R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol procedurálny návrh v mene poslaneckých klubov SDK, SDĽ, SMK, SOP, Strana zelených, ĽDS a KDH, aby sme týchto šesť bodov, konkrétne tlače 1167, 1162, 1075, 1076, 1077, 1078 a 1087 v prvom čítaní prerokovali, rokovali o nich dnes, dokedy neskončíme prvé čítanie, aj po 21.00 hodine. (Hlasy z pléna.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pokoj, páni poslanci. Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán predseda, dovoľte mi, aby som upozornil, aj keď kolega Vavrík asi zabudol, že ako to bolo na poslaneckom grémiu a kde bola všeobecná zhoda, akým spôsobom v tejto schôdzi pokračovať, ale ako verný miništrant Dzurindu musí urobiť to, čo musí urobiť, preto tento návrh predložil do parlamentu a, bohužiaľ, mrzí ma, že človek, ktorý bol svojho času štátnym tajomníkom a ktorý zodpovedal za organizáciu práce na ministerstve vnútra, s takouto hlúposťou vôbec v tomto parlamente vystúpi.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kozlík.

S. Kozlík, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Pokiaľ prejde návrh pána Vavríka, ja by som dal procedurálny návrh, aby všetky body tejto schôdze boli prerokované ako jeden bod a takisto o tom žiadam okamžite hlasovať. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kozlík, pán poslanec Vavrík nenavrhuje, aby sme zlúčili rozpravu. Budeme individuálne v zmysle rokovacieho poriadku rokovať jednotlivo o (hlasy z pléna), potom netreba hlasovať, lebo nato sú ustanovenia rokovacieho poriadku. (Hlasy z pléna.)

Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie na 10 minút do 16.00 hodiny. Prosím predsedov, z poverenia predsedu Národnej rady chcem oznámiť predsedom poslaneckých klubov, že pán predseda zvoláva rokovanie poslaneckého grémia ihneď teraz.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ide o výsledok rokovania poslaneckého grémia. Poslanecké grémium po dohode so všetkými predsedami poslaneckých klubov sa dohodlo na tom, že rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako bolo dohodnuté pred začatím 51. schôdze, bude iba do 21.00 hodiny. Teda nebudeme pokračovať v rokovaní po tomto čase. V tom zmysle aj pán poslanec Vavrík akceptoval rozhodnutie politických predstaviteľov jednotlivých poslaneckých klubov a nežiada hlasovať o návrhu, aby Národná rada pokračovala v rokovaní aj po 21.00 hodine.

Pán poslanec Kozlík, vy ste predniesli. Takže je to v súlade s rokovacím poriadkom. Tak budeme postupovať tak, ako je uvedené v jednotlivých ustanoveniach.

Na základe výsledku, na základe výsledku rokovania poslaneckého grémia pristúpime teraz k rokovaniu o prvom z predložených vládnych návrhov zákonov, ktoré sme prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Chcem len informovať pánov poslancov, že v zmysle procedúry, ktorú rokovací poriadok ukladá Národnej rade, budeme o jednotlivých návrhoch hlasovať vždy po prerokovaní jednotlivých bodov programov. To znamená, že vždy po prerokovaní návrhu vládneho zákona budeme aj o týchto hlasovať. Preto poprosím pánov poslancov, aby boli prítomní v rokovacej sále.

Teraz prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol pán minister vnútra

návrh zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje, ktorý ste dostali ako tlač 1162.

Pán minister, nech sa páči. Máte slovo.

Prosím o pokoj, páni poslanci v rokovacej sále. Prosím, zatvorte dvere na rokovacej miestnosti. Pán poslanec Krumpolec, môžem vás poprosiť nejako (hlasy z pléna). Páni ministri sú prítomní. Pán minister Magvaši, školstvo, doprava, hospodárstvo.

Pán minister vnútra, nech sa páči, máte slovo.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pojem decentralizácia rezonuje v Európe v podstate už dvadsať rokov. Vývoj rozdelenia kompetencií medzi štátom a jeho územnými celkami s orgánmi volenými občanmi je neustále prebiehajúcim procesom, v ktorom sa hľadá optimálne riešenie. Jeho cieľom je odovzdať pôsobnosti štátnych orgánov predstaviteľom územných celkov v takej miere, aby mohli v rámci svojich kompetencií a vo svojom mene zabezpečovať svojim obyvateľom čo najlepšie podmienky na uplatňovanie ich životných potrieb a nato, aby toto rozhodovanie bolo pod verejnou kontrolou, teda sa stalo verejnou vecou. Z uvedených princípov vychádzalo aj programové vyhlásenie vlády, v ktorom sme sa zaviazali dobudovať štruktúru samosprávnych územných orgánov v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Tento proces sa dostal do najvyššieho štádia a zrýchlené tempo nabral prijatím novely Ústavy Slovenskej republiky začiatkom tohto roka. Po schválení zákona o samospráve vyšších územných celkov a zákona o voľbách do ich orgánov pristupujeme k ďalšej etape plnenia svojho programu.

Predkladám za vládu Slovenskej republiky zákonnú úpravu, ktorou štátne orgány odovzdajú časť svojich kompetencií našim obciam a samosprávnym krajom, ktorých orgány budú zvolené už v decembri tohto roku.

Návrh zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje patrí medzi ťažiskové návrhy právnych predpisov, ktorými sa realizuje decentralizácia a celková modernizácia verejnej správy v Slovenskej republike. Navrhovaná zákonná úprava bezprostredne nadväzuje na zákon o obecnom zriadení, ako aj na už spomínaný zákon o samospráve vyšších územných celkov - zákon o samosprávnych krajoch, pretože výrazným spôsobom posilňuje kompetencie obcí, miest i novo zriadených samosprávnych krajov.

