Desiaty deň rokovania
51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
19. septembra 2001 o 9.01 hodine
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím pána navrhovateľa a pána spravodajcu, aby prišli do rokovacej sály, aby sme mohli začať ďalší rokovací deň.
(Čakanie na navrhovateľa a spravodajcu.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Martin Kujan, ktorý je neprítomný. A chcem oznámiť, že na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje (tlač 1162).
Skôr ako budeme pokračovať v prerušenej rozprave o tomto vládnom návrhu zákona, prosím oboch, pána ministra Šimka aj pána spravodajcu poslanca Horta, aby zaujali svoje miesta. Konštatujem, že je to tak. Včera v rozprave neskončil svoje vystúpenie pán poslanec Andrejčák, ktorému odovzdávam slovo, a pripraví sa poslanec Tkáč.
Nech sa páči, slovo v rozprave má pán poslanec Andrejčák.
I. Andrejčák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som dokončil svoje vystúpenie, musím však začať tou časťou, ktorá má logický... (Hlasy v sále.) Áno, ja som si to všimol a hovoril som o dvoch ministroch. Zopakujem teda v podstate dve vety z toho, čo už ste včera počuli.
Osobitnú kapitolu tvoria kompetencie v oblasti obrany štátu a ochrany obyvateľstva, to znamená civilnej ochrany. Prakticky v návrhu zákona sú iba dve frázy, z toho jedna o súčinnosti, ktorá nič nehovorí pre samosprávu, inak tam nie je nič. Nechcem teraz rozoberať, v čom ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra zaspalo, lebo pri ministerstve obrany sa ani nedivím, že nič neurobilo. Do vrcholových funkcií v ministerstve obrany a do ich bezprostredného aparátu blízko ministrov dnešný aj minulý minister nabrali ľudí, ktorí nie že nerozumejú, čo treba vyriešiť, ale ani koho sa na ministerstve obrany a Generálnom štábe opýtať, čo robiť.
Na ilustráciu pripomeniem jeden príklad. Nebojím sa teroristickej akcie proti poloprázdnym kasárňam, kde je veľa neopravenej a nepojazdnej bojovej a dopravnej techniky. Nebojím sa teroristickej akcie proti ktorémukoľvek vojenskému letisku, lebo na nich stoja neletuschopné lietadlá. Včera ráno v Armáde Slovenskej republiky boli tri letuschopné lietadlá, teda všetky tri, typu MIG-29, o ktorom napríklad štátny tajomník ministerstva verejne vyhlasoval, že sú neletuschopné vôbec a treba ich zlikvidovať. Útok teroristov na kasárne alebo leteckú základňu, ako sme nefunkčné letecké útvary honosne nazvali podľa západného vzoru, by bol úplne zbytočný. Bojím sa však teroristického útoku na atómové elektrárne, lebo aj keby nedošlo k jadrovej havárii, obyvatelia by od oboch atómových elektrární v ohromnej hystérii utekali na všetky svetové strany najmenej 100 kilometrov.
Ako rieši tento zákon fungovanie štátu po tejto chaotickej migrácii obyvateľstva? Čo je povinná urobiť samospráva? Má jedinú kompetenciu tiež emigrovať spolu s obyvateľmi, ktorí utekajú? Kto sa postará o nemocných, o vodu, o elektrinu na tomto opustenom území? O chlieb a tak ďalej? Armáda nie. Veď minister obrany chce núdzový systém vojenských nemocníc a zdravotníckych etáp podľa koncepcie armády 2010 zrušiť ako zbytočné. Civilné osoby z tohto priestoru emigrujú a samospráva nemá žiadnu kompetenciu. A vláda aj Národná rada sa iste budú v takejto hystérii ratovať samy.
Bože, pomôž Slovákom v krízovej situácii, lebo poslanci Národnej rady nechcú sa o národ vopred pri tvorbe zákona postarať, ani donútiť vládu, aby sa o národ, ktorému stojí v čele, postarala sama. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi Andrejčákovi za jeho vystúpenie v rozprave. Najprv bude reagovať pán poslanec Tuchyňa faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok. Po ňom požiadal o slovo pán minister Šimko.
Nech sa páči, pán poslanec Tuchyňa má slovo.
J. Tuchyňa, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, áno, riešime množstvo kompetencií, ale smerom k bezpečnosti a obrane štátu jednoducho kompetencie zostávajú tam, kde boli dosiaľ. Množstvo vecí sa deje mimo zákonných noriem a opatrení. Ja chcem len povedať niektoré, upozorniť na niektoré.
Samosprávy vykonávajú doručovanie povolávacích rozkazov v čase krízových situácií. Na základe čoho? Konajú len v medziach zákona, v medziach príslušných zákonných noriem. Nie je takáto norma. Evidenciu osôb majúcich povinnosť k brannosti, objekty rôznych významov, ostatné objekty, vlastné objekty, objekty pre ozbrojené sily v čase krízových situácií, riešenie ochrany obyvateľstva, evakuácie osôb a tak ďalej, teda vedenie evidencie evakuovaných osôb, ktoré by prišli do obcí a miest. Jednoducho je skutočne pomerne veľké množstvo, ktoré dosiaľ samosprávy konajú na základe akýchsi dohovorov, na základe tu zažitých zvyklostí, ale zákonne stanovené nie sú. Ďakujem za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. Pýtam sa, pán poslanec, chceš reagovať? Treba sa prihlásiť. Tak nech sa páči, dávam slovo pánu poslancovi Andrejčákovi ako reakciu na faktickú poznámku.
I. Andrejčák, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcem len potvrdiť, že ja som úmyselne nešiel do podrobností, pretože som presvedčený, že táto oblasť bola hrubo podcenená a skutočne stojí za to, aby najmenej týždeň na nej odborníci pracovali, lebo doteraz to robili obecné úrady, a nebola to čistá samospráva, ako ju teraz chceme definovať. Ak to nedefinujeme, bude zle. Ja vás prosím, panie poslankyne, páni poslanci, dajme priestor, dajme úlohu, aby to dorobili, lebo teraz prežívame veľmi kritické obdobie. Ak niečo na Slovensku vznikne, pre nás hrozí najväčším nešťastím migrácia ľudí zo strachu, že v tomto priestore žiť nemôžu. Jedine armáda môže vyhlásením mobilizačného opatrenia zachrániť situáciu v tomto priestore. Inak sa to nedá.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. O slovo požiadal pán minister Šimko. Nech sa páči, pán minister.
