Siedmy deň rokovania
51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
13. septembra 2001 o 9.02 hodine
J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Krajči a pán poslanec Tuchyňa. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Cuper a Osuský.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o vládnom návrhu zákona o majetku vyšších územných celkov (tlač 1077).
Včera sme rokovanie prerušili po vystúpení navrhovateľa a spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy je písomne prihlásený poslanec Prokeš, pán poslanec Prokeš. Nie je prítomný. Nikto viacej sa neprihlásil písomne do rozpravy, preto sa pýtam, panie poslankyne, páni poslanci, kto sa prihlasuje do rozpravy ústne k tomuto bodu. Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, nech sa páči, zaujmite svoje miesto. Rozprava nebola, takže asi ani nezaujmete stanovisko, taktiež spravodajca.
Panie poslankyne, páni poslanci, podľa všeobecnej dohody včera budeme pokračovať v ďalšom bode a potom by sme hlasovali o všetkých návrhoch prvého čítania, ktoré sú spojené s reformou verejnej správy. Čiže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1078. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí 1185.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie pán minister Ľubomír Harach. Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, ktorý vláda schválila dňa 20. júna 2001 uznesením číslo 558. Dovoľte mi oboznámiť vás so základným cieľom a predmetom úpravy predloženého návrhu zákona.
Účelom návrhu novely zákona o rozpočtových pravidlách je vytvoriť právne a ekonomické podmienky na realizáciu procesu decentralizácie financií. Nadväzne na presun kompetencií z orgánov štátu na územné samosprávy upraviť systém financovania a rozpočtového hospodárenia územných samospráv tak, aby sa stanovili stabilné finančné zdroje na viacročné obdobie, posilnila zodpovednosť územných samospráv pri poskytovaní a financovaní verejných služieb a dosiahla transparentnosť vo finančných tokoch medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami samosprávnych územných celkov.
Dôvodom novelizácie zákona o rozpočtových pravidlách sú pripravované zmeny v štruktúre orgánov verejnej správy, v ktorej bude mať nezastupiteľné miesto samospráva vyšších územných celkov ako druhá úroveň územnej samosprávy. V tomto smere sa navrhuje úprava postavenia rozpočtu vo vyšších územných celkoch, spôsob financovania a pravidlá ich rozpočtového hospodárenia. Súčasne sa navrhujú zmeny a doplnky v doterajších ustanoveniach zákona, ktoré sa týkajú rozpočtov obcí, tak, aby sa v zásade dodržala jednotnosť úpravy oboch úrovní územných samospráv.
Proces decentralizácie financií si vyžaduje aj doplnenie a zavedenie v súčasnosti právne neupravených nových prvkov a pravidiel v hospodárení územných samospráv. Je to najmä členenie rozpočtov územných samospráv na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet s povinnosťou zostavovania vyrovnaného bežného rozpočtu, ďalej navrhovaná regulácia miery zadlženosti obcí a vyšších územných celkov, ako aj úprava zavedenia nútenej správy v hospodárení obce. Ako nový prvok sa v zákone legislatívne deklaruje stabilizácia finančných zdrojov územných samospráv, ktoré budú úmerné zodpovednosti a úlohám, ktoré sú im zverené príslušnými zákonmi pri rešpektovaní princípu samostatného hospodárenia a rozhodovania o ich použití. Tento princíp sa premieta aj vo vzťahu k zostavovaniu štátneho rozpočtu a v určovaní výšky finančných prostriedkov pre územné samosprávy, pričom je upravený postup a lehoty na prerokovanie návrhu finančných vzťahov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných samospráv s predstaviteľmi republikových združení v územnej samospráve.
Osobitná úprava sa týka vymedzenia postavenia príjmov rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov s podielom na daniach v správe štátu. Pretože predložený návrh úpravy mení ich doterajšie postavenie v sústave príjmov rozpočtov územných samospráv, s ktorým zásadne nesúhlasí Združenie miest a obcí Slovenska, dovoľte mi vysvetliť prístup a dôvody ministerstva financií k navrhovanej úprave.
Ide o komplex týchto úprav:
- Prostriedky z podielov na daniach v správe štátu sa vymedzujú ako osobitný druh finančného vzťahu medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných samospráv, ktorým sa vyčleňujú výnosy určených štátnych daní vyberaných na území štátu v prospech rozpočtov územných samospráv.
- Takto definované postavenie príjmov územných samospráv s podielom na daniach v správe štátu sa premietlo pri vymedzení sústavy vlastných príjmov rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, v ktorej nie sú tieto finančné prostriedky zaradené. Legislatívne sa však garantuje, to je § 26 ods. 4 a § 26a ods. 4, že rozhodovanie o použití týchto prostriedkov je v právomoci obce a vyššieho územného celku.
