B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne, ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať
prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1045. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1156. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.
Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.
B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Vážená poslanecká snemovňa, na základe plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001 predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona vychádza z koncepcie vnútornej finančnej kontroly vo verejnej správe schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 852 z 25. 10. 2000. Táto koncepcia rieši jednotný systém finančnej kontroly, t. j. kontroly rozpočtových prostriedkov, ako i prostriedkov Európskych spoločenstiev a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv. Konkretizácia požiadaviek Európskej komisie na vytvorenie spoľahlivého národného systému finančnej kontroly vrátane vnútorného auditu a preukázania efektívnych kontrolno-audítorských postupov na úrovni medzinárodne uznávaných štandardov je uvedená v Národnom programe pre prijatie acquis communautaire. Medzi strednodobými prioritami týkajúcimi sa finančnej kontroly sú v tomto dokumente uvedené aj úlohy zamerané na prebudovanie existujúceho systému finančnej kontroly s cieľom zabezpečenia kontroly následnej, kontroly priebežnej a kontroly predbežnej so zameraním na konečného užívateľa, ako je úloha na vytvorenie v našich podmienkach nového spôsobu vnútorného auditu, ktorý bude v súlade s platnou legislatívou Európskej únie.
S predchádzajúcimi úlohami úzko súvisí aj úloha centrálnej metodickej harmonizácie funkcií vládnej finančnej kontroly a vnútorného auditu, ktorá je uvedená v dokumente Partnerstvo pre vstup 99 a ktorú bude zabezpečovať ministerstvo financií. Predmetom úpravy zákona je vymedzenie základných pojmov, základné pravidlá, ciele a spôsoby vykonávania finančnej kontroly a vnútorného auditu a organizácia tohto systému. Za vytvorenie, zachovávanie, rozvíjanie finančného riadenia, súčasťou ktorého je aj finančná kontrola, zodpovedá každý vedúci orgán verejnej správy. Finančná kontrola sa podľa druhej časti návrhu zákona vykonáva ako predbežná finančná kontrola, priebežná finančná kontrola a následná finančná kontrola. Zákon upravuje aj využitie výsledkov finančnej kontroly, spoluprácu orgánov verejnej správy, zabezpečenie výkonu finančnej kontroly orgánmi Európskych spoločenstiev v rozsahu a za podmienok medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zákon vo svojej tretej časti sa zaoberá aj systémom Public International Financial kontroly, je to vnútorný audit, ktorého cieľom je napomáhať plnenie úloh ústredného orgánu systematickým hodnotením funkčného riadenia a rizík vyplývajúcich z činností auditovaného subjektu. Vo svojej štvrtej časti sa zaoberá aj ustanoveniami upravujúcimi ukladanie pokút a prechodnými ustanoveniami. Vzhľadom na to, že tento návrh zákona bol veľmi dôležitý z hľadiska aj otvorenia poslednej negociačnej kapitoly Finančná kontrola, vláda sa ním zaoberala ešte 12. 6. 2001, a vlastne aj tým, že sa nám podarilo, pardon, 23. 5. 2001, tým, že sa nám podarilo včas tento návrh zákona schváliť, podarilo sa nám aj otvoriť ešte počas švédskeho predsedníctva poslednú kapitolu o finančnej kontrole. Vážená poslanecká snemovňa, odporúčam, aby ste vládny návrh zákona o finančnej kontrole posunuli do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR: Ďakujem pani ministerke za uvedenie tohto návrhu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Vladimírovi Maňkovi.
V. Maňka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme v laviciach pod tlačou č. 1045 ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona určené a uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Predpokladám, že niet k čomu sa vyjadriť, takže pristúpime k ďalšiemu bodu, a to
prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1081, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1193. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči.
B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov reaguje na nové zákony, ako aj na poznatky získané z jeho aplikácie v praxi. Vzhľadom na uvedené predkladaný vládny návrh zákona nadväzuje na zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov, podľa ktorého novým správcom tejto dane sa stáva Colný úrad, zároveň sa upravuje postavenie Colného úradu a jeho pôsobnosť ako správcu dane. Rieši pre tohto správcu dane odvolací orgán, sprístupňovanie údajov z daňového tajomstva, poskytovanie súpisu daňových dlžníkov pre daňové riaditeľstvo na účely jeho zverejnenia, kompenzáciu vratiek spotrebnej dane na nedoplatky inej dane a ďalšie doplnenia, ktoré Colnému úradu ako správcovi dane určia v daňovom procese také postavenie a pôsobnosť, aké má v súčasnosti daňový úrad.
