B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami pani poslankyňa Keltošová, pani poslankyňa Záborská, končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pani poslankyňa Keltošová, máte slovo.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja by som najprv chcela preložiť, čo sú to ADOS-y. Pre divákov, samozrejme, nie pre poslancov, to sú agentúry domácej opatrovateľskej služby. A chcem povedať, že v roku 2000 bola poskytnutá opatrovateľská služba pre občanov so zlým zdravotným stavom u nich doma v domácnostiach, čo je súčasný európsky trend, aby sa nepredražoval ich pobyt v nemocniciach a podobne. Týchto občanov v roku 2000 bolo 25 338, ktorí pre nepriaznivý zdravotný stav 25 000 ľudí dostalo doma opatrovateľskú službu. Zo štátneho rozpočtu cez kapitoly jednotlivých krajských úradov, toto nás stálo 522 223 tisíc korún. Ja sa pýtam, či tých 522 223 tisíc vyššie územné celky vedia si predstaviť, odkiaľ získajú financie na poskytovanie týchto opatrovateľských služieb s tým, že v roku 2003, lebo dátum účinnosti prechodu je až 1. 1. 2003, by mali vyššie územné celky a obce prijať 7 450 zamestnancov. V materiáli nie je o tom ani zmienka, pán minister. Ja viem, že to nepatrí vám, ale to patrí inému ministrovi. V materiáli nie je ani zmienka o tom, akým spôsobom, podľa akého kľúča budú jednotlivé vyššie územné celky v prípade nutnosti, niektoré kraje majú vyššiu chorobnosť, niektoré majú nižšiu, nebudem poúčať, akým kľúčom sa budú títo ľudia prijímať zo štátnej správy, respektíve ako zamestnanci súčasnej štátnej správy a tých 522 miliónov, ktoré išlo teraz z kapitol jednotlivých krajských úradov, zostane visieť ako veľký výkričník, ako nedoriešená vec pre ďalšiu vládu od roku 2002, 2003. To už je jedno, aká vláda to bude. Ale dátum účinnosti opatrovateľská služba prejde na samosprávu od 1. 1. 2003 so všetkými dôsledkami.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Záborská.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Len celkom krátku poznámku k vystúpeniu pani poslankyne Aibekovej. Možno došlo k nedopatreniu pri zaradení podieľaní sa na preventívnych programoch, pretože v pôvodnom pláne splnomocnenca vlády, v pôvodnej koncepcii táto kompetencia bola aj na úrovni obcí, aj na úrovni vyšších územných celkov. Ja predpokladám, že to bolo podľa miery kompetencie a množstva finančných prostriedkov. Čiže nevidím problém v druhom čítaní, aby táto kompetencia bola aj na jednom, aj na druhom stupni. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková, môžete reagovať.

M. Aibeková, poslankyňa: Ja chcem iba poďakovať za pripomienky, ktoré odzneli na moje vystúpenie, a ešte na jednu vec som zabudla. Ja si myslím, že je tá, čo sa týka oblasť zdravotníctva, že je veľmi nekvalifikovane spracovaná dôvodová správa k tomuto návrhu zákona. Ja si myslím, že mnohé veci, keby boli vysvetlené, napríklad o tejto prevencii, ktorá prešla na obce, keby to tam bolo vysvetlené. Len nie je to tam, bohužiaľ, ani slovom a budem súhlasiť s tým, aby sa to teda riešilo, samozrejme, že aj obec nech sa zapojí na svojej úrovni, ale tieto programy musia byť zakomponované aj do celoslovenských programov. Inak to nie je možné. Napríklad taká prevencia onkologických ochorení. To by žiadna obec sama nezvládla. Takže keby pán minister bol toto riadne vysvetlil v dôvodovej správe, čo ho tiež žiadam, aby dopracoval dôvodovú správu k tejto svojej časti, tak mnohé nedorozumenia by sa vyjasnili, keby bol ten materiál naozaj kvalitne spracovaný. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko v rozprave.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

I. Šimko, minister vnútra SR: Áno, ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predovšetkým sa chcem tiež poďakovať za pripomienky, ktoré odzneli k návrhu takzvaného kompetenčného zákona. Pani poslankyňa Tóthová, oceňujem konštruktívny prístup k zákonu ako k celku. Mám niekoľko pripomienok alebo niekoľko vecí, na ktoré by som chcel reagovať vo vzťahu k vášmu vystúpeniu. Pokiaľ ide o prípady, kde hovoríte, že v Bratislave a v Košiciach tento zákon nie je priblížením výkonu, ale centralizáciou, nesúhlasím s tým, pretože obidve tieto mestá majú výkon samosprávy upravený osobitnými zákonmi, ktoré umožňujú prerozdeliť kompetencie zverené Bratislave alebo Košiciam ako obci medzi orgány celomestské a mestské časti podľa vlastného rozhodnutia vo svojich štatútoch. A tu by mali brať do úvahy kritériá výhodnosti pre občana a efektívny výkon týchto kompetencií.

Pokiaľ ide o presun kompetencií z okresov na vyššie územné celky, čo v niektorých prípadoch áno, takéto prípady nastávajú, treba brať do úvahy, že sa presúvajú ako samosprávne a ich presun na obce by bol jednoznačne neefektívny. Ale ide tu o iný dôležitý posun, a to je od centralizovane štátom riadené, aj keď orgánmi miestnej štátnej správy prechádza na samosprávny orgán, pri ktorom je tá kontrola občanmi bližšia.

Pokiaľ ide o finančnú náročnosť presunu kompetencií, v dôvodovej správe je vyjadrená finančná kvantifikácia zabezpečovania kompetencií súčasnými úradmi štátnej správy. Výdavky navyše zo štátneho rozpočtu predstavujú vyplatenie jednorazového odstupného súčasným zamestnancom úradov, ktoré však v skutočnosti môžu byť nižšie a okrem toho sú naozaj jednorazové a myslím si, ak by sme mali hodnotiť finančnú efektívnosť celej tejto operácie, ako je reforma verejnej správy, tak nemôžeme hovoriť len o jednorazových nákladoch, ale aj o úsporách dlhodobých.

Pokiaľ ide o riešenie zadlženosti, je v záujme vlády Slovenskej republiky ešte do konca tohto roku oddlžiť všetky záväzky presúvaných zariadení. Aj návrhy zákonov o majetku VÚC a majetku obcí predpokladajú, aby záväzky, t. j. neuhradené výdavky ku dňu prechodu kompetencií neprešli na vyššie územné celky, respektíve na obce.

A pokiaľ ide o interpretačné pravidlo vo vzťahu k obciam, toto interpretačné pravidlo nie je v tomto zákone, ale je v novele zákona o obecnom zriadení v tlači č. 1075.

