I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za vystúpenie. Faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca Tkáča je šesť, posledný je pán poslanec Michal Drobný. Končím možnosť uplatnenia a prihlásenia sa do ďalších faktických poznámok.
Dávam slovo pani poslankyni Oľge Keltošovej, nech sa páči.
O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Najprv by som sa chcela vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Tkáča, kde spomínal problémy krajských prednostov, ktorí dosiaľ nemajú jasné, aká bude deľba moci a pôsobnosti na území jednotlivých vyšších územných celkov. Ja by som sa vrátila k 4. júlu tohto roka, ak si spomínate, keď sme schvaľovali samotný zákon o samospráve. Vtedy ste sa sústreďovali, a najmä pred jeho schválením, iba na počty, či ich bude 8, 12 alebo 16. Ja som vo svojom vystúpení 4. júla upozorňovala na to, že pri schvaľovaní tohto návrhu zákona nebolo dostatočné vyčíslenie výdavkov na zriadenie jednotlivých vyšších územných celkov. Vtedy to nikto nechcel počuť.
Tam neboli pri schvaľovaní, vtedy začali problémy krajských prednostov a budúcich krajských predsedov, pretože už pri schvaľovaní samotného zákona o zriadení vyšších územných celkov neboli uvedené výdavky, ktoré sú spojené s obstaraním budov na umiestnenie úradov vyšších územných celkov, a zároveň neboli tam vyčíslené ani dôsledky, ktoré prinesú uvoľnenie jednotlivých zamestnancov štátnej správy, mám teraz na mysli vo forme odstupného. Vtedy to nikto nechcel počuť. A zároveň som vtedy upozorňovala, že v tomto materiáli o počte vyšších územných celkov nebolo uvedené ani stanovisko ministerstva financií. Podľa môjho názoru, informácie, ktoré mám, ministerstvo financií vyčíslilo dosahy na štátny rozpočet pri zriaďovaní vyšších územných celkov, ale toto stanovisko sa nezhodovalo s kvantifikáciou dosahu ministerstva vnútra.
Čiže znovu sa treba vrátiť aj k tomuto návrhu. Treba jednoznačne povedať, aké budú dosahy, koľko budov bude treba nových, urobiť pasportizáciu jednotlivých už jestvujúcich objektov a zároveň zvolať si potom aspoň krajských prednostov, aby nedochádzalo k zmätkom. Zákon bol schválený pred vyše dvomi mesiacmi a ešte dnes jednotliví zodpovední funkcionári nemajú v ňom jasno.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kalman.
J. Kalman, poslanec: Ďakujem pekne. Všimol som si jeden z momentov, na ktorý poukázal pán kolega Tkáč. Myslím si, a to môžeme všetci sledovať v poslednom období dosť významne, to je otázka rozporu vyjadrení predstaviteľov obcí a miest na oficiálnej scéne alebo v médiách a ich reagovanie pri rozhovoroch alebo pri vypisovaní listov. Skutočnosť je taká, že nie je taká zhoda, ako sa prezentuje v tlači, ako sa prezentuje v novinách, v televízii, a neviem pochopiť, prečo to tak je, prečo sa takýmto spôsobom masíruje verejná mienka. Listy, ale aj odvolávky, na ktoré pán Tkáč poukázal, to jasne dokazujú. Prečo je to tak? Ľudia sa skutočne začínajú báť otvorene hovoriť o svojich problémoch alebo svojich názoroch?
Poskytnem ďalší dôkaz. Včera alebo predvčerom v Rádiožurnáli cez obed vyšla informácia, že skupina primátorov K 8, ide o krajské mestá, vrelo víta a podporuje navrhovanú reformu verejnej správy, ktorá je predložená do parlamentu. Ale ak sa nemýlim, v rámci K 8 je aj Nitra. Primátor Nitry je náš kolega. Náš kolega Jozef Prokeš dvakrát alebo trikrát vystúpil tu v parlamente a kritizoval pripravenosť verejnej správy, dokonca vyjadril nespokojnosť s tým, čo je, že ani to nepodporí. A zasa ďalší rozpor. Kto sa nás teda snaží takýmto spôsobom ukolísať alebo učičíkať, aby sme sa dostali do polohy, že všetko je dobré, že všetko je v poriadku? Nie je to dobré. Preto by sme mali skutočne, dámy a páni, veľmi principiálne pristupovať k tejto problematike a veľmi zodpovedne mať na zreteli tie stanoviská, tie listy, tie požiadavky, ktoré sme dostali aj v parlamentných laviciach.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.
I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keď hovoril pán poslanec Tkáč o tom, že vlastne nie je tu garancia slovenskej štátnosti, tak si treba uvedomiť, že toto je jeden zo zákonov, na ktorý možno skutočne obce a regióny čakali tri roky. Mali ste to, vážená koalícia, vo volebnom programe. Akú máte teraz realitu? Ministrov, ktorí vlastne budú zodpovedať v jednotlivých svojich rezortoch za decentralizáciu, tu nemáme. Máme tu predsedajúceho parlamentu, ktorý dehonestuje toto rokovanie porušovaním zákona. Musím si pripomenúť obdobia predchádzajúce, keď vážne a nosné zákony boli vedené v tomto parlamente predsedom parlamentu pánom Gašparovičom.
Pán Presperín, ak sa necítite dostatočne znalý v rokovacom poriadku, prosím vás, neveďte schôdzu. Pretože skutočne tu dochádza k porušovaniu slovenskej štátnosti a jeho zákonov na pôde parlamentu, ktorý by mal zákony nielen prijímať, ale si aj ctiť.
Ak hovoril pán poslanec Tkáč o dekoncentrácii dlhov, tak by som sa chcela opýtať aj tu prítomného ministra zdravotníctva, nech teda vysvetlí, ako napr. váš región, pán Presperín, Banská Bystrica sa bude vedieť vyrovnať s najväčším dlžníkom v zdravotníckych zariadeniach, t. j. s nemocnicou. Ako teda budú mať zabezpečený občania... Pán minister, naučte sa slušnému správaniu, prosím. Ako bude schopný prednosta zabezpečiť a garantovať ústavu pre občanov svojho regiónu? Tak ako v Čadci, kde je vypnutá teplá voda? Tak ako v iných regiónoch? Napríklad v Prešove, kde pacientka s rakovinou prsníka, ak chce mať liečbu, musí si ju zaplatiť... (Zaznel zvuk časomiery.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová má slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Rada by som nadviazala na vystúpenie pána poslanca v tej časti, kde spomínal komisiu, ktorá bola zriadená na vypracovanie koncepcie reformy verejnej správy. Celý priebeh je veľmi zaujímavý, pretože hneď v januári 1999 uznesením č. 3887 vypracovaním kompetencie bol poverený príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa kompetenčného zákona, a to ministerstvo vnútra. Na vypracovanie kompetencie bol daný termín do 31. mája 1999. Z neznámych dôvodov pred termínom, ktorý bol daný na vypracovanie, vláda prijala nové uznesenie, a to 3. februára 1999, kde túto kompetenciu, ktorá podľa zákonov prislúcha ministerstvu vnútra, ministerstvu odňala a dala komisii pána Nižňanského, ktorého spravila vlastne splnomocnencom pre túto úlohu. A komisia pána Nižňanského od februára 1999 nepripravila kompetenčný zákon, pretože ten sa dával dohromady v máji už na rezorte opätovne ministerstva vnútra. V tejto súvislosti pán poslanec poukázal na finančné prostriedky, ktoré táto komisia dostávala. Bude treba skutočne zistiť, kam išli tieto finančné prostriedky, keď komisia nesplnila svoju úlohu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská má slovo.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Tkáč vo svojom vystúpení hovoril o nekvalite materiálu, ktorý máme pred sebou. Hovoril rovnako o nezáujme koaličných poslancov o tento materiál a hovoril aj o nezodpovednosti predkladateľov, ktorý sa prejavuje tým, že taký nekvalitný materiál vôbec do parlamentu predkladajú. Zdá sa, že ten nezáujem vyplýva z toho, že ste si vybili všetku energiu 4. júla a v tých dňoch predtým, keď ste zápasili o počty vyšších územných celkov, lebo to bol vlastne váš dominantný záujem. Išlo vám o to, koľko tých vyšších územných celkov bude. Vtedy ste síce tvrdili, že vám ide o reformu, že vám ide o skutočný prenos kompetencií. A ajhľa, dnes hovoríme o tom, ktoré kompetencie by sa mali na VÚC-ky preniesť, a vy ste ticho, čítate si noviny, lúštite krížovky a zabávate sa. Aj to je obraz, ktorý jasne svedčí o vašom záujme.