Ďalej nadväzuje na zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve, podľa ktorého sa rozširuje pôsobnosť Colného úradu ako správcu dane okrem správy spotrebnej dane z minerálnych olejov pri dovoze a vývoze aj na tuzemsko. Takýto systém sa bude postupne realizovať aj pri ostatných spotrebných daniach.
Rovnako nadväzuje na zákon č. 466/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, osobitne na časť majetkové priznanie, novo upravenej, predĺženie lehoty na podanie daňového priznania o tri mesiace pod podmienkou, že daňové priznanie vypracúva daňový poradca a správcovi dane bude predložené plnomocenstvo najneskôr do 31. marca roku, v ktorom sa daňové priznanie podáva. Nadväzuje zároveň i na zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch, ktorým sa zároveň aj mení a dopĺňa zákon o správe finančnej kontroly. Ďalej na návrh zákona o štátnej štatistike, v dôsledku ktorého sa rozširuje sprístupnenie daňového tajomstva je pre Štatistický úrad Slovenskej republiky. Ďalšie úpravy v predkladanom vládnom návrhu novely zákona o správe daní a poplatkov sa navrhujú predovšetkým z dôvodu aplikácie získaných poznatkov a požiadaviek krajín OECD a EÚ pri podávaní daňových priznaní, hlásení a majetkových priznaní prostredníctvom elektronickej pošty a elektronických médií a z toho vyplývajúcich úprav v ustanoveniach týkajúcich sa začatia konania a používania vzoru tlačív a podobne.
Pri podávaní uvedených priznaní alebo hlásení elektronickou poštou, alebo na elektronickom záznamovom médiu sa v počiatočnom období navrhuje podmienka, aby tieto priznania alebo hlásenia boli vždy podané písomnou formou. Zákon, ako som uviedla, nadväzuje aj na zákon č. 366/1999, Z. z., kde sa rieši aj dodatkovým alebo novým spôsobom, pretože tu je nové ustanovenie, ktoré sa týka podávania majetkového priznania. Predkladaný vládny návrh upravuje spôsob zisťovania majetkového priznania a vyrúbenia dane, ak fyzická osoba nevie doložiť zistený majetkový prírastok príjmami. Zároveň vládny návrh tejto novely rieši aj postup, ak fyzickej osobe vznikol majetkový prírastok dedičstvom, darovaním alebo iným prechodom nehnuteľnosti. Z tohto hľadiska chcem uviesť, že majetkové priznanie, ktoré sa malo podávať v roku 2001 do 30. septembra, sa bude podávať v termíne do 31. januára, a to podľa stavu majetku k 31. decembru roku 2000.
Predkladaný návrh novely zákona o správe daní prerokovala vláda 20. júna roku 2001. Bol prerokovaný aj v RHSD. Dovoľte mi, aby som vás požiadala, aby ste tento návrh zákona posunuli do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Vladimírovi Maňkovi.
Nech sa páči.
V. Maňka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1995 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, tlač č. 1081, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako navrhuje predmetný návrh. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Takisto k hlasovaniu pristúpime až o 18.00 hodine, tak ako sme sa dohodli.
Nasledujúcim bodom je
prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1111. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1246. Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči, máte slovo.
B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som vám z poverenia vlády predniesla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 118/1996 Z. z o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. Tento zákon sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2001. Jeho cieľom je ďalšia harmonizácia zákona o ochrane vkladov so smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 94/19 o systémoch ručenia vkladov v rámci harmonogramu implementácie systému ochrany bankových vkladov a skvalitnenie systému ochrany vkladov v Slovenskej republike. Sú v ňom premietnuté aj poznatky, skúsenosti a možnosti Fondu ochrany vkladov počas svojho štvorročného fungovania. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby sa zákonná ochrana bankových vkladov rozšírila aj na bankové vklady niektorých druhov právnických osôb neziskového charakteru a fyzických osôb - podnikateľov. V závislosti od objemu finančných zdrojov naakumulovaných v systéme ochrany bankových vkladov na Slovensku sa zákonná ochrana bankových vkladov právnických osôb bude následne postupne čo najrýchlejšie rozširovať aj na bankové vklady ďalších druhov právnických osôb, aby aj z hľadiska okruhu chránených bankových vkladov právnických osôb bol slovenský zákon o ochrane vkladov plne zhodný so smernicou platnou v EÚ. Z tohto dôvodu sa navrhuje dňom, kedy sa stane Slovenská republika členom EÚ, ochrana vkladov ďalších právnických osôb podnikateľov.
