I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Je 7 faktických poznámok, posledná je pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

Dávam slovo prvému poslancovi, Jozefovi Gajdošovi.

J. Gajdoš, poslanec: Mám jednu otázočku na pána poslanca Mikloška: Prečo až päť rokov? Blbec sa predsa prejaví hneď, no a talentovanému riaditeľovi stačí rok na to aby preukázal schopnosť riadiť školu. Ja si myslím, že ten váš návrh má politický podtext. Však, samozrejme, ste predstaviteľom politickej strany a chcete určitým spôsobom zakonzervovať na 5-ročné obdobie politické garnitúry, ktoré sú teraz pri moci, aj keď ste svoj návrh odôvodňovali tým, že by sa malo jednať o prekrytie volebného obdobia. Takže, pán poslanec, asi nie je za týmto návrhom nejaký čistý úmysel. Čo poviete? Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Prokeš má slovo.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som upozornil, že voľby riaditeľov, resp. obavy z nejakého odvolávania nie sú také jednoduché, ako to prezentoval tuná pán poslanec Mikloško. Stačí sa pozrieť, ako to vyzerá na americkom školstve, kde všetci učitelia chcú byť zadobre so všetkými žiakmi, nebodaj aby sa školská rada proti nim nepostavila a neodvolávala ich, pretože nejaký žiačik dostal päťku, a už potom nikto nemôže zabrániť ani tomu, aby nosili zbrane do školy, ja viem, ako to tam vyzerá. Viete, pán poslanec, že politici sa vystavujú, by som povedal, každé volebné obdobie preverovaniu svojich schopností cez voľby, to beriem, ale aby sa to robilo ešte aj v zamestnaní, a tým destabilizovala škola, no tak to sa mi veľmi nepozdáva. Naviac, si myslím, pán poslanec, že keby ste chceli korektne robiť ten svoj návrh, tak by ste povedali, že nové voľby sa uskutočnia po, by som povedal 1. januári 2003 alebo v priebehu prvého polroka 2003, aby tam neboli žiadne politické hry. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som sa chcel spýtať, pán poslanec Mikloško, teraz si hovoril o 5-ročnom období, ale nehovoril si o počte funkčných období. To znamená bez obmedzenia počtu funkčných období, dobre som tomu rozumel? Lebo na výbore sme trošku inak hovorili, preto sa pýtam. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Keltošová.

O. Keltošová, poslankyňa: Pán poslanec Mikloško, v zásade podporujem tento návrh, pretože si myslím, či už 3 roky, 4 roky alebo 5 rokov, proste jedno funkčné obdobie by malo byť ukončené s možnosťou znovu sa prihlásiť alebo neprihlásiť, byť potvrdený alebo nebyť potvrdený voľbami školských rád. Ale, pán poslanec, ja som veľmi sklamaná, pretože obce dostávajú školstvo bez reformy. Myslím si, že toto je dielčí krok, ktorý môže trochu napomôcť obciam, aby školský systém, ktorý by mal odrážať aj potreby trhu práce, bol zreformovaný, len neviem, či na to obce budú stačiť a školské rady budú na to stačiť. Ak ministerstvo školstva doposiaľ nepredložilo koncepciu reformy, najmä stredného školstva, ktorá by bola vykonzultovaná aj s príslušnými ja neviem regionálnymi tripartitnými odbormi, zamestnávateľmi, s riaditeľmi úradov práce, proste pomôže nám, áno, keď sa budú voliť riaditelia škôl, ale ja sa pýtam, aké kritériá bude školská rada voliť, koľko žiakov z tej-ktorej školy sa umiestnilo alebo zostalo v evidencii úradov práce. Toto sú pre mňa dôležité kritériá. Pre mňa nie je dôležité, či to bude 3 roky alebo 5 rokov, jedno alebo dve funkčné obdobia.

A napokon, ak z tej-ktorej školy budú deti vo väčšine odchádzať ako nezamestnaní do evidencie úradov práce, čo s nimi obec urobí alebo čo s nimi školská rada urobí, s tými riaditeľmi, ktorí túto školu viedli. Mne je to jedno, z akej politickej strany alebo hnutia boli navrhovaní. Toto mi chýba na vašom návrhu, ale inak by som ho vedela podporiť s tým, že tam budú maximálne dve funkčné obdobia. A mal by sa sprísniť potom aj systém odvolávania riaditeľov na základe konkrétnych výsledkov ich práce.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Veľa z toho, čo som chcela povedať, povedala pani poslankyňa Keltošová. Ja takisto súhlasím najmenej s dvoma funkčnými obdobiami. Samozrejme, malo by byť zrejme kratšie ako 5 rokov. Táto dielčia záležitosť je však jedna z tých mnohých problematík, ktoré mali prebehnúť verejnou diskusiou s učiteľskou verejnosťou. Je mi ľúto, že takýto dôležitý zákon berieme v časovom strese a v takomto chvate.

A čo sa týka riaditeľov, či boli v tomto období odvolávaní. Pán poslanec, boli. V takom okrese Čadca boli okrem dvoch odvolaní všetci riaditelia základných škôl.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šťastný má slovo.

