B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gajdoš.

J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Oceňujem vecný tón vystúpenia pána poslanca Tatára až na ten dôvetok, ale jeho vystúpenie korešponduje s našou argumentáciou, ktorá odznela v skrátenom legislatívnom konaní k týmto zákonom. Argumentáciou, ktorá poukazuje na nedokonalosť a myslím si, že to je mierne slovo predlôh zákonov, ktoré k reforme verejnej správy vláda predkladá. Ja som upozorňoval nato, že vo vzťahu ku kompetenčnému zákonu, ak pôjdeme po jednotlivých kompetenciách, ak sa k nim budú vyjadrovať ľudia z praxe, to znamená starostovia, primátori, musia mať pochybnosti, musia tieto kompetencie vyvolávať neistoty a, bohužiaľ, u mňa ako u starostu obce je tých pochybností strašne veľa. Nie je možné prenášať, žiaľ, nie je to tá deľba kompetencií, ktorá by v skutočnosti mala byť, prenášať kompetencie takým spôsobom, že si zoberieme zákon, pôjdeme po odrážkach a povieme, toto si nechá štát a toto prenesieme na samosprávu. Je to vytrhnuté z kontextu nekomplexne alebo nerieši to problém kompetencií komplexne. Budú sa trieštiť právomoci a niektoré právomoci, niektoré kompetencie zostanú vo vzduchu. Kto potom za ne bude zodpovedať. Ja si myslím, že pre toto volanie po dostatočnom časovom priestore na prerokovanie bolo... (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Faič.

V. Faič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mám vlastne také tri otázky na pána poslanca Tatára. Tá prvá je, keby povedal aspoň dva alebo tri prípady zmien, ktoré nastali v koncepcii tej pôvodnej, ktorá bola prerokovaná vo vláde, od času, kedy sa vzdal vládny zmocnenec a podpredseda vlády Ivan Mikloš. Ja tie zmeny nepoznám, že by sa udiali, a do tohto času bol náš pán kolega horlivým obhajcom celej koncepcie, tak ako bola spracovaná.

A po druhé, chcel by som vedieť, čo vlastne chápete pod princípom subsidiarity z hľadiska kompetencií, či je to vytvorenie originálnych, alebo rozhodnutie o originálnych kompetenciách, alebo sú to prenesené kompetencie štátu, ak hovoríme o princípe subsidiarity. Po tretie, čo sa týka toho problému ohľadne okresných úradov, chcete, neviem teraz, komu ste to adresovali, ale zrejme celej vládnej koalícii, aby ste vedeli termín presne, kedy budú zrušené okresné úrady. Nuž jedna z úloh, ktoré mala koncepcia obsahovať aj podľa pôvodného zámeru, aj ďalších uznesení, bolo usporiadanie miestnej štátnej správy, ktoré nebolo prerokované a nie je.

A ešte jedna taká poznámka. Je to taká vaša snaha po výlučnosti, čo mne príliš nevyhovuje, pretože vám nevyhovuje ani postoj SDKÚ, ani postoj SDĽ, ani postoj iných. Vyhovuje vám jedine to, s čím prídete vy. Akým spôsobom to ale prispeje k usporiadaniu verejnej správy, ak teda sám viete, asi čím disponujete aj z hľadiska určitého zázemia za vaše názory, ale aj z hľadiska rozhodovacej mašinérie, ktorá existuje v parlamente. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hort.

M. Hort, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, chcel by som reagovať v prvom rade na ten úvod, kde si spomínal, že za územnosprávne členenie Slovenska nehlasovali dva kluby a vy ako poslanci, ktorí predstavujete dnes určitú skupinu, a nie klub. Naozaj by som ti chcel obnoviť pamäť: žiadny z poslancov SDKÚ a z SDK iba jeden, ktorý je člen bývalej tvojej materskej strany, hlasoval za pozmeňujúci návrh. Nikto z nás za ten pozmeňujúci návrh nehlasoval. A keď sme boli pred dilemou, či máme hlasovať za zákon ako celok (zákon o samospráve vyšších územných celkov), tak sme zaň hlasovali, pretože sme to považovali za zavŕšenie viac ako desaťročnej snahy, aby sa tu konečne naštartovala skutočná reforma verejnej správy aj s tým rizikom, že reforma verejnej správy a presun kompetencií do územia nebude daný do prirodzených regiónov. Ale zato, ako dopadlo hlasovanie, naozaj náš klub vo vzťahu k prirodzeným regiónom nenesie žiadnu zodpovednosť. To by som ťa prosil, keby sme už s touto demagógiou skončili.

Čo sa týka rozdelenia moci a presúvania kompetencií. Vieš, ono to zboku sa dá posudzovať tiež tak jednoznačne a čierno-bielo, ale keď si k tomu sadli ľudia a vrátane zástupcov tretieho sektora a ZMOS-u, tak zistili, že napríklad vo vzťahu k stavebnému konaniu to nie je tak jednoduché, pokiaľ u nás neexistujú správne súdy. Posunúť dnes odvolací orgán na súdnictvo, a nie na štátnu správu, je dosť riskantné, pretože je riziko, že by sme zastavili akékoľvek stavebné konanie.

No a čo sa týka toho prispôsobovania sa nás ako SDKÚ, nemáme žiadny problém zahlasovať za platy učiteľov a za sociálne dávky, aby boli v kompetencii samosprávy. Ide iba o to, aby sme získali pre to širšiu podporu. (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tatár, môžete reagovať.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne. Pôjdem do radu. Zákon o majetku obcí a VÚC. Treba povedať, že navrhuje presúvať dlhy, to je, samozrejme, nehoráznosť.

