B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Oberhauser, netelefonujte v rokovacej sále.

P. Kačic, poslanec: Môžete novelizovať zákon koľko chcete, ale, žiaľ, robiť to neviete. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Pittner ako jediný s faktickou poznámkou. Neskôr ako vždy pán poslanec Hofbauer je posledný. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Pittner, máte slovo.

L. Pittner, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, chápem vás ako opozičného poslanca, že nenájdete jednej suchej nitky na práci rezortu, ale na druhej strane, žiaľbohu, musím konštatovať, že ani v jednom prípade nemáte pravdu, pretože ak hovoríte, že odišlo dve tisíc policajtov z tých a oných dôvodov, práve v roku 2000 po prvýkrát od roku 1989 odišlo len niečo cez 500 policajtov. A pokiaľ ide o vaše výčitky voči tomu, že sa nekoná proti organizovanému zločinu, výpalníctvu a tak ďalej, vzhľadom na dve minúty, ktoré mám k dispozícii, pozrite si, prosím vás, správu, ktorú ste dostali vždy za každý rok a tam uvidíte, že hovoríte nezmysly. A pokiaľ ide o výčitky, že sa v štatistikách manipuluje, veď vy sám dobre viete, že za vášho pôsobenia, keďže som tu dostal raz otázku na interpeláciu, bolo preukázané, že ste vykazovali činnosť pre mŕtve osoby, jednoducho pre zomretých ste vykazovali, aby ste mali objasnenosť v štatistike, výkaz trestnej činnosti, že ju spáchali mŕtvi. O čom tu hovoríte. A pokiaľ ide o celkovú personálnu prácu, ja sa nazdávam a domnievam, že proces, ktorý nikdy nebude úplne ukončený a je len na veci, ktorú jednoducho musí mať na starosti vedenie rezortu, aby v tomto konalo tak i ďalej, ako sa konalo doteraz.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán predsedajúci, nehlásim sa po termíne, takže vaša poznámka bola zbytočná, aj keď teraz som sa prihlásil trošku oneskorene, to je pravda. V plnom rozsahu sa podpisujem pod to, čo uviedol pán poslanec Kačic, pretože naprostú väčšinu toho môžem potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti, ktorá nie je veľmi slávna. Pritom by som neobviňoval samotných policajtov z nedostatkov, ktoré sa vyskytujú, pretože za veľké množstvo týchto nedostatkov, ktoré ľudia poukazujú, nezriedka sa skrýva katastrofálne technické vybavenie, ktorým Policajný zbor disponuje. Viac razy som tu upozornil napríklad na konkrétnu skutočnosť: Policajný okrsok v Karlovej Vsi sídli v drevenej búde, ktorá bola zariadením staveniska pred 20 rokmi, keď sa Karlova Ves ako sídlisko budovala. Už dávno mala byť zbúraná, dávno malo byť postavené sídlo policajného okrsku. Projekty nato sú hotové vari štyri roky, nespravilo sa však nič a policajti sídlia v tejto vlhkej a hnijúcej búde, v ktorej odpadáva strop a hnijú steny. Skôr by im bolo treba poďakovať, že tam vôbec sú ochotní robiť. Keď som na jar oznamoval trestnú činnosť zlodejov v záhradkárskej kolónii, kde vlastním záhradku, tak vysvetlenie bolo také, že policajti sa tam nemôžu dostaviť, lebo z dvoch automobilov bol jeden nepojazdný a druhý je na výjazde, kde je hlásená vražda, takže tá je uprednostnená pred lúpežami, ktoré som nahlasoval ja. Stav v Policajnom zbore, domnievam sa, že je v značnej miere zapríčinený aj tým, že tie finančné prostriedky, ktoré tam sú, sa orientujú úplne inde, a to na likvidáciu politických protivníkov, a nie na boj s kriminalitou skutočnou. (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kačic, môžete reagovať, nech sa páči.

