P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej piati páni poslanci, posledný pán poslanec Hort. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Pán poslanec Prokeš ako prvý.
J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tóthová, nemôžem s vami súhlasiť, že dnešná vláda vodu káže a víno pije. Podľa mňa pijú metylalkohol, pretože si nedokážu po sebe už ani prečítať tie návrhy, ktoré predložili, ináč by ich nemohli predkladať, pretože obsahujú také chyby, ktoré jasne svedčia o tom, že si predkladateľ po sebe ten návrh ani len neprečítal. To je jedna vec a na otázku, ktorú ste položili ohľadne dezintegrácie štátu, či to nie je zámer, pani poslankyňa, na tú otázku sú len dve možné odpovede. Buď je to naozaj zámer, a preto sú zámerne tieto návrhy zákonov tak formulované, aké sú, alebo ide o totálny diletantizmus a nezodpovednosť vlády a celej vládnej koalície! Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bauer.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem. Pani poslankyňa, chcem zareagovať nato, čo ste hovorili o organizácii v Anglicku. Nie je pravda, že za vlády pani Thatcherovej niekoľkonásobne vzrástli náklady a počet pracovníkov štátnej administratívy, naopak, je pravdou, že keď prišla k moci pani Thatcherová, tak hneď prvé, čo urobila, a to je veľmi zaujímavé, že dala všetkým vysokým štátnym úradníkom vypracovať do troch mesiacov oprávnenie ich funkcie a na základe tejto analýzy proste zredukovala počet v štátnej správe o 40 %. Aj keď sa to potom neskôr ťažšie presne spočítavalo, koľko sa ušetrilo, lebo sa vytvorili aj nejaké agentúry, ktoré boli na rozhraní verejného súkromného sektora, ale celkove všetci sa zhodujú, a to sa uznáva, že aj klesli náklady, aj sa zredukoval počet pracovníkov v štátnej administratíve. To, čo sa týka samosprávy, tiež nie je pravda, pretože tam samosprávne orgány aj districty, aj counties, aj takzvané farnosti, ktoré nemajú právnu subjektivitu, existujú a spravujú omnoho viacej právomocí ako u nás napriek tomu, že je to monarchia, a čo sa týka podielu, povedzme, na príjmoch, tak viac ako 20 % podielu majú samosprávne orgány oproti, povedzme, u nás je necelých 7 %. A tretia poznámka, interpretačné pravidlo; je pravda, že tu v tomto zákone to nie je úplné, ale keď si zoberiete novelu zákona o obecnom zriadení, tak tam nájdete ten dodatok, to, čo sa týka obcí, je to síce na dvoch miestach, ale tie formulácie v obidvoch zákonoch úplne formulujú interpretačné pravidlo.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: To, čo hovorila pani poslankyňa Tóthová, je pravda, lebo je to z toho praktického života občanov a skutočne tá dokumentácia a listy a materiály, ktoré máme, svedčí o tom, že naozaj hovorila pravdu. Mrzí ma však reakcia tu prítomných pánov ministrov, ktorí tu sedeli a ktorí sa tvárili, ako keby v živote nič humornejšieho nepočuli, proste majú výbornú náladu ako veľká časť koalície, pán minister Magvaši sa dokonca psychicky zrútil a od smiechu odišiel z tejto miestnosti, takže myslím si, že občania vám ten smiech prejdú, len čo túto decentralizáciu skutočne okúsia na vlastnej koži. Je to decentralizácia pre decentralizáciu. Vy vôbec neviete, ako budú fungovať inštitúcie po tejto decentralizácii. Vy vôbec neviete, ako bude fungovať školstvo, ako bude fungovať kultúra, ako bude fungovať zdravotníctvo. Povedzte občanom, koľko inštitúcií zrušíte, respektíve budú musieť tí, pod ktorých budú tieto inštitúcie spadať, zrušiť preto, lebo ich jednoducho nebudú môcť platiť. Hovorte o hudobných školách, hovorte o hudobnej kultúre, hovorte o zdravotníctve, hovorte o školstve, ktoré inštitúcie, ako budú pracovať. Viete to vy vôbec? No neviete. Neviete, pán minister, lebo neviete, koľko na ne budete mať peňazí. (Hlasy z pléna.) Ale ak to viete, pán minister Ftáčnik, prečo nám to potom nepoviete? Kde sú všetky tie analýzy, o ktorých sa v tejto chvíli hovorí len teoreticky. A posledný príklad vám poviem, aké je to všetko, aké je to a kde sú dlhy, pochopiteľne, o ktorých nehovoríte. Ako je možné v tomto zmätku nedecentralizovanej decentralizácie, ktorú vy tu predvádzate, že napríklad Štátne divadlo Košice znova bude patriť pod ministerstvo kultúry. Načo bolo toto všetko, načo bola tá decentralizácia? Načo bol humbug ministra kultúry voči tomu, čo sa tu dialo spred troch rokov? Však to je zmätok, tak si to už konečne priznajte. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Drobný.
