B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, jednoznačne do 12.00 hodiny rokujeme. Potom je prestávka. O 14.00 hodine budeme pokračovať, takže ak nestihnete, kľudne môžete pokračovať o 14.00 hodine.

Chcem vás ale upozorniť, že niektoré veci treba dať na správnu mieru. Vy ste vystúpili v prvom čítaní, mohli ste navrhnúť, aby to prerokoval aj výbor pre ľudské práva. Vo vašom vystúpení ste to nenavrhli. Takže Národná rada by sa rozhodla zaradiť aj tento výbor. V tomto problém nie je.

Takže prerušujem rokovanie s tým, že budeme pokračovať o 14.00 hodine. Pani poslankyňa Tóthová vystúpi a bude pokračovať vo svojom vystúpení. Ďakujem vám pekne a dobrú chuť prajem k obedu.

(Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 13.58 hodine.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím pánov navrhovateľa aj spravodajcu, aby zaujali svoje miesto.

Slovo dávam pani poslankyni Kataríne Tóthovej, ktorá bude pokračovať vo svojom vystúpení v rozprave.

(Hlasy z pléna.) Procedurálny návrh? Ale máte rozpravu, teraz pokračujeme vo vašom vystúpení, tak, nech sa páči, poďte k mikrofónu a pokračujte. A keď skončí rozprava vaším vystúpením, teda keď skončíte vy, tak môže byť procedurálny návrh. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, skôr ako budem pokračovať, dovoľte, aby som mala jednu pripomienku a prosbu na pána predsedajúceho. Pán predsedajúci, dlhé mesiace verejnosť presviedčame v tom, aký význam má reforma verejnej správy, aká prevratná otázka sa rieši, aký je to posun demokracie, a zdôrazňuje sa, že ťažisko celého je kompetenčný zákon. Momentálne prerokúvame kompetenčný zákon. Nebudem hovoriť do radov poslancov, pretože tí po chodbách študujú tie spoločné správy, ktoré sme dostali ráno, tesne pred rokovaním, a niektorí zháňajú materiály, aby si porovnali znenia s 21 zákonmi, ktoré vlastne sú týmto novelizované, ale myslím, že členovia vlády tu majú byť. Už v doobedňajšom rokovaní sme požadovali, aby členovia vlády boli prítomní. Pán predsedajúci, opätovne chcem tlmočiť a požiadať vás, aby ste zabezpečili ministrov, ktorých sa tento kompetenčný zákon týka. Sú to prevažne všetci ministri a ja si myslím, že je nedôstojné rokovať bez ich prítomnosti. Ja by som osobne navrhovala 15-minútovú pauzu ešte a počkať na príchod ministrov, ministrov viacerých, veď školstvo, zdravotníctvo, kultúra, hospodárstvo, cestná doprava, to sú rezorty, vrátane spravodlivosti, ktorej sa budú odvolacie systémy, súdnictvo týkať.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Skončili ste v rozprave? (Smiech v sále.)

K. Tóthová, poslankyňa: Neskončila. Ja čakám, že spravíte prestávku, po ktorej budem pokračovať, a počkáme na príchod pánov ministrov.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, prosím, keby ste uviedli, či ste skončili, lebo procedurálny návrh môžete dať mimo rozpravy. Viete to sama dobre.

K. Tóthová, poslankyňa: Toto nebol procedurálny návrh, to bola výzva a prosba k vám.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Mne je to jasné, mne je to jasné, ale za ten čas, prosím, keby ste pokračovali vo svojom vystúpení v rozprave. A ja počas vášho vystúpenia požiadam, aby boli zavolaní tí ministri vlády Slovenskej republiky, ktorých sme schválili skutočne uznesením Národnej rady, tejto Národnej rady, aby boli prítomní počas rokovania. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ak dovolíte, môžem mať pripomienku, že bez uznesenia parlamentu je povinnosťou podľa mňa morálnou, etickou, politickou ministrov, aby, keď sa o tak vážnej veci, ako je presun kompetencie z ich rezortov na samosprávu, rokuje a keď môžu mať poslanci otázky, boli prítomní. Ich veľký záujem o reformu je týmto dokumentovaný.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, ja vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Dovoľte, aby som ja požiadal...

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, panie poslankyne, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady.

Chcem vás informovať, že pred malou chvíľou telefonicky som hovoril s pánom premiérom, ktorý prisľúbil účasť jednotlivých členov vlády.

Chcem vás, pani poslankyňa, požiadať, aby ste pokračovali v rozprave. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som pokračovala v doobedňajšom mojom vystúpení, kde som jednoznačne konštatovala, že predložený návrh nie je dopracovaný, nie sú vyriešené kardinálne otázky prechodu kompetencie a že nie sú dostatočne riešené finančné dopady a právna situácia občanov, ktorá nastane po prijatí kompetenčného zákona. Tam som vlastne vo svojom vystúpení prestala myšlienkove.