Ďalším okruhom, ktorý rieši predmetná novela zákona, je výška poskytovanej náhrady za nedostupný vklad. Cieľom je novelizácia doterajšieho zákona o ochrane vkladov tak, že odo dňa, ktorým sa Slovenská republika stane členom EÚ, sa aj v Slovenskej republike maximálna možná výška náhrady za nedostupné vklady jedného vkladateľa v jednej banke zvýši na 20 000 euro v prepočte na slovenské koruny. Zároveň sa navrhuje upraviť ustanovenie o výške poskytovanej náhrady tak, že vkladateľ bude mať nárok na náhradu len vo výške 90 percent hodnoty súčtu nedostupných vkladov jedného vkladateľa v jednej banke. Dôvodom pre túto úpravu sú poznatky z vyplácania náhrad za nedostupné vklady v doterajších troch bankách, na ktorých majetok už bol vyhlásený konkurz.
Z poznatkov vyplýva, že podľa všetkého vo vedomí 100-percentnej ochrany vkladov do výšky 30-násobku priemernej mesačnej mzdy si mnohí vkladatelia ukladali svoje vklady práve do bánk, ktoré ponúkali najvyššie úroky, aj keď pritom boli tieto vklady značne rizikové. Okrem tohto, čo som už uviedla, v predloženom návrhu zákona sa má zabezpečiť i úprava, spresnenie viacerých ďalších ustanovení v doterajšom zákone o ochrane vkladov, ktoré sa týkajú ročného príspevku, mimoriadnych príspevkov bánk do Fondu na ochranu vkladov, pojmov, ustanovení o orgánoch Fondu na ochranu vkladov a tak ďalej. Deň účinnosti alebo nadobudnutia účinnosti sa predpokladá dňom 1. decembra 2001 s výnimkou dvoch ustanovení, ktoré majú nadobudnúť účinnosť až po začlenení Slovenskej republiky do EÚ. Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som vás na základe predneseného požiadala o podporu uvedeného návrhu zákona. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslancovi Júliusovi Brockovi. Pán poslanec, máte slovo.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Boli tým splnené podmienky určené § 72 zákona o rokovacom poriadku a predseda Národnej rady tento návrh posúdil a podľa legislatívnych pravidiel zaradil na rokovanie 51. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca výboru chcem povedať, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, a keďže sa chcem prihlásiť v rozprave ako prvý k tomuto vládnemu návrhu zákona, by som priestor pre vlastnú úvahu využil až potom v rozprave. Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov a poslankýň, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Brocka ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.
J. Brocka, poslanec: Dámy a páni, toto je veľmi potrebný návrh zákona v tejto chvíli, keď máme skúsenosti s tým, že banky, do ktorých si občania ukladajú peniaze, ich nielen zhodnocujú, ale aj znehodnocujú, niekedy až úplne, že krachujú. Čiže tento zákon je potrebný, len napadajú mi také kacírske a filozofické otázky, či sme vôbec takýto zákon potrebovali v takom prostredí, keď tu pôsobia na bankovom trhu aj také neštandardné subjekty, ako je napríklad nešťastná Devín banka. Ale o tej by som nechcel dlho hovoriť, lebo budeme mať na rokovaní tejto schôdze aj osobitný bod, v ktorom máme zaradenú informáciu vlády Slovenskej republiky o príčinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky a o krokoch vlády a Národnej banky od roku 1998 po nútenú správu na zabezpečenie ochrany vkladov a riadneho fungovania tejto banky v zmysle zákona.
Ak som sa opýtal alebo položil si takú rečnícku otázku, či sme vôbec taký zákon, zákon o ochrane vkladov potrebovali, tak viedli ma k tej otázke viaceré skutočnosti.
Fond na ochranu vkladov funguje od roku 1996 a on k dnešnému dňu nemá naakumulované žiadne prostriedky, od roku 1996, naopak, vyrobil, ak sa nemýlil, alebo má záväzky vo výške takmer 5 mld. korún, no a z tej spomínanej Devín banky pribudne ďalších takmer 11 mld. korún.
