Ôsmy deň rokovania

51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

17. septembra 2001 o 13.00 hodine

 

 

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 51. schôdzi Národnej rady. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci otváram ôsmy rokovací deň 51. schôdze Národnej rady. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci - pani poslankyňa Halušková, pán poslanec Kujan a pán poslanec Tóth. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Ján Cuper a Peter Osuský.

V prerušenom rokovaní 51. schôdze Národnej rady budeme pokračovať

prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1092. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1211. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister vnútra Ivan Šimko.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Prosím vás, vypnite mobilné telefóny. Pán poslanec Finďo, máte procedurálny návrh?

Prepáčte, pán minister.

P. Finďo, poslanec: Pri vchode do Národnej rady, pretože taký neporiadok, aký je tu vonku. Tu sa nedá jednoducho nikde zaparkovať. Tu sa nedá ani prejsť a je to vo vašej agende a ja si osobne myslím, že je to nesmierna neúcta voči nám. Ďakujem. (Potlesk a reakcie z pléna.)

J. Migaš, predseda NR SR: Tak budeme pokračovať v rokovaní.

Nech sa páči, pán minister, uveďte zákon.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami bol vypracovaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 324 z 11. apríla 2001 k návrhu programu obstarávania služobných bytov pre vybraných zamestnancov štátnej správy. Odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona je podrobne rozvedené v dôvodovej správe, no i tak mi dovoľte pred jeho prerokovaním vysloviť niekoľko poznámok.

Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vymedziť novým spôsobom povahu služobného bytu, pretože podľa súčasnej právnej úpravy sú služobnými bytmi vo vzťahu k bytom obstarávaným zo štátnych prostriedkov iba byty určené na bývanie policajtov a vojakov z povolania, ktoré sa nachádzajú v priestoroch, vyhradené pre ozbrojené zbory, respektíve vo vojenskom priestore, pričom tieto priestory nie sú právne vymedzené. Z uvedených dôvodov sa navrhuje upraviť kategóriu služobných bytov tak, aby služobnými bytmi boli byty vo vlastníctve štátu určené na bývanie príslušníkov bezpečnostných zložiek a zamestnancov štátnych príspevkových organizácií a štátnych rozpočtových organizácií bez ohľadu nato, kde sa nachádzajú. Okrem toho sa vypúšťa ustanovenie, ktoré rieši stratu povahy služobného bytu. Nie je totiž žiaduce, aby služobné byty strácali svoju pôvodnú povahu zo zákona, pretože napriek tomu, že zamestnanec prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom viazaný, nie je vždy vhodné vypovedať ihneď nájom. Na druhej strane je však žiaduce, aby nájomcovi nevznikali práva podľa § 703 až § 708 Občianskeho zákonníka.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie súhlasu s prerokovaním návrhu zákona a s jeho postúpení do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie zákona. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajcovi, ktoré určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť poslancovi Antonovi Hoffmannovi.

Nech sa páči, pán poslanec.

A. Hoffmann, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, tlač 1092, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10. júla 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania. Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, tlač 1092, prerokovať v druhom čítaní. Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, nech sa páči. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pani poslankyňa Keltošová a pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vystúpia dve poslankyne - pani poslankyňa Keltošová, Tóthová.

Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Budem veľmi stručná. Vážený pán minister, ako ste už povedali, tak táto novelizácia zákona vyplynula z programu poskytovania dotácií na výstavbu služobných bytov. Sú tu tie kategórie pre profesionálnych vojakov, príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, SIS, Železničnej polície, vojakov Železničného vojska, colníkov a zamestnancov daňových úradov.

Pán minister, ja sa pýtam, ako je týmto zákonom zaručená mobilita pracovnej sily v tom prípade, ak príslušný zamestnanec už nebude mať výkon práce v tom-ktorom rezorte. A akým spôsobom to bude mať dopad na ďalšie dotácie na nové služobné byty, pokiaľ bývalí zamestnanci týchto rezortov zostanú v týchto bytoch bývať.