A teda budem pokračovať v myšlienke dopadov kompetenčného zákona na právnu situáciu občanov. Viacerí občania, ako aj funkcionári samosprávy sa vlastne až dneska prebúdzajú a rozmieňajú na drobné, ľudovo povedané, prechod kompetencií na samosprávu. Treba veľmi otvorene si povedať, že občania nemajú veľký záujem a, žiaľ, ani nerozumejú tejto legislatívnej úprave vrátane ďalších nadväzujúcich legislatívnych úprav na kompetenčný zákon. Viac ako dva roky totiž, sa im ako najväčší problém vnucoval problém 12 + 12 alebo 8 + 8 vyšších územných celkov, pričom sa im nevysvetľoval význam vzniku vyšších územných celkov, spôsob fungovania vyšších územných celkov a rozdielnosť fungovania vyšších územných celkov od činnosti krajských úradov a aj okresných úradov. Vážení kolegovia, je to škoda, je to škoda preto, že sa nám to môže ako bumerangový efekt vrátiť pri voľbách do vyšších územných celkov, ktoré o niekoľko mesiacov budú. Občania ak nerozumejú tomu, čo je to vyšší územný celok, prečo ho treba zriadiť, oni proste na voľby neprídu. A myslím, že to nebudú prevažne voliči Hnutia za demokratické Slovensko, ktorí na voľby neprídu. Čiže malo by a má byť aj vaším záujmom, záujmom nás všetkých, aby sme využili ešte priestor v médiách na to, aby sme oboznámili občanov o základe tejto reformy verejnej správy a nevenovali priestor ondulovaniu vzduchu okolo SMK a jej, mierne povedané, roztopašných požiadaviek.

Predovšetkým by sa pozornosť mala zamerať na informovanie občanov, lebo decentralizácia štátnej správy a potom jej bezporuchové fungovanie je vážna vec. Zatiaľ čo občan so súdnymi orgánmi prichádza málo do styku počas svojho života a, možno povedať, niektorí občania vonkoncom do styku so súdmi neprídu, s orgánmi miestnej správy, ako sú okresné úrady, krajské úrady, samosprávne obce a budúce vyššie územné celky, budú prichádzať občania do styku, či budú chcieť alebo nie. Tieto orgány budú rozhodovať o ich bežných veciach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú, a to od ich narodenia až po ich smrť.

A práve preto je veľmi citlivá otázka, na ktorú teraz obrátim pozornosť o chvíľu, a to je vnímanie miestnej správy občanmi. Postoj k štátu, k vláde, ba dokonca i k celému spoločenskému zriadeniu si prevažne občania vytvárajú práve cez prizmu dobrého alebo zlého fungovania miestnej správy. Toto sú poznatky, ktoré tlmočia učebnice správneho práva takmer zo všetkých kútov sveta. Uznesenia vlády, ako i uznesenia orgánov ústrednej štátnej správy občanov pramálo zaujímajú, ale rozhodnutia obce, okresného úradu, ktoré sa ich dotýkajú, veľmi citlivo vnímajú, či už z hľadiska ich kvality, zákonnosti, rýchlosti vydania a podobne. A ak je chaos v miestnej správe, nenadávajú len na tieto miestne orgány, nevyjadrujú nespokojnosť len s týmito miestnymi orgánmi, ale prevažne nadávajú aj na vládu.

Dopady predloženého kompetenčného zákona, ako to už bolo viackrát v tejto snemovni povedané, budú a prejavia sa vzhľadom na postupnú účinnosť jednotlivých jeho častí v období, keď bude vládnuť už nasledujúca vláda. A preto poslancom Hnutia za demokratické Slovensko nie je a ani nemôže byť kvalita tohto zákona ľahostajná.

Ako som už naznačila, tento zákon z hľadiska riešenia opravných prostriedkov občanov voči rozhodovacím aktivitám miestnych orgánov štátnej správy a samosprávy, na ktorú budú týmto zákonom prenesené kompetencie, sa veľmi dotýka aj Občianskeho súdneho poriadku. Paragraf 250a, ktorý upravuje súdne preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov, teda aj orgánov samosprávy znie: "Žalobca musí byť zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec, ktorý za neho na súde koná. To neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia vo veciach nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia a vo veciach žiadateľov priznania postavenia utečencov."

Čo z uvedeného ustanovenia vyplýva. Vyplýva to, že ak prenesieme kompetencie na obce, v rámci súdneho preskúmania rozhodnutia občania nebudú potrebovať advokáta. Ale vo veciach kompetencie, ktorá bude prenesená na vyššie územné celky, pričom budú v týchto veciach vydávané rozhodnutia, občania nebudú mať možnosť žiadať preskúmanie rozhodnutia vyššieho územného celku na súde, t. j. podať odvolanie na súd bez toho, aby boli zastúpení advokátom. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, doposiaľ kompetencia ak bola na okresnom úrade, odvolanie sa podávalo na krajský úrad bez akejkoľvek formalizácie a povinnosti byť zastúpený advokátom. To isté platilo, pokiaľ v prvej inštancii rozhodoval krajský úrad. Ako mienite vysvetliť občanom, že túto kompetenciu ak prenesieme na vyššie územné celky a budú rozhodovať o ich veciach, že odvolanie, ktoré podajú, budú musieť mať vypracované advokátom a byť zastúpení pred súdom advokátom? Veď to je predsa značná finančná záťaž pre občanov. Nemáte obavu, že toto zníži právo občanov domáhať sa spravodlivosti?