Rozsah kompetencií navrhovaných na presun do sféry územnej samosprávy bol dlho diskutovaný, spochybňovaný. Ale po rokovaní vlády Slovenskej republiky môžem konštatovať, že doznal také zmeny, že zodpovedá takmer úplne šírke pôsobností uvedených v koncepcii. Navrhuje sa presunúť kompetencie v odvetví vodného hospodárstva, matrík, zdravotníctva, kultúry, školstva, sociálnej pomoci, civilnej ochrany, stavebného poriadku, ochrany prírody a krajiny, a to novelami zákonov uvedených v článkoch 2 až 20 tohto vládneho návrhu. Okrem toho novelou zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy sa z kompetencií okresných a krajských úradov vypúšťa problematika regionálneho rozvoja a cestovného ruchu vzhľadom na pripravované osobitné zákony pre túto oblasť. Ďalej vláda v rámci tohto procesu predložila na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky aj vládny návrh zákona, ktorým sa na obce a mestá rozšíri kompetencia overovať pravosť podpisov na listinách. Môžem konštatovať, že týmito zákonmi, ak ich schválite, sa kompetencie obcí podstatne rozšíria a že samosprávne kraje dostanú tiež nie nevýznamný podiel na správe verejných vecí. Tým chcem povedať, že sme si vedomí permanentnosti decentralizácie. Tento proces schválením vládneho návrhu sa nekončí a bude neustálym predmetom spoločenského diania v takom rozsahu a v takých časových etapách, v akých sa budú meniť spoločensko-ekonomické a právne podmienky života v našej vlasti.

Čo sa týka termínu presunu kompetencií, sú navrhované diferencovane k 1. januáru, k 1. aprílu a k 1. júlu 2002, niektoré v termíne k 1. januáru 2003, respektíve k 1. januáru 2004, pokiaľ ide o životné prostredie a dopravu.

Presun kompetencií na obce na úseku matrík sa navrhuje dokonca už k 1. januáru 2002. Navrhované termíny zohľadňujú nevyhnutné časové obdobie potrebné na zabezpečenie organizačných opatrení súvisiacich s presunom, ako sú vybudovanie úradov samosprávnych krajov, príprava protokolov o prevzatí majetku, ale vyplývajú napríklad na úseku školstva z toho, že je potrebné ukončiť školský rok v teraz platnom právnom režime.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, názory na vládou pripravený návrh z hľadiska rozsahu kompetencií môžu byť a nepochybne aj budú, sú a boli rôzne. Zrejme asi ale nie je možné vyhovieť všetkým názorom. Nazdávam sa však, že podstatné je, aby tento proces decentralizácie ďalej pokračoval. Schválenie vládneho návrhu by bolo prejavom politickej vôle všetkých strán zastúpených v parlamente pokračovať v začatých reformných krokoch. Čas uplatňovania navrhovaných kompetencií v praxi ukáže, či sú dostatočné nato, aby obce a mestá a samosprávne kraje svojimi kompetenciami mohli ovplyvňovať rozvoj svojich území. Dovoľte mi, aby som vás preto mohol požiadať o podporu tohto návrhu.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, ešte niekoľko slov k spôsobu, ako sa pripravoval tento návrh zákona. Chcel by som pri tejto príležitosti zdôrazniť, že tento návrh zákona nebol šitý horúcou ihlou, nespadol z neba, ale je výsledkom mnohoročnej práce, mnohoročnej práce, ktorá bola najskôr prácou odborníkov, množstva seminárov, práca, ktorá tu vyústila do schválenia koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy, práca, ktorá napokon viedla k spracúvaniu jednotlivých legislatívnych návrhov jednotlivých zákonov. Tu chcem povedať, že vzhľadom nato, že ide o návrh, ktorý sa citlivým spôsobom týkal aj tých rezortov, ktoré pôvodne tým bežným administratívnym spôsobom zákon pripravoval, ktoré ho pripravovali, tak tento zákon, samozrejme, že bol do istej miery ovplyvnený touto skutočnosťou, že niektoré rezorty v obave, aby neodišlo príliš veľa kompetencií, tak v rozpore so schválenou koncepciou sa bránili do istej miery prevodu niektorých kompetencií. Z toho dôvodu v poslednej etape prípravy tohto návrhu bolo potrebné pristúpiť k intenzívnejšiemu prerokúvaniu, prerokúvaniu na úrovni ministrov za jednotlivé rezorty a takýmto spôsobom vznikol návrh, ktorý je v súlade s koncepciou decentralizácie a modernizácie verejnej správy, tak ako ju vláda schválila, a ktorý je v súlade vlastne s tým, k čomu smerovalo celé to mnohoročné, mnohoročné úsilie a aj mnohoročná spoločenská diskusia, ktorá o tomto návrhu zákona bola veľmi významná. Ten návrh v tejto podobe, pani poslankyňa Tóthová, teraz odpovedám na vašu otázku, v tejto podobe ten návrh bol prerokovaný aj v Rade hospodárskej a sociálnej pomoci 31. augusta tohto roka s tým, že dvaja, dvaja partneri vyjadrili súhlas s týmto návrhom v tejto podobe a jeden - zamestnávatelia sa nevyjadrili k nemu, čiže dohoda sa síce neuskutočnila, ale zákonnou podmienkou je, aby RHSD návrh prerokovala. Tento návrh prerokovala aj Rada vlády pre verejnú správu, odporučila ho na schválenie vláde s viacerými pripomienkami, ktoré potom vláda akceptovala, obdobným spôsobom ho potom prerokovala aj Legislatívna rada vlády s rovnakým výsledkom, to znamená s pripomienkami ho odporučila vláde schváliť a vláda akceptovala pripomienky týchto odborných orgánov, poradných orgánov vlády.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, je to zákon, ktorý je komplikovaný, naozaj sa s ním vstupuje do celého radu zákonov, nie je to nepriama novelizácia týchto zákonov, je to priama novelizácia týchto zákonov. Nepriama by bola v takom prípade, ak by bolo v texte iného zákona zmenené ustanovenie, ktoré bolo, ktoré bolo predmetom úpravy iného zákona bez toho, že by tam bola tá rímska číslica priamo s označením toho zákona, je to rad priamych novelizácií. Vláda prijala túto koncepciu preto, aby v tom bol istý poriadok, aby bola istá súčinnosť vlastne medzi zmenou všetkých týchto zákonov, pretože inak nie je možné presun kompetencií z orgánov miestnej štátnej správy, prípadne iných orgánov štátnej správy na orgány územnej samosprávy vykonať. Napriek tomu, že je to zložitý zákon, si myslím, že sa v ňom dá orientovať a v jeho prvom článku je vlastne taký prehľad toho, čo potom vykonávajú tie ďalšie články. Chcel by som pri tejto príležitosti vyjadriť poďakovanie všetkým tým, ktorí sa na jeho tvorbe podieľali, pretože to bola obrovská práca a v závere práve tejto prípravy zákona, či už to boli jednotliví šéfovia rezortov, ministri, alebo legislatívci všetkých rezortov a aj môjho rezortu, odviedli obrovský kus práce a myslím si, že za túto prácu sa nemusíme hanbiť, táto práca vytvára solídny základ nato, aby sme zriadili regionálnu samosprávu, tento nový stupeň územnej samosprávy s tým, že ona bude reálne rozhodovať o mnohých verejných veciach tak, že sa vlastne kontrola a správa týchto verejných vecí priblíži občanom. Prosím vás vážené poslankyne, vážení poslanci, aby ste takto pristúpili k tomuto návrhu zákona v dobrej vôli, lebo je to zákon, ktorý je na prospech občanov a prosím o jeho podporu a posun do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu vlády. Teraz poprosím pána poslanca Horta, podpredsedu výboru pre verejnú správu, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec Hort, máte slovo.