Pán Tkáč hovoril o tom, že krajskí prednostovia nevedia, čo bude. Nevedia to napokon ani okresní prednostovia, lebo doteraz neviete, čo budete robiť s okresnými úradmi. A v podstate neviete ani vy sami, o čom to všetkom je, o tom svedčí napr. aj to, že v tomto balíku kompetenčného zákona máte zámer novelizovať vyše 20 zákonov, a pritom len v oblasti kultúry ignorujete minimálne ďalšie tri zákony, ktoré by bolo treba novelizovať, keby ste chceli robiť prenos kompetencií odborne a keby vám naozaj záležalo na tom, aby bolo všetko v poriadku. Aj to svedčí o tom, akým spôsobom ste pripravovali tento materiál, že ste ho šili horúcou politickou ihlou. A keď tvrdíte, že je to prejav zodpovednosti za plnenie programového vyhlásenia vlády, myslím si, že je to, naopak, prejav totálnej nezodpovednosti tejto vlády.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Drobný.
M. Drobný, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Systémová analýza pána kolegu Tkáča fungovania exekutívy v kontexte so zákonmi, ktoré preberáme, ma doslova zmrazila, pretože sa ukazuje, že nesystémové riešenia, ktoré sa vám stali obvyklými v bežnom riešení životných situácií, sa preniesli aj do riešenia tohto zákona. A keďže dokonca, ako to analyzoval, sa ukazuje, že nielen v horizontálnej, vertikálnej a diagonálnej rovine sú dysfunkcie tohto vášho systému vládnutia, dokonca sú tam aj dysfunkcie, ktoré majú špirálovitý rozmer a vektor, tak sa hrozím, keď tento pohyb bude mať negatívny vplyv na sociálnu sféru, tak ako to ukázal kolega Tkáč. Sociálna sféra predsa tým odštartuje, keď bude v takej obrovskej nefunkčnosti, o ktorej hovoril, obrovský chaos, ktorý naozaj podporí sociálnu eutanáziu. A tá sociálna eutanázia, to bude hrôza. My sme povinní eticky, povinní zabrániť takejto katastrofe.
Ale, páni, veď vy už neuznávate ani zákon, ktorý ste sami prijali. To je hrozné! Čiže stratili ste prehľad o tom, ako sa správať. A prijímanie tohto zákona to najlepšie odhaľuje. Pretože prijímame zákon, ktorý má zlepšiť fungovanie štátu v tých periférnych oblastiach. Tam, kde to občania najviac čakajú. Tam sa vnesie - vďaka vášmu chaosu tu hore v Bratislave - ešte chaos decentralizovaný, rozpustia sa dlhy, rozpustia sa smerom do Sniny, Medzilaboriec a tam to ľudia začnú cítiť ako dlhy, ktoré predtým nemali na svedomí a na zodpovednosti a oni ich teraz získajú. Tak to bude ďalšia ťarcha, ktorá im nezlepší psychickú pohodu a existenciu. Páni, je to zlé počúvať! A ja si myslím, že z toho je jediné východisko, že sa skutočne treba zlepšiť v riadení tohto štátu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Zareaguje pán poslanec Tkáč na faktické poznámky.
V. Tkáč, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Chcem poďakovať všetkým poslancom Hnutia za demokratické Slovensko, ľudová strana, za ich faktické pripomienky. Treba zopakovať znovu to, že ani jeden poslanec vládnej koalície nereagoval na moje vystúpenie, ale ani na vystúpenie mojich kolegov v predchádzajúcich dňoch. Chcem teda povedať, že platí to, čo som tu povedal v úvode, že vládna koalícia sa bojí diskusie. Nemáte žiadne argumenty na vyvrátenie tých racionálnych argumentov, ktoré som aj s podporou iných subjektov uviedol.
Pani poslankyňa Keltošová hovorila o tom, akým spôsobom sa deštruuje sociálny sektor. Existujú doplňujúce návrhy, ktoré sú dokonca podporené aj ministerstvom práce, sociálnych vecí po tieto hodiny. Čiže ten rezort bol vynechaný z tejto akcie.
Pani prof. Tóthová hovorila o finančných dosahoch. Chcel by som sa pri tom zastaviť asi v tom zmysle, že asi vaša bohorovnosť, prepáčte, nechcem urážať, spočíva v tom, že vám je úplne všetko jasné, že privatizujete Slovenský plynárenský priemysel, budete privatizovať cez určité skupinky vládnej koalície Transpetrol a ešte niekoľko ďalších firiem a budete "flekovať" tie diery, o ktorých v súčasnosti hovoríme. Chcem však povedať, že takéto prejedanie základných majetkových národných bohatstiev je už aj vo svete bežné a že sa postavíte do radu s tými štátmi, ktoré si prejedli svoj kapitál.
Chcem povedať teraz na záver svojho vystúpenia fakt, že zo strany vládnej koalície nie je snaha o racionálnu a serióznu diskusiu, že zakladáte záväzky pre budúcu vládu, ktorá o niekoľko mesiacov vzíde z demokratických volieb. Verím, že budú demokratické a že to, čo sa dnes deje v oblasti deštrukcie štátnej správy, naozaj možno nazvať jednoznačne rozvratom slovenskej štátnosti.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán minister Kováč požiadal o slovo.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážené dámy, vážení páni, ja len dve krátke poznámky, ktoré sa týkajú neustále opakovanej argumentácie, že na vyššie územné celky prejdú dlhy.
Po prvé odporúčam poslancom, ktorí toto hovoria, aby si prečítali nielen zákon o kompetenciách, ale aby si prečítali aj zákon (reakcia z pléna), ale musia si prečítať aj zákon, návrh zákona o majetku vyšších územných celkov. Po prvé ani ten zákon o prechode kompetencií ste neprečítali, pretože by ste sa dozvedeli, že nemocnica Roosevelta, ktorá je tretieho typu, neprechádza do zriaďovateľskej a zakladateľskej funkcie vyššieho územného celku a zostáva štátna. To znamená, že táto pripomienka, pani poslankyňa, je bezpredmetná z hľadiska tejto nemocnice.