P. Šťastný, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, v návrhu tohto zákona sa nikde nehovorí, že dňom účinnosti zákona skončí funkčné obdobie všetkých riaditeľov. To znamená, že tu netreba mať obavu z toho, či to bude, ja súhlasím s tým, 3 roky alebo 5 rokov. To je otázka dohody, pretože skutočne minimálne 3 roky je tam potreba. Ale ak by sa to krylo s voľbami, potom môžeme mať strach o to, že by sa tu mohli zneužívať nejaké politické zámery alebo proste presadzovať nejaké politické ciele. Ale v prípade, že je to zákonitý postup v súvislosti s vypísaním konkurzu alebo súťaže, tak si myslím, že to nebude frontálne na všetky školy, že tak, ako bude končiť obdobie, alebo od jedného momentu jednoducho sa začne s funkčným obdobím. Keďže zákon nehovorí o tom, že dňom účinnosti skončí všetko, všetky funkčné obdobia existujúcich riaditeľov, a to by nebolo dobré, aby to tak bolo, tak potom, samozrejme, nemusíme mať obavu z toho, že by sa zneužívali prípadne nejaké politické ciele alebo že by sa to prekrývalo jednoducho s volebným obdobím. V každom prípade v tomto smere výber je potrebný.

A tiež som za to, že riaditeľ školy, ktorý ukáže, že to skutočne vie robiť, že je manažérom, že tá škola bude, trebárs aj s ohľadom na to, čo povedala pani poslankyňa Keltošová, nemám dôvod zdvihnúť roku za to, že tam bude 3, 4 alebo 5 funkčných období, pokiaľ bude škola prosperovať, nech sa páči, bez ohľadu na to, či to bude z tej mladšej alebo staršej generácie. Preto mne sa nie celkom pozdáva aj ten návrh, ktorý je v zákone, že tam je limitované len 5 rokmi. Vieme, že aj mladší môžu sa ukázať ako veľmi dobrí manažéri.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Bolo povedané už to, čo som chcela povedať, preto nebudem opakovať myšlienky vzhľadom aj na čas. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Mikloško chce ešte zareagovať.

F. Mikloško, poslanec: Ja len chcem povedať, že dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zriaďovateľmi škôl sa stávajú samosprávy, to znamená obce alebo vyššie územné celky. Čiže v tomto smere tá veľká politika do toho už nemá ako zasiahnuť. A zriaďovateľ, ktorý bude na základe konkurzov menovať, vyjde už z nových volieb samosprávnych, do ktorých nijakým spôsobom nemôžeme zasiahnuť. A ak by som chcel byť masochista, povedal by som, že tam máte vy väčšie šance doteraz podľa prieskumu ako my. Takže mne ide len o isté zdynamizovanie aj tejto inštitúcie, ktorou je riaditeľ školy.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Topoli, pripraví sa pán poslanec Šťastný a po ňom pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči.

M. Topoli, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už tretí deň tu rozprávame o reforme verejnej správy. Predom mi dovoľte, aby som povedal, že naozaj ja som ten posledný, ktorý by bol proti reforme verejnej správy. Vadí mi ale na tom, že je pripravovaná tak, ako je pripravovaná. Viem, čo takáto záležitosť môže priniesť. Bol som prednostom krajského úradu, keď sa kraj zakladal na zelenej lúke, keď sme si tiež mysleli, že máme ohromné množstvo odborníkov na jednotlivé oblasti, ktoré sú tuná v tomto prípade prenesené. No, žiaľbohu, zistilo sa, že použiť dve ruky je dosť. A potom, samozrejme po dlhom a dlhom období to priamo v kontakte s občanmi ukazovalo, čo to vlastne znamená.

Ale ja si osobne myslím, že o úspechu reformy verejnej správy možno hovoriť len vtedy, keď do seba zapadá decentralizácia štátu, prenesenie právomocí, financií a majetku na samosprávy. Ani jednou vetou v kompetenčnom zákone, ani jednou vetou v ostatných zákonoch nie je naznačené, koľko ústredných orgánov štátnej správy, teda ministerstiev sa zruší, koľko pracovníkov prenesením týchto kompetencií nebude potrebných, pretože to mi nesmierne na tomto vadí, pretože to má za cieľ, aby naozaj, a ja tu nechcem menovať ministerstvá, ktoré stratia vôbec opodstatnenie, vôbec existovali, ani jednou vetou tam nie je nič takéhoto spomenuté. Rozprával som s mnohými starostami, rozprával som s mnohými primátormi. Viete, ono, tak ako ZMOS vystupuje jednotne, to vôbec tak nie je. Keď sa rozprávate s primátorom mesta, ako je Banská Bystrica alebo Trenčín, a teraz sa pozrie na tento návrh, na reformu verejnej správy od roku 2000, čo skupina okolo Viktora Nižňanského robila, tak ten obecný richtár, ktorý má jednu základnú školu, ktorú ešte má, tým, že bol šikovný, že vedel behať po tých miestach na jednotlivých ministerstvách, že ju má opravenú, tak, samozrejme, tomu to nevadí, ale mesto, ktoré má 20 stredných škôl, má ich, a teraz z toho je jedna možno v poriadku, do ktorej nebude musieť dávať nič, tak povie, prečo by som sa ja mal teraz do tohto dostávať, keď rozprávate s nimi medzi štyrmi očami.

