I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do 14.00 hodiny, keď budeme pokračovať v rozpravou ku skráteným legislatívnym konaniam. Pokračovať bude pán poslanec Hofbauer a po ňom pán poslanec Húska. Ďakujem, prajem vám dobrú chuť.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní vystúpením pána poslanca Hofbauera, nech sa páči, pán poslanec, môžete pokračovať.

R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, budem pokračovať vo svojom vystúpení, ktoré bolo prerušené obedovou prestávkou. V súvislosti s našou kritikou a našimi pripomienkami a výhradami ku skrátenému legislatívnemu konaniu pri prerokúvaní návrhu šiestich zákonov často razy tu v snemovni odzneli výhrady k tomu, čo my máme čo právo kritizovať, keď reforma za našej vlády a za naše roky koalície so ZRS a SNS sa neuskutočnila. Nuž tak kto hovorí takéto tvrdenia, tak buď je politicky mladý poslanec, alebo jednoducho klamár. Tretia možnosť ani neexistuje. My sme začali pracovať na príprave reformy verejnej a štátnej správy v rokoch 1993 a ten rok sme na tom pracovali veľmi usilovne, pretože to, čo sa predkladá tu, to je nepodarok, nedovarok a zákony takéhoto druhu sa pripravujú naprosto odlišným spôsobom. Jednotliví rezortní ministri tam presne formulujú a robia iterácie postupného prechodu svojich kompetencií za jednotlivé rezorty na nižšiu úroveň a zase spätne sa tieto návrhy a úvahy konfrontujú s inými rezortmi a so vzájomnými väzbami medzi týmito rezortmi. Pretože žiadne ministerstvo, žiadny minister a žiadna činnosť neexistuje odtrhnutá od seba, ale v rámci štátneho mechanizmu je vzájomne prepojená a previazaná. Takže aj prvky, ktoré zdanlivo spolu nesúvisia, spolu v skutočnosti súvisia. Tento iteračný postup sa napĺňal počas roku 1993 a v prvom kvartáli 1994 sa fakticky dostal do finálnej podoby až na jednu drobnosť, že 14. marca 1994 vláda bola zvrhnutá! Pán Weiss, nádejný predseda SDĽ vystúpil so svojou tézou, pán Mečiar, odstúpte a celá reforma, ale aj celé budovanie slovenskej štátnosti bolo v podstate pozastavené, pretože to, čo sa dialo v roku 1994, nemalo nič spoločné s konštruktívnym budovaním štátu. To bola vaša vtedajšia koaličná ruvačka o privatizáciu. V privatizácii vtedajšia koalícia zanietene postupovala aj po prehratých parlamentných voľbách a dokonca postupovala ešte dokonca aj po ustanovení nových orgánov novozvolenej Národnej rady Slovenskej republiky. Takže taká je pravda. My sme začínali vlastne systémom tabuľa rasa v roku 1995 znovu s touto problematikou, ale ukázalo sa už aj na základe predchádzajúcich poznatkov, že je žiaduce, aby bolo vyjasnené územné ohraničenie územných celkov nie s ohľadom na to, že čo kde sa bude nachádzať, ale predovšetkým z organizačných dôvodov, aby bolo známe, pre aké územné jednotky sa vlastne presun kompetencií vykonáva. Preto začal predbiehať územný systém a územná reštrukturalizácia Slovenska súbežne s kompetenciou vecnou a kompetenčnou a tieto skutočnosti boli dopracúvané v priebehu roku 1995, ale hlavne 1996 a 1997. Záver ôsmich územných celkov nevyplynul z ničoho, ale z poznatkov z predchádzajúceho obdobia o troch krajoch a v Bratislave ako samostatného veľkého územného celku.

Model tri plus jeden mal svoje veľké pozitíva, to nikto netajil, ale mal v sebe aj obrovské negatíva, pretože tri metropoly na území Slovenska vysali všetky aktíva a ostatné okresy chradli. Z toho dôvodu sme zvažovali optimálnejšie riešenie ako riešenie osem krajov. To, že vy ste v roku 1998 prevzali vlastne usporiadanie osem územných celkov, a tri roky sa tu špiritizovalo nad tým, či osem, dvanásť alebo šestnásť, to nie je náš problém, to je váš problém. Tu sa vlastne tri roky premárnili bohapustým spôsobom a ešte navyše necivilizovaným a netechnickým a nelegislatívnym. Pretože bolo treba najprv analyzovať problematiku systémom medzirezortných rokovaní, vzájomných pripomienkovaní a spätných väzieb kompetencií, ako aj vzájomných kompetenčných väzieb a následne potom pristúpiť k tomu, čo spravil sekčný šéf Dzurinda, ako to nazval pán poslanec Tkáč, keď si zvolal štátnych tajomníkov a dával dohromady kompetencie hlava - nehlava. Kto čo spísal, tak sa uzavrelo, dalo sa na jednu stranu a hotovo. Tak to je. Nuž tak, vážení pani poslanci, pani poslankyne, takýmto spôsobom sa reforma štátnej a verejnej správy nerobí, pretože takýto postup sa môže hodnotiť výlučne ako nekvalifikovaný.