A z hľadiska ostatných nemocníc, dovoľte mi odcitovať len paragrafy týchto zákonov, aby diskusia a strašenie obcí a vyšších územných celkov prestali: "Na obec neprechádzajú záväzky na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov prevzaté správcom majetku štátu súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do vlastníctva obce podľa § 2b ods. 1." A to sú aj zdravotnícke zariadenia. Nielen to, ale "na obec neprechádzajú ani záväzky na úhradu peňažných plnení podľa osobitných predpisov", to znamená dlhy na prípadnom poistnom v Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, Národnom úrade práce. Zákon o majetku vyšších územných celkov obdobne ustanovuje § 4, že "na vyšší územný celok neprechádzajú záväzky".
Teda chcem povedať, nemá zmysel teraz hovoriť o tom, čo všetko vyššie územné celky budú robiť s dlhmi, pretože na ne jednoducho tie dlhy neprechádzajú, zostávajú na štáte a musí ich vyriešiť štát ako doterajší zriaďovateľ. Ako ich bude riešiť, ten návod bol daný v materiáli, z ktorého citovala pani poslankyňa Aibeková, ktorému neverí. Ja jej neberiem to, že mu neverí, ale rozhodne to neprejde na vyššie územné celky. Túto jednoduchú vec pochopili veľmi rýchlo predstavitelia ZMOS-u a nemajú vôbec žiadne obavy z dlhov zdravotníckych zariadení, pretože ony ich jednoducho nezdedia, musí ich vyriešiť štát. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Na vaše vystúpenie je päť faktických. Ešte niekto sa chce prihlásiť? Sedem. Posledná pani poslankyňa Keltošová s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami.
Ako prvá - pani poslankyňa Belohorská.
I. Belohorská, poslankyňa: Pán minister, ja som uviedla Banskú Bystricu ako jeden z príkladov. Pretože ak sa nevedelo doteraz ministerstvo zdravotníctva vyrovnať a ten dlh narastal pri riadení štátu v nemocnici a pri bežnej zdravotnej starostlivosti, ja nehovorím špičkovú, ja nehovorím o transplantáciách. Predpokladám, že ako lekár sa rozumiete napríklad do onkológie, predpokladám, že rakovina prsníka je dneska štandardná bežná diagnóza. Znovu opakujem konkrétny príklad, odovzdám vám meno pacientky, ktorá nedostala chemoterapiu, lepšie povedané, dostala recept, musela si ju ísť kúpiť do Čiech a dostala ju podanú 24. 8. v Prešove. Mám to overené od lekárov tohto oddelenia, že jednoducho na to nemajú.
Ale, pán minister, znovu vaše stanovisko bolo len politické, vaše stanovisko nebolo medicínske. Mňa to neprekvapuje, lebo napríklad aj ponuka krvi do Spojených štátov bola skutočne len politická avantúra, nie medicínsky podložená, lebo keby ste rozmýšľali ako lekár, viete, že transport krvi na takúto vzdialenosť by stál toľko pri zabezpečení kontajnerov, že asi by ste si založili "cestovku" a robili chartrové lety darcov krvi do Ameriky, aby im tam odobrali krv. Čiže je to o tom, že vy v prvom rade máte zastávať práva pacientov, hovoriť o právach lekárov, hovoriť o zdravotných sestrách, na ktoré jednoducho tie obce nebudú mať peniaze, a nemocnice dopadnú tak, ako dopadli škôlky. Čiže o tom to je, že tento zákon nemá odborný B-grant.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková.
M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vy ste ešte prednedávnom boli poslancom a vy musíte vedieť, že keď sa prerokúva jeden návrh zákona, tak je potrebné sa vyjadrovať k tomuto návrhu zákona. To, čo vy ste hovorili o presune financií, je iný návrh zákona, ku ktorému budeme vystupovať a budeme klásť iné otázky. Takže keby v tomto návrhu zákona bola riadne spracovaná dôvodová správa, tak by to celé inak vyzeralo. Pozrite sa napríklad na časť Kvantifikácia finančného dosahu na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a rozpočty obcí, vychádza z koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy. Fajka zhasla, nič viac.
Za vás, za ministerstvo naozaj vidno, že tie finančné prostriedky tu máte rozpracované, ale nepokryjú všetko, čo bude potrebné. S tým musíte súhlasiť aj vy. A že tu niekto straší obavami vyšších územných celkov, vy ste, pán minister, nedostali na rokovanie výboru 13. 9. ich stanoviská? Čiže už po prerokovaní v prvom čítaní? Vy sa divíte, že majú obavy, keď takto nejednoznačne formulujete? A keď prijímate vo vláde uznesenia, ktoré sú nerealizovateľné? O tom budem hovoriť v ďalších vystúpeniach, pretože my sa musíme dlhmi zdravotníctva zaoberať takými, ako sú. Teraz ste to priznali a ja som veľmi rada, že ste priznali, že dlhy zostanú na štáte. To znamená, vy tieto neriešené dlhy a tie sľuby, ktoré ste tu celé roky dávali, tak jednoducho presuniete na budúcu vládu, pretože viete, že vy v tej vláde už nebudete, a tak sa smejete na svojich pokračovateľov, nech si s tým poradia, ako chcú. Vy ste totiž za 3 roky nič nevyriešili, absolútne nič a kompetenciu ste urobil, a to ste priznali vo výbore, že sa to urobilo za 2 týždne... (Zaznel zvuk časomiery.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán minister, ja obdivujem vašu odvahu s touto logikou vystúpiť. Predsa niečo je oddlžené vtedy, keď sú zaplatené dlžoby. Predsa azda nás nebudete presviedčať, že nebudú nastavať v praxi situácie, keď škola nemá zaplatené za kúrenie a pod., že dodávateľ tepla nebude poprípade požadovať nejaké financie od tej školy alebo že sa jej nebude vyhrážať, alebo nezaujme stanovisko: "Nebudem dodávať teplo dovtedy, kým staré dlžoby nebudú zaplatené." Vaše vystúpenie by malo podklad vtedy, keby ste tu dokumentovali, že štát k 1. januáru 2002 už bude mať vyrovnané všetky dlhy na tých nehnuteľnostiach, ktoré prevádza. Takže skutočne sa prevádzajú nehnuteľnosti zadlžené. Iná je otázka, čo ste dali v zákone, a úplne iná otázka je, či je to ešte v súlade s ústavou, pretože vy vylučujete exekúciu, hoci Ústavný súd v oblasti práve vašej - zdravotníctva - povedal, že všetky vlastníctva sú rovnaké, voči všetkým možno postupovať rovnako, a teda nie je vylúčené, že Ústavný súd tento zákon nezruší a dlžoby sa budú exekučne práve na nehnuteľnostiach vymáhať, to je po prvé.
Po druhé sa divím vašej odvahe, keď nám tu hovoríte, že sme si niečo mali dobre preštudovať, tak by sme si to preštudovali, keby ste nám na nových 94 pripomienok nenechali hodinu, počas ktorej musíme preštudovať ďalších 126 pripomienok k tým zákonom, o ktorých vy hovoríte.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tkáč.
V. Tkáč, poslanec: Pán minister Kováč, ja spolu s pani profesorkou Tóthovou tiež obdivujem vašu odvahu, ja dokonca považujem dnešný deň za veľký deň, lebo ste prvý minister, ktorý našiel odvahu vystúpiť pred opozíciou k takémuto závažnému zákonu na rozdiel od koalície, ktorú to nezaujíma. Považujem vaše názory, že nečítame materiál, za nekorektné. A keď chcem použiť vašu rétoriku, tak na rozdiel od nás, že my nečítame, vaše ministerstvo ani tie právne predpisy nepíše. Pretože v monitoringu z 21. augusta vaše ministerstvo vybuchuje ako fakľa, pretože neplníte ani tie normy, ktoré máte písať podľa legislatívneho plánu a sú v rozpore s acquis communautaire.