Odovzdáva sa menej kompetencií, ale hlavne menej peňazí samosprávam. Vážení, samospráva je o peniazoch, nielen o tom, že odovzdám kompetencie. Je síce ošetrené to, že dlhy, ako sú za energie, za plyn, vodu, elektrickú energiu, zostávajú u predchádzajúceho vlastníka, ale že ďalej to začne bežať hneď dňom odovzdania tohto majetku a že to stojí peniaze, tak tu o tom sa už nikde ani v novele tristotrojky, ani nikde nezmieňuje nikto, akým spôsobom to bude. Ak sa dobre pamätám, v roku 2000 v návrhu reformy verejnej správy, ktorý bol schválený vládou, bolo uvažované s prenosom 56 mld. korún na kompetencie v rámci samosprávy, či už veľkých územných celkov alebo obcí. A teraz keď sa to spočítalo, tak tam vychádza menej ako jedna tretina, nejakých 17 mld. korún na prenesenie teda financií na tieto oblasti. Časť kompetencií nemá patriť výlučne samosprávam, ale ich výkon má byť prenesený na samosprávy. Zostávajú teda pod finančnou a vecnou kontrolou štátu. Je to oblasť sociálnej pomoci a služieb, stavebný poriadok, doprava a tak ďalej. Štát si chce ponechať viac majetku a rozhodovania, viaceré zdravotnícke a školské zariadenia, rozhodovanie o kultúrnych zariadeniach. To sú jednoducho fakty, to si stačí celú túto vec prečítať. Potom sa ťažko dá hovoriť o reforme, ale môže sa hovoriť o akomsi náznaku reformy.

A druhá vec, ktorá mi na tom nesmierne vadí, je, že mimo týchto nášľapných mín, ktoré sú tam, je to vlastne pripravovaná reforma pre budúcu vládu po voľbách a navodí to minimálne chaos, to už tu niekto povedal predo mnou, minimálne chaos a v takýchto veciach sa potom ťažko z toho dostáva von.

A teraz mi dovoľte pár slov povedať k tej odbornej problematike a to je § 2, to sú prenesené kompetencie z oblasti vodného hospodárstva. Tu je typické to, čo som tu už ja niekoľkokrát povedal, tá slovenská schizofrénia delenej právomoci medzi dva ústredné orgány štátnej správy, medzi ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva. A toto som si preveroval a zisťoval na ministerstve, tak štátnu správu podľa zákona stotridsaťpäť a hlavne od roku 1990 zákona päťstodeväťdesiatpäťky prevzalo od bývalého ministerstva lesného a vodného hospodárstva ministerstvo životného prostredia. A toto je o prenesených kompetenciách štátnej správy. A toto, čo sa sem dostávalo, to dávalo ministerstvo pôdohospodárstva. Tým, že vlastne, viete, nerád sa opakujem, dostávame sa stále a stále viacej do takého uzavretého kolotoča vo vodnom hospodárstve, že nemáme zákon o vodách, nemáme zákon o vodovodoch a kanalizáciách, z toho sa to odvíja.

K týmto veciam môžeme si to trošku rozobrať, aj keď nechcem skutočne predlžovať túto debatu a diskusiu. V tom § 2 je napísané, že sa prenášajú kompetencie v odsekoch 1, 2 a 3, ale pod písmenom b) v odseku 1 je rozhodovanie o používaní vôd bez náhrady úpravy a obmedzení, prívode, zákaze nakladania s vodami a tak ďalej a tak ďalej. Sú to všetko kompetencie vyplývajúce z § 36 ods. 1 vodného zákona jestvujúceho a týkajú sa vlastne prenesených kompetencií správcu toku a § 34 ods. 1 znie - správca toku je oprávnený a) pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie pozemky a do cudzích objektov, pokiaľ nie je na to potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, b) v záujme správy vodného toku odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry na pozemkoch pri ňom. Páni, táto kompetencia už dávno na obciach je. Neviem pochopiť, prečo sa sem dostala.

Po druhé, a to by sa do zákona naozaj nemalo čo dostať, je napísané vydávanie povolení na niektoré činnosti. To si môžeme pod tým predstaviť vlastne všetko.

A po tretie je vydávanie súhlasu na stavby, zariadenia, prípadne činnosti, na ktoré nie je potrebné jeho povolenie, ktoré môže však ovplyvniť vodné toky. To je odstraňovanie prekážok vo vodnom toku pozdĺž svojich pozemkov, ak ide o drobné vodné toky. Znova aj táto kompetencia z jestvujúcich zákonov, teda zákona stotridsaťpäťky, zákona päťstodeväťdesiatpäťky, zákona stodvadsaťosmičky, zákona päťdesiatdvojky už dávno na obciach je, takisto ako určovanie zátopových území, schvaľovanie kanalizácií, vydávanie povolení na vypúšťanie vôd a tak ďalej.