- Navrhuje sa vytvorenie novej rozpočtovej kapitoly "Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom", ktorej súčasťou sa stanú príjmy z podielov na daniach v správe štátu a dotácie, transfery zo štátneho rozpočtu. Správcom tejto kapitoly bude minister financií. Nadobudnutie účinnosti tohto ustanovenia sa navrhuje od roku 2003.
- Vo vzťahu k týmto príjmom rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov navrhovaná úprava určuje povinnosť obciam a vyšším územným celkom viesť tieto prostriedky na samostatnom účte. Táto povinnosť vyplýva z návrhu na doplnenie ustanovenia § 10 ods. 9, to je bod 15 navrhovaného zákona, podľa ktorého z výkonu rozhodnutia podľa osobitného predpisu odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na daniach v správe štátu, rovnako ako prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu.
- Obce a vyššie územné celky podľa navrhovanej úpravy, to je § 29a, nesmú ručiť za prijaté úvery podielmi na daniach v správe štátu.
- Navrhuje sa úprava § 44 ods. 3, bod 48 predkladaného návrhu, podľa ktorej sa bude v obciach a vo vyšších územných celkoch v rozsahu povinností upravených týmto zákonom alebo inými predpismi, napríklad zákonom o štátnom rozpočte, uplatňovať finančná kontrola aj na prostriedky s podielom na daniach v správe štátu. To znamená, že finančnou kontrolou sa bude zisťovať, či sa tieto prostriedky vedú na samostatnom účte, neručí sa nimi za prijaté úvery, rozpočtujú sa v rámci bežného rozpočtu a či sa dodržuje účelovosť použitia výnosu cestnej dane, výstavba, údržba a oprava komunikácií podľa zákona o štátnom rozpočte.
Navrhovanú úpravu vo vzťahu k príjmom rozpočtov obcí a vyšších územných celkov s podielom na daniach v správe štátu ministerstvo financií považuje za dôležitý a potrebný krok na ich ochranu, pretože sú významným zdrojom financovania základných úloh územnej samosprávy a rozhodujúcim predpokladom ďalšieho postupu fiškálnej decentralizácie. Neschválenie ktorejkoľvek navrhovanej úpravy z tohto komplexu vylúči možnosť prijatia aj ostatných legislatívnych návrhov k týmto prostriedkom.
Panie poslankyne, páni poslanci, prijatím návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, sa vytvoria podmienky na realizáciu prvej etapy procesu decentralizácie kompetencií a ich finančného zabezpečenia a súčasne predpoklady na prípravu druhej etapy fiškálnej decentralizácie. Z uvedených dôvodov si vás dovoľujem požiadať o podporu pri prijatí tohto zákona.
Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie tohto vládneho návrhu.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, predsedovi tohto výboru pánovi poslancovi Pálovi Farkasovi.
Nech sa páči, pán predseda.
P. Farkas, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov (tlač 1078), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 51. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Po rozprave, pán predsedujúci, budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Skončil som, pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku dvoch poslancov do rozpravy, pána poslanca Viliama Sopka a pána poslanca Prokeša.
Pán poslanec Sopko, nech sa páči, máte slovo.
V. Sopko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, cieľom návrhu novely zákona o rozpočtových pravidlách je vytvoriť právne a ekonomické podmienky na realizáciu procesu decentralizácie financií. Ministerstvo financií a následne vláda Slovenskej republiky pristupuje k tomuto kroku formou dvoch etáp, k čomu nemôžem mať žiadne výhrady. Druhá etapa je mi jasná. Predpokladá vypracovanie samostatného zákona upravujúceho rozpočtové a finančné hospodárenie obcí aj vyšších územných celkov. Tomu rozumiem. Ale nerozumiem prvej etape, ale hlavne tomu, prečo sa samostatný zákon nepripravil na základe východísk financovania počas dvoch rokov aktívneho a dynamického obdobia prípravy reformy verejnej správy.
Čo robili poverení koordinátori reformy? Čo robil vládny splnomocnenec reformy? Čo pripravilo ministerstvo financií v oblasti fiškálnej decentralizácie, ak dnes konštatujeme, že treba vypracovať samostatný zákon o financovaní obecných a krajských samospráv? Problematika financovania samospráv obcí v našej republike je od momentu ich revitalizácie v roku 1990 mimoriadne aktuálnym problémom. Tento problém je 10 rokov permanentne diskutovaný v kruhoch odbornej verejnosti a vo veľkom rozsahu bol doteraz medializovaný. Osobne som očakával, že tieto diskusie vyvrcholia na vládnej úrovni, v súčasnej vláde Mikuláša Dzurindu, prípravou série legislatívnych predlôh, ktoré vytvoria komplexné východiská na kvalitné fungovanie systému financovania územných samospráv.