Čo sa týka troch otázok pána poslanca Faiča. O koncepcii. Mňa nedrží len koncepcia, ktorú schválila vláda v roku 1990. Ja som osobne stotožnený s otázkou šestnástich žúp od roku 1990. Bola aj perióda, keď bola iná vláda, iná koncepcia. Náš názor je naprosto jasný a ani ho nezmeníme.

Čo sa týka subsidiarity, čo to je? Subsidiarita je jednoducho taký stav, aby bolo všetko čo najnižšie. Čiže maximum u jednotlivca, napríklad súkromné dôchodkové fondy a súkromné zdravotníctvo. Aby všetko, čo môže byť pri obci, aby bolo pri obci. Základné školy a všetko ostatné. Aby všetko, čo môže byť na samosprávnom VÚC, aby bolo tam. A až čo nemôže byť, napríklad len armáda, polícia a podobné veci, aby boli na štáte. To je subsidiarita.

Čo sa týka termínu zrušenia okresných úradov, to má v rukách väčšina v parlamente. Ja chcem, aby sa zrušili. Tak ako ste hlasovali v júli, to je naozaj otázka interpretácie. Samozrejme, že SDKÚ nemôže pri svojom počte hlasov za celkový výsledok, že 110 alebo 112 hlasov bolo za osem vyšších územných celkov, ale SDKÚ môže zato, ako ono samo hlasovalo v parlamente. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Traja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Posledná pani poslankyňa Aibeková.

Pán poslanec Prokeš, nech sa páči, máte slovo.

J. Prokeš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, ja by som trošku nadviazal nato, čo tu rozprávali kolegyne, kolegovia pred chvíľou, aj na reakcie na pána poslanca Tatára i jeho vystúpenie. Predovšetkým treba povedať, že otázka prenosu kompetencií a tých zákonov, o ktorých rokujeme teraz, nemá nič spoločného s počtom vyšších územných samosprávnych celkov, teda s počtom samosprávnych krajov. Pretože pokiaľ ide o prenosy kompetencií, to, čo bolo pripravené, pokiaľ niečo bolo pripravené pre dvanásť VÚC, mohlo byť pokojne predložené pre osem. Pretože to sa nedefinuje na územie. To sa definuje na právomoci. Takže vyhovárať sa nato, že zmena počtu spôsobila nejaké sklzy a podobne, je holý nezmysel a bohapusté zavádzanie!

Dámy a páni, ja sa dotknem niečoho trošičku iného. Hovoril tu aj pán poslanec Tatár o tom. Nie sú definované originálne príjmy obcí a miest. Ešte predtým tu niekto hovoril o tom, čo urobila predchádzajúca vláda v tomto smere. No treba povedať, že tá aspoň obciam definovala originálne príjmy, ako sú napríklad dane z nehnuteľností, ktoré sú priamo príjmom obce. Ale táto vláda v tomto smere neurobila nič, ale prisľúbila im týmito zákonmi, a vy sa to chystáte schváliť, hromadu ďalších povinností. Nehovorme tu, že ide o presun nejakých právomocí.

Dámy a páni, to sú všetko veci, s čím si štát nevie poradiť, tak to jednoducho hádže na obce a tvári sa, že im dáva dar! Áno, ale danajský dar! Danajský dar preto, že obce nedostanú adekvátne financovanie. Nedostanú finančné zdroje, dámy a páni! Nie to, čo možno schváli do budúcoročného rozpočtu Národná rada, ale to, čo príde aj potom. A ak má byť nejaký kraj, ak má byť akýkoľvek celok samosprávny, tak musí mať možnosť vlastného ekonomického života. Ale nato, aby mohol ovplyvňovať ekonomický rozvoj na svojom území, potrebuje niekoľko vecí. Po prvé, ovplyvňovať dane, ktoré sa vyrubujú na jeho území. Nielen z nehnuteľností, ale aj ďalšie dane! Po druhé, mal by byť priamo zainteresovaný na vytváraní pracovných miest, teda na boji s nezamestnanosťou, pretože dnes povedané veľmi vulgárne, je starostovi jedno, koľko má nezamestnaných občanov z hľadiska príjmov obce, pretože on dostáva podielové dane cez štát. Ale keby dostával podľa zamestnanosti, tak by aj lákal firmy na svoje územie, aby sa tam usadili, aby si u nich zriadili sídlo, keby mal podiel z toho, aké dane ony odvedú. Ale to nemá. A tak mu je srdečne jedno, či je tá firma na jeho území, alebo v susednej obci, pretože ak by bolo v opačnom prípade, tak by rád dal aj úľavu na dani z nehnuteľnosti, lebo by sa mu to vyrovnalo cez tú zamestnanosť. Ale takto musí bojovať za každú korunu, ktorú dostáva z dane z nehnuteľnosti. A tým vlastne mnohokrát, by som povedal, vytvára podmienky na neprežitie aj toho podnikateľa a celková situácia sa zhoršuje. V tom je to, prečo samosprávne oblasti alebo celky potrebujú mať originálne zdroje príjmov!

Dovolím si vás upozorniť, dámy a páni, že toto je tak aj definované napríklad v Ústave Nemeckej spolkovej republiky. V ústave je jasne povedané, ktoré dane sú na obci, ktoré sú na kraji, ktoré sú na krajine a ktoré sú na štátnej úrovni. Aby s nimi mohli disponovať, aby o nich niekto nerozhodoval podľa toho, aký lobizmus nastane niekde v parlamente!