Iste v tej správe sa dozvieme, predpokladám niečo, alebo v tej informácii aj o zodpovednosti dotknutých o bankovom dohľade, o činnosti vlády alebo príslušných ekonomických ministrov. Ale ja si myslím, že ak by sme takýto zákon nemali, tak by v tejto chvíli asi tie škody, ak to môžem tak nazvať, boli oveľa menšie. A ukážem to na jednom príklade. Občan sa správa väčšinou rozumne a celkom racionálne. A preto, ak narástli v poslednom čase, musím sa stále vracať k tej Devín banke, lebo na tej sa to dobre demonštruje zrozumiteľnými príkladmi, na tom, ako sa občania správajú pri existencii zákona, ktorý garantuje ich vklady vo výške 100 %. Aj keď je tam hranica 10-násobok priemerného platu, 30-násobok priemerného platu, ale predpokladám, že väčšina tých, ktorí si ukladali svoje peniaze najmä v poslednom roku, dvoch, neukladali si vo vyššej sume, ako bol 30-násobok priemernej mzdy. Ak teda uvažovali, ako bežný človek uvažuje, že nechce o svoje peniaze prísť, a keď mali istotu zo zákona, že aj keď tá Devín banka skrachuje, oni o svoje peniaze neprídu, tak to bol jeden z dôvodov, prečo zrazu za dva roky narástli úspory alebo teda uložené prostriedky sporiteľov v tejto banke z 2 alebo z 3 mld. na 11 mld. To znamená, že zákon nebol dobrý, ktorý takto podporoval nezodpovedné správanie aj na strane sporiteľov. Preto vítam to, že vláda konečne prišla s jeho novelou, mrzí ma, že neskoro, lebo ani nespĺňa svoj vlastný legislatívny plán. Myslím si, že keby ten zákon bol novelizovaný skôr a v tom smere, ako je novelizovaný, tak jednoducho by si občan - sporiteľ rozmyslel, či mu stojí zato uložiť peniaze do banky, ktorá, ak skrachuje, tak on nebude mať vo výške 100 %, to znamená 340 000 korún garantovaný vklad. Jednoducho by si rozmysel, či mu to stojí zato ulakomiť sa na ten vyšší úrok, keď v prípade krachu banky príde o podstatne viac. Nielen o úrok, ale aj časť svojej istiny.
Je, samozrejme, otázne, či ten návrh, ako to vláda navrhuje v našom zdeformovanom prostredí stačí, ale ja si myslím, že už to je veľký posun, že v tomto teda sa približujeme Európe. Ale zdá sa mi, že my sa niekedy v niektorých veciach približujeme oveľa rýchlejšie, ako by bolo účelné a užitočné a zasa mi napadá táto posledná skúsenosť zo skrachovanej Devín banky.
Ešte je tu jeden problém, ktorý v tomto návrhu zákona je vyriešený nie celkom štandardne, a to je ten problém, že keď sa fond dostane do zlej situácie, ako je teraz, takže ostatné banky, a teda klienti fondu, to znamená banky komerčné, ktoré zbierajú vklady od občanov, tak zvýšeným odvodom sú istým spôsobom zatiahnuté do tej kolektívnej spoluzodpovednosti. A tu sa mi nepáči, že ten zvýšený odvod sa bude týkať všetkých bánk rovnakým spôsobom. To znamená bez ohľadu nato, ako sa tie jednotlivé banky na bankovom trhu správajú. Zodpovední alebo menej zodpovední budú odvádzať z princípu solidarity rovnakým dielom. A to teraz zasa na príklade. Predstavte si, že aj taká Devín banka alebo niekto taký s podobným správaním, kto by lákal sporiteľov na vysoké úroky, by sa správal nezodpovedne alebo menej zodpovedne ako iné banky, že by odvádzal do toho spoločného Fondu na ochranu vkladov bez nejakého zvýšeného alebo sankčného odvodu. Veď to je obdobné ako pri poistnom princípe v iných oblastiach. Proste ak platím poistku za Felíciu, tak jednoducho, ak dôjde k poistnej udalosti, tak by som mal od poisťovne dostať prostriedky v tej hodnote, na ktorú som sa poistil, a nieže mi poisťovňa vyplatí poistku za Trabant.
No čiže chcem tým povedať, že v druhom čítaní bude potrebné, aby sme diskutovali, a nielen diskutovali, ale dávali aj isté pozmeňujúce návrhy k tým zneniam, ktoré sú v tom vládnom návrhu. Inak s tým nebudú súhlasiť, predpokladám, ani banky, ony to už vyjadrili. V tlači som zachytil ich stanovisko. Členovia Prezídia Asociácie bánk práve s týmto v súvislosti s tým povinným a rovnakým odvodom, ktorý pre ne znamená len v súvislosti s Devín bankou 3,5 mld. navyše. Preto treba vymyslieť asi iný spôsob, ktorý by bol účelný, efektívny, ale najmä spravodlivý. Samozrejme, odporúčam kolegom, aby sme podporili tento vládny návrh zákona do druhého čítania a teším sa na diskusiu či pri tom poslednom bode rokovania tohto pléna, alebo potom vo výboroch o tomto zákone. Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec, máte slovo.