A to by ešte nebolo všetko. Nie je doriešená ani systémová súvislosť so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Z prílohy v položke 10 sa jasne uvádza, že návrh na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, t. j. samosprávy a vyššieho územného celku, áno, je spoplatnený podľa druhov konania, nebudem to všetko citovať podrobne, od 1000 až do 2000 korún. Doteraz túto sumu pri podaní odvolania občania nemuseli zaplatiť. Ako vysvetlíte občanom tieto skutočnosti? Ako ste mysleli na finančnú situáciu občanov pri príprave zákona a pri príprave reformy verejnej správy? Prečo tieto súvislosti nie sú doriešené? Za Mečiarovej vlády pokiaľ boli presunuté kompetencie na obce, sme v Občianskosúdnom poriadku mali ustanovenie, že ak je vecne príslušný okresný súd, tak sa poplatky neplatia. Ale pokiaľ budú rozhodovať vyššie územné celky, t. j. orgán na úrovni kraja, ak výslovne nedáme ustanovenie, že má rozhodovať okresný súd, tak potom budú musieť byť občania zastúpení advokátmi. Alebo necháme túto otázku nedoriešenú? Obdobne nemožno nechať nedoriešenú otázku poplatkov. Osobne sa domnievam, že odvolania z rozhodovacej aktivity orgánov samosprávy a vyšších územných celkov, ktoré prejdú v súčasnosti na orgány samosprávy, by mali byť oslobodené od súdnych poplatkov, maximálne by mal byť poplatok kolku, ktorý v niektorých prípadoch bol potrebný na odvolacie konanie v oblasti štátnej správy. My touto reformou nemôžeme zhoršiť situáciu občanov po finančnej stránke, pretože, nechcem robiť veľkú politiku, táto vláda po finančnej stránke už dosť naložila na plecia občanov.

Ďalej, ak dovolíte, je to stránka z hľadiska pohľadu verejnej správy a postavenia občanov v nej. Ale je tu aj druhá strana mince, aké bude zaťaženie súdov, ak bude pôsobiť táto reforma štátnej správy. Už pán minister vo svojom úvodnom prejave konštatoval, že áno, toto je otázka, ktorá môže vyvolať problémy v praxi, a uviedol, že vláda bude urýchlene pracovať na príprave správneho súdnictva. Vážení, to bolo treba už pripraviť. To bolo treba pripraviť súbežne s týmito zákonmi, pretože nemáme ani doriešené interpretačné pravidlo, pretože v predloženom legislatívnom návrhu sa hovorí, že pokiaľ nie je stanovený druh kompetencie, tak platí zásada, že pokiaľ nie je výslovne stanovené, že pôjde o samosprávu, považuje sa kompetencia prenesená ako prenesený výkon štátnej správy, ZMOS požaduje opačný výklad. A... (Hlasy zo sály.) No veď práve hovorím, ZMOS požaduje inú dikciu a za ten krátky čas, ktorý som pred svojím vystúpením mala na oboznámenie sa pripomienok zo spoločnej správy, mám informáciu, že výkladové pravidlo sa navrhuje opačne postaviť, to znamená, kde nie je určená kompetencia, považuje sa, že ide o presun kompetencie do originálnej pôsobnosti samosprávy. Čiže nepôjde o prenesený výkon v štátnej správe a tým horšie pre súdy, pretože početnosť týchto rozhodnutí a odvolaní je skutočne v súčasnosti v štátnej správe značná. A nemožno sa domnievať, že občania nebudú podávať odvolanie, keď bude odvolanie na súd, pretože ja som toho názoru, že spomínané finančné zaťaženie treba doriešiť a doriešiť urýchlene tak, aby občania neniesli žiadnu finančnú záťaž v súvislosti s domáhaním sa zákonnosti rozhodnutí, ktoré riešia ich veci v oblasti štátnej správy.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prichodí mi konštatovať, že ani v tejto otázke nie je predložený legislatívny návrh dopracovaný. Nielen vo finančnej, v terminologickej a v ďalších neujasnených veciach, o ktorých budeme hovoriť vo vystúpeniach ďalších, ale ani v postavení občanov nie je tento legislatívny návrh doriešený.

Preto nech sa na mňa predkladateľ nehnevá, že opätovne budem oponovať pánu ministrovi vnútra, ktorý pri predkladaní zákona v prvom čítaní uviedol, že "predložený legislatívny návrh je výsledkom dlhodobej systematickej práce príslušných odborníkov". Nie je to pravda, pretože v tlači, znovu dokumentujem svoje oponovanie, 6. júna tohto roku vyšla správa, ktorá znela: "S výnimkou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva kultúry úplný podklad v stanovenom termíne, t. j. v máji 2001 nepredložil ani jeden rezort. Ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že materiál o prenose kompetencií za rezort neodovzdá." Ja to citujem druhýkrát, pretože tu sa stále opakuje myšlienka, že predložený legislatívny návrh je výsledkom dlhodobej systematickej práce. Nie je to tak. A od júna do predloženia zákona je len pár mesiacov a tak zložitý zákon, ako je tento, nebolo možné zrejme dopracovať náležite, lebo bez podkladov kompetenčný zákon nemožno robiť. A ja sa ospravedlňujem, nechcem robiť zo seba vševeda, dovolím si skromne poznamenať, že jednu reformu verejnej správy som už koordinovala po legislatívnej stránke a viem, čo je to zosúlaďovanie kompetencií, keď sa to robí precízne.

Stále však zostáva nezodpovedaná otázka, prečo ťažiskové zákony až teraz pred voľbami sú predložené a prevažne s účinnosťou do obdobia budúcej vlády. Dokonca v spoločných správach som sa dočítala, že účinnosť niektorých ustanovení navrhli poslanci vládnej koalície až na rok 2005. Tak to je už evidentný odsun. To je evidentná snaha robiť reformu, o ktorej budeme hovoriť my. Urobíme ju nedokonale, čím založíme nášľapné míny pre budúcu vládu.

A nemôžem sa zbaviť poznatku, že vlastne tento postup je výsledok snahy udržať si moc koncentrovanú v rukách vlády a ústredných orgánov čo najdlhšie a len verbálne proklamovať decentralizáciu kompetencií.