Moja druhá otázka smeruje k vám. Máte v dôvodovej správe na záver napísané, že vzhľadom nato, že predložený návrh zákona sa netýka dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov, nie je potrebné prerokovať ho v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Tak ak bývanie nie je závažný sociálny problém dnes na Slovensku, tak ja sa potom pýtam, kde sú dnes odbory jednotlivých rezortov, ktoré sú zastúpené v Konfederácii odborových zväzov, či vedia o tomto návrhu zákona a akým spôsobom naň realizovali. Môžete mi to povedať aj z tej neformálnej stránky, ak máte od nich stanoviská, ale v každom prípade si myslím, že takýto návrh zákona, ktorý konzervuje daný stav, bude mať dopad na štátny rozpočet v budúcnosti, či už to bude v budúcom kalendárnom roku, alebo v ďalších kalendárnych rokoch. O oslabení mobility pracovnej sily ani nehovoriac. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia, predložený legislatívny návrh je veľmi stručný. Týka sa len niektorých ustanovení, takže aj vystúpenia a diskusia bude podľa môjho názoru veľmi stručná. Osobne vítam skutočnosť, že predložený legislatívny návrh jasne deklaruje, že nielen čo sa bude považovať za služobný byt, ale že charakter tohto bytu viaže na byt ako taký, a nie na jeho nájomcu, to znamená, ak zanikne zamestnanecký pomer k príslušným subjektom v zákone uvedeným, že byt nestráca charakter služobného bytu.

Mala by som nasledujúce otázky, pán minister. V čl. I bod 1 sa uvádza, že sa vypúšťajú slová "ďalej len ozbrojený zbor". Nemám námietok, ale z predloženého znenia zákona je zrejmé, že ide o vypustenie legislatívnej skratky. A podľa môjho názoru, ak sa vypúšťa legislatívna skratka, potom všade tam, kde bola legislatívna skratka, treba do príslušných ustanovení zahrnúť pojem, ktorý táto legislatívna, respektíve pojmy, ktoré táto legislatívna skratka obsahovala. Ak skutočne ide o legislatívnu skratku, potom navrhujem v § 13a obdobne, ako je to v bode 6 s termínom pracovník, zmena termínu na zamestnanec urobiť legislatívne aj túto zmenu.

Ďalej by som mala obdobnú otázku, ako to bude s finančnými a s personálnymi dopadmi, ako mala predo mnou pani poslankyňa Keltošová, ak proste služobné byty nestratia svoju povahu. To znamená kapacita, penzum služobných bytov zostane a nebude povinnosť do určitého času, pretože dnes to mohlo nastať hneď. Ale táto legislatívna predloha nedáva určitý časový priestor na doriešenie, respektíve nestanovuje určitý časový priestor na doriešenie tejto otázky, čo dáva možnosť, aby v týchto služobných bytoch už aj naďalej a trvalo a dlhodobo užívali byt osoby, ktoré nemajú potrebný vzťah k príslušným inštitúciám uvedeným v § 1 ods. 3, teda pracovný pomer alebo obdobný pomer, ako to bude potom so zabezpečovaním služobných bytov pre pracovníkov, ktorí nastúpia na miesta uvoľnené tými, ktorí bývajú v služobných bytoch. To je moja ďalšia otázka.

A na záver by som chcela mať poslednú otázku, či predmetný legislatívny návrh prerokovala aj Rada hospodárskej a sociálnej pomoci. Pretože tu ide o charakter predpisu, ktorý by mal byť prerokovaný v rade a nemáme takúto informáciu, pretože skutočne sa to týka sociálnej situácie nie malého okruhu občanov.

A posledná žiadosť. Pokiaľ tento legislatívny návrh nebol navrhnutý na prerokovanie vo výbore pre ľudské práva a národnosti, žiadam, aby bol daný návrh a snemovňa aby hlasovaním odporučila prerokovanie tohto legislatívneho návrhu v tomto výbore, pretože tu sa týka sa tento legislatívny návrh právneho postavenia občanov.