P. Kačic, poslanec: Pán poslanec Pittner, nie 2000 od nástupu vás do vlády od roku 1998 odišlo policajtov, ale už cez 3000 policajtov odišlo, a ak hovoríte, že všetko je také krásne a perfektné a že všetko ide, tak potom, čo poviete na cirkus Šátek - Kvasnica a generálny prokurátor pán Hanzel, na tejto kauze sa zabáva celá slovenská spoločnosť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, kto sa ešte hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpil len pán poslanec Kačic ako opozičný politik, samozrejme, kritizoval politické vedenie ministerstva, to beriem ako obvyklú opozičnú rétoriku, nesúhlasím s tým, čo ste povedali, pán poslanec Kačic, pretože je to v rozpore s faktmi, ale čo by som chcel prízvukovať, aj keď ste k zákonu nehovorili, takže v podstate to je meritum veci, ktoré prerokúvame, ale chcem sa predsa len zastať policajtov, jednoducho si nezaslúžia takú kritiku, akej ste ich podrobili, pretože sú za nimi výsledky, sú za nimi dobré výsledky a množstvo dobrých výsledkov a jednoducho si tú kritiku nezaslúžia, ak chcete kritizovať, orientujte, prosím, radšej kritiku na svojich politických súperov, to je normálne, bežné a je to aj poctivejšie z vašej strany. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? V rozprave nie, nech sa páči. Pristúpime k hlasovaniu.

J. Langoš, poslanec: Pán predsedajúci, poslanci v rozprave sa nijakým spôsobom nedotkli ani legislatívnej, ani vecnej stránky vládneho návrhu, neodznel žiaden pozmeňujúci návrh ani návrh, o ktorom by sme mali hlasovať, preto ako spravodajca odporúčam prijať uznesenie, aby Národná rada prijala návrh, že predmetný vládny návrh prerokuje v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať o návrhu pána spravodajcu, aby Národná rada prerokovala predmetný návrh v druhom čítaní. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Prezentácia.

(Hlasovanie.) Prítomných je 71 poslancov. Vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána spravodajcu, aby sme predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní. Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu. Ešte raz, prezentujme sa a hlasujme a o tomto návrhu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas, nie je, dobre v poriadku, takže ešte raz, pán spravodajca, uveďte návrh, budeme hlasovať, a keď nás nebude dosť, tak, samozrejme, bude 15-minútová prestávka.

Nech sa páči.

J. Langoš, poslanec: Pán predsedajúci, navrhujem hlasovať o tom, aby Národná rada rozhodla tento vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu. Prezentácia.

(Hlasovanie.) Prítomných je 79 poslancov, za 79.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Nech sa páči druhé hlasovanie.

J. Langoš, poslanec: Pán predsedajúci, navrhujem prideliť tento vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru a výboru pre ľudské práva a národnosti. Súčasne odporúčam tento vládny návrh prerokovať v druhom čítaní vo výboroch vrátane gestorského výboru do 17. októbra tohto roka. Prosím, nechajte hlasovať o tomto návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Prezentácia.

(Hlasovanie.) Prítomných je 92 poslancov, za 91, zdržal sa 1. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborov na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujeme aj pánovi navrhovateľovi, aj pánovi spravodajcovi a zároveň podávam návrh, aby Národná rada rokovala bez hlasovania dnes do 18.00 hodiny a od 18.00 hodiny začala hlasovať o návrhoch, ktoré do tej doby stihneme prerokovať. Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu. Prezentácia. Pán poslanec Orava, netelefonujte v rokovacej sále.

(Hlasovanie.) Prítomných je 76 poslancov, za 75, proti 1. Tento návrh sme schválili.

Teraz pristúpime

k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1104, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1218. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Ištván Harna. Pán minister, máte slovo.

I. Harna, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám materiál, návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja v zmysle legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, ak dovolíte. Vážení páni poslanci, upozorňujem vás, aby ste nerušili pána ministra. Nech sa páči, môžete pokračovať.

I. Harna, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Podpora regionálneho rozvoja je v Európskej únii považovaná za jeden z kľúčových prvkov politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Strategickým cieľom v oblasti regionálneho rozvoja je trvalé odstraňovanie príčin hospodárskych a sociálnych rozdielov vo vývine jednotlivých regiónov a napomáhanie pri vyrovnávaní rozdielov sociálno-ekonomickej úrovne regiónov a v životnej úrovni ich obyvateľov. Táto snaha by mala vyústiť do eliminovania výrazných rozdielov medzi regiónmi, podporiť rovnosť šancí regiónov a plnohodnotné využívanie ich hospodárskeho, prírodného, kultúrneho a demografického potenciálu.

Návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja ustanovuje podmienky podpory regionálneho rozvoja, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a územnej samosprávy pri tejto podpore. Predložený návrh zákona zohľadňuje základné princípy regionálnej politiky uplatňované v Európskej únii. Ide o princípy programovania, partnerstva, koncentrácie prostriedkov a doplnkovosti poskytovanej pomoci. V súlade s uvedenými princípmi legislatívna úprava tejto oblasti bude založená na sústredení prostriedkov na problémové regióny prostredníctvom viacročných programov, pričom dôraz bude postupne kladený na decentralizáciu v rozhodovaní a prijímaní zodpovednosti vrátane spolufinancovania a na spoluprácu jednotlivých subjektov pôsobiacich v oblasti regionálneho rozvoja. Podpora regionálneho rozvoja bude zameraná najmä na hospodársky slabé regióny, ktoré vykazujú podstatne nižšiu úroveň rozvoja, ako je priemerná úroveň v Slovenskej republike a štrukturálne postihnuté regióny, v ktorých sa sústreďujú negatívne prejavy štrukturálnych zmien.