Boli šance nato, aby sa tieto nedostatky vychytali v rámci prvého čítania v rámci legislatívneho postupu. Vy ste to zamietli. Je skrátené legislatívne konanie na tak super dôležitý balík zákonov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia usporiadanie a chod v tomto štáte a o ktorých dopade nemáte vy sami ani tušenie. Takže nečudujte sa, ak my nepodporíme tieto návrhy, pretože nejde z našej strany o nepodporenie reformy ako takej. Na reforme my sme začali pracovať oveľa skôr než veľmi mnohí z vás vôbec uzreli svetlo tejto zasadacej sály. Neuznávame tento model prípravy ako skráteného legislatívneho konania, pretože by sme sa podpísali pod legislatívny, funkčný, organizačný a technický nepodarok, v rámci ktorého nik z vás nemá ani tušenia, ako to vlastne fungovať má, kde aké kompetencie sa dostanú, aké právomoci ministri budú mať. Domnievam sa, že vláda sa takýmto chvatom chce zbaviť zodpovednosti za ekonomickú, sociálnu a spoločenskú demoláciu štátu, ktorú sa vám podarilo spraviť za tri roky. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok.

Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, nemám faktickú poznámku, ale mám procedurálny návrh, respektíve žiadosť na vás. Ja by som prosila, keby ste osvedčili, ktorí členovia vlády sú vládnym uznesením zmocnení, aby predkladali tieto skrátené konania. Podľa pravidiel totiž vláda, pokiaľ rozhodne o zákone, že ho postupuje do parlamentu, musí uznesením určiť, ktorý minister predloží v parlamente ten-ktorý legislatívny návrh. Totiž každý legislatívny návrh je podpísaný predsedom vlády a je dávaný v mene vlády, a pokiaľ predseda vlády nemôže alebo nemá záujem, alebo nie je to účelné, aby on predložil v parlamente uznesením vlády poveriť člena vlády, ktorý zastupuje a predkladá vo vláde legislatívny návrh. Prosím, pán predsedajúci, osvedčte, kto je a ja by som dokonca, budem tak odvážna, že by som to rada videla, kto je zmocnený. Mám totiž z kruhu blízkej vláde od osoby, ktorá nechce byť menovaná, informáciu, že takéto uznesenie neexistuje. Že nebolo ani na konkrétne prerokúvanie, ani na skrátené konanie. Preto by som vás prosila, pán predsedajúci, aby ste obratom informovali ctenú snemovňu o tejto otázke, o ktorú som vás požiadala. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, obratom vám dám rozmnožiť uznesenie vlády, ktorým poverila jednotlivých ministrov, prípadne ich zástupcov v Národnej rade Slovenskej republiky predkladať jednotlivé návrhy zákonov. Nech sa páči, pán poslanec Húska ako ďalší prihlásení do rozpravy. (Hlasy v sále.)

Pán poslanec Húska, nech sa páči, máte slovo. (Reakcie z pléna.) Pán poslanec Húska, nech sa páči, máte slovo.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia, chcem predovšetkým sústrediť vašu pozornosť na tú problematiku, ktorá je najproblematickejšia práve na celom rokovaní, a to je práve rozhodnutie o takzvanom skrátenom konaní v tejto oblasti. Každopádne sme proti riešeniu, pri ktorom ide o dlhodobé stabilizačné vývojové štrukturalizačné opatrenia, aby sme ich riešili nejakým náhlym, rýchlym režimom. Nie je to správne a koniec koncov treba povedať, že aj tie idey, o ktoré sa opierajú, sú idey veľmi spochybniteľné a chcel by som poukázať na viaceré z nich. Všimnite si, vážení priatelia, že v tej novej konfigurácii, ktorá nastala po voľbách v 1998, boli poverené práve také sily alebo tie takzvané elity rozpracovaním novej koncepcie usporiadania štátu, ktoré mali čo najmenej legitimovania aj zo samotných výsledkov volieb. Koniec koncov, pozrite sa na ľudí okolo pána Nižňanského, ktorý organizoval prípravu tých nových predstáv. Predstavoval vlastne krajný názor, ktorý nepodporovalo v obyvateľstve takmer nijaké významné percento občanov. A o čo sa opieral? Dlhý čas sa pomocou masmediálnej prevahy uskutočňovali doslova rozsiahle manévre vymývania mozgov informáciami o tom, ako je štát prebujnený, ako sa rozrástla a nekriticky zväčšila byrokracia, ako treba v demokracii dosiahnuť menej štátu a viacej samosprávy. Ak je to pravda, priatelia, tak to nie je v podstate možné, pretože byrokracia, byrokratické metódy vznikajú vo všetkých štruktúrach a aj v samosprávnej štruktúre existujú byrokratické prvky, a ak ich sústavne nekontrolujeme, môžu prerásť do nežiaducej roviny. A preto rozdiel medzi štátnou a samosprávnou byrokraciou je v tomto slova zmysle nie veľký.