Vláda Slovenskej republiky vzala na vedomie koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy, do Národnej rady ju nepredložila na schválenie, lebo nemala odvahu vypočuť si naše názory k nej. A dnes, keď má konkrétnymi návrhmi noviel dokumentovať prácu vládnych a rezortných expertov, predložila nám materiál svojím charakterom nekoncepčný, v ktorom ja nenachádzam konkrétne kroky na postupnú inováciu finančného systému územných samospráv. Ani naplnenie cieľa, ktorým by mala byť decentralizácia spravovania verejných úloh na miestnej úrovni.
Vládna novela zákona pozitívne neoslovila ani predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska, ak som si preštudoval ich stanovisko k novele zákona o rozpočtových pravidlách, ani širšiu odbornú verejnosť. Zákon o obecnom zriadení, zákon o vyšších územných celkoch, ale hlavne teraz prerokúvaný zákon o rozpočtových pravidlách určujú zásady finančného hospodárenia územných samospráv, a tým aj zostavovanie rozpočtov, ktoré majú vyjadrovať ekonomickú samostatnosť samospráv. A nadväzne rozpočty obsahujú príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám, k fyzickým osobám pôsobiacim na spravovanom území, ale aj k občanom žijúcim na tomto území. Takže ide o významnú novelu zákona, ktorá zásadne ovplyvňuje pôsobenie samospráv.
Nebuďme prekvapení z kritickej reakcie predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska. Veď práve rozpočty obcí aj rozpočty vyšších územných celkov sú vyjadrením ekonomickej samostatnosti samospráv. Nič iné ako rozpočty nemôže byť zrkadlom hospodárenia s finančnými prostriedkami a s majetkom za konkrétny rok. Nielen kvalita realizácie finančnej politiky orgánov územnej samosprávy, ale aj už prerokované, včera prerokované zákony konkretizujú mieru úspešnosti uplatňovania zámerov komunálnej politiky, ktoré dnes formulujeme na dlhšie obdobie.
Desaťročná existencia inštitútu samosprávneho spravovania verejných vecí v obciach a mestách dáva nám možnosť posúdiť funkčnosť systému ich financovania, ale hlavne mala by vytvárať predpoklady na zdokonalenie súčasného systému vo financovaní potrieb samospráv. Preto sú namieste otázky: Dobre sme zvážili doterajšie skúsenosti z vývoja financovania miestnych samospráv od roku 1991? Prehodnotili autori novonavrhovaných zmien pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré boli predmetom permanentného napätia medzi predstaviteľmi samospráv a vládnymi inštitúciami? Predstavitelia samospráv správne chápu, že problematika formovania finančnej stratégie obcí a samosprávnych krajov je tým kľúčovým momentom reálneho postupu reformy verejnej správy v Slovenskej republike a touto novelou zákona ju máme napĺňať. Žiaľ, táto vládna novela zákona naozaj nevytvára podmienky na decentralizáciu financií, ja v nej nevidím zásadné zmeny, ktoré sme v súvislosti s prenosom kompetencií očakávali.
Dnes, keď sme v štádiu realizácie reformy verejnej správy, decentralizácie a modernizácie, v prípade decentralizácie financií odvolávame sa na osobitné zákony v nasledujúcich rokoch. Predstavitelia vlády Slovenskej republiky pri schvaľovaní zákona o vyšších územných celkoch mali plné ústa rečí o tom, ako bude môcť samospráva krajov ovplyvňovať rozvoj regiónu, pričom operovali rôznymi argumentmi aj špekuláciami súvisiacimi s počtom vyšších územných celkov. Plné ústa prázdnych a jalových rečí regiónom nepomôžu! Pomôžu len dobré ekonomické podmienky na územnú samosprávu, ale predovšetkým posilnenie základne na tvorbu vlastných zdrojov územnej samosprávy. Týmto vládnym návrhom novely ekonomickú základňu neposilňujeme, naopak, obmedzujeme podmienky na tvorbu vlastných príjmov územnej samosprávy, podstatnou zmenou postavenie podielových daní a i v štruktúre jej príjmov. Predstavitelia samospráv preto oprávnene môžu byť nespokojní, pretože nič nenasvedčuje tomu, aby sme v rámci reformy legislatívne stabilizovali príjmy rozpočtov obcí.