Dámy, páni, ale dovoľte mi, aby som sa teraz dotkol predloženého návrhu zákona, teda toho kompetenčného. Ja vám len ukážem, keď som povedal vo faktickej poznámke, že to očividne predkladateľ po sebe ani nečítal, niekoľko perličiek. Jedna je, ak si pozriete, ak to máte pred sebou, na strane 2, týka sa to vlastne § 2 prechod pôsobností na obce bod 4, hneď hore je tam napísané, že "určovanie zátopových území a rozsahu pozemkov a ich oznamovanie stavebným úradom". Ale ak si pozriete, čo je napísané pod písm. e) územného plánovania Stavebného poriadku, zistíte, že pôsobnosť stavebného úradu prechádza na obce s výnimkou vyvlastňovacieho konania. Tak, prosím, komu to budú oznamovať? Smiem sa spýtať, komu to budú oznamovať? Samy sebe? Tomu stavebnému úradu?

Ďalej taká maličkosť. Sociálna oblasť, ak si pozriete na strane 2, čo sa týka obcí, bod 2, 3: O povinnosti občana zaplatiť úhradu za prepravnú službu, ktorá sa poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. Ak si pozriete, čo je napísané pre kraj, v sociálnej oblasti je to 3, 5 bod: K povinnosti občana zaplatiť úhradu za prepravnú službu, ktorá sa poskytla neprávom bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. Bez čiarky. Dámy a páni, ale to je podstatne iná interpretácia. Pokiaľ pre obce znamená, že sa poskytla neprávom alebo bez úhrady, teda znova opakujem, že bez úhrady sa mu automaticky vyrubuje úhrada alebo s nižšou úhradou, zatiaľ čo kraj hovorí o tom, že ak mu bola bez úhrady poskytnutá neprávom. Čo je niečo úplne iné. A takýchto chýb v predloženom návrhu nájdeme hromadu.