I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Andrejčák, chcel by som reagovať len na tú poslednú časť, o ktorej ste hovorili, preto, lebo sa to týka naozaj súčasnej situácie, a myslím si, že by nebolo dobré, aby sme znepokojovali obyvateľstvo nad rámec, ktorý je racionálny a ktorý vyplýva objektívne zo situácie, ktorá dnes vo svete je, a nespájali to s týmto zákonom. Pretože tento zákon nerozširuje kompetencie samospráv na tomto úseku, nepresúva žiadnu z povinností štátu, ktoré má štát vo vzťahu k civilnej ochrane obyvateľstva, nepresúva tieto povinnosti na samosprávu. A myslím si, že to je správne, že tu tým základným garantom je a musí zostať štát.
Na druhej strane absolútne súhlasím s tým, že za tých posledných 12 rokov sa príliš na tieto veci nemyslelo a že toto je príležitosť na to, aby sme sa veľmi vážne začali zaoberať aj niektorými otázkami, ktoré sme možno v minulosti do istej miery nedocenili a nedocenili sme ich nielen my, ale nedocenili ich aj v iných krajinách sveta a vo vyspelých krajinách sveta a že to bude viesť k novej koncepcii civilnej ochrany, ktorá nepochybne bude asi potrebná v tejto situácii. Ale nespájajme to s týmto zákonom. A práve naopak, tento zákon zachováva v podstate súčasný stav, ale aj keď súčasný stav bude musieť prehodnocovať určite nie smerom, že by sa presúvali veci, za ktoré je zodpovedný štát, na samosprávy.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Nech sa páči, s faktickou poznámkou pán poslanec Andrejčák ako jediný. Nech sa páči.
I. Andrejčák, poslanec: Ďakujem. Pán minister, ak som vás dobre pochopil, tak mimo nových samosprávnych orgánov v našich obciach zostanú aj obecné úrady. Pán kolega Tuchyňa hovoril, čo teraz robia obecné úrady a robia to, povedal by som, zo zvykového práva alebo na základe rôzneho nátlaku okresných úradov. Ale ak ony majú zaniknúť a vzniknúť úplne nové samosprávy, tak nejakým spôsobom si musíte, vážení, poradiť s tým, že ony budú musieť v tom systéme pracovať. Ak bude existovať obecný úrad a ešte k tomu ďalšia samospráva na obciach, tak potom máte pravdu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská. Končím zároveň možnosť uplatniť ďalšie faktické poznámky. Pani poslankyňa Belohorská je posledná prihlásená. Nech sa páči.
I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ja som nemienila diskutovať k tejto téme. Mám vyslovene organizačno-technickú požiadavku. Vy viete veľmi dobre, ako sme včera naťahovali ohľadom prítomnosti ministrov. Pokiaľ sa nemýlim, stále prebieha tá istá diskusia. Čiže dnešné rokovanie, pán predsedajúci, aj napriek vašej veľkej liberalizácii k účasti pri takto dôležitom zákone, žiadam vás, aby ste naplnili uznesenie Národnej rady, ktoré tu bolo odhlasované na podnet pani poslankyne Sabolovej, aby ste prerušili schôdzu. Je to identický stav, ako bol včera, teda pokiaľ neprídu ministri. Veľmi si cením ministrov, ktorí toto rešpektovali bez toho, aby im to bolo dané príkazom.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Budem reagovať, pani poslankyňa. (Reakcia z pléna.) Budem reagovať, pretože nemáte vo všetkom pravdu. Ani v uznesení, ktoré sme schválili na návrh pani poslankyne Sabolovej, ktoré sa týkalo prvých čítaní, to bolo jasne včera povedané. Dokonca bol k tomu daný aj stenografický záznam. (Reakcia poslankyne z pléna.) Zároveň vám chcem oznámiť, že neprešiel návrh pani poslankyne Tóthovej, nebol odhlasovaný, preto sa pokračovalo ďalej v rokovaní. Chcem poprosiť, aby sme teda rokovali tak, ako to bolo včera aj po týchto vysvetleniach.
Pán minister Šimko bude reagovať na faktickú poznámku pána poslanca Andrejčáka.
I. Šimko, minister vnútra SR: Áno. Vážený pán poslanec, a vlastne tým sa obraciam aj na občanov, ktorí azda sledujú toto rokovanie, čisto kvôli tomu, aby nevznikol zbytočný nepokoj v tejto oblasti. Samozrejme, obce a obecné úrady nezanikajú na základe tohto zákona a nezaniká žiadna povinnosť, ktorá zo systému civilnej ochrany pripadá obciam. Táto zostáva tak, ako bola doteraz.
Absolútne súhlasím s tým, že pri celkovej rekonštrukcii nášho myslenia v oblasti civilnej ochrany, v celkovej zmene, ktorá bude nutná, bude možno potrebné do budúcnosti stanoviť aj nové povinnosti aj orgánom samosprávy, aj možno právnickým osobám a možno aj individuálnym súkromným osobám. Ale nezanikajú povinnosti tým orgánom, ktoré existujú, aj tým samosprávnym orgánom. (Hlas z pléna.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. S procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Cabaj. Nech sa páči. (Ruch v sále.) Prosím v poslaneckej snemovni o pokoj, páni poslanci. Rešpektujme sa. Nech sa páči.
