I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktické poznámky sú dve. Posledná je pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

Ako prvý je pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán poslanec Tatár, poznám vás desať rokov a zakaždým, keď v tomto parlamente vystúpite, si kladiem otázku, koho vy vlastne zastupujete v tomto parlamente. Na úvod svojho vystúpenia ste poplakali nad úbohosťou našej politiky voči ústretovosti, voči maďarskej menšine, že sme im nedali Podunajskú župu. To ste, pán Tatár, zabudli občanom tohto štátu povedať, že vlastne tak vy ako, aj maďarská iredenta a celá vládna koalícia ste chceli nič iné reformou, iba detronizovať tento štát. Robíte to už pravidelne desať rokov. Vám ešte nedošlo, ja som bol teraz na Medziparlamentnej únii, rozprával som sa s poľskými a českými poslancami, oni majú ďaleko väčšiu obavu, pán Tatár, o osud slovenskej štátnosti ako vy.

Ja žasnem nad tým, ako vy si myslíte, že tým, že všetko posuniete na nejakú neidentifikovanú občiansku spoločnosť a vami korumpovaný tretí sektor, občianske OKO nazývaný tiež, že vyriešite všetky problémy Slovenskej republiky. Vy ako vládna koalícia sa iba chcete týmto spôsobom zbaviť zodpovednosti za vedenie štátu a preniesť ju na občiansku spoločnosť alebo, ak chcete, budete diverzifikovať korupčnosť štátnych úradníkov na úradníkov samosprávy. To ale nerieši základný problém. Nič v tomto štáte, teda verejná správa nebude ani lacnejšia ani lepšie fungovať ani lepšia, ja vás ubezpečujem, pán Tatár, nebude. Bude horšia. Ale, aby sme si rozumeli, som za rozumnú decentralizáciu, som za rozumné rozdelenie kompetencií, ale nie som za demagógiu, nie som za mantinelizmus, aký chcete zaviesť v tejto spoločnosti už desať rokov vy, a nie som za detronizáciu Slovenskej republiky.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcela vyjadriť iba k tej časti vystúpenia pána poslanca, ktoré sa týkajú zdravotníctva. S niektorými návrhmi, pán poslanec, sa dá stotožniť. Na niektoré problémy som poukázala aj vo svojom vystúpení v prvom čítaní a mám niektoré podobné pripravené aj vo svojich pozmeňujúcich návrhoch. S čím sa nemôžem stotožniť, pán poslanec, je to, že vy ste už tiež v prvom čítaní aj teraz dali návrh, aby sa aj nemocnice tretieho typu vyňali spod zriaďovania, z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Myslím si, že toto by nebol dobrý krok, pretože mnohé problémy ste aj vy pomenovávali, aj finančné, aj vôbec tie, ktoré môžu nastať pri presune kompetencií, a tak si myslím, že toto by bolo príliš veľké sústo v tejto etape. Predsa len nemocnice tretieho typu sú veľmi náročné. A myslím si, že tu je dobré, keby si ich štát ponechal v tejto etape, ja nehovorím, že o päť, desať rokov sa neuskutoční aj tento krok. Ale myslím si, že v tejto etape, ako to máte rozkrokované na roky 2002 a 2003, by bol tento krok predčasný a mohol by spôsobiť ešte zníženie zdravotnej starostlivosti v ústavnej starostlivosti, tak ako je tomu v súčasnosti. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tatár.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pánovi poslancovi Cuperovi chcem len povedať, že keď sa spomenie slovo menšina, tak býva veľmi alergický, ale ja si myslím, že to je naozaj jeho osobný problém. A ak býva alergický na to, že myslel na Stranu maďarskej koalície, tak musím špeciálne povedať, že práve vďaka zásadným postojom SMK sa dnes môžeme baviť aspoň o niečom, čo sa trochu podobá tej koncepcii, ktorú by som si želal, aby sa naplnila. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Chudík, po ňom pán poslanec Drobný.

P. Chudík, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády, dovoľte mi niekoľko slov k zákonu o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje. V prvom rade by som sa chcel k tomuto zákonu vyjadriť ako bývalý splnomocnenec vlády pre prípravu a zriadenie Prešovského kraja a zároveň potom prednosta práve tohto kraja a v druhom rade potom v niečom vo vzťahu ku životnému prostrediu. Je v podstate veľmi dobré, že tento zákon tuná máme a že môžeme o ňom rokovať po dva a pol roku s tým, že, bohužiaľ, sme v takom strese, v akom sme, a niektoré veci si tuná jednoducho nemôžeme vysvetliť a doriešiť.

V prvom rade mi dovoľte povedať, že keď si predstavíte schému tak, ako je navrhovaný tento zákon, na jednej strane je vláda Slovenskej republiky, krajský úrad, okresný úrad, na druhej strane je samosprávny kraj, obec, niekde medzi tým je zavesený spoločný obecný úrad a niekde nad tým spoločne v strede Národná rada Slovenskej republiky, výkon týchto funkcií potom môže nasledovne v praxi znamenať prelínanie tak horizontálne, vertikálne, ako aj diagonálne a tým pádom tzv. chaos vo výkone štátnej správy a samosprávy a na jednu vec bude, si dovolím tvrdiť, viac legislatívnych, dá sa povedať, rozhodnutí. Myslím si, že takýto zákon nikto nechce, a preto je potrebné a nutné, keď ho chceme prijať, prv niektoré veci si tuto vyriešiť.