M. Hort, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje, ktoré sme dostali ako tlač 1162 ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

Uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený dňa 6. septembra 2001. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Chcel by som k tomuto zákonu ako spravodajca uviesť pár svojich poznámok. Zákon rieši vecne približne 310 až 315 kompetencií, ktoré sa majú presunúť z miestnej štátnej správy na samosprávu obecnú a samosprávu krajskú. Čiže jedným z bodov, o ktorých by sme mali rokovať alebo z okruhu problémov, je vecnosť presunu kompetencií, či tie, alebo oné kompetencie majú prejsť, alebo nemajú, respektíve či sú dostatočné, alebo či nie sú, v tomto prípade maximálne, lebo aj také názory v diskusii zazneli.

Druhým okruhom problémov, ktorým sa tento návrh zákona venuje, sú termíny. Termíny, ku ktorým majú tieto kompetencie byť už nie kompetenciami, čiže právomocami alebo pôsobnosťou štátnej správy, ale obecnej alebo krajskej samosprávy.

A tretia vec, na ktorú by som chcel upozorniť, to je terminológia. Už tu zaznelo aj v diskusii, ja sa teším na tú diskusiu v prvom, ale predovšetkým v druhom čítaní, predovšetkým vo vzťahu k tomu, čo má byť kompetencia originálna, čo má byť prenesená a dovolím si poznamenať vo vzťahu k tým kompetenciám a ich definovaniu aj terminus technicus zverená kompetencia. Predovšetkým či už ide o hospodársku, alebo zriaďovateľskú funkciu, ale tiež o funkcie, ktoré sa týkajú správneho konania. Chcel by som z tohto dôvodu reagovať, že v niektorých krajinách, ktoré sa transformujú a ktoré prechádzajú na takýto spôsob organizovania verejnej správy, je tento proces dlhý, dlhší alebo najdlhší, v našom prípade presun kompetencií v tomto zákone meriame od 1. 1. 2002 až na rok 2004. V tomto prípade by som chcel reagovať naozaj veľmi korektne a úprimne na tie reakcie, ktoré tu odzneli v diskusii, že pripravujeme niečo pre nasledujúcu vládu. Chcel by som upozorniť nato, že niet krajiny, pán Brňák, kde sa reforma verejnej správy uskutočnila v období, ktoré sa dá zaškatuľkovať do jedného volebného obdobia. Čiže je to vec, ktorá je naozaj procesom, ktorý sa dotvára, my sme v období, keď ho chceme naštartovať a zákon, ktorý budeme spolu riešiť, je zákon, ktorý to robí spôsobom v Európe - v postkomunistickej Európe - nevídaným.

Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1287 zo 7. septembra 2001 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v termíne ihneď.

Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásili štyria páni poslanci, z toho dvaja za poslanecké kluby. Pani poslankyňa Tóthová za poslanecky klub HZDS a pán poslanec Bauer za poslanecký klub KDH. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Sopko a pán poslanec Peter Tatár. Ako prvému alebo prvej udeľujem slovo teraz pani poslankyni Tóthovej, ktorá vystúpi so stanoviskom poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko. Po nej vystúpi pán poslanec Rudolf Bauer za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia.

Pani poslankyňa, pani profesorka, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia, skôr ako prednesiem svoje stanovisko za poslanecký klub Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko, robím to nerada, ale musím, budem reagovať na vystúpenie pána ministra, ktorý oponoval našim poslancom, ktorí poukazovali, že predložený legislatívny návrh, takzvaný kompetenčný zákon, je šitý horúcou ihlou. Pán minister, nehovoríte pravdu, keď ste uviedli, že predložený zákon je výsledkom práce dlhodobej komisie odborníkov a podobne. Svoje stanovisko chcem podoprieť informáciou z tlače, ktorá doslova, v ktorej sa uvádza, citujem: S výnimkou ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny a ministerstva kultúry úplný podklad v stanovenom termíne, myslí sa podklad na presun kompetencií, opakujem úplný podklad v stanovenom termíne v máji 2001 nepredložil ani jeden rezort. Ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že materiál o prenose kompetencií za rezort neodovzdá. Na túto skutočnosť už upozorňovala aj naša pani poslankyňa Aibeková. Ďalej sa v správe píše: Na minulotýždňovom stretnutí so zástupcami všetkých rezortov ministerstvo vnútra predložilo, predĺžilo, prepáčte, odovzdávanie podkladov do konca tohto týždňa. To bola správa zo 6. 6. 2001, čiže to bolo do konca týždňa, v ktorom bol 6. jún. Rezortní ministri v predložených materiáloch majú predovšetkým spresniť nároky na štátny rozpočet pracovníkov a majetok. Toľko z dennej tlače.