Záverom dovoľte, aby som pripomenula ešte jednu požiadavku, ktorá nie je splnená. A podľa môjho názoru po udalostiach, ktoré nastali v Spojených štátoch amerických, je to otázka aktuálna. Stále ostáva potrebné zodpovedať, čo si musí štát ponechať, aby bol schopný garantovať občanom zachovanie integrity štátu, bezpečnosti štátu a rovnaký štandard na jednotlivých častiach územia. Občania totiž majú právo a neodňateľné právo, aby štandard životný na jednotlivých častiach územia bol čo možno najporovnateľnejší.

Ja si myslím, že skutočne aj z hľadiska východného Slovenska mala si vláda zodpovedať, čo si musí štát ponechať vo svojej kompetencii, aby urýchlene mohol proste dosiahnuť vyrovnanie rozvoja priemyslu, životnej úrovne, nezamestnanosti na celom území, pretože je neodškriepiteľné, že pokiaľ prejdú kompetencie na kraje, Bratislavský kraj nebude mať veľké problémy. Tam nie je veľká nezamestnanosť, je tam záujem investorov a podobne. Samosprávy finančne budú mať, pokiaľ sa spraví taký daňový zákon, že budú príjmy plynúť priamo do pokladne samosprávy. Ale ako bude vyzerať východné Slovensko, poprípade niektoré časti Slovenska, je veľmi otázne. A táto otázka nebola predmetom diskusie, aspoň neboli dané výsledky z tejto diskusie, nie sú známe, a preto nemôžem konštatovať, že táto otázka bola riešená. Ba práve naopak, musím konštatovať, že táto otázka nebola riešená.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vo svojom vystúpení som sa snažila dať všeobecný pohľad na druhé čítanie a problémy, s ktorými vstupujeme do tohto druhého čítania, vrátane situácie, v akej sa nachádzame, keď prerokúvame návrh zákona s tým, že v poslednej chvíli nám boli doručené spoločné správy a pozmeňujúce návrhy, ktorých veľká početnosť dokumentuje jednak snahu poslancov vylepšiť predložený legislatívny návrh, ale predovšetkým dokumentuje, že predložený legislatívny návrh nebol na patričnej úrovni spracovaný.

Dovoľte, aby som na záver zopakovala to, čím som vlastne svoje vystúpenie začala. Poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko majú úprimný a eminentný záujem na prenose kompetencií na samosprávu. Považujú to za vývojovú líniu, ktorá je neopomenuteľná a neodvratná. To však neznamená, že môžu s ľahkým svedomím alebo čistým svedomím odsúhlasiť všetky predložené ustanovenia, že nevidia tzv. nášľapné míny v tomto zákone a že môžu sa v hlasovaní pripojiť predovšetkým k tým ustanoveniam, ktoré signalizujú, že prechod kompetencií bude bezproblémový a plynulý. Preto by som chcela aj vás, kolegovia a kolegyne, vyzvať, aby sme v tomto duchu pokračovali pri prerokúvaní predloženého kompetenčného zákona, ako aj ďalších zákonov, pretože všetky dnes urobené chyby sa nevrátia nielen nám, ale aj občanom ako bumerang, pretože chaotická miestna štátna správa nezabezpečuje plynulý chod štátu, už nehovoriac o tom, že môže byť aj kamienkom k rozdrobeniu štátnosti. A myslím, že to sú dosť vážne dôvody na to, aby sme veľmi vážne pristupovali k prerokúvaniu v druhom čítaní.

Ja vám, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci ďakujem za trpezlivosť, s ktorou ste vypočuli moje vystúpenie. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Prokeš, pán poslanec Hort. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

Dávam slovo pánu poslancovi Prokešovi. Prosím.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. K vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej mám niekoľko poznámok. K tej časti, keď hovorila vlastne o financovaní, tak upozorňujem aj na prax dneška, pretože táto prax sa môže prenášať aj do budúcnosti. Na jednej strane existuje uznesenie vlády č. 535 z 13. júna 2001, v ktorom bolo uložené pani ministerke, aby z finančných prostriedkov z rezervy vlády na rok 2001 na podporu preventívnych programov uvoľnila prostriedky vo výške 22 134 590 korún. Z toho, samozrejme, malo ísť aj niečo do Nitrianskeho kraja. Keď sme vypísali súťaž na základe toho na výberové konanie na výber kamier, tak sme dostali list, že dostaneme modré z neba, a nie peniaze, keď to mám povedať takto slušne. Takže môžeme očakávať, že podobne to bude vyzerať aj s prídelom finančných prostriedkov na prenesený výkon štátnej správy.

Súčasne k tej druhej časti alebo k tej poslednej časti, keď hovorila vlastne o udalostiach v Spojených štátoch, tak je namieste otázka, prečo nás zase chce niekto vtiahnuť do vojnového konfliktu a ponúka Slovensko ako bojisko. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Hort. Nech sa páči.

M. Hort, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, chcel by som v krátkosti iba na niektoré veci reagovať z vášho viac ako hodinového vystúpenia. Dostali sme do výboru stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré prišlo po termíne. Veľmi pozorne sme si ho preštudovali. Osvojili sme si mnohé pripomienky. Keď budete mať čas a prejdete si spoločnú správu, zistíte, že sme ich akceptovali. Zostali akurát nevyriešené dva body. Jeden bod je platy a mzdy učiteľov; ZMOS chcel, aby prešli na samosprávy, plus ambulancie a zdravotné strediská. Ale mám pocit, že tie veci budú riešené v pozmeňujúcich návrhoch.

Spomínali ste niektoré body, ktoré už sú vyriešené v spoločnej správe, napr. názvoslovie "vyššie územné celky", ktorými sú samosprávne kraje. Keď si prečítate spoločnú správu, zistíte, že tento moment je tam vyriešený, plus ďalšie problémy, ktoré ste spomínali vo všeobecnej rozprave.