Podpora regionálneho rozvoja sa realizuje v súlade s princípom programovania na základe nasledovných dokumentov: je to Národný plán regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, sú to regionálne operačné programy, sektorové operačné programy, programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov a program rozvoja obcí. Návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, zároveň do návrhu zákona boli zapracované pripomienky Európskej komisie a taktiež bol zosúladený so zákonmi týkajúcimi sa reformy verejnej správy.

Návrh zákona bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky dňa 26. 6. tohto roka a dňa 11. 7. tohto roka bol schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky uznesením č. 640 z tohto roka. Prijatie zákona o podpore regionálneho rozvoja bude mať priaznivý vplyv na tvorbu pracovných miest a zvýšenie zamestnanosti najmä v hospodársky slabých a štrukturálne postihnutých regiónoch Slovenskej republiky. Keďže jedným z hlavných cieľov základných dokumentov podpory regionálneho rozvoja je rozvoj zamestnanosti. Jeho schválenie bude dobrým signálom aj pre Európsku úniu ako splnenie ďalšej podmienky na integračné napredovanie Slovenskej republiky.

Prosím, panie poslankyne a páni poslanci, o podporu predloženého návrhu zákona, aby ste ho odporučili do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto návrhu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu pánovi poslancovi Viliamovi Sopkovi.

Nech sa páči.

V. Sopko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada. Dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady ako spravodajca vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja. Za spravodajcu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený 25. júla 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. To znamená, že bolo splnené doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania. Ako spravodajca Národnej rady k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zákon je spoločensky veľmi potrebný, pretože treba vytvoriť právne prostredie na realizáciu regionálnej politiky. Je otázne, či predložený návrh tento právny rámec vytvára. To posúdime spoločne v rozprave k tomuto návrhu. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého čítania a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu.

Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vrátane gestorského výboru do 17. októbra 2001.

Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte k tomuto bodu rokovania rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi, otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku, a to od pána poslanca Sopka, ktorý ide vystupovať v rozprave.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

V. Sopko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia poslanci, zákon, ktorý má vytvoriť právne prostredie na realizáciu regionálnej politiky v Slovenskej republike je veľmi, veľmi potrebný. Viac ako päť rokov intenzívne diskutujeme o tom, že treba vytvoriť právny základ na realizáciu účinnej štátnej regionálnej politiky. Štátna regionálna politika by mala vytvárať sociálno-ekonomickú dimenziu, ktorá by rešpektovala objektívnosť príčin spôsobujúcich rozdielne pomery v životnej úrovni obyvateľov v jednotlivých častiach Slovenskej republiky, ale súčasne by mala pomáhať ich eliminovať.

Vláda Slovenskej republiky je vládou pre celé územie Slovenskej republiky. A práve preto jej štátny rozpočet je napätý a preukazuje veľký rozdiel v potrebách a zdrojoch. Malo by byť rozdeľovanie zdrojov do samosprávnych krajov systémovo. Nemali by sme podceňovať výrazné rozdiely v životných podmienkach obyvateľstva. Ľahostajnosť vlády Slovenskej republiky k nárastu disparít v rozvoji krajov znepokojuje predovšetkým nás, ktorí žijeme v okresoch s prívlastkom zaostávajúce územia.

