Deviaty deň rokovania
51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
18. septembra 2001 o 9.03 hodine
J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti požiadal pán poslanec Kujan ako jediný poslanec. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec ani poslankyňa.
Mali by sme začať rokovať o vládnom návrhu zákona, tzv. kompetenčnom zákone. Dostali ste spoločnú správu gestorského výboru k tomuto zákonu. Pretože správa bola rozdaná teraz ráno, odporúčam aby sme urobili do 10.30 hodiny prestávku, aby ste si túto spoločnú správu preštudovali, zasadli kluby. A o 10.30 hodine by sme začali rokovať o tzv. kompetenčnom zákone. Takže prestávka do 10.30 hodiny na rokovanie klubov o spoločnej správe k tzv. kompetenčnému zákonu.
(Prerušenie rokovania o 9.05 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 10.36 hodine.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1162. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1162a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky Ivan Šimko. Nech sa páči pán minister, máte slovo. (Hlasy z pléna.)
Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Gašparovičovi s procedurálnym návrhom. Nech sa páči.
I. Gašparovič, poslanec: Pán podpredseda, nemôžeme začať rokovanie o tomto bode programu. Hoci ide o skrátené konanie, rokovací poriadok nedovoľuje skrátiť 24-hodinovú lehotu. Takže nemôžeme pokračovať. Jedine Národná rada ju môže skrátiť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nie je v skrátenom konaní, tieto lehoty neplatia.
I. Gašparovič, poslanec: Ale nie 24-hodinová lehota, čítajte ďalej. Čítajte ďalej, pán podpredseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, za chvíľočku, hneď to bude. Pán poslanec, nemáte pravdu. Nemáte pravdu, lebo čítam § 89 ods. 3 - "V skrátenom legislatívnom konaní sa obmedzenia podľa paragrafov a tak ďalej nepoužijú," -, paragraf 25: "Rokovanie jednotlivých bodov programu schôdze Národnej rady nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr do 24 hodín..." To znamená, že aj toto obmedzenie je v tomto prípade neplatné.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo. (Hlasy z pléna.) Pán poslanec, zatiaľ čítať viem aj po slovensky, aj po maďarsky, takže skúšať ma môžete. Nech sa páči, pán minister.
I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, pri prvom čítaní k tomuto vládnemu návrhu som uviedol všetky aspekty, ktoré ovplyvnili prípravu tohto ťažiskového zákona. Spomenul som princíp permanentnosti procesu decentralizácie, ktorý prebieha v celej Európe a ktorý ovplyvní aj dianie v Slovenskej republike, ako aj to, že pri vypracúvaní tohto zákona sa brali za základ východiská obsiahnuté v koncepcii decentralizácie verejnej správy, rokovania so zástupcami organizácií reprezentujúcich obce a mestá Slovenska, názory odborníkov, ako aj to, že na rozsah kompetencií boli, sú a aj budú rôzne názory.
Tieto skutočnosti v plnej miere potvrdili aj rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený na prerokovanie. Na ich schôdzach zaznelo k vládnemu návrhu zákona o prechode niektorých kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje veľa pripomienok. Niektoré z nich boli v rámci rozpravy vysvetlené a poslanci od nich odstúpili. Napriek tomu spoločná správa predkladaná gestorským výborom obsahuje viac ako 90 návrhov na úpravu predloženého textu. Z nich však viac ako polovica sa týkala článkov upravujúcich prechod pôsobností na úseku školstva. Už len z tohto sa dá dedukovať zložitosť celej problematiky.
Pokiaľ ide o ostatné pripomienky, polemika sa viedla k spresneniu čl. I navrhovaného zákona, a to najmä v ústavnoprávnom výbore. K tomu chcem uviesť, že akceptujem pripomienky uvedené v bodoch 1, 2, 3, 8, 10 až 13, 15 až 17 a 20 a 22 spoločnej správy. Navrhované úpravy precizujú interpretačné pravidlo, dávajú do súladu základné ustanovenia s terminológiou ústavy a vo vzťahu k hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave a mestu Košíc, ktoré majú osobitné zákony o svojej samospráve, dávajú návod, aby sa presúvané kompetencie v nich vykonali čo najlepšie.
Keďže sa prerokúvania návrhu v jednotlivých výboroch zúčastňovali aj zástupcovia ministerstiev, do pôsobnosti ktorých patria úseky, na ktorých sa presúvajú kompetencie, predpokladám, že došlo k vyjasneniu názorov a že spoločná správa k jednotlivým článkom obsahuje pripomienky, ktorých schválenie lepšie naplní ducha zákona v snahe posilniť územnú samosprávu a zreteľne vymedziť hranicu medzi jej kompetenciami a kompetenciami orgánov štátnej správy.
O zložitosti názorov svedčí aj fakt, že niektoré výbory k návrhu neprijali platné uznesenie. Preto ani pripomienky, ktoré na nich zazneli, nie sú súčasťou spoločnej správy.