Výbor pre ľudské práva a národnosti prečo nebol poverený. No keby to bol ktokoľvek tu, myslím si, v rozprave spomenul, tak by nebol vznikol žiaden problém. Myslím, že nikto z nás, ani z poslancov vládnej koalície, by nebol rozporoval tento moment. Ja sa priznám za seba ako spravodajcu, že nám to uniklo.

No a na záver k "ondulovaniu vzduchu zo strany SDK a jej roztopašných požiadaviek". Ja by som bol veľmi rád, keby sme takéto prirovnania nepoužívali, pretože toto je druhé čítanie. Vy ste rozprávali ako v prvom čítaní a to mi skôr pripomínalo ondulovanie vzduchu a tak ďalej z vašej strany.

Potešilo ma to, čo ste povedali na záver, že máte úprimný a eminentný záujem, aby sa veci pohli dopredu. A preto očakávam, že v druhom čítaní, skutočne v druhom čítaní vystúpite s tým, že pozmeňujúce návrhy budú viesť konštruktívne k zlepšeniu tohto zákona.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Pani poslankyňa Tóthová má právo vystúpiť na tieto dve faktické poznámky.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ak dovolíte, reagovala by som na stanovisko pána poslanca Horta, ktorý mi dával informácie, že v spoločnej správe niektoré veci, ktoré som namietala, sú už zahrnuté. Pán poslanec, ja ich namietam, tieto otázky, už veľmi dávno, ale nikto nepočúval. Nikto nechcel počuť a nechcel reagovať. A veľmi správne ste dali zvrat, že keď budete mať čas, tak si prečítajte. Pán poslanec, ja som nemala pred vystúpením čas, pretože predložené návrhy prišli dnes ráno a mne nestačí len ich prebehnúť, ale to treba aj porovnať s inými pripomienkami k iným zákonom a porovnať, že pripomienka, ktorá má byť zapracovaná, a ide o 21 zákonov, či vôbec bude ladiť s daným zákonom a či nepríde k rozporu. Ja som rada, že vlastne spoločná správa viaceré veci, na ktoré sme poukazovali, vlastne po stanovisku aj ZMOS-u zakotvuje a majú byť opravené. Ale otázka znie: Nemal už tak v šate opravy prísť tento legislatívny návrh do parlamentu? Ako môže prísť s takými vážnymi chybami, kde základné pojmy, ktoré sú v názve zákona, v texte, sú rôzne pomenované? Ako môže prísť takýto zákon do parlamentu z Legislatívnej rady a z vlády? A dnes sa tu hráme s vychytaním týchto nedostatkov, ale nedomýšľame do praxe. Nediskutujeme o praxi.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej v rámci rozpravy vystúpi za klub poslancov SMK pán poslanec Kvarda. Nech sa páči.

J. Kvarda, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení ministri, vážený parlament, vzhľadom na veľký počet poslancov prihlásených do rozpravy dovoľte mi stručne sa vyjadriť k predloženému vládnemu návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície.

Stratégia reformy verejnej správy bola schválená ešte v auguste v roku 1999. Tento dokument predpokladal komplexnú realizáciu reformy verejnej správy, t. j. územnú, kompetenčnú, ale aj fiškálnu decentralizáciu. Tým že daňová reforma, mám na mysli komplexnú daňovú reformu, mešká, nastali určité komplikácie pri jej uspokojivom vyriešení prechodu niektorých kompetencií na orgány územnej samosprávy. Pravdepodobne to súvisí aj s tým, že pri ratifikácii Európskej charty miestnej samosprávy v októbri 2000 vláda predložila návrh prijatia tohto medzinárodného dokumentu v takej podobe, že v určitom ponímaní spochybnila uplatnenie princípu subsidiarity v praxi aj s následným finančným dopadom na chystanú decentralizáciu a modernizáciu verejnej správy. Koncepcia reformy verejnej správy bola prijatá vládou Slovenskej republiky v auguste minulého roka. Tým teda je možné konštatovať aj to, že viac ako 3 roky sa pracovalo odborne aj politicky na týchto problémoch, o ktorých dneska rokujeme.

Teraz máme pred sebou tzv. kompetenčný zákon v takej podobe, ako to bolo možné v danom čase predložiť do parlamentu. Na viac v tejto chvíli asi pravdepodobne táto vládna koalícia nemala. Vládny návrh zákona o presune niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje bol predložený na základe uznesenia vlády č. 293 z 1. apríla 2001 k návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj na základe uznesenia vlády č. 400 z 9. mája 2001 k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Obsahom navrhovanej zákonnej úpravy je presun kompetencií, ktoré teraz vykonávajú predovšetkým okresné a krajské úrady, do pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov. Ide o zriaďovateľské a rozhodovacie kompetencie na úseku dopravy, vodného hospodárstva, civilnej ochrany obyvateľstva, matrík, sociálnej pomoci, územného plánovania a stavebného poriadku, ochrany prírody, školstva, kultúry a zdravotníctva.