V prvom rade tuná stojí otázka zamestnanosti, ktorú tento zákon nerieši. A hovorí o nej len sčasti. Ja sa chcem opýtať: Koľko pracovníkov prejde z okresného úradu, z krajského úradu na obce, eventuálne na samosprávny kraj, koľko ich bude na spoločných obecných úradoch, koľko bude prepustených pracovníkov z týchto úradov? Títo pracovníci sú jednoducho netrpezliví, nevedia, čo s nimi bude. A tento zákon to absolútne nepomenúva. Pokiaľ sa ja dobre pamätám, v roku 1996, keď sa takáto reforma robila, tak bolo presne toto pomenované, koľko pracovníkov skadiaľ presne ide a koľko bude prepustených a tak ďalej. Toto tuná absolútne nie je a tým pádom by som zároveň žiadal, aby práve, keď chceme tieto veci riešiť, sme si potom povedali, keďže vznikajú dva úrady, a to je samosprávny kraj a spoločný obecný úrad, koľko pracovníkov je teraz vo výkone štátnej správy a koľko bude po prijatí tohto zákona, či to bude rovnaký počet, či bude vyšší alebo nižší. Myslím si, že toto by malo byť povinnosťou predkladateľa, lebo nikto z nás nechce prijať taký zákon, ktorý by zvyšoval byrokraciu úradníkov.

Tuná si chcem hneď aj položiť otázku v podstate, lebo už tuná tiež bolo, dá sa povedať, akože spomenuté, že nie je tuná presne hovorené, čo budú robiť krajské úrady, ale najmä okresný úrad. A niekde je zase zavesený vo vzduchu s tým, že sa v podstate ako keby myslelo, že jednoducho bude zrušený. Ale dovolím si tvrdiť, že v takomto zákone by jednoducho malo byť povedané, či okresné úrady ostávajú alebo neostávajú, mal byť jednoducho pomenovaný tento fakt, lebo ide o dosť dôležitý zásah do výkonu štátnej správy.

Ďalej snáď k tomuto zákonu toľko, že nie je jednoznačne jasné z tohto zákona, či ide o originálnu kompetenciu alebo prenesenú kompetenciu, a je to napr. v čl. III o dráhach, v čl. VIII o sociálnej pomoci, v čl. XIX o zdravotnej starostlivosti, ale takisto aj v čl. IX a čl. X, čo sa týka životného prostredia. A myslím si, že keď hovoríme o kompetenciách a prenose kompetencií, že alfou a omegou by malo byť presné pomenovanie práve týchto vecí, a je to, myslím si, aj v záujme akože autonómie samosprávy, ktoré pre nich má definovanie práve taký zásadný význam nielen z hľadiska akože financií a financovania, ale aj z hľadiska mechanizmu ich výkonu a kontroly.

Ďalej by som sa chcel dotknúť časti - kvantifikácia finančnej náročnosti a oddlženosť. Tiež už tu bolo niečo spomínané a dovoľte mi povedať, že kvantifikácia finančnej náročnosti nie je hodnoverná, pretože je spomenutá len v dôvodovej správe tohto zákona a nie je možné na základe nej objektívne posúdiť celkový dopad na rozpočet obcí a rozpočet samosprávnych krajov.

Čo sa týka práve zadlženosti, dovoľte mi povedať niektoré moje skúsenosti práve pri výkone prednostu krajského úradu. Zoberte si, v kraji asi niekedy v lete v roku 1998 sme mali 58 mil. korún dlhu práve pre základné školstvo, čo boli asi dve tretiny dlhu celého krajského úradu. Ja sa chcem opýtať, keď táto vec nebude vyšpecifikovaná v tomto zákone ku dňu prechodu kompetencií, čo budú robiť starostovia obcí, keď my sme mali problém z takmer 7 mld. riešiť tieto veci, čo budú robiť starostovia obcí, keď táto vec nebude, tak ako som hovoril, špecifikovaná práve ku dňu prechodu kompetencie. Ako ďalší príklad mi dovoľte povedať napr. nemocnicu prvého typu Nemocnicu v Snine, kde dlh bol asi okolo 50 mil. Nepredpokladám, že tieto dlhy sú teraz nižšie, ba práve naopak, čo som sledoval vývoj v kraji. A primátor má prevziať túto Nemocnicu v Snine s tým, že je to v podstate takmer jednoročný rozpočet tohto mesta, má ju prebrať s takýmto dlhom. No ja si myslím, že osobne, samozrejme, sa bude brániť takémuto prebratiu, najmä keď to nebude vyšpecifikované už v tomto zákone a povedané, ako sa takáto zadlženosť bude riešiť. Čiže jednoducho niečo presúvame bez toho, aby sme si uvedomili, čo sa môže stať v praxi, bez toho, aby sme si uvedomili, že napr. primátori alebo starostovia, keď zistia presne, o čo ide, samozrejme, že budú chcieť túto nemocnicu alebo tú školu prebrať, ale nie v takomto ponímaní, ako im predkladá tento zákon.

Druhá vec, keď som čítal tento vládny návrh zákona, prišla mi na um jedna vec alebo jedna myšlienka. V podstate hovoríme o prenose kompetencií, ale na druhej strane, ako keby sme sa bránili prenosu týchto kompetencií na obce a na samosprávne kraje a jednoducho prenášame kompetencie, ale nie v plnom slova zmysle, s tým, že stále je tam niekde nejaká klauzulka, ktorá v podstate, tohto výkonu potom či už obce alebo samosprávneho kraja, je závislá od okresného alebo krajského úradu. Je to napr. školstvo samotné, kde zriaďovateľská funkcia základných škôl ide na obce a stredných škôl na samosprávne kraje, ale dá sa povedať, že už potom zostavovanie rozpočtu v oblasti investícií, zostavovanie rozpočtu v oblasti platov a miezd učiteľov a spoločných príjmov ostáva na okresných a krajských úradoch. Čiže v podstate nástroj na výkon tejto funkcie hneď aj týmto zákonom starostom a, dá sa povedať, samosprávnemu kraju berieme. Snáď dá sa to chápať v tom ponímaní, že malo by to byť prechodné obdobie, ale ani toto tuná nie je pomenované a jednoducho stavať to ako vec zabetónovaná, čiže niečo vám dáme, ale my budeme o tom rozhodovať, ako sa to bude finančne riešiť.