Ďalej pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Bauera, to znenie toho interpretačného pravidla ministerstvo vnútra navrhovalo v tom znení, ako si hovoril ty. To znamená, že tak ako som to povedal aj na tlačovej konferencii po rokovaní vlády, kde ma potom trochu brali a chytali za slovo aj médiá, pretože sa mi to zdalo byť logickejšie, že tá kompetencia, respektíve v prípade, že nie je napísané, že to je originálna kompetencia a len v prípade, kde je to priamo stanovené, tak je to prenesený výkon štátnej správy. Je to tak aj v Českej republike, v Poľskej republike a v iných právnych poriadkoch, ale legislatívna rada napokon navrhla pod alebo podľa pripomienok Združenia miest a obcí to opačné znenie a vláda sa napokon stotožnila s týmto znením.

Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Tatára, hovorí, vo svojom vystúpení povedal, že nie je riešené ani náznakom zrušenie okresných úradov. No naozaj to nie je poslaním tohto zákona. Ja som sa netajil a netajím sa ani teraz s tým, že otázka úpravy úradov alebo orgánov miestnej štátnej správy bude musieť byť upravená osobitným zákonom, ktorý ale môže byť až krokom po tomto zákone. Ja viem, že pani poslankyňa Tóthová by to rada videla hneď, ale naozaj je potrebné najskôr, aby sme vedeli, ktoré kompetencie prejdú, lebo vy môžete, parlament môže zmeniť návrh vlády. Isteže, my máme nejakú predstavu o tom, ale záväzný návrh zákona môžeme dať až vtedy, keď budeme vedieť to, čo prešlo, keď budeme poznať to, čo prešlo tu. Takže v tejto chvíli, v tejto chvíli ešte nie je možné riešiť to, o čom hovoril pán poslanec Tatár.

Ďalej pán poslanec Tatár má pripomienku, pokiaľ ide o kompetencie na úseku civilnej ochrany. Tu chcem povedať, že úsek civilnej ochrany vzhľadom na svoj osobitný charakter podľa nášho názoru všade zostáva v gescii štátu a tieto kompetencie nemôžu byť ale vykonávané bez súčinnosti aj s orgánmi samosprávy predovšetkým na tej regionálnej úrovni, tak ako sa aj v súčasnosti nevykonávajú bez súčinností s obcami. Preto sa do pôsobnosti VÚC navrhujú úlohy týkajúce sa súčinnosti, spolupráce pri plnení úloh v mimoriadnych situáciách.

Ešte som chcel reagovať aj na vystúpenie pána poslanca Sopka. Ak som dobre rozumel, pán poslanec, vy ste hovorili o tom, že podobne, ako je to riešené pri matrikách, že by bolo dobre, keby boli takéto zoznamy aj tam, kde sa očakáva, že sa obce dohodnú. Myslím si, že tu pri samostatných, samostatných kompetenciách by to nebolo dobré, by to istým spôsobom vlastne vylučovalo tú slobodu pri rozhodovaní, ale kde to je rozhodne potrebné, je to v oblasti alebo v prípade kompetencií pri konaní podľa stavebného zákona. A pretože tu ide o prenesený výkon štátnej správy, a ja som si toho vedomý, a bude potrebné, aby ešte príslušné ministerstvo pripravilo v priebehu toho obdobia, kým nadobudne účinnosť táto časť kompetenčného zákona aj právnu normu, ktorá povie, v ktorých obciach, ktorá vlastne ten zoznam urobí.

Pokiaľ ide o vystúpenie pani poslankyne Keltošovej a pani poslankyne Aibekovej, tu vidím, že si budete mať čo povedať s rezortnými ministrami na rokovaní príslušných výborov. Myslím si, že sa dá o tých veciach, o ktorých ste hovorili, diskutovať a som presvedčený, že dôjdete k nejakej dohode na rokovaní vo výboroch.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že je to mimoriadne dôležitý zákon, nakoniec aj viacerí ste to vo svojich vystúpeniach povedali. Ak chceme, aby sme dotvorili reformu verejnej správy, tak je potrebné, aby sme pokračovali v rokovaní o tomto zákone, a preto navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla na pokračovaní v rokovaní o tomto zákone v druhom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nech sa páči.

M. Hort, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som veľmi krátko informoval, že v rozprave v prvom čítaní vystúpili štyria poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne, traja, ktorí boli ústne, celkom odznelo 15 faktických poznámok. Chcel by som poďakovať i ja za korektné prístupy a za návrhy, ktoré verím, že v druhom čítaní sa s nimi stretneme vo výboroch, špeciálne sa teším nato, čo spomínala pani Keltošová vo vzťahu k dávkam sociálnej pomoci, pretože osobne som presvedčený, že by to malo patriť samosprávam, ale diskusia, ktorá predchádzala o konečnej dikcii tohto zákona, bola aj diskusia so Združením miest a obcí Slovenska a tam sa ZMOS postavilo v tejto etape ešte zato, aby to zostalo na štáte. Ale teším sa na odbornú diskusiu. Takisto vo vzťahu k zdravotným zariadeniam, čo spomínala pani Aibeková, viem si už dnes predstaviť, že ADOS podporíme na obce aj tie ostatné veci, o ktorých sme si hovorili. Verím aj to, čo spomínal pán poslanec Tatár, že rozdelenie moci sa nám podarí v druhom a treťom čítaní jasnejšie zadefinovať vo vzťahu k originálnym a preneseným kompetenciám, ale aj z pohľadu povinných a nepovinných kompetencií a zverených kompetencií. To sú veci, ktoré si budeme musieť ešte v druhom a treťom čítaní vyjasniť. Chcel by som vás informovať, že v prvom čítaní v diskusii nezaznel žiaden návrh, ktorý by napĺňal § 73 ods. 3 a) a b), a preto by som chcel, tak ako som uviedol v spravodajskej správe, predložiť návrh na hlasovanie, na prijatie uznesenia.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, budeme hlasovať, takže najprv žiadam, aby ste sa prezentovali pred hlasovaním. Nech sa páči, prezentujme sa. Prosím vás, aby ste sa len prezentovali.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

Nech sa páči, pán spravodajca, môžete uviesť hlasovanie.

M. Hort, poslanec: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, či Národná rada postúpi tento návrh zákona do druhého čítania.

(Hlasovanie.) Prítomných je 90 poslancov, za 79, proti 2, zdržali sa 8, nehlasoval 1.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Nech sa páči, môžete pokračovať.

