tom už hovorili moji predchodcovia, napr. pán Gajdoš, ktorý je súčasne aj starostom a ktorý veľmi dobre pozná podmienky, ktoré majú dnes vytvorené starostovia na obciach.
Je potrebné preto doplniť návrh zákona o ustanovenia, ktorými by sa garantovalo vyčlenenie finančných prostriedkov v štátnom rozpočte nielen na prenesený výkon štátnej správy, ako sa uvádza v § 4, ale aj na výkon samosprávnych pôsobností v rámci decentralizačnej dotácie. Tieto ustanovenia by mali zaručiť rast tejto dotácie v závislosti od miery ročnej inflácie a reálnej miery rastu hrubého národného dôchodku. Za zásadné treba považovať, aby bola predovšetkým vyriešená zadlženosť, ktorá najviac bude trápiť tých, ktorí prevezmú na seba kompetencie, ako aj zodpovedajúce financovanie výkonu kompetencií a otázky majetku a presúvaných kompetencií. Je nevyhnutné, aby od začiatku presunu kompetencií boli bezpodmienečne vysporiadané prevádzkové dlhy...