Takže sa pripájam k zásadným výhradám Združenia miest a obcí Slovenska, ktorého predstavitelia nesúhlasia s navrhovanou zmenou postavenia podielových daní. Tento krok znamená zúženie základne vlastných daňových príjmov územnej samosprávy, čo je v absolútnom rozpore so závermi decentralizácie finančných zdrojov. Ak sme v minulosti kritizovali podielové dane, tak len z dôvodu ich prerozdeľovania, čo bolo každoročne upravované zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok, a tiež z dôvodu, že nezainteresúva obce na skutočných výnosoch daní v území, to znamená na ekonomickej sile meranej výnosmi daní. Na druhej strane sú tu pozitíva. Podiel na výnosoch centrálnych daní je jednoduchý a napĺňal princíp solidarity tým, že kritériom prerozdeľovania je predovšetkým počet obyvateľov obce. Takže touto zmenou nerobíme dobrú službu ani obciam, ani vyšším územným celkom.
Ministerstvo financií týmto návrhom prezentuje nevôľu vykonať konkrétne kroky vo fiškálnej decentralizácii. Nič pozitívne, žiaľ, nemôžem povedať. Iný názor mám na navrhované kontrolné a ochranné mechanizmy, na riadiace a rozhodovacie právomoci štátu. V tomto prípade plne súhlasím s predkladateľom, čo som už zvýraznil včera vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach. Kontrolné mechanizmy proti prípadnému zneužitiu prenesených kompetencií sú potrebné, pretože kontroly nie je nikdy dosť, ale aj preto, že nám všetkým ide o racionálne využívanie štátnych prostriedkov. Orgány prokuratúry evidujú celý rad vážnych prípadov, keď v obecných samosprávach došlo k porušovaniu zákonnosti, ale aj k zneužitiu právomocí verejného činiteľa či k iným nežiaducim javom. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalší v rozprave písomne prihlásený je pán poslanec Prokeš. Nech sa páči, máte slovo.
J. Prokeš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi hneď na začiatku vyjadriť skutočnú ľútosť nad tým, že pánovi predsedovi vlády tieto z programového vyhlásenia najdôležitejšie zákony nestoja ani za to, aby pri ich prerokúvaní tu bol. Možno by sa v ňom trošku pohlo svedomie a skutočne by sa zamyslel nad tým, či si len odfajkuje nejaké zákony podľa názvu, alebo či aj podľa toho, aký je skutočný obsah.
Dámy a páni, chcel by som povedať, že sa stotožňujem s vystúpením pána poslanca Sopka. Bohužiaľ, musím povedať, že bol veľmi jemný a nevystihol celú skutočnosť, ktorá nastane, ak bude schválená táto novelizácia zákona o rozpočtových pravidlách. Bude to pre obce a mestá jednoducho katastrofa. Katastrofa, pretože tento návrh zákona zväzuje obciam ruky natoľko, že nebudú môcť zabezpečovať ani tie činnosti, ktoré zabezpečovali doteraz, nieto ešte tie, ktoré sa im chystáte naložiť na krk ďalšie.
Dámy a páni, otázka hneď prvá: Prečo podiely na daniach sa nepovažujú za vlastné príjmy obce? Je to už dopredu avízo, že nedostanú obce nič? Asi áno! A ja sa potom pýtam, z čoho majú financovať všetky tie činnosti, ktoré dostanú akože decentralizáciou, akože priblížením k občanovi? Začo to budú robiť? Už som tu spomenul pri iných zákonoch, čo to znamená v konkrétnom prípade aj pre Nitru, ale znamená to pre všetky obce, jednoducho zastavenie akejkoľvek investičnej výstavby.
Dámy a páni, to naozaj pošleme signál do Bruselu, že keď sa nám podarilo získať na projekt čistiarne odpadových vôd Nitra 50 % z prostriedkov ISPA, že ďakujeme pekne, pretože naša legislatíva sa tak zmenila, že druhých 50 % nie je možné zabezpečiť? Pretože Nitra na to potrebuje úver 200 mil., ale nemôže si ho zobrať. Darmo je ten úver splatný, ale podľa týchto pravidiel si ho nebude môcť Nitra zobrať. A tak poďakujeme ISPE, hlavná vec, že nám zostane v zákone zodpovednosť za odkanalizovanie, rozvod pitnej vody a tak ďalej atď., ale nikoho nezaujíma, či to naozaj tie obce môžu aj napĺňať!
Dámy a páni, tým zákonom sa malo začínať, zákonom o financovaní obcí, ale nie týmto návrhom. Mali byť definované zdroje financovania pre obce, a nie zviazať im ruky, tak ako povedal pán kolega Sopko. Obce mali byť zainteresované na výnose daní na ich území, aby sa zúčastňovali napríklad aj aktívnej politiky zamestnanosti na svojom území, ale nič také v tomto návrhu nie je. Naopak, tu je len zošnurovanie, zviazanie a znemožnenie aktivity obciam. Dámy a páni, podľa tohto návrhu zákona obce na tom budú horšie v tých činnostiach, ktoré doteraz zabezpečovali, ako to bolo doteraz.