M. Drobný, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani profesorka mala pravdu v jednom, že naozaj kompetentní ľudia nerobili intenzívne na tejto samospráve, pretože niektorí sa usmievali, ako keby nemala pravdu v tom. Veď vás pani Voleková, pán Nižňanský a pán Mišo Sýkora usvedčovali už dávno z toho, že intenzity prác na samospráve poklesli a dokonca sa zastavili. A páni, veď to hovorili už dávno pred týmto, takže pani profesorka v tomto smere mala pravdu a len doplnila to, čo bola fakticky pravda. A okrem toho mňa prekvapilo a šokovalo ako neznalca veci, že nemali pripravený iný variant, len 12 plus 12. Páni, to, ako mohli na takej vážnej veci pracovať len v jednej alternatíve? Len čo parlament schválil 8 plus 8, tak okamžite sa zrútili a vzdávali sa funkcií. Tak kde ste to boli, páni, veď to v jednej alternatíve sa takáto vec nerobí. To musí byť niekoľko alternatív. Teda vy ste boli skotomizovaní len na model 12 plus 12 a iné ste neuznávali, to bolo dopredu určené snáď, a potom ste už nemali iné možnosti a vyfučala vám para a bolo po intenzite prác. Takže v tomto smere ste naozaj robili jedným smerom 12 plus 12, intenzita nebola dokonalá, bol v tom chaos a potom prechádzali povinnosti z jedného na druhého, nakoniec sa ministerstvo vnútra dostalo do situácie, keď skutočne mu nezávidím, muselo dokončiť to, čo iní začínali, neurobili. Páni, takže ja si myslím, nemohli ste pripraviť kvalitný podklad samosprávy, nepripravili ste kvalitné presuny kompetencií, v tom pani profesorka mala pravdu a mala pravdu aj v tom, že samosprávy tam, kde sa zle urobili - Nórsko, Anglicko, tam sa potom aj zrušili. Takže budúca vláda bude mať pred sebou úlohu, to, čo navrhnete zrušiť, pretože to nebude dobre fungovať, a to bude, bohužiaľ, vlastný gól všetkých nás.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hort.
M. Hort, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, na úvod svojho vystúpenia a na záver ste povedali vetu: Táto vláda si chcela udržať moc a nechcela ju decentralizovať. Ja by som sa chcel pozastaviť nad touto myšlienkou. Môžeme sa sporiť spolu o tom, čo je dekoncentrácia a decentralizácia, ale o tom, akým spôsobom ste vy decentralizovali alebo chceli decentralizovať, je tu možné veľmi úspešne polemizovať. Pretože preto, čomu my hovoríme decentralizácia, subsidiarita, demokratizácia a priblíženie verejnej správy k občanovi, ste naozaj neurobili za vaše obdobie nič. Neurobili ste nič, a ak dnes nám podsúvate po tom, čo dávame do parlamentu zákon, ktorým sa takým masívnym spôsobom presúvajú kompetencie na samosprávu a upodozrievate nás, že my sme to nechceli urobiť preto, lebo sme si chceli udržať moc, pričom vy ste mali k dispozícii sedem rokov a za sedem rokov ste nepresunuli na samosprávu jednu kompetenciu. A ak ste presunuli, tak iba tie kompetencie, ktoré si museli samosprávy zobrať samy bez toho, že by boli opatrené financiami. Museli štát sanovať v oblasti dopravy, školstva, sociálnych vecí. Vy to dobre viete a sporíte sa so mnou. A strašíte znova dezintegráciou štátu. Dnes sa už konečne zhodneme snáď všetci, aj koalícia, aj opozícia na tom, že to, čo my chceme napomôcť, a to, čo sme tu už mohli spraviť možno pred desiatimi rokmi a nemali sme nato odvahu, že to je snáď cieľ nás všetkých, že chceme správu vecí verejných priblížiť k občanovi. Sporme sa o tom, akým spôsobom, kedy, aké kompetencie, ale nestrašte, preboha, dezintegráciou štátu, keď sa naplní teória subsidiarity, že tu bude rozvrat štátu, to hádam nemôžete myslieť vážne. A k tým jasliam, viete, jasle boli aj také, kde bolo 19 detí a 21 zamestnancov a starostovia sa museli rozhodnúť čo s tým, ale my pre prípad sociálnych vecí máme takzvanú decentralizačnú dotáciu, a to tam nájdete prečítané.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Nebudem reagovať na pána poslanca Horta, pretože to nemá význam. Tu je úplná akási posadnutosť. Všetko, čo urobila Mečiarova vláda, je zlé, a tak načo argumenty, keď občania vedia svoje a cítia, kde je pravda. Ďalej by som chcela pánovi poslancovi Bauerovi. Skutočne Thatcherová znížila počet pracovníkov štátnej správy. Samozrejme, lebo naraz a mohutne presunula kompetencie na samosprávy, čiže musela znížiť, ale problém bol v tom, že to ten mohutný presun na samosprávy bol oveľa drahší a potom to vyústilo do zrušenia samosprávy a trvám na tom, že bola zrušená 1. 4. 1994. A ešte vám k tomu niečo poviem. Tu už pán poslanec povedal, že to bolo aj v iných štátoch. Vy to viete a toto je nášľapná mína, pretože to tak formulujete, že nová vláda, ktorá príde, bude musieť rušiť, a vy to robíte zámerne, že tu je už dopredu naprojektované rušenie a potom budete kričať, že je to nedemokratická vláda. Budete behať po Európe, budete behať po orgánoch a budete hovoriť, akí sme boli demokrati a títo zlí, čo prišli za nami, ako to rušia, ale že vy dávate právny podklad dnes už tomu, to nebude pravda. To nebude to, o čom budete hovoriť. Takže berte to ako upozornenie, že toto nebezpečenstvo hrozí, a pokiaľ tu bolo povedané, že ja straším dezintegráciou, boli to slová pána Rycheckého a myslím si, že by ste mali aj zahraničným expertom trošku veriť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bauer za poslanecký klub KDH. Po ňom sa pripraví pán poslanec Sopko.
R. Bauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, vážený pán minister, predložený návrh zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje, takzvaný malý kompetenčný zákon, je naplnením prísľubu danom v programovom vyhlásení vlády. Tento návrh zákona realizuje najvážnejší zo všetkých reformných procesov, reformu verejnej správy, aj keď v rozpore s prijatými uzneseniami vlády. Po druhé, realizuje prvé kroky reformy školstva. Po tretie, realizuje aj prvé kroky asi v najťažšej reforme, reforme zdravotníctva. Je potrebné ďalej povedať a súhlasiť s niektorými poslancami v predchádzajúcej rozprave, že postupnosť krokov reformy verejnej správy, tak ako ju zvolila vláda, nie je správna. Kompetenčný zákon mal byť predložený a prijatý v Národnej rade ešte pred vyhlásením volieb do samosprávnych orgánov vyšších územných celkov.
Dôležité však je, že zákon napriek nesúhlasu či neochote viacerých centrálnych orgánov je na svete. Návrh zákona vo svojich 22 článkoch novelizuje značné množstvo zákonov. Decentralizačný proces je rozložený do dlhších časových období. Niektoré články zákona nadobúdajú podľa návrhu účinnosť 1. januára 2002, iné 1. apríla, ďalšie 1. júla, potom 1. januára 2003 a článok 2 až 1. januára 2004. Článok 2 sa týka novely cestného zákona. Rád by som sa predkladateľa opýtal, či je naozaj potrebná dvojročná lehota na prípravu dohôd o prevode vlastníctva ciest druhej a tretej triedy a ďalšieho majetku, ktoré sú v správe Slovenskej správy ciest, do vlastníctva samosprávneho kraja. Myslím si, že takáto dlhá doba na nadobudnutie účinnosti tejto časti zákona je neodôvodnená.
Článok 1 zákona zavádza takzvané interpretačné pravidlo v znení, že ak zákon pri úprave pôsobnosti neustanovuje, či ide o výkon samostatnej pôsobnosti samosprávneho kraja, alebo o výkon štátnej správy, platí, že ide o výkon štátnej správy. Z pohľadu kompetenčnej výlučnosti samosprávy a v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy čl. 4 ods. 4 by to malo byť presne naopak. Ak zákon neustanoví, či ide o výkon samostatnej pôsobnosti samosprávneho kraja, alebo o výkon štátnej správy, platí, že ide o výkon samostatnej pôsobnosti samosprávneho kraja. To isté sa týka obce. Rozsah prenášaných kompetencií kvalifikovaný finančnými ukazovateľmi tvorí viac ako 12 mld. korún a je výrazne ovplyvnený rozsahom pôsobnosti budúcich školských úradov, viac ako 22 mld. korún, a absenciou prenosu kompetencií v oblasti poskytovania opakovaných dávok sociálnej pomoci a kompenzácií zdravotne postihnutých. Až suma všetkých týchto položiek dáva vládnou koncepciou predpokladaných cca 50 mld. korún. Napriek tomu novo vytváraná samospráva vyšších územných celkov a obce budú pomerne dobre kompetenčne vybavené. Z celkového alebo z pohľadu cieľového stavu decentralizácie a modernizácie verejnej správy je diskutabilné účelové určenie prevádzaného majetku a obmedzená zakladateľská a zriaďovateľská funkcia v oblasti zdravotníctva a sociálnych vecí. Skúsenosti z doterajšieho pôsobenia miestnej samosprávy, najmä miest, svedčia o tom, že zabezpečovanie funkcií v oblasti sociálnej, ako i kultúry a podpory zdravotníctva si nevyžadujú dohľad štátu nad majetkom a sieťou zariadení. Takýto dohľad len sťažuje prijímanie prípadných potrebných zmien reprofilizácie zariadenia jedného druhu na iný druh podľa miestnych podmienok.
Pri ponechaní týchto obmedzení sa dá preto očakávať, že po krátkom čase vznikne tlak zo strany orgánov územnej samosprávy na zmiernenie prísneho dohľadu štátu, respektíve na úplné zrušenie dohľadu v týchto oblastiach. Kľúčovou etapou v celom procese decentralizácie je vytváranie združení obcí podľa § 20b navrhovanej novely zákona o obecnom zriadení. Aby obce mohli zabezpečiť prenášané činnosti v oblasti školstva a zdravotníctva, sociálnych vecí, stavebného zákona kvalitne, efektívne a úsporne, je nevyhnutný istý stupeň integrácie. Táto etapa vytvárania združení obcí tým, že je založená na báze dobrovoľnosti a na základe prijímania zmlúv medzi obcami, zakladá demokratický charakter celého procesu. Obce majú už teraz vytvorené dobrovoľné regionálne združenia, ktoré sa začali vytvárať hneď po kreovaní miestnej samosprávy v roku 1990. Z nich sa môže vychádzať aj pri tomto procese združovania.