T. Cabaj, poslanec: Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste skutočne robili poriadok. A nevysvetľujme. A vôbec už sa čudujem, že vy chcete obhajovať vládu, ktorá vás v tomto nechala v štichu. Vysvetľovať si, či ten návrh bol podaný tak alebo onak. Toto je taký dôležitý zákon v druhom čítaní, kde by mali sedieť ministri, ktorí momentálne riešia otázku presunu kompetencií na samosprávy. Tak neobhajujme ich! Jednoducho pri všetkej úcte k nášmu kolegovi, ktorý je teraz momentálne ministrom, že sa v tejto oblasti pohybuje, ale jednoducho v ich záujme by malo byť, aspoň tá elementárna slušnosť hovorí, že by mali sedieť v rokovacej miestnosti v Národnej rade. Totižto oni sú od Národnej rady odvodení. Minimálne k tým pozmeňujúcim návrhom by tu mali priestor, aby sa vyjadrili, zaujali stanoviská. A nie potom sa stane to, že sa naženú poslanci z vládnej koalície do kinosály a povie sa, že toto nesmiete prijať, pretože pán minister sa momentálne takto vyspal. O tom je druhé čítanie. A myslím si, že to je priestor, aby sa tu realizovali.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč. (Reakcia z pléna.) Rešpektujem zákon. Pani poslankyňa, nevykrikujte na mňa. Ja rešpektujem zákon. Dobre si ho pozrite.
V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, ja by som chcel predovšetkým pozitívne hodnotiť, že ste nám zatiaľ nezobrali slovo a že na rozdiel od ústavy a novely Ústavy Slovenskej republiky môžeme hovoriť.
Chcel by som povedať, že to je pre mňa taký pozitívny šok, akým by bol aj taký šok, že by podpredseda slovenskej vlády pán Csáky navštívil Kysucké Nové Mesto alebo Starú Ľubovňu. Chcem tým povedať, že treba, aby všetci členovia vlády a predkladatelia poznali problémy, ktorými žijú ľudia na celom Slovensku, nielen v jednej jeho časti. Je nevyhnutné pri takýchto zásadných reformných krokoch hovoriť o komplexnosti a koncepčnosti takejto reformy.
A chcem v tejto súvislosti povedať, dovoľte, absolútne jednoduchý príklad. Predstavte si situáciu, že by robotník, ktorý má čakan a lopatu, kopal a narazí na skalu. Treskol by ten čakan a lopatu do kúta a povedal, že mu to nejde, tak nebude ďalej kopať a že bude robiť radšej niečo iné. Predstavte si, že by podpredseda Národnej rady, keď sa zistí, že neovláda rokovací poriadok, zložil spisy a povedal, že ja budem robiť podpredsedu Národnej rady, ale nebudem viesť schôdze Národnej rady. Predstavte si, že by lekár pri otvorenom pacientovi, chirurg pri operácii, zložil skalpel a povedal, ja toto nebudem robiť, ja budem operovať iné telesné orgány iných pacientov.
Všetky tieto tri príklady sú doslova smiešne, ale vôbec nikomu nie je smiešne to, že podpredseda vlády Mikloš, zodpovedný za reformu verejnej správy, treskne spisy o stôl a vyberie si agendu a povie, túto agendu budem robiť a inú agendu robiť nebudem. To je svetový unikát, zrejme, v štátnických funkciách, kde si agendu vyberá samotný štátnik a on rozhoduje o tom, čo sa bude robiť a čo nie. A keby to praskol tú lopatu do kúta robotník, alebo čakan, alebo chirurg skalpel, musel by, samozrejme, jeho nadriadený sa tým zaoberať a riešiť jeho pozíciu.
Na Slovensku je to tak, nič sa nedeje. Na Slovensku si podpredseda vlády vyberie agendu len tú, ktorú chce, a tú, ktorá ho zaujíma. Nerešpektuje v podstate 112 ľudí z parlamentu, ktorí rozhodli zákonom o určitej konštelácii úradov na Slovenku, a povie, že túto agendu robiť nebude. Na to nastúpi jeho nadriadený a začne zvolávať štátnych tajomníkov a robí veľkú mediálnu kampaň, akým spôsobom on koordinuje a riadi reformu verejnej služby. Podpredseda vlády Fogaš sa občas zablyskol, že on by to mohol prebrať, ale tým, že je z SDĽ, tak, samozrejme, túto agendu mu dať nemôžu. Predseda vlády preberie agendu podpredsedu vlády. Keby som bol ministrom tejto vlády a prasknem tiež s polovicou agendy, určite to pán Dzurinda za mňa dokončí.
Toto sú okolnosti, ktoré vôbec neznamenajú, že chcem byť ani vtipný, ani bonmoty nechcem hádzať, chcem opisovať situáciu, za ktorej táto reforma verejnej služby prebieha. Tá reforma verejnej služby a verejnej správy... (Reakcia ministra.)
Prebieha, pán minister, aj reforma verejnej služby, ja veľmi dobre vážim slová. Pretože na túto ste sa absolútne vykašľali v tejto reforme, pretože prechod pracovnoprávnych vzťahov napríklad vo väzbe na presun kompetencií je pre vás úplne neznáma záležitosť. A to je nekoncepčnosť a nekompletnosť tejto vlády.
Chcem povedať, že istým spôsobom sa blyslo aj Združenie miest a obcí Slovenska a potom na stôl dostaneme stanovisko, ja s ním budem pracovať dnes vo svojom vystúpení, ktoré je úplne iné, ako sú mediálne komentáre aj funkcionárov Združenia miest a obcí Slovenska. Sú tam vecne také záležitosti, ktoré by naozaj znamenali stiahnuť tento materiál a dopracovať ho v intenciách ZMOS-u. Ale mediálne je všetko v poriadku. Rodia sa noví reformátori, geniálni reformátori cez spriaznené médiá. Vytvára sa imidž ľudí, ktorí všetko vedia a všetkému rozumejú. Už vôbec nikto nechce spomenúť ani fakt, že tu došlo k ohrozeniu slovenskej štátnosti, pretože ministerstvo vnútra za posledné roky absolútne nekoordinovalo reformu verejnej správy a aj z hľadiska platnej Ústavy Slovenskej republiky, aj z hľadiska kompetenčného zákona č. 347 o organizácii ústredných orgánov štátnej správy. Ministerstvo vnútra je tým bodom, tým pracoviskom, ktoré malo koordinovať túto reformu. Namiesto toho sa vytvoril nový ústredný orgán štátnej správy M.E.S.A. 10 a jednotlivé rezorty svoje pripomienky k jednotlivým čiastkovým operáciám posielali na adresu M.E.S.A. 10.