Preto mi dovoľte na záver. Ja skutočne podporujem a dávam to ako pozmeňujúci návrh, nie je tu pán spravodajca, a vlastne zhodujem sa s návrhom, ktorý je v spoločnej správe, že body 5, 6, 7, 8 a 9 treba z tohto zákona o prenose kompetencii vypustiť. Pán spravodajca, môj pozmeňujúci návrh je, že body 5, 6, 7, 8 a 9 treba zo zákona vypustiť, pretože tieto kompetencie na obciach už dávno sú, vyplývajú z iných zákonov, body 5, 6, 7, 8 a 9 zo spoločnej správy, aj keď je tu napísané, že gestorský výbor ich až na jeden, ktorý doporučuje schváliť, dáva neschváliť. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Topoliho sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec Topoli sa zmienil o skutočnosti, že vlastne stanovisko ZMOS-u nie je tak jednotné a že vlastne mnohí starostovia alebo primátori začínajú mať nejasnosti a často aj obavy z prenesených kompetencií vzhľadom na to, že nie sú finančne pokryté, a aj na ďalšie argumenty. Ja by som chcela ho podporiť v tom, že podľa mojich informácií viacerí starostovia sú úplne zmätený z § 117, ktorý uvádza: "Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je výkonom štátnej správy." Zo znenia zákona vyplýva, že každá obec je stavebným úradom. V minulosti vždy stavebný úrad sa určoval zákonom. A nie je to tak jednoznačné. Ja som už pri svojom vystúpení sa chcela spýtať pána ministra životného prostredia, ktorý, samozrejme, pri mojom vystúpení nebol prítomný, teraz opätovne nie je prítomný, ako je to vôbec myslené. Veď je to podľa mňa nerealizovateľné, aby každá obec, čo i najmenšia, bola stavebným úradom. Pre stavebný úrad treba špecialistov, to je vysoko špecializovaná rozhodovacia činnosť. Takže potvrdzujem stanovisko pána poslanca Topoliho a stále si odkladám otázku, dúfam, že pán minister životného prostredia príde, pretože mám otázky aj na ďalších ministrov, ktoré nemôžem položiť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šťastný, pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

P. Šťastný, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, nebudem z hľadiska nejakých všeobecných úvah hovoriť o návrhu zákona ako o celku, pretože myslím si, že už v tejto snemovni o tom bolo povedané dosť, snáď len toľko, že zdá sa mi, to vychádza z tých úvah predtým, že bol ten zákon predkladaný tak pozde, aj keď boli tri roky na jeho prípravu. Myslím si, že tu išlo o cielené predkladanie, pretože v prípade, že by bol nadobudol účinnosť skorej, musela by žať dôsledky tej realizácie zákona aj táto vládna koalícia, resp. vláda po jeho realizácii. A takto je to pripravené tou klasickou terminológiou ako nášľapná mína pre ďalšiu vládnu garnitúru.

Pretože mi je najbližšie školstvo a už niekoľkokrát sa tu opakovalo, pripomínalo, čo všetko sa chystá pre školstvo z hľadiska presných kompetencií, dovoľte, aby som sa venoval tomuto problému trošku širšie a trošku bližšie. Myslím si, že zložitá problematika, ktorá je tu vyjadrená, sa prejaví v súvislosti s prevedením kompetencie na obce a na samosprávne kraje značným chaosom, pretože dnes naprosto jasne nie je nikde povedané, akým spôsobom vlastne tie kompetencie prejdú. Bude to otázka aj prevodu finančných prostriedkov? Ak si uvedomíme, že sa predpokladá do konca roku v strednom a základnom školstve asi 900-miliónový schodok alebo dlh, tak si neviem dosť dobre predstaviť, čo urobia obecné školy alebo keď aj teda tie školy na úrovni vyšších územných celkov s takýmto dlhom a akým spôsobom budú môcť ďalej existovať. Domnievam sa, že toto malo byť veľmi explicitne v tomto zákone povedané, akým spôsobom kedy a s čím vlastne prevedené kompetencie, resp. prejdú školy na nových zriaďovateľov.

Ja osobne by som sa viacej prihováral za to, v žiadnom prípade nechcem reformu spochybniť, ani reformu v školstve, aby kompetencie boli prechádzali postupnejšie, aby sa to nedialo podľa toho porekadla, že rieka sa nedá prekročiť, že sa dá len preskočiť a že sa buď človek namočí, alebo ju jednoducho dokáže preklenúť. Myslím že sa v tomto prípade nielen namočíme, ale aj utopíme.

V tejto súvislosti si dovolím tvrdiť, že aspoň v jednom momente by sa mal dodržať akýsi postupný presun kompetencií. A s tým sa zhodujem v podstate aj s návrhom, ktorý predkladá Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, a to je, aby aspoň finančné otázky v oblasti miezd zostali v kompetencii štátu, v kompetencii ministerstva školstva. Odborový zväz toto považuje za mimoriadne dôležité, aby zostavovanie rozpočtu a rozpis finančných prostriedkov pre školstvo v oblasti miezd, platov a ostatných osobných vyrovnaní bol vlastne zabezpečený cez špecializovanú štátnu správu, resp. štátnu správu aj z toho dôvodu, že Národná rada prijala zákon o verejnej službe s účinnosťou od 1. apríla 2002, kde sa deklaruje že zodpovednosť štátu za mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania zamestnancom v školstve sú takýmto spôsobom zabezpečené. Koniec koncov, aj skúsenosti z uplynulých rokov, ale najmä zo zahraničia ukazujú, že taký najvhodnejší systém tohto financovania je práve cez štátnu správu. Konečne, štát sa nemôže ani zbaviť priamej zodpovednosti za odmeňovanie zamestnancov v školstve a musí garantovať, aby finančné prostriedky, ktoré boli určené na mzdy pracovníkov, jednoducho sa k týmto pracovníkom aj dostali. No a, koniec koncov, musí garantovať aj istý nárast miezd v súlade so štátnou politikou odmeňovania, čo sa nemusí, pochopiteľne, vždy odzrkadliť, pokiaľ by aj táto zložka prešla na obce, resp. vyššie územné celky. Konečne, z tohto titulu bude veľmi dôležité poznať aj perspektívne, možno aj z hľadiska demografického vývoja, aký je potrebný nárast mzdových prostriedkov. Ten bude rozhodne rozdielny, tak ako budú jednotlivé vyššie územné celky rozdielne, tak ako budú rozdielne obce, ale, samozrejme, nejaký vývoj sa musí predpokladať, a preto aj v štátnom rozpočte bude treba kalkulovať s navyšovaním týchto miezd.