O spoločnej správe k vládnemu návrhu rokoval gestorský výbor vlastne dnes do skorého rána, a to aj za účasti zástupcov ministerstva vnútra a iných príslušných ministerstiev. Na tomto rokovaní sa dosiahla zhoda názorov na väčšinu uplatnených pripomienok a s tými, ktoré odporúča prijať gestorský výbor, súhlasím.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že prvé čítanie sme končili pomerne neskoro večer a v prvom čítaní mi pani poslankyňa Tóthová položila niekoľko otázok a ja som nechcel odpovedať v jej neprítomnosti, keďže ste tu pani poslankyňa v tom čase už neboli, dovolím si na niektoré otázky odpovedať teraz, pretože ich považujem za vážne, tie otázky, a myslím si, že má zmysel sa nimi zaoberať.
Pokiaľ ide o všeobecne záväzné nariadenia obcí a vyšších územných celkov, treba mať na zreteli, že obidve úrovne samosprávy majú úplne rozdielne kompetencie, ktoré vykonávajú ako originálne, a preto nemôže prísť k rozporu medzi ich všeobecne záväznými právnymi predpismi. A pokiaľ ide o výkon štátnej správy, sú tieto právne normy limitované splnomocňovacím ustanovením zákona. Preto taktiež nemôže prísť k ich vzájomnému rozporu.
Pokiaľ ide o preskúmavanie rozhodnutia starostu vydaného podľa zákona o správnom konaní, zákon rozlišuje, či ide o rozhodnutie pri plnení úloh preneseného výkonu štátnej správy, keďže o odvolaní rozhodne štátny orgán, a či ide o rozhodnutie o práve alebo povinnosti, o ktorom je starosta oprávnený rozhodovať podľa osobitných zákonov a podľa pravidiel zákona o správnom konaní, ale v rámci samosprávy. V takomto prípade však nemožno do samosprávnych funkcií obce zasahovať preskúmavaním rozhodnutia orgánom štátnej správy, ale len nezávislým súdom.
Pokiaľ ide o otázku zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím obce, môžem vás, pani poslankyňa, ubezpečiť, že túto otázku vláda rieši a ministerstvo spravodlivosti pripraví do konca roka návrh osobitnej právnej úpravy, ktorá bude riešiť danú problematiku a ktorá nahradí doterajšiu úpravu obsahujúcu len zodpovednosť orgánov štátu. A bude ju konštruovať ako zodpovednosť objektívnu.
Pri tejto príležitosti ale predsa chcem povedať aj svoj osobný názor, pokiaľ ide o vlastne celý ten rozsah kompetencií, ktoré budú originálnymi kompetenciami, o ktorých budú rozhodovať orgány územnej samosprávy obidvoch úrovní. Nazdávam sa, že napriek tomu, že doteraz sa celkom vážne ešte nediskutovalo dostatočne o tejto problematike a že naozaj je pravda, a ústavne to ani inak nemôže byť, že o odvolaní môžu rozhodovať súdy, toto vyvolá veľmi rýchlu diskusiu o správnom súdnictve. A v tomto smere považujem aj vaše pripomienky za opodstatnené.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, napriek uvedeným skutočnostiam vás prosím, aby ste pri schvaľovaní pripomienok postupovali uvážlivo a prijali takú právnu úpravu, ktorá bude na prospech našej spoločnosti. Prosím vás, aby ste vládny návrh so schválenými úpravami podporili. Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.
(Hlasy z pléna.) Musíte počkať. Takže najprv dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu pánovi poslancovi Milanovi Hortovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.
M. Hort, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje (tlač 1162) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1587 z 12. septembra 2001 pridelila vládny návrh zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor nedostal do dňa 17. septembra 2001 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
Vládny návrh zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 664 zo dňa 13. septembra 2001, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 744 zo dňa 13. septembra 2001, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 608 zo dňa 13. septembra 2001, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 296 zo dňa 13. septembra 2001, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 335 zo dňa 13. septembra 2001, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 376 zo dňa 13. septembra 2001, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 413 taktiež z 13. septembra 2001, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 296 zo dňa 13. septembra 2001, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 297 zo dňa 13. septembra 2001 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie uznesením č. 206 zo dňa 13. septembra 2001. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo neprijal platné uznesenie.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré boli uvedené pod bodom III tejto správy, vyplynulo celkom 94 pozmeňujúcich návrhov. Ako spravodajca dávam návrh, aby o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sme hlasovali en bloc prijať body 1, 2, 3, 8, 10, 11, 12, 13, 15, 16, 17, 20, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 34, 37, 39, 40, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 69, 71, 72, 73, 74, 76, 77, 78, 79, 82, 83, 84, 85, 89, 90, 91, 92 a 94 a en bloc neprijať body 4, 5, 6, 7, 9, 14, 18, 19, 21, 33, 35, 36, 38, 41, 42, 43, 57, 58, 59, 66, 67, 68, 70, 75, 80, 81, 86, 87, 88 a 93, samozrejme, za predpokladu, že z rozpravy nevyplynú iné návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje (tlač 1162) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje (tlač 1162) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, ktorý bol určený ako gestorský výbor, a to uznesením č. 337 zo dňa 17. septembra 2001.
