M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa, chce sa niekto z poslancov prihlásiť ústne do rozpravy? Ďakujem, končím možnosť ďalšieho sa prihlásenia. Ako prvý má slovo pán poslanec Bajan. Nech sa páči. (Hlasy z pléna.) Neboli. (Hlasy z pléna.) Ani nebolo napísané, tak sa nemusím pýtať, pán profesor. (Hlasy z pléna.)
V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda, ak teda môžem. Ďakujem pekne. Som nabádaný, aby som bol veľmi racionálny, ale faktom je, že na novelu 369 sme čakali ako samospráva veľmi dlho a čakali a hovorili sme o nej ako o veľkej novele. Preto máme od nej aj pomerne veľké očakávania a myslím si, že časť z nich táto novela splnila, ale chcel by som upozorniť na niekoľko bodov, ktoré vidím ja ako pomerne úzke miesta tejto novely a myslím si, že ale riešiteľné. Potom sa pokúsim aj zodpovedať na niekoľko dotazov, ktoré tu boli, respektíve niekoľko pripomienok, ktoré tu zazneli, predtým ale poviem o tých vážnych veciach.
Paragraf 18, kolega, kolega predrečník hovoril niečo o § 18. Čakal som, že povie to, čo sme sa dohodli kedysi pri zákone o vyšších územných celkoch a skutočnosť, že jeden z najväčších problematických miest v zákone alebo fungovania samosprávy je inštitút hlavného kontrolóra. Tu sme sa dohodli pri zákone o VÚC, je, že tak ako pri zákone o vyšších územných celkoch a prenesieme aj do zákona o obciach, že inštitút kontrolóra bude mať časovú ohraničenosť, respektíve jeho voľba, jeho mandát, mám pocit, že sme to vo výboroch spomínali, tento inštitút bude volený maximálne na niekoľko rokov. Dohodli sme sa aj s predstaviteľmi ministerstva vnútra, žiaľ, najprv nejakým nedorozumením sa to neobjavilo tu, upozorňujem, že budeme naozaj konzultovať s pracovníkmi ministerstva vnútra a budeme dávať do súladu tento paragraf s inštitútom hlavného kontrolóra vyššieho územného celku tak, aby to spolu hralo.
Totižto inštitút hlavného kontrolóra je absolútne zabetónovaný inštitút, s ktorým si my nevieme poradiť v rámci samosprávy, tak tu bude ambícia vložiť do paragrafu ustanovenie kontrolóra na nejaké obdobie. Myslím vo VÚC sme to dali na päť rokov alebo na šesť, sme zato aj tu, respektíve ja som zato, aby sme aj tu dali inštitút podobný, ktorý by presahoval jedno volebné obdobie zastupiteľstva alebo starostu. Myslím si, že nemalo by to byť nič problematické a zosúladili by sme tieto veci. Takže § 18 pravdepodobne v druhom čítaní prídeme vo výboroch s nejakou novelou.
Paragraf 25. Upozorňujem, že fungujú alebo nefunguje nám inštitút, inštitút s poslancami trošku. Neviem, či si mojich nepopudím, ale jednoducho inštitút, keď zanikne mandát pri troch ospravedlneniach písomných, prestal fungovať. Jednoducho my si musíme povedať, ak niekto je zvolený a zastupuje obec tým skôr, že znižujeme počet poslancov niektorým z paragrafov, ak nechodí a sa mi ospravedlňuje, jednoducho ten výkon mandátu sa nevykonáva. Reálne sa naozaj nevykonáva a sú s tým večné problémy. Čiže mali by sme prestať s takým niečím, ako sú ospravedlnenia písomné a jednak starostovi alebo primátorovi či ospravedlniť, či neospravedlniť, tam je veľmi veľa subjektivizmu, aj politického, treba nahlas povedať, jedného ospravedlní, druhého nie, je to na základe čoho, keď nie sú kritériá, to by som odporúčal naozaj spresniť. Možno zvýšiť počet neúčasti, ale v každom prípade dať tam reálne, respektíve jasné kritérium, kedy mu zaniká z titulu neúčasti mandát.
Samozrejme, bod 36 je pre mňa dosť zásadný, a to je niečo, čo spomínal kolega Prokeš, a to je schvaľovanie rozpočtu trojpätinovou väčšinou. Jednoducho to je pre obce signál, že jednoducho 90 % obcí nebude mať schválený rozpočet. Jednoducho to nejde. To jednoducho z princípu nejde. Nie preto, že štátny rozpočet sa schvaľuje jednoduchou väčšinou, ale jednoducho, že tento princíp je nevykonateľný v reálnom živote. Takže tu odporúčam, aby sme sa vrátili do súčasného stavu a tento problém si prediskutovali vo výbore a verím, že presvedčíme kolegov predkladateľov, že toto asi nebude reálne fungovať.