Dovolím si len citovať stranu 2 pripomienok ZMOS-u, ktoré sú z 13. septembra, dnes je 19. septembra, čiže to sú 6 dní staré pripomienky. Na strane 2...
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Engliš. (Reakcie z pléna.) Prepáč. Ak si sa vypol, tak je to chyba. Nech sa páči, ešte má minútu pán poslanec Tkáč, zapnite mu mikrofón.
V. Tkáč, poslanec: Budem citovať: "Kvantifikácia finančnej náročnosti v súvislosti s navrhovaným presunom pôsobností uvádzaná prevažne dôvodovej správe a v tabuľkách nie je podľa nášho názoru hodnoverná. Nie všade je kvantifikovaná finančná náročnosť na presun kompetencií (napr. v čl. 9 Telesná kultúra, čl. 19 a 20 Oblasť zdravotníctva). Zodpovednému posúdeniu finančnej náročnosti chýba aj zoznam zariadení na úseku zdravotníctva a školstva, ktoré majú prejsť na územnú samosprávu." Koniec citátu zo ZMOS-u, str. 2 - Pripomienky k navrhovanému zákonu zo dňa 13. septembra 2001.
Takže argumenty o tom, kto číta a kto píše, kto nečíta, kto nepíše, nepovažujem za korektné. Stanovisko ZMOS-u je stanovisko vášho sociálneho partnera, s ktorým ste to ani neprerokovali v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ani v rámci Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Boli porušené zákony o tripartite, zákon o rokovacom poriadku a sú aj porušené elementárne normy slušnosti takejto reformy.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Engliš.
A. Engliš, poslanec: Ďakujem. Pán minister Kováč, ja si myslím, že ste vôbec nemali vystúpiť, pretože vám štrajkujú dnes súkromní lekári, štrajkovali vám lekárnici. Skutočne úroveň tohto zdravotníctva máte aj vy na pleciach, to si povedzme na rovinu. Ale keď hovoríte, že prejdú dlhy, že sme si to neprečítali, zákon o majetku, máme si prečítať zákon o kompetenciách, že proste dlhy prechádzajú na obce a podobne, myslím si, že to je skutočne vrcholne nekorektné, čo ste tu povedali.
Hovorili ste o tom, že mali by sme si pozrieť, že prechádzajú aj dlhy Sociálnej poisťovne, NÚP na vyšší územný celok. Neprechádzajú tieto dlhy, ďalšie, ďalšie, zostávajú na štáte. Ako ich bude tento štát riešiť, keď ich doteraz nevedel riešiť? Jednoducho to bude pred sebou tlačiť. ZMOS nemá obavy z dlhov, musí ich vyriešiť štát, hovorili ste. Ako ich teda vyrieši? Povedzte mi, chcete povedať, že dlhy prejdú na štát a vodárne a kanalizácie sa budú na to pozerať a budú naďalej dodávať inštitúciám, ktoré prejdú na tieto obce a vyšší územný celok? Nie, budú to od nich požadovať. Viete, podľa mňa to nie je sociálna eutanázia, ako tu kolega hovoril, ale to je už až štátna eutanázia, to, čo som tu už aj povedal. To je snaha deštruovať tento štát a celý sociálny systém, ale skutočne až celý štát. V tom teda nie je problém, aby prešli kompetencie, ale problém je v tom, ako tieto kompetencie prejdú. Vy jednoducho chcete zlikvidovať všetko, čo sa tu naznačovalo. Chcete to spraviť tak, aby sa hovorilo, že Slováci nie sú schopní tento štát "ukočírovať". Áno, nie sú schopní. Tí, ktorí sú vo vláde Mikuláša Dzurindu, na čele s ním a samozrejme aj vy.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, naozaj údes sa ma chytal, keď som počúvala vašu argumentáciu, lebo si myslím, že sa aj vo vašich slovách prejavuje vrcholná nezodpovednosť. Vy nás tu chcete presvedčiť tak, ako to napokon pred chvíľou povedal pán poslanec Engliš, že vodárne, keď zostane vlastne ten dlh na štáte, že ony vypnú hádam ministerstvo alebo nejaký iný ústredný orgán štátnej správy za to, že tento dlh nie je vyrovnaný, a nie toho, kde sa dlh začal robiť? Myslíte, že vodárne bude zaujímať, že tá inštitúcia už patrí pod VÚC, a nie pod štát? Rovnako energetici, elektrárne, plynári, myslíte si, že oni teraz budú sondovať, koho by mohli vypnúť, keď tam zostane dlžoba, len aby si vyriešili pohľadávky, ktoré sa stanú zrejme nedobytné?
A ešte jedna vec. Pripusťme, pán minister, že máte pravdu, keď hovoríte, že dlhy neprejdú s týmito zariadeniami na VÚC a obce. Pripusťme, že je to tak. Ale teraz mi povedzte, aká bude budúcnosť týchto zariadení, keď dávate VÚC a obciam zariadenia, ktoré sú v takom dezolátnom stave, že už teraz nemajú finančné prostriedky na to, aby uhradili náklady súvisiace s ich činnosťou. A keď prejdú pod VÚC a obce, vy im dáte, predpokladám, to isté množstvo financií, ak nie menšie, a chcete presvedčiť VÚC a obce, že ten balík peňazí bude stačiť na to, aby tieto inštitúcie ufinancovali? A ešte nás navyše chcete presvedčiť, že ZMOS sa takémuto riešeniu "vytešuje".
Nuž, ak je to pravda, tak potom je nezodpovedný aj ZMOS, ale myslím si, že ste sa zahrali jednoducho na fígeľ a že ZMOS s takýmto riešením nemôže súhlasiť, lebo by to bolo už naozaj veľmi nezodpovedné aj od ZMOS-u.
Takže, pán minister, využili ste tu priestor na to, aby ste tu narozprávali všelijaké nezmysly, ale myslím si, že pravda je niekde úplne inde... (Zaznel zvuk časomiery.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Keltošová.
O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja sa chcem poďakovať pánovi ministrovi, že vystúpil, a vyzvať ho, či by nechcel vystúpiť ešte raz (smiech v sále), pretože myslím si, že táto téma je taká vďačná, že by sme tu mohli ešte o nej diskutovať aj do rána.
Zároveň však chcem reagovať na niektoré tvrdenia pána ministra o tom, že tento materiál, ktorý predkladal jeho rezort, je v poriadku a je komformný s reformami, o ktorých tu je reč, či je to sociálny sektor alebo či je to sektor školstva a ďalšie.
Pán minister, prečo ste nedodali alebo vaši úradníci nedodali, tak ako ministerstvo práce, zoznam, menný zoznam podľa krajov jednotlivých zariadení sociálnych služieb, pretože aj ZMOS si pýtal tento menný zoznam. Ktoré zariadenia zo zdravotníckej sféry prejdú na VÚC, ktoré prejdú na obce, v ktorom kraji aká bude sieť poskytovania zo strany štátu a aká bude sieť zdravotnej starostlivosti. Prečo ste to neurobili? Ja si myslím, že toto je základ, od ktorého sa môžu odpichnúť či už predsedovia krajských úradov, alebo prednostovia v štátnej správe, alebo jednotliví kompetentní, ktorí budú zdravotnú starostlivosť zabezpečovať.