Čo sa týka jednotlivých úsekov, klub Strany maďarskej koalície nemá problémy s pozemnými komunikáciami. Pôsobnosti prechádzajú - vodné hospodárstva, všeobecná vnútorná správa, vedenie matriky. Čo sa týka oblasti sociálnej pomoci, to už pani kolegyňa poslankyňa Keltošová hovorila o tom, že každá koncepcia doteraz uvažovala s tým, že sociálne dávky majú prejsť na obce. Ja som tiež toho názoru, v tejto chvíli to tak vyzerá, že politický súhlas na to v tejto chvíli asi nebude. Čo sa týka územného plánovania a stavebného poriadku, tam súhlasíme s tým, že vzhľadom na odvolávací proces to treba riešiť tak, že to nebudú originálne kompetencie, vzhľadom na to, že je tu absencia správneho súdnictva, a odvolávanie musí byť promptne rýchlo riešené, to znamená, že je to možné riešiť tak, že to bude prenesený výkon štátnej správy na orgány územnej samosprávy. Ochrana prírody, tam nie sú problémy. Čo sa týka školstva, pán kolega Hort už spomínal problémy platov učiteľov a zamestnancov v oblasti školstva. Úsek sociálnej pomoci a úsek školstva robí ten problém, že i keď dosť značný rozsah kompetencií prechádza na orgány územnej samosprávy, finančné vyjadrenie bude trošku slabšie, totiž sa uvažovalo s tým, že tu prechádza zhruba viac ako 50 mld. Sk. A v tejto chvíli táto časť alebo táto oblasť nebude týmto naplnená. Čo sa týka telesnej kultúry, tam nie sú z našej strany problémy, divadelnej činnosti, tam bude určitá zmena alebo teda navrhujeme určitú drobnú zmenu z hľadiska menšinových kultúr v rámci divadelnej činnosti. Čo sa týka zdravotníctva, tam to je tiež možné z našej strany podporiť.

Na záver by som chcel povedať, že do budúcna by sme sa mali zbaviť tej predstavy, že v oblasti verejnej správy, ale aj v iných oblastiach všetko dobre múdro a lacno vybaví a vyrieši štát, ale, samozrejme, aj tej predstavy, že na toto bude stačiť sám občan. Je pravdou aj to, že v zásade a praxi samospravovania spoločnosti na miestnej a regionálnej úrovni v Európe je trend, ktorý neobíde ani Slovensko, s tým počítať budeme musieť. Musíme sa s touto myšlienkou zrejme zmieriť. Toto je budúcnosť, či chceme alebo nie, Európa ide touto cestou.

A úplne na záver. Poslanci Strany maďarskej koalície podporia pozmeňujúce a doplňujúce návrhy spoločnej správy tak, ako boli predložené, a následne aj vládny návrh zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem poslancovi Kvardovi za jeho vystúpenie.

Jedna faktická poznámka, pána poslanca Prokeša. Nech sa páči. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec, máš slovo.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi zareagovať v dvoch bodoch na vystúpenie pána kolegu Kvardu. Ja s ním súhlasím, že na predlohe tohto zákona sa 3 roky politicky pracovalo, ale nesúhlasím, že odborne. Prinajmenšom nepracovali na tom odborníci, pretože v opačnom prípade by bolo nevysvetliteľné, prečo je predložený návrh zákona taký, by som povedal, prešpikovaný vecnými chybami a nesprávnymi formuláciami, ktoré musíme opravovať rôznymi pozmeňujúcimi návrhmi. Tu naozaj nejde o politiku, ale o vecné vzťahy, ktoré sú medzi paragrafmi.

Druhá vec je, že v oblasti školstva tento zákon je podľa mojej mienky protiústavný, pretože je v rozpore so slovensko-maďarskou zmluvou, ktorá jasne hovorí, že obidve strany sa zaviazali, že národnostné školstvo bude štátne. A chcem upozorniť, že táto formulácia, ktorá tam je, spolu s pozmeňujúcim návrhom, ktorý má byť daný do novelizácie zákona č. 369 o obecnom zriadení, vlastne robí z toho školstva, resp. toho, čo sa prenáša podľa tohto návrhu zákona, originálnu právomoc až na výkon štátnej správy v školstve, ale to znamená, zamestnanci, budovy, všetko vlastne bude, zriaďovanie školy, priama zodpovednosť a originálna právomoc obce a tým sa vlastne dostáva do rozporu s danou zmluvou. Ale súčasne upozorňujem na to, že v tom okamihu obce nebudú mať na platenie tých zamestnancov škôl, učiteľov a riaditeľov a vôbec nie je jasné vlastne, v akom pracovnom pomere vlastne riaditeľ školy bude. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Kvarda, máš slovo.

J. Kvarda, poslanec: Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si myslím, že pán kolega Prokeš poukázal na zložitosť problémov. A ja opakujem, že sa tu 3 roky aj odborne, aj politicky pracovalo na tom, aby sa mohla spustiť reforma verejnej správy, aby sme mohli schváliť kompetenčný zákon v parlamente. Ty si bol sám, pán kolega, v našom výbore. A tým súhlasím, že je to komplikovaný právny problém, nie je to jednoduchá vec, ale to, čo bolo možné po tej odbornej stránke, sme riešili spolu. A ja si myslím, že v tejto chvíli asi na viac nemáme.

Čo sa týka oblasti školstva, ja si myslím, že to, či niečo je alebo nie je protiústavné, to musí predovšetkým povedať Ústavný súd. A pokiaľ ten zákon nie je na svete, ťažko sa môžeme domnievať, že tento problém tuná vyvstáva. Ale Ústavný súd bude musieť vyrieknuť výsledný verdikt v tom smere, či niečo, čo budeme schvaľovať, je alebo nie je protiústavné. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem Józsefovi Kvardovi.

Ďalej v zozname rečníkov sú nasledujúci páni poslanci a panie poslankyne v poradí aspoň prvých piatich tak, ako ich prečítam: pán poslanec Danko, pán poslanec Kačic, poslanec Peter Tatár, poslanec Peter Chudík a pán poslanec Drobný. V tomto poradí prosím, keby ste vystupovali.