K § 2a zlučovanie. To je inštitút, ktorý, respektíve rozdeľovanie, ktorý narobil v minulosti dosť problémov, ale v novele zákona sa uvádza nová teória, poviem to rovno, odsek 5, a ja ju prečítam: Obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriacich súvislý územný celok najmenej 3 tisíc obyvateľov, a ak obec nemôžeme rozdeliť, ak do rozvoja odčlenenej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá obec. Podľa tohto nie je možné odčleniť nič. Naozaj nič. Máme z 2 880 obcí, máme vyše 2 000 obcí pod tisíc obyvateľov, to je len jedna poznámka a druhá, pri takejto nekvantifikovanosti znamená, že naozaj môžem, ak sa mi nejaká časť, petične obyvatelia vystúpia, že sa chcú oddeliť, ja im dokážem vždy, že som investoval do cestnej siete, že som investoval do kanalizácie alebo že som dal do osvetlenia, jednoducho obávam sa, že toto nóvum nie je na prospech lokálnej demokracie. Rozumiem tomu, ak by sme naraz povedali, že ideme do municipilizácie, respektíve že vieme, že potrebujeme mať silnejšie, väčšie obce, a preto sťažujeme možnosť odčlenenia. Len ak je to tak, treba to potom aj nahlas pomenovať.
Paragraf (hlasy z pléna), ja si uvedomujem prvé čítanie, len, žiaľ, je, že nebudeme všetci v tých istých výboroch. Ja ešte poviem, nedá mi, aby som nezareagoval na našu predrečníčku. V § 5 ods. 9. Totižto to je trošku ináč, ako tu zaznelo. Obec poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní kancelárskych a iných nebytových priestorov. Doteraz v 369 bolo povedané, že obec poskytuje nebytové priestory a tak ďalej. Jednoducho toto je na základe veľkého tlaku ZMOS-u trošku zľahčenie povinnosti obce. Nechce sa z toho vyviniť, ak to môžem veľmi v úvodzovkách povedať "vyviniť" z tejto povinnosti obec, ale jednoducho nie je možné zo zákona udeliť takúto povinnosti alebo trvať na tejto povinnosti bez toho, žeby štát uhradil túto povinnosť finančne. Takže je to z tohto titulu takto povedané a myslím si, že presne vystihuje to, čo predkladateľ chcel v tejto časti návrhu novely povedať. Ostatné veci na základe odporúčania mojich kolegov si nechám na druhé čítanie. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou chce vystúpiť pán poslanec Cabaj.
Nech sa páči.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ak tu hovoril kolega Bajan v súvislosti s hlavným kontrolórom, zrejme v druhom čítaní a najmä vo výbore pre verejnú správu asi bude treba porozmýšľať skutočne nad týmto inštitútom, pretože z tých informácií, ktoré máme najmä v mnohých menších obciach, je problém vôbec s funkciou kontrolóra. Ako to zabezpečiť, ako by to malo fungovať a nefunguje to. Navyše pri návrhu zákona o vyšších územných celkoch sme hľadali určitý kompromis, aj sa potom nakoniec spracoval návrh v rámci výboru a prešiel potom aj v parlamente, aby tento inštitút zastával človek, ktorý bude zvolený vlastne na obdobie šesť rokov. Vychádzalo sa aj z toho, že prekryje funkčné obdobie štvorročné, ktoré bude v tom najbližšom období, aj keď je reálny predpoklad, že v tom, ak to dobre počítam, na konci tretieho funkčného obdobia, že by to vyšlo v jednom období ukončenie činnosti aj tohto kontrolóra a zároveň by vyšlo nové obdobie funkčné pre tých, ktorí budú pôsobiť v samospráve vyšších územných celkov, ale myslím si, že skutočne je priestor, aby sme sa touto otázkou zaoberali, pretože ak raz sa takýto inštitút dal do samosprávy, aj keď nie vždy je podpora k tomu, aby sa venovalo kontrole nejako viac pozornosti, väčšinou samospráva sa tomuto bráni, ale myslím si, že ten, kto poctivo pristupuje k práci, nevidím dôvod, prečo by sa mal brániť, pretože tej kontroly asi nikdy nie je dosť nato, aby mohlo toto fungovať. A myslím si, že je aj v záujme tých, ktorí pôsobia v samospráve, aby tento inštitút fungoval a mali mnohé veci zabezpečené, pritom neváhajú niekedy drahé peniaze zaplatiť za rôzne audity a náležitosti, ktoré potom robia pri tom plate a človeka, ktorý by im to mal zabezpečiť v rámci zastupiteľstva. (Zaznel zvuk časomiery.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má teraz pán poslanec Delinga.