M. Hort, poslanec: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali ďalej hlasovať o určení výborov a o termíne na prerokovanie uvedeného návrhu zákona, tak ako som ich uviedol v spravodajskej správe, to znamená, prideliť tento návrh zákona všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem zahraničného výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Žiadam, aby návrh bol prerokovaný v tých výboroch, ktoré som nemenoval, ihneď.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň aj hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 100 poslancov, za 93, zdržali a 6, nehlasoval 1. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

Budeme pokračovať prvým čítaním

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1075, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1182.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ivan Šimko.

Nech sa páči, pán minister.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, začíname spoločne rokovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, stručnejšie o vládnom návrhu novely zákona o obecnom zriadení.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nechajme pána ministra hovoriť, zabezpečte pokoj v rokovacej sále. Ak máte niečo na prerokovanie, nech sa páči, môžete to urobiť mimo.

Nech sa páči, pán minister.

I. Šimko, minister vnútra SR: Po zásadných politických a spoločenských zmenách, ktoré sa u nás uskutočnili na konci roku 1989, sa začal aj proces postupnej premeny, čiže reformy miestnej verejnej správy so zámerom zmeniť ju tak, aby zodpovedala potrebám demokratickej spoločnosti. Preto už v roku 1990 vznikla skutočná územná samospráva na úrovni obcí a miest, súčasne sa odčlenili a novo vybudovali orgány miestnej štátnej správy. Rozvíjanie územnej samosprávy ako orgánov najbližších a bezprostredne ovplyvňovaných občanmi predstavuje významný aspekt spoločenskej organizácie štátov Európskej únie, do ktorej sa chce Slovenská republika čo najskôr začleniť. Osobitne významnú rolu v tomto procese zohral práve zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý 6. septembra 1990 upravil právne postavenie obcí ako samostatných územných celkov Slovenskej republiky, určil kompetencie ich orgánov, ustanovil právo priamej účasti občanov na výkone samosprávy obcí a vymedzil zásady ich finančného hospodárenia, ako aj nakladania s ich majetkom. V nadväznosti na zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení boli prijaté ďalšie zákony týkajúce sa samosprávy obcí, osobitne zákon SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, zákon Slovenskej národnej rady č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky a napokon zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, ako aj iné zákony. V lete roku 1992 bola prijatá Ústava Slovenskej republiky, ktorá v štvrtej hlave ustanovila základné princípy územnej samosprávy v zásade zhodne so zákonom Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. Rozsiahla novela ústavy, ktorú prijala Národná rada vo februári tohto roku, aplikovala mutatis mutandis aj na vyššie územné celky ustanovenia štvrtej hlavy, ktoré sa dovtedy vzťahovali len na obce. Pripomínam ale, že samotná zmienka o samosprávnych vyšších územných celkoch bola už aj v znení ústavy prijatej v roku 1992.

Navrhovaná novela v jednotlivých tematických okruhoch najmä precizuje ustanovenia o samostatnej pôsobnosti obcí, ako aj o výkone štátnej správy prenesenej na obce vrátane jeho kontroly, novo upravuje podmienky výkonu priamej demokracie v obecnom zriadení, účelnejšie upravuje vzájomný vzťah obecného zastupiteľstva a starostu obce, ako aj odvolávanie a voľbu starostu obce, ustanovuje zásady a formy vnútroštátnej i medzinárodnej spolupráce obcí, určuje postup pri nečinnosti obce pri prenesenom výkone štátnej správy i samosprávy v rámci správneho konania i pri iných formách činnosti obce a utvára podmienky na účinnejšiu vnútornú kontrolu výkonu samosprávnych funkcií obce. Uplatňovanie tejto novely zákona nebude mať vplyv na pracovné sily ani na zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu, ba naopak, mohla by priniesť zníženie niektorých výdavkov obecných rozpočtov na samosprávu obcí. Návrh je v súlade s ústavou a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava je úplne kompatibilná s právnou normou Európskej únie a je porovnateľná aj s právnymi úpravami jej členských štátov. Predložený vládny návrh novely zákona o obecnom zriadení nadväzuje na viaceré nové alebo novelizované právne predpisy, respektíve ich návrhy, ktorými sa má na základe programového vyhlásenia vlády uskutočniť ďalšia etapa reformy verejnej správy. Už sú, respektíve v najbližšom čase budú predložené najmä návrhy zákona o presune, teda toto už je, teda tými ďalšími návrhmi je zákon o presune niektorých pôsobností z orgánov miestnej štátnej správy na obce a samosprávne kraje, ten ste pred chvíľkou posunuli do druhého čítania, novela zákona o rozpočtových pravidlách je na programe tejto schôdze, zákona o majetku vyšších územných celkov samosprávnych krajov detto a novela zákona o majetku obcí taktiež je na programe. Otvorená je aj možnosť potreby novelizácie ďalších zákonov, ktoré si vyžiada život.

Na záver mi dovoľte, aby som vám odporúčal, aby ste predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov prerokovali v prvom čítaní a súhlasili s jeho zaradením na druhé čítanie. Odporúčam tiež, aby po prijatí tejto novely bolo vyhlásené úplné znenie zákona o obecnom zriadení, pretože pôvodné znenie zákona o obecnom zriadení bolo v priebehu rokov 1990 až do tohto roku v menšom alebo väčšom rozsahu až 17-krát zmenené a doplňované. Poznamenávam, že jeho úplné znenie bolo naposledy vyhlásené v Zbierke zákonov ešte v roku 1992 a odvtedy bol text ešte 9-krát menený, a preto orientácia v ňom je zložitá tak pre občanov, ako aj pre predstaviteľov obcí.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, ide o ďalší z nevyhnutných zákonov, ktoré treba prijať, ak chceme zrealizovať reformu verejnej správy, súvisí aj s pred chvíľou prerokúvaným zákonom o presune kompetencií. Prosím vás o prerokovanie a o posunutie tohto návrhu do druhého čítania a ďakujem pekne za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona, teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu pánovi poslancovi Romanovi Vavríkovi.

Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám uviedol správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zmien a doplnkov, tlač 1075, v prvom čítaní. V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystupujem pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369 ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

Na úvod mi dovoľte, aby som vás informoval o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený dňa 20. júna tohto roku, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady aj teda napriek tomu, že dnes bolo schválené skrátené legislatívne konanie. Predseda Národnej rady posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania. Ako spravodajca Národnej rady k tomuto prvému čítaniu podávam stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Prípadné zmeny a spresnenia návrhu budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého čítania a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady, čím dôjde k prípadnému dopracovaniu tohto zákona. Vzhľadom na oprávnenia, ktoré vyplývajú spravodajcovi z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňajú sa ním niektoré ďalšie zákony, tlač 1075, prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne navrhujem podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady z 25. júna tohto roku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie predmetnú tlač 1075 týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady, aby bol určený Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v termíne ihneď. Pán podpredseda, myslím si, že som vyčerpal všetky skutočnosti zo správy, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov. Dámy a páni, otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu nášho rokovania. Písomne sa do rozpravy prihlásili traja páni poslanci a pani poslankyňa. Ako prvý vystúpi pán poslanec Sopko, pán poslanec Sopko a pripraví sa pán poslanec Prokeš.