Zároveň chcem upozorniť nato, že v tom uvažovaní sa stále myslelo nato, že tento štát koniec koncov aj tak je nadmerný, treba ho umenšiť, treba pomocou toho hesla menej štátu dosiahnuť vlastne určité demontovanie kompetencií a väčšinou to hovorili aj ľudia, ktorí vlastne tento štát ani nechceli, takže vnútorne boli úplne odcudzení od toho, aby napríklad zmodernizovali správu štátu, verejné služby a aby tieto naozaj slúžili občanom. Chcem upozorniť, že ak je to pravda, že samospráva sama v sebe ako oslobodená od tlaku verejnej a štátnej správy predovšetkým, že je lepšia, tak samosprávou je aj organizovaný zločin, ktorého sme boli včera svedkami, ktorý je obrazom samosprávneho rozhodnutia organizovaných teroristov. Nie je to žiadne riešenie pre budúcnosť, pretože my, naopak, potrebujeme štát konsolidovať, štát dobudovať a v rámci neho, samozrejme, aj vnútorné kompetencie treba nanovo a nanovo v každom časovom období zvážiť, či sú rozumne rozdelené, alebo nie, pripúšťam, že ich treba korigovať, ale celkom určite nie nato, aby sme napríklad hovorili to, čo sa v novinách často opakovalo, že vlastne ide nám pomocou týchto žúp o vytvorenie akýchsi malých vlád, ktoré budú oveľa bližšie k ľuďom a budú vykonávať tieto postupy. Viete, že boli uvádzané argumenty o takzvanej kantonizácii Slovenska ako o metóde, ktorá je pozoruhodná, ktorú by bolo treba nasledovať. Ale chcem povedať aj k inšiemu. Základný problém je problém zdrojov. To znamená, že tento štát je podkapitalizovaný, má málo zdrojov a vonkoncom ich nezväčší tým, že tieto zdroje ešte nejakým dekoncentračným spôsobom rozdelíme dovnútra územia. Týchto zdrojov nepribudne a naopak, práve manko verejných investícií, ktoré sú vždy koncentrovaným zásahom verejného kapitálu, tie nebudú môcť potom tie menšie celky realizovať. A okrem toho aj vnútorne je to na nepochopenie. Hovorí sa o tom, že chceme dobudovať modernú občiansku spoločnosť, ktorá bude založená predovšetkým na samosprávnych princípoch, ale veď zároveň jedným dychom sa hovorí aj o tom, že okresné štruktúry sú prebujnené a že treba okresy de facto postupným spôsobom odstraňovať, tie takzvané malé okresy, ktoré vznikli opravou chýb, ktorá nastala za Novotného režimu, keď boli namiesto historicky vyvinutých okresov, menších okresných sídel vytvorené administratívne veľké okresy, ktoré vlastne koncentrovali správu štátu do menšieho počtu celkov. To znamená, že ani tá logika vnútorného argumentovania nie je vnútorne vyvážená. Chcem upozorniť, že je veľmi ťažko sledovať aj to, čoho sme boli svedkami a na čo upozorňovali koniec koncov aj správy našej SIS, že sú pokusy preniknúť hlavne do správy pozemkov, preniknúť zo strany organizovaného zločinu, mafií dovnútra štruktúry obecných a mestských zoskupení, v ktorých práve cítiac, že nie sú pod takou kontrolou, ako sú štátne orgány, môžu takýmto spôsobom konať. Takže všetky skutočnosti ukazujú, že aj samotná úvaha, na čom je založená táto takzvaná predstava o prestavbe, je úvaha absolútne neorganická, je úvaha, ktorá, naopak, destabilizuje a doslova tuneluje kompetencie štátu. My musíme najprv zvážiť, akým spôsobom dosiahnuť racionálne hospodárstvo, ktoré bude v stave produktívnou prácou zaistiť dostatok zdrojov, akumulovať tieto zdroje a potom realizovať rozsiahle investičné činnosti, pomocou ktorých znovu obnovíme dynamiku tohto hospodárstva. Z takýchto dôvodov teda rozhodne som toho názoru, že by sme nemali súhlasiť s tým, aby došlo ku skrátenému konaniu, procesy postupného reštrukturalizovania boli nakoniec uskutočnené už pred piatimi rokmi, keď bolo vytvorených 8 krajských celkov a ako demokrati musíte brať na vedomie, že aj túto štruktúru parlament odsúhlasil, že ostávame pri tých 8 krajoch, tak vlastne nemusíme sa náhliť, aby sme nejakým rýchlym režimom rozbili štruktúru, ktorú nám treba, naopak, zovretým spôsobom usporiadať. Z takýchto dôvodov preto navrhujem, aby sme odmietli skrátený režim postupu pri týchto piatich zákonoch a aby sme nechali priechod normálnemu posudzovaniu toho postupu. Nie je to ani bezpodmienečná podmienka, ktorú stavia dajme tomu bruselská administratíva voči Slovensku, pretože tie postupy, ktoré sú zabezpečené, už štvorročným konsolidovaním krajskej štruktúry sú