Samozrejme, jedna perlička pre obce v bode h) telesnej kultúry: Štátna správa vykonávaná do účinnosti tohto zákona okresným úradom. No teda, gratulujem! To sme sa v obciach dozvedeli strašne veľa, čo máme robiť! Viete, jedna z vecí, ktorú by si mali osvojiť legislatívci a tí, čo predkladajú návrhy zákonov, že zákon má byť jasný a maximálne stručný, ale predovšetkým jasný, aby sa ním ľudia mohli riadiť, a nie chytať ľudí na hruškách, že sa nedodržiavajú zákony, pretože nemajú šancu sa s ním ani zoznámiť. Nie každý je právnik. A zákony nie sú nato, aby tu bujneli právnici, ale nato, aby sa stanovili reguly, ktorými sa ľudia, normálni ľudia môžu riadiť a že budú zákonom rozumieť, a nie nastavovať im pasce, do ktorých potom majú padnúť. Kolegovia tu hovorili o oddlžení majetku, ktorý má prejsť na obce, prípadne samosprávne kraje. Ale spomínali len finančné oddlženie. Ale ten majetok je zaťažený vecnými dlhmi. Vecnými dlhmi v tom slova zmysle, že roky bola zanedbávaná údržba budov. V drvivej väčšine prípadov, a iste mi dáte za pravdu, že toto nie je otázka, či som z tej strany, lebo onej strany. Toto vám potvrdí každý jeden primátor a starosta s výnimkou niekoľkých, ktorí mali to šťastie, že sa v ich obci alebo meste renovovali alebo postavili nové školy teraz. A to sú obrovské dlhy. To sú obrovské peniaze, ktoré treba do týchto budov vraziť len nato, aby sa nezrútili. Odhadom v Nitre nato treba aspoň dvesto miliónov korún. Ale boli tu spomenuté práve v súvislosti s týmto zákonom aj ďalšie zákony, zákon napríklad o rozpočtoch. A nemôžem ho obísť ani ja v tejto chvíli, pretože ak si pozriete tento návrh zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý je na nás šitý, na starostov a primátorov miest, tak zistíte, že nám totálne zväzuje ruky a znemožňuje nám zobrať úver, zobrať úver nato, aby sme tieto majetky mohli sanovať, pretože je tam napísané, že maximálny úver, ktorý si obec môže zobrať, a to bez ohľadu na veľkosť tej obce, je 75 miliónov. Pravda, je tam splnomocnenie, že výnimku môže udeliť ministerstvo, ale v ďalšom bode, ktorý hovorí o tom, že nesmiete prekročiť 50 % v danom roku, teda nemôžete zobrať väčší úver, ako je 50 % rozpočtu vášho, aj to nie celého, ktorý máte, ale len takzvaných opakovateľných zdrojov návratných, teda tú časť rozpočtu, ktorá je z týchto zdrojov, a celková úverová zaťaženosť nesmie prekročiť 15 %, tak zistíte, že nemôžete vôbec nič. Ani v jednej obci nepostavíte čistiareň odpadových vôd, ani podobne ďalej. Konkrétne znova poviem príklad z Nitry. Pre nás to znamená, že napriek tomu, že sme dostali prísľub z fondu ISPA na 200 mil. korún na dostavenie čistiarne odpadových vôd, čo je 50 % a druhých 50 % máme dať v podstate my plus štát a pre nás to znamená, keďže štát zaplatí vlastne DPH a tieto veci, čo nie je v 200 mil. z ISPA, tak tiež zhruba 200 mil. korún, že si to jednoducho nemôžeme zobrať. A peniaze, ktoré mali prísť z ISPA na Slovensko, sú vlastne vo vzduchu v tom okamihu, ako sa schváli ten zákon o rozpočtových pravidlách, tak ako je predložený. Vážne, o toto chceme bojovať? Toto chceme urobiť občanom, samosprávam?! Toto je prenos kompetencií?! Milé dámy a páni, toto je zväzovanie rúk! Prenos napríklad školských zariadení osobne považujem za veľmi nešťastný a takisto sa to týka zdravotníckych zariadení, pretože naša ústava hovorí niečo o bezplatnom školstve a niečo hovorí o bezplatnom zdravotníctve. Ale toto by sa malo diať práve cez štátne zariadenia! Veď nech mi povie niektorý starosta, ktorý tu dnes je, alebo primátor medzi nami poslancami, či si nemôže založiť školu, alebo zdravotné zariadenie. Samozrejme, že môže. Túto právomoc máme, tu nepotrebujeme novú právomoc. Nie. Tu sa štát zbavuje majetku, s ktorým si nevie poradiť, a hádže nám ho na krk a bez zdrojov financovania. Toto je to nešťastie týchto zákonov. Tu nejde o prenos kompetencií, v tomto smere plne súhlasím s pánom Tatárom, tu ide o zahmlievanie situácie! Hovorme naozaj o transformácii verejnej správy, hovorme o tom, ako tu už spomenula pani kolegyňa Tóthová, že najprv zadefinujeme, čo musí zostať na štáte, a potom povieme, ako môžeme nakladať s tým ostatným. Staré slovenské príslovie hovorí: Ponáhľaj sa pomaly. Viete, už niekoľkokrát sa stalo aj u nás, že sa našli dobrodruhovia, ktorí tvrdili, že najrýchlejšie sa dostaneme dolu, keď skočíme do priepasti. Je to pravda, ale už sa na druhú stranu asi nevyškriabeme, lebo si polámeme nohy! A toto je tiež taký prípad, tu máte, starostovia, župani, či ako sa budete volať, predsedovia vyšších územných celkov, trápte sa a my nič tu vo vláde, my muzikanti. Len, bohužiaľ, obávam sa, že muzikanti na Titanicu, pretože ak to pôjde naozaj takto ďalej, tak sa zosype tak zdravotný systém, ako sa zosype školský systém. A teraz je jedno, či to bude v zmiešanej obci, alebo či to bude na severe Slovenska, alebo kdekoľvek inde. Áno, zopár veľkých miest to školstvo potiahne, ale ako bude zabezpečený prístup napríklad z malých obcí do škôl?! Tá malá obec to neutiahne. Kto bude platiť školský autobus, z čoho ho bude platiť? Ako bude zabezpečená doprava? No a ešte jednu takú perličku. Prosím vás, vie mi niekto vysvetliť, ako bude osem krajov schvaľovať cestovný poriadok diaľkových autobusov? To by som teda rád vedel, veľmi by ma to zaujímalo! A naozaj a ďalšia taká perlička, nevedel som, že električky niekde jazdia po kraji alebo trolejbusy. Takže ak si túto kompetenciu rozhodovať o týchto veciach a robiť tam dozor nenechá štát, tak potom to dajte rovno tej obci, ktorá trolejbusy a električky má. Čo do toho má čo hovoriť kraj, prebohaživého?! Veď je to obmedzené vždy na územie jedného mesta, jednej obce! Posledná električka, ktorá viem, že tu niekde chodila medzi mestami, aj to mám len z počutia, to bolo začiatkom minulého storočia, chodila z Bratislavy do Viedne. O tej mohol rozhodovať nejaký kraj, ale nie o tom, či v Bratislave, alebo v Košiciach bude električka chodiť tak, lebo onak. Prosím vás, mimochodom v Bratislave, kto o tom bude rozhodovať? Aký bude vzťah primátora Bratislavy a predsedu Bratislavského kraja? Vie nato niekto odpovedať? Veď predsa v Bratislave je už dvojstupňová samospráva. To potom bude tu trojstupňová alebo ako to vlastne bude? To isté sa týka ale aj Košíc. Vie na to niekto odpovedať? Nie. To asi nikoho netrápi.

Dámy a páni, vyzývam vás neposunúť tento návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Keltošová, pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

O. Keltošová, poslankyňa: (On bude dnes večer vo výbore.) Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vrátila k pôvodnej téme.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, ak dovolíte, ja zazvoním a vyzývam, samozrejme, všetkých ministrov, ktorí tu majú sedieť, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, aby počúvali poslancov, lebo sú tu návrhy, ktoré bude potrebné zapracovať počas druhého čítania do jednotlivých zákonov a oni práve páni ministri budú odôvodňovať v jednotlivých výboroch. Takže ich vyzývam, aby sa vrátili do rokovacej sály.