V. Sopko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia poslanci. Novela zákona o obecnom zriadení je veľmi citlivou záležitosťou. Akceptovanie jednotlivých návrhov sa musí citlivo zvažovať, aby sa nenarušilo systémové usporiadanie zákona, ale aj preto, aby nedošlo k zmene postavenia a nezávislosti samosprávy miest a obcí. Oceňujem prípravu vecných podkladov pre novelizáciu citovaného zákona zo strany ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ale aj celý priebeh posudzovania a pripomienkovania, ktorý prebiehal za aktívnej účasti Združenia miest a obcí Slovenska. Svedčí to o tom, že všetci si uvedomujeme, že 369 je prioritným právnym predpisom, pretože tvorí základ na plnohodnotné plnenie úloh samosprávy obcí aj na zabezpečovanie potrieb obyvateľov obcí a miest. Začali sme ďalšiu etapu reformy, ktorá vrcholí schvaľovaním sústavy zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky a ktorá má vytvoriť optimálne právne prostredie na už spomínané plnohodnotné fungovanie územnej samosprávy na miestnej úrovni. Nebola to forma politickej obštrukcie a neišlo nám ani o bezbrehú kritiku, ak sme požadovali od vlády Slovenskej republiky, aby novelu zákona o obecnom zriadení predložila na rokovanie Národnej rady súčasne s inými zákonmi, ktoré sme už tu viackrát spomínali. Dnes vláda Slovenskej republiky pod naším tlakom aj pod tlakom Združenia miest a obcí Slovenska, ktorý prezentoval svoje zásadné pripomienky, splnila túto podmienku a môžeme spoločne objektívne posúdiť legislatívne predlohy, ktoré nesporne majú vzájomnú obsahovú previazanosť a vyžadujú si komplexný prístup. Spomínané zákony majú vytvoriť optimálne podmienky na fungovanie územných samospráv, majú vytvoriť finančnú a ekonomickú stabilitu miest a obcí, majú jasne, úplne a záväzne určiť pôsobnosti orgánov obecnej samosprávy, majú vytvoriť nevyhnutné kontrolné mechanizmy a mohol by som pokračovať. Teraz je namieste otázka, či legislatívne predlohy, ktoré sme dostali, tieto podmienky vytvárajú. Áno, vytvárajú, ale nie v plnom rozsahu, a preto musíme aj naším rokovaním v Národnej rade veľmi citlivo posúdiť aj ostatné pripomienky, ktoré máme od odbornej verejnosti, prípadne od predstaviteľov samospráv. Pri prerokovaní novely zákona o obecnom zriadení sa chcem dotknúť § 18 a § 18a, ktorý určuje kompetencie hlavného kontrolóra obce a hlavného kontrolóra viacerých obcí, k čomu bude vypracovaný osobitný zákon. Inšpirujú ma k tomu stanoviská Združenia miest a obcí Slovenska ku viacerým legislatívnym predlohám, ktoré budeme schvaľovať v tomto bloku zákonov. V nich Združenie miest a obcí Slovenska veľmi kriticky a veľmi razantne posudzuje navrhované viacnásobné závažné, ochranné a kontrolné mechanizmy zo strany štátu v prípadoch preneseného výkonu štátnej správy. Rovnaké výhrady mali predstavitelia samosprávy aj pri schvaľovaní novely Ústavy Slovenskej republiky, keď sme rozširovali pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu vo vzťahu k obciam aj vyšším územným celkom. Ja neviem pochopiť, prečo sa bránime kontrole hospodárenia nezávislého orgánu aj kontrole orgánov štátu, ak nám všetkým ide o efektívne vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu. Tak ako rozšírenie pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu na kontrolu hospodárenia obcí malo byť vecou širšej spoločenskej zhody, aj nové kontrolné mechanizmy mali by prejsť širokou diskusiou občanov aj odborníkov. Ale som presvedčený, že táto diskusia prebiehala. Prebiehala už niekoľko rokov a veľmi intenzívne. Ak majú byť obce aj vyššie územné celky životaschopné a majú plniť významnú úlohu a vo väčšom rozsahu rozhodovať o spoločenskom živote, potom je nevyhnutné, aby s rastom dôležitosti samosprávnych orgánov bol presunutý aj väčší objem finančných prostriedkov do rozpočtu obcí aj do rozpočtu krajských samospráv, aj väčší obsah alebo rozsah majetku. Tieto súvislosti musia mať rovnako záujem, aby boli aj jasné finančné toky, a tým je pochopiteľné, že sú potrebné aj kontrolné mechanizmy. Dovolím si povedať, že už dávno neplatí téza, že postačuje vnútorný kontrolný systém samosprávy obcí cez hlavného kontrolóra obecného zastupiteľstva a rovnako neplatí idea, že majetku je najlepšie v rukách obcí a ich starostov. Nasvedčujú totiž tomu skúsenosti získané od roku 1991 v oblasti nakladania s majetkom obcí aj prípady zneužívania právomocí nakladania právomocí verejného činiteľa na funkciách starostov, ale aj iné poznatky a skúsenosti, ktoré nemôžeme prehliadať a ktoré svedčia o nedostatočnej vlastnej vnútornej kontrole. V plnom rozsahu podporujem úsilie spracovateľa aj predkladateľa o vytvorenie účinných a efektívnych kontrolných mechanizmov. Aj pre obce, aj pre vyššie územné celky a som rád, že to bude s ingerenciou Najvyššieho kontrolného úradu. Účinná, účelná, efektívna a nezávislá kontrola tam, kde ide o veľký majetok, nemala by byť tŕňom v oku ani starostov, ani poslancov obecných zastupiteľstiev a už vôbec nie občanov. Kto má čisté svedomie, nemusí sa žiadnej kontroly obávať a malo by to platiť aj pre celú oblasť verejných financií. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Slovo má teraz pán poslanec Prokeš, pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči, pán kolega.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, páni ministri, pardon, pani ministerka, kolegyne, kolegovia. V princípe platí k tomuto návrhu zákona, nie k potrebe novelizovania zákona 369, ale k predloženej novele to, čo som povedal v predchádzajúcom prípade. Možno v tomto prípade je trošku lepšia situácia, pretože zákon 369 je, by som povedal, viac ucelený vnútorne, nemá toľko väzieb na iné zákony a je možné do istej miery prežuť túto novelizáciu, a keď dá boh, aj vychytať všetky muchy, ktoré má. Bohužiaľ, tých múch je tam dosť, sedeli sme nad touto novelizáciou z viacerých politických strán tí, čo máme nejaké skúsenosti zo samosprávy a zhodli sme sa na potrebe niektorých pozmeňujúcich návrhov. Verím, že sa nám podarí v záujme samosprávy, o ktorej všetci toľko hovoria, naozaj ich aj do tejto novelizácie 369 dostať. Je tu niekoľko vecí, ktoré by mal predkladateľ vlastne vysvetliť, čo nimi mienil, pretože nie sú legislatívne dostatočne jasné a pri interpretácii zákona potom naozaj môže dochádzať k viacznačnosti výkladu, a tým, samozrejme, k mnohým a úplne zbytočným sporom. Naša ústava jasne hovorí, že obciam a občanom, tam kde ide o originálne právomoci, keď si dovolím parafrázovať, je možné ukladať úlohy len zákonom, ale v tomto návrhu novelizácie sa uvádza, že aj nariadením vlády. Takže teraz ja hovorím jasne, že nehovoríme o prenesenom výkone štátnej správy, hovoríme o originálnych samosprávach. Takýchto perličiek sa tam nájde viacej a ja vás potom poprosím, tentoraz ani nebudem vás vyzývať, aby ste neposunuli do druhého čítania novelizáciu tohto zákona, lebo táto je naozaj pre obce potrebná. Čím skôr, tým lepšie v záujme, by som povedal, normálnejšieho života obcí, pretože v predchádzajúcom zákone sa našlo niekoľko naozaj formulačných perličiek, ktoré si každý vykladal inak, ale prakticky sa nedali vyložiť, pretože gramaticky boli vety nesprávne. Ja sa dotknem ešte jednej veci. Nie je napríklad jasné, čo myslí predkladateľ, a to musí byť v zákone ošetrené, pretože nestačí vysvetlenie, aj sudca si potom musí neskôr, ak by došlo k sporu, jednoznačne vysvetliť, čo je to organizácia založená obcou. Je to organizácia alebo právnická obchodná spoločnosť, alebo právnická osoba, je to taká, kde má obec 100-percentnú účasť alebo čiastočnú účasť? Čo to znamená? Ak je zriadená alebo založená obcou, toto sú pojmy, ktoré musia byť úplne jednoznačné, pretože nadväzne nato sú tam niektoré ďalšie, by som povedal, práva rozvetvené a tam musí byť jasné, úplne jasné, že kto má aké práva, pretože v samospráve sú isté delené kompetencie, niečo sú kompetencie starostu, niečo sú kompetencie obecného zastupiteľstva, ale v princípe sa musí aj vychádzať z toho, že štatutárom obce je starosta. A tak je otázka, nakoľko štatutár obce, by som povedal, vo veciach vzťahu navonok môže byť alebo musí byť podriadený obecnému zastupiteľstvu, pretože môže dochádzať k vážnym sporom.