dostatočne spoľahlivé na to, aby sme mohli ísť ďalej. Treba sa nám, naopak, vrátiť k novej hospodárskej politike, pomocou ktorej zaistíme relatívny dostatok zdrojov. Vonkajšie zdroje aj tak, ako vidíme aj s ohľadom na celkové zaostávanie konjunkturálnym priebehom na celom svete, nemôžeme očakávať v dohľadných rokoch, budeme sa musieť orientovať na vlastné zdroje. Tie vlastné zdroje ale musí začať produkovať fungujúce hospodárstvo, a nie zmrazené alebo podchladené hospodárstvo, ako sa to uskutočnilo v stagflakčnom modeli. Z takýchto dôvodov, prosím, podporte to, aby sme zamedzili zrýchlenému režimu prijatia zákonov, o ktorých je reč. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Húsku dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Tatár sa zmienil o občianskej spoločnosti s maximálnym prenosom čím väčšieho množstva právomocí od štátu k ľuďom. Takýto názor sme počuli ako presadzovaný tu v Národnej rade nie raz. A v zásade s ním možno súhlasiť s tým, že ak by sme postupovali týmto smerom, tak dospejeme vlastne k prvotnopospolnej spoločnosti, kde občania boli naprosto svojprávni, mali maximum právomoci a štát nemal právomoci žiadne, pretože žiadny štát neexistoval. V tom okamihu, keď sa už spojili piati lovci mamutov do skupiny, tak už v tom okamihu prestali mať stopercentné právomoci a museli isté právomoci odovzdať skupine alebo vodcovi tejto skupiny. Takže bolo by dobré, keby tu prítomní poslanci vládnej koalície hlavne z Demokratickej strany si uvedomili, čo vlastne presadzujú. Zvyšovanie štátnej administratívy, pokiaľ mi pamäť dobre slúži, tak nastalo najviac za tejto koaličnej vlády. Vznikajú úrady ako na bežiacom páse, so sekretariátmi, s riaditeľom, so zástupcami riaditeľa, so sekretariátmi, s vodičmi. Úrad verejného obstarávania aj Úrad štátnej expertízy kedysi vôbec neexistovali a vytvárali iba jeden jediný odbor na ministerstve. Fungovalo to a úplne to postačovalo. Kto tomu neverí, tak nech sa presvedčí hoci aj od predchádzajúceho režimu, kde takéto inštitúty boli obsiahnuté v rámci ministerstva výstavby a techniky. No a do tretice hovoriť o vonkajších zdrojoch v budúcom období, je viac ako hmlisté, pretože to, čím sa chváli súčasná koalícia ako vonkajšími zdrojmi a prílevom zahraničného kapitálu, to nie je nič iné iba výpredaj strategických podnikov, ktoré ste uskutočnili do cudzích rúk. Kapitál sem neprišiel, iba vy ste predali strategické podniky.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Keltošová.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda, dovoľte mi, aby som doplnila vystúpenie pána poslanca Húsku o niekoľko otázok na margo skráteného legislatívneho konania. My tu hovoríme vo všeobecnosti o všetkých šiestich návrhoch na skrátené legislatívne konanie, a pritom ak hovoríme aj o prechode majetku a kompetencií na samosprávu, málokto sa zatiaľ dotkol otázky financovania. Ako viete, máme v skrátenom legislatívnom konaní aj vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách, kde sa hovorí, že v príjmoch rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov sa uvažuje aj s prostriedkami v rámci systému takzvaného horizontálneho finančného vyrovnania, ktorým by sa mali vyrovnávať rozdiely v tvorbe vlastných príjmov obcí a vyšších územných celkov. Ale ak pozorne čítate tento vládny návrh, tak systém horizontálneho vyrovnávania ide stále o financie obcí a vyšších územných celkov, nie je v tejto novele zákona vôbec upravovaný a je tam len odkaz, že ho má ustanoviť osobitný predpis. Páni poslanci, panie poslankyne vládnej koalície, my vlastne podpisujeme bianko šek. My tu prevádzame povinnosti, kompetencie, majetky na samosprávu, ale systém, ako sa budú vyrovnávať rozpočty jednotlivých vyšších územných celkov aj obcí medzi sebou, tak takýto právny predpis tu zatiaľ nemáme. Ja nemôžem súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním v takejto závažnej otázke, pokiaľ nedostaneme aj ten takzvaný osobitný predpis o systéme horizontálneho vyrovnávania rozpočtov jednotlivých vyšších územných celkov a obcí samosprávnych celkov. My skutočne prevádzame na obce len zodpovednosť, len povinnosti, a pritom financovanie zostáva nejasné.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Kandráč.