Ja skutočne vyšší stupeň deštrukcie štátnej služby, deštrukcie štátnosti si neviem predstaviť, aby v rámci obežníkového direktívneho riadenia ústrednej vlády v danej krajine, aby tento konglomerát jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy cez príkaznú formu dostával spätnú väzbu na občianske združenie záhadného typu. A toto sú takisto okolnosti reformy verejnej služby, toto sú takisto okolnosti reformy verejnej správy.
Pán minister ma opravil, že nejde o reformu verejnej služby. Tak vám poviem ďalší príklad, azda sa neurazí pán prednosta Krajského úradu v Banskej Bystrici, s ktorým sme sa rozprávali pri otvorení školského roka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v pondelok. Povedal mi, že sa naňho obracajú ľudia, že samotní vysokí funkcionári majú problémy, kde bude sedieť predseda vyššieho územného celku, teda samosprávneho kraja, a čo bude s predsedom krajského úradu. Nemajú vôbec jasné, že keď vzniknú samosprávne kraje, či bude predseda krajského úradu, ako si rozdelia agendu, ako si rozdelia stoličky a potom ako si rozdelia práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov - a už sme aj pri reforme verejnej služby. Takže ja viem, o ktorých termínoch hovorím a ako ich používam. Prednosta krajského úradu má pochybnosti a nie je absolútne informovaný, pretože toto je výsledok deštrukcie takejto spackanej reformy verejnej správy.
Chcem ďalej uviesť, že v podstate aj to, čo sa deje dnes v parlamente, je faktické vyslovenie nedôvery vláde Mikuláša Dzurindu. Pretože poslanci vládnej koalície priniesli toľko pozmeňujúcich návrhov, že už v podstate ich tromfne len novela Ústavy Slovenskej republiky, kde skupina poslancov predložila 98, tuším, návrhov na zmenu ústavy. Tie prebehli v normálnom konaní a 6. februára, teda 17 dní pred 23. februárom o hlasovaní o novele ústavy, tí istí poslanci predložili 78 zmien z týchto 98 zmien. A mali sme na to 17 dní, aby sme mohli seriózne hlasovať o novele Ústavy Slovenskej republiky, ktorá takisto mala pasáže pre túto kapitolu, o ktorej dnes diskutujeme. Ba dokonca zo štvrtka na piatok, alebo vo štvrtok, keď bol voľný deň po nočných rokovaniach, krvopotných nočných rokovaniach, sme dostali zásadné pozmeňujúce návrhy týkajúce sa zásadných otázok medzinárodných dokumentov v oblasti ľudských práv, ktoré predložila skupina poslancov okolo pána poslanca Kanisa. A až šesť hodín, alebo päť hodín pred hlasovaním sme fakticky mali možnosť dostať sa k balíku otázok, ktoré by boli zdeštruovali celý medzinárodný status a celé medzinárodné postavenie Slovenskej republiky v tomto čase.
Nuž taká je tiež reforma a reformný potenciál tejto tzv. vládnej koalície. Podpredseda vlády sekne s reformou, povie, že on už nebude ďalej zodpovedať, ďalej si robí podpredsedu vlády. Predseda vlády si zvoláva štátnych tajomníkov, urobia čosi, pošlú to do parlamentu, aby podľahli tlaku jedného z koaličných partnerov, a v parlamente máme desiatky a už možno aj vyše stovky pozmeňujúcich návrhov. Včera v noci to dokončil garančný výbor a my sme mali a máme opäť niekoľko hodín na to, aby sme s tými pripomienkami mohli pracovať, a nič sa nedeje. Všetko je v poriadku, provládne médiá sú spokojné, dochádza k obrovskej reforme verejnej správy a poslanci budú hlasovať, aj keby tam bol rozsudok smrti, pretože to ani nestihnú poriadne prečítať.
A čo je najpodstatnejšie na tom - a začnem s tou prvou vetou, ktorú som spomínal, že som pozitívne šokovaný, že ste nám zatiaľ nezobrali slovo -, je vlastne to, že poslanci vládnej koalície totálne kašlú na akúkoľvek racionálnu pripomienku, ktorú tu prednášame. Tu absolútne neexistuje dialóg. Tak ako neexistuje vôbec v tomto parlamente, pretože možno si to raz historici spočítajú, predpokladám, že zhruba na 20 až 25 vystúpení poslancov opozície je jedno chabé vystúpenie poslanca koalície. Ak nerátam aj to, že pán minister dneska bol vyprovokovaný pánom poslancom Andrejčákom. Hráte na čas, vôbec nediskutujete. Tu kdesi v zákulisí cez štátnych tajomníkov sa robí reforma. M.E.S.A. 10 má zbalené kufre a, občan, sa čuduj, ani funkcionári štátu, dnes vysokí funkcionári nepoznajú, ako to vlastne dopadne a skončí.
Za chvíľu je volebná kampaň, 1. decembra sú voľby do vyšších územných celkov, kompetencie sú aj nie sú, a keď budem ďalej čítať fakty od jednotlivých subjektov, ktoré reklamujú tento postup, tak normálny občan v podstate sa dostane do situácie, že absolútne nebude mať šajnu, kde si čo vybaví. Tok informácií z hľadiska fungovania štátnej služby, štátnej správy je absolútne narušený. A keď si pripočítam aj poslanecký návrh jednej z koaličných strán - Kresťanskodemokratického hnutia, že KDH by chcelo v podstate reformovať aj počty ústredných orgánov štátnej správy, teda posty podpredsedov vlády a ministerstiev. A keby toto všetko bolo prešlo, tak ja ľutujem slovenskú štátnosť. Inak to skutočne uzavrieť neviem. Pretože takýto presun kompetencií, taký spackaný, taký nekoncepčný, taký nepripravený finančne, materiálne, technicky, ale ani právne, to je stav, o ktorom skutočne treba vážne diskutovať aj z pohľadu garancie slovenskej štátnosti.