V poslednej hodnotiacej správe Európskeho parlamentu je vyjadrený kritický pohľad na prebiehajúci proces reformy verejnej správy u nás. Podklady pre túto správu však vznikali v čase, keď ešte neboli prijaté zákony o samospráve vyšších územných celkov a pripravené zákony, ktoré teraz prerokúvame, a v tom čase bola kritika zo strany Európskej únie oprávnená. Napriek tomu vzniká dojem, že práve táto kritika zo strany Európskej únie je hnacím motorom pokračovania decentralizácie a modernizácie verejnej správy u nás. Musím povedať, že hlavnou motiváciou pokračovania reformy verejnej správy je stav vo verejnej správe na Slovensku a potreba jej zefektívnenia a modernizácie. Z textu novely zákona vidno, že zákon bol šitý horúcou ihlou, aj keď treba uznať, že za posledný krátky čas sa urobilo veľmi veľa a vidieť legislatívnotechnické chyby, ktoré bude potrebné v druhom a treťom čítaní vyčistiť, napríklad čl. 8, ktorý novelizuje zákon o sociálnej pomoci, v bodoch 33, 34, 35 sú nesprávne uvedené písmená, čo vzniklo pravdepodobne viacnásobným prepisovaním § 68 tohto zákona. Zákon prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní a pri takomto rozsahu novelizovaných paragrafov zákonov dá sa očakávať, že po jeho prijatí sa objavia ďalšie chyby. Preto by bolo vhodné, aby raz za rok vláda predložila Národnej rade vyhodnotenie tohto a ďalších s reformou súvisiacich zákonov a navrhla legislatívne opatrenia na odstránenie zistených chýb a nedostatkov. Uznesením Národnej rady by sme mohli založiť takzvaný čistiaci proces a po niekoľkých rokoch by tieto zákony s presnými formuláciami a bez chýb.
Podobnú procedúru prijali aj v Poľsku pri prijímaní reformy verejnej správy a veľmi sa osvedčila. Dámy a páni, vzhľadom nato, že voľby do orgánov samosprávy vyšších územných celkov už sú predsedom Národnej rady vyhlásené na 1. decembra tohto roku, je potrebné čo najskôr tento zákon, ako aj nasledujúce zákony súvisiace s reformou verejnej správy prerokovať a prijať, aby boli známe podmienky výkonu funkcií v orgánoch samosprávy vyšších územných celkov a voľby sa tak mohli uskutočniť. Klub Kresťanskodemokratického hnutia podporí schválenie návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje do druhého čítania.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Keltošová. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok.
Nech sa páči.
O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Pán poslanec Bauer, výnimočne s vami súhlasím v tom, že naozaj vidno na tomto zákone množstvo chýb, že naozaj bol šitý horúcou ihlou, a to je len tak na okraj, budem podrobnejšie v mojom vystúpení analyzovať práve tie chyby, ktoré sa robia prenosom kompetencií v časti sociálnej sféry. Vy ste sa toho dotkli len okrajovo. Ja mám viacero pripomienok k tejto časti, ale to až v mojom vystúpení. A potom, pán poslanec Bauer, keď ste hovorili, aj tam s vami súhlasím, že Európska únia, Európska komisia dostala staré podklady a materiály, ale ja sa pýtam, kto je hlavný vyjednávač za Slovenskú republiku? Nie váš člen? A pýtam sa, negociačné tímy z jednotlivých ministerstiev, ktoré tieto podklady dostávajú, akým spôsobom budú títo ľudia určitým spôsobom sankcionovaní za nepružnosť alebo povrchnosť? Bude im odobraté aspoň osobné ohodnotenie alebo budú mať znížené kvartálne, alebo polročné prémie? Pretože máte pravdu, je to pravda. Európska komisia sa k tomu postavila tak, ako sa postavila. Ale nestačí povedať len A, potom treba povedať aj to B. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bauer chce reagovať.
R. Bauer, poslanec: Pani poslankyňa, ja som možno len stručne to povedal, ale podklady pre hodnotiacu správu vznikali v dobe, keď ešte neboli prijaté zákony o samospráve vyšších územných celkov a o voľbách do orgánov samosprávy VÚC, preto ani hlavný vyjednávač a ľudia, ktorí vyjednávajú, tak nemohli tieto podklady predložiť a nemohli tvrdiť, že tieto zákony budú prijaté, čiže vcelku oprávnene vlastne hodnotili stav, ktorý bol pred prijatím týchto zákonov, ale od tej doby sa vlastne proces reformy veľmi posunul, pretože vidíte, že už teraz sú pripravené tieto zákony. Sú vyhlásené voľby. Sú prijaté dva zákony, čiže teraz to hodnotenie Európskej komisie by určite bolo iné, ako je v hodnotiace správe.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Sopko.
V. Sopko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia poslanci, reforma verejnej správy, ktorá vstúpila za dramatických okolností do realizačnej fázy, bola už pri spracúvaní koncepcie, to znamená od začiatku značne spolitizovaná a orientovala sa nesprávnym metodologickým postupom. Dnes vidíme, že hlavná pozornosť sa venovala územnosprávnemu členeniu štátu a zanedbali sa ďalšie veľmi podstatné otázky, ako je rozsah prenosu kompetencií na orgány samosprávy, ako sú vzťahy medzi miestnou štátnou správou a samosprávou, vzťahy obce a vyššieho územného celku, finančné krytie prenesených úloh na samosprávne orgány. Výsledkom zlých metodologických postupov je súčasné oneskorenie návrhov legislatívnych predlôh, nekomplexné riešenia a nedostatočné časové zosúlaďovanie jednotlivých postupov. Stav pripravenosti reformného procesu sa zlepšil až teraz, to znamená na poslednú chvíľu o päť minút dvanásť či skôr o dvanástej. Konečne, aj keď v časovej tiesni, máme v Národnej rade legislatívne predlohy súvisiacich zákonov a máme možnosť sa k nim vyjadriť. Zákon o prechode kompetencií zo štátnej správy na samosprávu obcí a na samosprávu krajov bol dlho očakávaný so značným stupňom spoločenského aj politického napätia. Ak sa našla vo vláde politická dohoda, mali by sme ju nájsť aj v parlamente, pretože na tento zákon nadväzujú ďalšie zákony. Prvá etapa presunu kompetencií je pred dverami. Prvý január 2002 je blízky termín na takéto rozsiahle organizačné zmeny v správe štátu.