Takisto v rámci práve tejto myšlienky si dovolím ešte vytiahnuť tuto jednu vec a to je v rámci zdravotníctva, kde je obciam presunutá kompetencia na zriaďovanie špecializovaného zariadenia ambulantnej starostlivosti, ale nemajú takúto právomoc a takúto kompetenciu na zriaďovanie ambulancie primárnej zdravotnej starostlivosti. Najmä si dovolím tvrdiť ako lekár, že je to pomýlené. Snáď by to malo byť opačne. Dokonca tieto primárne zdravotné ambulancie sú centralizované na ministerstvo zdravotníctva.

Pevne verím, že, samozrejme, kolegyne a kolegovia k niektorým týmto veciam dajú aj pozmeňujúce návrhy a tieto veci budú riešiť, len som chcel povedať túto myšlienku práve ku vzťahu k tomuto zákonu, že ako keby sme niečo dávali a na druhej strane si jednoducho nechávame tam nejakú klauzulku. A takisto je to aj v životnom prostredí, v územnom plánovaní, kde sa o tom píše na jeden a pol strany v čl. IX, ale v podstate v bode 8 § 20, v jednom odseku v troch riadkoch sa jednoducho píše, že keď samosprávny kraj a obec neschvália niečo v súlade so stanoviskom okresného a krajského úradu, je ich uznesenie neplatné. Čiže potom sa pýtam vlastne, akú právomoc sme jednoducho tuto previedli na obce a na samosprávne kraje.

Preto mi dovoľte, kolegyne a kolegovia, ja som, samozrejme, za kompetenčný zákon, ale keď mám hlasovať za takýto zákon, potreboval by som vedieť práve odpovede na tieto otázky, ešte raz zopakujem, najmä čo sa týka počtu zamestnancov v globálnych číslach, čo sa týka zadlženosti ku dňu prevedenia kompetencie a takisto doriešenia prechodu niektorých kompetencií a, samozrejme, takisto aby boli pomenované originálne a prenesené právomoci.

Dovoľte mi teraz, beriem to fakt, akože tieto veci sa možno nedajú zvládnuť tento týždeň, a predpokladám, že to jednoducho nejde, ale možno si táto koalícia nájde spôsob ako výhovorku, že ako stavať toto ďalej vo vláde, a skúsme tento zákon prijať aj trošku neskôr, nič sa nestane, ideme ďalej, už ste dohodnutí, ale nemali by sme tento zákon len kvôli tomu, že musí byť prijatý tento týždeň, prijať bez takýchto, dá sa povedať, základných odpovedí, ktoré jednoducho tu chýbajú.

Dovoľte mi teraz niekoľko viet vo vzťahu ku životnému prostrediu. V prvom rade sa chcem obrátiť na § 2 písm. f) ochrana prírody, prechod na obce. Tuná chcem povedať, že vo výbore životného prostredia tento paragraf v písmene f) bol navrhnutý na zrušenie, čo gestorský výbor jednoducho neodporúča prijať. Dovolím si tvrdiť, že nie je možné od 1. 1. 2002, tak ako to bolo dané, vykonávať túto funkciu v obciach, keď nie je prenesený ani jeden pracovník, ani jedna koruna, s tým, že viem si to predstaviť na mestských úradoch a v mestách, ale neviem si predstaviť takýto výkon týchto funkcií v obciach do tisíc obyvateľov a týchto obcí je okolo 2000 tisíc.

Čo sa týka stavebného poriadku, tuná chcem povedať asi toľko, že v prvom stupni stavebný poriadok sa prevádza na obec. Druhý stupeň tuná nie je pomenovaný, čiže tým pádom ostáva na krajskom úrade a tuná je to, čo som spomínal v úvode, horizontálne, vertikálne a diagonálne prelínanie, čiže z obce a zdola ide hore ku štátnej správe. Beriem, že takáto vec je daná, ale myslím si, že sa to mohlo riešiť aj formou tou, že tieto veci mohol riešiť samosprávny kraj, a nie krajský úrad.

Čo sa týka územného plánovania, tuná chcem povedať asi toľko, že územné plánovanie prechádza na obce a na samosprávne kraje s tým, že v podstate všetky kompetencie, ktoré sú momentálne teraz na okresných úradoch a krajských úradoch, takisto ostávajú. Tým pádom jasne sa definuje týmto, že dochádza k počtu navýšenia pracovníkov. A to, čo som hovoril, si dovolím teraz prečítať - obec alebo samosprávny kraj nemôžu schváliť zadanie v rozpore so stanoviskom okresného úradu, krajského úradu alebo ministerstva, ak by obec alebo samosprávny kraj napriek tomu takéto rozporné zadanie schválili, schválenie je v celom rozsahu neplatné. Ja súhlasím a beriem, že kraj si berie, eventuálne, štát si zachováva kontrolnú funkciu nad touto vecou. Na druhej strane jednoducho prečo potom vôbec táto právomoc prechádza na samosprávny kraj, keď musí urobiť presne podľa toho, ako povie krajský úrad, ako povie ministerstvo, ako povie okresný úrad. Jednoducho iné ich rozhodnutie je neplatné, ktoré nie je v súlade so stanoviskom krajského úradu a okresného úradu. Myslím si, že takto prenesená právomoc nie je právomoc v tom plnom slova zmysle.