A toto všetko sa deje so zhovievavým prístupom sociálnych partnerov. Rada hospodárskej a sociálnej dohody, neviem, kedy o týchto otázkach rokovala a s akými závermi, myslím teda, pokiaľ ide o dokument, pod ktorý sa už podpísal predseda vlády so štátnymi tajomníkmi.
Ja by som chcel v tejto súvislosti naozaj povedať, že v tých širších súvislostiach je takýto postup absolútne neprijateľný. Ja ho naozaj považujem za rozpor s duchom Ústavy Slovenskej republiky a s celým radom ďalších právnych predpisov vrátane protizákonnosti cez rokovací poriadok, pretože absolútne neboli v tejto súvislosti splnené atribúty zákona o rokovacom poriadku na skrátené legislatívne konanie v tejto veci.
Toto je obraz problému, ktorý prerokúvame, a to je obraz, o ktorom treba skutočne hovoriť. Chcel by som povedať, že v tejto súvislosti zákon, o ktorom hovoríme dnes, nie je absolútne pripravený z hľadiska predpolia. To predpolie sa myslí najmä z hľadiska serióznej kalkulácie a serióznych finančných prepočtov dosahu takýchto zmien. Myslím tým na počty ľudí, na otázky materiálno-technického vybavenia takejto transformácie kompetencií a predovšetkým na právne postavanie rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorých sa táto zmena kompetencií bude týkať. Súvisí to potom aj s nenaplnením ducha zákona o verejnej službe a zákona o štátnej službe, najmä čo sa týka systemizácie pracovných miest a funkčných miest pracovných pozícií v jednotlivých orgánoch štátnej správy, ale najmä tiež čo sa týka presunov kompetencií na obce a mestá. Myslím tým aj z hľadiska finančnej a ekonomickej garancie presunu pracovnoprávnych pozícií z hľadiska ich finančného zabezpečenia pri presune kompetencií na tieto orgány.
V tejto súvislosti chcem predovšetkým uviesť aj to, že sa to dotkne desaťtisíc ľudí, ktorí pracujú v štátnej službe a verejnej službe, ale aj v obecnej samospráve, a že ich pracovné podmienky v podstate dneska nikto na Slovensku negarantuje. Chcem tým povedať, že aj toto je zásadný argument, prečo nie je možné v takomto chvate takýto vážny transfer práv a povinností, teda kompetencií zodpovednosti, garantovať.
Veľmi závažný argument je - a budem ho citovať aj zo stanoviska Združenia miest a obcí Slovenska -, že v podstate pri veľkých chválenkárskych vystúpeniach, že ide tu o akýsi konglomerát dekoncentrácie a decentralizácie, že tu ide v podstate o decentralizáciu a dekoncentráciu dlhov, ktoré v tejto oblasti sú. Dnes ideme presúvať kompetencie, ale treba povedať, že na prvom mieste sa presúvajú dlhy a záväzky, že sa presúvajú finančné nezrovnalosti, ktoré dnes svedčia o tom, že nemocnice nemajú plyn, v školách sa neučí, alebo nebude učiť, pretože nie sú dokončené, že elektrická energia sa vypína. A existujú ďalšie sociálno-ekonomicko-finančné problémy, ktoré túto oblasť neriešia.
Dovoľte mi pristúpiť k niektorým konkrétnejším a - povedal by som - aj odborným prístupom k tejto reforme. V oblasti školstva a vzdelávania sa v programovom vyhlásení hovorí, že sa majú vytvoriť v nadväznosti na koncepciu verejnej správy, že sa pripravuje návrh na vytvorenie oblastných školských úradov. Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy v upravenej verzii z mája 2001, dodnes uverejnená na internetovej stránke vlády Slovenskej republiky, hovorí o existencii špecializovanej školskej správy.
Treba povedať, že tak ako nebolo medzirezortné pripomienkové konanie k týmto zákonom, o ktorých dnes hovoríme, neboli zohľadnení sociálni partneri cez Radu hospodárskej a sociálnej dohody, neboli ani parlamentu predložené koncepčné materiály v oblasti verejnej správy a jej reformy. Vláda si to urobila absolútne mimo úroveň Národnej rady. Takáto dehonestácia postavenia Národnej rady, si myslím, je pred zátvorkou toho, čo sa vlastne v tej zátvorke deje, že vláda si potom skutočne s týmito materiálmi robí, čo chce.
Otázka špecializovanej štátnej správy v školstve aj napriek názorom odborníkov, sľubom politikov, ale najmä programového vyhlásenia vlády, neboli v tomto predloženom zákone tieto záležitosti spomenuté. Pán minister Šimko nazval takýto návrh alebo postup o špecializovanej školskej správe ako o neorganickom riešení, ktoré má byť neskôr upravené spolu s okresnými úradmi v inom zákone. Chcem povedať, že otázka špecializovanej štátnej správy je citlivá otázka a že jednotlivé odvetvia, ako poľnohospodárstvo, sociálna sféra vlastne už aj spolu so životným prostredím, prežili takúto transformáciu. A možno povedať, že za Mečiarovej vlády to bola najmasovejšia decentralizácia a dekoncentrácia v postkomunistických štátoch. Myslím tým transformáciu zo štátneho vlastníctva, zo štátneho riadenia v oblasti sociálneho poistenia cez riadenie Sociálnej poisťovne. Myslím tým dekoncentráciu a decentralizáciu pri rozpočtovom obrate zhruba 100 mld. korún ročne, ktoré sú oddelené od štátneho rozpočtu a sú dnes riadené a kontrolované parlamentom. Myslím tým decentralizáciu a dekoncentráciu zdravotného poistenia, myslím tým postavenie okresných, krajských a Národného úradu práce. Chcem tým povedať, že obrat týchto inštitúcií je dnes už rovný jednému štátnemu rozpočtu. Toto prebehlo predovšetkým v rokoch 1995 až 1998.