Chcel by som vás ešte na záver úvodu do rozpravy požiadať o chvíľu pozornosti. Poprosil by som, stal sa nám vo výbore jeden preklep na strane 15, je to len naozaj technická úprava, ale aby sme nepracovali s textom, ktorý nie je správny, na strane 15 bod 29 v spoločnej správe, tam je k bodu 43 v § 71 ods. 1 nie písmeno a), tam sa stal preklep, ale písmeno t), a potom v zdôvodnení legislatívnotechnická úprava z dôvodov ako v predchádzajúcom, nie v bode 23, ale v bode 24. Ďakujem za porozumenie v tomto zmysle.
Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby ste otvorili rozpravu v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Ešte predtým s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, dávam návrh, aby snemovňa hlasovaním zaviazala členov vlády, aby sa dostavili na toto rokovanie. Myslím, že sa všetci zhodneme, že druhé čítanie je rokovanie v pléne o merite veci. Myslím, že sa všetci zhodneme na tom, že vlastne spoločnú správu výborov sme dostali niečo hodinu a že poslanci majú veľké nejasnosti o dopadoch prípadných jednotlivých návrhov do praxe. A predsa ministri by tu mali jasne odpovedať na tieto otázky. Túto vládu nezaujíma rokovanie o prechode kompetencií? Veď je množstvo otázok, napr. či sa budú znižovať aj stavy pracovníkov na ministerstve a podobne. Preto tento procedurálny návrh dávam a žiadam hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šimko.
J. Šimko, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, predkladám v zmysle rokovacieho poriadku návrh, aby sme o niektorých bodoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovali samostatne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, musíte potom vystúpiť, to sú len procedurálne návrhy teraz. Takže žiadam vás, aby ste potom vystúpili. Ďakujem pekne.
Takže máme jeden jediný procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, aby ministri súčasnej vlády prišli na rokovanie k tomuto bodu. Chce pani poslankyňa zaviazať ministrov, aby tu boli.
(Hlasy z pléna.) To sme odhlasovali na návrh pani poslankyne Sabolovej. Ten návrh naďalej platí. My sme už vykonali, pani poslankyňa, opatrenia, takže už sú na ceste ďalší ministri. (Ruch v sále.) Rokovať môžeme. Takže chcem vás informovať... (Hlasy z pléna.)
Pani poslankyňa, ale ak trváte na hlasovaní, ešte raz vám teda dám možnosť, aby sme o tomto hlasovali, lebo rozdiel je v tom, že pani poslankyňa Sabolová vymenovala len niektorých ministrov a vy chcete všetkých. Áno? Takže prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 86 poslancov, za návrh hlasovalo 42, proti 1, zdržalo sa 25, nehlasovalo 18.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Takže budeme pokračovať v rokovaní. Za kluby sa prihlásili: pani poslankyňa Tóthová za klub HZDS a pán poslanec Kvarda za klub SMK. A mám potom tu prihlásených ďalších 19 poslancov. Prečítam vám zoznam: pán poslanec Danko, Kačic, Tatár, Chudík, Drobný, Mikloško, Topoli, Šťastný, Jarjabek, Oberhauser, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Prokeš, Števček, Gajdoš, Andrejčák, Tkáč, Jasovský, Kalman a Krajči.
Takže teraz vystúpi ako prvá v rozprave za klub HZDS pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči, máte slovo.
(Hlasy z pléna.) Páni poslanci, s procedurálnymi návrhmi ak chcete, môžeme, samozrejme, ťahať čas.
Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vôbec nejde o ťahanie času a už vôbec nechcem vnášať nepokoje do tohto rokovania, ale Národná rada prijala isté uznesenie. Šiesti páni ministri predsa tuná musia sedieť. Sedí tu len pán minister školstva Ftáčnik. Pokiaľ je toto uznesenie, môžeme sa zhodnúť na tom, že uznesenie ministri nemusia plniť. Pokiaľ sa tak dohodneme, že uznesenie parlamentu ministri nemusia plniť, v tom prípade môžeme rokovať ďalej. Ale my sme prijali jasné uznesenie, ktoré navrhla pani poslankyňa Sabolová. Čiže ja si myslím, že dokiaľ tuná nebudú ctihodní páni ministri, šiesti, o ktorých sme rozhodli, dovtedy by sme podľa môjho názoru nemali rokovanie viesť. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcem vás informovať, že sú tu štyria ministri. To znamená, že okrem pána ministra Šimka sedí tu pán minister Kováč, pán minister Ftáčnik a je tu pán minister Magvaši. Teraz len vybehol. (Hlasy z pléna.) Ale viete čo, páni poslanci, no toto sú spôsoby.
Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič.
I. Gašparovič, poslanec: Pán podpredseda, rokovací poriadok hovorí jednoznačne v § 20, že ministri tu musia sedieť, ak si to žiada Národná rada. A inak, o tom hovorí aj ústava jednoznačne a konkrétne, že musia tu sedieť, ak to Národná rada vyžaduje.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Tak ako sme o tom rozhodli v prípade návrhu pani poslankyne Sabolovej.
I. Gašparovič, poslanec: Nemôžeme rokovať, pokiaľ nie je naplnená tá naša požiadavka poslanecká, ktorá tu bola odhlasovaná.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, s tým súhlasím, pán poslanec.
Pán poslanec Brňák.
P. Brňák, poslanec: Ja by som chcel, pán podpredseda, vlastne zdupľovať to, čo už bolo povedané. Myslím si, že ak raz parlament prijal svoje uznesenie, toto uznesenie je záväzné aj pre podpredsedu parlamentu, aj pre predsedajúceho, ba dokonca aj pre predsedu parlamentu, pretože Národná rada je viac ako podpredseda parlamentu alebo predseda parlamentu. A ak si iste všetci dobre spomíname, tak návrh pani poslankyne Sabolovej znel tak, že uvedený bod sa bude prerokúvať za účasti uvedených ministrov. Čiže, inými slovami povedané, logika hovorí, ak tu títo ministri nebudú, o tomto návrhu nebudeme rokovať. A toto uznesenie predsa je dostatočne zrejmé a jasné k tomu, aby sa naplnilo, pretože taká bola vôľa Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, to viem aj bez vás. Preto som vám hovoril na začiatku, že už sú na ceste ďalší ministri. (Výkriky v sále.) Nekričte. Páni poslanci za HZDS, vy si myslíte, že keď nekričíte, vás niet počuť. Počujeme vás.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku, kým neprídu ďalší ministri. (Potlesk.) Ani tlieskať nemusíte.
(Prerušenie rokovania o 11.02 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 11.19 hodine.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Zároveň žiadam aj pána spravodajcu, tak isto aj pánov ministrov, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru.
Vzhľadom na to, že prišlo k nedorozumeniu, chcem vám prečítať návrh pani poslankyne Sabolovej. Ona navrhovala, aby pri prerokovaní v prvom čítaní týchto zákonov boli tu prítomní ministri a tak ďalej. Takže tým pádom toto uznesenie platné len na prvé čítanie.
Takže ideme pokračovať, ako vidíte, už prišli aj ďalší páni ministri.
Takže pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, môžete vystúpiť ako prvá, potom pripraví sa a ako druhý vystúpi pán poslanec Kvarda. Pani poslankyňa vystupuje v mene klubu HZDS.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia. Skôr ako uvediem myšlienky, ktoré budem tlmočiť v mene klubu Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko, dovoľte jednu osobnú poznámku. A je adresovaná vám, vážení kolegovia. Je mi veľmi ľúto, že v hlasovaní ste nepodporili môj procedurálny návrh, aby v druhom čítaní boli prítomní príslušní páni ministri, ktorých rezortov sa vlastne presun kompetencie týka. Ďakujem tým, ktorí ma podporili, nebolo ich veľa, väčšina vládnych poslancov ma nepodporila. Je to jasný dôkaz, že vám otázka reformy verejnej správy neleží na srdci. Vám nejde o dôslednú otázku. Postoje prezrádzajú to, o čo vám ide, pretože tu je toľko problémov tým, že sme dostali len dnes ráno spoločnú správu. A naviac, je to etika vlastná, aby ministri tu boli, už nehovorím o podpredsedovi vlády pre legislatívu, ktorý tu mal sedieť, pretože vyplýva mu to z kompetencie.
A ešte jednu osobnú poznámku. Pokiaľ pán minister vnútra tu uvádzal odpovede na naše vystúpenia v prvom čítaní, ja chcem poďakovať, že niektoré moje návrhy považoval za akceptabilné a aktuálne. Ovšem opätovne mu chcem pripomenúť, už neviem ktorýkrát v tejto snemovni, že zase neodpovedal na moju naliehavo kladenú otázku, a síce, či zostanú zachované okresné úrady. Neviem, prečo sa tejto otázke vyhýba. A pravdepodobne predpokladal, že s týmto začnem. A možno aj preto na chvíľu opustil túto miestnosť alebo sa schoval za môj chrbát.