R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Brocka. Už roky rokúce tu počúvame úvahy o tom, ako sa približujeme k Európe. Prosím vás, kde sa tá Európa nachádza a na čom Slovenská republika pláva, keby ste nám špecifikovali, lebo mne tieto tárania sú skutočne smiešne a prevažnej väčšine občanov tohto štátu takisto.
Ak hovoríte o nezodpovednom prístupe sporiteľov, keď si vyberú banku s vyššou úrokovou sadzbou, tak potom ako zodpovedný prístup sporiteľa je ukladať peniaze, pokiaľ nejaké majú, do banky s čo najnižšou úrokovou sadzbou alebo neukladať do banky vôbec nič, alebo sa vyhýbať bankám? A ako je to s gesciou bankového dohľadu nad bankami zo strany Národnej banky? Z toho nevyplýva žiadna povinnosť? Vinní sú vkladatelia, pretože sú tak sprostí, že uložili peniaze do banky, ktorá zbankrotuje, a urobili to preto, aby vybabrali s ostatnými bankami a poškodili ostatných sporiteľov? Čo za historky tu odznievajú?
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec, môžete reagovať na vystúpenie pána poslanca Hofbauera.
J. Brocka, poslanec: Pán kolega Hofbauer, vy ste ma nepozorne počúvali. Pozorne ste ma počúvali? Lebo vy si na začiatku vášho príspevku stanovíte isté konštatovanie a potom k tomu diskutujete, ale o tom som ja nehovoril ani som neodporúčal občanom, kde si majú ukladať svoje peniaze. Ale to, ak niekto v krátkom čase proste využíva zlý systém, a to bol ten príklad Devín banky, alebo nedokonalý systém, oni sa, ja som povedal, že tí ľudia sa správajú racionálne a rozumne, to znamená, oni neurobili žiadnu chybu, iba dobre zhodnotili svoje peniaze. Lepšie ako v inej banke. Ale hovoril som o tom, že ako legislatíva podporuje niekedy spoločensky nevhodné správanie. No predstavte si, žeby ste všetci alebo všetci občania vybrali svoje úspory, a tak to vložili do Devín banky. Čo by ste s tým robili? Zbohatli. (Smiech.) Áno. To, aké sú trendy Európskej únie, to povie iste pani ministerka. Pre nás je istým odporúčaním a v istom čase aj záväzné nielen odporúčanie, ale smernice Európskej komisie a tie teda hovoria o možnostiach, do akej výšky by sme pri existencii Fondu na ochranu vkladov mali garantovať sporiteľom ich úspory. Na tých 90 %, tak ako je to v tom vládnom návrhu, to je, myslím si, v súlade s tou smernicou Európskej komisie. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko v rozprave?
Nech sa páči, máte možnosť.
B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. K dvom bodom, ku ktorým sa tu otvorila, pardon, diskusia. Najskôr by som povedala, že tento zákon bol pripravovaný podľa legislatívneho plánu ministerstva financií a, samozrejme, aj vlády Slovenskej republiky, a bol pripravovaný preto, že postupne chceme dosiahnuť takú ochranu vkladov, ako je bežná v štátoch Európskej únie, ktorá je uvedená aj v smernici, ktorú som citovala. Tá postupnosť spočíva v tom, že doposiaľ sa ochraňujú vklady len fyzických osôb, ktoré vkladajú svoje prostriedky neanonymne, to znamená, musia mať tie prostriedky zložené buď na vkladnej knižke na meno, alebo bude to účet vystavený na ich meno. Rozširuje sa to aj na fyzické osoby - podnikateľov. To je prvý spôsob rozšírenia a ďalej na právnické osoby, ktoré sú neziskového charakteru, to znamená, nepodnikateľské.
Po vstupe do Európskej únie by sme sa mali dostať až na úroveň, že sa bude zabezpečovať ochrana vkladov aj právnických osôb. Okrem rozširovania okruhov osôb, na ktoré sa bude vzťahovať ochrana vkladov, zvyšuje sa aj hranica ochrany vkladov. Ak by sme si to zopakovali, teraz je 30 % priemernej mesačnej mzdy, 30-násobok, pardon, ďakujem pekne, 30-násobok priemernej mesačnej mzdy, po polovici budúceho roka sa to zvýši na 50-násobok priemernej mzdy. To znamená, že celková suma ochraňovaných vkladov pripadajúca na osobu, na ktorú sa vzťahuje ochrana vkladov, bude 40, som povedala zle, áno, ďakujem, bude výrazne vyššia. To, že sme tu uplatnili 90 %, je v nádeji, že možno to prispeje k tomu, že vkladatelia budú opatrnejší pri vkladaní svojich prostriedkov, ale musím povedať, že skutočnosť a naše skúsenosti sú veľmi odlišné.