Nech sa páči, pán kolega.
P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister alebo páni ministri, pani poslankyne a páni poslanci, ja som sa prihlásil v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona z takých troch základných okruhov, ktoré považujem za potrebné z hľadiska toho, že tento zákon vstupuje do samosprávy na báze vyšších kompetencií, na základe prenosu týchto kompetencií a na základe decentralizácie štátnej moci, aby sme sa vyhli vlastne niektorým úskaliam. Chcem zdôrazniť, že je prijateľné, že tento zákon sa snaží vyhovieť požiadavkám tých predstaviteľov samosprávy, ktorí majú skutočne verejný záujem na tom, aby správa vecí v samospráve fungovala čo najprijateľnejšie k občanovi.
Chcem však ale povedať, že sa v tomto zákone otvára aj vec, že štátna správa v podstate môže mať strašne veľa práce na tom, keď samosprávne orgány nenaplnia svoju činnosť, tak ako tento zákon ustanovuje a že potom hovorí sa v § 5 ods. 2 a 6, že v podstate tu štátna správa má zabezpečiť tento výkon, tak ako hovorí zákon. Takže sa chcem spýtať predkladateľov, asi v akom rozsahu táto štátna správa počíta potom s tým, že bude zaťažená, že najmä v úvode presadzovania tohto zákona alebo napĺňania môže vzniknúť z hľadiska finančných a materiálno-technických spústa problémov, ktoré samosprávy nenaplnia.
Ďalší môj problém je ten, a už to tu bolo povedané, že ak nebude výkon uznesenia naplnený, tak to obecné zastupiteľstvo, ak bude mať pozastavený tento výkon svojho uznesenia, tak znovu o tom bude hlasovať trojpätinovou väčšinou. Samozrejme, treba prepočítať všetky teoretické možnosti. Tak ja som si napríklad prepočítal, keďže zákon to pripúšťa, že môžu byť aj traja poslanci v zastupiteľstve, čo v podstate znamená pri troch poslancoch trojpätinová väčšina. To by ešte išlo, keď by sme zaokrúhľovali, povedzme, že to je 1,8, žeby boli dvaja poslanci a prijali by to uznesenie. Ale keď si zoberieme, že to budú štyria poslanci a nadpolovičnou väčšinou v podstate prijmú uznesenie, čo budú traja poslanci, ale bude toto uznesenie pozastavené a potom im bude stačiť trojpätinová väčšina, čo znamená, keď to spočítate pri štyroch poslancoch, je v podstate 2,4 a keď zaokrúhľujete, tak stačia dvaja poslanci.
Čiže záleží na tom, čo bude v zákone. Pokiaľ by sme to brali matematicky, tak je zaokrúhľovanie, pokiaľ ide pod 0,5 dole. (Hlasy z pléna.) Prosím? My hovoríme o trojpätinovej väčšine. Tak ja to beriem matematicky. Neviem, či to bude vo výklade nejakých predpisov, lebo smerníc, ale v zákone je to tak.
Po druhé, by som chcel povedať ešte ďalšiu vec, a to je bod štyridsať alebo bod 48, ktorý hovorí alebo dáva právomoci starostovi obcí ukladať pokuty do dvestotisíc korún, najmä pre právnické osoby. Je to veľmi účinný nástroj, ale bude ho treba zrejme viacej vyšpecifikovať. Ja to dám do vzťahu k poľnohospodárskym družstvám, kde môže dôjsť na základe určitých subjektívnych vzťahov či už z doterajšieho vývinu objektívnych, alebo subjektívnych príčin porušovania, povedzme, v znečisťovaní prostredia, ďalej určitého nenaplnenia materiálno-technických potrieb a podobne, že starosta si môže naháňať do svojho rozpočtu dvestotisícovými pokutami od poľnohospodárskeho družstva ďalšie prostriedky.
Čiže ide o účinný nástroj, ktorý sa môže vplyvom subjektivity v niektorých obciach aj zneužiť. Poznáme to napríklad z toho, keď obce vyrubovali niektoré poplatky v zmysle zákona, ktoré museli družstvá odvádzať a kde dochádzalo k určitým stretom, kde sa potom vyrubovali penále, a dokonca dochádzalo k exekúciám na tieto právnické osoby. Nemusí v tomto prípade ísť len o poľnohospodárske družstvá. Môže ísť aj o iné právnické subjekty, či už sú to obchodné spoločnosti, alebo sú to, povedzme, podnikatelia. Takže sa bude treba zamyslieť v druhom čítaní na špecifickej terminológii, aby nedochádzalo k sporom a aby či už štátne orgány, alebo odvolacie orgány, neviem, kto v tomto prípade bude odvolací orgán, či zastupiteľstvo obce, alebo vyšší územný celok, aby nebol zahrnutý neprestajnými sťažnosťami alebo inými žiadosťami.