Ja by som chcela apelovať na túto snemovňu, aby sa nestávalo to, čo sa stalo s kompetenčným zákonom a ďalším blokom presunu kompetencií, že tento parlament neprijal rozhodnutie, aby tieto návrhy prerokoval výbor pre ľudské práva a národnosti, hoci vo výboroch ste potom zistili, že sa to bude týkať do značnej miery aj občanov a ich práv. Takže opakujem, pokiaľ by nebol daný doteraz návrh, tak navrhujem, aby to bolo prerokované vo výbore pre ľudské práva a národnosti. Ďakujem vám za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej pán poslanec Brňák a pani poslankyňa Keltošová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

P. Brňák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vo svetle toho, čo povedala pani poslankyňa Tóthová, chcem sa ja opýtať pána ministra ako predkladateľa, že ako to vlastne, ako to bude z hľadiska praktickej súčasnosti v súvislosti s týmto návrhom novely zákona. Myslím si, že aj keď sa tento návrh novely tvári, že ide len o záležitosť do budúcnosti, že svojimi právnymi pomermi musí a rieši aj situáciu v minulosti.

Chcem sa opýtať, akým spôsobom vlastne môže nabúrať novela tohto zákona ústavný princíp rovnosti a strán a ústavný princíp zákazu prípadnej retroaktivity, pretože zvyčajne až v tom druhom čítaní sa dozvieme, že vlastne nie je tomu tak, ako sa tvári dôvodová správa, že chce riešiť nejaké dobré veci do budúcnosti v súvislosti s jednotlivými rezortmi.

Myslím si, že ona zákonite postihuje aj minulosť a minulosť v tom smere, že vlastne v súvislosti s vrátením alebo s možnosťou odkúpenia bytového fondu občanmi sme vnímali celý tento súbor zákonov ako istý druh reštitúcie, že ide o vrátenie majetku tým nájomníkom, ktorí v týchto bytoch bývajú. Myslím si, že aj toto bola základná myšlienka pre prípady takzvaných služobných bytov, vyjmúc špecifické prípady, keď aj charakter týchto služobných bytov bol takto ponímaný a vnímaný a mám dojem, že zase sa chce touto novelou aj popri dobrým myšlienkam do budúcnosti riešiť stav alebo zmocniť sa troška aj minulosti a tých nájomníkov, ktorým už raz bolo povedané, že ich byty nemajú charakter služobných bytov, teda či nehrozí skutočne porušenie ústavného princípu rovnosti a zákazu retroaktivity. (Zaznel zvuk časomiery.)

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej pani poslankyňa Keltošová.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister. Ja by som chcela len doplniť pani poslankyňu Tóthovú v tom, že v § 1 ods. 4 sa vlastne určuje, kedy nemožno vypovedať zamestnanca zo služobného bytu aj v prípade, že už nemá výkon práce v tom-ktorom rezorte, respektíve v štátnej príspevkovej rozpočtovej organizácii.

Ja si myslím, pán minister, že tento § 1 nový ods. 4, ktorý hovorí a v mieste výkonu, že ho nemožno vypovedať. Ak v mieste výkonu práce nie je nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom iného bytu, rodinného domu, alebo bytového domu je neúplný. Čo to je výkon práce? To je jeho nový výkon práce u iného zamestnávateľa? A on bude naďalej bývať v služobnom byte pôvodného zamestnávateľa? Toto som sa chcela ešte opýtať. Je to nelogické. A takisto by som poprosila otázku na odpoveď. Akým spôsobom sa budú riešiť prípadne náhradné bývania, náhradné ubytovania, lebo toto už bude spadať do kompetencie obcí. Akým spôsobom je tu previazanosť na vyššie územné celky a na ich budúce povinnosti z titulu poskytnutia náhradného bývania alebo náhradného ubytovania.

J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky. Chce reagovať pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja chcem poďakovať poslancom, ktorí akosi doplnili moje vystúpenie, ale chcem jasne uviesť, že vo svojom vystúpení som sa nezaoberala otázkou systémových súvislostí tohto zákona s inými zákonmi, keďže predpokladám, že tento zákon pôjde do druhého čítania, preto som aj navrhla, aby bol prerokovaný vo výbore pre ľudské práva a národnosti a v druhom čítaní chcem súhlasiť aj s názormi pani poslankyne Keltošovej, že tu bude viacero otvorených otázok v súvislosti so systémovým pôsobením tohto zákona s inými zákonmi, čo ako sa zdá, že pre súčasnú legislatívu je takmer španielska dedina, pretože tu dostávame návrhy legislatívne, ktoré sa tvária, akoby padli z neba a nevstupovali už do platného právneho poriadku, s ktorým musia nájsť harmóniu a synchróniu, pretože inak nám to búcha v praxi tak, ako to v poslednom čase vnímame a vidíme. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa v rozprave vyjadriť pán minister.