Vážený pán minister, vy ste už 6. júna boli v ministerskom kresle, to znamená, že vy ste boli oboznámený s týmto stavom, vy mi chcete povedať, že keď v júni, t. j. pred niekoľkými mesiacmi alebo dňami môžeme povedať, teraz máme len september, to je tri mesiace dozadu, ešte rezorty nepredložili zoznam aktivít, ktoré navrhujú presunúť na samosprávu, nepredložili nároky na štátny rozpočet, nepredložili nároky na pracovníkov, ktorí majú ostať v štátnej správe a ktorí budú prepustení, ani nároky a otázky týkajúce sa majetku, ktorý má prejsť na štátnu samosprávu, že sa dlhodobo pracovalo, veď ja som už nejakú reformu koordinovala v tomto štáte, a to reformu v roku 1997, 1996, ktorá sa pripravovala, a viem postupnosť prác. Toto sú podkladové informácie, na základe ktorých nemožno pripraviť kompetenčný zákon, to znamená, keď vy ste v júni tohto roku ešte naháňali ministrov, aby dali podklady, tak ste nie horúcou ihlou šili, ale ste doslova len zlepili jeden zákon bez ladu a bez skladu, preto pán minister, ak chcete byť úprimný k tejto snemovni, neklamte, nehovorte, že predložený legislatívny návrh je výsledkom dlhodobej práce odborníkov, pretože ani jeho obsah, kvalita, úroveň o tom vonkoncom nesvedčí. Jeho úroveň svedčí o tom, že skutočne bol doslova spichnutý na rýchlo za ani nie tri mesiace, pretože medzitým ste mali aj dovolenku. Toľko k vášmu vystúpeniu som si dovolila, ja to nerada robím, ale nemôžem vlastne počúvať bez odozvy, aby som nereagovala, informácie, ktoré tu dávate snemovni, ktoré sú vonkoncom nepravdivé.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prvé čítanie je vlastne prerokovanie zámeru predkladateľa, spôsobu spracovania, úrovne spracovania, čiže ide o všeobecnú úvahu o predloženom legislatívnom návrhu. Už bolo povedané, že tento legislatívny návrh je nesmierne dôležitým zákonom, že tu ide vlastne o úpravu, ktorá systémovo súvisí nielen s tými predpismi, ktoré v balíku prerokúvame v skrátenom konaní, žiaľ, v skrátenom konaní, ale že systémovo súvisí aj s 21 zákonmi, ktoré bude treba, s ktorými ich bude treba zladiť. Samozrejme, Hnutie za demokratické Slovensko vyvinie aktivitu, aby napomohlo čo najviac aspoň čiastočné vylepšenie, pretože aj napriek snahe nebude možné v tomto časovom strese v skrátenom legislatívnom konaní pripraviť vyhovujúci zákon, ktorý by v budúcnosti nebolo treba urýchlene opraviť, pretože bude jednoznačne v praxi vyvolávať karamboly a nedorozumenia, ba až chaos. Nie je toto správny legislatívny postup. Na tak vážne zákony treba čas. O tomto sme, na toto sme upozorňovali aj pri prerokúvaní ústavy, kde sme vás upozorňovali, že dochádza k pochybeniam, vy ste to nechceli rešpektovať a už prvé pochybenie sa veľmi ukázalo, že vlastne od júla tohto roku do januára budúceho roku odňala novela ústavy právo občanom podávať podnety na Ústavný súd. Samozrejme, to bude mať ešte svoje ďalšie turbulencie, nechcem o nich hovoriť, ale fakt je jeden, vážne zákony sa tak rýchlo a pod tlakom pripravovať nedajú.