Ďalej by som sa ešte chcel spýtať predkladateľa, ako myslí bod 31, ktorý hovorí o tom, že obec si môže zakladať rozpočtové aj príspevkové organizácie. Môže zakladať aj obchodné spoločnosti, ale tam sa hovorí, že aj zrušovať obchodné spoločnosti. To znamená, že napríklad obec by si založila akciovú spoločnosť, ktorá by narobila určité dlhy, a potom by ju obec zrušila. A vieme veľmi dobre, že podľa Obchodného zákonníka zrušenie akciovej spoločnosti je dosť vážnym problémom. Čiže dikcia, ktorá sa neopiera o žiadny zákon, nehovorí, že to má robiť podľa Obchodného zákonníka, nehovorí, že to má robiť podľa nejakého iného zákona, hovorí len o tom, že obec toto môže robiť. Tak sa mi to zdá príliš benevolentné a je to nástroj k tomu, aby niektorí ľudia zákon zneužili.
Ďalej chcem niečo povedať k bodu 20, ktorý hovorí o mimorozpočtových fondoch, to znamená o financovaní obce a rozpočtoch obcí. Neviem či zákonodarca, alebo predkladateľ v tomto prípade, pokiaľ hovorí o mimorozpočtových fondoch, v akom slova zmysle sa vlastne tvorba týchto mimorozpočtových fondov bude opierať o príslušné zákony o fondoch a hospodárení s nimi. Či si ich obec bude tvoriť cez samostatné nariadenia, alebo štatúty týchto fondov. Či do nich môžu byť prelievané prostriedky aj štátneho charakteru. Lebo sa hovorí, že zo zvyšku hospodárenia z rozpočtu obce v podstate môžu v týchto mimorozpočtových fondoch fungovať aj nejaké iné, nechcem to povedať naplno, čierne peniaze.
V tomto prípade sú to veci, nad ktorými sa treba dôkladne zamyslieť, pretože ak bojujeme proti korupcii, ak bojujeme proti úplatkárstvu, ak bojujeme proti praniu špinavých peňazí, aby sme teraz neotvárali legálny kanál na základe vládneho zákona, kde si bude môcť príslušná samospráva vytvoriť akýkoľvek fond, lebo sa nehovorí o konkrétnom fonde, ale o nejakom fonde. Okrem toho podľa obchodného zákona sa môžu tvoriť len rezervné fondy. Iné fondy sú pod zákonom štátu. Takže v tomto prípade treba tieto veci zákonne domyslieť, aby samospráva nebola zbytočne vedená k tomu, že má určité prostriedky alebo nástroje na to, že vo svojej pôsobnosti umožní porušovanie zákonov alebo etických noriem. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dámy a páni, vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania za skončenú. Chcel by som prizvať pána ministra do rokovacej miestnosti a spýtať sa ho, či sa chce vyjadriť k rozprave? Prosím vás, nájdite nám pána ministra vnútra. (Hlasy v sále.) Pán minister, máte byť v rokovacej miestnosti. Pýtam sa vás, či chcete zaujať stanovisko k vystúpeniam poslancov. Nie. Nech sa páči.
I. Šimko, minister vnútra SR: Chcem sa, vážený pán podpredseda, poďakovať poslankyniam, respektíve poslankyni a poslancom za pripomienky, ktoré odzneli, a za diskusiu. Chcel by som povedať, že tie pripomienky, ktoré pán Prokeš predložil alebo skôr otázky, lebo mi položil otázky, pokiaľ ide o zriaďovateľskú alebo zakladaciu právomoc obce, sú to pojmy, ktoré sú veľmi jasne vymedzené v bode 31. Tam sa ustanovuje, že v kompetencii obecného zastupiteľstva je okrem iného aj zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce, ako aj zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti, napríklad akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným alebo aj zakladať a zrušovať iné právnické osoby. Myslím si, že tá pojmológia je tu veľmi presná, takže by tu nemalo dôjsť k žiadnym problémom. (Hlasy z pléna.) To nič nehovorí o účasti. Tá účasť sa môže aj meniť, ale zakladateľská alebo zriaďovateľská právomoc je jednoducho akt, ktorým sa vytvorí tá spoločnosť. A už potom ona žije svojím životom, ale tá právomoc zriadiť alebo zakladať príslušnú spoločnosť, alebo organizáciu je tu riešená.