Nech sa páči, môžete pokračovať.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem. Takže ešte raz. Chcela by som sa vyjadriť práve k prenosu kompetencií v tej časti návrhu zákona, ktorá sa týka sociálnej oblasti, sociálnej sféry, sociálnych služieb, systému sociálnej pomoci a ďalších subsystémov. Celkovo k filozofii. Máme prvé čítanie, ja by som chcela hneď na úvod povedať, že nerozumiem logike prenosu kompetencií v oblasti sociálnej sféry zo štátnych orgánov na samosprávu. Uvediem príklad. Ak v pôsobnosti štátnej správy zostávajú zariadenia pre zdravotne postihnuté deti s celoročnou pôsobnosťou, ale obciam sa už zverujú či vyšším územným celkom zariadenia takisto pre zdravotne postihnuté deti, ktoré sú v stacionároch, týždenných pobytoch, mesačných, polročných, ja tu postrádam logiku. Prečo časť zariadení musí zostať v štátnej správe a rovnako zdravotne postihnuté deti, ktoré chodia len na týždeň do týchto zariadení, prechádzajú do pôsobnosti samosprávy. Nech mi to niekto vysvetlí. Takisto sa čudujem, prečo detské domovy si ponecháva štátna správa, v ktorých sú zdravé deti, ale rovnako zdravých dôchodcov v domoch dôchodcov presúvajú do pôsobnosti vyšších územných celkov a samosprávy. Nechápem. Prečo si štát naďalej ponecháva všetky právomoci v oblasti poskytovania dávok sociálnej pomoci, keď už na počiatku sociálnej reformy v deväťdesiatych rokoch sociálna pomoc ako jeden z troch pilierov sociálnej reformy mala byť presúvaná súbežne s požiadavkami na kraje, respektíve na VÚC a na obce, dávky sociálnej pomoci sú určené zásadne a vždy a vo všetkých svetových modeloch pre samosprávy. Čo má štát poskytovať, to je sústava dávok štátnej sociálnej podpory. Preto táto sústava sa volá štátna sociálna podpora, lebo patrí do rúk štátu. Ja viem, prečo si ponecháva štátna správa dávky sociálnej pomoci, jednak preto, že sa blížia voľby a pred voľbami bude treba rozhodovať cez politicky ladenú štátnu správu o tom, akú dávku, v akej výške komu poskytneme, respektíve neposkytneme alebo odnímeme, a jednak sústava dávok štátnej sociálnej podpory už rok mešká. Jednoducho nie sú tieto dávky zákonne pripravené. Takže štát, aby si niečo ponechal v rukách, tak si ponecháva presne tie dávky, ktoré sú určené pre samosprávu.

A teraz konkrétne k jednotlivým bodom. Hovorila som o tom, že štátna správa bude riadiť domovy sociálnych služieb pre deti s poskytovaním celoročnej starostlivosti, bude riadiť štátna správa detské domovy, krízové strediská a resocializačné strediská. Je tu ešte jeden moment, prečo zrejme toto si, dohadujem sa, ponecháva štátna správa. Preto, že týchto zariadení je mizivo málo. Týchto zariadení je podstatne menej ako tie ostatné, ktoré prechádzajú do systému samosprávy. A treba zachovať pracovné miesta, samozrejme, aj na okresných a krajských úradoch. A na obce prechádzajú domovy, penzióny pre dôchodcov, domovy sociálnych služieb pre deti s poskytovaním starostlivosti denne a zariadenia chráneného bývania. Na kraje prechádzajú stanice opatrovateľskej služby, zariadenia pestúnskej starostlivosti, domovy pre osamelých rodičov, útulky, rehabilitačné strediská, zariadenia opatrovateľskej služby som hovorila, domovy dôchodcov, domovy sociálnych služieb, pre deti s poskytovaním starostlivosti týždenne a domovy sociálnych služieb pre dospelých. Tu pri týchto domovoch pre dospelých mi dovoľte malú odbočku. Podľa mojich informácií na Slovensku boli uplatnené reštitučné nároky na 48 objektov, v ktorých sa nachádzali zariadenia sociálnych služieb. Z uvedeného počtu bolo v marci 2000 19 objektov cirkevných a 29 objektov patrilo súkromným osobám. V týchto zariadeniach žije 2 963 obyvateľov, sú to mentálne zdravotne postihnutí ľudia, ďalej podľa tohto zákona vo viacerých z nich už vypršala lehota - apríl 2001, dokedy tieto objekty mohli slúžiť v 10-ročnej ochrannej lehote pre ľudí s mentálnym alebo zdravotným handicapom. Tieto zariadenia, ktoré sú v reštitúcii, takisto posúva návrh zákona vyšším územným celkom a obciam. Ja sa pýtam, či toto je férová hra. Len na prenájom týchto zariadení, na prenájom týchto zariadení sa ročne zatiaľ vydáva zo štátneho rozpočtu 6 mil. korún. Pýtam sa, budú nato obce a vyššie územné celky mať, majú záujem o zariadenia, ktoré buď si odkúpia, alebo ich budú prenajímať za drahé peniaze. Ak nie, kam vysťahujú týchto ľudí. To nie sú voliči ani vaši, ani moji, to sú ľudia, ktorí sú zbavení volebného práva a ďalších právnych úkonov, ale jednoducho je ich momentálne na Slovensku 1 789 800. Aby sa nezdalo, že tých problémov je málo v rámci sociálnej sféry, tak sa znova vrátim k článku 19, kde sa hovorí, že v súlade s návrhom odovzdania niektorých kompetencií na samosprávne orgány v rámci reformy verejnej správy treba zmeniť prístup k riešeniu hmotnej núdze občana. Vzhľadom nato, že riešenie hmotnej núdze občana zostáva v pôsobnosti štátnej správy, tak ja sa pýtam, čo treba zmeniť? Veď to je aj teraz tak, že to stále zostáva v pôsobnosti štátnej správy. Ale v prípade, to je asi tá zmena, že samosprávny orgán bude schopný občanovi, samosprávny orgán, v hmotnej núdzi poskytnúť sociálnu službu, občan si túto úhradu za službu môže zaplatiť z finančných prostriedkov, ktoré dostane poskytnuté dávkou sociálnej pomoci zo štátneho rozpočtu. Čo toto je za zmena, čo je toto za presun právomocí na obce, keď občan, ktorý, ak sa odhlasuje v rozpočte určitý objem peňazí na dávky sociálnej pomoci, v prípade, že obec bude schopná, môže si službu kúpiť. Ak teda niekto hovorí o reforme, tak ja tomu potom nerozumiem, nech mi to vysvetlí.