Vláda Slovenskej republiky tento problém nedoceňuje, čím sa neplní programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti. Práve dnes, keď prerokúvame zákon o podpore regionálneho rozvoja, chcem zvýrazniť nelichotivý údaj, že Slovenská republika sa zaraďuje ku krajinám s najvýraznejšími rozdielmi v úrovni rozvinutosti regiónov. Ukazovatele sú alarmujúce. Disparity hrozivo narastajú, regionálne rozdiely pociťujú predovšetkým občania v životnej úrovni. Na hodnotenie vyspelosti či zaostalosti regiónov v rámci Európskej únie je celý rad ukazovateľov. Napríklad podiel regiónov na tvorbe hrubého domáceho produktu, odchýlka regiónu od priemernej miery nezamestnanosti, podiel celkového investovaného kapitálu v Slovenskej republike, priemerné zárobky, peňažné príjmy na jedného obyvateľa, celkový objem vyprodukovaného zisku v priemysle a podobne. Z týchto ukazovateľov, ktoré vyhodnocujeme a poznáme aj v Slovenskej republike, je zrejmý súčasný stav. Ale mali by sme poznať aj základné príčiny narastania rozdielov vo vyspelosti jednotlivých krajov. Dovolím si tvrdiť, že nielen neutešený stav, ale aj príčiny sú všeobecne známe. Trh alebo trhový mechanizmus či trhové prostredie nemajú v sebe zabudované mechanizmy na docielenie sociálnej spravodlivosti a kvality života. Preto transformačný proces z centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku bez určitých korekcií zákonite vedie k regionálnym disparitám. A to sa udialo aj na Slovensku. Štátna regionálna politika aj napriek schválenej vládnej koncepcii z pohľadu konkrétneho výkonu úplne absentuje a, žiaľ, nevytvára sociálnu ekonomickú dimenziu, ktorá rešpektuje objektívnosť príčin spôsobujúcich rozdielne pomery v životnej úrovni obyvateľov, ale predovšetkým takej, ktorá by pomáhala tieto rozdiely eliminovať. Jednotná štartovacia čiara bude chýbať aj v nastávajúcom období pôsobenia volených orgánov samosprávnych krajov.

Ani schválenie tohto zákona nič neznamená na samotnej podstate, že vláde Slovenskej republiky sa nedarí plniť programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti. Ja ho budem citovať: "Vláda Slovenskej republiky bude venovať intenzívnu pozornosť politike regionálneho rozvoja, vytváraniu a uplatňovaniu koordinovaných štrukturálnych nástrojov s cieľom zastaviť a postupne zmierniť veľké sociálno-ekonomické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenskej republiky." Ďalej. "Vláda Slovenskej republiky pripraví koncepciu regionálnej politiky, ktorá vymedzí typ regionálnej politiky, ciele, nástroje, územné jednotky a inštitucionálny rámec." Tak znie citát z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Ak mám byť objektívny, musím pripustiť, že časť z takto definovaného programu bezprostredne súvisí s koncepciou reformy verejnej správy, ktorá sa v súčasnosti napĺňa schvaľovaním súvisiacich legislatívnych predlôh. Ale značná časť zaostáva úplne z iných dôvodov. Iné dôvody vidím aj v tom, že sme sa odklonili od pôvodného legislatívneho zámeru zákona o regionálnom rozvoji aj od cieľov a skĺzli sme do inej roviny. Zákon o podpore regionálneho rozvoja nenapĺňa časť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky tým, že nevytvára štrukturálne nástroje, nevytvára ani ciele na zmiernenie sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi v Slovenskej republike. Zákon je opodstatnený a potrebný v tom zmysle, že treba vytvoriť právne prostredie na realizáciu regionálnej politiky. Ale tento vládny návrh nevytvára na to právny základ a rieši len veľmi malú časť problémov regionálnej politiky. Opätovne zopakujem, že v podobe, v akej je predložený na rokovanie Národnej rady, je len naplnením požiadavky Európskej únie, ktorá požadovala vytvoriť v Slovenskej republike legislatívny rámec na využívanie prostriedkov z fondov Európskej únie, ale nevytvára podmienky na priamu účasť obcí a vyšších územných celkov na regionálnom rozvoji. Tento vládny návrh zákona nesie znaky neochoty centrálnych orgánov štátnej správy posunúť kompetencie na samosprávu. Vynára sa otázka, a ja ju adresujem pánovi ministrovi Harnovi, prečo predkladateľ pristúpil k zmene názvu zákona namiesto toho, aby návrh zosúladil s legislatívnym zámerom, ktorý veľmi jasne formuloval ciele, úlohy a princípy regionálneho rozvoja. Je to zásadná vec, ak pod tlakom pripomienok a v dôsledku neochoty iných rezortov predkladateľ pristúpi nielen k zmene názvu, ale skĺzne do celkom inej roviny. Som presvedčený, že vhodné aj správne bolo postupovať podľa pôvodného legislatívneho zámeru, ktorý bol dobrý, pretože naďalej platí základná idea, tú treba zdôrazňovať, že regionálny rozvoj je predovšetkým o vytváraní rovnovážneho harmonického vývoja celej spoločnosti v krajinnom prostredí. V úvodnej správe je tvrdenie, že zákon bude mať minimálne nároky na štátny rozpočet. Mne je, naopak, úplne samozrejmé, že aplikácia takéhoto zákona musí mať značné nároky a významný vplyv na zostavovanie štátneho rozpočtu. Druhá časť zákona by mala hovoriť teda nie o podpore regionálneho rozvoja, ale o regionálnom rozvoji, o nástrojoch jeho usmerňovania. V návrhu je neprijateľné zvýraznenie postavenia ministerstva na úkor orgánov územnej samosprávy, vyšších územných celkoch a obcí.