Dámy a páni, žiadam vás, aby ste tento návrh neposunuli do druhého čítania, pretože toto je katastrofa. Dajme si čas do toho konca, do volieb máme čas naozaj pripraviť zákon o financovaní obcí. Nemám záujem zastaviť reformu verejnej správy, naopak, mám na nej záujem. Ale na takej reforme, ktorá sa dá vykonať. Nie na tom, že jednoducho obce zakapú. Toto, dámy a páni, toto je pomsta štátnej správy obciam za to, že chcú samosprávu. Toto je zviazanie rúk samospráve, aby nemohla vykonávať povinnosti, ktoré dostane kompetenčným zákonom. Ja si myslím, že toto nechce nikto z nás, ktorí tu sedíme. Buď dostanú originálne zdroje financovania obce, o ktorých budú môcť rozhodovať, alebo budú mať definovaný presný podiel na podielových daniach, ale budú ich bežným príjmom a budú sa započítavať do celkového rozpočtu, dámy a páni, alebo jednoducho sa začne porušovať zákon. Nie preto, že ho nebudú chcieť obce dodržiavať, ale že k tomu budú jednoducho prinútené. A to znamená ďalší krok, by som povedal, k zneucteniu práva. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Oberhauser.
Pán poslanec Cabaj.
T. Cabaj, poslanec: Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, v súvislosti s vystúpením nášho kolegu Jozefa Prokeša, ináč aj primátora mesta Nitry, chcem plne podporiť jeho názor nepodporiť tento vládny návrh posunutím do druhého čítania. V prípade, ak ste sa tak dohodli v koalícii, že tento zákon posuniete do druhého čítania aj napriek tomu, že už ste si včera odhlasovali, že bude na to skrátené konanie, aby sa minimálne o tlači 1078 v druhom čítaní rokovalo potom na októbrovej schôdzi, aby bol priestor upraviť, ak sa ešte vôbec dá upraviť táto tlač, aby sa mohli tieto pravidlá upraviť takým spôsobom, že sa nebude musieť tento parlament hanbiť za to, že poslúchol ministerských úradníkov a urobil to, čo chceli ministerskí úradníci, a zablokoval vlastne činnosť samosprávy.
Ja vás skutočne o to prosím, ak máme trochu úcty k tým, ktorým sme hovorili, že sme ochotní samospráve pomôcť a chceme dotiahnuť reformu verejnej správy, aby sme tento návrh nepodporili takýmto spôsobom. Alebo v krajnom prípade, ak prejde, aby sme skutočne druhé čítanie nezaradili na tejto schôdzi, ale nechali si minimálne, tak ako hovorí rokovací poriadok, tých 30 dní, aby sme sa mohli touto otázkou zaoberať. Bohužiaľ, tento návrh o rozpočtových pravidlách je koncipovaný tak, aby sme sa vrátili do éry socializmu, kde zase budú chodiť predtým predsedovia národných výborov, teraz starostovia obcí, s demižónmi a prosíkať sa ministerskému úradníkovi, aby láskavo niečo vybavili. Myslím, že tam sa vrátiť nechceme. A tento zákon k tomu smeruje.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.
R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Prokeš spomenul, že vláda zrejme takýto cieľ mať nechce. Ja som presvedčený o pravom opaku. Ak vláda takéto návrhy zákonov tu predkladá a ešte nástojí na urýchlenom prerokovaní v skrátenom legislatívnom konaní, tak som presvedčený, že presne takýto cieľ, ako ten zákon deklaruje, chce dosiahnuť, aby obciam a mestám bolo možné povedať: "Chceli ste kompetencie, tu ich máte, zaduste sa nimi!"
Pán poslanec Prokeš tu spomínal svedomie členov vlády. Ja sa, ctená snemovňa, pýtam: Čo je to? Ak takéto zákony sa tu predkladajú s takýmto znením, s takýmito termínmi a s takýmito záväzkami zo strany vlády, tak potom o takomto podstatnom mene domnievam sa, že je bezpredmetné tu sa baviť.