Ďalej o prepravnej službe už tu bola reč, hovoril o tom môj predrečník pán Prokeš. Keď si zoberiem všetky zadlžené subjekty alebo zoberiem ich priemer, najviac, ako som povedala, sa ich nachádza v tejto oblasti práve v objektoch, ktoré sú v reštitúcii alebo sú to zariadenia domovov dôchodcov. Malý príklad, zoberte si kaštieľ v neďalekej Stupave, sú to zariadenia bývalých buď kláštorov, alebo veľkých bývalých majerov, kde sú veľmi vysoké náklady na vykurovanie, nehovoriac o údržbe, hygiene, opravách a tak ďalej, toto všetko láskavo tento zákon dáva do kompetencie vyšších územných celkov a zároveň aj teda jednotlivých obcí.

Tak ako som povedala v mojej faktickej poznámke pred chvíľou, samotné ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny konštatovalo pri predkladaní svojich predstáv do vlády, že treba najprv dofinancovať, dofinancovať tieto zadlžené objekty a najmä tie, ktoré už dnes sú po vypršaní doby reštitúcie. Preto ja sa nazdávam, že tak ako tu už padol jeden návrh, ako využiť peniaze z privatizácie na reformu sociálneho systému, sociálneho poistenia, myslím si, že ak by sme rozšírili ten návrh zákona, ktorým by sa výnosy z privatizácie majetku štátu použili okrem reformy dôchodkového systému aj na riešenie dôsledkov reštitúcií v zariadeniach poskytujúcich sociálne služby, myslím si, že takáto požiadavka by mohla byť podporená všetkými politickými stranami a potom je tu ešte jedna možnosť, ak pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2002 by sme trvali na zvýšení prostriedkov, ktoré budú vyčlenené v štátnom rozpočte na sociálne a charitatívne účely i z výnosov lotérií alebo dá sa aj nasmerovať použitie výnosov z lotérií na riešenie dôsledkov z reštitúcií v zariadeniach, ktoré poskytujú sociálne služby, myslím si, že takéto riešenie by bolo spravodlivé a pomohlo by to práve tým ľuďom, ktorí sú na našu pomoc odkázaní. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, myslím si, že to, čo uviedla pani poslankyňa Keltošová, tie nelogizmy sú veľmi akceptovateľné, jednak ona tie problémy dôverne pozná, a jednak ja som práve v tejto oblasti mala možnosť hovoriť s ľuďmi z praxe a obdobne poukazovali na tieto problémy. Okrem uvedeného chcem na legislatívnu stránku ešte poukázať na týchto otázkach. V § 19 na strane 33 ukladáte okresnému úradu, krajskému úradu za povinnosť zriadiť domov sociálnych služieb pre deti, detský domov, krízové stredisko a resuscitačné stredisko. Ale tú istú povinnosť, ktorú má okresný úrad, krajský úrad, ukladáte v odseku 2 aj obci, každej obci, lebo pojem zriaďuje je imperatív a navyše obcí okrem uvedených ešte majú povinnosť ešte zriadiť domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť denne, domov dôchodcov a zariadenie chráneného bývania. Vážení, ak vy formulujete, že zriaďuje, je to povinnosť, tak potom ja sa pýtam, odkiaľ vezme obec peniaze. Pretože ak je v zákone stanovená takto povinnosť, tak je to povinnosť každej obce a je to predsa nezmysel, aby toto všetko obec zriaďovala a takýchto legislatívnych nezmyslov tam máte taký kopec, že to až zaráža, že keď to podpisovali rezortní ministri, ako mohli vôbec podpis dať. (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Delinga.