Pokiaľ ide o tú problematiku rozdelenia obce. No ja si myslím, že to sú veci, o ktorých je asi najlepšie hovoriť vo výbore, lebo tam asi zrejme, pokiaľ sú nejaké pripomienky, je možné hľadať konsenzus.
No pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Bajana. Teda hlavne to pevné obdobie pre kontrolóra, to je podľa môjho názoru rozumné, akceptovateľné. Nakoniec už sme to prijali na tej úrovni vyšších územných celkov. No ale, chcel som obšírnejšie odpovedať aj pani poslankyni Tóthovej, ktorá mi kladie obvykle viacero otázok a, bohužiaľ, tu nie je, takže asi by to nemalo zmysel, aby som odpovedal. Ja to poviem v úvodnom slove pred druhým čítaním. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca, pýtam sa, chcete vystúpiť v rozprave? Ďakujem pekne, je to racionálne. Ďakujem.
Dámy a páni, budeme pokračovať
prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1076. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1183. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Harach. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Účelom predkladanej novely zákona o majetku obcí je upraviť prechod majetku štátu do vlastníctva obcí v nadväznosti na prenesenie úloh štátnej správy na samosprávu v súlade s prijatou koncepciou decentralizácie a modernizácie verejnej správy.
M. Andel, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán minister. Priatelia, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.
Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Podľa predloženého návrhu novely zákona prejdú do majetku obcí z vlastníctva Slovenskej republiky hnuteľné a nehnuteľné veci v správe právnických osôb, ku ktorým prejde zriaďovateľská funkcia na obce podľa osobitného predpisu, a to v odvetví školstva, kultúry a sociálnych vecí, prípadne i v ďalších odvetviach, ak na základe dohody alebo osobitného zákona bude prenesená zriaďovateľská funkcia na obec. Prechod vecí z vlastníctva Slovenskej republiky vychádza z územného princípu, ktorý bude prelomený len v prípade, ak tak ustanoví osobitný predpis, napríklad pri prechode niektorého špecifického majetku. Spolu s vecami prejdú do majetku obcí aj súvisiace majetkové práva a záväzky. Z prechodu do majetku obce však budú vylúčené tie záväzky na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov, ktoré sú po lehote splatnosti a ktoré správca majetku štátu prevzal a neuhradil ku dňu prechodu majetku štátu do vlastníctva obce. Taktiež do majetku obcí neprejdú záväzky na úhradu peňažných plnení, ktoré bol správca majetku štátu povinný uhradiť, napríklad podľa zákona o daniach z príjmov, zákona o zdravotnom poistení, zákona o zamestnanosti. Majetok, ktorý obec novelou zákona nadobudne a ktorý ku dňu účinnosti zákona slúžil výchovno-vzdelávaciemu procesu v oblasti vzdelávania a výchovy a činnosti s nimi bezprostredne súvisiace a na zabezpečenie sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a kultúrnej činnosti, môže obec zveriť len do správy rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktoré zriadila podľa zákona o rozpočtových pravidlách a tento majetok bude slúžiť výlučne na uspokojovanie verejných záujmov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, že obec nemôže tento majetok vložiť do majetku obchodnej spoločnosti alebo z neho založiť inú právnickú osobu. Podľa ustanovenia § 7a návrhu zákona obec bude povinná zachovať účelové určenie majetku, ktorý novelou zákona nadobudne a ktorý ku dňu účinnosti zákona slúžil výchovno-vzdelávaciemu procesu v oblasti vzdelávania a výchovy a činnosti s nimi bezprostredne súvisiace a na zabezpečenie sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a kultúrnej činnosti. Vzhľadom na prísne účelové určenie tohto majetku a nutnosť zachovať jeho verejnoprospešný charakter sa v novele zákona navrhuje, že na tento majetok nemožno zriadiť záložné právo ani zabezpečovací prevod práva, ba ani uskutočniť výkon rozhodnutia - exekúciu. Povinnosť zachovania účelového určenia tohto majetku trvá až do doby, pokiaľ príslušný orgán nevydá rozhodnutie podľa osobitných predpisov, napríklad rozhodnutie o vyradení školy zo siete škôl alebo súhlas na odňatie objektu zariadenia sociálnych služieb jeho účelu.
Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, predložený návrh novely zákona Slovenskej národnej rady o majetku obcí je jedným zo zákonov bezprostredne súvisiacich s reformou verejnej správy. Dovoľujem si vás preto požiadať v mene vlády o podporu pri jeho prijatí.
Pán podpredsedajúci, skončil som, ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Vladimírovi Bajanovi.
Nech sa páči, pán kolega.