Tretia časť zákona je podľa môjho názoru absolútne neakceptovateľná. Návrh na vytváranie regionálnych a národných riadiacich a monitorovacích výborov je pre mňa takmer nepochopiteľný. Tieto úlohy musia plniť ministerstvá a samospráva v rámci svojej organizačnej štruktúry a kompetencií. Už súčasný stav, keď existujú krajské rozvojové agentúry, naznačuje tendencie zbyrokratizovať inštitúcie a nástroje regionálneho rozvoja. Takže treba naozaj zvážiť, či návrh zákona v takejto forme, v takejto podobe nevrátiť vláde Slovenskej republiky na zásadné prepracovanie. Celkom na záver chcem opätovne zvýrazniť, aby sme regionálnu dimenziu prebiehajúceho transformačného procesu naďalej neprehliadali. Monitorovanie úrovne súčasných krajov vyznieva alarmujúco a malo by byť pre nás výzvou pre všetkých. Vláda Slovenskej republiky nemôže v tejto oblasti stagnovať a, žiaľ, tento zákon nie je krokom dopredu. Svoju slabosť, bezmocnosť a vlastné nedostatky sme doteraz skrývali za argument, že v Slovenskej republike nemáme zriadené vyššie územné celky a zvolené ich samosprávne orgány. Ale nie je to v tom, pretože vláda Slovenskej republiky mohla a môže ovplyvňovať rozvoj regiónov aj v rámci súčasných správnych krajov. Treba len chcieť zvládnuť zložitosti a náročnosť regionálnej politiky. V krajinách vyspelého sveta na takýto priestorový vývoj, aký zaznamenávame v Slovenskej republike, vlády reagujú inak. Účinnou štátnou cieľavedomou regionálnou hospodárskou politikou a účinnými nástrojmi vstupujú do procesu alokácie ekonomických aktivít. Tento zákon nám neprinesie túžobne očakávané zmeny. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Sopko, výnimočne s vami súhlasím, že tento zákon treba vrátiť na dopracovanie, a to prinajmenšom z dvoch dôvodov. Po prvé, zhruba pred pol až trištvrte rokom sme prerokúvali Národný plán zamestnanosti v Slovenskej republike, ktorý absolútne nie je koordinovaný s týmto návrhom zákona o podpore regionálneho rozvoja. Čiže minimálne táto koordinácia chýba a bolo by treba povedať, ak budeme podporovať tento návrh zákona, aké to bude mať dopady na zamestnanosť alebo nezamestnanosť. A som rada, že prišla pani ministerka Schmögnerová, pretože zároveň chcem povedať, že v súvislosti s takzvaným kompetenčným zákonom a s novelou zákona o rozpočtových pravidlách som upozorňovala nato, že chýba právny predpis, ktorý hovorí o horizontálnom vyrovnávaní medzi jednotlivými vyššími územnými celkami, čiže aj medzi regiónmi. To je presne to, o čom hovoríte aj vy pán poslanec Sopko, že nie je jasné, akým spôsobom budú tieto slabšie regióny podporované, a to nielen v zmysle tohto návrhu zákona, ktorý predkladá pán minister Harna, ale v celom systéme, či už daňovom, či už dotačnom, či už zo štrukturálnych fondov Európskej únie, takže ja som tiež zato, aby sa tento návrh zákona vrátil na dopracovanie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gajdoš.