Niektoré rezorty sa správali v príprave zdržanlivo, iné sa doslova bránili. Dnes však môžeme konštatovať, že návrh kompetenčného zákona je v Národnej rade a pri jeho schvaľovaní rozhodujeme o základných kontúrach reformy verejnej správy. Rozhodujeme o regiónoch, rozhodujeme o okresoch, ale predovšetkým o ľuďoch.
Schválením tohto zákona zákonodarný orgán rozhodne o vecnej stránke reformy verejnej správy. Myslím si, že tendencie urýchľovať prípravu tejto vážnej, zložitej a veľmi potrebnej legislatívnej predlohy boli správne. Ale akékoľvek nátlakové akcie neboli potrebné. Ultimatívne vyhlásenia o termínoch celú situáciu zbytočne dramatizujú. Aj keď pripúšťam, že celospoločenská diskusia aj v laickej, aj v odbornej verejnosti je prospešná.
V sústave zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy je kompetenčný zákon mimoriadne dôležitý, pretože jeho schválením rozhodneme o skutočnom rozsahu decentralizácie v rozhodovacom procese aj o decentralizácii moci v štáte. Práve preto návrh zákona nemôže byť len zoznamom či prehľadom kompetencií, ktoré sa zrodili ako sumár podkladových materiálov jednotlivých rezortov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky malo zložitú úlohu, aj keď pri jeho spracúvaní sa mohlo opierať o uznesenie vlády Slovenskej republiky z apríla 2000 aj o koncepciu reformy verejnej správy, ktorú nikto nikdy komplexne neschválil. Inak povedané, jeho spracovanie si vyžadovalo komplexný prístup prenosu kompetencií napriek tomu, že niektoré rezorty, ako som už spomínal, sa tradične bránili a ich podklady boli nekoncepčné a nesúrodé. Požiadavka komplexného prístupu rezonuje aj v súčasnom hraničnom období a väzba na iné zákony je v tomto prípade nesmierne dôležitá, je veľmi citlivá a celú sústavu jedným slovom musíme doladiť. Ak táto legislatívna predloha má odrážať už spomínaný komplexný prístup prenosu kompetencií, treba upozorniť na veľmi dôsledné, že veľmi dôsledne musí obsahovať odkazy na postup decentralizácie, ktorý má prebiehať podľa osobitných zákonov. Uvediem príklady takýchto zákonov. Napríklad návrh zákona o overovaní listín, ktorým sa zriaďuje originálna kompetencia obcí pri overovaní listín a podpisov. Návrh zákona o transformácii vodární a kanalizácií, ktorý už prešiel medzirezortným pripomienkovaním, ak mám dobré informácie. Pozornosť si zaslúži aj návrh zákona o prenose zriaďovateľskej funkcie k zdravotníckym zariadeniam. Ďalej je to novela zákona o miestnej štátnej správe z dielne ministerstva vnútra, ktorá by mala byť odpoveďou na opodstatnenosť ďalšej existencie okresných úradov a na vznik a rozsah špecializovanej štátnej správy vrátane školských úradov. Osobitnú pozornosť si vyžaduje, a spomínal to aj kolega pán poslanec Bauer, zriaďovanie spoločných obecných úradov. To je podľa novely zákona o obecnom zriadení vo verzii, ktorá nám bola predložená, malo by prebiehať na báze dobrovoľnosti, na základe zmlúv, na čo bude vytvorený dostatočný legislatívny rámec.
V súvislosti s prenosom kompetencií je správne zdôrazňovať, že vytvorenie spoločného úradu a zabezpečenie jeho spoľahlivého chodu na zvládnutie výkonu agend si vyžaduje dostatočný časový priestor, nevyhnutné vybavenie a personálne obsadenie. Krátka doba môže vyvolať chaos aj zmätky. A nato nesmieme zabúdať. V tejto súvislosti, aj keď sa to nedá zosúladiť s oprávnenou požiadavkou a so základným kritériom dobrovoľnosti, odznievajú aj iné názory, že podobne ako v prípade matričných úradov mali byť sídla spoločných úradovní s jasnými kompetenciami určené v zákone, pretože akékoľvek spory sa budú ťažko riešiť a budú ovplyvňovať kvalitu výkonu agend, to znamená prenesených kompetencií.
Tento proces vytvárania spoločných úradovní bude previerkou tolerancie samospráv obcí, bude previerkou schopnosti koordinovať veci v širšom územnom celku. Nebude to proces jednoduchý, aj keď sa to navonok deklaruje hlavne zo strany starostov a primátorov.