Pán primátor a poslanec Prokeš spomínal problémy miest v súvislosti s tým, že je primátorom Nitry. Mestá majú jednoduchý problém. Dajú záložné právo na svoj majetok, tak ako teraz Košice predávajú svoje lesy, a nebudú mať síce majetok a nebudú mať ani dlhy. Budú ako chudobný bezzemok. Ale ja sa pýtam: Čo bude s menšími obcami, čo bude s dedinami, čo bude s obcami, ktoré majú rozptýlený systém osídlenia, napr. kopaničiarske, laznícke oblasti Veľkej Javoriny, Bielych Karpát, stredného Slovenska? Tam každá obec má desiatky kilometrov obecných ciest, ktoré nie sú ani štátnymi cestami tretej triedy, nie sú v sieti štátnych ciest, sú to obecné komunikácie. Už v súčasnosti žiadna obec nemá ani na ich údržbu. Ich obnova bola robená naposledy pred rokom 1989. Takže ak pán kolega Cabaj tu spomína návrat pred rok 1989, domnievam sa, že krivdí obdobiu pred rokom 1989, lebo práve v tom období tieto komunikácie tam vybudované boli. Teraz obce nemajú ani na údržbu a prijatím tohto zákona nebudú mať vôbec na nič. Takže pripájam sa k názoru, ktorý tu bol vyslovený, neprijať túto novelu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kužma.
J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Myslím si, že pán poslanec Prokeš trafil klinec po hlavičke, lebo sa bavíme o filozofii zákona. Ide o to, či obce budú môcť rozhodovať samosprávne, alebo budú mať nad sebou tútora úradníka. Ak by sme sa bavili len o technickej stránke veci, tak veľmi jednoducho môžeme dať v bode 63 § 54 výnimku z § 292 v ods. 7, kde by bolo možné prijať obci aj vyšší úver na základe súhlasu ministerstva financií. Ide však o to, či má nad výškou financovania, tu sa bavím o filozofii tohto zákona, rozhodovať ešte dajaký úradník, alebo nemá. Či tá kontrola má byť cez NKÚ a nezávislé súdy, alebo budeme predpokladať, že tie obce nebudú svojprávne, budú sa snažiť obchádzať zákon a z tohto dôvodu ich bude riadiť nevolený úradník ministerstva financií. Čiže tu je celý filozofický problém návrhu tohto zákona. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Oberhauser.
V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, vystúpenie pána poslanca Prokeša vychádzalo z praktických skúseností obecných samospráv, a preto je potrebné ho chápať naozaj tak, že v súčasnosti, kým nie sú dostatočne prepracované rozpočtové pravidlá, kým nie sú zabezpečené priame toky financií do rozpočtov obcí, je celá táto reforma veľmi problematická, je vlastne protireformná. Celý ten návrh je protireformný, a preto by nemal pokračovať v druhom čítaní.
V týchto dňoch sme, samozrejme, v kontakte veľmi často s obcami. Obce sa obracajú na nás s množstvom problémov, ktoré majú práve pri financovaní svojich aktivít, ktoré v týchto obciach sa realizujú.
Plynárenský priemysel napr. úplne zastavil plynofikáciu obcí, dokonca rozostavaných stavieb pod heslom, že dnes sa pripravuje všetko na privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu a nedofinancujú sa dnes také stavby, ktoré už boli rozpracované a ktoré viedli proste k zabezpečeniu určitého štandardu na vidieku, porovnateľného s mestami. A toto považujú obce práve za veľmi vážnu ranu súčasnej vlády voči ich ďalšiemu pôsobeniu. A keď prijmeme zase rozpočtové pravidlá, ktoré nezabezpečia finančné toky na dobudovanie aj takýchto rozostavaných akcií, aké sú dnes po obciach na Slovensku, trebárs bol som svedkom, ako na Slatinských Lazoch veľmi intenzívne majú už svoje peniaze vložené do akcií zmrazené občania, nevedia sa k týmto peniazom dostať, ani akcia sa jednoducho nedokončuje. Podobne napr. na Detvianskej Hute. Čiže tieto obce, ktoré zabezpečujú a chcú zabezpečiť tento štandard, ak im to nevytvoria nové rozpočtové pravidlá, nemá takýto zákon zmysel prijímať a pokračovať v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Prokeš, môžete reagovať.
J. Prokeš, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Chcem poďakovať všetkým kolegom za vystúpenie, dovoľte mi len ešte jednu myšlienku. Dámy a páni, tento návrh zákona má prinútiť obce, keď chcú dostáť svojim povinnostiam, aby rozpredávali svoj majetok. Ale to je v rozpore so zákonom o obecnom zriadení, ktorý hovorí o tom, že je povinnosťou obce svoj majetok v zásade nezmenšený zachovať. Takže, dámy a páni, ak bude chcieť ktorákoľvek obec zabezpečiť financovanie nutných investícií, ktoré na svojom území má, vrátane školských jedální, ktoré dostaneme na krk, hej, tak bude musieť rozpredávať svoj majetok. Toto má byť reforma? Ďakujem pekne!