Vrátim sa ešte k stavebnému poriadku. A čo sa týka toho stavebného poriadku, treba povedať, že je navrhovaný presun 361 funkčných miest v dôvodovej správe. Dovolím si tvrdiť, že pracovníkov na okresných úradoch v rámci celého Slovenska je viacej, pokiaľ ja mám číslo, je ich takmer viac ako 500. A tu je zase priamo dané a konkrétne, prečo prechádza len 361 funkčných miest, prečo ostatní ostávajú na okresných úradoch, koľko bude treba ďalších pracovníkov na spoločných obecných úradoch, aby vykonávali takúto právomoc. Jednoducho starostovia alebo ZMOS povedali jasne, že tento počet pracovníkov je malý, aby tieto veci boli vykonávané v plnom slova zmysle.

Preto si dovoľujem aj vo vzťahu k tomu ešte dať jeden pozmeňujúci návrh, čo sa týka právoplatnosti práve prechodu tejto kompetencie stavebného poriadku z čl. XXII, s tým, že čl. IX nebude v riadku 4, ale bude v riadku 2, s tým, že jeho právoplatnosť je daná nie od 1. 1. 2003, ale od 1. 7. 2002. Dôvod je jednoduchý. Myslím si, že keď sa má táto právomoc preniesť na obce, 6 mesiacov je dostatočný čas na to, aby sa táto vec jednoducho stala, s tým, že v podstate potom ide leto, idú voľby, nová vláda. Takže, nepredpokladám, že by v druhom polroku sa tieto veci už potom riešili, a s tým, že je to aj požiadavka ZMOS-u. Čiže ZMOS podľa tohto názoru je pripravené na prebratie týchto kompetencií nie od 1. 1. 2003, ale od 1. 7. 2002.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keďže som v parlamente len od 5. septembra a bolo to moje prvé vystúpenie, preto keď bolo niečo z mojej strany neštandardné, tak sa vopred ospravedlňujem, ale jednoducho na tie veci, ktoré som tuná hovoril, čakám odpoveď od predkladateľa v konkrétnych číslach, v konkrétnych faktoch, nie tak, ako to je doposiaľ. Ďakujem. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Dve faktické poznámky sú pána sú pána poslanca Drobného, pána poslanca Kužmu. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Dávam slovo pánu poslancovi Drobnému.

M. Drobný, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, napriek tomu, že si novic, poučil si nás veľmi výdatne, najmä si nám ukázal, že prelínanie kompetencií horizontálne, vertikálne a diagonálne zavedie do systému duálneho riadenia chaos, a teda prakticky iracionálnu logiku. Preto odporúčam budúcim županom a poslancom krajských samosprávnych celkov, aby sa išli školiť na fakulty matematiky, menovite na Vojenskú akadémiu do Liptovského Mikuláša, kde sa vyučuje fazilogika ako základ matematiky nelineárnych systémov, lebo tu sa už lineárne správať nebudeme môcť. To bude správanie sa chaotické. Ale pochybujem, že pri pragmatickom riešení problémov riadenia v duálnom systéme, v ktorom bude panovať chaos, o ktorom tu kolega hovoril, sa budú vedieť naši župani orientovať, lebo orientácia pomocou fazilogických formulí matematiky je enormne ťažká. Aj pomocou nej počítame elektronickú holografiu. Ale to sa musíte trénovať niekoľko desiatok rokov, aby ste zvládli základy z iracionálnej logiky. Takže, páni, čakajme to, že duálny systém bude chaoticky fungovať a že nám bude robiť problémy. Ale to nie je strašenie, to je skôr reálny pohľad na to, čo nás čaká. Občan čakal, že bude mať z toho dajaký pocit, že riadi svoje veci on sám. Ale tento pocit bude draho zaplatený reálnymi výsledkami. Bude draho zaplatený v tom, ako sa budú jeho životné problémy riešiť. To bude mať obrovskú latenciu riešenia. To nebude také jednoduché. A ak si myslíme, že tam nebude byrokratizmus, tak ja si myslím, že sa veľmi mýlime. Tam bude fungovať tiež byrokratizmus, pretože Parkinsonove zákony sú nemilosrdné. Ak dosiahne istý riadiaci element isté počty, tak riadi sám seba, nikoho iného. Na iné nestačí. Musí riadiť len svoje problémy. A v tom ja vidím teda duálny systém veľmi komplikovaný a veľmi náročný.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kužma má slovo.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Myslím si, v tom, čo hovoril kolega Chudík ohľadom územnoplánovacej dokumentácie, treba trošku rozlíšiť, čo sa deje teraz a čo očakávame, že by sa dialo pri prenose kompetencií na VÚC-ky. Teraz v zásade sú obce obstarávateľmi územnoplánovacej dokumentácie a schvaľuje ju obecné zastupiteľstvo, kým územnoplánovaciu dokumentáciu na vyšších územných celkoch schvaľovala vláda. Určite v prechodnom období, keď budú dobiehať staré územné plány obcí, ale aj schválené územné plány VÚC-iek, dôjdeme k dajakému obdobiu z hľadiska plánovania prekrývajúcemu sa v čase, ale aj v investíciách a budeme musieť hovoriť o prioritách. VÚC-ky totiž boli schvaľované vládou hlavne kvôli tomu, aby rezortné investície z jednotlivých ministerstiev boli koordinované v území, čo, žiaľbohu, v ani jednej schválenej VÚC-ke, ktorá bola doteraz z hľadiska krajov, sa časový faktor týchto podmieňujúcich investícií nenaplnil. A toto bol účel schvaľovania ako nadriadeným orgánom. Čiže ten nástroj si viem predstaviť aj tak, ako hovoríte, aby prešiel na tie vyššie územné celky, len tá disciplína z hľadiska nadregionálnych financií bude musieť byť strážená asi aj ďalej vládou. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Chudík môže reagovať.