Pán minister, nech sa páči.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona, tak ako som povedal vo svojom úvodnom slove, má zabezpečiť, aby byty, ktoré sú získané z prostriedkov štátneho rozpočtu, mali povahu služobného bytu. Aby v tom bol poriadok. Čo sa týka občianskoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú po skončení pracovnoprávneho vzťahu, tieto sa budú naďalej riadiť príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré sa navrhovanou právnou úpravou nemenia.

Pokiaľ ide o prerokovanie návrhu zákona v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, táto úprava, tento návrh nebol zaradený do jej programu, takže nebol ani prerokovaný. Ja neviem, prečo si to Rada hospodárskej a sociálnej dohody neschválila do svojho programu. Ja nie som jej členom. Budeme o tom rokovať, ak to schválite v druhom čítaní, môžeme sa potom hlbšie venovať jednotlivým ustanoveniam. Pokiaľ ide o tú legislatívnu skratku, o ktorej hovorila pani poslankyňa Tóthová, myslím si, že to treba akceptovať. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej chce zareagovať k rozprave spravodajca.

Nech sa páči.

Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o tomto zákone.

A. Hoffmann, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcem poďakovať za vystúpenia kolegyniam k návrhu zákona. V rozprave neodzneli skutočnosti, ktoré by bránili prerokovaniu tohto zákona v druhom čítaní. Odporúčam, pán predseda, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Najprv budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku a podľa výsledku hlasovania o prvom, potom budeme hlasovať o druhom.

Nech sa páči, uveďte prvé hlasovanie.

A. Hoffmann, poslanec: Odporúčam hlasovať v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a prijať uznesenie, že Národná rada Slovenskej republiky predmetný návrh prerokuje v druhom čítaní.

J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, aby tento návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní. Hlasujeme. Prezentácia.

(Hlasovanie.) Prítomných je 64 poslancov, za 63, proti nikto. Málo, panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, je potrebné, aby sme uskutočnili hlasovanie.

Pán spravodajca, nech sa páči, zopakujme hlasovanie.

A. Hoffmann, poslanec: Zopakujem môj návrh. Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prijať uznesenie, že Národná rada predmetný vládny návrh prerokuje v druhom čítaní.

J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme. Prezentácia.

(Hlasovanie.) Prítomných je 69 poslancov.

Panie poslankyne, páni poslanci, je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v rokovaní ďalšími zákonmi a dohodli sa, že o 17.00 hodine budeme hlasovať (reakcia z pléna a výkriky) o všetkých prerokovaných zákonoch do 17.00 hodiny. Tak ďakujem, pán spravodajca. Budeme pokračovať. (Hlasy v sále.) Bol všeobecný súhlas pár ľudí. (Hlasy v sále.) Žiadam panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti. Panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz vás žiadam, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o predloženej novele zákona. Tak, pán spravodajca, poďme nato. Tak zopakujte uznesenie.

A. Hoffmann, poslanec: Do tretice všetko dobré. Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prijať uznesenie, že Národná rada Slovenskej republiky predmetný vládny návrh prerokuje v druhom čítaní.

J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme. Hlasujeme, aby sme zákon prerokovali v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) Prítomných je 72 poslancov.

Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti. Budeme sa prezentovať. Zistíme počet prítomných poslancov, či je možné hlasovať k uvedenej novele zákona. Prezentácia.

Panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz vás žiadam, aby sme prišli do rokovacej miestnosti. Budeme sa prezentovať. Prezentujme sa, urobíme prezentáciu. Prezentujeme sa, nehlasujeme. Prezentácia.

(Hlasovanie.) Prítomných je 77 poslancov.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie.