V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, tlač 1076, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania, čo sme pred nejakým časom schválili. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 51. schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, pán spravodajca, sadnite si na miesto pre vás určené. Dámy a páni, otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu nášho rokovania. Do rozpravy sa mi písomne prihlásili dvaja poslanci. Ako prvý vystúpi pán poslanec Sopko a pripraví sa pán poslanec Jozef Prokeš.
V. Sopko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, prerokúvaná novela zákona vymedzuje majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý prejde do vlastníctva obcí po realizácii reformy verejnej správy. Ide teda o rozšírenie majetku obcí, ale pri zachovaní jeho účelného určenia, čo je veľmi podstatné. Majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom upravil zákon o majetku obcí už v roku 1991, na základe ktorého obce sa stali vlastníkmi majetku, rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií a drobných prevádzkarní, ku ktorým prešla na obec zakladateľská a zriaďovateľská funkcia. Obce a mestá, sa pamätáme, týmto zákonom prevzali do svojho majetku bytový fond, prevzali rozostavané a nedokončené bytové objekty, technickú vybavenosť a občiansku vybavenosť k nim, prevzali poľnohospodársku aj nepoľnohospoodársku pôdu, prevzali lesnú pôdu a súvisiace hospodárske budovy, miestne komunikácie, verejné priestranstvá a ďalšie nevyhnutné verejné zariadenia pre prevádzku obce, prevzali nehnuteľnosti telovýchovných organizácií, prevzali historické radnice, kultúrne zariadenia, kultúrne domy, prevzali kiná, prevzali knižnice. Vymenoval som to preto, že bolo toho dosť, ale stále sme boli ďaleko pod štandardom krajín západnej Európy, ktorých majetkom obcí sú budovy základných škôl a ich zariadení, sú vodohospodárske zariadenia a energetické rozvody v mestách. Takže touto novelou zákona sa blížime k európskemu štandardu práve týmito krokmi decentralizácie verejnej správy, ktorými by mali prejsť do majetku obcí základné školy a školské zariadenia, zariadenia sociálnych služieb, ktoré budú odovzdané po tejto novele a verím, že nepotrvá dlho a obciam v rámci ďalších krokov decentralizácie budú odovzdané aj časti vodovodných systémov, čo je už dlhšie obdobie predmetom rokovania medzi predstaviteľmi obcí a miest a medzi rezortom alebo vládou Slovenskej republiky. Takže aj v tejto etape ide o prevod rozsiahleho majetku, a preto sú opodstatnené požiadavky a upozornenia, aby boli stanovené veľmi jasné pravidlá na prechod majetku štátu na územnú samosprávu. Splniť túto požiadavku, ak to má byť bez prevádzkových dlhov a bez kapitálovej zadlženosti, nebude úloha ľahká pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky, pretože to značne zaťaží štátny rozpočet v budúcom roku 2002.
V ďalšej časti si dovolím upozorniť na § 14b novely zákona, predovšetkým na ods. 2. V ustanovení § 14b ods. 2 je stanovená 12-mesačná, podľa môjho názoru veľmi krátka lehota na podanie návrhu na zápis vlastníckeho práva príslušnému katastru nehnuteľností. Nie je daný reálny predpoklad, že všetky obce budú schopné takýto návrh podať do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, keď v ustanovení § 14b sa ukladá odovzdávajúcim subjektom povinnosť odovzdať majetok obcí najneskôr do 6 mesiacov odo dňa prechodu majetku Slovenskej republiky podľa tohto zákona. Čiže rovnako od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Aj zákon č. 138/1991 Zb. rovnako stanovil obciam lehotu 12 mesiacov, v ktorej obce mali podať návrh na zápis do katastra nehnuteľností, avšak z praxe je nám známe, že takéto návrhy podávali ešte aj v rokoch 1994, dokonca aj v roku 1995. Takže za optimálnu lehotu namiesto 12 mesiacov by bolo možné považovať skôr lehotu 2 rokov, a to by sa, pán minister, malo naozaj zvážiť. Vzhľadom na to, že mnohé školy a iné stavby, ktoré prejdú do vlastníctva obcí, sa nachádzajú na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, mal by sa tento zákon doplniť o ustanovenie § 9 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu tak, že pri prechode majetku Slovenskej republiky na obec podľa osobitného zákona správca zastavaných a priľahlých pozemkov slúžiacich k užívaniu stavby mal by byť povinný uzavrieť s obcou písomnú zmluvu o bezplatnom prevode správy k týmto pozemkom najneskôr do 12 mesiacov po zápise vlastníckeho práva obce k stavbe v katastri nehnuteľností.