A po druhé, pán minister, ja znovu prečítam z materiálu, ktorý sme dostali zo ZMOS-u 13. septembra, kde oni žiadali vás - a myslím si, že v tomto ZMOS mal pravdu -, aby ste doplnili do zriaďovateľských kompetencií obcí zriaďovanie ambulancií vrátane staníc lekárskej pomoci a ambulancií v zariadeniach sociálnych služieb. Ďalej, aby ste doplnili do zriaďovateľskej kompetencie samosprávneho kraja zriaďovanie nemocníc prvého typu a nemocníc s poliklinikou prvého typu. Prečo o tomto nehovoríte? Prečo nereagujete na pripomienky sociálneho partnera? Prečo je váš materiál nekompletný a prečo urážate poslancov? Ešte raz vás vyzývam, vystúpte znova!
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský, po ňom pán poslanec Kalman. (Ruch v sále.) Prosím pokoj.
J. Jasovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, dámy a páni, sedím tu dva dni a počúvam rozpravu k tomuto návrhu zákona, pretože je veľmi príjemné počúvať argumenty mojich kolegov, ktorých skutočne vystúpenia sú na vysokej odbornej úrovni, a sem-tam dobre padne počuť vystúpenie niektorého z ministrov tak pre všeobecné obveselenie. Vystupujem vždy k zákonom, ktoré sa týkajú rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií, pretože som stále kmeňový pracovník Slovenskej pošty a pretože si myslím, že tento rezort, ktorý má 120 tisíc ľudí, je rezortom veľmi širokým a zasluhuje si pozornosť.
Treba povedať, že v časti, ktorá sa týka v tomto zákone rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií, je to otázka cestnej dopravy, je to čiastočne otázka dráh, je to otázka cestnej infraštruktúry, musím povedať, že vidieť v spracovaní rýchlosť a skôr teda zbrklosť a narušenie koncepcií, ktoré v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií boli pripravené. Mrzí ma, že tu nie je pán minister Macejko. Ja som sa tešil, keď tu bol včera večer, že budeme môcť trošku diskutovať, pretože už minule som mu pogratuloval, že je jeden z prvých ministrov, ktorý už nemá v podstate čo odovzdávať, okrem problémov na obce a na vyššie územné celky, pretože sa mu podarilo, resp. iným sa podarilo v jeho rezorte zbaviť ho kompetencií. Spomenul som to pred týždňom, že Slovenské telekomunikácie už sú Deutsche Telekomu, pretože 51 % je fuč a zvyšné percentá chce Fond národného majetku predať v čo najkratšom čase, aby tak mohli byť revidované dlhy, ktoré v štátnom rozpočte vznikajú. Treba povedať, že ďalšie celky, ako napríklad Slovenské aerolínie, o tom mu rozhoduje niekto iný. Skrátka v kompetenciách to má už mimoriadne toto ministerstvo nahnuté.
Ja som čakal, že zákon o presune kompetencií sa dotkne mnohých okruhov, ktoré by boli ešte možné na riešenie v tomto rezorte. Spomeniem len otázku letísk, transformácie letísk, kde už naša vláda a táto vláda tiež začala rozprávať o potrebe transformácie, o tvorbe akciových spoločností, o vstupe obcí a miest, to znamená i územných celkov, do týchto spoločností po transformácii. Bohužiaľ, ani jeden riadok, ktorý by sa tohto problému týkal, nie je v kompetenčnom zákone. A samozrejme treba povedať, že slovenské letiská o chvíľu skončia, pretože im pominie platnosť medzinárodných povolení, a slovenské letiská sa o chvíľu stanú obyčajnými provinčnými letiskami.
Chýba mi v tomto zákone to, o čom hovorím už viacero rokov, tzv. dopravný model obslužnosti štátu. Je veľmi jednoduché povedať v zákone, že vyššie územné celky prevezmú a obce s nimi prevezmú napríklad cestnú alebo verejnú autobusovú dopravu. Otázka je, aký bude spôsob prevzatia tejto verejnej autobusovej dopravy, ak v súčasnosti ministerstvo pre stratégiu a privatizáciu už podpisuje alebo podpísalo štyri privatizačné projekty na najväčšie SAD-ky na Slovensku. Akým spôsobom vlastne bude potom môcť ministerstvo alebo vyšší územný celok vstupovať do tohto procesu? Myslím si, že súčasťou toho, aby zákon o vyššom územnom celku, resp. o presune kompetencií, mohol fungovať, by bolo určite potrebné, aby bola schválená novela zákona o cestnej doprave, ktorá by mala povedať najmä to, čo je vlastne verejný záujem v autobusovej doprave. Pretože v súčasnom období štát tieto straty vykrýva iba na 58 %.
O tom, že tie problémy s financiami sú, hovorila o tom aj v minulom týždni pani ministerka Machová, ktorá na okraj protestného zhromaždenia konštatovala: "Objem peňazí schválených vládou v štátnom rozpočte umožní, aby v prvom období sprivatizované podniky nedoplácali na prepravu osôb vo verejnom záujme." Pýtam sa, čo to je prvé obdobie a aké dlhé bude potom druhé obdobie a kto bude doplácať na prepravu osôb vo verejnom záujme? Myslím si, že otázka privatizácie štátnych podnikov SAD určite súvisí aj s výkonom akcionárskych práv v budúcich SAD-kách. Pretože v objeme 34 % majú tieto práva prejsť na vyššie územné celky. Ale pokiaľ majú byť vyššie územné celky zodpovedné za obslužnosť územia, majú udeľovať aj licencie, tak je to v kompetenčnom zákone, na linky v regiónoch, mali by rozhodovať aj o nakladaní s akciami. Pretože ak prevezmú len 34 %, to im neumožní, aby riadili vôbec dopravu v týchto regiónoch, a neumožňuje im to, samozrejme, ani súčasná legislatíva.
Ja upozorňujem na skutočnosti v Českej republike, kde - tak ako mnohokrát sa nepoučíme zo skúseností z okolitých krajín - po transformácii a privatizácii z pôvodných siedmich podnikov vzniklo v Čechách až 270 spoločností, ktoré vzájomne nijako koordinovane nefungujú, to znamená, že dostať sa z miesta A do miesta E, ak medzitým pôsobí viacero spoločností, je prakticky nemožné.
Začal som touto témou z toho dôvodu, že som veľakrát hovoril o tom, že pokiaľ nevznikne dopravný model obslužnosti štátu, pokiaľ nebude konštatované, čo budú robiť Železnice Slovenskej republiky, resp. železničná spoločnosť, to, čo sme schválili v tomto parlamente pred, tuším, dvoma mesiacmi, nebude možné ani rozhodnúť, akým spôsobom vlastne verejná doprava v jednotlivých regiónoch bude fungovať. Ja som včera hovoril s vedením Železníc Slovenskej republiky, kde som sa ich pýtal, prečo už v presune kompetencií nie sú riešené napríklad tzv. regionálne trate. Veď je predsa nezmyslom, aby cestovné poriadky a tarify schvaľovali napríklad vyššie územné celky, resp. privatizované autobusové spoločnosti, ale tarify a zľavy a iné veci, ktoré s tým súvisia, bude schvaľovať štát. Tu vznikne obrovský nepomer a obrovská nemožnosť riešenia, to znamená, že podľa môjho názoru bude dochádzať k ďalším stratám aj v autobusovej doprave a bude dochádzať, tak ako v Čechách, k rušeniu, kde došlo k zrušeniu až 40 % liniek, ktoré boli používané, samozrejme, na prepravu osôb.