A. Hoffmann, poslanec: Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prijať uznesenie, že Národná rada Slovenskej republiky predmetný vládny návrh prerokuje v druhom čítaní.

J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme. Prezentácia.

(Hlasovanie.) Prítomných je 92 poslancov, za 76, proti 10, zdržali sa 4, nehlasovali 2.

Konštatujem, že sme schválili, aby sa uvedený zákon prerokoval v druhom čítaní.

Druhé hlasovanie.

A. Hoffmann, poslanec: V súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať rozhodnutie o pridelení uvedeného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a pani kolegyňa Tóthová navrhla prerokovať návrh zákona aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Zároveň odporúčam tento vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore, za ktorý by mala Národná rada určiť Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť do 17. októbra 2001.

Dajte hlasovať, pán predseda.

J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme o pridelení uvedeného návrhu výborom a určení lehôt. Prezentácia.

(Hlasovanie.) Prítomných je 88 poslancov, za 85, proti nikto, zdržali sa 2, nehlasoval 1. Konštatujem, že Národná rada schválila, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem.

Nasleduje

prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1110. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí č. 1223. Z poverenia vlády uvedený návrh zákona prednesie minister pán Ivan Šimko.

Nech sa páči, pán minister.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, na dnešné rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády a v súlade s prioritnými úlohami vlády Slovenskej republiky vyplývajúcich z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii. Návrh zákona si kladie za cieľ vyriešenie aktuálnych problémov súvisiacich so zosúlaďovaním nášho policajného práva s právom Európskej únie.

V oblasti spolupráce Policajného zboru s verejnosťou návrh zákona zakotvuje vznik nového inštitútu - dobrovoľného strážcu poriadku, ktorý nahradí doterajší inštitút - pomocníka Policajného zboru. Spolupráca Policajného zboru s verejnosťou tak bude založená na princípoch dobrovoľnosti, neformálnosti a prevencie.

Návrh zákona ďalej v súlade s čl. 5 ods. 4 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách zakotvuje povinnosť Policajného zboru o zaistení osoby vydať rozhodnutie a právo zaistenej osoby proti tomuto rozhodnutiu podať opravný prostriedok.

V súlade s potrebami aplikačnej praxe a využívajúc pritom skúsenosti zahraničných ozbrojených bezpečnostných zborov sa navrhuje rozšíriť okruh donucovacích prostriedkov o použitie špeciálneho streliva a použitie lietadiel. Súčasne sa stanovujú podmienky, za ktorých tieto možno použiť.

V oblasti ochrany osobných údajov návrh zákona novým spôsobom zakotvuje úpravu získavania, spracúvania, využívania a poskytovania osobných údajov z informačných systémov, ktoré vedie Policajný zbor. Predovšetkým vymedzuje nevyhnutné odlišnosti od všeobecnej právnej úpravy v zákone č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch, ktoré vyplývajú zo špecifík činností Policajného zboru, čím sa odstraňuje úplná výnimka z tohto zákona pri vedení informačných systémov Policajného zboru zakotvená v platnom znení zákona o Policajnom zbore v § 69 ods. 5.

V oblasti medzinárodnej spolupráce návrh zákona predovšetkým upravuje otázky súvisiace s vysielaním policajtov na plnenie úloh Policajného zboru mimo územia Slovenskej republiky, ako aj na plnenie úloh Policajného zboru v medzinárodných policajných organizáciách, v medzinárodných mierových misiách, v medzinárodných operáciách civilného krízového manažmentu, a to po predchádzajúcej dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Návrh zákona obsahuje aj niektoré drobné, vecné, formulačné a legislatívnotechnické úpravy a tiež úpravy niektorých ďalších súvisiacich zákonov, predovšetkým zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v súvislosti s potrebou prísnejšieho postihu najmä vodičov motorových vozidiel porušujúcich pravidlá cestnej premávky.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam, aby ste predložený návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore prerokovali v prvom čítaní a na záver ho odporučili na jeho ďalšie prerokúvanie v druhom a ďalších čítaniach. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Jánovi Langošovi.

Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, vystupujem tu ako spravodajca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o. Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte na laviciach pod číslom tlače 1110.