Napokon nie je asi najvhodnejší príklad, ktorý uviedol pán poslanec, ale pozrime sa, ako vkladajú fyzické osoby svoje prostriedky do nebankových finančných inštitúcií, kde nemajú zabezpečenú žiadnu ochranu vkladov. A napriek tomu, že sme viedli dokonca aj cielenú kampaň, že sme vysvetľovali, aby to nerobili, napriek tomu sme svedkami toho, že dochádza k pádom týchto nebankových finančných inštitúcií, kde strácajú svoje celoživotné úspory stovky, možno aj tisícky ľudí.
A aj v tomto smere chcem povedať, že sme v rámci možností zdokonaľovali legislatívu, ale legislatíva, pokiaľ vyslovene nezakáže, čo je asi trošku zložitejšie, existenciu nebankových finančných inštitúcií, tak nie je všemocná. Práve preto ja ani nepredpokladám, že 90 % bude, bude ten najvýznamnejšie zdvihnutý prst. To, čo je ale dôležitejšie, je, že dnešný bankový sektor je v úplne inej situácii, diametrálne inej situácii, ako bol pred dvoma, troma rokmi.
A preto aj na námet, ktorý predniesol pán poslanec Brocka, musím si položiť otázku, akým spôsobom chcete dnes medzi bankami, ktoré už dnes spĺňajú všetky tie základné kritériá, ktoré sú formulované Národnou bankou Slovenska a jej bankovým dohľadom, ako chceme diferencovať odvodové percento alebo ten odvod do Fondu na ochranu vkladov. Evidentne tu nevidím dôvod, prečo by jedna banka, ktorá spĺňa, čo ja viem, na 15 % kapitálovú primeranosť, druhá na 16 % a obidve prekračujú tú minimálnu 8-percentnú, aby sme to diferencovali. Samozrejme, banky sú nespokojné a je to evidentné, prečo sú nespokojné, pretože v situácii, keď Fond na ochranu vkladov je v dlžníckej pozícii, bude sa uplatňovať horná hranica tohto odvodového percenta, a to skutočne znamená zvýšenú záťaž pre bankový sektor. A môžem vám povedať, že nie som z toho vôbec nadšená, pretože sme vložili dostatok prostriedkov na reštrukturalizáciu finančného sektora. Zdá sa, ako keby sme zabudli, pretože si uvedomujem, že práve na tri banky sme dali len 105 mld. korún len na istinu, nehovoriac na zvýšenie základného imania na obsluhu dlhu, ale jednoducho situácia je taká, že Fond na ochranu vkladov, ktorý si požičia dodatočné zdroje nato, aby mohol vyplatiť vklady vkladateľov, nato sa bude treba poskladať a banky sa poskladajú a napokon to ale nezaplatia banky, ale zaplatí to, prirodzene, podnikateľ alebo zaplatí to každý, ktorý si z tej banky požičia. Inými slovami to, s čím nemôžeme byť spokojní, je, že v dôsledku reštrukturalizácie finančného sektora, dôslednej fiškálnej politiky sa nám výrazne podarilo znížiť úrokové sadzby a tento proces, ktorý napokon prebehol v troch plus jeden, čiže v štyroch bankách, nám bude mať negatívny dôsledok na zvýšenie marže, ktorá sa odrazí vo zvýšení úrokovej sadzby. Či to bude o jeden percentuálny bod alebo o dva, to si ešte počkáme. Ale v danej situácii nie je možné iné riešenie, ako sa navrhuje, aj keď, ešte raz opakujem, ani ministerstvo financií nie je nadšené, že bankový sektor bude nútený zvýšením odvodov do Fondu na ochranu vkladov zrejme aj na toto reagovať spôsobom, ktorý bude znamenať vlastne zaťaženie podnikateľskej sféry a zaťaženie všetkých, ktorí sú budú požičiavať v bankách. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, žiadate si slovo záverečné?
Nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Ja očakávam v druhom čítaní, že práve predkladatelia vládneho návrhu prídu do nášho rozpočtového výboru, teda minimálne do nášho výboru s návrhom, ako sa napríklad dá ten mechanizmus diferencovaného odvodu bánk zrealizovať. V tejto chvíli ja si uvedomujem, že ak by, vraciam sa zase k Devín banke, ak by tá Devín banka bola aj cez tento mechanizmus iných odvodov nejakým spôsobom postihnutá, tak by sa možno inak správala, ako sa v skutočnosti správala. Ona odvádzala do fondu na ochranu vkladov tak ako hociktorá iná banka. Čiže to nebolo správne a ja v tejto chvíli nemám návrh, ako to treba urobiť. Nakoniec v prvom čítaní sa to ani nežiada, takže v druhom čítaní nám možno niečo spoločnými silami napadne. Ak pani ministerka hovorila o nebankových inštitúciách a o skúsenostiach s dôverčivými vkladateľmi, to je úplne iná kategória. Tí, čo si svoje peniaze ukladajú v bankách, to sú tí, ktorí sa snažia zhodnocovať svoje peniaze a s únosným rizikom, ale vyslovene v tomto prípade to bola možnosť, ktorú zákon pripúšťal, to bol hromadný únik klientov z iných bánk do tejto banky. Ten prudký nárast vkladov bol motivovaný, by som povedal, tým, že jednoducho lepšie zhodnotia svoje peniaze bez ohľadu nato, či tá banka skrachuje, alebo neskrachuje.
A moja posledná poznámka, ktorú som chcel v rozprave povedať, ale ak dovolíte, by som ju teraz spomenul, dozvedeli sme sa z tlače, že manažment tejto banky sa dopustil istého manipulovania s údajmi alebo dokonca podvádzal a mne napadá iná otázka. Operujeme s číslom 11 mld., že toľko bude musieť Fond na ochranu vkladov vyplatiť sporiteľom a ja sa pýtam, čo keď to nie je 11 mld.? Ak niekto raz v podstatnej veci oklamal alebo podviedol, kde je napísané, že nepodvedie aj po druhýkrát a či napríklad v tejto situácii teraz Fond na ochranu vkladov nebude uspokojovať nejaké mŕtve duše. Čiže chcel by som upozorniť, že aj tí, ktorí majú nato dozerať, že by sa mali zamyslieť aj nad týmto problémom, lebo na manipulovaní a podvádzaní sa dá a u nás ešte stále veľmi ľahko a dobre zarobiť. Čiže dobre, že v tomto vládnom návrhu zákona už sa nepripúšťa alebo teda rieši sa ten problém, že skrachovaná banka nevypláca z fondu, respektíve prostriedky z Fondu na ochranu vkladov nevracajú sa sporiteľom cez skrachovanú inštitúciu. To je ďalší krok alebo zmena k lepšiemu, ale, samozrejme, ešte stále to nevylučuje možnosti istého zneužívania, keď sa vychádza z údajov, ktoré aj ten správca alebo teda Fond na ochranu vkladov bude mať z tej inštitúcie, ktorá zneužila svoje postavenie na trhu. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať
prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o cenných papieroch a investičných službách.
Vládny návrh, pardon, vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1133, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1261. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči.
B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Návrh zákona o cenných papieroch a investičných službách sa predkladá na rokovanie Národnej rady na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 716/2001. Rekodifikácia zákona o cenných papieroch predstavuje záväzok vlády voči Európskej únii, ktorý je obsiahnutý v negociačnej kapitole, pardon, slobodné poskytovanie služieb a voľný pohyb kapitálu. Zároveň je podmienkou na udelenie druhej a tretej tranže pôžičky EFSAL Svetovej banky v súlade s uznesením vlády z mája 2001. Uvedený návrh zákona vytvára priestor pre inštitucionálnu reformu slovenského kapitálového trhu tak, aby boli vytvorené podmienky pre štandardizáciu tohto trhu s kapitálovým trhom v krajinách Európskej únie. Zmeny sa dotknú obchodníkov s cennými papiermi, centrálneho depozitára, ktorého funkcie dnes plní Stredisko cenných papierov, Úradu pre finančný trh, ktorý vykonáva štátny dozor nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom. V prípade obchodníkov s cennými papiermi a centrálneho depozitára sa zavádza rovnako ako v prípade bánk princíp konsolidovaného dozoru, čo znamená, že Úrad pre finančný trh bude môcť získavať dôležité informácie pre svoju činnosť nielen od obchodníkov s cennými papiermi a centrálneho depozitára, ale aj osôb, s ktorými sú majetkovo prepojení. K výrazným zmenám dochádza už v etape udeľovania povolenia pre činnosť obchodníka s cennými papiermi. Žiadateľ bude musieť preukázať prehľadnosť akcionárov, ktorí majú záujem založiť obchodníka s cennými papiermi, pôvod finančných zdrojov, ktoré použijú na základné imanie obchodníka s cennými papiermi. Obchodníci s cennými papiermi budú musieť spĺňať odborné, technické a organizačné predpoklady pre svoju činnosť, zároveň bude Úrad pre finančný trh schvaľovať osoby, ktoré sú navrhnuté za členov štatutárneho orgánu. Návrh zákona umožní, aby Úrad pre finančný trh prostredníctvom predkladania požadovaných pravidelných, ale aj nepravidelných informácií mohol vykonávať dozor nad týmito subjektmi na princípe ex-ante, čím sa posilní preventívna funkcia štátneho dozoru v súlade s medzinárodným trendom vo vývoji regulátorov.