Môže dochádzať k vážnym sporom aj v prípade tých organizácií, o ktorých som práve hovoril.

Ďalej jedna, by som povedal, jedna nejasnosť, vážna nejasnosť, ktorá existovala aj v doterajšom zákone, sa prenáša aj do tejto novelizácie zákona. Zákon pozná len pojem rozdelenie obce. Teraz hovorím vlastne o tejto časti zákona, nehovorím o zlučovaní a podobne. Pozná len pojem rozdelenie obce, tak ho definuje aj navrhovaná novelizácia opäť, ale o niekoľko bodov ďalej v tom istom paragrafe zase hovorí o odčleňovanej časti obce. A to už je úplne iný pojem. Prečo o tom hovorím? Pretože si predstavte, že od Bratislavy sa odčlenia Rusovce a podľa tohto návrhu zákona, ale aj podľa starého, pôvodná obec zanikne a vznikajú nové obce. Inak povedané, spýtam sa, keď sa tie Rusovce oddelia, aj keď sa bude nová obec volať Bratislava, tak nebude mať nejakú tisícročnú tradíciu, ale bude mať ročnú, dvojročnú odvtedy, kedy vznikla. Takže aj to si treba uvedomiť a treba dodefinovať do zákona aj odčlenenie. Pán kolega, ak máte problém, koľkoročnú tradíciu má Bratislava, môžeme to obrátiť na Nitru, ktorá má určite viac ako tisícstoročnú históriu, a keď sa oddelia Štitáre, tak sa pýtam, či Nitra bude mať tisícstoročnú históriu aj naďalej, alebo vznikne nová Nitra, ktorá bude mať históriu možno desať dní, pretože uvidíme, ako dopadne referendum v Štitároch, hej? Takže o tomto hovorím, že zákon by mal poznať aj pojem odčlenenia časti, zadefinovať presne tieto pojmy, aby sa potom nežonglovalo práve s tým, čo je zaniknutá obec, čo je, by som povedal, pokračovateľ, a to je pokračovateľ. Niet pochýb, že aj keď sa bude odčleňovať časť, tak sa musia dodržať formality, ktoré sú tam definované pre rozdeľovanie obce, to znamená majetkové rozdelenie alebo odčlenenie majetku, zmluva a tak ďalej a tak ďalej. Ale ak sa odčlení nejaká, nechcem použiť slovo nepodstatná časť, len by som povedal, počtom obyvateľov podstatne menšia časť, či naozaj to znamená zánik pôvodnej obce, pretože nemusí vznikať nová obec, ale pôvodná obec sa zmenší, povedzme, o časť katastrálneho územia, ktoré odíde s odčlenenou časťou, tak ako o tom už hovorí táto novelizácia, ktorá hovorí, ako som už povedal, v tom istom § 2a, ale v ods. 1 hovorí o rozdelení obce a v ods. 5 už pozná odčlenenie časti.

Takže to sú takéto perličky, ktoré sa tu nachádzajú. Vypadlo napríklad, že obec je správcom miestnych daní, ale z toho vyplývajú určité právomoci správcu dane, tak si myslím, že znova by sa to tam malo dostať. Ďalej sú tu nejaké ešte také menšie pozmeňujúce návrhy, ktoré si myslím, že môžu upraviť alebo vychytať muchy tohto návrhu zákona, ale uvediem vám jednu perličku. Tento zákon v § 20 definuje, že existuje združenie obcí. Ja sa pýtam, či ZMOS bude v tomto zmysle takým združení obcí podľa tohto zákona? Ak áno, to bude "sranda", keď ho bude môcť zrušiť krajský úrad, však? A ktorý krajský úrad? Pardon za ten slangový výraz, ktorý som použil. Takže to je znova otázka právomoci štátnej správy zasahovať do práva obcí združovať sa. Myslím si, že v tomto prípade by to nemalo byť právo štátnej moci, ale malo by to byť právo nezávislého súdu. Do toho by nemal zasahovať ani samosprávny kraj. Takže toto sú také, by som povedal, perličky, ktoré pri prechádzaní tohto návrhu sa nám podarilo a možno sa budete smiať aj občania nášho Slovenska, keď poviem s kolegami starostami a primátormi tu v bufete Národnej rady akosi sa na tom zhodnúť a pokúšali sme sa to vychytať.