Takže keďže ste tu, pán minister, ja vás opätovne žiadam, buďte tak láskavý a odpovedajte na otázku, ktorú vám úplne vytrvalo kladiem, a síce, pretože to nie je otázka od veci, to jedna z dôležitých otázok, aby sme vedeli, či tie presuny kompetencie, ktoré robím, aj majú ratio, či tie ustanovenia, ktoré presúvajú na okresné úrady, sa nestanú o chvíľu obsolétne. Tak veľmi vás prosím, ostanú tie okresné úrady, alebo neostanú. Ďakujem, že mi už tento raz skutočne odpoviete.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nemôžem inak začať svoje vystúpenie za poslancov nášho klubu ako s konštatovaním, že dnes mi pripadla ťažko zvládnuteľná úloha vystúpiť v druhom čítaní za situácie, keď som až do začatia tejto schôdze vlastne nemala prehľad o spoločnej správe výborov Národnej rady k tomuto návrhu zákona, keď do konca včerajšieho večerného rokovania darmo som behala a zháňala stanoviská a pozmeňujúce návrhy, ktoré boli v jednotlivých výboroch.
Chcem povedať, že ani kúzelník by nevedel preštudovať v tom krátkom časovom období spoločnú správu, v ktorej je 94 pozmeňujúcich návrhov, preto sa k nim skutočne neviem zodpovedne vyjadriť, za situácie, že vlastne ide o zákon, ktorý je novelizáciou 21 zákonov. To znamená, že tých 94 pripomienok, ktoré dávate, alebo ktoré sú uvedené v spoločnej správe, musí byť zosynchronizovaných nielen navzájom, ale s 21 zákonmi, ktorých sa vlastne týkajú, nehovoriac o tom, že musia byť súladné s 38 pripomienkami a pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré vzišli z rokovania vo výboroch a sú uvedené v spoločnej správe k zákonu o rozpočtových pravidlách, pretože aj s tými musia byť v súlade. Ďalej musia byť v súlade so 7 pripomienkami zo spoločnej správy k zákonu o majetku obcí. Ďalej musia byť v súlade s 12 pripomienkami zo spoločnej správy k zákonu o majetku vyšších územných celkov. Ďalej týchto 94 pripomienok musí byť súladných so 68 pripomienkami k zákonu o obecnom zriadení, pričom ešte pripomienky obsiahnuté v spoločných správach k ďalším zákonom nie sú známe. Už aj pán minister vo svojom úvodnom vystúpení uznal, že ide o veľmi zložitý problém. A v tejto množine pripomienok, keď si ich spočítate, tak je ich takmer 300, nepovažujete za potrebné, aby sedeli tu ministri, ktorí prípadné nejasnosti, ktoré nám z týchto rôznych pripomienok vzniknú, aby nám vysvetlili, poprípade sami upozornili na niektoré problémy, ktoré z týchto pripomienok a hlasovaní o nich môžu vzniknúť. Musím sa otvorene priznať, že v tejto spleti som mala vážne problémy sa aj ja vyznať, a nie som nováčikom v legislatíve, preto obdivujem niektorých kolegov z vládnej koalície, ktorí nie sú právnici a s bohorovnosťou a kľudom tu sedia a budú hlasovať o týchto pripomienkach, ktoré vzhľadom na časový faktor nemáme skutočne možnosť si dôkladne preštudovať.
Stále mám nad sebou a opätovne si kladiem otázku, prečo ten zhon. Aj keď mi je politická dimenzia odpovede zrejmá, nemôžem akceptovať, vážení kolegovia, že v tak dôležitých zákonoch, ktoré sa týkajú fungovania veľkého počtu inštitúcií, miestnej správy, ako aj práv občanov, sa tieto zákony prijímajú v chaotickom zhone bez vážneho zváženia a dôkladného zváženia dopadov týchto ustanovení do praxe, a tým nemyslím len finančných dopadov, finančnej náročnosti.
Tak ako aj včera, aj dnes ráno som mala viacero telefonátov ľudí, ktorí pracujú vo verejnej správe a s ktorými sa poznám už viac rokov a ktorí vedia, že týmto problémom sa dlhodobo zaoberám. A volali mi nielen s otázkami, ale aj upozorneniami na neželateľné dopady alebo nedomyslené dopady v praxi niektorých navrhovaných ustanovení kompetenčného zákona. Na základe týchto telefonátov som dospela k záveru, ako aj informácii mojich kolegov v klube, ktorí sa stretli v rámci našich profesijných klubov s veľkým počtom odborníkov z toho-ktorého odvetvia alebo úseku verejnej správy, že ani samotní funkcionári samosprávy a verejnej správy nemajú jasno o dopadoch tohto zákona v praxi, už o finančných otázkach nehovoriac.
Z celého tohto nášho kontaktu s praxou máme stanovisko, myslím tým poslancov Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko, že líniu, stratégiu presunu kompetencií na orgány samosprávy podporujeme. Podporíme pri hlasovaní tie presuny, ktoré vidíme ako bezproblémové a zvážené. Nemôžeme však nepoukázať v tomto druhom čítaní na vážne riziká a nejasnosti, ktoré v predloženom kompetenčnom zákone sú zabudované a ktoré vidíme, že v praxi môžu nastať.