V tejto súvislosti chcem poznamenať, že v § 3 Prechod pôsobností na samosprávny kraj je uvedené v časti b) Dráh, že prechádza kompetencia prerokovania návrhu cestovného poriadku a návrhu jeho zmien pred zverejnením s prevádzkovateľom dráhy. Nie som presvedčený, že táto otázka je správna, a nie som presvedčený, že takto má byť riešená. Upozorňujem na to príslušného ministra, ktorý túto kompetenciu zrejme predkladal.
A pokiaľ pred chvíľou pán minister zdravotníctva hovoril o tom, že nebude problém pri prechode, že elektrárne a iné objekty sa budú zachovávať nejakým iným spôsobom. Ja poviem len príklad z rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde viackrát, teda mnohokrát bolo napríklad generálne riaditeľstvo železníc bez elektriny a nedokázali si denne zapnúť ani len počítače. Je to firma, ktorá riadi, resp. generálne riaditeľstvo, ktoré riadi 45 tisíc ľudí na Slovensku. Predstavte si, ako to potom môže vyzerať v prevádzke.
Som presvedčený, že schvaľovanie tohto kompetenčného zákona potvrdzuje to, že prevláda aj v tomto prípade nad akýmsi rozumom alebo rozvahou koaličné politikárčenie. A to dokonca bez ohľadu na to, že vo vyšších územných celkoch môžu pracovať - a je logické, že budú pracovať - aj príslušníci súčasnej vládnej koalície.
Začal som otázkou, otázkou všeobecnou z oblasti rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií, skúsim zabŕdnuť do oblasti cestnej dopravy. Neschopnosť tejto koalície sa prejavila aj pred polrokom, keď sa pokúšal tento parlament nájsť kompromis medzi zákonom o cestnej doprave, tzv. 168-kou, a zákonom č. 455 o živnostenskom podnikaní najmä v otázkach, ktoré veľmi úzko súviseli s aproximáciou práva Európskej únie. Hovorilo sa tam o povoľovaní podnikania v cestnej doprave, o preskúšavaní odbornej spôsobilosti, udeľovaní povolení dopravných licencií a podobne. Nebudem naťahovať čas, hovorilo sa tam vtedy o piatich rokoch alebo o pridelení licencií na čas neurčitý. Keby sa aspoň čiastočne problém aktuálnosti tohto zákona riešil podľa poslaneckého návrhu a my sme boli pripravení po rokovaniach podporiť logicky potrebné doplnenia, mohol byť tento zákon dobre funkčný. Naše návrhy však neboli ani čiastočne akceptované a, samozrejme, koncovka bola klasická. Po nepodpísaní prezidentom, ani po následnom rokovaní v parlamente nebola táto novela cestného zákona schválená. Ale, čuduj sa svete, v kompetenčnom zákone sa delimitujú kompetencie už bez potreby tejto novely. Je to veľmi zaujímavé. A to vo veciach, ktoré sa rozvoja cestnej dopravy a jej usmerňovania budú bytostne vyšších územných celkov týkať. Je to otázka napríklad udelenia dopravnej licencie za účelom pokrytia dopravných potrieb, je to v § 7 citovaného zákona a citoval som pritom koaličný poslanecký návrh. Podobne aj ustanovenia § 15, ktoré hovoria o výkonoch vo verejnom záujme a úhrade za tieto výkony. To, čo som aj predtým hovoril, o nemožnosti a neschopnosti definovať, čo to vlastne verejný záujem je.
Nie je nezanedbateľný ani fakt, že vláda, ako som to už konštatoval, schválila postup privatizácie štátnych podnikov SAD a v rokovaniach so súkromnými spoločnosťami, aj keď účasť štátu zrejme v tých SAD-kách akási bude, to zakladá veľké problémy, na čo som sa snažil trošku v úvode upozorniť. Je nelogické, ak stanovujeme kompetencie podľa doterajšieho zákona platného v cestnom zákone, o ktorom vieme, že je nedostatočný a koalícia nedotiahla jeho novelizáciu, o ktorej som hovoril, a nie je to teda otázka len chcenia alebo nechcenia podpory tohto zákona, ale je to otázka normálnej dôslednosti na stanovovanie kompetencií. Alebo risknúť pri schvaľovaní tohto zákona, že novela bude - najprv teda voz a potom kone -, a hovoriť, aké kompetencie by vyšší územný celok mal mať v cestnej doprave, aby keď VÚC bude mať pred občanom zodpovednosť, to mohol aj ovplyvňovať.
Mohol by som teda hovoriť, ktoré kompetencie ostávajú na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií a čo by teda malo prechádzať na vyššie územné celky a čo prechádza. Je to však dosť také chaotické a myslím si, že túto snemovňu by som značne zaťažoval. Skúsim len poznamenať, na ministerstve ostávajú rôzne úlohy, ako spolupracovať s ústrednými orgánmi, riadiť a kontrolovať výkon štátnej správy. Na druhej strane na vyšší územný celok prechádza vykonávať odborný dozor. Je to, myslím si, dosť zložité a nie som presvedčený, že takto ponímaná filozofia presunu kompetencií v oblasti cestnej dopravy na vyššie územné celky alebo obce je filozofia správna. Upozorňujem, že nie je možné tento problém riešiť nejakými pozmeňujúcimi návrhmi, pretože by bolo potrebné zmeniť celú filozofiu presunu týchto kompetencií. Je to šité naozaj veľmi horúcou ihlou. Vidieť, že krátkosť času tu spôsobila svoje - a práca chvatná, málo platná. Bohužiaľ, to na tento materiál je veľmi pravdivé.
Vidieť na tomto zákone, že bol síce spracúvaný z akýchsi podkladov rezortov, ale to finálne znenie bolo naozaj, tak ako to vyjadril predseda vlády, politickým rozhodnutím a za toto nesie táto vláda svoju zodpovednosť. Spracovatelia podkladov, čo je zaujímavé, však z rezortov nepoznajú konečné znenie tohto zákona a budú sa čudovať, ako vo vysoko odborných otázkach môže zvíťaziť avanturistický politický záujem. Bol som veľmi prekvapený, že napríklad Slovenská správa ciest nepozná problém alebo riešenie, ktoré je uvádzané v tomto kompetenčnom zákone, a pritom napríklad len v dôvodovej správe som našiel, že bude dochádzať zo Slovenskej správy ciest k presunu až 2 712 pracovníkov. Slovenská správa o tomto probléme dnes nevie. Ja som skutočne prekvapený. A na okraj toho, čo hovorí pán minister zdravotníctva, že neprechádzajú problémy na VÚC, v § 24b je uvedené, "na základe dňom prechodu" atď. "prechádzajú aj pohľadávky a záväzky Slovenskej správy ciest na samosprávny kraj". Takže je to tu, prosím, v dôvodovej správe, je to v príslušných paragrafoch, takže papier nepustí.
Ale skúsim ísť trošku ďalej. To, čo som povedal, že prevládol politický záujem nad odbornosťou a niektorým to zrejme vyhovovalo, pretože sa nemuseli hlbšie pustiť do riešenia týchto problémov, skúsim charakterizovať na ďalšej časti. Predtým som hovoril o otázkach cestnej dopravy, teraz sa skúsim dostať trošku k problémom cestnej infraštruktúry. Musím však trošku povedať históriu, ako cestná infraštruktúra na Slovensku fungovala v predchádzajúcich obdobiach, aby som navodil atmosféru a aby som mohol vysvetliť, čo vlastne chcem povedať.