Existuje množstvo dôkazov, keď súčasná vládna koalícia zasahuje do verejnoprávnosti týchto inštitúcií. Obmedzuje verejnoprávny charakter týchto inštitúcií, politicky zasahuje do činnosti správnej rady, do vymenovania funkcionárov v týchto orgánoch a zneužíva to na klientelizmus. Existujú takéto dôkazy a je to vlastne opak toho, čo sa dnes v slovenských médiách dozvieme.
Chcem teda povedať, že oblasť štátnej správy a špecializovanej štátnej správy, nazvaná cez programové vyhlásenie vlády ministrom Šimkom ako neorganická, je teda v rozpore s platnou koncepciou verejnej správy. A ja sa pýtam, akým právom potom brali finančné prostriedky pán Nižňanský a celý kolektív, ktorý pracoval na tzv. neorganickej alternatíve prenosu kompetencií v školstve, zahrnutej v koncepcii, ktorú mimochodom len schválila vláda Slovenskej republiky? Chcem povedať, že je to dodnes uverejnené na internetovej stránke a že nie je problém takýto pokus, ktorý dnes predkladajú do parlamentu zástupcovia vlády, samozrejme, si prečítať.
V tejto súvislosti treba povedať, že úloha minimálneho vrátenia finančných a personálnych právomocí na odbory školstva okresných a krajských úradov bola opätovne riešená uznesením vlády, a je teda organické, že smernica ministra vnútra, ale aj uznesenie vlády dnes nerešpektuje množstvo desiatok vysokopostavených štátnych úradníkov miestnej štátnej správy, prednostov krajských úradov a okresných úradov. Správcovia kapitol rozpočtov v tejto súvislosti neriešia s dostatočnou razanciou problémy tejto sféry a oddlženie školstva. Na školách sa odpája plyn, voda, kúrenie, telefóny, lebo minister školstva nezabezpečil splatenie dlhov.
V oblasti kontroly využitia prostriedkov "Využiť na oddlženie" sa uvádzajú zistenia, ktoré uvádza aj príslušný materiál na internetovej stránke vlády Slovenskej republiky z marca 2001. Je organické, ak vedúci odborov školstva, mládeže a telesnej kultúry okresných úradov sa nemôžu zúčastniť alebo sa zúčastňujú na celoslovenskej porade v rámci svojich dovoleniek a platia si sami cestovné náklady, pretože nie sú na to finančné prostriedky?
Chcel by som teda povedať, že tu ide len o jednu skutočnú oblasť a v tejto súvislosti presun kompetencií, tak ako je dnes na stole, je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Dostali sme ako poslanci množstvo podkladov, ľudia majú záujem. Chcel by som spomenúť pripomienky inžiniera Jozefa Krištofičina a kolektívu, ktorý písal pánovi predsedovi Národnej rady Jozefovi Migašovi, kde z Nitry skupina kvalifikovaných ľudí vlastne hovorí o tom, že je tu celý rad problémov, ktoré súvisia s prínosom tohto zákona o presune kompetencií, a že žiadajú predsedu parlamentu, tak ako im to bolo prisľúbené, že sa k týmto problémom zodpovedne postavíte a zaujmete kladné stanovisko.
V tejto súvislosti by som chcel upozorniť na pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré sme dostali s dátumom 13. 9. 2001, kde sa hovorí o tom, že reformu ZMOS považuje za jeden z najdôležitejších právnych predpisov, súvisiacou reformu, alebo návrh kompetenčného zákona súvisiaceho s reformou verejnej správy. Mal by preto obsahovať, zdôrazňujem to, "všetky vecné presuny kompetencií z pôsobnosti orgánov štátnej správy na územnú samosprávu tak, ako to vyplýva zo schválenej koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy", teda už zo schváleného dokumentu, ktorý je zrejmý aj v tom, že nezaväzuje ten istý orgán, ktorý takýto dokument prijal.
V predloženom návrhu došlo k určitým kvalitatívnym zmenám, ale ZMOS hovorí, že požadujú v každej prechádzajúcej pôsobnosti jednoznačne definovať, či ide o samostatnú samosprávnu pôsobnosť alebo prenesený výkon štátnej správy. Chcú doplniť pôsobnosti na úseku regionálnej rozvoja, cestovného ruchu, osvedčovania listín a podpisov na listinách v oblasti informatizácie vo verejnej správe, prejednávania priestupkov a protiprávnych konaní právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie vo veciach, v ktorých vykonáva štátnu správu a vyvlastňovacie konanie.
Kvantifikácia finančnej náročnosti je podstatou postoja Združenia miest a obcí Slovenska. Za zásadné považuje Združenie miest a obcí Slovenska, aby "bola vyriešená zadlženosť, zodpovedajúce financovanie výkonu kompetencií, aby bola riešená otázka majetku presúvaných kompetencií a aby bol vypracovaný návrh štátneho programu postupného odstránenia kapitálových modernizačných dlhov štátu voči samospráve pri presune kompetencií zo štátnej správy na samosprávu".
"Je nevyhnutné," citujem ďalej ZMOS, "aby do začiatku presunu kompetencií boli bezpodmienečne vysporiadané prevádzkové dlhy na odovzdanom majetku, aby dňom schválenia kompetenčného zákona bolo prijaté moratórium na zmeny vlastníctva majetku štátu, ktorý má prejsť v rámci reformy verejnej správy do vlastníctva obcí a samosprávnych krajov, a aby bolo dané moratórium na uzatváranie dlhodobých zmluvných vzťahov súvisiacich s týmto majetkom. Združenie miest a obcí Slovenska ďalej požaduje za nevyhnutné ustanoviť povinnosť štátu vysporiadať prevádzkové záväzky najneskôr ku dňu prechodu kompetencie na územnú samosprávu a reštitučné nároky na majetok, v ktorých vykonávajú niektoré štátne zariadenia svoju činnosť a majú prejsť na územnú samosprávu. Je to dlhodobo deklarovaná zásadná požiadavka orgánov Združenia miest a obcí Slovenska."