P. Delinga, poslanec: Ďakujem za udelenie slova. Mňa tiež zaráža, že v našej legislatívnej praxi, ktorá teraz prechádza cez parlamentnú fabriku, i naďalej sa pripravujú zákony, ktoré sa dajú vykladať dvojzmyselne. Ja by som chcel pána ministra vnútra upozorniť na § 4 spoločného ustanovenia, kde sa hovorí v písmene alebo v odseku 1: Obec a samosprávny kraj zabezpečujú plnenie svojich úloh (§ 2 a § 3), čo sú vlastne prenesené kompetencie v zmysle tohto zákona, z vlastných rozpočtov. V poriadku, ale ďalej sa píše, na prenesený výkon štátnej správy sa im poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu podľa osobitného zákona. Tak ide o ďalšie prenesené úlohy štátnej správy, keď v tej prvej vete sa píše, že to, čo sa prenieslo zo štátnej správy, to je § 2 a § 3, sú vlastne vlastné úlohy, majú to zabezpečiť zo svojho rozpočtu, čiže je tu dvojzmyselný výklad, ktorým sa v tomto prvom odseku myslí, že ešte prídu ďalšie kompetencie. Ďalej odsek 2: Ak zákon pri úprave pôsobnosti samosprávneho kraja neustanovuje, či ide o výkon samostatnej pôsobnosti samosprávneho kraja, alebo o výkon štátnej správy, platí, že ide o výkon štátnej správy, prosím vás pekne, zamyslite sa dobre nad touto dikciou. Čo to je vlastne, že ide o výkon štátnej správy, ak nejaký zákon pri úprave pôsobnosti samosprávneho kraja neustanovuje inak. Sú to skutočne veci, ktoré treba veľmi dôkladne v druhom čítaní premyslieť alebo radšej ešte vrátiť a dopracovať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tatár.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem za slovo. Zákony, ktoré nasledujú po kompetenčnom, teda rozpočtové pravidlá, majetok obcí a VÚC naozaj spolu súvisia a ten problém, že sa navrhuje presúvať majetok aj s dlhmi, treba riešiť, inak to nebude dobre fungovať. My sme aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu diskutovali o tom, že okrem určenia peňazí z privatizácie v tom zákone, ktorý máme na programe na tejto schôdzi, na dôchodkovú reformu a výplatu dlhopisov, je z rôznych dôvodov potrebné uviesť tretí dôvod, tretí účel týchto peňazí, a to je štátny dlh. V podstate aj toto spadá do štátneho dlhu, že by sa odovzdávali a prevádzali majetky už bez prevádzkových dlhov. Samozrejme, s tým súvisí aj to, aby sa dôslednejšie potom urobil zákon o rozpočtových pravidlách tak, aby samosprávy, teda obce a samosprávne kraje mali spoľahlivé vlastné zdroje peňazí a aby sa neopakovalo len to isté čo doteraz, že budú vznikať tie isté štátne dlhy na tých istých zariadeniach. Toľko k financovaniu a k prepojeniu tých zákonov. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Keltošová. Nech sa páči, môžete reagovať.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Myslím si, že netreba reagovať osobitne na každého z mojich predrečníkov, ja tu vidím spoločnú politickú vôľu riešiť tento problém či už v tomto kompetenčnom zákone, alebo neskôr v tej novele zákona o rozpočtových pravidlách, ale naozaj som presvedčená o tom, že pokiaľ nebude dofinancovaná sociálna sféra, pokiaľ nebudú dofinancované zariadenia pred ich prevodom do samosprávnych vyšších územných celkov alebo do majetku obcí miest, je to skutočne danajský dar všetkým starostom, všetkým primátorom zo všetkých politických strán, o toto tu ide a ani jeden z tých starostov, ani z primátorov určite nebude vedieť z takto pripraveného kompetenčného zákona, aké má kompetencie on a aké kompetencie potom má štátna správa. Hovorím teraz len o sociálnej sfére, ale týka sa to rovnako zdravotníctva, rovnako školstva a ďalších sektorov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

Nech sa páči, máte slovo.

M. Aibeková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážené dámy, vážení páni, moje vystúpenie bude stručné a bude sa týkať iba problematiky, ktorej sa venujem a ktorú som tu už načala vo svojom vystúpení ku skrátenému legislatívnemu konaniu, a to zdravotníctva. Nakoľko podľa zákona, ktorý prerokúvame, veľká časť zdravotníckych zariadení, teda pôsobnosť z ministerstva zdravotníctva prejde na obce a na samosprávne kraje, tak mi dovoľte využiť aj prítomnosť ministra zdravotníctva, aby som mu položila niektoré otázky a dala niekoľko námetov. Ja nebudem žiadať teraz momentálne odpovede, ale toto moje vystúpenie berte tak, aby sa pripravil na druhé čítanie, pretože si myslím, že tam sa dajú ešte mnohé veci vyriešiť, a bola by som rada, keby sa dali vyriešiť.

Iste si všetci všimli, keď ste si študovali tento materiál, že obsahuje aj zoznamy niektorých úradov a niektorých služieb, ktorých kompetencia prejde zo štátnej správy na obce a samosprávne orgány. Napríklad je tam podrobný zoznam matričných úradov a zoznam zariadení sociálnych služieb, ktorých zriaďovateľská pôsobnosť prechádza z krajských úradov na obce. K tejto oblasti vystúpila pani poslankyňa Keltošová. Ale zbytočne by ste hľadali takýto zoznam týkajúci sa zdravotníckych zariadení a ja si myslím, že je rovnako dôležitý a pán minister by mal aspoň na rokovanie gestorského výboru pripraviť takéto zoznamy, lebo on tam síce uvádza typy zariadení, typy, ktoré prejdú na obce a na samosprávne kraje, ale nie je tam tento zoznam a myslím si, že je to veľmi dôležité, aby jednotlivé kraje vedeli, ktoré sú to zariadenia, je to aj v súvislosti so sieťou, ktorú ministerstvo po troch rokoch konečne spracovalo, a je to aj v súvislosti s materiálom, ktorý budeme prerokúvať v parlamente, a to je druhá etapa privatizácie zdravotníckych zariadení. Tieto témy navzájom spolu súvisia, a tak budem žiadať, aby tento zoznam bol dodaný a aby ho predovšetkým gestorský výbor, ale ja si myslím, že všetci budete mať záujem, aby ste tento zoznam videli a aby ste vo svojich krajoch a obciach mohli informovať, že aj budúcich šéfov VÚC, že ktoré vlastne zdravotnícke zariadenia dostanú.