V tejto chvíli je už určite zbytočné hovoriť o tom, že bolo veľkým nezmyslom prerokúvať tieto zákony v skrátenom legislatívnom konaní, aj keď nepochybujem, že ešte v budúcnosti sa o jeho jednoznačnej protizákonnosti budeme zmieňovať a bude predmetom širšej pozornosti. Nemôžem si však odpustiť poznámku, že okrem obsahovej nezmyselnosti a dehonestácie vážnosti tvorby zákonov sa aj včera na rokovaní parlamentu poukázalo na to, že tento šibeničný termín ani administratíva nevie zvládnuť. A, ako vieme všetci, včera namiesto kompetenčného zákona sme museli rokovať o iných bodoch než o reforme verejnej správy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, druhé čítanie predložených legislatívnych návrhov kompetenčného zákona neomylne a jednoznačne poukázalo pri prerokúvaní vo výboroch, že kvalita zákonov, resp. kvalita kompetenčného zákona je nehorázne nízka a že tento zákon je jednoznačne šitý horúcou ihlou a že je nedopracovaný.
Túto skutočnosť možno vyvodiť aj zo stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva, ako aj písomného stanoviska ZMOS-u, ktoré sme dostali po prvom čítaní, z ktorého je zrejmé, že pripomienky a výhrady, ktoré sú tam uvedené, boli uvedené aj v prvom čítaní poslancami opozície, hlavne poslancami klubu Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko, a na ktoré konečne som vo svojom vystúpení za klub poukázala i ja, a že stanoviská neboli nadnesené, pretože spomínané posudky, či už odboru legislatívy a aproximácie práva, na to jasne poukazujú, aj keď veľmi citlivo a veľmi jemne.
S odstupom času jednoznačne, keď sme si mohli, ako sa ľudovo hovorí, prelúskať tieto zákony, môžeme konštatovať, koľko nedorobkov, nepresností, nejasností a vzájomných systémových protirečení je zakódovaných v tomto komplexe legislatívnych návrhov. Dovoľte, aby som bola osobná, a teraz nehovorím za klub, ale za seba, že pokiaľ by som ako predsedníčka Legislatívnej rady dostala takto spracované legislatívne návrhy, rozhodne by cez Legislatívnu radu nemohli prejsť. A tieto nedorobky prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní a pod časovým stresom.
V prvom rade by som chcela sa venovať terminologickým nepresnostiam. Jednak som na ne poukázala a poukázali sme v prvom vystúpení a môžem povedať, že aj Kancelária Národnej rady, odbor legislatívy a aproximácie poukazuje na viaceré.
A ja sa dotknem len jedného prípadu, ktorý je úplne zarážajúci čo do terminologickej nepresnosti týchto predložených legislatívnych návrhov. Ide o pojem "prechod pôsobnosti". Napriek tomu, že toto terminologické spojenie obsahuje aj názov zákona, kde už každému, kto pripravuje zákon, je jasné, že tento pojem, toto spojenie treba držať v celom zákone, autorom kompetenčného zákona nevadilo, že v legislatívnej predlohe na označenie týchto súvislostí, tohto javu sa používajú rôzne termíny ako "prechod pôsobnosti", vzápätí na to isté "prenesenie pôsobnosti", dokonca "zverenie pôsobnosti". Ba dokonca sa hovorí o "prejdení kompetencie", teda "pôsobnosti", čo je už čisto pojem, ktorý sa viaže na fyzické osoby. Vážení, no legislatívny odbor nemohol nepoukázať na tento lapsus. Veď to je hrozné. Z tohto vidieť, že v tak elementárnej veci aká variabilita.
A to nie je jediné, vážení, to v čl. II v § 4, kde sa uvádza tzv. aplikačné pravidlo, ja vám ho prečítam, sa uvádzajú pojmy rozporné s ústavou. Paragraf 4 znie: "Ak zákon pri príprave pôsobnosti samosprávneho kraja neustanovuje, či ide o výkon samostatnej pôsobnosti samosprávneho kraja, alebo o výkon štátnej správy, platí, že ide o výkon štátnej správy." Vašu pozornosť upriamujem na spojenie "samostatnej pôsobnosti samosprávneho kraja". Ale veď ústava hovorí o samosprávnej pôsobnosti. Vážení, keď vám nevadí, že je veľký rozdiel medzi samostatnou pôsobnosťou a samosprávnou pôsobnosťou, tak potom mne je to strašne ľúto, mne je to strašne ľúto. Samostatná pôsobnosť je pôsobnosť, ktorá je výlučná a používala sa vo federácii pri rozlíšení spoločnej pôsobnosti alebo, ak chcete, spoločnej kompetencie federácie a republiky a na výlučnú pôsobnosť alebo výlučnú kompetenciu, ktorá bola jedine kompetenciou danou republikovým orgánom. Čiže práve tieto pojmy, tieto rôznosti majú veľký význam.