P. Chudík, poslanec: Ďakujem. Ja chcem k tomu ešte len dodať, že by sme fakt mali tento zákon prijímať až potom, keď si odpovieme na tie otázky, ktoré tuná boli podané a ktoré tuná ešte kolegovia povedia.

Čo sa týka pána kolegu Kužmu, samozrejme, s týmito vecami jednoducho súhlasím, ale práve tuná poukazujem na časový stres prijímania tohto zákona, že takúto vážnu vec si nevieme jednoducho vysvetliť a povedať, ako by presne mala byť, s tým, že v každom prípade, tak ako je navrhovaná, podľa môjho názoru dôjde k navýšeniu pracovníkov oproti počtu, ktorý vykonáva túto prácu momentálne teraz. A myslím si, že toto by nemalo byť prioritou tohto kompetenčného zákona. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný, po ňom pán poslanec Mikloško.

M. Drobný, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, duálny systém keď bude fungovať chaoticky, tak bude fungovať proti našim lineárne logickým predstavám a my budeme proti nemu pôsobiť, odpovedám kolegovi Bacovi, že on bude pôsobiť, ale nie v náš prospech, bude pôsobiť na náš negatívny úžitok alebo pôžitok. Takže duálny systém zavádzaný u nás takto drasticky a náhle je predsa len vec, ktorá sa v Európe nevyskytla. Duálny systém sa postupne zavádzal a postupne sa cizeloval. A nám na cizelovanie zostane prakticky čas už len pre tú druhú vládu a tá druhá vláda bude nie celkom chváliť vaše počiny, ktoré viedli k tomu, že ste nevycizelovaný systém 8 + 8 zaviedli do praxe a tento zaviedol do života občanov chaos. Ja myslím, že občan čaká od toho systému isté pôžitky. Jeden z tých pôžitkov je to, že má pocit, že sa zúčastňuje na riadení svojich vecí. Tento pocit priamej demokracie nezmaže negatíva tohto systému, to si musíme uvedomiť.

Ja som za to, aby sa tento systém zaviedol. Národná rada ho odhlasovala, musíme na ňom pracovať. Ale uvedomme si, čo všetko doň chýba. Chýba jasné rozdelenie kompetencií, chýba jasná hierarchia rozhodnutí, chýbajú jasné pravidlá o tom, čo robiť, keď nastanú konfliktné situácie v jednotlivých uzloch riadenia. To, prosím, nebude riešiť potom už občan priamo, ale to budú riešiť jeho zástupcovia, ktorí budú na krajských samosprávnych úradoch, župani a on sa bude len útrpne pozerať na to, ako to riešia. Je otázne, ako to riešenie dopadne.

Jedno je isté, že príprava tohto modelu, vedená pánom Nižňanským a politicky kontrolovaná pánom podpredsedom vlády Miklošom, zlyhala, pretože dobre viete, že čiernym Petrom po odhlasovaní variantu 8 + 8 zostal pán minister vnútra, ktorého istým spôsobom obdivujem, že sa s touto úlohou musí vysporiadať, lebo je to úloha neľahká. Títo dvaja páni, ktorí mali robiť reformu verejnej správy, sa vzdali, a tým dali najavo, že neberú zodpovednosť za to, čo sa uskutočnilo, pretože oni variantne vôbec nerozmýšľali, oni rozmýšľali len v modeli 12 + 12, ktorý vznikol preto, lebo boli politicky skotomizovaní. Oni videli politicky len jednu časť zrakového poľa a tú druhú nechceli vidieť. A to je veľmi zlý prístup štátnikov k riešeniu istého systému, najmä systému riadenia. Oni mali predsa vidieť variantne, od variantov 12 + 12 cez 8 + 8, 4 alebo iné systémy. A potom by boli bývali pružní, adaptilní a boli by bývali pokračovali ďalej v politickej zodpovednosti a riešení tohto problému. Vrhnúť ten problém na ministra vnútra, ktorý predtým možno okrajovo na to pozeral, je nezodpovedné podľa mňa. A musí to viesť k tomu, že model 8 + 8 vstúpi do praxe tak, že bude robiť značné problémy.

Ja som videl, ako sa postavili k modelom samosprávneho riadenia v Nórsku. A mám taký dojem, že Nóri sú v porovnaní s nami ďaleko flegmatickejší a ďaleko tolerantnejší a odolnejší ako my. Štyridsať rokov ho nechali fungovať. A keďže im robil 40 rokov problémy, tak ho tohto roku 1. júla zrušili. A nijako sa neohliadali ani vpravo, ani vľavo a nepýtali sa nikoho, či ho musia zrušiť. Oni ho museli zrušiť, pretože kríženie kompetencií a chaotický pohyb, ktorý to vyvolávalo, tak hovoril spíker národného parlamentu nórskeho, boli také náročné finančne, že aj napriek tomu, že majú prebytkový rozpočet, nemohli si dovoliť do tohto systému ďalej investovať. Už len tá jedna okolnosť, ktorá im robila negatíva toho systému, bola tá, že do niektorých samosprávnych celkov sa dostali nevyvážené osobnosti, čo je vždycky riziko, osobnosti, ktoré mali svoje, by som povedal, excentrické vlastnosti a tieto excentrické vlastnosti uplatnili pri riadení. A pri tom riadení uplatnili, by som povedal, ľudskú blbosť a tú za ťažké nórske peniaze realizovali. Napr. primátor hlavného mesta 8 rokov, dve funkčné obdobia presadzoval ideu, ktorá bola zaujímavá, ale pre mňa zároveň ako diagnostické kritérium, že čím horšie cesty v hlavnom meste, tým menej áut. Páni, samozrejme, v tom hlavnom meste to vypadá zle a spíker parlamentu nám povedal, nože sa na to pozrite, my sme to dvakrát štyri roky trpeli, ale to už nemienime ďalej trpieť.