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Jediná pani poslankyňa Keltošová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, nezvyknem vystupovať k otázkam rozpočtu, ale v tomto prípade musím sa vrátiť k včera prerokúvanému tzv. kompetenčnému návrhu zákona, kde som upozorňovala, koľko zariadení akého typu prejde na vyššie územné celky do ich majetku a správy a na obce. Ja tu pre istotu ešte raz zopakujem, pre novinárov a najmä pre tých poslancov, ktorí tu neboli, pretože tento kompetenčný zákon, o ktorom sme rokovali včera, by sa mal odrážať aj v návrhu rozpočtových pravidiel, zatiaľ je to skôr naopak.
Takže poďme k faktom, k prerokúvanému návrhu zákona, novely zákona. Hovorí sa tu, to už tu bolo povedané, že oproti doterajšej úprave sa "podiely na daniach správe štátu nezahŕňajú do vlastných príjmov územnej samosprávy", povedali to všetci moji predrečníci. A "príjmami rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov sú dotácie zo štátneho rozpočtu na výkon samosprávnych funkcií a na prenesený výkon v štátnej správe". Ďalej, " z rozpočtu obce sa budú uhradzovať v rámci výdavkov výdavky na prenesený výkon štátnej správy podľa osobitných predpisov, ako aj záväzky prijaté v rámci spolupráce s inými obcami alebo vyššími územnými celkami. Z rozpočtu vyšších územných celkov sa budú uhradzovať, obdobne ako pri obciach, výdavky na prenesený výkon štátnej správy".
No a poďme teraz k tomu, čo vlastne budú obce uhradzovať v súvislosti s prenosom výkonu štátnej správy v sociálnej oblasti. "Odovzdaním pôsobnosti v oblasti poskytovania napríklad opatrovateľskej služby z príslušného orgánu", čo je dnes okresný úrad, " na príslušné obce, resp. samosprávne kraje sa budú poskytovať opatrovateľské služby 25 338 občanom s celkovými bežnými výdavkami vo výške 603 430". Taký je stav v rozpočte na štátnom rozpočte na tento rok.
Ďalej. Včera som už kritizovala, že štát si ponecháva len 4 typy sociálnych zariadení. To sú detské domovy, domovy pre deti so zdravotným mentálnym postihnutím s celoročnou starostlivosťou, krízové centrá a resocializačné zariadenie. Všetky ostatné zariadenia prechádzajú, samozrejme, aj so záväzkami, s vecnými bremenami, prechádzajú do majetku a správy vyšších územných celkov a obcí.
Včera večer v neskorých hodinách sme mali zasadnutie výboru pre sociálne veci a bývanie, na ktorom sa zúčastnil aj štátny tajomník ministerstva financií pán Vaškovič a na moju otázku, ako sa budú oddlžovať tieto zariadenia, lebo stále je tu reč len o školách, nechcem podceňovať problémy v školstve ani v zdravotníctve, ale znova vám chcem, páni poslanci, zacitovať zo včera prerokúvaného návrhu zákona o prenose kompetencií. Takže na samosprávny kraj sa prenášajú tieto zariadenia sociálnych služieb: stanice opatrovateľskej služby, zariadenia pestúnskej starostlivosti, domovy pre osamelých rodičov, útulky, rehabilitačné strediská, zariadenia opatrovateľských služieb pre dospelých, domovy dôchodcov - len tých domov dôchodcov je okolo 300 -, domovy sociálnych služieb pre deti s poskytovaním starostlivosti týždenne a domovy sociálnych služieb pre dospelých plus takmer 40 objektov, ktoré už dnes sú v reštitučnom režime, ktoré buď budú musieť vyššie územné celky alebo obce kúpiť, alebo budú musieť nájsť pre klientelu týchto zariadení, sú to zdravotne postihnutí ľudia, je ich okolo 1 700 na Slovensku, budú musieť obce a mestá nájsť náhradné riešenie.
Ďalej. V rámci tohto návrhu zákona, o ktorom teraz hovoríme, ministerstvo financií sľubuje, že sa prijme právna úprava, tzv. systém horizontálneho vyrovnávania, ktorý v tejto novele zákona nie je upravený. Horizontálne vyrovnávanie by mohlo čiastočne pomôcť pri finančnom vyrovnávaní medzi jednotlivými občanmi a vyššími územnými celkami. Čiže znova je to zahmlievanie toho, je tu odkaz na právnu úpravu, ktorá ešte neexistuje.