Takže celkom na záver, ak som v úvode spomínal jednotlivé etapy prevodu majetku štátu na obce, ukončím to kritikou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, pretože v tejto novele chýba prechod majetku obvodných zdravotných stredísk a polikliník napriek tomu, že s týmto prechodom sa počítalo v koncepcii decentralizácie a modernizácie verejnej správy. Z tohto pohľadu mi vychádza a nemôžem to nazvať inak ako veľkou špekuláciou rezortu zdravotníctva a nedobrým vzťahom tohto rezortu smerom k obciam. Ďakujem za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Slovo má pán poslanec Prokeš.
Nech sa páči, pán poslanec.
J. Prokeš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, veľkú časť toho, čo som chcel povedať ja, povedal pán kolega Sopko, takže môžem byť omnoho stručnejší. Stotožňujem sa s ním, že ak nám raz ministerstvo zdravotníctva ponúkalo, že bude prednostne prevádzať na obce zdravotnícke zariadenia, tak sa čudujem, že to nerobí v tomto zákone. Tam si myslím, že budeme mať viacerí starostovia a primátori rovnaký názor, ale v konečnom dôsledku budem veľmi rád, ak si štát nechá aj kompetenciu v zdravotníctve a nech si nechá aj ten zdevastovaný majetok. V súvislosti s prevodom tohto majetku vzniká niekoľko otázok, ktoré som povedal už vlastne na začiatku, keď som hovoril o kompetenčnom zákone, a to je vlastne otázka oddlženia majetku, ktorý bude prechádzať na obce. Finančné oddlženie tento zákon rieši. Skôr čo nerieši, je, že kto zaplatí veriteľom tie dlhy, keď neprejdú na obec, čo by som mohol ako primátor povedať, že to nie je náš problém, ale väčšinou sú to tiež občania príslušného mesta alebo obce, ktorým tieto inštitúcie dlhujú, alebo potom sú to veľké inštitúcie, ktoré si dovolia urobiť aj taký nátlak, že buď prevezmete ten dlh a zaplatíte to, alebo vám médium nepripojíme a dovidenia. Robia to aj podnikateľom, takže nebolo by to nič nové, čo by sa objavilo vlastne ich podnikaním. Tie dlhy, na ktoré som sa chcel spýtať, sú v podstate dlhy vecné, ktorými je ten majetok zaťažený, alebo povedané veľmi jednoducho a po slovensky, zdevastovaný majetok treba opraviť, mnohé z tých budov sú staré alebo v takom stave, že jediné, čo sa s nimi dá urobiť, je asanácia, nuž ale my ho preberieme a dostaneme vlastne aj v tomto zákone do vienka zákaz urobiť s tým niečo iného, ako zachovať to na pôvodný účel, no a potom začne ťahanica s príslušným orgánom o tom, či tú školu môžeme zrušiť, alebo nemôžeme zrušiť, alebo či ju môžeme presťahovať, alebo ju nemôžeme presťahovať, no a potom to už bude zase na nejakej dobrej vôli kohosi mimo samosprávy, čo s tým ďalej bude. Takže toto sú otázky, ktoré sa vynárajú vlastne v súvislosti s týmto majetkom a ja to hneď zhrniem, že rovnako je to aj s nasledujúcim zákonom. Samotný návrh zákona tie čiastočné nedostatky, ktoré má, zhrnul pán kolega Sopko, nebudem ich opakovať, verím, že sa nám to podarí vo výbore vychytať, aj keď musím otvorene povedať, že práve problém skráteného legislatívneho konania pri týchto vážnych zákonoch to nemá nič spoločné, či som z opozície, alebo z tej, alebo onej politickej strany, ale nedáva nám šancu, aby sme nechali preveriť všetky súvislosti, ktoré mohli nechtiac ujsť aj legislatívcom z vlády, a teda v tomto smere navrhovateľom. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie, pýtam sa, dámy a páni, či sa chce niekto ústne prihlásiť do rozpravy. Ak tomu tak nie je, končím všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Pýtam sa, pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave, ďakujem. Pán spoločný spravodajca, nie, ďakujem.
Dámy a páni, prerušujem rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. (Reakcie z pléna.) Dobre, v poriadku, budeme pokračovať po všeobecnom súhlase poslancov, takže prejdeme k ďalšiemu návrhu zákona, a to je tlač číslo...
vládny návrh zákona o majetku vyšších územných celkov.