Takže aj s týmto sa môžeme stretnúť pri realizácii modelu 8 + 8. Ale my sme si ho zvolili, takže je náš. Páni, lenže jeho príprava mala byť podstatne iná, ako bola. Tá príprava mala už jasne dať varianty kompetencií aj pri modeli 8 + 8, nielen jeden variant, ale niekoľko variantov. A z tých sme si mali vyberať a na to sme mali mať niekoľko mesiacov čas a toto vyberanie malo byť skutočne dané najmä ľuďom, ktorí sa vyznajú do štátnej správy a samosprávy a my sme mohli pomôcť z rezortov, do ktorých sa vyznáme.

Ak zoberiem rezort zdravotníctva, tak musím povedať, že nemám predstavu, ako to bude fungovať, keď sa dajú kompetencie zriaďovania a riadenia istých zdravotníckych zariadení, tak ako sú tu napísané. Ale viem, že sa dostanú do správy VÚC také zariadenia zdravotnícke, ktoré sú veľmi zle transformované a ktoré veľmi zle fungujú.

Zoberme si niektoré príklady. Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, to je nový prvok ošetrovania, ktorý vyšiel z filozofickej tézy niekoho, neviem, kto to bol, ale to je jeho filozofická téza, že najlacnejšie ošetrovanie pacientov je domáce ošetrovanie. Áno, to je najlacnejšie pre poisťovne, pretože ten pacient rýchlo zomrie a už nežiada žiadnu starostlivosť a žiadne náklady. Ale, páni, to nie je kvalita, to je ďaleko od kvality, to je eutanázia. A, prosím, takéto ADOS-ky dostanú do vienka naše samosprávne riadiace celky. No to sa poďakujú pekne ministrovi rezortu, že im takéto orgány dal do správy. Páni, ak teda ich majú prebrať, mali by ich prebrať naozaj reorganizované a naozaj také, že sú pod kontrolou riadenia a kontrolou kvality výkonu. Ale kontrola kvality výkonu u nás nefunguje.

Akreditačná komisia ministerstva zdravotníctva je stále in statu nascendi, stále sa rodí a stále sa neporodila. Mám taký dojem, že má skríženú polohu, že sa rodí koncom panvovým. Ale, páni moji, konkrétne agentúry domácej ošetrovacej starostlivosti potrebujú kontrolu kvality. To potrebujú všetky zariadenia zdravotnícke aj táto časť, pretože naša filozofická téza je, čím viacej ľudí sa ošetruje doma, tým máme menej výdavkov a to nie je vôbec pravda, to je len zdanlivá pravda. Bývalý minister možno to zastáva, ale podľa mojej mienky to je nesmierne utrpenie rodinných príslušníkov, to je nesmierne nekvalitné ošetrovanie, to je nesmierne utrpenie samotných pacientov a to je aj ich krátky život, pretože ak boli ošetrovaní v nemocničnom zariadení dostatočne dlho, tak sa dostali na úroveň relatívne autonómneho pohybovania, premiestňovania, ale takto sa dostanú na úroveň len posteľovej vegetácie a tam ich musia ošetrovať domáci ľudia, domáci členovia. Ak na žiadosti prídu k pacientovi, ktorý sa dusí vlastnými hlienmi raz za štyri dni na odsávanie hlienov, páni, to je neskutočné, non lege artis ošetrovanie. A takéto ADOS-ky zdedí VÚC na Slovensku.

Páni, to je jeden z mojich pozmeňujúcich návrhov, že tieto agentúry, ak ich teda chceme urobiť zariadeniami, ktoré naozaj urobia domáce ošetrenie kvalitné a na vysokej úrovni, tak tie ADOS-ky potrebujú predovšetkým kontrolu kvality akreditačnou komisiou. A to je jeden z mojich prvých pozmeňujúcich návrhov.

Druhý pozmeňujúci návrh. VÚC-ky zdedia SVALZ-ové orgány, to znamená, aby ste tomu rozumeli, zariadenia, ktoré sú pomocnými vyšetrovacími zariadeniami, vybavenými mnoho razy v nemocniciach prvého a druhého typu špičkovou technikou, ale špičkovou technikou, ktorá je využívaná podľa niektorých našich odborníkov na 5 %, ktorá stála desiatky miliónov korún. A v tých nemocniciach prvého, druhého typu nebude hnací mechanizmus, ak nebude tam akreditácia, certifikácia a iné kontrolné mechanizmy kontrolujúce kvalitu. Dokiaľ to nebude zavedené, dotiaľ nemocnice prvého, druhého typu vybavené touto špičkovou technikou nebudú dobre fungovať. Čo si s tým poradí VÚC? Ako s tým bude nakladať? Mechanizmy hodnotenia kvality má v rukách rezortný minister. Bude s nimi kooperovať? Neviem. Doteraz akreditačná komisia, hovorím, je v stave zrodu a stále nefunguje. To je ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý tu hovorím. Ak im to máme odovzdať, tak potom nemocnice prvého, druhého typu, ktoré vlastnia tieto špičkové SVALZ-ové zariadenia, to znamená vyšetrovacie špičkové technológie, musia sa dostať naozaj pod kontrolu a musia mať nejaký motív, aby im to fungovalo a nie iba aby im to fungovalo, ale aby im to fungovalo aspoň 2 krát 8 hodín. A to im funguje raz jedna hodina dopoludnia a potom je to zakryté a sú tam dané kvety. Tie sú umelé, aby sa nemuseli polievať. Páni, to nie je fungovanie tejto špičkovej techniky a VÚC ju neuživia. Túto techniku musíme ešte nejako predtým, než sa dostaneme do kompetencií samosprávnych krajov, dajakým spôsobom aktivizovať. O tom boli rozsiahle články a práce niektorých našich odborníkov, ktorí zmapovali túto situáciu, a zistili hrôzostrašnú vec: Stovky miliónov korún sa vyhodili na túto techniku a ona funguje veľmi zle, platonicky, neslúži ľuďom.