Zdá sa mi, že tento návrh zavádza veľmi neprehľadný systém. Hovorilo sa v podstate o akomsi duálnom spôsobe, to znamená, že kompetencie mali prejsť na obce a na samosprávne kraje, a naraz sa v zákone objavujú ďalšie dve zriaďovateľské organizácie alebo inštitúcie, to je okresný úrad a krajský úrad, aj keď v súvislosti so špecializovaným školstvom. Ale ja sa pýtam, aký dôvod je na to, aby, tiež nie bližšie celkove špecifikované sú tzv. zvláštne okolnosti, keď vyšší územný celok alebo obec nezriadia školy, ich zriaďoval okresný úrad a krajský úrad.

Myslím si, že otázka môže stáť aj iným spôsobom. Existujúce špeciálne školské zariadenia, pochopiteľne, nikde inde z týchto oblastí alebo z tých miest, kde sa teraz nachádzajú, neprejdú, čiže tam zostanú. A v prípade zakladania nových je možné, aby ministerstvo školstva, resp. vláda požiadala vyšší územný celok o zriadenie nového takéhoto zariadenia či novej školy. V prípade zapojenia okresných a krajských úradov, samozrejme, bude veľmi zložitý systém prerozdeľovania finančných prostriedkov z ministerstva školstva. A aj v tých prípadoch, kde sa hovorí, že je to dôvod ja neviem z hľadiska medzinárodných zmlúv o inojazyčných školách alebo dôvod, ktorý vychádza z týchto zahraničných zmlúv, myslím si, že nie je dôvod na to, aby boli zapojené okresné a krajské úrady do tejto činnosti, Nakoniec, ony sú vlastne z hľadiska riadenia školstva už dnes vyčlenené a nenachádzajú sa nikde, len pri druhostupňovom rozhodovaní pri nezrovnalostiach, ktoré by sa mohli v súvislosti s dohodami o zabezpečovaní školskej dochádzky vyskytovať. V iných prípadoch táto právna norma to neobjasňuje.

Ďalším takým problémom, ktorý sa mi zdá, že by sa mal riešiť, a dávam to aj v mojom pozmeňujúcom návrhu, je otázka spravovania siete základných a stredných škôl, kde ministerstvo má vyhradené právo riadiť, spravovať a zriaďovať sieť základných stredných škôl. O akej sieti môžeme hovoriť, ak zriaďovateľská funkcia prechádza na obce a vyššie územné celky? V tom momente ministerstvo nemôže prikázať ani obci zrušiť či zriadiť, ani samosprávnemu kraju zrušiť či zriadiť školu. Myslím si, že v tomto momente prestáva platiť terminológia o sieti škôl, že by sa skorej tento termín "siete" mal nahradiť termínom "register", "registrácia škôl na ministerstve". V tom prípade by skutočne ministerstvo bolo povinné evidovať, čo vlastne mu aj bude z tohto zákona vyplývať, všetky školy, ale stratí akúkoľvek gesciu nad usmerňovaním zriaďovania či zrušovania škôl.

Ďalší okruh problémov súvisí s právnou subjektivitou škôl. Niektoré paragrafy tu navrhnuté stavajú niektoré školy do zvláštneho postavenia. Jednoducho nebudú mať šancu získať právnu subjektivitu. Možnože sa nebudú ani hnevať, pretože mám informáciu od škôl, ktoré získali pred rokom 2000 právnu subjektivitu. Veľmi rady by sa jej v súčasnosti zbavili, pretože samozrejme, s tým, idú aj vážne povinnosti a úlohy. Ak ale staviame tu ako prioritné pre získanie či nezískanie právnej subjektivity počty žiakov a štruktúru vzdelávania, tak sa automaticky dostaneme do situácie, keď malotriedne školy v žiadnom prípade nezískajú právnu subjektivitu, keď základné umelecké školy sa vlastne nebudú môcť ani zriadiť, pretože tu sa hovorí v jednom z paragrafov, že sa môže zriadiť základná umelecká škola len v tom prípade, ak postihne všetky odbory. No ja som zvedavý, či na nejakej obci bude môcť byť základná umelecká škola, bude rada, keď tam bude mať možno hudobnú zložku alebo možno ešte niečo nad tým. Ale aby sa aj v menšom meste našiel taký počet odborníkov a učiteľov, aby pokryli celé umelecké spektrum, myslím si, že je to úplne postavené na hlavu, podobne ako požiadavka 250 žiakov alebo školy so všetkými ročníkmi. Ja sa pýtam: A keď sa budú zriaďovať školy, nebudú mať ani 250 žiakov a nebudú mať ani všetky ročníky, ako môžu vzniknúť?