Tento naliehavý reformný krok vlády Slovenskej republiky aj parlamentu, ktorým kompetenčný zákon nesporne je, v prístupe jednotlivých rezortov všeličo preukázal. Ale preukázal aj to, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa dobre zhostilo úlohy koordinátora. Pozitívne kvalitné zmeny oproti predkladajúcim verziám sú evidentné a sú oceňované aj zo strany predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska. Neodpustím si ale poznámku, že ministerstvo vnútra prostredníctvom sekcie verejnej správy a nepochybne aj osobnou iniciatívou nového pána ministra dnes vyťahuje horúce zemiaky z tlejúcej pahreby. Horúce zemiaky má v rukách za vysoko oceňovaných vládnych expertov, ktorí namiesto koncepčnej práce v oblasti reformy verejnej správy dva roky mútili vodu, vírili politickú hladinu a rozohrávali rôzne politické hry, ktorých dopadom je aj časový sklz v realizácii decentralizácie verejnej správy. Tento vládny návrh zákona aj ja osobne podporím. Treba ho schváliť a nadväzne aj celú sústavu zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy, pretože inej cesty v podstate niet. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár.
Nech sa páči, máte slovo.
P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni. Dovoľte mi v prvom čítaní ku kompetenčnému zákonu sa pokúsiť vysvetliť veľmi komplikovanú vec. Čo sa týka celej reformy verejnej správy, tak zákony prijímané v júni a v júli pre verejnosť boli zrozumiteľnejšie, lebo sa dali merať počtom vyšších územných celkov a nakoniec to dopadlo tak, že tí, ktorí chceli najprv 16, potom 12, sa uspokojili s 8 a zostali teda z vládnych poslaneckých klubov len KDH a SMK, ktorí hovorili, že to nie je dobré riešenie a potom my ako občianski konzervatívci a ďalší poslanci, niekoľkí poslanci z klubu SOP. To bolo pre verejnosť veľmi zrozumiteľné. Odvtedy sa to riadne zahmlilo, pretože osem je vraj dobrá správa. Ja si to nemyslím a tu je to ťažšie vysvetliť, o čo tu ide.
Aký bol cieľ alebo aký je cieľ? A on zostane aj po diskusii k týmto zákonom. Aký je cieľ reformy verejnej správy? Cieľ je rozdeliť. Rozdeliť verejnú moc. To je cieľ. Nie rozbabrať, rozmazať, popresúvať. Ide o tie presunuté kompetencie § 4. Cieľ je rozdeliť. No tak, ako sa nedosiahlo prirodzených 16 regiónov, ale neprirodzených 8, tak tento zákon nerozdeľuje, ale presúva. A to sa veľmi ťažko vysvetľuje, pretože je tam veľmi veľa položiek. Pokúsim sa k tomu povedať jednoduché príklady.
Najznámejšie alebo najjednoduchšie, a už sa o tom hovorilo, je spočítať to na presune financovania. Ak by sa rozdelili tie kompetencie, že len časť si nechá vláda vo svojej pôsobnosti, to znamená, vláda, krajské a dnešné okresné úrady, ktoré majú zaniknúť, tak koncepcia hovorí o 56 mld. v rozpočtovaní za rok 2000. Tie isté čísla sú, samozrejme, pre rok 2001 a 2002 vždy o kúsok primerane väčšie.
Keď zrátame reálne navrhovaný prenos, prenos aj tých prenesených kompetencií, o tých číslach už tu hovoril pán poslanec Bauer, tak narátame 12 mld. Čiže aj tak sa dá porovnať, či sa delí, alebo presúva. Nedelí sa. Je to málo.
Druhá vec je, že môžeme porovnávať tento návrh zákona s koncepciou a nech mi dovolí pokojne povedať pán poslanec Sopko z SDĽ, že ju prijala vláda Slovenskej republiky. Nie že ju neprijala v úplnosti. Prijala. A dokonca súčasťou toho uznesenia z apríla minulého roku je ešte aj uznesenie z roku 1999, ktoré hovorí špeciálne o kompetenciách, kde sú veľmi presne vymedzené. Čiže druhý problém je, že tento návrh zákona, ak by sme boli striktní a dodržiavali to, na čom sa vláda dohodla, mnohé kompetencie neobsahuje. Dá sa to vyrátať, či je to v oblasti všeobecnej správy, alebo aj v školstve. V zdravotníctve napríklad bola diskusia, či nemocnice prvého typu majú ísť do obcí. Nakoniec sa tam dostali, ale nepohlo sa s nemocnicami tretieho typu, vždy budú nato vhodné argumenty. To isté je v sociálnej pomoci, v kultúre, v doprave a v ďalších. Sú ministerstvá ako poľnohospodárstvo, ktoré neponúklo nič.