J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Návrh tohto zákona o podpore regionálneho rozvoja len dopĺňa nekompetenčnosť zákonov, ktoré boli predložené v rámci reformy verejnej správy, a to hlavne kompetenčného zákona a novely zákona o rozpočtových pravidlách, ktoré jednoznačne v sebe majú zakomponované antireformné princípy. Na jednej strane aj z tohto zákona je evidentné, že vláda Mikuláša Dzurindu slovne deklaruje ochotu reformovať verejnú správu, ale v skutočnosti aj cez legislatívu robí všetko pre to, aby tá reforma nebola vydarená. Tento návrh zákona v sebe obsahuje posilnenie byrokratických štruktúr, ktoré budú síce kontrolovať finančné toky, alebo príliv finančných zdrojov z Európskej únie, ale absolútne neobsahuje nástroje na podporu rozvoja regiónov. To v tomto zákone absolútne pauzíruje. Nárast byrokracie nepomôže riešiť boľačky regiónov. Nepomôže rozvíjať zamestnanosť, nepomôže upokojovať a riešiť sociálnu nedostatočnosť v regiónoch. Takže si myslím, že si vláda urobí len ďalšiu čiarku do legislatívneho plánu, ale ako hovoria bratia Česi skutek utek. Pán minister, je mi ľúto, že práve vy ste sa stali predkladateľom tohto zákona, ale nemôžem sa k nemu ináč vyjadriť. (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Hofbauer ako jediný, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci, pri prvom čítaní tohto návrhu zákona, tlač 1104, chýba mi základná informácia zo strany predkladateľa, či sa ruší zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, alebo či sa zachováva zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Ak sa ruší, tak to tam treba jednoznačne napísať. Ak sa zachováva, tak treba zdôvodniť, načo sa prijímal tento zákon. Pretože z toho materiálu, ktorý je predložený na prerokúvanie Národnej rade Slovenskej republiky, sa iba potvrdzuje známa skutočnosť, že ak sa voľačo nedarí, tak sa nato prijme zákon, a ak vo voľajakej oblasti prevláda bezradnosť, tak sa nato zriadi výbor. Presne tieto dva kroky sú obsiahnuté v tlači 1104, ktorú tu prerokúvame v prvom čítaní. A to je súčasne aj dokumentom toho, že vláda ani to nevie a aj je bezradná. Tak sa prijme zákon v domnienke, že čosi sa udeje. Nuž neudeje sa nič. A pokiaľ sa udeje, tak jedine to negatívne. Prečo? Tento návrh zákona, tak ako tu spomenuli už aj moji predrečníci vrátane pána poslanca Sopka, v podstate iba dokumentuje snahu ministerstva upevniť a podržať si byrokratickú pozíciu vlastného rozhodovania, a to v štádiu súbežného úsilia o decentralizáciu štátnej správy a územnej samosprávy. Tvrdenie, že sa nezvýšia náklady, personálne nároky a finančné požiadavky na štátny rozpočet, sú, samozrejme, nepravdivé. Pýtam sa, načo sa zriaďuje implementačná agentúra pre regionálny rozvoj. Veď takýto inštitút stačí jeden pre celý štát v rámci príslušného ministerstva. Netreba zriaďovať novú inštitúciu. Národný monitorovací výbor, ďalšia nová inštitúcia, regionálne monitorovacie výbory, ďalšie série nových inštitúcií. To je len nárast byrokracie, nárast počtu úradníkov, a to za stavu, že títo ani krížom slamky nemôžu spraviť a ani neurobia, pretože regionálny rozvoj závisí od čohosi úplne iného ako od toho, či sa prijme zákon, implementačná agentúra, národný monitorovací výbor alebo regionálne monitorovacie výbory. To od toho vôbec nezávisí, a viete to dobre, pretože rozvoj regiónov Slovenskej republiky a ktoréhokoľvek iného štátu sa motivuje ekonomickými pákami, a to predovšetkým je prehľadným a stabilným podnikateľským a finančným prostredím. Ani jeden z týchto aspektov v súčasnosti neexistuje, pretože obrovské záplavy noviel zákonov zneisťujú podnikateľov jestvujúcich, spochybňujú úsilie podnikateľom nádejným a doslova pôsobia odstrašujúco pre zahraničných podnikateľov, pretože v tejto džungli zákonov a noviel zákonov sa už nevyzná absolútne nikto. Viete o tom dobre, že je tomu tak. Vyrovnávanie jednotlivých teritórií štátu? Na tieto účely predsa slúži intervenčná politika štátu do cieľových oblastí a cieľových sfér. My tu prijímame hŕby všelijakých materiálov, pán minister Harach tu predkladá rozvoj vedy a techniky, cestovného ruchu a ja neviem čoho všetkého možného, ale to je presne také isté ako plieskanie handrou do kaluže vody. Zriaďovanie ďalších inštitútov bez konkrétneho vecného dosahu. Takže vážení prítomní, tlač číslo 1104 dokumentuje iba ekonomickú, hospodársku, finančnú a rozvojovú bezradnosť vlády a nakoľko prevláda stav bezradnosti, tak sa nato prijme zákon a budeme sa tváriť, že všetko je vyriešené. Nie je vyriešené nič. Prihováram sa takisto, aby tento zbytočný dokument sme vôbec ani neposúvali do ďalšieho čítania, pretože nedomnievam sa na rozdiel od názoru viacerých z vás, že sa dá nejakým spôsobom vylepšiť. Nedá sa vylepšiť! Čo na tom chcete vylepšovať? Na tom nie je čo vylepšiť. Takže odporúčam do druhého čítania ho neposunúť. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave?