Ako som už povedala, predložený legislatívny návrh skutočne nie je kvalitný. Kto je vlastne zodpovedný zato, že takýto nekvalitný legislatívny návrh dostávame. No ani kvalita nemôže byť dobrá, pretože vlastne realita je taká, že vládnym uznesením č. 3887 zo 7. januára 1999 bola prípravou reformy poverená jedna inštitúcia, a to ministerstvo vnútra s tým, že projekt malo ministerstvo vnútra vypracovať do 31. mája 1999. Ale ešte pred vypršaním lehoty, ktorá bola daná ministerstvu nato, aby pripravilo projekt, teda nemohlo ísť o zlý projekt, už vo februári vláda prijíma uznesenie, kde v bode C 1 ruší úlohu ministerstva vnútra a poveruje koordináciou reformy podpredsedu vlády Mikloša, zriaďuje zmocnenca pre reformu pána Nižňanského a celý tento tím, kolektív vytvorený pánom Nižňanským a koordinovaný pánom podpredsedom Miklošom od februára 1999 až do tohto roku sa zvládol, teda sa prezentoval jedine jedným, a to návrhom zákona, teda tento tím, do realizačnej roviny zo svojich úvah, a tak dostal jedine návrh zákona o vyšších územných celkoch. Nebudem hovoriť o rituálnych tančekoch okolo 12 plus 12 a 8 plus 8, ale musím povedať, že skutočné problémy, základ reformy, ktorej je kompetenčný zákon a ostatné zákony, ktoré teraz máme šmahom prerokovať, pretože od roku 1999 nato nedošlo napriek tomu, že ZMOS nato upozorňoval, opozícia upozorňovala, odborníci upozorňovali, tak dostali sme sa do štádia, keď sa vlastne preukázalo, že príslušní poverení nezvládli úlohu a opätovne celý problém sa dostal na ministerstvo vnútra. V tejto súvislosti, pán minister, ja vám vyjadrujem skutočne, ako sa hovorí, sústrasť, pretože dostali ste sa do niečoho, čo ste nezavinili a všetko, čo tu uvádzame, nie je v otázke zanedbania týchto otázok na vašu adresu, ale musí to byť jednoznačne na adresu vlády, pretože ešte predseda vlády po odstúpení podpredsedu vlády Mikloša a pána Nižňanského povedal, že pán podpredseda vlády zvládol koordináciu, nuž myslím si, že k tomu netreba ďalších slov, ale treba zodpovedať jedno, čo tu v tejto snemovni už rezonovalo v skrátenom konaní. Kto je za toto zodpovedný. Aby sme si túto otázku mohli jasne zodpovedať, treba sa trošičku zastaviť, prečo ťažiskové zákony sú dávané až koncom volebného obdobia, prečo až v úplnom finále vládnutia, keďže reforma verejnej správy bola prioritnou úlohou tejto vlády, prečo sa vláda nevenovala prioritnej úlohe tak, ako by to priorita vyžadovala. Nuž máme tu veľa preto a veľa prečo. Budem sa pýtať vás všetkých. Prečo v legislatívnom pláne, keď boli zákony, ktoré boli časovo termínované, ak boli opätovne vybrané z legislatívneho plánu priority, a medzi nimi boli zákony, s ktorými sa teraz ideme trápiť, prečo, keď neboli dodržané termíny, predseda vlády nevyvodzoval zodpovednosť alebo nepoužil tie páky, ktoré každý predseda vlády pri neplnení vládnych uznesení má. Ďalej prečo aj napriek upozorňovaniu ZMOSu, odborníkov z praxe a aj nás poslancov z opozície vyše dvoch rokov sa podstata problému reformy neriešila a nepredkladali sa zákony. Prečo koordinátor nekoordinoval práce v súlade s harmonogramom a s legislatívnym plánom. Prečo predseda vlády už po júni, keď som v spomínanom článku z novín dala informáciu, nechcem to opakovať, že urýchlene majú príslušní rezortní ministri splniť si povinnosť, ktorá má byť dávno splnená, prečo udelil dovolenky? Prečo tento zákon nebol podľa legislatívneho plánu odovzdaný 30. 6. 2000 a prečo ani pri prísľube predsedu vlády, čo už viackrát nato upozornili poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, predseda vlády neodovzdal zákony týkajúce sa reformy správy hneď po schválení ústavy. Veď to tu a aj v médiách jednoznačne vyhlásil. Tak ja sa vám pokúsim povedať prečo. Totiž každé prečo má svoje preto. A to preto je v tom, že táto vláda si chcela udržať moc a nechcela ju decentralizovať a tieto zákony odďaľovala až na koniec funkčného obdobia a ešte aj v tomto zákone účinnosť jednotlivých presunov posúva až na obdobie, keď už ona nebude vo vláde. Čiže na jednej strane demonštrácia snahy, ako chce decentralizovať, demonštrácia demokratickosti tejto vlády a realita je taká, že držala kompetencie, nechcela ich vyšpecifikovať, ktoré dá na samosprávu, a ešte v júni tohto roku nesplnili ministri povinnosť, ktorá im bola termínovaná a daná, ba niektorí vyhlásili, že neodovzdajú nič. Taká je, vážení páni poslanci, pani poslankyne, situácia v tejto otázke, a nielen v tejto otázke. Táto vláda vodu káže a víno pije. A to si všimlo už aj zahraničie. Ja som už upozornila v tomto parlamente, že viacerí zahraniční predstavitelia, napríklad, keď predsedalo Fínsko, tak fínsky veľvyslanec Risto Reneli už viac pred jedným rokom povedal, že, citujem: Na Slovensku vyhlásenia kompetentných a realita sú dve rôzne veci. Je to v Euromagazíne. Kto by neveril alebo mal záujem, môžem presne konkretizovať. A všimnime si aj hodnotiacu správu Európskej únie, kde sa konštatuje rozdielnosť medzi pozitívnymi vyhláseniami a ich realizáciou. A toto sa vzťahuje aj na vaše vyhlásenia o snahe decentralizovať kompetencie a realitou, že ste odďaľovali zákon, ktorý by spracoval, ktoré kompetencie budete decentralizovať. A robíte to tak, aby ešte za tejto vlády veľmi málo kompetencií prešlo na miestnu.

Pokiaľ ide o Mečiarovu vládu, tá decentralizovala. Decentralizovala, pán minister, v súlade s ústavou na miestne orgány štátnej správy a postupne z miestnych sa presúvalo na samosprávu či už v oblasti evidencie motorových vozidiel, občianskych, všetko sa pripravovalo a postupne, ale váš postup je priehľadný a jednoznačne dokumentuje to, že vlastne robíte jedno, vodu kážete a víno pijete. Už včera pán poslanec Tkáč podrobil kritike postupy predsedu vlády, ktorý namiesto toho, aby použil v minulosti prostriedky, ktoré má na odstránenie tých nedostatkov, ktoré som uviedla, teraz iniciatívne a hrdiac sa pred médiami zvoláva štátnych tajomníkov a súhlasím s tým, ktorí hovoria, že robí šaškáreň. Predseda vlády totiž má korektné páky na usmerňovanie a je úplne neštandardný postup, aby zvolával štátnych tajomníkov a on sa dával informovať, ako postupuje reforma. Žiaľ, to nie sú ojedinelé kroky. Len veľmi telegraficky, keďže som sa stotožnila s tými, ktorí hovoria, že predseda vlády v tejto oblasti robí šaškáreň, tak aby som argumentačne sa akosi utvrdila alebo vás utvrdila, že to nie sú do vetra. Pán predseda vlády obhajoval dvanásť vyšších územných celkov, keď sa hlasovalo v parlamente, navigoval, ako on vraví, svojich poslancov na hlasovanie na osem vyšších územných celkov. Keď bol zákon prijatý, jasal, hovoril o dobrej správe, vzápätí však bežal na Spiš ubezpečiť rodákov, aby nepodľahli v boji a aby vydržali za samostatný vyšší územný celok, teda ďalší a oznámil, že napriek prijatiu zákona 112 hlasmi predloží zmenu. A tú nepredložil. Pretože oznámil, že nie je na to politická vôľa.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, ja vás chcem...