Ďalej je tu predložený celý rad pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo strany Združenia miest a obcí Slovenska. V podstate s prílohami je to 9 strán textu, a pritom sme boli našimi médiami masírovaní, akým spôsobom Združenie miest a obcí Slovenska akceptovalo prácu pána predsedu vlády a štátnych tajomníkov. Chcem tým povedať, že toto je absolútny dôkaz toho, že najreprezentatívnejšia organizácia, dokonca organizácia, ktorá je členom Rady hospodárskej a sociálnej dohody v rámci Združenia zamestnávateľských zväzov a združení, vyslovuje aj takýmto spôsobom nedôveru tomuto dokumentu a tým práci celej vlády.
Chcel by som zvýrazniť ešte aj to, že stanovisko k týmto záležitostiam predložila i Matica slovenská. Podpísaný je pán Jozef Markuš, tiež 13. septembra 2001. "Je poľutovaniahodné", citujem zo stanoviska Matice slovenskej, "pre demokraciu a suverenitu neprijateľné a odsúdeniahodné, že takýto rozsiahly občiansky proces nie je predmetom verejnej odbornej diskusie. Vykonáva sa pod nátlakom, stresom, bez rešpektovania tých zložiek, ktorých sa to prevažne týka, odborníkov zo školstva, a pod ultimátom strany, ktorá reprezentuje už dlhý čas výlučne etnické záujmy jednej desatiny občanov Slovenska. Matica slovenská, ktorej záleží", citujem ďalej, "na výchove mladej generácie a v zmysle jej zákona Národnej rady č. 68/1997 Z. z. má svoje úlohy vo výchovno-vzdelávacej praxi na Slovensku v záujme kvalifikovanosti, odbornosti a zabezpečenia štátnej výchovno-vzdelávacej doktríny, vyslovuje zásadu, že orgány štátnej správy majú mať povinnosť nielen definitívne regulovať sieť škôl, ale i rozhodovať o jej riaditeľoch, ktorí sú zodpovední nielen za chod, techniku a prevádzku, ale najmä metodiku a obsah vo vyučovacom procese. Z tohto dôvodu a v záujme zabezpečenia odbornosti v riadení základných a materských škôl na území Slovenskej republiky navrhuje Matica slovenská, podobne ako v prípade zriaďovania siete škôl, funkciu riaditeľa školy podmieniť súhlasom Ministerstva školstva SR alebo ním povereného štátneho orgánu. Súčasne v záujme", citujem ďalej zo stanoviska Matice slovenskej, "je odstránenie unáhlenosti, nedomyslenosti a nekvalifikovanosti. Matica slovenská odmieta tlak SMK, žiada prerokovať taký významný zákon s dlhoročným, celospoločenským dosahom v primeranom čase, t. j. do konca roku 2001, a zamedziť tak problém ďalších noviel zákona, ktoré by vyvolala budúca prax." Toľko citát zo stanoviska Matice slovenskej.
Chcel by som ešte niekoľko poznámok venovať sociálnej oblasti. Myslím tým presunu kompetencií zo štátnej správy na obce a mestá a na ďalšie orgány v oblasti sociálnej práce. Boli sme svedkami v podmienkach fungovania tejto megakoalície, že od roku 1998, od decembra, sa systematicky likvidovali dosiahnuté finančno-ekonomické hranice sociálno-ekonomických práv občanov. Došlo k zásadným zásahom do oblasti sociálnej pomoci, presúvali sa a znižovali sa dávky pre občanov zdravotne postihnutých a občanov ťažko zdravotne postihnutých. Zásadné reštrikcie boli prijaté aj v oblasti zamestnanosti, čím sa jasne zasiahlo do verejnoprávnosti a financovania verejnoprávnych úradov práce. Občanom sa znížila hranica nárokov v oblasti evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pritom napríklad v Košiciach bol vylúčený občan Varga, ktorý má 5 detí, pretože bol nezamestnaný z evidencie nezamestnaných len preto, lebo sa zapísal ako nezamestnaný na nadstavbové štúdium na stredné odborné učilište. A pritom sa stále hovorí o 19,5-percentnej miere nezamestnanosti na Slovensku. Ak by boli platili zákony z obdobia našej vlády z októbra 1998, tak pre OECD, pre Medzinárodnú organizáciu práce, pre Európsku komisiu a ďalšie európske a svetové orgány vykazuje táto vláda nezamestnanosť vo výške najmenej 27 %. To sú dôsledky obrovských strát v sociálnej oblasti, ktoré produkuje súčasná vládna koalícia. Obmedzovanie nárokov v oblasti sociálnej pomoci je dnes skutočne v chaotickom protiklade voči tomu, akým spôsobom sa skupina mimo ministerstiev ústredných orgánov štátnej správy na Úrade vlády zmocnila problematiky presunu kompetencií v oblasti sociálnej pomoci.
Vážení, existuje dokument, ktorý sa dáva na úroveň rokovania vlády, a to je správa o súčasnom stave finančného, materiálno-technického a odborného personálneho zabezpečenia poskytovania sociálnych služieb vrátane analýzy starostlivosti občanov s duševnými poruchami a poruchami správania v zariadeniach sociálnych služieb. Tento dokument je pripravovaný zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Chcel by som v tejto súvislosti povedať, že tento dokument jednoznačne hovorí o tom, že treba povoliť prekročenie čerpania bežných výdavkov na úseku sociálnych vecí v oblasti sociálnych služieb v rozpočtových kapitolách krajských úradov o sumu dosiahnutého prekročenia rozpočtovaných príjmov na úseku sociálnych vecí v oblasti sociálnych služieb. Dnes nie sú na elementárne prevádzkové náklady zabezpečené finančné zdroje, sú už prečerpané a ministerstvo žiada vládu o presun a dodatočné rozšírenie čerpania a prekročenie čerpania bežných výdavkov.