Od roku 1990 dopravné plánovanie, predinvestorská, investorská príprava a ďalšie boli v kompetenciách federálneho ministerstva dopravy. Dopravné plánovanie však bolo v kompetencii Správy dopravy ministerstva vnútra. Predtým som hovoril, samozrejme, o federálnom ministerstve dopravy, tu ministerstvo vnútra. Opravy ciest boli takisto v otázkach, v kompetenciách okresných národných výborov. To znamená kdesi inde, ale prostredníctvom okresných správ ciest. Miestne komunikácie boli takisto v kompetencii okresných národných výborov prostredníctvom údržby miestnych komunikácií. Prieťahy štátnych ciest v Bratislave a Košiciach boli v starostlivosti Národných výborov mesta Bratislavy a mesta Košíc. Už vtedy mnohí odborníci konštatovali, že ide o značnú roztrieštenosť. A k hlavným nevýhodám tejto roztrieštenosti patrilo, že pozemná komunikácia nemala jediného zodpovedného hospodára, za jednotlivé fázy jednotného cyklu začínajúceho dopravným plánovaním a končiacim bežnou údržbou rozhodovali rôzne orgány a organizácie s rôznou hierarchiou priorít, ktoré pôsobili v inom plánovacom a finančnom rámci. Roztrieštenosť sa prejavila aj v slabom legislatívnom postavení cestného hospodárstva, ktoré pri krížení záujmov s centralizovanými odvetviami ťahalo za kratší koniec.
Možno si pamätajú niektorí z tejto ctenej snemovne na tzv. vyvolané investície, ktoré sa týkali otázok cestného hospodárstva. Technický stav ciest rovnakej kategórie a úroveň starostlivosti sa výrazne líšil okres od okresu. V súčasnosti musím však konštatovať, že podobný stav je aj na Slovensku aj v súčasnom období a obávam sa - budem o tom hovoriť v ďalšom -, že delimitáciou právomocí sa tento stav ešte zhorší. Boli neopodstatnené rozdiely v technickej vybavenosti a v úrovni technológií, ktorou disponovali tieto správy ciest, a boli rôzne normatívy počtu pracovníkov a výšky ich neinvestičných prostriedkov na kilometer cestnej siete. V polovici 90. rokov sa však vytvorili predpoklady na nové úlohy, začalo sa rozmýšľať, samozrejme, aj v súvislosti s tým, že fungovalo samostatne ministerstvo dopravy a to riadenie bolo oveľa cielenejšie a cieľavedomejšie. V čase prechodu od centrálne plánovanej ekonomiky k trhovej sa cestné hospodárstvo stalo troška iným nazeraním na problémy tohto štátu.
Musím konštatovať pozitíva, ktoré boli v tejto súvislosti vykonané. Došlo k používaniu nových kvalitatívne vyšších technológií. Dochádzalo k rôznym, odborne nebudem vystupovať, mám mnoho poznámok k veciam, ktoré výrazne skvalitnili údržbu a opravu cestnej siete na Slovensku, došlo k mnohým legislatívnym predpokladom, ako prijatie novely cestného zákona ešte v predchádzajúcom období, zákony o niektorých opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic na Slovensku, prijatie zákona o Štátnom fonde cestného hospodárstva. Bolo veľmi výrazne a dobre zabezpečované financovanie cestnej infraštruktúry na Slovensku. Už spomínaný Štátny fond cestného hospodárstva bol systémový nástroj na organizovanie príjmov. Dlhodobé pôžičky, ktoré boli prijímané zo zahraničia, v súčasnom období je stále ťahaný a stavaný prieťah Bratislavou Mierová - Senecká z úverov, ktorý má odklad splátok 5 rokov a rozloženie na obdobie 18 rokov. Úvery tohto typu boli prijímané a schvaľované aj zákonnými formami. Samozrejme, aj podnikové obligácie, rôzne dodávateľské úvery sa stali novou súčasťou budovania cestnej infraštruktúry.
Organizačné predpoklady. Znova by ich bolo potrebné, aby som hovoril o zlučovaní jednotlivých článkov riadenia. Došlo k určitému dobrému sústredeniu organizačných a iných kapacít cestných do viacerých celkov, ktoré dokázali problémy cestnej údržby veľmi výrazným spôsobom kvalitatívne posunúť dopredu.
Ale treba povedať niekoľko slov, kde sa dostáva súčasná vláda, kde sa dostáva v tomto období. Je návrh a je teda rozhodnutie o zrušení Štátneho fondu cestného hospodárstva, a tým podľa môjho názoru dôjde k znefunkčneniu financovania cestnej infraštruktúry. V článku 2 tohto zákona, o ktorom práve rokujeme, je návrh rozdeliť jednotnú sieť štátnych ciest na cesty prvej triedy, ktoré budú patriť štátu, a cesty druhej a tretej triedy, ktoré budú patriť samosprávnych krajom. Navyše vláda - to, čo som už spomenul, presun 2 712 pracovníkov - navrhuje rozdelenie zamestnancov, strojov a majetku správcovských organizácií, to znamená Slovenskej správy ciest, správy a údržby ciest, bývalé OSC, do jedného roka od prijatia zákona. Poviem niekoľko slov, čo toto spôsobí.
Netvrdím, že delimitácia nemá prebehnúť a že nemala byť riešená. Upozorňujem len na chaotické riešenia, ktoré tento zákon prináša. Tieto tri opatrenia, o ktorých som hovoril, absolútne budú deklasovať cestné hospodárstvo, resp. toto dopravné odvetvie sa stane nefunkčným. Nechápem, prečo je potrebné rozbiehať to, čo funguje, a prečo nikto z relevantných nemá záujem to meniť a prečo ani dodnes Slovenská správa ciest nevie, akým spôsobom tento problém na Slovensku bude riešený. Nebude to vedieť organizácia, ktorej sa to bytostne týka, ktorá má tento problém dnes v riadení.
Ale mne to pripomína, troška odbočím, budeme schvaľovať počas programu tejto schôdze zákon o poštových službách. V deň, keď tento zákon predkladalo ministerstvo dopravy a pôšt do nášho gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, prišiel generálny riaditeľ pošty, ktorý priniesol za 4 strany pripomienok k tomuto zákonu. Zákon, ktorý predkladá ministerstvo v poštových službách, na druhej strane generálny riaditeľ prinesie 4 strany husto strojom drobným písmom písaných pripomienok. Dvakrát náš výbor musel odložiť rokovanie o tomto zákone. Ja ako spravodajca, budúci spoločný spravodajca tohto zákona som musel požiadať štátneho tajomníka vymenovaním komisie, kde budú aj zástupcovia Slovenskej pošty, aby tento zákon mohol byť vôbec prijatý na rokovanie v príslušných výboroch.
Nezdá sa vám, že takéto riadenie je troška zvláštne a že dnes tu hovoríme o veciach, ktoré sa bytostne týkajú organizácie na Slovensku a šéfovia týchto organizácií o problémoch uvádzaných v zákone ani nevedia? Je to, samozrejme, hanba aj tých šéfov, pretože ak sme to mali my v piatok tu, ja vám garantujem, že keby som bol riaditeľ Slovenskej správy ciest, o hodinu mám kompetenčný zákon na stole a oslovím len tých poslancov, ktorí za mnou behajú - a tých koaličných je tam "hrúza" - a ktorí lobujú, dohodujú opravy, ponúkajú kapacity a pod.