Bol som určený gestorským výborom, ktorý určil predseda Národnej rady ako výbor pre obranu a bezpečnosť. Vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10. júla 2001, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania. Ako spravodajca k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti, ktoré určujú legislatívne pravidlá.

Dámy a páni, zámerom vlády je dosiahnuť plnú zlučiteľnosť slovenského policajného práva s právom Európskej únie. Niektoré ustanovenia pri prvom čítaní sú sporné, ale navrhujem, aby sme sa nimi zaoberali v druhom čítaní, predovšetkým v gestorskom výbore pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, tlač 1110, prerokovať v druhom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Dostal som jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Kačica, ktorému zároveň aj odovzdávam slovo.

P. Kačic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy páni, v súčasnosti sa polícia Slovenskej republiky stala jednou z najnedôveryhodnejších inštitúcií tak z hľadiska funkčnosti, ako aj z hľadiska nestrannosti. Príčiny sú najmä v spolitizovaní výkonu a neodbornom vedení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Občania sú prakticky denne svedkami vyčíňania organizovaného zločinu. Na uliciach našich miest, ale už i obcí vybuchujú automobily za bieleho dňa, sú vraždení ľudia, ktorých príslušnosť podsvetiu polícia oznamuje až po ich zavraždení. Doteraz však nie je známy ani jeden takýto prípad, v ktorom by polícia viedla trestné stíhanie proti takto podozrivému už pred jeho vraždením, hoci ide už o desiatky takýchto prípadov, objasnenie je nulové. Podobná situácia je v prípadoch vydierania drobných živnostníkov a podnikateľov výpalníkmi. Títo podnikatelia a živnostníci sa stávajú objektom ukrutnosti, ak výpalné nezaplatia. Vedenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zneužíva svoje postavenie a venuje sa v plnej miere prenasledovaniu a kriminalizovaniu politických súperov. Občan Slovenskej republiky nadobúda pocit, že žije v policajnom štáte. Veď trápna kriminalizácia predchodcu pána Krajčiho, bývalého riaditeľa spravodajskej služby a hlavne kriminalizácia bývalého predsedu vlády a súčasného predsedu najsilnejšej politickej strany a použitie trhavín a útvaru osobitného určenia možno teda pokojne označiť za prejav štátneho banditizmu a teroru. Tieto konania vedenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súčasnosti nemajú obdobu na celom svete. Ich skutky za použitia príslušníkov Policajného zboru sa dajú len prirovnať k fašistickému gestapu alebo ku komunistickému režimu v päťdesiatych rokoch.

Na druhej strane nevenovanie sa skutočnej práci dochádza k neúmernému zvýšeniu trestnej činnosti u vedúcich funkcionárov Policajného zboru Slovenskej republiky. Takáto korupcia v polícii a neuveriteľne vysoký počet stíhaných vedúcich predstaviteľov Policajného zboru Slovenskej republiky tu ešte nebolo.

Nástupom súčasného vedenia ministerstva vnútra došlo k obrovským personálnym zmenám nielen na ministerstve a krajoch, ba i na okresoch a dokonca až na obvodných oddeleniach Policajného zboru. Práve týmto konaním a zlou mzdovou politikou odišlo zo služobného pomeru takmer tri tisíc policajtov s najväčšími skúsenosťami, čo výrazne oslabilo výkon policajných služieb. Terajšie politické vedenie Policajného zboru Slovenskej republiky sa dostalo do polohy, v ktorej jednoznačne chýba prehľad alebo úcta k práci radových policajtov. Po opatreniach v minulom roku spojených s vyhrážaním sa o nedostatočných finančných prostriedkoch spojených miestami s drastickými opatreniami nielen vo výkone policajných služieb, napríklad policajná hliadka pre nedostatok pohonných hmôt sa nemohla zúčastniť na zásahu, ale aj v oblasti obmedzenia nadčasovej práce a záväzkami zvyšovania osobitných príplatkov nastúpilo obdobie úprav nie proporcionálnych, ale určených pre vyvolené útvary. Hlavne pre tie útvary, ktoré nerobia dobré meno polícii a ich činnosť smeruje na perzekúciu politického protivníka, najmä zvlášť opozície, hlavne Hnutia za demokratické Slovensko na objednávku súčasného politického zoskupenia, čo uráža drvivú väčšinu poctivých policajtov. Doteraz sa nedarí Policajnému zboru Slovenskej republiky vytvoriť preventívne opatrenia na stabilizáciu, respektíve zníženie nápadu trestnej činnosti s osobitným dôrazom na organizovaný zločin, korupciu, daňové úniky, drogovú kriminalitu, detskú pornografiu, obchodovanie so ženami a krádeže motorových vozidiel. V takmer žiadnej miere sa útvary polície nevenujú očiste štátneho aparátu od osôb skorumpovaných a od osôb spojených s organizovaným zločinom. Nie je funkčný projekt potláčania organizovaného zločinu napriek tomu, že sú vytvorené špeciálne útvary na boj s organizovanou zločinnosťou vrátane osobitného analytického pracoviska.