P. Kandráč, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci a snáď použijem aj oslovenie milí spoluobčania, pretože si myslím, že ďaleko viac bude toto pre nich ako pre túto snemovňu, preto už niekoľkokrát som sa presvedčil, že vecné, formálnoprávne argumenty tu nenachádzajú odozvu. Pôvodne som nechcel vystupovať v rozprave a budem hovoriť vyslovene len k problému skráteného legislatívneho konania.

Prečo som sa rozhodol vystúpiť? Preto, že nedá mi mlčky prejsť cez to, že by som akceptoval to, čo mnohokrát v tejto ctenej snemovni sa stalo, že mnohokrát v tejto snemovni bol porušený princíp zákonnosti, a to aj napriek tomu, že pán predseda parlamentu dal prísľub, že takéto konania sa v našej snemovni nebudú opakovať.

Snáď položili by ste si otázku, prečo také tvrdé slová, že v parlamente sa porušuje princíp zákonnosti. Veľmi jednoznačne. Aj opätovne pri dnešnom súčasnom prerokúvaní návrhov ohľadne transformácie verejnej správy toto robíme. Porušujeme zákon, rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sme my sami prijali.

Vážení kolegovia, upozorňujem, že je to právny predpis, právny predpis, ktorý hovorí o tom, ako sa máme správať pri prerokúvaní návrhov zákon tu v tomto parlamente, je to poriadok, ktorý má byť rešpektovaný pri schvaľovaní a prijímaní zákonov, je to vlastne poriadok pre činnosť Národnej rady. Malo by to byť niečo pre nás pre poslancov, pre Národnú radu niečo posvätného. Nemali by sme sa snažiť toto obchádzať a, naopak, už vôbec nie úmyselne porušovať. A dovolím si citovať dikciu zákona, ktorý hovorí o tom, kedy dochádza k úmyselnému porušovaniu. Čiže kedy ide o úmyselné zavinenie. Úmysel pozostáva z dvoch stránok - z vedomia a intelektu a doslova znie dikcia zákona: Chcem porušiť zákon, aj ho urobím. To je priamy úmysel. A teraz sa pýtam, čo robíme my? Chceme porušiť zákon? Aj ho porušujeme. V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť, vážení poslanci, článok 75 Ústavy Slovenskej republiky, kde okrem iného sa hovorí: Sľubujem, budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony republiky Slovenskej. Súčasne dávam otázku. Sme my verejní činitelia? Sme my ústavní činitelia? Sme verejní činitelia, požívame zvýšenú ochranu podľa právneho poriadku republiky Slovenskej, ale súčasne nám vyplývajú určité povinnosti a nesieme aj zodpovednosť vrátane trestnoprávnej. Je to výsmech pre občana, že my občana prosíme, dokonca mu prikazujeme: Dodržiavaj zákony, správaj sa podľa zákonov! A my ich beztrestne, bez zodpovednosti porušujeme. (Hlasy z pléna.) Iste a vidím, ako sa usmievate, samozrejme, že sa usmievame dovtedy, kým sa nenájde niekto z radov občanov, ktorý zrealizuje príslušné ustanovenia na príslušných orgánoch vrátane medzinárodných. Potom si myslím, že ten úsmev nám zatrpkne na tvárach. Ba dokonca až také silné slová poviem, že sa vysmievame občanovi, vyslovene sa vysmievame a zosmiešňujeme toho občana. Neviem, neviem, či na tejto zemeguli je ešte taká krajina, kde by sa toto realizovalo. Aj keby sa realizovalo, nie je to ospravedlnením pre nás. Nemôže to byť ospravedlnením pre nás. Pán poslanec Fico vo svojom vystúpení povedal, že nebude poslaneckej snemovni pripomínať ustanovenie § 89 rokovacieho poriadku. Naopak, ja ho budem citovať, tento znie, a iste ho všetci viete, ale zdôrazním ho: Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Prosím vás pekne, pozrime sa na dikciu tohto ustanovenia a spolu so mnou uvažujte o tom, či je to splnené. Jedna časť tejto právnej normy podmieňuje existenciu mimoriadnych okolností. Aké sú to okolnosti? Sú to také, ktoré sa obvykle nevyskytujú a, samozrejme, ide o určitý exces z normálnej situácie. Ak to porovnáme s reálnym životom, dajme si odpoveď, či existujú také mimoriadne okolnosti, aby bolo potrebné realizovať skrátené konanie. Druhá časť tejto právnej normy hovorí, že ak nastáva ohrozenie ľudských práv bezpečnosti krajiny alebo hospodárskej sústavy, ani na túto časť právnej normy, ani na tieto podmienky nemôžeme dať kladnú odpoveď. Nemôžeme. Pretože nič také nehrozí, ja aspoň to nepociťujem a zrejme to nikto nepociťuje, lebo v uliciach je veselosť, doma takisto.