V bode B.2 sa ukladá úloha zabezpečiť v súvislosti s potrebou riešenia nepriaznivého stavebno-technického stavu objektov sociálnych služieb a novou investičnou výstavbou v tejto oblasti 50-percentné dofinancovanie projektu pod názvom Budovanie infraštruktúry pre domovy sociálnych služieb s poskytnutím 50 % úveru na finančné zabezpečenie tohto projektu Rozvojovou bankou Rady Európy. Ministerke financií v spolupráci s prednostami krajských úradov sa ukladá úloha zabezpečiť v rozpočtových kapitolách krajských úradov pre úsek sociálnej pomoci (oblasť sociálnych služieb) finančné prostriedky na riešenie dôsledkov reštitučných právnych predpisov, na zabezpečenie prevádzky objektov, v ktorých sú situované zariadenia sociálnych služieb, a na zabezpečenie kontinuity poskytovanej starostlivosti občanom v náhradných objektoch. Po vzniku nevyhnutnosti vypratania reštitučnými predpismi dotknutých objektov. Ukladá sa ministerke financií v spolupráci s prednostami krajských úradov zabezpečiť zvýšenie finančných prostriedkov v rozpočtových kapitolách krajských úradov. Na poskytovanie finančných príspevkov na úhradu nákladov za sociálnu službu, sociálnu prevenciu, sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálno-právnej ochrany neštátnemu subjektu alebo obcí a jednorazových účelových finančných príspevkov neštátnym subjektom na rok 2001 úhrnom, vážení, o 40 190 tis. Sk. Ako mohla vláda, tento parlament, vládna koalícia takéto sumy negarantovať v štátnom rozpočte 2001? Ja sa verejne pýtam.
Ďalej je tu otázka zabezpečenia v rozpočtových kapitolách krajských úradov v rámci mzdových a ostatných osobných nákladov finančné prostriedky v záujme eliminácie výrazného zaostávania úrovne odmeňovania zamestnancov v zariadeniach sociálnych služieb, resp. zamestnancov v oblasti sociálnych služieb na celoštátnej úrovni pod úrovňou odmeňovania zamestnancov v iných odvetviach. Chcem povedať, že toto je jedna z mála sond do stavu, o ktorom vlastne hovorí súčasný navrhovaný zákon, že je tu obrovský balík nezvládnutých a finančne nedotiahnutých záväzkov, pracovnoprávnych záväzkov, je tu otázka nedoriešenia materiálnych, technických a ďalších náležitostí týkajúcich sa presunu týchto kompetencií.
Veľmi závažné otázky nám predložili do parlamentu zástupcovia najmä Košíc a Bratislavy. Pán predseda Rady regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Richard Frimmel hovorí, že v týchto dňoch, vážení poslanci, budete v Národnej rade Slovenskej republiky rozhodovať o zákone, ktorým sa prenášajú kompetencie zo štátnej správy na obce. Keďže Bratislava sa rozumie ako obec, a nie jej mestské časti, Regionálne združenie mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy navrhlo, aby sa v uvedenom zákone zvýraznili aj jej mestské časti. Túto požiadavku zapracoval ZMOS do svojho stanoviska a uplatňoval ju v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky. Požadovali zmenu alebo doplnený článok 22 o deľbe pôsobností, ktoré sa presúvajú z orgánov štátnej správy na obce, že v Bratislave to ustanoví nový zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, v ktorom budú pôsobnosti podrobne ustanovené pre samosprávu hlavného mesta a pre samosprávu mestských častí.
Budem citovať z listu pána Frimmela, predsedu Rady Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta Slovenska Bratislavy, že Legislatívna rada ľahkovážne odmietla požiadavku s tým, že toto ustanovenie do navrhovaného zákona vraj nepatrí, že sa to má riešiť v zákone o hlavnom meste, a pritom nový zákon o hlavnom meste nadobudne účinnosť až začiatkom nového volebného obdobia samosprávy obcí a miest a to je november 2002. Pričom niektoré kompetencie sa prenášajú už od 1. januára 2002. Napriek tomu, že Legislatívna rada požiadavku uvedenú v stanovisku ZMOS neakceptovala, ZMOS vypracoval stanovisko pre vládu. Citujem ďalej z listu pána Frimmela, "táto však o týchto požiadavkách nerokovala," rozumej Dzurindova vláda, "pretože stanovisko dostala až v deň rokovania vlády (Legislatívna rada zasadala predchádzajúci deň.)". Budem ďalej citovať záver, že "z uvažovaných dôvodov je snaha Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, aby i navrhovaný kompetenčný zákon zakotvil, že mestské časti budú určité pôsobnosti, ktoré prechádzajú zo štátnej správy, vykonávať. Ak to tam nebude," citujem ďalej, "bude otázne, či bude hlavné mesto môcť tieto kompetencie na mestské časti preniesť, pretože kompetenčný zákon to presúva len na Bratislavu ako obec".
Chcem povedať, že vzhľadom na všetky okolnosti a skutočnosti, ktoré som sa snažil predniesť v tomto vystúpení, nie sú tu dôvody na to, aby Národná rada ďalej pokračovala v prerokúvaní takéhoto návrhu zákona. Domnievam sa, že takýto postup je neorganický, je absolútne proti elementárnym princípom akejkoľvek reformy. V tejto situácii som presvedčený o tom, že ak vládna moc - koalícia - stratí súdnosť a nájdete 75 hlasov na hlasovanie, že spôsobíte Slovenskej republike obrovské škody. V čase pred voľbami do Národnej rady, pred voľbami do vyšších územných celkov, pred voľbami do samospráv, ale aj pred voľbami, dúfam, že už aj do Európskeho parlamentu, sa domnievam, že takéto rýchle prijatie takýchto závažných zmien spôsobí na Slovensku obrovský politický problém, spôsobí ekonomické, finančné problémy aj vo fungovaní štátnej správy, ale aj samosprávy. A toto si berie na zodpovednosť súčasná vládna moc. Som presvedčený, že vám to voliči pri všetkých spomínaných typoch volieb spočítajú. Ďakujem vám za pozornosť.