Osobitný útvar na vyšetrovanie obzvlášť závažnej trestnej činnosti dodnes plní len politické objednávky. Nepodarilo sa zintenzívniť policajnú spoluprácu so zahraničím a ani mechanizmy na zabránenie prieniku zločinných skupín a ich aktivít na území Slovenskej republiky. Koordinácia na zvýšenie ochrany štátnej hranice so susednými štátmi je nedostačujúca. Hrozba migračných vĺn cez naše územie je opodstatnená. Boj proti všetkým formám kriminality, predovšetkým ekonomickej, je platonický. Nedostatočná je tiež príprava policajtov strednými odbornými školami a Policajnou akadémiou. Úplne nedostatočná je ďalšia výchova a starostlivosť o policajtov tak zo stránky odbornej, ako i morálnej a sociálnej, materiálnej a finančnej. Nedostatočná je tiež spolupráca Policajného zboru Slovenskej republiky s obecnou políciou a jej poverenie vhodnými kompetenciami, ktoré v súčasnosti zbytočne zaťažujú Policajné zbory Slovenskej republiky. Dnešnému vedeniu Policajného zboru Slovenskej republiky a hlavne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa nedarí prelomiť bariéru nedôvery a pocitu strachu z ich činnosti voči spoločnosti. Ministerstvo vnútra ihneď po nástupe novej vlády vykonalo organizačné zmeny. Medzi tieto okrem iných patrili aj zmeny, ktoré znamenali zriadenie útvarov na boj s organizovanou trestnou činnosťou. Takto vznikol nanovo v sekcii vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností odbor obzvlášť závažnej trestnej činnosti a najmä na vyšetrovanie organizovaného zločinu.

Pôvodné pracoviská organizovanej kriminality Prezídia Policajného zboru prešli novou organizáciou tým, že boli vyňaté z riadenia krajských riaditeľstiev a podriadené pod Prezídium Policajného zboru. Podobne boli organizačne znovu začlenené pod Prezídium Policajného zboru aj protidrogové oddelenia krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Na všetky novozriadené alebo reorganizované pracoviská pre boj s organizovaným zločinom boli znovu prijatí príslušníci, ktorí v prevažnej miere museli opustiť rady Policajného zboru z dôvodu nedostatočných morálnych a odborných kvalít. Za prísľub poslušnosti boli týmito policajtom najprv sľúbené a neskôr zrealizované neúmerne vysoké platy so 100-percentným osobným ohodnotením. V konečnom dôsledku ide o útvary, ktoré dostali špeciálnu objednávku prehodnotiť všetky uložené prípady trestnej činnosti, prijať opatrenia na obnovenie ich vyšetrovania a začať s vyšetrovaním nových prípadov, kde ako podozriví vystupujú predstavitelia bývalej vlády, osobitne Hnutia za demokratické Slovensko - Ľudová strana. Naproti tomu sa ministerstvo vnútra a Policajný zbor programovo vyhýbajú dôslednému vyšetreniu takých káuz, ako sú úplatkárstvo pri predaji licencií GSM, rozkrádanie majetku mesta Bratislava, financovania Kresťanskodemokratického hnutia, rakety organizované štátnymi orgánmi, povedzme Istrochem, prepadnutie penziónu Elektra, kriminálna reprivatizácia, tunelovanie Slovenskej správy ciest a vydieranie dodávateľov trás na diaľnice a tak ďalej.