Existujú aj iné problémy, ktoré budú pri vytváraní kompetencií riadiť niektoré zdravotnícke zariadenia, ktoré musíme napraviť. To je tretí bod. Psychiatrické liečebne, psychiatrická nemocnica a centrum pre liečbu drogových závislostí, páni, to by sa malo vyčleniť pod riadenie ministerstva zdravotníctva, a nie pod VÚC-ky, pretože je to orgán, ktorý funguje s celoštátnou pôsobnosťou. A budú ho riadiť VÚC. Ako to bude vypadať, páni? Aké tam budú záujmy? Aké tam budú indície? Aké tam budú motívy tento ústav rozvíjať a riadiť? Veď to sú špičkové ústavy, špičkové ústavy, ktoré by malo riadiť naozaj ministerstvo zdravotníctva. A malo by aspoň v tom prvom štádiu udeľovania kompetencií a rozdeľovania kompetencií túto kompetenciu si ponechať a riadiť tieto ústavy, pretože ja som si predstavoval, že VÚC sa zariaďujú do svojej funkcie probatórne, pridelí sa im malá časť predpokladaných kompetencií, jedna tretina, a s tými sa naučia riadiť to, čo riadiť majú, a potom sa im bude postupne každý rok pridávať. Tak som si to predstavoval. A preto psychiatrické liečebne by mali zostať ministerstvu zdravotníctva.

Takisto to platí o odborných liečebných ústavoch, ktorých je na Slovensku niekoľko a ktoré sú vysoko špecializované, vybavené najmä mozgami, veľmi šikovnými ľuďmi, ale mnoho razy aj špičkovou technikou. Tie keď sa dostanú do riadenia VÚC, znovu budú riadené niekým, kto nebude mať záujem, aby sa rozvíjalo ich celoštátne pôsobenie. Alebo bude mať na to kompetencie a peniaze? Neviem. Je to otázne a neviem, ako to bude fungovať v praxi.

Ďalej, existuje tu problém, ktorý možno sa vynorí čo nevidieť, stredné zdravotnícke školy, ktoré majú ambície stať sa vyššími zdravotníckymi školami, ktoré majú ambície udeľovať bakalárske a magisterské tituly. Tie budú riadené VÚC-kami, alebo budú riadené ministerstvom zdravotníctva? Neviem. Tá kompetencia mi nie je jasné. A tá kompetencia by si žiadala, aby boli riadené ani nie ministerstvom zdravotníctva, ale aby sa už dnes pozerali po tom, akým spôsobom ich budú garantovať dekani lekárskych fakúlt alebo dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave, lebo tí budú garantovať ich vstup na univerzitnú pôdu. Tieto stredné zdravotnícke školy vyššieho typu, ktoré budú mať prakticky charakter fakulty, nebudú môcť existovať pod gesciou VÚC. Kam ich dáme, prosím? A ony čoskoro budú vznikať, mám také indície, že už sú tuná požiadavky na niektoré, aby sa takto zmenili. Neviem, či to nebude tak, ako to bolo s FOŠ-kami, v Prešove, že sa potom zrušili a zmenili na fakultu, lebo to boli fakulty odborných štúdií, to bola podobná situácia. Viem, že sme s tým v akademických obciach mali štyri roky problémy. Nevedeli sme, čo s tým máme robiť. Potom nakoniec sa transformovali na fakulty. Ale toto je, prosím, problém, ktorý nás čaká. A je otázne, či presunutie stredných zdravotníckych škôl do vplyvu riadenia VÚC bude pre tieto, neviem, koľko ich bude, štyri-päť, stačiť na to, aby sa mohli pretransformovať, lebo ich ambície sú také, aby sa pretransformovali prakticky na fakulty, ktoré budú udeľovať akademické tituly. Páni, to je ďalší problém, ktorý by som navrhoval na zváženie a riešenie.

Ďalej by som navrhoval, že záverom zákona, ktorý sa prijme, by malo byť jasne, explicitne povedané, že tento zákon sa musí v pravidelných intervaloch novelizovať, lebo on nebude stačiť na praktickú potrebu, tam bude spústa vecí chýbať a spústa vecí sa bude musieť meniť, na základe nových zákonných noriem, nových novelizácií, a takýmto spôsobom bude ten zákon potom prospešný, ináč by som nevidel v ňom dajaký prospech.