Čo som chcel týmto rozborom ukázať a vám pripomenúť? Jednoznačne, že nie sú splnené podmienky na realizáciu skráteného legislatívneho konania, že postupujeme protiústavne, protiprávne. Predovšetkým to patrí pre poslancov koalície. Mali ste si uvedomiť, ako sa postaviť k tejto problematike, ako k tomu problému, pretože potom, naopak, treba niesť aj určitú mieru dosť značnej zodpovednosti. A už som spomenul aj trestnoprávnej. Toto bolo k obsahu ustanovenia rokovacieho poriadku. Ak sa dobre pamätáte, my sme v tejto Národnej rade prijali aj legislatívne pravidlá tvorby zákonov. A hneď v prvom i druhom ustanovení je napísané, zákon má byť taký, aby sa stal prirodzenou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku zlučiteľného s právom Európskej únie. Dajme si odpoveď na to, ako realizujeme prijímanie návrhov zákonov, či v tomto duchu, či takto v duchu spomínaného ustanovenia konáme. Samozrejme, sú porušené aj ďalšie ustanovenia týchto legislatívnych pravidiel tvorby zákonov článok 4, článok 6. Pýtam sa, sme právny štát? Ak áno, potom jednoznačne je namieste odpoveď, že by mala nastať aj vo vzťahu k parlamentu určitá zodpovednosť.

V ďalšej časti vystúpenia by som chcel porovnať reálny život s tým, čo realizujeme v súvislosti s reformou, takzvanou reformou verejnej správy. Po prvé, nie som toho názoru, že by sme mali postupovať takouto raketovou rýchlosťou. Z akého dôvodu? Z akého dôvodu taký vážny zákon takýmto spôsobom znevažujeme, znehodnocujeme. Z akého dôvodu sa dávame prinútiť exekutívou k tomu, aby parlament slúžil jej a aby vykonával to, čo exekutíva chybne realizuje. Jednoznačne si treba uvedomiť, že v prípade reformy verejnej správy ide o veľmi závažnú, o veľmi zložitú a veľmi širokú otázku, ktorá sa týka každého občana. Týka sa spoločnosti, týka sa štátu. Teda si myslím, že každý by mal mať právo sa k tomu vyjadriť. Mala byť rozsiahla diskutovanosť o tomto probléme, a nie z piatka na pondelok začať rokovanie a ešte v skrátenom legislatívnom konaní.

No a nemôžem neopomenúť tú skutočnosť, ktorú považujem za najdôležitejšiu, že pre reformu verejnej správy nepočíta s dostatočným množstvom finančných prostriedkov ani rozpočet. A my chceme už niektoré časti realizovať od roku 2001. Pozrite sa ešte na jednu formálnu stránku. Účinnosť tohto zákona. Veď tam je štvoraká účinnosť. Touto normou neodstraňujeme chaos, ale zavádzame chaos nielen do právneho poriadku tejto krajiny, ale aj do reálneho života. Prečo porušujeme pravidlá? Prečo porušujeme zákon? Jednoznačná odpoveď, národ ju vie, ale predsa ju pripomeniem. Na nátlak jednej časti koalície, na hrubý nátlak politickej strany. V tejto súvislosti dávam otázku, ako je to možné, kto je povolaný a oprávnený, aby zákonodarný orgán takýmto spôsobom tlačil k stene. Takýmto spôsobom, ja použijem to silné slovo, vydieral, že by stanovil, ako a o čom máme rokovať a kedy. Ja veľmi dobre chápem, že reforma verejnej správy je prepotrebná. Veľmi dobre chápem, že treba vytvoriť nevyhnutný rámec na jej realizáciu, ale, prosím vás pekne, toto realizujme v súlade so zásadami a princípmi právneho štátu, v súlade so zásadami, ktoré platia pre právny poriadok, na jeho aplikáciu a na jeho tvorbu. Predsa nie je možné, aby sme realizovali právo prostredníctvom neprávosti. To nie je možné. Preto moje úvahy vyúsťujú jednoznačne do záveru, že nie je správne, ak parlament prerokúva tak závažné právne normy v skrátenom legislatívnom konaní a myslím si, že predtým mala predchádzať, tak ako som už spomínal, široká diskutovanosť v odborných, akademických, ale aj v občianskych komunitách. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Skončil si, pán poslanec? Áno. Pán poslanec Delinga. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči.