K. Tóthová, poslankyňa: Toto je všetko dokument toho, že pojem, ku ktorému som sa ja pripojila, v súvislosti aj s postupmi pri prerokúvaní a príprave kompetenčného zákona, že ten pojem skutočne je priliehavý na charakteristiku aktivít, žiaľ, predsedu vlády.

Myslím si, že môžem konštatovať, a myslím si, že v tom bude mať aj opozícia a vládna koalícia zhodu, že kompetenčný zákon treba prijať. A treba urýchlene touto formou dať jasný signál tým, ktorí budú kandidovať vo voľbách do vyšších územných celkov, v krátkosti povedané, čo ich čaká a čo neminie. Preto my podporíme všetky aktivity, ktoré budú súladné so strategickým cieľom týchto vôbec snažení, a to požiadavkou priblížiť miestnu správu občanom. Po druhé, zabezpečiť vyššiu kvalitu a zákonnosť rozhodovania o veciach občanov, a po tretie, zabezpečiť lacnejší výkon štátnej správy. Pozrime, miestnej správy, prepáčte, ďakujem za upozornenie.

Pozrime sa na prvú strategickú prioritu. Priblížiť miestnu správu občanom. Ja sa pýtam. Je presun niektorých kompetencií z okresných úradov na VÚC, to znamená na vyššie územné celky priblížením správy, rozhodovania správy vecí verejných občanom alebo oddialením? Ja nie som presvedčená, že keď určitú kompetenciu presunieme na vyššie územné celky, ktoré budú na úrovni krajov a vezmeme túto kompetenciu okresným úradom, ktoré sú bližšie občanom, že to bude priblíženie kompetencie občanom. Nejdem bližšie uvádzať prípady. Ja sa len pripojím k tomu, čo už tu bolo uvedené, prípad Bratislava, Košice, kde vlastne ide k centralizácii kompetencie, a nie k decentralizácii. Budeme mať druhé čítanie. Bude priestor na bližšie rozdiskutovanie.

Ďalej. Ďalšia požiadavka je zabezpečiť lacnejší výkon miestnej samosprávy a miestnej správy. Pokiaľ ma pamäť neklame, zákon o obecnom zriadení má ustanovenie, ktoré hovorí: Presunúť kompetenciu z miestneho orgánu štátnej správy na samosprávu možno vtedy, ak tento výkon bude lacnejší, účelnejší, efektívnejší. Mne v predložených návrhoch chýba čo i len náznak argumentácie, že presuny, ktoré sa navrhujú, budú znamenať lacnejší výkon. V dôvodovej správe sú síce konštatovania, že to bude lacnejšie a podobne, avšak nie sú tam vyargumentované veci a ja po argumentáciách zákona o stavebnom sporení, kde experti ministerstva sa úplne rôznia od expertov niektorých politických subjektov, ktoré dávajú pozmeňujúce návrhy a podobne nie o tisícky, nie o stovky, ale o miliardy výpočtov, tak ja som stratila úplne ilúzie o odborníkoch, ktorí vlastne pripravujú výpočty pre vládne návrhy, a preto ma veľmi mrzí, že prax nedostane priestor vyjadriť sa k týmto presunom, hlavne samospráva či financie, ktoré budú ponúknuté na presun, na pokrytie aktivít, či sú skutočne adekvátne na výkon určitých funkcií samosprávou, alebo potom jednoznačne treba rozhodnúť, že dáme prednosť niektorým úlohám vykonávať, ktoré by vykonávali samosprávy i napriek tomu, že to bude finančne náročnejšie. Ale, prosím, nekŕmte obyvateľstvo vrátane pracovníkov samosprávy, že to všetko bude lacnejšie. Pretože, ako som si pozrela materiály, nebude to lacnejšie. Nebude to lacnejšie. Napríklad vezmem len stranu 91 dôvodovej správy, kde presuny len v dvoch odvetviach, v odvetví životného prostredia a školstva, sú vyšpecifikované, v odvetví životného prostredia napríklad len odstupné, ktoré sa vyplatí, je 23 miliónov, ďalej sú tam tri milióny, potom školstvo 33 miliónov, 59 miliónov len na odstupnom. Len na odstupnom, vážení. A nie je podľa mňa vierohodne vydokumentované, že proste samospráva bude spokojná s tými financiami, ktoré dostane a bude schopná z tých financií plniť úlohy.

Pokiaľ ide o presuny kompetencií, osobne sa domnievam, že tu nie je len riziko finančné, ale je aj riziko počtu presunutých kompetencií, samozrejme, vzhľadom na finančné dopady. Teda, aby sme si rozumeli. Hovorím nielen o tom, či tá-ktorá kompetencia bude finančne pokrytá, ale kompetencie všetky, ktoré budú presunuté naraz v takej postupnosti, aké finančné dopady bude mať. Dovoľte mi, aby som znovu pripomenula jednu životnú múdrosť, že rozumný sa učí na chybách iných. Len nerozumný sa musí poučiť na vlastných chybách, a preto si dovolím upriamiť vašu pozornosť na situáciu v Anglicku za vlády Thatcherovej, ktorá uskutočnila silnú decentralizáciu, nárast nákladov verejných financií enormne narástol, štátny rozpočet nebol schopný pokryť, respektíve musel enormne zvýšiť výdavky samosprávy, keďže ani to nestačilo, išli cestou zvyšovania miestnych daní. K čomu to bolo? Prispelo to k pádu vlády Thatcherovej, čo však nie je tragédia, vlády padajú a prichádzajú, ale situáciu v Anglicku to natoľko rozviklalo, že od 1. apríla 1974 sa úplne zrušili v Anglicku samosprávy a welsy. Proste zrušili samosprávne orgány, pretože finančne to nebolo únosné. A samospráva ako taká až v roku 1995 sa znovu zaviedla a v 1995 - 1998 postupne, áno? Takže nehovorme, že aj tento moment netreba pri prerokúvaní tohto zákona domyslieť, pretože došlo, a ja to už v tomto parlamente asi tretíkrát opakujem, došlo k presunu aj za terajšej vlády kompetencií na samosprávu, napríklad v otázkach jaslí, a aký je výsledok? Výsledok je taký, že samosprávy jasle rušia. Nemajú financie, ktorými by ich dotovali a tam, kde jasle sú, to, čo tu hovoria páni ministri, je jedno, a občania a ženy, ktoré mi píšu, vedia realitu presne. (Reakcie z pléna.) Tam, kde jasle ostali, tam platia 4, 5, 6 tisíc korún, čo si ženy nemôžu dovoliť a mnohé sú samostatné živiteľky, samostatné živiteľky rodín a musia ostať doma, pretože nemôžu zaplatiť jasle, nemajú kde dieťa nechať. Čiže vytvárate niektorými nedomyslenými rozhodnutiami takmer katastrofálne situácie pre niektorých občanov.