Ďalej. Veľmi ma zarazilo, pán minister, aj keď viem, že vy tu len alternujete, zarazilo ma tu jedno tvrdenie, že prijatie úverov územnou samosprávou, kde by si mohli obce a vyššie územné celky čiastočne pomôcť, ktorých suma presiahne v príslušnom rozpočtovom roku 75 mil. korún, bude podliehať predchádzajúcemu schváleniu ministerstva financií. Nechápem, ani to nie je zdôvodnené, ako sa dospelo k tejto sume 75 mil., prečo nie 74 alebo 76. Nie je to ani v dôvodovej správe a nebolo nám to ani vysvetlené ani vo výbore.
Ďalej. Požiadavky, o ktorých hovoril pán primátor a poslanec Prokeš, napr. návrh výšky súhrnného finančného vzťahu medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov, ich štruktúru, spôsob rozdelenia a použitia prerokuje ministerstvo financií s predstaviteľmi republikových združení územnej samosprávy. O aké združenia ide, zatiaľ nevie nikto. Čiže my si predstavujeme, že ak sa tu už odvolávate na techniku, spôsob rokovania o takých závažných veciach, ako je štruktúra, spôsob rozdelenia, použitia financií v rozpočtoch obcí a medzi rozpočtami vyšších územných celkov na typ republikové združenie územnej samosprávy, a nie je jasné, čo to bude za združenie, aké ono bude mať de facto právne postavenie - bude nad vyšším územným celkom alebo bude medzi obcami a vyšším územným celkom? Jednoducho tento návrh nie je dotiahnutý do konca a nemôžem súhlasiť, aby v takomto stave pokračoval do druhého čítania.
A ešte jednu otázku mám úplne nakoniec. Prečo, aj keď viem znova, že pani ministerka financií by asi vedela na to lepšie odpovedať, sa v dôvodovej správe kvantifikujú rozpočtové dôsledky na štátny rozpočet a na počty zamestnancov výlučne z pozície ministerstva financií. Ministerstvo financií voči sebe veľmi starostlivo tam napočítalo, mňa to zaujíma z titulu zamestnanosti a problémov so zamestnanosťou, potreba zvýšenia počtu zamestnancov o 10, bežné výdavky cca o 3 mil., z toho mzdy o 2,2 mil., jednorazové kapitálové výdavky cca 3 mil. Čiže mne z toho vychádza len toľko, že ministerstvo financií, tak ako v minulosti, aj teraz si vie svoje požiadavky veľmi dobre vždy a precízne zabezpečiť na rozdiel od tých nedostatkov, o ktorých som hovorila pred chvíľou a o ktorých hovorili aj moji predrečníci.
Čo mi veľmi chýba, nie je tu ani zmienka o tom, či tento materiál, hoci je to už dnes súčasťou zákona o tripartizme, nie je tu ani zmienka o tom, či bol tento materiál prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, s akým výsledkom. Malo byť prílohou ich stanovisko, žiaľ, nie je to tu.
No a ešte jednu otázku, pán minister. Naozaj si myslíte, že je spravodlivé a férové, ako nám to bolo vysvetlené, že štát, ktorý si ponecháva tie 4 typy zariadení, o ktorých som už hovorila, štát má techniku na to, ako cez oddlženie krajských úradov, ktoré sa plánuje, oddlží tie 4 typy, o ktorých som hovorila, štátnych sociálnych zariadení, sociálnych služieb, čo tvorí zhruba podľa môjho odhadu možno 15, možno 20 % všetkých druhov zariadení, a tých zvyšných 80 % hodí doslova na krk vyšším územným celkom, starostom obcí? Je to vec, ktorá sa týka nás všetkých, pretože v týchto zariadeniach žije momentálne okolo 25 tisíc, odhaduje sa až 27 tisíc obyvateľov. Ak nebudú mať obce na prevádzku týchto zariadení, ak nebudú mať obce peniaze na poskytovanie napr. už spomínanej opatrovateľskej služby, ja sa pýtam, čo budete robiť potom alebo čo bude robiť ďalšia vláda, ktorá príde. Budeme zasa robiť novelu novely zákona o rozpočtových pravidlách? Ako to chcete riešiť?
Čiže je to komplex problémov. Dlhy zariadení, ktoré dnes nikto nevie kvantifikovať. My sme požadovali napr. v sociálnom výbore pasportizáciu zariadení, ktoré prechádzajú do kompetencií VÚC, do kompetencií obcí, s tým, že chceme vedieť, aj aké záväzky, vecné bremená prechádzajú na samosprávu.
Pán minister nám to sľúbil, že by sme to mali dostať. Ale toto malo byť súčasťou tejto novely zákona, aby naozaj budúci predsedovia vyšších územných celkov, starostovia, primátori vedeli, do čoho idú, a aby sa to neodrazilo na zhoršujúcej sa sociálnej situácii našich občanov. Ďakujem za pozornosť. Nemôžem podporiť do druhého čítania. (Potlesk.)