Ako prvý z ďalších vystúpi v rozprave pán poslanec Ján Danko.

J. Danko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán premiér, členovia vlády, vážení hostia, sme v druhom čítaní pri zákone o kompetenciách, ktorý sa ináč volal - o presune niektorých pôsobností zo štátnej správy na obce a samosprávne kraje.

Začnem, myslím, veľmi netypicky, keď chcem vyjadriť uznanie ministrovi vnútra pánovi Šimkovi za veľmi objektívne posúdenie toho, ako to v Európe prebieha. Budem ho citovať: "V Európe prebieha permanentná reforma verejnej správy." Je to skutočne tak, ale je to práve dôkaz toho, že reforma, ktorú mi štartujeme, prebieha presne opačne, nie ako permanentný proces, nie ako evolúcia, ale ako radikálny rez, ako šoková terapia našej verejnej správy. Paradoxne pán minister sám seba a vládu usvedčil z nepripravenosti verejnej správy, z nekompetentnosti príslušných zákonov a z nastávajúceho chaosu, ktorý z toho vznikne.

Dámy a páni, pozrime sa, za akej situácie ideme reformovať verejnú správu. Prijali sme v krátkom slede zásadné zákony, zákon o vyšších územných celkoch, ktorým sme zasiahli do ústavnoprávneho členenia Slovenskej republiky, kde sme vlastne vytvorili podmienky, ktoré sú typické pre spolkové krajiny. Samozrejme, s touto decentralizáciou súhlasíme, len si uvedomme, či môžeme dať nastupovať v takom tempe toľko reforiem v tak krátkom časovom intervale. To je celá zásada. Za tejto situácie ideme presúvať kompetencie zo štátnej správy na samosprávu, z okresných úradov na obce, ideme vytvárať servisné obecné úrady a spoločné obecné úrady. Čo to bude znamenať?

Naviac, nepoužívate tam, vládna koalícia, konzistentnú logiku. Dovoľte, aby som vám to vysvetlil. Kým ako hlavný dôvod pôvodne vášho návrhu na 12 vyšších územných celkov je hlavný argument, že existuje pocit regionálnej spolupatričnosti, ktorý musí vyústiť do týchto celkov, samozrejme, ten pocit regionálnej spolupatričnosti existuje, ale nie v 12 vyšších územných celkoch, ktoré ste vy fiktívne zo stredoveku vytiahli, ale kde je nesporné, že ten pocit existuje. Existuje pocit regionálnej spolupatričnosti k okresu. Keď dovolíte, vrátim sa k tomu, prečo tento pocit existuje. Od roku 1923 pri reforme v Česko-Slovensku vzniklo 76 okresov. V roku 1928 ich vzniklo 77, čiže o jeden viac. Takto to trvalo až do roku 1948, kde vzniklo 98 okresov. V roku 1960 pri novej česko-slovenskej ústave sa to zredukovalo na 38 okresov.

A keď my sme, a počúvajte ten paradox, v roku 1996 z 38 prešli na 79 okresov, teda vytvorili sme viac územnosprávnych jednotiek, priblížili sme výkon štátnej správy občanom, ste nás kritizovali, že ako tu robíme. (Hlasy z pléna.) Ja prídem k samospráve, počkaj, nebuď múdry ešte. Ste nás kritizovali, že rozširujeme náklady, že sme premrhali neviem koľko miliónov na výstavbu nových okresných úradov. Áno, ale čo robíte vy teraz? Tieto okresné úrady sú vybudované. Vy ich idete zrušiť. Čiže, inými slovami, tam zrejme polovička štátnej správy ostane, len pôjde pod obec a investície umŕtvite, ale naviac miesto 89 okresných úradov, a teraz ma dobre počúvajte, idete robiť 169 spoločných obecných úradov, ktoré nič iné nebudú robiť, len tieto presunuté kompetencie vykonávať. Čiže pýtam sa vás: To ony budú ako materiálne pripravené, personálne pripravené, to nebudú náklady naviac?

Keď dovolíte, ako idete riešiť presun na obce. Dvomi spôsobmi budú tieto, samozrejme, presunuté kompetencie štátnej správy na obecnú samosprávu vykonávané. Dobre si preštudujte koncepciu decentralizácie verejnej správy. Dvoma spôsobmi to budeme robiť, keď to prejde. Bude to zmluvným vzťahom obce na základe dobrovoľnosti, vytvoria sa servisné úrady, a po druhé dohodou, kde sa vytvoria. Podľa vás odporúčate, a teraz ma počúvajte a môžete ma kontrolovať, či to presne citujem, tam, kde bude záujem o zvýšenú profesionalitu a skvalitňovanie služieb, len tam sa budú vytvárať orgány spoločné, obecné úrady. Pýtam sa vás: To ako, to je niečo čo neočakávame? Podľa mňa všade sa musí dbať o zvyšovanie profesionality a systém a skvalitňovanie služieb a systém musí byť nastavený tak, že je to automatické, a musí viesť k motivácii, aby sa to dialo. Čiže všade tam sa vytvorí a kde to bude chýbať sa nevytvorí? Tak to máte tam napísané, presne vás citujem.