A keď už hovoríme, vážení páni poslanci, panie poslankyne, o financiách, tak si niečo povedzme aj z hľadiska financií pri otázke posunutého majetku do kompetencie obcí. Oddlžili ste ich? Kedy ich oddlžíte? Pni ministerka financií napríklad pre Parlamentný kuriér vyhlásila ešte v decembri minulého roku, že vláde sa podarilo oddlžiť školy prvého a druhého cyklu. Vážení, veď to nie je pravda. Veď školy padajú. Padajú, nekúri sa. O tom, že musia nosiť kriedu rodičia a tak, o tom už nehovorme, že proste veľa nedostatkov, zbierajú sa na vymaľovanie, ale na kúrenie? Sto škôl nebude mať vykurovanie. Predvčerom televízne noviny - 29 škôl malo zastavenú dodávku tepla. A aká bola reakcia? Zaplatili, potom ich zapojili, ale zaplatili z financií, ktoré majú na poplatky za odvoz odpadkov. Reťazová reakcia, neodvezú odpadky, budeme mať hory odpadkov alebo ako? To, čo nevie, ja hovorím situáciu v súčasnosti, štát to nevie uhradiť a presúva to veľkodušne bijúc sa do pŕs, že my sme demokrati a túto ťarchu hádže na plecia samosprávam. Vážení, mňa zaujíma, keď budem hlasovať za tieto zákony, kedy, v akej výške oddlžíte tieto všetky inštitúcie, ktoré presúvate na samosprávu. Také riešenia, ako máte v zákone o majetku VÚC, že sa nebude môcť uskutočniť výkon rozhodnutia, konkurzné konanie a podobne, to je § 8 ods. 4, alebo riešenie v zákone o majetku obcí, takisto § 7a ods. 4, že nebude môcť byť konkurzné konanie, výkon rozhodnutia, to sú vaše zbožné želania, ktoré nebudú môcť byť realizované, pretože nie sú súladné ani s ústavou. Takže nebudem hovoriť ani o zdravotníctve, nebudem hovoriť o ďalších veciach, myslím si, že si rozumieme a všetci vieme, kde sú boľačky, ale podstata veci je v tom, kedy toto oddlžíte, čo presúvate na samosprávy.

A teraz jedna otázka, ktorá mne leží na srdci. Stále zostáva nezodpovedané pri takto razantnej reforme, čo si musí štát ponechať, aby bol schopný občanom na územiach garantovať rovnaký štandard, áno, a aby mohol garantovať zachovanie identity štátu. Toto je veľmi vážna otázka. My predsa nemôžeme vytvárať regióny, kde štandard občanov bude vysoký, a regióny, kde štandard občanov bude kritický. A pri reforme, a my sme si odpovedali na túto otázku, keď sme išli do týchto vecí, pri reforme reformátor musí jasne povedať, toto musí zostať v kompetencii štátu. A toto vy vôbec nemáte prerokované. O tejto otázke ste vôbec akosi neuvažovali. Dôkazom toho je aj, že vláda rozhodla, že do 15. novembra má minister vnútra pán Ivan Šimko vypracovať bilanciu, aké kompetencie zostali štátu a kto ich vlastne bude zabezpečovať. Je to tak, pán minister. Do 15. novembra vy máte túto úlohu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vy vlastne staviate dom od strechy. Vy prv by ste mali vedieť, čo si má štát nutne ponechať, ďalej čo ešte mu ostáva a potom vedieť, čo odsúvate. Ak vy neviete, čo ostáva štátu, vy ani neviete, koľko financií bude potrebovať štát na výkon svojich štátoprávnych mocenských aktivít a koľko financií bude potrebovať samospráva, pretože keby ste mali presne vytypované, čo prechádza na samosprávu v akej finančnej hodnote, máte hneď aj odpoveď nato, čo má vypracovať pán minister do 15. novembra. Takáto je situácia, vážení. To sú kroky do tmy. Absolútne kroky do tmy.

Viete, ja nato, čo hovoríte, vám ešte pridám jednu myšlienku. A to je myšlienka pána Rycheckého z českej vlády, ktorého si ja veľmi vážim, pretože v čase, keď bol predsedom legislatívnej rady, bola som členkou tejto legislatívnej rady a on povedal jednu vetu do slovenskej tlače v súvislosti s našou reorganizáciou verejnej správy. Je veľmi dôležité, aby sme vedeli, čo si štát ponechá a musí ponechať. A je to dôležité preto, aby sa z decentralizácie nestala dezintegrácia štátu. Je to jeho vyjadrenie v tlači 13. júla 2001. Vážení, a vy takýmto postupom vlastne otvárate dvere dezintegrácii štátu. Pretože ak nastane chaos v miestnej správe, je to nielen chaos výkonu úloh, je to chaos, ktorý ohrozí štátnosť. A opätovne je tu otázka. Nie je toto aj zámerom? Ja by som chcela veriť, že rozhodne nie, chcela by som veriť, že to, k čomu vlastne takýto zákon nedokonalý môže smerovať, je skutočne neuvedomenie si dôležitosti vecí, určitých neznalostí, a nie zámer. Ale musím zopakovať, že toto môže viesť k dezintegrácii a aj môže byť útokom na štátnosť. A ak si toto domyslíme, toto sa prejaví totiž, keď už vy nebudete vo vláde, pretože zákon začína pôsobiť neskôr a ešte svojou zotrvačnosťou určité inštitúcie pôjdu ďalej a potom sa začnú tie škrípania, tie disharmónie prejavovať. A už bude nová vláda a občania nebudú hromžiť na zákon, ale budú hromžiť na vládu, ktorá vzíde z budúcich volieb, vážení. A preto tento váš zákon sú nášľapné míny pre budúcu vládu.