Dámy a páni, verím, že z tohto návrhu novelizácie sa nám podarí urobiť zákon, ktorý bude dostatočne jasný nato, aby ani potom už v samotnej obci nevznikali žiadne spory, žiadne preťahovania, ale, naopak, že bude dostatočne jasný a jednoduchý nato, aby obce naozaj mohli podľa neho žiť a rozvíjať sa. Ďakujem, dámy a páni.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Slovo má teraz pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri. Predložený legislatívny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení, z mojej strany nebude podrobený takej kritike, ako tomu bolo pri kompetenčnom zákone. Má to dva dôvody. Jednak ide len o novelu už existujúceho zákona, a jednak nebolo tu toľko citlivých otázok, ktoré bolo treba riešiť, a nebola tu systémová súvislosť až na 21 zákonov ako pri kompetenčnom zákone, takže aj ten priestor na dokonalé zvládnutie problémov s tým súvisiacich je oveľa užší. Chcem povedať, že tento zákon o obecnom zriadení sa vlastne týka hlavného piliera samosprávy, pretože v rámci samosprávy obec je skutočne tým hlavným pilierom. A pokiaľ chceme priblížiť výkon a rozhodovania o veciach občanov, tak ako sa to proklamuje čo najbližšie k občanom, tak potom sú to práve obce, aby tie kompetencie boli presunuté na ne.

Presun kompetencií tak ako pri vyšších územných celkoch sa už uskutočňuje dvojakým charakterom, a to sa presúva aktivita buď ako prenesený výkon štátnej správy, alebo samospráva. Zaujímavé ustanovenie v predloženej novele zákona o obecnom zriadení je v bode 13, kde sa do § 5 vkladajú nové ustanovenia a ustanovenie označené ods. 3. Svojím charakterom je to opatrenie proti nečinnosti. Je to opatrenie proti nečinnosti obce, ak na ňu bol prenesený výkon štátnej správy. To znamená, obec má niečo rozhodnúť, ale v mene štátu so štátnou pečaťou a za týmto rozhodnutím má stáť donucovacia moc štátu. Uvedené ustanovenie hovorí, že sa tak stane, ak 6 mesiacov obec nevykoná kompetenciu, ktorá prišla, bola prenesená ako výkon štátnej správy a má ju vyzvať krajský úrad písomne, aby uskutočnila obec nápravu. A tu mám, pán minister, svoju obligátnu otázku. Prečo krajský úrad? Prečo krajský úrad má sledovať nečinnosť obcí? Nie je bližšie okresný úrad? Alebo znovu vám kladiem otázku, budú zrušené okresné úrady? Ja si myslím, že by ste mi už mali odpovedať už pre nič iné aspoň pre moju vytrvalosť, pretože túto otázku vám tak permanentne kladiem a vy ju tak permanentne ignorujete, že už skutočne by ste mali prelomiť tento svoj postoj a zodpovedať mi túto otázku. Veď tu zaujíma nielen poslancov, ale zaujíma aj širokú verejnosť a je to veľmi dôležitý moment v celej reorganizácii štátnej správy. Totiž niekde v kompetenčnom zákone sa natvrdo hovorí o existencii okresných úradov. V politických vyhláseniach sa vehementne deklaruje, že okresné úrady majú byť zrušené, hlavne z politického subjektu SDKÚ, a útočí sa na SDĽ, že oni tomu bránia. Mne nejde o politiku, mne nejde o to, kto má v tejto šarvátke pravdu, ale mne ide o odpoveď, pretože, ak ostanú okresné úrady, považujem za úplne nelogické, aby krajský úrad sledoval množstvo obcí a on robil nápravu nečinnosti.

Vážení, to je nereálne. A aj keby občan upozorňoval, prečo má on ísť až na krajský úrad, prečo nemá upozorniť okresný úrad. A je tu ďalší argument odsek 4. Ak obec v určenej lehote nezabezpečí nápravu, to znamená, ak nebude činný, je príslušný na konanie orgán miestnej štátnej správy oprávnený podľa osobitného predpisu konať vo veci na najbližšom stupni. Na najbližšom stupni podľa osobitného predpisu podľa zákona č. 71/1967 Zb. je kompetentný okresný úrad. Ja toto vidím ako vytrhnutý prípad úplne kolosálneho nezmyslu, tak nie je činná obec, má to sledovať krajský úrad, ktorý potom musí upozorniť okresný úrad, aby urobil nápravu, to znamená, aby urobil devolúciu kompetencie na seba a aby začal konať. Prosím vás pekne, veď to nemá logiku a je to množstvo úkonov, ktoré, tu dávate základ tomu a vrcholom je odsek 5, ktorý hovorí: Obec je povinná uhradiť orgánom miestnej štátnej správy finančné prostriedky za prenesený výkon štátnej správy, ktorý uskutočnil z dôvodu jej nečinnosti. Kto bude kompetentný určovať finančnú čiastku, ktorú bude povinná obec zaplatiť. Veď to je guláš. To je úplne guláš. Ja som nikde nenašla, ja sa možno mám ospravedlniť, že je to niekde, ale pri tých množstvách predpisov, a dostali sme ich pár dní v piatok večer, áno, a už rokujeme, ja potrebujem systémovú súvislosť, pán minister. A systémovú súvislosť môžem začať skúmať, keď mám všetky predpisy na jednej hromade, hlavne kompetenčný zákon. A ten som dostala v piatok. Ja som to všetko popozerala a nikde som nenašla kompetenciu žiadneho orgánu, ktorý by vyriekol subjekt, ktorý bude rozhodovať o výške sumy, ktorú bude musieť obec uhradiť miestnej štátnej správe, keď urobí devolúciu kompetencie v prípade nečinnosti. To sú krásne ustanovenia, ktoré ostanú absolútne nerealizovateľné a vy sa budete vytešovať, ako ste to všetko dobre upravili. Ale je to o ničom, pretože tieto ustanovenia občanom v prípade nečinnosti obci vôbec nepomôžu, pretože potom sa môže na nečinnosť kraja sťažovať okresu, pretože kraj má upozorniť okres a podobne. Zvážte skutočne túto formuláciu a čo vlastne ponúkate, ako regulujete činnosť samosprávy, ktorá má byť jednoduchá, priezračná a účinná. Toto nie je ani jednoduché, ani priezračné a už vonkoncom nepomáha občanom.