Nechápem, prečo musíme rozbiť aj otázku ciest chaotickým spôsobom tak, ako je to uvádzané v návrhu tohto zákona. Myšlienka, že pôvodne jednotné štátne cesty sú rozdelené medzi štát, nadriadená diaľničná a cestná sieť na regionálnu samosprávu, to je akoby doplnková sieť, je uplatňovaná aj vo viacerých štátoch sveta, to vôbec netajím. Ale treba však jedným dychom povedať, že v týchto krajinách je región často väčší ako samotná Slovenská republika. A súčasné organizačné jednotky Slovenskej správy ciest, ktorých je dnes 36, vykonávajúce správu, údržbu a opravu cestnej siete, spravujú cca 500 km ciest, sú z technologického hľadiska už malé a my ich budeme ešte dnes drobiť. Nie je možné využiť a nebude možné využiť kapacitu strojov a technológií. Navrhovaný zákon však diktuje ďalšiu atomizáciu, ktorá povedie k absurdnostiam.
Pýtam sa, ako sa rozdelí jeden grejder dnes využívaný na 30 % medzi dve a viac organizácií, medzi viacero územných celkov? Pri zimnej údržbe ciest okruh sypača vedie po cestách rôznych tried a je optimalizovaný, aby bolo čo najmenej hluchých jázd. Po novom než sa sypač dostane na svoju cestu, ktorú bude mať z hľadiska príslušnosti k vyššiemu územnému celku, ubehne možno 30 alebo až viac jalových, zbytočných kilometrov po cudzom majetku. Bude to cudzí majetok? Nemá zmysel vymenúvať ďalšie a ďalšie veci, ktoré sú v tomto zákone veľmi chaoticky predložené na rokovanie tejto snemovni.
Hlavné nedostatky tohto návrhu v časti Cestná infraštruktúra sú najmä tie, štát nevie zabezpečiť dostatok prostriedkov na reprodukciu vlastného majetku, a preto sa problému zbavuje na samosprávnu úroveň. Potrebné financie však tento návrh zákona nerieši. Vzniknú neopodstatnené rozdiely v úrovni cestnej siete. Chudobnejšie kraje, tak ako to bolo včera konštatované niektorým z predrečníkov, budú chudobnejšie a budú menej dávať na cesty, zaostávanie sa tak prehĺbi a územie štátu nebude rozvíjané harmonicky. Rozdelením zamestnancov, strojov a areálov sa znefunkční celý systém, zvýšia sa podstatnou mierou neproduktívne náklady, obnova cenovo drahých jednoúčelových strojov a mechanizmov bude znemožnená. Využiteľnosť jestvujúcich kapacít a výkonných technológií vo väčšom rozsahu sa výrazne obmedzí. Z doterajších 41 miest verejného obstarávania v cestnom hospodárstve ich bude rádovo viac a systém sa zbyrokratizuje tak, že pre stavebných podnikateľov to bude neriešiteľné.
Aj v súčasnosti si treba všimnúť, chodím po cestách Slovenskej republiky, chvalabohu, hodne, všimnite si stav, kvalitu povrchov. A ide ma rozhodiť, keď na tomto povrchu, ktorý je s kopou dier, výtlkov, plátaníc, prechádza stoj, ktorý kreslí nové čiary. Ten dôvod je dosť jasný, všetky tieto práce sú vykonávané dodávateľským spôsobom. Z dôvodu rozdielnej majetkovej podstaty budú komplikované výpomoci pri kalamitách v zime, bude musieť dochádzať k iným dohodám, než sú platné dnes v cestnej sieti.
Myslím si, že zámer navrhovateľov zákona, dovolím si povedať aj svoj názor v oblasti cestného hospodárstva, aby regióny mali vplyv naozaj na stav cestnej siete, sa dá dosiahnuť oveľa efektívnejšie takýmto spôsobom: Fondodržiteľom, to znamená príjemcom peňazí zo štátneho rozpočtu, môže byť ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pre cesty prvej triedy a diaľnice a príslušný samosprávny kraj pre cesty druhej a tretej triedy na území kraja. Jestvujúce štátne rozpočtové organizácie, ktoré zabezpečujú správu, údržbu a opravy ciest, by boli pretvorené na akciové spoločnosti s majoritou štátu a samosprávneho kraja, do ktorých by v budúcnosti mohli kapitálovo vstúpiť hlavne obnovou strojov stavebné organizácie, ktoré realizujú rekonštrukcie a výstavbu ciest. Je to podobné, ako som hovoril k otázkam letísk. Vyššie územné celky, štát, mestá a obce, podnikateľské organizácie, to riešenie sa veľmi elegantne ponúkalo, aby bolo uvedené už v návrhu tohto zákona. Fondodržitelia by si u týchto jednotlivých štátom kontrolovaných subjektov objednávali rozsah starostlivosti podľa svojich finančných možností. Má to teda logiku a tá funkčnosť by bola oveľa výraznejšia. Ostala by tak zachovaná jednotná technická úroveň starostlivosti na území celého štátu, a pritom ten región by bol suverénny v rozhodovaní o cestách druhej a tretej triedy.
Dalo by sa povedať, že z tohto môjho vystúpenia by som mohol predložiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Ale, vážené dámy a páni, počas môjho fungovania v tejto snemovni mi prešli, tuším, dva alebo tri pozmeňujúce návrhy a pripraviť pozmeňujúci návrh a pripraviť sa na vystúpenie odborného charakteru nie je vždy jednoduché a vyžaduje si to preštudovať množstvo rôznych dokumentov, a preto nemám chuť ani dnes predložiť pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu. Ale to, čo som povedal v predchádzajúcom, aký by bol spôsob riešenia, ako som hovoril k otázkam v autobusovej doprave, ako som hovoril k otázkam železníc, regionálnych tratí, to sú všetko otázky, ktoré tu mohli byť, prosím, zapracované, ale je to vec príslušného ministra, ktorý vedel, že budem vystupovať, a mohol si nájsť ten čas, je otázka päť minút z ministerstva dopravy sem prísť, vypočuť si návrhy, názory a skúsiť podľa nich pracovať, keď už - niekoľko bodiek.
Ten pozmeňujúci návrh by mohol znieť, ja ho aj poviem, ale predkladať ho nebudem, pretože nemám chuť prehrávať o jeden hlas, ako sa mi to obyčajne stáva v tejto snemovni. Ale tento návrh zákona, tak ako som hovoril, podstatnou mierou akoby novelizoval doterajší cestný zákon, ktorého novelizácia tu neprišla, a ten cestný zákon teda nie je dobrý. A časť, ktorá sa týka systému prechodu kompetencií, resp. cestného hospodárstva, je nedomyslená a upozorňujem, že bude hroziť kolaps systému. Bolo by možné z tohto zákona vypustiť časť II, resp. tie podstatné časti v II, článok II, ktoré sa týkajú tohto problému, a nadväzne na to potrebné zmeny domyslieť, doriešiť, prekonzultovať so zainteresovanými a najmä odborníkmi, ktorých je v rezorte veľmi málo a je tam mnoho politických nominantov, a predložiť snemovni samostatnú novelizáciu cestného zákona. Otázka filozofie len pozmeňujúcich návrhov by nebola správna, muselo by sa vyriešiť to všetko, o čom som sa snažil počas môjho vystúpenia, na čo som sa snažil poukázať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)