Ďalej na čo by som chcela upozorniť, že v zákone nešpecifikujete, čo je výkon štátnej správy prenesený a čo bude originálna kompetencia samosprávy. Ja vlastne opakujem seba už veľakrát, pretože v tlači, vo vystúpeniach v médiách permanentne upozorňujem na túto otázku, v poslednom čase hlasno o tom hovorilo aj ZMOS a dokonca začiatkom tohto roku v januári Národné stredisko pre ľudské práva urobilo konferenciu k tejto problematike, a dokonca závery tejto konferencie upozornili, že nerozlíšenie týchto otázok nebude mať dôsledky len pre štátny rozpočet a pre určitý chaos, ale aj pre práva občanov a ich slobody a hlavne z hľadiska ochrany. Toto si uvedomila aj vláda, pretože aj partneri tripartity v poslednom období toto začali veľmi silne a hlavne ZMOS veľmi silne nato nástojilo, dokonca bolo vyjadrenie, že pokiaľ by išlo len o presun štátnej správy na samosprávu, tak ZMOS vôbec nepodporí túto reformu a podobne. Pod týmito tlakmi sa do predloženého kompetenčného zákona vsunulo ustanovenie, ktoré dnes vidíme pod § 4 ods. 2. A hovorí sa, vraj je to takzvané interpretačné pravidlo. Znie: Ak zákon pri úprave pôsobnosti samosprávneho kraja neustanovuje, či ide o výkon samostatnej pôsobnosti samosprávneho kraja, alebo o výkon štátnej správy, platí, že ide o výkon štátnej správy. No, je to pekné, ale keď si prejdete zákon, nepomôžete si s ním všade a navyše nepomôžete si pri obciach. Pretože vy hovoríte len o prechode na samosprávne kraje a pri obciach kompetencie, ktoré presúvate, tam nie je jasné, či je samospráva a podobne. Prerokúvame zákon o, kompetenčný zákon. Navyše terminologicky výkon samostatnej pôsobnosti samosprávneho kraja sa mi zdá veľmi nie vhodný, pretože my už v práve máme spoločnú kompetenciu alebo ak chcete spoločnú pôsobnosť a samostatnú pôsobnosť, to sa vžilo ešte za dôb federácie, keď boli výlučná federálne pôsobnosť, spoločná a podobne. Takže ak necháte tento pojem, bude viacero problémov.

Ďalej máte § 2 a § 3, prechod pôsobností na obce a na samosprávny kraj. Ja tu chcem niečo povedať k legislatívnej technike, ktorá nie je dobrá. Ja som sa v prvom momente potešila, že tu bude vymenované, čo je originálna, čo prenesený, ale potom legislatívci z vládnej legislatívy mi povedali, že sa nemám tešiť, pretože to je len vymenovanie toho, čo je ďalej v zákone. Tak ja sa pýtam pána ministra, načo to tam je. Veď to sa nerobí. Navyše je to úplne niekde nesúladné. Načo vy vymenujete a neskôr to znovu opakujete konkretizáciou zákona. Ďalej v predloženom zákone je množstvo logických pochybení, napríklad na strane 8 článok 2 bod 2, kde vyššiemu územnému celku dávate kompetenciu koordinovať celoštátne sčítanie cestnej dopravy na diaľniciach a cestách, čiže 8 vyšších územných celkov naraz bude celoštátne koordinovať a takéto drobnosti, ktoré v praxi môžu viesť k nezmyslom.

Ďalej pri sociálnych veciach dávate povinnosť zriadiť zariadenia okresnému úradu, tie isté zariadenia obci, tak potom kto ich bude zariaďovať? Plus samospráva môže ďalšie, ale myslím si, že to bude priestor v druhom čítaní, ja som len chcela ilustrovať, aby som nevyznela celkom akosi neargumentačne, keď som povedala, že kvalita predloženého zákona o presune kompetencií je skutočne veľmi chabá, je tam veľa čo opravovať a chcelo by to čas, lebo inak v praxi to skutočne vyvolá chaos.

Na záver, vážené panie poslankyne, páni poslanci, by som chcela zopakovať. Hnutie za demokratické Slovensko si plne uvedomuje potrebu prijať tento zákon. Hnutie za demokratické Slovensko vie, že časový horizont prijatia tohto zákona je daný voľbami 1. decembra, ale veľkú ľútosť vyjadrujeme nad tým, že bezkoncepčnosťou vlády a absenciou cieľavedomého riadenia reformy verejnej správy dochádza k posunu do parlamentu takto nekvalitného vypracovania zákona a vyjadrujeme veľké počudovanie nad tým, že vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá hlásala, ako chce decentralizovať štátnu správu, ako chce posilniť samosprávu, vedome odďaľovala vypracovanie týchto zákonov, ktorým náležitú dôraznosť dala až v máji a v júni tohto roku, to znamená po troch rokoch, teraz to ženie cez parlament, aby preukázala, ako jej záleží na decentralizácii, a pritom hlavným zámerom bolo ponechať si čo najviac kompetencií až do konca volebného obdobia. V závere prvého môjho vystúpenia vás chcem ubezpečiť, že v druhom čítaní poslanci Hnutia za demokratické Slovenskú budú veľmi aktívne spolupracovať a snažiť sa vylepšiť predložený zákon a poukázať na tie ustanovenia, ktoré odporučia vynechať zo zákona, pretože ich prijatie by znamenalo v praxi veľké problémy až chaos.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť, ktorú ste mi venovali. Ďakujem. (Potlesk.)