Ďalej, už § 1, ktorý hovorí o predmete zákona, nemajte strach, nebudem vás unúvať množstvom terminologických nejasností, pretože tu za pultom by som bola nielen doobeda, ale takmer možno aj viac hodín poobede, len na ilustráciu, že to, čo tu hovorím, skutočne je to nehorázne terminologicky nepresné.
A by som len pár príkladov uviedla, že skutočne nejde o nejakú zlomyseľnosť z našej strany, ale o existujúcu realitu, nad ktorou nemožno pri takomto zákone zažmúriť oči, pretože v praxi, a to nielen nemožno zažmúriť oči kvôli kráse legislatívnej čistoty, to bude spôsobovať rôzne nejasnosti, napr. v § 1 - predmet zákona. Tento zákon ustanovuje prechod pôsobnosti z ministerstiev, z krajských úradov a okresných úradov na obce a na samosprávne kraje. Vážení, pojem "samosprávne kraje" je pojem, ktorý zaviedol zákon, ale ústavný pojem je "vyššie územné celky". Preto aj legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady jasne dáva pripomienku, že tam treba doplniť "vyššie územné celky, ktorými sú samosprávne kraje". Vážení, presnosť musí byť. A ďalej sa tam hovorí, že tento zákon upravuje rozsah a spôsob pri prechode kompetencií, akým spôsobom prechádzajú. Vážení, ukážte mi ustanovenie, ktoré rieši spôsob prechodu kompetencie. Ja som ho nenašla v tomto zákone. Ja ako ministerka spravodlivosti som ešte riešila spôsob prechodu kompetencie zo súdov na advokácie, ale to sú zložité procesy. To sú otázky súpisu spisov, odovzdania spisov, prebratia spisov, to sú vážne otázky. Tuto nič nie je. Tu je riešený len, ako prejdú pracovníci a ich pracovnoprávne vzťahy, ale spôsob prechodu pôsobností, t. j. kompetencie v tomto zákone, nie je vôbec riešený. Tak ako môže § 1 hovoriť, čo je predmetom úpravy zákona. A na druhej strane sú v niektorých častiach, napr. v odvetví školstva riešené v tomto zákone kompetencie orgánov štátnej správy. Ale predmet zákona nevymedzuje, že aj toto je riešené a podobne. Čiže tu je toľko nejasností, ktoré podľa mňa bude treba jednoznačne napraviť. A poslanci Hnutia za demokratické Slovensko vo výboroch na tieto otázky poukazovali, pretože skutočne máme jednoznačne a neodškriepiteľne zámer podporiť prechod kompetencií na samosprávu. Ovšem tento prechod nemôže byť takto nejasne vydefinovaný, inak by spôsobil v praxi chaos a problémy. Vážení, legislatíva totiž nie je beletria, v ktorej vzhľadom na pestrosť textu sa môžu pre tú istú vec alebo ten istý jav používať synonymá a homonymá. Tu ide o terminologickú presnosť, kde rozhoduje nielen slovosled, ale aj nesprávne použitá spojka môže mať iný význam, ako bol zámer zákonodarcu. Ba dokonca by som vám mohla uviesť príklady, kde nesprávne uplatnená čiarka vo vete môže mať pre prax dôsledky a nejasnosti. Preto nemôžem v tejto súvislosti opätovne nevysloviť počudovanie hlavne podpredsedovi vlády, ktorý je aj predsedom Legislatívnej rady, že takto legislatívne zle spracovaný návrh mohol vôbec prejsť Legislatívnou radou a byť postúpený na ďalšie rokovanie.
Ešte k tomu, že prešlo to vôbec Legislatívnou radou, chcem doplniť informáciu, že ešte v júli tohto roku podpredseda Legislatívnej rady pán Dr. Ladislav Scholcz sa pre tlač vyjadril: "Zákon nie je kvalitne spracovaný. Vážnym nedostatkom je chýbajúce vyčíslenie finančných dosahov na štátny rozpočet a rozpočet obcí." Je to citát z Pravdy 12. júla 2001. V júli takto vážne nedostatky mal a bleskovo sa dostal do parlamentu. A musím konštatovať spoločne s názorom podpredsedu Legislatívnej rady, že skutočne predložený legislatívny návrh nie je kvalitne spracovaný.
Týmto, samozrejme, nechcem prišívať Legislatívnej rade zodpovednosť aj za obsahové nedostatky, na ktoré sme už v prvom čítaní poukázali a, musím povedať, nielen v prvom čítaní, lebo na viaceré nedostatky, ktoré sa v zákone vyskytujú, sme poukazovali v tlači, v televíznych diskusiách, v rozhlasových diskusiách a dneska na tieto nedostatky poukazuje kvalifikovaný názor právnikov Kancelárie Národnej rady, ako i samotné stanovisko ZMOS-u.