Ďalej, tvrdíte, pozrite si základný cieľ tejto reformy, základný cieľ tejto reformy je zefektívniť funkčnosť štátnej správy, to znamená znížiť náklady, ktoré podľa vašich analýz sú neprimerané, sú vysoké, pán minister. Áno, len viete, ja som teraz poslanec, ktorý ma za to hlasovať, a ja si to čítam a hľadám všetky materiály, ako ste na to prišli, že sú efektívne, akú analýzu ste urobili. Tak dostal som sa iba k tejto analýze. Urobili ste audit štátnej správy, ktorej odporúčania ste neakceptovali a nezrealizovali v praxi. V prvej fáze máte v koncepcii decentralizácie plus vo vyhlásení vlády párkrát, že o 10 % znížite administratívu na ministerstvách, v skutočnosti ste zvýšili administratívu, no a teraz ja sa vás pýtam: Ako chcete zhodnotiť efektivitu verejnej správy po presadení reformy, keď neviete ani teraz zmerať efektívnosť verejnej správy pred reformou? Sami hovoríte, že podmienkou tejto reformy je vytvorenie Úradu pre verejnú správu, ktorý bude analyzovať efektívnosť, vytvárať štandardy a tak ďalej, môžem vám to citovať, ale nič sa z toho neudialo. Sami ste si nastavili parametre, za ktorých môže prebehnúť reforma, ale nič ste z toho nesplnili vrátane budovania informačných systémov. Pýtam sa vás: Aký štátny informačný systém máte vybudovaný? Ako budete zabezpečovať jednotné toky informácií medzi inštitúciami?

Ďalšia vec. Ideme 6 zákonov prijímať, ktoré vstupujú do 21 zákonov. Pán Nižňanský vyjadril v médiách nedávno veľké sklamanie, že pôvodne sa malo vstupovať do 100 zákonov. Tak to už si vôbec neviem predstaviť, ako by sa to zrealizovalo. Viete vy vôbec o tom, a mám tu informáciu, že prejednávame tieto zákony, ktoré nestihli prejsť medzirezortným pripomienkovaním? Tak závažnú reformu ideme robiť bez toho? Prečo ste neurobili analýzu vynakladania?

Ďalej, hovoríte, že sa presúva v týchto zákonoch, v kompetenčnom zákone veľká časť kompetencií na vyššie územné celky, veľká časť kompetencií, povedzme, neviem to odhadnúť, lebo to tam nie je, 30 - 40 %. Ale pýtam sa vás: Kde je potom rozpis zamestnancov, keď odchádzajú kompetencie, odchádzajú z ministerstiev aj zamestnanci? Kde s tým počítate, keď 40 % kompetencií odchádza, 40 % zamestnancov, veľmi zjednodušene, musí odísť? Ale pýtam sa: Ako to zrealizujete, keď ste nevedeli 10-percentné zníženie zrealizovať, čiže čo to bude znamenať? A to ja chcem dopredu povedať, lebo tak to bude. Na ministerstvách stavy neznížite, lebo na to nemáte silu. Uvedomte si, že zriaďujeme na vyšších územných celkoch 8 malých ministerstiev, teda úradov vlády, nazvime to malých, krajinských s príslušnými ministerstvami a servis 8 parlamentom. Inými slovami, tie isté kompetencie budú podstatne drahšie, pretože úradníci na ministerstvách, ktorí to doteraz vykonávali, to vykonávať nebudú, ale budú platení ďalej, vzniknú noví úradníci na vyšších územných celkoch, ktorí zdvihnú náklady výkonu tejto kompetencie, a ak to bude súvisieť ešte aj niekde s miestnou správou a tak ďalej, tak vlastne sa zvýšia náklady. Tomu sa nevenujete. Váš odhad, tam v koncepcii to píšete, je jednorazový predpoklad, že bude to 1,8 mld., ale hneď píšete, že v obrátkových prevádzkových nákladoch sa to rýchlo vráti. Ja som si to skúšal nejako zistiť, ako sa to vráti a ako ste k tomu došli, len z toho sa to nedá vydedukovať. Čiže nezavádzajte verejnosť, nezavádzajte Národnú radu, nemáte žiadnu analýzu urobenú, žiadnu predkalkuláciu, neviete a dokonca všetko tomu nasvedčuje, že verejná správa v globále v Slovenskej republike bude podstatne drahšia, opakujem to s plnou zodpovednosťou, podstatne drahšia.

Ďalšia vec. Vaša koncepcia decentralizácie verejnej správy a modernizácie verejnej správy mimochodom, a to musím už tretíkrát opakovať, neprešla parlamentom, nebola schválená parlamentom. Vy ale sa odvolávate na ňu ako na dôvodovú správu takmer ku všetkým zákonom, ktoré predkladáte. To je veľmi nezodpovedné k tomuto parlamentu. To len svedčí, v akom chvate prijímate tieto zákony, ako veľmi vám záleží, aby ste pred budúcimi voľbami vedeli aspoň čiarku urobiť a zložiť účty svojim voličom, že predsa len ste verejnú správu reformovali, ako, to sa ukáže aj tak po nástupe novej vlády a to už asi sa vás nebude týkať.

Dámy a páni, aj v tých okresoch ste veľmi nedôslední. Na jednej strane ich idete rušiť, lebo v roku 2003 majú byť zrušené, ale na druhej strane v tom istom materiáli tvrdíte: "Špecializovaná verejná správa, miestna verejná správa bude naďalej vykonávaná v teritóriách týchto okresov." Čiže de facto uznávate, že tie teritóriá okresov sú prirodzené, sa vyvinuli historicky a vlastne nemá zmysel ich meniť. Čiže aká konzistentnosť vašich tvrdení? Na jednej strane áno, na druhej strane nie. Na vyššie územné celky platí, na okresy neplatí.

(Hlasy v sále.) To je lektika, áno, vidím, že ste do VUML-u chodili, pán minister. (Reakcia v sále.) Áno, áno, dobre.