Tento vládny návrh zákona ste dostali ako číslo 1077, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1184. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Ľubomír Harach. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o majetku vyšších územných celkov. Návrh citovaného zákona nadväzuje na postavenie vyšších územných celkov zakotvené v ústavnom zákone č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v zákone o samospráve vyšších územných celkov a na koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy, ktorá predpokladá prenesenie vlastníckych práv štátu k časti majetku na nový subjekt vlastníckeho práva - vyšší územný celok. Vychádza tiež z princípu zvýšenia samostatnosti všetkých článkov územnej samosprávy pri riešení majetkových vecí. Vyšší územný celok má postavenie samostatného právneho subjektu. Právna úprava prechodu majetku z vlastníctva štátu do vlastníctva vyšších územných celkov nadväzuje na prenesenie zriaďovateľských funkcií z orgánov štátnej správy na samosprávu vyšších územných celkov. Podľa predloženého návrhu prejdú do vlastníctva vyšších územných celkov hnuteľné a nehnuteľné veci štátu vo vlastníctve štátu v správe tých právnických osôb, ku ktorým prejde zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok. Pôjde najmä o hnuteľný a nehnuteľný majetok v odvetví školstva, sociálnej starostlivosti, kultúrnej a osvetovej činnosti, zdravotnej starostlivosti, prípadne i v ďalších odvetviach, ak na základe osobitného zákona bude prenesená zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok. Súčasne v návrhu zákona je zakotvená aj právna úprava prechodu pohľadávok, iných majetkových práv a záväzkov súvisiacich s majetkom, ktorý prejde do vlastníctva vyššieho územného celku a hospodárenie s majetkom vyššieho územného celku. Návrh zákona umožňuje vyššiemu územnému celku ako samostatnému subjektu vlastníckeho práva zveriť svoj majetok, ktorý nadobudol podľa tohto zákona do správy organizáciám, ktoré zriadi podľa zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov. Majetok štátu, ktorý nadobudol vyšší územný celok podľa tohto zákona a ktorý v čase jeho prechodu na vyšší územný celok slúžil na menovité určené účely - na zabezpečenie vyučovacieho procesu, sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti, kultúrnej a osvetovej činnosti a podobne -, môže vyšší územný celok len zveriť do správy svojej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie. Tento majetok vyšší územný celok nemôže použiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo založiť z tohto majetku inú právnickú osobu. K majetku, ktorý prejde na základe zákona do vlastníctva vyšších územných celkov a ktorý slúži pre potreby školstva, kultúry, sociálnej starostlivosti a zdravotníctva, návrh zákona zakotvuje aj povinnosť zachovania jeho účelového určenia. Súčasne sa zakazuje vzhľadom na prísne účelové určenia nutnosť zachovať verejnoprospešný charakter tohto majetku, takýto majetok nielen zaťažiť, ale na takýto majetok nemožno uskutočniť výkon rozhodnutia, konkurzné konania a vyrovnávacie konania. Povinnosť zachovania účelového určenia tohto majetku vyšším územným celkom trvá až do doby, pokiaľ príslušný orgán nevydá príslušné rozhodnutie podľa osobitných predpisov, napríklad rozhodnutie o vyradení školy zo siete škôl alebo súhlas na odňatie objektu, zariadenia sociálnych služieb jeho účelu. Návrh zákona upravuje aj rozsah oprávnení a povinností pri disponovaní s majetkom vyšších územných celkov, ktoré si tieto upravia v zásadách hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku. Taktiež zakotvuje, ktoré prevody majetku do vlastníctva iných subjektov alebo ktoré vklady do majetku obchodných spoločností podliehajú schváleniu zastupiteľstvom.
Pani poslankyne, páni poslanci, predkladaný návrh zákona o majetku vyšších územných celkov je jedným zo série zákonov bezprostredne súvisiacich s reformou verejnej správy. Dovoľujem si vás preto požiadať o podporu pri prijatí tohto zákona. Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi, teraz dávam slovo spravodajcovi výborov pánovi Bajanovi.
Nech sa páči, pán kolega, pán poslanec.
V. Bajan, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ministri, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona o majetku vyšších územných celkov ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.
Vážené kolegyne, kolegovia vzhľadom na to, že budem môcť využiť príležitosť v našom výbore, predovšetkým uplatniť si pripomienky, ktoré mám predovšetkým k § 7 a ďalších, nebudem vás tu teraz tu s tým zaťažovať a budem čakať na stanovisko ministerstva financií predovšetkým preto, že to patrí pod jeho gesciu. Pán podpredseda, otvorte rozpravu, ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, keďže poslanecké grémium rozhodlo, že naše rokovanie, ja dovtedy budem rozprávať, že naše rokovanie má trvať do 21.00 hodiny a nie je tu všeobecný súhlas, aby sme pokračovali ďalej v rokovaní, nie je tu všeobecný súhlas, takže musím konštatovať, tak ako som to pred chvíľou povedal, že prerušujem dnešné rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a pokračovať budeme zajtra o 9.00 hodine. Priatelia, je presne 21.00 hodín. Ďakujem.