Svoje pozmeňujúce návrhy dám k dispozícii a ak bude vôľa o nich diskutovať, ak bude vôľa ich prijať, možnože pomôžu v niektorých čiastkových problémoch tento zákon vylepšiť, lebo ja si predstavujem, že Národná rada to musí teraz vylepšiť, tí, čo boli zodpovední za prípravu samosprávy a duálneho systému, v tej príprave zlyhali, to je jednoznačné, oni to sami priznali a my to musíme teraz dotiahnuť. Ale ako to dotiahnuť, páni? Vy ste mali na to predsa tri roky. Tri roky ste mohli pripraviť veci tak, že dnes sme mohli veľmi hravo s úsmevom na tvári prijať relatívne dobrý model, ktorý by slúžil občanom. Ale model, ktorý sa teraz rodí, neviem, či bude dobre slúžiť, a neviem, či nebude prvé štyri roky vládnutia novej vlády na ťarchu tejto vláde a na ťarchu takú, že jej prakticky absorbuje veľké percento jej tvorivého a organizačného úsilia. A potom bude prakticky vďaka nemu nie celkom úspešná, lebo to bude vec, ktorá sa bude týkať celej plochy našej republiky. A preto vás prosím, aby sme zvážili túto vec a aby sme túto vec, návrhy, ktoré dávajú aj opoziční poslanci, brali vážne, lebo tu naozaj politické tričko sa musí čiastočne odložiť bokom, ak máme hovoriť o tom, že si zriadime niečo, čo nás bude sprevádzať ďalšie desaťročia. Ak to bude také utrpenie aké mali Nóri, tak ďakujem pekne. To by bolo nedobré utrpenie. Chceme, aby duálny systém bol naozaj základom našej demokracie. Chceme, aby duálny systém slúžil občanovi, ale v takejto podobe, ako ho máme predložený, to asi nesplní, naopak, vytvorí utrpenie a vytvorí napätie medzi riadiacimi a riadenými prvkami nášho systému. A takéto napätie si naša republika, by som povedal, nepraje, nepraje si to ani pre opozíciu, ani pre koalíciu, pretože sme na jednej lodi a na tejto lodi musíme tento systém zvládnuť. Vy ste ho v predpríprave nezvládli, preto nám pomôžte ho zvládnuť teraz a teraz nám pomôžte konštruktívne. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško, po ňom pán poslanec Topoli.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na úvod dve poznámky. V prvom rade sľubujem, že budem hovoriť omnoho kratšie ako všetci moji predrečníci, pretože na rozdiel od nich si nemyslím, že sa rozumiem celému zákonu. Ako druhú vec rád by som pripomenul, že dnes je židovský Nový rok. To znamená, je presne 5762 rokov dneska od stvorenia sveta. Takže dovoľte, aby som najmä opozičným poslancom zaželal Shana Tova. A po tretie... (Hlasy z pléna.) Vy ste milovníci svetoobčanov, takže na vašu stranu som to adresoval.

A potom, po tretie, teda k môjmu vystúpeniu. Dávam jednoduchý pozmeňujúci návrh, ktorý by zaviedol 5-ročné obdobie pre riaditeľov základných a stredných škôl a stredných odborných učilíšť. Doteraz prakticky jedine tento úsek, by som povedal, výkonných funkcií, ktorú sú menované a ktoré prechádzajú konkurzným konaním, nie je nijakým spôsobom postihnuteľný, že by v ňom bol nejaký prirodzený cyklus. Každých päť rokov majú primári nemocníc automaticky konkurzy. Každé štyri roky majú voľby poslanci, starostovia, primátori, samozrejme, každé štyri roky rektori, dekani. V tomto zmysle si myslím, že môže byť oživujúcim a dynamizujúcim faktorom, ak zavedieme 5-ročné obdobie pre riaditeľov škôl, s tým, že, samozrejme, sa môžu prihlásiť do konkurzu znovu, že môžu koľkokoľvekkrát byť zvolení, ak budú dobrí, ak prídu vždy s novými projektmi. Ale myslím si, že zotrvanie v tej funkcii, až kým akože školská rada ich neodvolá, nie je príliš zdravým momentom. Poviem veľmi otvorene, že každá školská rada si vždy rozmyslí, sú tam rodičia, sú tam učitelia, vždy si rozmyslia, či pôjdu do odvolávania riaditeľa, pretože ak ten zápas prehrajú, tak jednoducho musia rátať rodičia s následkami pre deti a učitelia s následkami pre seba, kým každých 5 rokov v prirodzenom konkurze v tajnom hlasovaní sa môže ukázať, kto je a kto nie je prirodzená autorita.

Obdobie 5 rokov dávam aj preto, aby nebol nejaký súvis medzi volebnými obdobiami politickými, dneska už v samospráve, ktorá bude vlastniť tieto školy, a tým, koľké je to obdobie riaditeľa. Čiže bude to, prirodzene, prekrývať 4-ročné obdobia volebné a nemalo by to byť nijakým spôsobom ovplyvňované.

Ten druhý pozmeňujúci návrh súvisí s týmto. Dávam návrh, aby na tých školách, kde do dňa účinnosti tohto zákona, to znamená do 1. júla, sú riaditelia, ktorí sú 5 a viac rokov vo funkcii, aby do 5 mesiacov prebehlo konkurzné konanie. To znamená tam. A to bude väčšina škôl, to zase hovorím otvorene, pretože prakticky za tých 10 rokov sa riaditelia škôl nemenili. Aj to je jeden z tých dôvodov, prečo si myslím, že by k istému oživeniu tejto inštitúcie malo prísť.

Čiže to sú moje dva pozmeňujúce návrhy. To znamená, v čl. XII sa za § 3 ods. 1 vloží nový odsek 2. A ten znie: "Funkčné obdobie riaditeľa školy a riaditeľa školského zariadenia je päťročné." A potom za odsek 6 sa vloží odsek 7: "Na tých školách alebo školských zariadeniach, kde sú do nadobudnutia účinnosti tohto zákona riaditelia škôl alebo školských zariadení vo funkcii 5 alebo viac rokov, koná sa výberové konanie na funkciu do 5 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona." To znamená, 1. júla nadobúda účinnosť zákon, do 1. decembra by prešli konkurzné konania podľa normálnych predpisov, ktoré sú aj v tomto zákone. Ďakujem pekne.