Uvediem len jeden nedostatok, vypuklý. Ide o nedostatok špecifikovania, ktorá prenesená kompetencia bude mať charakter originálnej samosprávy a ktorá bude mať charakter presunu štátnej správy. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, to nie je otázka teoretická, toto je veľmi vážna otázka s dopadom na občanom a na prax. Keď som sa to snažila v relácii Sito vysvetliť, aby sa to aj široká verejnosť dozvedela, tak som bola zahriaknutá svojimi spoludiskutujúcimi, že to je problém nejaký odťažitý, tomu občania nerozumejú, to nie je vážna vec. A dnes ako bumerang táto nedoriešená otázka sa nám vracia. Má to veľmi vážne dopady. Má to dopady nielen na finančnú otázku, pretože iný bude systém financovania pri prenesenom výkone štátnej správy na obce a iný bude systém financovania na originálnu pôsobnosť obcí. Ale toto bude mať dopad aj na právne postavenie občanov, pretože iné bude ich postavenie v prípade, keď budú tieto orgány vydávať rozhodnutia o ich záležitostiach, o ich veciach.
Národné stredisko pre ľudské práva ešte v januári tohto roku vzhľadom na to, že ide o dopady na postavenie občanov, teda na ich ľudské práva, brániť sa a domáhať sa zákonnosti, zorganizovalo konferenciu na túto tému s vážnymi upozorneniami ako výsledkom konferencie a s návrhmi na urýchlené opatrenie. Národné stredisko pre ľudské práva uskutočnilo tlačovú konferenciu. A aký bol výsledok? Absolútna blokáda záverov tejto konferencie v tlači. Jediný denník Nový Deň doniesol kratučkú informáciu. Výsledok? Občania nemajú žiadnu informáciu, čo bude prípadný presun tej-ktorej kompetencie z orgánov štátnej správy na samosprávu, a to ako originálna samospráva alebo ako prenesený výkon štátnej správy, pre nich znamenať.
A v tejto súvislosti chcem upozorniť na jeden lapsus parlamentu, ktorý je výsmech demokracie a vôbec rešpektovania a záujmu o ľudské práva. Tento legislatívny návrh bol daný na prerokovanie všetkým výborom, samozrejme, bez výboru imunitného a pre stret záujmov, ktoré nedostávajú materiál, s výnimkou výboru pre ľudské práva a národnosti. Vážení, o tomto zákone, ktorý sa výslovne týka právneho postavenia občanov, ich práv, tento parlament rozhodol, že ho nebude prerokúvať výbor, ktorý osobitným spôsobom má kompetenciu a povinnosť dbať pri všetkých zákonoch, aký budú mať dopad na práva občanov, na ich ľudské práva garantované ústavou. Vážení, nemôžem to inak nazvať ako jednoznačným výsmechom rozhodnutia tohto parlamentu, výsmechom jeho ochoty, jeho záujmu starať sa o práva našich občanov, a to v tej súvislosti, že od začiatku prípravy reformy sa vehementne deklarovalo, aký záujem je práve priblížiť rozhodovanie občanov, aby boli ich práva garantované, ako sa mimovládne organizácie zasadzovali a deklarovali, že chcú skutočnú reformu, aby boli práva občanov garantované. Príde zákon, základný zákon reformy do parlamentu, kompetenčný zákon, a tento parlament ho nerozhodne, teda vládna koalícia, pretože ja som chcela tento návrh dať a predseda výboru mi povedal, to je zbytočné, aj tak nebudeme uznášaniaschopní a podobne. Nejdem tieto pletky rozvádzať, ale jednoznačný fakt uvádzam: Výbor pre ľudské práva tento legislatívny návrh nemal možnosť prerokovať.
A ja vám poviem, že sú tu vážne otázky. Napr. z hľadiska ľudských práv nie je doriešená systémová súvislosť na Občianskosúdny poriadok, konkrétne § 250a. Ďalej, nie je doriešená systémová súvislosť na zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Ďalej, nie je doriešená otázka, či posun z okresného úradu na vyšší územný celok je vlastne priblíženie rozhodovania vecí občanov občanom alebo v rámci systémových súvislostí jednotlivých opravných prostriedkov, keď sa dostane rozhodnutie až na ministerstvo, či je to domyslené alebo nie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mám k predsedajúcemu otázku, pretože idem dokumentovať práve tie ľudské práva občanov, či budeme rokovať po 12.00 hodine alebo prerušíme rokovanie a budeme pokračovať poobede, pretože nepovažujem za účelné tú časť, ktorú budem teraz za klub, za Hnutie za demokratické Slovensko prednášať s citovaním ustanovení, začať, pretože poobede vzhľadom na zrozumiteľnosť argumentov, ktoré budem uvádzať, budem musieť poobede aj tak príslušné ustanovenia zákonov citovať znovu. Preto sa pýtam predsedajúceho, ako rozhodne.