Tretí okruh problému. Nechcem vymenovať absolútne všetky rozdiely, je ich veľmi veľa, ale chcem povedať príklady, v čom je rozdiel. Tretí problém je práve v tej prenesenosti. Nakoniec sa koalícia pred vládnym prijatím tohto návrhu rozhodla, že v § 4 v druhom odseku bude napísané, čo je označené ako samostatné, je samostatné a všetko ostatné je prenesené, pretože výhrada koaličných politikov bola, že nie je jasné, čo je prenesené a čo je samostatné. No tým, že sa § 4 rozšíril o odsek 2 a ešte aj o odsek 3, tak sme si veľmi nepomohli, pretože slovo samostatné sa tam vyskytuje vari štyrikrát, všetko ostatné sa obnažilo ako prenesené. To znamená, že tu nejde o rozdelenie, ale presúvanie kompetencií. Veľmi presne hovoria tí, ktorí hovoria, že samosprávy, teda obce a mestá budú slúžiť dnešnej štátnej správe. Keby tam bolo jasne napísané, že tie odbory okresných úradov, ktoré sú prenesené, prestávajú fungovať, zanikajú a že je termín, kedy sa z dnešných okresných úradov po ich redukcii stanú špecializované štátne správy, aj keď sa tu každý odvoláva, akú má dobrú vôľu a ako to v budúcnosti bude, tak by sa aspoň formálne priznávalo to, čo sa pred tromi rokmi zamýšľalo. Takže § 4 veci nepomáha a skôr to bolo lepšie predtým, keď by sa bolo skôr to slovo, že je to originálna samostatná pôsobnosť, dalo doplniť do mnohých iných kompetencií. Tým pádom by som ho radšej navrhol zrušiť. A poďme sa pozrieť na detaily. Ak je slovo samostatná kompetencia pri civilnej obrane, tak tu sa stal neuveriteľný trik. Je to špeciálna kamufláž. Zákon, ktorý civilnú obranu definuje, tam neubudla žiadna kompetencia štátnej správe, teda krajským a okresným úradom, a vymyslel sa takzvaný samostatný nový § 14a pre samosprávy, ktorý je paragrafom hovoriacim, že dodávajú podklady, zjednodušene povedané štátnej správe. Čiže to je podvod. To je jednoducho zákon, ktorý sa len tvári, že ide o decentralizáciu. On len rozmnožuje to, čo už aj tak existuje, lebo tie zložky samosprávy doteraz boli len obce a aj tak dodávajú podklady. Samozrejme, keď použijeme slovo samostatné a pozrieme sa, hovoril som, že štyrikrát je v tom zákone použité, je to oproti číslu 310 kompetencií veľmi veľký nepomer.
Keď sa pozrieme na sociálne kompetencie, tak tam je naprosto porušená koncepcia v tom, že väčšina zariadení a pôsobnosti v sociálnej oblasti, v sociálnych službách, v sociálnej pomoci mala ísť obciam, pretože tie sú najbližšie občanovi. Či ide o originálne, alebo prenesené. Obce najlepšie vedia urobiť to, po čom tu tri roky voláme v rámci túžby a nerealizovaní reformy sociálneho systému. Aby bol adresnejší, aby niekto dávky a všetky veci dával naozaj tým, ktorí to potrebujú, ktorým sa nedostáva, a nedával tým, ktorí to nepotrebujú alebo dokážu obísť pravidlá. Ale to sa jednoducho inak ako pri občanovi urobiť nedá. A keď sa pozrieme na zákon a pozrieme sa na prílohu 11 a 12, to sú tabuľky zariadení, ktoré sa presúvajú, tak po všetkých diskusiách zostalo obciam vari sedem alebo desať zariadení. Sedem zariadení obciam, to je tabuľka 11. Vyšším územným celkom zostalo 370, čím sa naprosto porušila zásada v koncepcii a aj princíp subsidiarity, na ktorej je koncepcia založená. Čiže napriek tomu, že sa štyrikrát použilo slovo samostatný v zákone, ide len o istú, povedal by som, politickú hru, aj keď mnohí môžu stále tvrdiť, že lepšie toľko ako nič. Ja len hovorím, aký je rozdiel oproti tomu, čo sa to tvári byť a čo to v skutočnosti je. Nakoniec štvrtýkrát je slovo samostatné použité pri kultúrnych zariadeniach, kde je ale napísané, že samosprávy až po súhlase ministerstva, čo je ďalší typický rys tohto zákona.
Štvrtý problém je, že mnohé kompetencie, ktoré mali byť presunuté, sa nepresúvajú, čiže zostávajú buď na ministerstvách, krajských, alebo okresných úradoch, čím legitimizujú naďalej existenciu najmä okresných úradov.
Piaty problém, ktorý chcem spomenúť, je, že aj keď sa presúvajú kompetencie, že sú prenesené, rozmazané, nie rozdelené. Či je to zdravotníctvo, kultúra alebo školstvo tým, že si príslušné ministerstvo ponecháva stanovovanie pravidiel hry až do poslednej chvíle, do posledného rozhodnutia samosprávy, v podstate drží nad rozhodnutiami samosprávy svoju ruku pri prenesených kompetenciách. Obce a VÚC sú len slúžkami štátnej správy. Aj pri tých, ktoré sa odovzdávajú ako zriaďovateľské, ministerstvá nepriamo cez to, že tvoria pravidlá do posledných detailov, si udržujú posledné slovo pri rozhodovaní samospráv.
Šiesty problém, a to sa tu prepletá, len ho treba zaradiť do zoznamu problémov, je, že nie je žiaden náznak rušenia okresných úradov. Aj keď sa tu stokrát povie, že to bude, ja chcem, aby to bolo. Ja to potrebujem mať s jednoznačným dátumom. A ten dátum nepotrebujem mať za horizontom tohto volebného obdobia.
To je siedmy problém, že sa rozparcelovali tie paragrafy a rôzne články zákona na rôzne doby účinnosti s odôvodnením, že to treba pripraviť. Ale ak je to dva roky, tak ja už neverím tomu, že to tak dlho treba pripravovať. Tak zas by sa dalo vymenovať, čo je na ktorú dobu účinnosti určené.
A posledný problém, taký väčší okruh problémov, je o tom, že z balíka šiestich zákonov, ktoré teraz preberáme v prvom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní, zákony hovoriace o peniazoch a o majetku, ktorý sa má presúvať zo štátnych ustanovení na samosprávy, ani jeden nevyhovuje, dokonca ani takto nedokonale postavenému kompetenčnému zákonu. Budeme o nich hovoriť, ja sa stručne potom vyjadrím. Zákon o rozpočtových pravidlách nepriznáva žiadne originálne finančné zdroje, ponecháva všetko po starom. Spomína síce, že už existujú vyššie územné celky, spomína, že možno raz bude aj nejaké, ale v návrhu zákona naprosto nejasne definované prerozdeľovanie financií, takže s tým budeme musieť zápasiť pri prerokovaní toho zákona.