P. Delinga, poslanec: Ďakujem za udelenie slova. Možno, že by sa dalo povedať, že k tomu, čo povedal pán docent Kandráč, je ťažko, alebo profesor Kandráč, ja sa ospravedlňujem, že vlastne východisko v podstate v tomto časovom limite neexistuje. Ale ja si myslím, že existuje. Pretože to je asi najdôležitejšie, či tento parlament má chuť a vôľu toto východisko hľadať a ho aj v reálnej praxi naplniť. Najboľavejšia situácia je v tom, že vláda sa rozhodla porušiť zákon, ale jej poslanci, teda koaliční poslanci nechcú tu predostrieť zo svojho svedomia, či súhlasia s takýmto postupom a či chcú pristúpiť k náprave. Mali by nám jasne dokumentovať alebo zreálniť, že keď v skrátenom legislatívnom konaní neschválime tento postup prijímania zákona, či je skutočne ohrozenie prijatia tejto reformy do reálnej podoby, a to do 1. decembra. My si myslíme, že nie a že treba postupovať v zmysle rokovacieho poriadku, naplniť literu zákona, nedopúšťať sa takýchto legislatívnych nedostatkov. Taktiež je rozhodujúce, či týmto spôsobom už konečne nastane aj zvrátenie tej situácie, o ktorej nás predseda parlamentu presvedčoval niekoľko mesiacov predtým a najmä na začiatku roka, že už nedopustí takýto stav legislatívneho pustošenia kvality prijímaných zákonov.

Takže veľmi by ma tešilo, keby z poslaneckých lavíc koaličných poslancov zaznel reálny pohľad na túto situáciu, aby vláda neutrpela takéto fiasko.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gašparovič, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále. Po ňom bol prihlásený pán poslanec Cabaj, predseda poslaneckého klubu HZDS. Tiež nie je prítomný. Preto dávam 30 sekúnd nato, aby sa páni poslanci dostavili do rokovacej sály. V prípade, ak do 30 sekúnd nebudú prítomní, rozpravu o skrátenom konaní o vládnych návrhoch vyhlásim za skončenú. Prosím? Zákon, pán poslanec, o rokovacom poriadku, ak pán poslanec nie je prítomný, tak nemôže dostať slovo. To je právo predsedajúceho. (Reakcie z pléna.) Pán poslanec Cabaj a Gašparovič. Moment ešte. Pán poslanec Hofbauer sa pokúsi, nech sa páči. Pokiaľ sú tam, kde si myslíte, tak... Zdá sa, že pátracia akcia nie je úspešná. Už je 45 sekúnd.

Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za, no veď končíme. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Páni poslanci, ktorí boli prihlásení k tomuto bodu programu, majú ešte dvakrát možnosť v prvom čítaní, v druhom čítaní a v treťom čítaní sa prihlásiť k jednotlivým prerokúvaným bodom programu, takže poprosím teraz pána navrhovateľa a pýtam sa ho, či sa chce vyjadriť k rozprave?

Nech sa páči, pán minister Šimko.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vám poďakovať za diskusiu, myslím si, že bola podnetná. Politický účel tejto diskusie bol taktiež úplne jasný a úplne legitímny. Pokiaľ ide o otázky, ktoré ste mi niektorí položili, rád na ne časom odpoviem, ale sám sa rozhodnem o čase, kedy na ne odpoviem. A pokiaľ ide o samotné návrhy, tak vás prosím, aby ste podporili vládne návrhy na skrátené legislatívne konanie. Je to v prospech občanov. Je to v prospech toho, aby sme čím skôr vedeli, aký obsah bude mať reforma verejnej správy do, aké orgány budú, samosprávne kraje, do ktorých už boli vyhlásené voľby na 1. decembra tohto roku. Prosím o podporu vládnych návrhov. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz poprosím jednotlivo pánov spravodajcov. Ako prvého pána poslanca Dzuráka, či sa chce vyjadriť. Nechce sa vyjadriť. Pán poslanec Bajan sa chce vyjadriť, nech sa páči.