Ďalej § 5 ods. 9. Tak predchádzajúce bolo príklad na nelogickosť. V druhom čítaní uvediem viac. Teraz je prvé čítanie, preto len ako symbolické uvedenie na argumentovanie toho, že predložený legislatívny návrh trpí nelogickosťou úpravy.

Ďalej § 5 ods. 9 znie: Obec poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní kancelárskych a iných nebytových priestorov pre štátny orgán, ktorý má na jej území alebo sídlo, alebo pracovisko. Jedno ustanovenie, ktoré nie je presné. A nikto nebude vedieť, čo treba rozumieť súčinnosť pri zabezpečovaní kancelárskych a iných priestorov. Týka sa to aj finančného zabezpečovania? Lebo súčinnosť, to je rovnaká povinnosť pre oba orgány. Snáď spolupracuje pri zabezpečovaní a potom nikto nebude zvažovať, že by to malo zapadať aj do finančnej oblasti. To nie je dobré terminologické riešenie. Tým chcem dokumentovať, že predložený legislatívny návrh trpí nepresnou terminológiou, nepresným určením pojmov, ktoré môžu v praxi spôsobovať problémy.

Ďalej nemáte týmto zákonom doriešené veci, ktoré by mali byť doriešené. V § 6 ods. 1 sa uvádza, že samospráva, teda obce vydávajú na plnenie svojich úloh a tak ďalej nariadenia. Tieto nariadenia vymenúvate, s čím všetkým majú byť v súlade. Novela ústavy potom rieši, ak to nie je s týmto v súlade, rozhodne, alebo či to je v súlade, rozhodne Ústavný súd. Ale nikde nemáte povedané, či má byť všeobecne záväzné nariadenie obce v súlade aj so všeobecným záväzným nariadením vyššieho územného celku. Veď tieto môžu byť v rozpore. Totiž ústava nerieši rozpor všeobecne záväzného nariadenia obce so všeobecne záväzným nariadením vyššieho územného celku. Ústava nato nemá kompetenciu. Nemá nato kompetenciu súd a nikde nie je daná povinnosť, aby všeobecne záväzné nariadenie vychádzalo z existujúcich a bolo súladné s existujúcimi všeobecne záväznými nariadeniami vyšších územných celkov. Preto si viem veľmi živo predstaviť situáciu, že všeobecne záväzné, že vyšší územný celok vydá všeobecne záväzné nariadenie na celé územie kraja a obec alebo obce v momente vydajú svoje všeobecne záväzné nariadenia, ktoré anulujú všeobecne záväzné nariadenie VÚC alebo budú úplne riešiť prípadnú otázku opačne v úplnom rozpore alebo inak ako všeobecne záväzné nariadenie vyššieho územného celku.

Ďalej by som chcela prejsť k ďalšiemu problému, a to k otázke, do akej miery pri reorganizácii miestnej správy sú brané do ohľadu záujmy občanov a ich právo brániť sa proti takým rozhodnutiam obce a vyššieho územného celku, o ktorých sú presvedčení alebo sa domnievajú, že sú vydané v rozpore s platným právom. Toto je veľmi citlivá otázka pre občanov. A v právnom štáte veľmi dôležitá otázka. My totiž musíme dať občanom možnosť, aby iniciovali preskúmanie rozhodnutí o zákonnosti, v ktorých majú pochybnosť, orgánmi, a to rýchlo, účinne a podľa možnosti bez finančného zaťaženia.

V predloženom zákone sa uvádza, že, a to je nóvum, že aj na konanie a rozhodovanie v oblasti pôsobnosti, ktorá nie je preneseným výkonom štátnej správy platí zákon č. 71/1967 Zb., t. j. zákon o správnom konaní. Tam, kde bol prenesený výkon štátnej správy, to bežne aj dnes platilo. Teraz sa rozširuje tento zákon aj na zákon číslo 71. Je to nepriama novelizácia, pretože zákon č. 71 presne určuje, na čo pôsobí a samospráva nie je tam vymedzená, ale sa to robí legislatívne takto. Zažmúrime obidve oči. Ale nad čím nemôžem zažmúriť svoje oko, je, že o týchto, teda s odchýlkou zákona č. 71, že o týchto rozhodnutiach o opravných prostriedkoch, t. j. o odvolaní, rozhoduje súd.

Vážení, doteraz ak kompetencia, ktorá je na okresnom úrade a bolo vydané rozhodnutie a občan nebol spokojný, podal odvolanie a rozhodoval krajský úrad v lehote 30 dní, v prípade, ak to nestihol, mohol predĺžiť na 60 dní, ak to neurobil, mohol si občan sťažovať. Odvolanie bolo bezplatné, bez akýchkoľvek ďalších právnych náležitostí. Občan nepotreboval žiadneho právnika, pretože mu stačilo napísať, že nesúhlasí a je rozhodnutie prvej inštancie protizákonné a žiada, aby bolo preskúmané podľa neho z takéto a z takého dôvodu. Aký bude v budúcnosti stav. Ak ste preniesli kompetenciu z okresného úradu na obec a odvolanie dávate na súd, stav bude nasledujúci. Občan bude musieť podať odvolanie na súd, bude musieť zaplatiť súdny poplatok, bude si musieť najať advokáta, pretože podľa súčasnej platnej právnej úpravy preskúmanie rozhodnutí súdom je správne súdnictvo, kde je povinný advokát a bude čakať, kým súd rozhodne, rok, dva, polroka. Už je kde tam to rozhodnutie do 30 dní alebo do 60 dní. Je to nezodpovednosť, pretože v Čechách tiež pripravujú rozšírenie kompetencie, ale v Čechách, podľa mojich informácií, mohutne pripravujú správne súdnictvo, špecializované, lebo my máme dnes len súdnu kontrolu štátnej správy, a to správne súdnictvo bude mať krátke lehoty, bude mať charakter pružného konania, a nie ťažkopádneho súdneho konania. Veď tým občanom narastú brady. To je po prvé. Po druhé, naše súdy sú zaťažené. Veď zaťažíme súdnictvo. Vy si neviete predstaviť, koľko individuálnych rozhodnutí vydávajú orgány štátnej správy. Početne mnohonásobne viac ako súdy prvej inštancie a odvolacie súdy nie sú schopné v časovo prijateľnom čase rozhodnúť o týchto odvolaniach. Najviac sťažností v Štrasburgu má Slovenská republika na pomalosť súdov a na zdĺhavé prerokúvanie súdov. A vy ešte nasmerujete odvolacie konanie na súd, pritom, že dáte na konanie zákon o správnom konaní. A vôbec nikde nepripravujete vznik správneho súdnictva. Čiže toto je skutočne zhoršenie situácie občana. Zhoršenie, pretože súdne konanie je ťažkopádne, dlhé a finančne ho viac zaťažíte ako v prípade, keď bolo odvolanie v rámci štátnej správy.