Čo sa týka majetku, tiež sa vyjadrím k tomu podrobnejšie neskôr. Myslel som si, že vláda, keď dáva do skráteného režimu, že prepracuje tieto návrhy zákonov, ale neprepracovala ich. Pokiaľ by tam malo zostať, že majetok, ktorý prechádza zo štátu na samosprávy, bude, čo sa týka jeho určenia využitia, plne na rozhodovacej právomoci štátu, tak to nefunguje nielen v rámci kompetencií, nielen v rámci deľby majetku a deľby právomocí, ale to nefunguje ani vo vzťahu k ústavnému ponímaniu vlastníctva. To platí o tých dvoch zákonoch o majetku vyšších územných celkov a o majetku obcí.
Z tohto hľadiska, samozrejme, ja na jednej strane môžem súhlasiť s tým, že každý drobný krok je dobrý. Ale potom drobný krok nazývajme drobným krokom, prenášanie kompetencií nazývajme prenášaním kompetencií, a nie rozdeľovaním kompetencií, tvorbou originálnych kompetencií, rozdeľovaním moci. Keď sa nato pozrieme, tak to je aj dôsledok úplne logickej politickej hry, pretože môžem zjednodušene začať, že opozícia podľa všetkých vyjadrení, ktoré sme mali doteraz aj v tejto rozprave, jednoducho nemá záujem na rozdelení kompetencií. SDĽ nemá záujem na rozdelení kompetencií a SDKÚ sa prispôsobuje tomu, čo hovorí SDĽ. Rozprávaním o tom, že sa to volá kompetencie, že by to chceli, je možné krátkodobo presvedčiť pri obrovskej zložitosti toho problému možno že malú časť verejnosti, že to niekto myslí úprimne.
Ale musím povedať, že keď tie zákony nebudú potom v druhom čítaní v tých zásadných veciach, o ktorých som hovoril, a v druhom čítaní budeme hovoriť veľmi konkrétne aj s pozmeňujúcimi návrhmi dopracované, tak my nebudeme môcť za takéto zákony hlasovať, pretože to nepovažujeme za skutočnú decentralizáciu. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria, piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Hort. Pán poslanec Prokeš.
J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem povedať, že súhlasím s podstatnou časťou vystúpenia pána poslanca Tatára, že skutočne najväčším problémom celého tohto súboru zákonov, ktoré sú predkladané, je v podstate problém toho, že neexistujú originálne zdroje financií pre obce a kraje, samosprávne kraje, a tým vlastne budú vydané na milosť a nemilosť rozhodovania vlastne štátneho rozpočtu. Ináč povedané, ako sa vyspí Národná rada pri schvaľovaní rozpočtu a aké loby, lebo teraz ide naozaj o loby, dokážu vyvinúť štátni úradníci pre potreby štátnych orgánov a čo sa láskavo ujde obciam a krajom. Pretože skutočne, ak majú byť tieto kraje a obce naozaj samosprávne, tak musia disponovať finančnými zdrojmi, musia mať šance ich ovplyvňovať, a nielen rozdeľovať peniaze, ktoré im láskavo niekto pridelí alebo nepridelí. Takže treba povedať, že pán poslanec Tatár v tomto naozaj udrel ten povestný klinec po hlavičke. Toto sú najväčšie problémy, na ktoré narážame, samozrejme, tá otázka rozmazania právomocí, myslím si, že našiel nato veľmi dobrý výraz, že naozaj nejde o nejaké delenie právomocí, ale ide o znejasnenie, kto je vlastne za čo zodpovedný. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Keltošová.
O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcela by som doplniť predchádzajúceho rečníka presnými údajmi, keď hovoril o tom, že z príslušného orgánu, t. j. okresný alebo krajský úrad, na samosprávne kraje sa prevedie 370 zariadení sociálnych služieb s kapacitou 22 374 miest. Tam je 22 374 klientov v týchto zariadeniach s počtom zamestnancov 9 866, uvádzajú sa tu účtovné hodnoty nehnuteľného majetku, ročné príjmy, služobné príjmy, osobné výdavky a tak ďalej, to už nehovorím o opatrovateľskej službe, a náklady, ktoré sú s tým spojené, ale záver, už ministerstvo práce konštatovalo pri predkladaní tohto návrhu zákona do vlády, že treba doriešiť financovanie sociálnych služieb, a to pred realizáciou decentralizácie pôsobnosti na samosprávne orgány. Ja neviem, či starostovia a primátori vedia, do čoho idú? Vidia len majetok, ale nevedia, koľko dlhov na tomto majetku je, aké vecné bremená, to som nenašla v predkladanej správe. Aké vecné bremená prechádzajú s jednotlivými, povedzme, 370 domovmi dôchodcov a inými domovmi sociálnych služieb na vyššie územné celky a na obce. Ak toto nebude jasné pre ZMOS, tak ja sa budem veľmi diviť tým kandidátom na predsedov vyšších územných celkov, ktorí idú a podpisujú bianko šek takýmto spôsobom teraz do volieb. Ak mi na toto niekto odpovie, ja budem hlasovať za tento návrh. Ale na toto asi ťažko niekto odpovie, koľko peňazí v dlhoch leží na jednotlivých zariadeniach, zdravotníckych, školských a sociálnych.