Ďalším problémom v tejto súvislosti je vlastne problém, ktorý súvisí s malotriednymi školami alebo s počtom žiakov v obciach, ktoré nebudú mať v podstate ani na prevádzku malotriednej školy. Hovorí sa, že sa vytvorí školský obvod. A tu sa mi zdá, že je to trošku smiešne, aby obec vytvárala školský obvod, za tvorbu ktorého zodpovedá okresný úrad, a aby vytvárala nejakú dohodu o tom, že tá iná obec týchto žiakov proste vezme do vzdelávania, by som to povedal trošku nadnesene, do výučby a bude si fakturovať za tieto služby obci, ktorá prostriedky na prevádzku školy nemá. Pýtam sa: Čo sa stane, ak táto obec, ktorá nemá prostriedky na prevádzku školy, nebude mať ani prostriedky na to, aby refundovala za týchto žiakov adekvátnym spôsobom tej inej obci, ktorá túto službu poskytuje? Môže sa stať, že riaditeľ tej inej školy odmietne takýchto žiakov alebo ich vylúči z tej školy? I keď sa tu operuje takpovediac súdnym rozhodnutím, myslím, že to je jedna vec, otázka súdu, a druhá vec je otázka dlhov, ktoré zostanú medzi týmito dvomi zmluvnými partnermi, a, čo je najhoršie, že vlastne sa nerieši otázka výučby a vzdelávania týchto žiakov.

Napriek tomu, že už sa vlastne do tejto snemovne, aj keď len na výbory, resp. do prvého čítania, dostal zákon o financovaní škôl, tak sa v tomto návrhu spomínajú len osobitné predpisy. Neviem, z akých dôvodov, prečo tu a v mnohých prípadoch opodstatnene sa neprijala formulácia, že bude isté finančné náležitosti, alebo finančné otázky riešiť zákon o financovaní škôl. Bolo by to ďaleko efektívnejšie a ďaleko prehľadnejšie.

V súvislosti s prechodom kompetencií sa nikde, a to ani v zákone o správe majetku obcí nehovorí o hnuteľnom majetku. Čo sa bude diať s hnuteľným, teraz štátnym majetkom? Ja si dovolím tvrdiť, že to je ďaleko väčší objem tohto majetku, aspoň na školách, ako nehnuteľného majetku. Tento návrh sa jednoducho nikde v žiadnom odseku o tom nezmieňuje, podobne ako sa nezmieňuje napr. v súvislosti s nehnuteľným majetkom riešení tzv. služobných bytov, ktoré v súčasnosti tiež sú v správe štátu.

Posledný taký okruh, to sú rady školy. Podľa tohto návrhu má rada školy jednu jedinú povinnosť. Bohužiaľ si myslím, že na ten počet ľudí a na ten honosný názov "rada" od slova "radiť" je to veľmi málo, to je len odvolávanie alebo návrh na voľbu, návrh na kandidátov, na kandidátku na riaditeľa školy, nič viac.

Ja osobne som toho názoru, že by sa rada školy mala podieľať na viacerých činnostiach súvisiacich s prevádzkou školy. Prečo by rada školy nemohla pripomienkovať alebo prerokovať, prejednať napr. prenájom priestorov, odpredaj majetku a podobné záležitosti? Prečo by sa rada školy, tak ako na vysokých školách senát školy, nemohla vyjadriť napr. na stredných školách o prijímaní, o počte, tam to síce v súvislosti s počtom je, ale v súvislosti s prijatými kandidátmi? Prečo by sa rada školy nemohla zaoberať niektorými rozpornými vecami, ktoré v súvislosti s prevádzkou školy budú prichádzať - sťažnosti, petície a podobne? Vždy v tomto smere sa stáva jediným rozhodujúcim punktom, aby som to tak povedal, riaditeľ školy, nikto viac, či je to v súvislosti s prijímaním, či je to v súvislosti so zápisom aj s ostatným riešením, resp. obcou, pokiaľ ide o sťažnosti a petície.

Myslím si, že rada školy by tu mala mať oveľa väčšie kompetencie a že by bola takým článkom, ktorý by rozhodne pomohol aspoň sprehľadniť už teda, keď dávame tie kompetencie obci, aj nejaký kontrolný mechanizmus. A dokonca ani v tom popise ani jedna z rád školy nemá vôbec zapísanú kontrolnú činnosť. Nie je to tam nikde poznamenané. Toto slovo vypadlo, preto odporúčam, aby sa to skutočne tam dostalo, lebo takýmto spôsobom aspoň trochu kontrolovať môže, pretože ak na jednej strane máme isté nároky na riaditeľa, na činnosť, na prevádzku, finančné zdroje a tak ďalej a budú sa kontrolovať aj zo štátnych orgánov teda tie štátne prostriedky, ich použitie, prostriedky obce či prostriedky samosprávneho kraja, tak si myslím, že tu je miesto tej rady školy, ktorá by mohla k tomu čosi povedať.

Pokiaľ ide o môj pozmeňujúci návrh. Pretože sa v súvislosti s prechodom pôsobností na obce nikde nehovorí až po písmeno g) o základných školách a toto je označené ako "školstva", teda v tej oblasti, ale len "školstva", odporúčam, aby sa tam zmenilo to na "základného školstva" v súvislosti s obcou a v súvislosti s VÚC-kou aby sa to zmenilo na "stredného školstva". A tým vlastne by v celom texte ďalej mohli vypadnúť súvislosti, ktoré sa hovoria - na základnom školstve, na strednom školstve a tak ďalej a tak ďalej. Toto je § 2 písm. g). Tam by bolo miesto "školstva" "základného školstva". A potom v súvislosti s prechodom pôsobnosti na samosprávny kraj zase v § 3 písm. g) by sa doplnilo "stredného školstva". Tým by vlastne nebolo treba bližšie uvádzať v ostatnom znení, v ostatných paragrafoch, o čo ide.