Nech sa páči, pán minister.

I. Harna, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem pekne za slovo. Odzneli tu veľmi vážne slová kritiky na predložený návrh zákona aj z úst pána spoločného spravodajcu, pokúsim sa nato odpovedať. Začal by som s tým, čo tu odznelo, že sa počas prípravy tohto zákona zmenila koncepcia a že mal byť prijatý zákon o regionálnom rozvoji a zákon sa zmenil na zákon o podpore regionálneho rozvoja. Mám nato nasledovné vysvetlenie. Aj v okolitých krajinách, napríklad v Českej republike, bol prijatý zákon o podpore regionálneho rozvoja. Tak ako nie je možné prijať zákon o národohospodárskom rozvoji, pretože proces ekonomického rozvoja nie je možné zakotviť do zákona, podobne nie je možné zakotviť do zákona ani regionálny rozvoj. Regionálny rozvoj nie je ničím iným ako ekonomickou činnosťou, ktorá sa realizuje v regióne a každá ekonomická činnosť, ktorá sa realizuje v tomto štáte, sa zároveň realizuje aj v regióne. Teda prijímať zákon o regionálnom rozvoji by bolo to, ako keby sme prijímali zákon o národohospodárskom rozvoji, čo je nezmysel.

Pán spoločný spravodajca hovoril, že nie sú definované ciele. Ciele sú definované v tomto zákone, pretože je povedané, že cieľom tohto zákona je prispieť k tomu, aby sa odstraňovali regionálne rozdiely. Čo sa týka definovania konkrétnych cieľov, to nie je vec zákona, ale to je vec národného plánu regionálneho rozvoja, ktorý bol schválený vo vláde. Tento plán definuje strategické aj štrukturálne ciele a definuje zároveň aj priority. Čiže žiadať, aby v zákone boli zakotvené nejaké konkrétne ciele, je absurdné. V zákone môžu byť definované tie ciele, ktoré v tom zákone sú. To znamená, odstraňovať regionálne rozdiely a odstraňovať štrukturálne rozdiely medzi jednotlivými regiónmi.

Problematika kompetencií v regionálnom rozvoji. V koncepcii reformy verejnej správy sa zakotvilo, že kompetencie za rozvoj regiónov prejdú na regionálne samosprávy a nebudú úlohou centra, nie sme v centrálne plánovanej ekonomike, ale v trhovej ekonomike. V centrálne plánovanej ekonomike to bolo jednoduché. Na úrovni ústredného výboru strany a na úrovni plánovacej komisie a jednotlivých ministerstiev sa stanovili ciele, povedalo sa, kde, v ktorom regióne, aké investície sa uskutočnia a priradili k tomu balík peňazí a potom sa to malo realizovať. Hospodársky rozvoj u nás realizujú hospodárske, teda obchodné spoločnosti, realizujú podnikateľské subjekty, ktoré nie je možné dirigovať z centrálnej úrovne.

Daňové nástroje nie sú problematikou, pán poslanec, tohto zákona. Daňové zákony riešia špeciálne daňové zákony, nie tento zákon. A tie zákony sa aj prijímajú, ktoré vytvárajú podnikateľské prostredie a podporujú investovanie aj do zaostalých regiónov.