Takže vyjadrujem nespokojnosť s týmto riešením, tak ako vyjadrujem nespokojnosť, že keď prejde rozhodovanie na vyšší územný celok ako prenesený výkon štátnej správy z okresného úradu, nie je to priblíženie rozhodovania občanom, nehovoriac o tom, že ak to prejde ako prenesený výkon štátnej správy voči rozhodnutiu vyššieho územného celku, bude musieť nadriadený orgán rozhodovať v rámci vertikály, a to je ministerstvo. Tak aké je to priblíženie rozhodovania občanom. To sú krásne proklamácie. Tu bolo treba pred týmto krokom pripraviť správne súdnictvo a tak, ako je to všade v zahraničí v prípade rozhodovania orgánom štátnej správy, pokiaľ to nie je prenesený výkon štátnej správy, by mal rozhodovať správny súd. A to je aj požiadavka ZMOS-u. Toto žiadal aj ZMOS. Samozrejme, ZMOS v tejto otázke kapituloval v aktivitách, znížil aktivity, pretože preň bola prioritná otázka, otázka presného určenia kompetencií a otázka finančného zabezpečenia týchto kompetencií. Ale na ňu upozorňoval aj ZMOS. A už vonkoncom nie je doriešená otázka náhrady škody spôsobená nezákonným rozhodnutím. Neradi hovoríme však o tom, že občan v prípade, ak nezákonne bolo vydané rozhodnutie a túto nezákonnosť konštatoval kompetentný orgán, občan má právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla vydaným nezákonným rozhodnutím. Otázka je jasná. Keď rozhoduje orgán štátnej správy alebo samospráva pri prenesenom výkone štátnej správy. Ale ja mám otázku: Bude niesť objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím samosprávy pri výkone samosprávy občan, pardon, štát občanovi? Počítate s tým, pán minister, ja budem spokojná, keď poviete áno, lebo to bude v prospech občanov, ale ja by som chcela od vás počuť rozhodné slovo, bude radiť štát, teda bude mať objektívnu zodpovednosť aj za škody spôsobené nezákonnými rozhodnutiami obcí, ktoré budú konať vo svojej pôsobnosti? Áno? Nie? Ja vás nemôžem donútiť, pán minister, ja vás len môžem poprosiť, požiadať a ja vás skutočne prosím a žiadam, aby ste túto otázku zodpovedali. To je problém. To je otázka, ktorá sa týka občanov. A vy ste vraveli, že robíte reformu pre občanov. A my tvrdíme, že áno, reformu treba urobiť pre občanov, ale potom nemôžeme ju urobiť tak, aby sme zhoršili právne postavenie občanov. Tých už gniavime ekonomicky a proste, od zdravotníctva, školstva im zhoršujeme situáciu, nezhoršujme ju ešte pri rozhodovaní orgánov štátnej správy, pretože so súdnymi orgánmi nemusí sa každý občan stretnúť. Sú občania, ktorí sa za celý život nestretnú so súdom, ale s orgánmi štátnej správy. Niet občana, ktorý by nedošiel do kontaktu s orgánom štátnej správy počas svojho života, a to nie raz, x-krát, a preto je to dôležitá otázka.

No a ďalší príklad, že vlastne legislatívne pravidlá hovoria, že nemožno v jednom zákone opakovať to, čo je v inom zákone, a to je prípad § 27 ods. 2 bod 2 - orgán rozhodujúci o opravnom prostriedku, ak sú preto dôvody, rozhodnutie zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, nemôže rozhodnutie zmeniť. A ten orgán je súd. Prosím vás pekne, nerobme takú legislatívnu katastrofu, že v zákone o obecnom zriadení určujeme kompetenciu súdu. A už vonkoncom nie preto, pretože Občiansky súdny poriadok toto už dávno upravil, dôsledne upravil a vy tu niečo vtláčate, kompetenciu, ako má rozhodovať súd v zákone o obecnom zriadení. Veď to je holý nezmysel. Už neprznime tú legislatívu, pretože slovenská legislatíva mala svoju úroveň a musí si ju zachovať.

A ďalší bod. V prípade nečinnosti starostu sa účastník môže domáhať na súde rozhodnutia o povinnosti starostu začať správne konanie. Tu je ďalšie opatrenie voči nečinnosti. Predtým som hovorila, ak je nečinná obec, to je starosta, že iniciuje krajský úrad niečo, aby konal okresný. A tu občan, ak je nečinný starosta, tak má ísť na súd. Vážení, tak keď pôjde na súd, bude čakať rok, dva a súd rozhodne, že starosta je povinný konať. A možno to bude mať kontraproduktívny efekt, pretože starosta, ktorému sa nechce konať a dozvie sa, že občan išiel na súd, pravdepodobne bude mať jeden postoj: počkám na rozhodnutie súdu, počkám, čo povie, či som povinný konať, alebo nie som povinný konať. Ja si myslím, že tu treba nájsť iné opatrenie, ktoré by prinútilo starostov konať, že sú tu rôzne zodpovednostné systémy, že právo stojí na tom, že ak zákon dá niekomu povinnosť, tak môže dať aj sankciu v prípade nesplnenia tejto povinnosti. Ja by som veľmi apelovala na vás, aby sme porozmýšľali, ako túto otázku riešiť, pretože ak to budeme riešiť možnosťou občana ísť na súd, je to zdĺhavé a môže to mať spomínaný kontraproduktívny efekt, že starosta nebude konať z tých dôvodov, ktoré som uviedla a občanom vonkoncom nepomôžeme. Nanajvýš ich nahneváme a sťažíme rozhodovanie o niektorých veciach a častokrát vieme, že plynutie času a nečinnosť orgánu môže zapríčiniť, že vôbec už predmetná vec je neaktuálna a občan utrpí stratu majetkovú, morálnu, prípadne inú.

Preto, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, týmito prípadmi som chcela podoprieť svoje stanovisko, že napriek tomu, že tento zákon je oveľa lepšej kvality, má veľa nedostatkov. Veľa takzvaných detských chýb, ktoré by vláda vo svojom vládnom návrhu nemala mať. A myslím si, že v záujme občanov by sme tieto a ďalšie chyby, ktoré sú v zákone, mali napraviť a opätovne aj pri tomto zákone vyjadrujem ľútosť, že sa odsúhlasilo skrátené legislatívne konanie, pretože práca chvatná, málo platná. Ďakujem vám za pozornosť.