V. Bajan, poslanec: Pán podpredseda, nemám záujem sa vyjadriť. Ja budem odporúčať, aby sa pristúpilo k hlasovaniu o tom, že tieto zákony postúpime do skráteného konania. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Farkas. Nechce sa vyjadriť. Pán poslanec Vavrík. Nie je prítomný, z toho usudzujem, že sa tiež nechce vyjadriť. Pán poslanec Vavrík (ruch v sále), prosím, aby ste verejne deklarovali svoju vôľu. Pán poslanec Vavrík sa nechce vyjadriť k prerokúvanému návrhu vlády. Poverený minister Harach za vládu Slovenskej republiky takisto nie. Pani poslankyne, páni poslanci, môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch vlády, ktoré sme prerokovali. Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie. Najskôr budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje, ktoré prerokúvame ako tlač 1161. Prosím, páni poslanci, návrh uznesenia je zrozumiteľný. Prezentujme sa a hlasujme o vyslovení súhlasu so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje. Prosím, páni poslanci, hlasujeme. Prosím pánov poslancov, ktorí sú prítomní v budove Národnej rady, ale nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie. Páni poslanci, prezentujme sa, zistím počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku, nie o 15.05, 15.06 hodine tak, aby som bol...

(Prestávka.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, na základe rokovaní s predsedami poslaneckých klubov vás chcem informovať, že štyri poslanecké kluby žiadajú, aby pred hlasovaním o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie bola umožnená prestávka na dohodu poslaneckých klubov. Rešpektujem túto požiadavku a vyhlasujem prestávku do 15.30 hodiny. Budeme pokračovať o 15.30 hodine, keďže vo vládnej koalícii nedošlo zatiaľ k jednotnému názoru, pokoj, páni poslanci (ruch v sále) , keď to nebude o 15.30 hodine, bude to o 15.40 hodine, takže to... Prosím všetkých pánov poslancov zo strán vládnej koalície, aby sa dostavili na spoločné rokovanie poslaneckých klubov do kinosály.

Páni poslanci a poslankyne strán vládnej koalície, prosím, aby ste sa ihneď teraz odobrali na rokovanie. Vy máte svoju vlastnú miestnosť, pán poslanec, na rokovanie poslaneckých klubov, takže vyhlasujem prestávku do 15.30 hodiny. A prosím teraz, tak ako som uviedol, pánov poslancov vládnej koalície na prítomnosť na rokovanie spoločného poslaneckého klubu.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, podpredseda: Páni poslanci, poslankyne, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 51. schôdze Národnej rady hlasovaním o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie. Páni poslanci, poslankyne, prosím, zaujmite miesto v rokovacej sále. Budeme hlasovať o prvom návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, ktorým je návrh na vyslovenie súhlasu so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa pred hlasovaním, zistím počet prítomných poslancov v rokovacej sále. Skrutátorov poprosím, pretože (hlas z pléna.), no však potom.

Páni poslanci, poslankyne, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov miestnej štátnej správy na obce a samosprávne kraje. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, páni poslanci! Prezentujme sa najskôr a potom hlasujme, pán poslanec Moric.

(Hlasovanie.) Prítomných je 78 poslancov, za 77, zdržal sa 1.

Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo o vládnom návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje.

Nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a menia sa a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, ktorý prerokúvame ako tlač 1163. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pokoj, páni poslanci. Gyula, po slovensky.

(Hlasovanie.) Prítomných je 109 poslancov, za 77, proti 28, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto návrhu vlády v skrátenom legislatívnom konaní.

Teraz budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1164. Prosím pánov poslancov a poslankyne, aby sa prezentovali. Budeme o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie hlasovať.

(Hlasovanie.) Prítomných je 104 poslancov, za 76, proti 25, zdržali sa 3.

Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

Ďalej, pani poslankyne a páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona o majetku vyšších územných celkov, ktorý prerokúvame ako tlač 1165. Prosím pánov poslancov a poslankyne, aby sa prezentovali. Budeme hlasovať o tomto návrhu. Prezentovali a hlasovali! Pomýlili ste ma.

(Hlasovanie.) Prítomných je 112 poslancov, za 78, proti 33, zdržal sa 1.

Konštatujem, že Národná rada s návrhom vlády vyslovila súhlas.

(Hlasy z pléna.) Je to v súlade s rokovacím poriadkom.

Ďalej, pani poslankyne a páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1166. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 114 poslancov, za 79, proti 30, zdržali sa 3, nehlasovali 2.

Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

Nakoniec budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona, o platových pomeroch a ďalších náležitostiach súvisiacich s vykonávaním funkcie predsedu samosprávneho kraja, ktorý prerokúvame ako tlač 1167. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 116 poslancov, za 79, proti 31, zdržalo sa 6.

Konštatujem, že Národná rada s návrhom vlády vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

Pani poslankyne, páni poslanci, na základe schválených uznesení Národnej rady Slovenskej republiky pristúpime teraz k prvým čítaniam, k prvému čítaniu o jednotlivých návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Pán poslanec Vavrík ešte pred uvedením.