Ďalej odporúčam to, čo už som spomínal, vypustiť v celom texte zákona slová "siete škôl", "školských zariadení", pretože napriek tomu, že existuje tu sieť, tak v súvislosti s odbornými učilišťami a v návrhu aj v súvislosti so špeciálnymi školami pri okresných a krajských úradoch sa už hovorí o zozname. Tak to ujednoťme a miesto termínu "siete" tam navrhujem, aby bolo "register", aby išlo o registráciu, nie vedenie a spravovanie siete škôl, pretože takú kompetenciu ministerstvo jednoducho mať nebude.

Nebudem čítať všetky body, pretože je 31 zmenených bodov. Odovzdám to v tom... (Hlasy z pléna.) Ja môžem sa venovať každému jednému, nie je to problém, nechcem zbytočne, treba sa venovať, budeme sa venovať, dobre.

V § 2 písm. g), bod 9, v prvej vete sa nahradzuje "podľa osobitného predpisu" "podľa zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení". Tento zákon bol na rokovaní, ako som už spomínal, a upravuje predmetný problém, preto netreba používať tam formuláciu osobitný predpis.

Po štvrté, je to § 2 písm. g), kde by sa doplnilo na koniec vety "po vyjadrení rady školy". To je v súvislosti s otázkou, ktorú som tiež rozoberal. Čiže rada školy spoluzodpovedá za plnenie funkcie školy. A myslím si, že to nie je len v takýchto rozhodujúcich momentoch otázka voľby riaditeľa, ale aj je potrebné o tých ostatných, aby sa vyjadrila.

Takže ešte raz, § 3 písm. g), to je v súvislosti s prechodom kompetencií na samosprávny kraj, navrhujem, aby to nebolo len "školstva" znova, ale aby tam bolo "stredného školstva".

V § 3 písm. g) vzniká duplicita, pretože sa hovorí o tom, že všetky ostatné školy platia okrem jazykových škôl pri základných školách a umeleckých školách. Ak sa tam taxatívne vymenovávajú stredné školy, nie je dôvod, aby sa vymenovali ešte tieto školy, ktoré tam nepatria. Čiže to treba odtiaľ vypustiť.

V čl. XI § 63 by zostali "základné školy a základné umelecké školy". Ostatný text treba vypustiť, pretože je zbytočné, aby sme hovorili "so všetkými študijnými" alebo "s uvedeným počtom žiakov". Myslím si, že toto je nereálna požiadavka a nerealizovateľná požiadavka v praxi, a preto nakoniec som to zdôvodnil tak, že predpokladám, že by sa mali k tomu poslanci aspoň v tomto smere kladne vyjadriť.

V čl. XII je § 3. Hovorí sa v ňom o tom, že sa rada školy má vyjadriť na základe požiadania. Ja by som to preformuloval, že rada školy sa musí vyjadriť a potom nie je potreba, aby v ďalšom texte sa zdôvodňovalo, že ak sa rada školy nevyjadrí v termíne do 15 dní, tak sa rozhoduje, buď inšpektor, alebo proste zriaďovateľ rozhodne aj bez odporúčania rady školy. Predsa my môžeme zaviazať radu školy, že je povinná sa do 15 dní vyjadriť a zaujať stanovisko k tomu, čo vyššiu riadiacu zložku alebo zriaďovateľa zaujíma.

V § 3 ods. 5 písm. c) je: za slovo "alebo jej náhrady" vložiť "pre uchádzačov o miesto riaditeľa". To znamená, že netreba opakovať celý text, len sa vloží to, že sa dá "pre uchádzačov o miesto riaditeľa základnej školy". A tým pádom - tie ostatné podmienky tam na základnej škole a tak ďalej - veľmi to skráti a zjednoduší celé to znenie.

Myslím si, že v § 3, bod 7, kde sa hovorí o úhrade nákladov na vzdelávanie, celý tento bod treba vypustiť, pretože zatiaľ máme bezplatné školstvo. To o akej náhrade hovoríme? Iné je v súvislosti s učilišťami a so školskými zariadeniami, kde sa časť teda nákladov môže hradiť alebo môže sa požadovať, aby sa hradila, ale pokiaľ ide regulárne vzdelávanie, tak si myslím, že to neobstojí, aby sa po rodičoch alebo po opatrovateľoch žiadalo hradenie školného. Podobne v § 3 ods. 8 písm. g) je otázka riešenia preradenia žiakov z vyššieho stupňa na nižší. Však, preboha, veď ten žiak sa na vyšší stupeň nemôže inak dostať ako po absolvovaní nižšieho stupňa. Akým spôsobom ho my môžeme preradiť znova do základnej dochádzky na nižší stupeň? To jednoducho nejde. Preto takisto tento je potrebné, aby tento odsek bol vypustený. Vo viacerých paragrafoch sa opakuje ten text "podľa siete škôl a školských zariadení". To všade navrhujem vypustiť, takže to nebudem opakovať donekonečna.