Čo sa týka prechodu kompetencií, tak ma prekvapilo, že v oblasti zdravotníctva iba tri kompetencie prechádzajú na obce a na samosprávne kraje, ani som nestihla za tú krátku dobu, čo máme k dispozícii tento zákon, si všetky spočítať, že koľko týchto kompetencií prešlo, ale sú tu niektoré nejasnosti, napríklad z tých troch kompetencií, ktoré prechádzajú na obec, je tam taký zvláštny typ kompetencie alebo starostlivosti, a to je súčinnosť na preventívnych programoch. No povedzte mi, ako sa obec môže zapájať, respektíve môže sa zapájať aj obec, ale túto kompetenciu potom už nenájdete inde, ale nájdete ju len na obce. Ja si myslím, že preventívne programy sú tak dôležité, ale sú aj finančne náročné, pre niektoré oblasti si neviem predstaviť, že bude mať na to finančné prostriedky, ale aj zariadenia, pretože keď si pozriete tie kompetencie, ktoré idú na obce, idú tam len nemocnice a polikliniky prvého typu. No a ja si myslím, že táto prevencia by mala zostať na ministerstve zdravotníctva, pretože tu sú dôležité celoslovenské, celoštátne programy, pretože my sme zapojení aj do medzinárodných programov a neviem si predstaviť, ako sa obec bude môcť zapojiť do nejakých medzinárodných programov, takže si myslím, že táto kompetencia tu nie je vhodná. Ale naopak, na samosprávne kraje neprechádzajú ADOS-y, to znamená agentúry domácich ošetrovateľských starostlivostí a tu si, naopak, myslím, že to je práve cesta, aby kompetencie prešli na obec, pretože tam sa dá najlepšie poskytnúť táto pomoc občanom, ktorí ju potrebujú aj v zhode s materiálmi, ktoré predkladalo ministerstvo, a to je, aby sa ústavná starostlivosť, aby sa skôr presúvala na ambulantnú starostlivosť plus v spolupráci s ADOS. Takisto nemôžem súhlasiť, aby na samosprávne kraje prešli prírodné liečebné kúpele. Myslím si, že toto je tiež oblasť, ktorá by mala zostať celoštátna, pretože sa mi nezdá, že by sa toto dalo hlavne v prvej etape zvládnuť na krajskej úrovni.

Čo sa týka školstva, súhlasím s presunom stredného zdravotníckeho školstva na samosprávne kraje, ale myslím si, že táto oblasť by nemala byť vyčleňovaná stále v oblasti zdravotníctva, keďže dochádza k takémuto presunu kompetencií, ale že by sa aj zdravotnícke školy mali začleniť do sústavy škôl, aj keď majú svoje špecifiká, samozrejme, že tam je potrebný osobitný kontakt s pacientom a vlastne istá časť výučbovej bázy musí byť aj v zdravotníckych zariadeniach, ale myslím si, že to sa dá všetko zariadiť. K čomu som už kriticky vystúpila, a to chcem dať pánovi ministrovi otázku, že kedy vlastne začal pripravovať tento materiál, ktorý sa týka presunu kompetencií v oblasti zdravotníctva, pretože ešte v auguste bolo jeho vyjadrovanie k presunu kompetencií negatívne a hlavne mu chcem vytknúť, že výbor sa ani raz nezaoberal touto problematikou, ani jeden jediný materiál nepredložil, ktorý by súvisel s týmto presunom kompetencií, všetky tieto veci, o ktorých teraz hovorím, sme si mohli vyjasniť pri tých odborných diskusiách a mohli sme sa aj na základe posudkov odborných a stavovských organizácií k tomuto vyjadriť. Napríklad mi tu chýba, samozrejme, že nemôže to byť v tomto zákone, ale ak má minister takéto vyjadrenia, tak by som ho žiadala, aby predložil aj vyjadrenia stavovských profesijných organizácií, ako ony súhlasia s takouto navrhovanou koncepciou, respektíve už s návrhom zákona s presunom kompetencií.

A na záver, pán minister, to, čo si myslím, že je najdôležitejšie, pretože ani najlepší návrh, ak nebude vyriešený finančným zabezpečením, bude nanič. A tu vidím v zdravotníctve najväčšie problémy. Pretože vláda predložila harmonogram oddlženia až do roku 2004 a vy vlastne v roku 2002 a 2003 chcete tieto kompetencie presunúť na obce a na krajské samosprávne orgány aj s tými dlhmi. Už na to upozorňovali viacerí poslanci, pani poslankyňa Keltošová pre sociálnu oblasť, pán Tatár všeobecne pre presun kompetencií aj s financiami a vieme, že tu nemajú byť odovzdané oddlžené zdravotnícke zariadenia, ale zariadenia s mnohomiliónovými dlhmi. A keďže budeme na tejto schôdzi prerokúvať aj priebežnú správu o financovaní Všeobecnej zdravotnej poisťovne, tam si povieme, s akými obrovskými dlhmi táto poisťovňa, ktorá zastrešuje viac ako 60 percent všetkých slovenských poistencov, tak vidíme, že s akými problémami zápasia zdravotnícke zariadenia, že každú chvíľu nám hrozia nejaké akcie od neštátnych lekárov, od lekárnikov, distribútorov, dodávateľov, výrobcov liekov. Ako sa obce a samosprávne kraje vysporiadajú s touto problematikou. Ony budú riešiť tie dlhy?

Takže budem vás žiadať, pán minister, aby ste na rokovaní v druhom čítaní vo výbore predložili aktuálny stav dlhov v zdravotníckych zariadeniach a vašu predstavu, vašu, ja viem, že to musí odsúhlasiť potom vláda, ale vaša predstava o oddlžení zdravotníckych zariadení do prijatia účinnosti tohto návrhu zákona. Samozrejme, ďalšie veci prednesiem v druhom čítaní, pretože skutočne ten krátky čas, ktorý sme mali k dispozícii, nebolo času, aby sme mohli tento zákon predložiť odborníkom, ktorí v tejto oblasti pracujú a budú pracovať, takže až v druhom čítaní, keď budem mať zozbierané tieto pripomienky, potom, samozrejme, pôjdem podrobnejšie do týchto problémov, ktoré sa týkajú zdravotníctva. Takže zatiaľ toľkoto.

Ďakujem vám za pozornosť, dámy a páni. Dúfam, že ma v niektorých návrhoch potom v druhom čítaní podporíte.