Čo sa týka kapacít alebo byrokratických orgánov podľa vášho vystúpenia, aj vystúpenia pána poslanca Hofbauera. Prosím vás pekne, Európska komisia kritizuje štáty, ktoré sa chystajú do Európskej únie, že nemajú vytvorené dostatočné administratívne kapacity na absorbovanie pomoci z predvstupových fondov. Národný plán regionálneho rozvoja, ktorý definuje ciele a definuje aj priority, ktoré by sme mali v oblasti regionálneho rozvoja realizovať, bol schválený vládou. Ten definuje tieto ciele a aj priority. Súčasťou Národného plánu regionálneho rozvoja boli sektorové operačné programy, je vypracovaných sedem sektorových operačných programov, medzi nimi rozvoj ľudských zdrojov, rozvoj priemyslu, rozvoj pôdohospodárstva, rozvoj dopravy a spojov, rozvoj cestovného ruchu, rozvoj životného prostredia, rozvoj bývania a súčasťou Národného plánu regionálneho rozvoja sú aj regionálne operačné programy, ktoré sú vypracované na úrovni NUTS 2, to znamená Slovensko východ, Slovensko severozápad, Slovensko juhozápad a Bratislava.V týchto plánoch, to znamená v regionálnych operačných programoch, v sektorových operačných programoch a synteticky v Národnom pláne regionálneho rozvoja sú definované tie ciele, o ktorých sme tu hovorili, čiže to nemôže byť súčasťou zákona, ale práve týchto dokumentov. Národný riadiaci a monitorovací výbor nie je žiadny administratívny orgán, nie je to žiadna byrokracia. V oblasti regionálneho rozvoja platia nejaké zásady. Medzi nimi veľmi dôležitá zásada je zásada programovania, zásada koncentrácie zdrojov, zásada partnerstva. Partnerstvo znamená toľko, že na regionálnom rozvoji sa zúčastňujú okrem štátnych orgánov samosprávne orgány, podnikateľská sféra, tretí sektor, vysoké školy, proste partneri v najširšom zmysle. To znamená, že tieto výbory, o ktorých hovoríte a kriticky sa vyslovujete, že je to zbytočná byrokracia, to nie sú žiadne administratívne aparáty, to nie sú úradníci, ale to sú orgány zriadené nato, aby sa využil ten spoločný mozgový potenciál, ktorým môžu prispieť do regionálneho rozvoja. Napríklad Národný monitorovací výbor má za úlohu pred tým, než materiál pôjde do vlády, posúdiť práve z pohľadu týchto partnerov, ktorí sa zúčastňujú na regionálnom rozvoji, či materiál je dostatočne rozpracovaný a monitorovať plnenie tohto plánu a navrhovať vláde potrebné zmeny, pretože materiál je definovaný ako materiál živý. Podobne regionálne riadiace a monitorovacie výbory sú vytvorené na úrovni NUTS 2 a tiež predstavujú mozgový potenciál daného regiónu a združujú práve tých partnerov, ktorí na regionálnom rozvoji participujú. Čiže nejde o žiadne nové byrokratické úrady alebo nejaké nové byrokratické zložky.

Jednou z veľmi dôležitých zdrojov, ktoré majú byť použité na financovanie regionálneho rozvoja, sú práve zdroje, ktoré plynú z predvstupových fondov, to znamená z fondu PHARE, z fondu SAPARD a z fondu ISPA a práve Európska komisia vyžaduje, aby tieto administratívne štruktúry boli vytvorené. Predložený návrh zákona bol prerokovaný niekoľkokrát v Európskej komisii, teda nie v komisii samotnej, ale v Bruseli na jednotlivých direktoriátoch a bol posúdený, že vyhovuje tomu, aby podľa tohto zákona bol manažovaný regionálny rozvoj.

Odznelo tu ešte, že ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja by chcelo alebo chce dirigovať regionálny rozvoj. Myslím si, že už v tom samotnom konštatovaní je protirečenie. Na jednej strane sa tu kritizuje, že v regiónoch sa vytvárajú zbytočné štruktúry, na druhej strane, že my si niečo chceme uzurpovať. To vôbec nie. Kompetenčný zákon hovorí o pozícii ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja ako koordinačného orgánu. Predsa z jedného miesta sa celý regionálny rozvoj nedá realizovať ani manažovať. Napríklad spomínal som sektorové operačné programy. Samozrejme, že za rozvoj priemyslu v regiónoch bude naďalej zodpovedné ministerstvo hospodárstva, za rozvoj poľnohospodárstva bude naďalej zodpovedné ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré aj má pod kuratelou program SAPARD, za životné prostredie ministerstvo životného prostredia a za dopravnú infraštruktúru ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Čiže nijaké sústreďovanie kompetencií na našom ministerstve sa nekoná. Aj vypracovanie Národného plánu regionálneho rozvoja bolo koordinované zo stupňa nášho ministerstva, ale za jednotlivé sektorové operačné programy boli zodpovedné príslušné ústredné orgány štátnej správy, to znamená jednotlivé ministerstvá. Regionálne operačné programy vychádzali z programov, ktoré vypracovali kraje, potom boli tieto krajské programy prepracované a boli prispôsobené pre jednotlivé NUTS 2, ktoré sústreďujú niekoľko krajov. Slovensko východ tri kraje, Košice, Prešov, Banská Bystrica, Slovensko severozápad Žilina, Trenčín, juhozápad Nitra, Trnava a štvrtou NUTS je Bratislava, Bratislavský kraj. Toľko z mojej strany, pán predsedajúci. Ďakujem.