V § 4a ods. 2 odporúčam, aby sa do zoznamu škôl doplnili ešte "špeciálne školy a špeciálne výchovné zariadenia", pretože sa domnievam, že skutočne nie je opodstatnené, aby sme do tých zriaďovateľských orgánov alebo organizácií ešte zapájali aj okresné a krajské úrady, rovnakým spôsobom môžu plniť funkciu aj samosprávne kraje a obce. Ak sa jedná aj o školy s celoslovenskou pôsobnosťou, tak ako je napr. škola pre slepých v Levoči, ja myslím, že takáto škola sa nebude nikde inde zriaďovať, že tie špeciálne školy, ktoré sú zriadené, zostanú tam a rovnakým spôsobom ako pri dohode obce a obce v súvislosti s výučbou žiakov pri malotriednych školách alebo rušením malotriednych škôl aj tu je možné prenášať tie finančné náklady z jedného samosprávneho kraja na iný samosprávny kraj a nemusí sa to riešiť cez ďalšiu medzizložku a to sú okresné úrady, resp. na úrovni stredného školstva krajské úrady.

V § 6 ods. 2 písm. c) si ministerstvo školstva ponechalo gesciu alebo garanciu zriaďovania a zrušovania výpočtových stredísk. Ja si myslím, že pokiaľ poskytne na to finančné prostriedky alebo podľa koncepcie zabezpečí prostriedky na zriaďovanie takýchto výpočtových stredísk, ktoré budú pri školách, nie je opodstatnené, aby ministerstvo ďalej rozhodovalo o ich existencii či neexistencii. Ak bude dôvod na ich zrušenie, ja si myslím, že ten dôvod veľmi ľahko nájde aj obec, aj vyšší územný celok, že tu nebudú pôsobiť výpočtové strediská s celoslovenskou pôsobnosťou, pretože zrejme celý ten systém informatiky bude napojený na štátnu správu, bude napojený na ministerstvo školstva. A v takom prípade, ak bude takáto sieť informačných stredísk urobená, tak si myslím, že správcami veľmi jednoducho a veľmi dobre môžu byť pri dostatočnej dotácii finančných prostriedkov a možnože s použitím vlastných ešte zlepšení a zriaďovatelia.

V § 7 ods. 12 odporúčam, aby sa tento odsek vypustil, pretože si myslím, ak je opodstatnené zastúpenie rodičov v základných školách a iných školách, že by malo byť opodstatnené zastúpenie aj v rade školského zariadenia. Majú rodičia čo povedať do výchovy v tomto smere. Pritom tento bod zostáva s tým, že by tam nemali byť rodičia zastúpení. Som iného názoru, dávam takýto pozmeňujúci návrh. Neviem, či je to v spoločnej správe, pretože možno mnohé veci, ktoré som povedal, sa v spoločnej správe už nachádzajú. Žiaľ, keďže sme ju dostali tak krátko pred týmto rokovaním, nebolo možné zladiť kompletne tento pozmeňujúci návrh so spoločnou správou.

A posledná pripomienka súvisí s rozhodovaním rady školy. Hovorí sa v návrhu, že v rade školy môže byť od 5 do 9 členov a rozhoduje sa princípom nadpolovičnej väčšiny. Teraz si predstavte, ako bude vyzerať nadpolovičná väčšina pri 5-člennej rade. Budú traja, pretože to je nadpolovičná väčšina na rokovaní, a stačia dvaja, aby sa rozhodlo o nejakom dôležitom momente, ktorý má táto rada rozhodnúť, trebárs pri voľbe alebo pri návrhu kandidáta na riaditeľa. Preto... (Reakcia z pléna.) Áno, je to väčšina z prítomných, ale ja osobne sa domnievam, že by to malo byť rozhodne 9 až 11, aby tá nižšia číslovka nebola nižšia, ako je 9, aby sa skutočne... (Hlasy z pléna.) Tak ale my sme trošku ďalej ako na začiatku, aspoň dúfam. Nie, myslím ako bezpečnostná rada, ale že sme, dúfam, ďalej ako na začiatku, pretože ak by sme boli na začiatku, tak potom to môžeme robiť všetko inak. Takže toto je posledný môj návrh z toho, čo si myslím, že by mal ten návrh zákona predstavovať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Skončili ste, pán poslanec?

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šťastného sa hlásia 5 páni poslanci, posledná pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Šťastný sa pohral aj trošku so slovíčkami. A keď už hovoril o radách škôl, že názov sa odvíja od slova "rada", že by mali aj radiť, tak by som upozornil, že ani Národná rada ešte nikomu nič neporadila a možnože by bolo dobre, keby zmenila svoj názov na Snem Slovenskej republiky, možno že by to bolo skutočne výstižnejšie s tým, čo naozaj robí, lebo slovo "rada" v tomto pochádza z ruského slova "soviet", ktoré bolo používané aj trošku v iných kontextoch.

Ja sa vrátim ale k tomu, čo hovoril vlastne o financovaní škôl. Je to naozaj jedna veľká neznáma, najmä ak sa bude obracať interpretačné pravidlo a nebude celkom jasné, čo je prenesená a čo je originálna právomoc obce, nie je celkom jasné ani uzatváranie pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov s učiteľmi a hlavne s riaditeľmi týchto škôl. Nový Zákonník práce nepozná ani pojem "volenia", ani pojem "vymenovania", takže v tomto smere asi sa dostaneme do vážnych legislatívnych problémov aj vo vzťahu vlastne k iným zákonom, ktoré dnes platia. A to tiež poukazuje na to, že sme si mali dať, aj vláda si mala dať, trošku väčší čas na legislatívnu prípravu týchto noriem. Mala sa, možno, trošku menej hádať o tej politickej stránke, ale mala pripraviť dôkladne, aspoň legislatívne čisto, tieto návrhy, v kontexte ostatných zákonov. Ďakujem.