Verejnosť je klamaná aj pri hodnotení nápadu a objasňovaní trestnej činnosti. Občanom sa posúvajú čísla, ktorým laická verejnosť nerozumie. Podľa Trestného poriadku má policajný orgán a vyšetrovateľ istú lehotu nato, aby vyhodnotil, či v prípade nahlásenia schodku ide o nejaký trestný čin. Tieto takzvané zásuvkové prípady sa štatisticky nehodnotia, teda nefigurujú v oficiálnych číslach. Trestný poriadok predkladá lehotu na vyhodnotenie takéhoto prípadu do 30 dní, ktorá sa nedodržiava, a výsledok je ten, že prípady, ktoré sú charakterizované ako "páchateľ neznámy", sú ponechané bez hodnotenia so zámerom ovplyvniť štatistiku trestnej činnosti. Organizačné zmeny, ktoré ministerstvo vnútra vyzdvihuje ako potrebné na zvýšenie výkonnosti útvarov vyššieho článku riadenia, predovšetkým prezídiom a krajským riaditeľstvom, nepriniesli pozoruhodné výsledky. Z celkového počtu objasnenia trestných činov, niečo cez 47 tisíc, pracoviská Prezídia Policajného zboru objasnili asi 205 a krajské okolo tisíc. Pritom hodnotenie práce okresov z hľadiska odmeňovania je výrazne nižšie. Napríklad na ministerstve vnútra sú občianski zamestnanci odmeňovaní sumami od 10 do 35 tisíc Sk na rozdiel od policajtov v priamom výkone, kde sa odmeny pohybujú medzi tisíc až 5 tisíc Sk, a to veľmi sporadicky s odvolávaním sa na nedostatok finančných prostriedkov.

Zrušením takzvaných malých policajných okresov, z pôvodne 79 okresných riaditeľstiev vzniklo 54, čo malo mať za následok posilnenie priameho výkonu služieb, t. j. služby na obvodných oddeleniach Policajného zboru, oddelenia hraničnej polície a oddelenia dopravnej služby. V skutočnosti sa presunulo 142 tabuľkových miest policajtov na zostávajúcich 54 okresných riaditeľstiev, teda v priemere 2,6 policajta na jeden okres. Obvodné oddelenia dostali 10 tabuľkových miest, pričom v Bratislave sa stavy znížili o 34. Hraničná cudzinecká polícia bola posilnená o 21 tabuľkových miest a dopravná polícia o 111 tabuľkových miest. Oproti tomu vláda na personálne zabezpečenie novozriadených obvodov vyšetrovania schválila 126 miest policajtov a 113 miest občianskych zamestnancov.

Verejne prezentované reakcie v regiónoch, napríklad samosprávy Žarnovica, Púchov a tak ďalekj spolu s vyššie uvedeným poukazujú nato, že sa docielil pravý opak a policajtov v uliciach ubudlo. Príslušníci Policajného zboru odchádzajú zo služieb aj napriek tomu, že pri súčasnej nezamestnanosti veľmi ťažko hľadajú prácu. Odchádzajú aj napriek tomu, že v porovnaní s inými rezortmi majú pomerne slušný príjem a nadštandardné výhody vyplývajúce zo zákona o štátnej službe. Takto odišlo z Policajného zboru okolo 3 tisíc policajtov, z toho značná časť s vysokoškolským vzdelaním. Odchádzajú skúsení vyšetrovatelia s praxou nad 10 rokov. Ministerstvo vnútra to zdôvodňuje nedostatkom prostriedkov na uplatnenie zákona o štátnej službe, na zlepšenie sociálnej situácie bytových podmienok a celkového skvalitnenia podmienok výkonu služby. Hovorím však o nedostatkoch organizácie práce, o nedostatočnej personálnej práci, o narastaní korupcie v Policajnom zbore, o nespravodlivom odmeňovaní za množstvo a kvalitu vykonanej práce, o nedostatočnej ochrane policajta pred kriminogénnym prostredím a podobne.