K zmene dôjde aj v centrálnom depozitári, ktorému bude umožnené poskytovať celú šírku služieb, ktorá je bežná pre inštitúcie obdobného charakteru na vyspelých kapitálových trhoch, t. j. vrátane poskytovania vedľajších investičných služieb a služieb spojených so zabezpečovaním majetkového a finančného vyrovnania obchodov na kapitálovom trhu na báze dodávka proti zaplateniu. Tieto služby by mal poskytovať na členskom princípe, pričom zákon vytvára dostatočný priestor, aby sa na činnosti inštitúcie takého charakteru, ako je centrálny depozitár, čo v najširšej miere podieľali ako vlastníci predovšetkým účastníci trhu využívajúci služby.
V novom systéme by bežný investor nemal priamo prísť do styku s centrálnym depozitárom, ale iba s jeho členmi. Návrh zákona obsahuje ucelený regulačný rámec pre činnosť centrálneho depozitára od stanovenia podmienok na udelenie povolenia cez presné vymedzenie povolených činností a dôkladné monitorovanie jeho činnosti Úradom pre finančný trh až po podmienky, za ktorých môže centrálny depozitár prestať vykonávať činnosť. Úradu pre finančný trh zákon poskytuje dostatočné regulačné mechanizmy na ovplyvňovanie činnosti centrálneho depozitára. Vyžaduje sa napríklad predchádzajúci súhlas úradu na akúkoľvek zmenu akcionárskej štruktúry centrálneho depozitára na zníženie jeho základného imania, na voľbu členov predstavenstva dozornej rady, na vymenovanie prokuristu a podobne. K zmenám dôjde aj v prípade rozšírenia oprávnenia štátneho dozoru podľa praxe vo vyspelých trhových ekonomikách. Musí na účel plnenia svojho poslania disponovať dostatkom nástrojov na vykonávanie nápravných krokov.
Úrad pre finančný trh, ak zistí nedostatky v činnosti licencovaných subjektov spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v príslušných povoleniach alebo nedodržiavania a obchádzaní ustanovení, ktoré sa vzťahujú na výkon ich činnosti, môže podľa závažnosti miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov voliť rôzne nástroje vrátane zavedenia nútenej správy a odobratia povolenia pre činnosť obchodníka s cennými papiermi. Môže rovnako uložiť členovi štatutárneho orgánu alebo členovi dozornej rady obchodníka s cennými papiermi, alebo centrálneho depozitára, vedúcemu pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, prokuristovi, alebo vedúcemu zamestnancovi obchodníka s cennými papiermi, alebo centrálneho depozitára za porušenie povinností, ktoré sa vzťahujú na výkon investičných služieb so stanovami obchodníka s cennými papiermi alebo centrálneho depozitára, alebo za porušenie podmienok, alebo povinnosti uložené rozhodnutím vydaným úradom pokutu podľa závažnosti a povahy porušenia až do 1 mil. korún. Zákon rieši aj problematiku právnej úpravy subjektov, ktoré zhromažďujú prostriedky od verejnosti, pričom s nimi ďalej podnikajú. Návrh zákona stanovuje povinnosť konať tak len na základe verejnej výzvy, pričom vyhlasovateľ bude povinný pred realizáciou svojho projektu predložiť Úradu pre finančný trh takzvaný prospekt investícií. Bez jeho schválenia nemôže zhromažďovať prostriedky od verejnosti za účelom podnikania. Zároveň bude musieť vyhlasovateľ plniť informačné povinnosti tak vo vzťahu k Úradu pre finančný trh, tak aj vo vzťahu k svojim investorom.
Vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som vás požiadala o podporu predloženého návrhu zákona o cenných papieroch a investičných službách. Ďakujem za pozornosť.