J. Danko, poslanec: Čo je meritum celej veci? V podstate prečo každý vystupujúci potvrdil, že je to v rozpore s rokovacím poriadkom, ak vláda Slovenskej republiky žiada Národnú radu, aby sme o tak vážnom zákone rokovali v skrátenom konaní. Niet pochybností, a kto by to chcel spochybniť, tak hovorí politické demagógie, že je to hrubé porušenie rokovacieho poriadku tak vážny zákon prerokúvať v časovom strese bez toho, aby poslanci s tým boli oboznámení, pretože nehovorte mi, páni poslanci, že ste si prečítali a preštudovali týchto šesť zákonov, ktoré sme v podstate, ktoré sme v podstate dostali v piatok, kompetenčný zákon v piatok. Ja si počkám, kým si pán Hort sadne a budem pokračovať. No, to si spočítam. Čiže pýtam sa, aké sú nato dôvody? Právne dôvody nie sú, naopak, tento postup je jasným porušením rokovacieho poriadku. Prečo potom vláda tak ponáhľa? A to je tá otázka, ktorej sa chcem venovať. Tento zákon a reforma verejnej správy, prečítajte si programové vyhlásenie vlády, čo je tam povedané, patrí medzi prioritu vládneho programu tejto vlády. Pýtam sa, ako môže vláda k svojej priorite pristupovať tak, že tri roky ohľadom týchto zákonov nič nerobí, tri roky sme mali času, aby sme sa mohli tomu pokojne venovať, ale zrazu v tomto roku sa spustila reforma zákonov o vyšších územných celkoch, schválili sme ho niekedy v júni a teraz prerokúvame to, čo sme mali prerokúvať v Národnej rade na začiatku celého procesu. Dámy a páni, toto, zákon o kompetenciách je ničím iným, len tým, čo sme mali prerokovať na začiatku procesu pred tromi rokmi, keď vláda nastúpila, a to je to, čo pripravil pán Nižňanský, to je koncepcia decentralizácie a modernizácia verejnej správy. Vy si páni poslanci uvedomujete, že my ideme rokovať o tak vážnych zákonoch bez toho, aby tento materiál bol schválený vládou, vláda ho len zobrala na vedomie, a schválený Národnou radou? Pýtam sa, na základe čoho vláda pripravila šesť zákonov, keď tento materiál, na ktorý sa odvoláva, v Národnej rade neprešiel diskusiou? Neprešiel konsenzom zástupcov vládnych a opozičných strán. Preto je tá situácia, že idete so šiestimi zákonmi a nie sú vyjasnené východiská a zásady. Dámy a páni, tak povedzme si, prečo sme v časovom strese. V časovom strese sme preto, že vláda tri roky spala ohľadom týchto zákonov a teraz sa blížia voľby, tak musí skladať účty svojim voličom, tak formálne potrebuje prijať tieto zákony. Ale za akú cenu? Za takú cenu, že toto nie je zákon, kompetenčný zákon, to je zákon o anarchizácii verejnej správy na Slovensku. Toto je zákon, ktorý bude destabilizovať výkon verejnej správy, de facto vnútornú situáciu na Slovensku. A paradoxom je, že to predkladá minister vnútra, ktorý je z ústavy zodpovedný za bezpečnosť štátu. To je paradoxné. Akú vláda venovala tomu pozornosť? Zo začiatku nevenovala žiadnu. Samotný fakt, že vo výbore, v ktorom sedím, pre verejnú správu, a ktorý k obsahu veci je garančným výborom, sme sa tejto otázke nemali času venovať, lebo nikdy nám to nepredkladali. Keď som apeloval vo výbore, že by sme boli radi, aby sme boli informovaní, ako prebieha príprava reformy verejnej správy, tak myslím, raz tam bol splnomocnenec Nižňanský, ale nie ten, kto je zodpovedný zato. Buď príslušný podpredseda vlády, ktorý v tom čase bol zodpovedný zato, alebo príslušný minister, povedzme, vnútra, ktorý teraz predkladá. Čiže súhlasím s tými predrečníkmi, ktorí hovoria, vláda od začiatku venovala len formálnu pozornosť reforme verejnej správy, deklaratórne sa správala a teraz, keď jej hrozí vlastne predvolebný kolaps, teraz narýchlo v časovom strese predkladá tento systém, kompletný systém zákonov. Pani Tóthová to opakovane povedala, vstupujeme týmito zákonmi do dvadsiatich, dvadsaťjeden zákonov je tým dotknutých. Čiže pýtam sa vás, kto z vás poslancov si komplexne preštudoval všetkých šesť materiálov, ktoré teraz prerokúvame. Všetci. Ďakujem vám. A väzby na iné zákony. Ja si dovolím tvrdiť a plne zodpovedne, že špičkoví legislatívci, ktorí sedia, povedzme, v Národnej rade, majú veľký problém s tým, v takom časovom strese, aby si uvedomili dôsledky, ktoré ste tam narýchlo pripravili tie nášľapné míny, ktoré sú tam. O tých budem s veľkou radosťou rozprávať v druhom čítaní. Ale to by som tu hovoril dve hodiny, keby som teraz o tom rozprával. Ja hovorím o princípe, o tom, prečo to dávate do skráteného legislatívneho konania. Čo sa potom stalo. Reforma verejnej správy skĺzla do toho, že Strana maďarskej koalície si tam dala ultimátum, buď tam bude Komárňanská župa, alebo nebude čosi a tak ďalej, vieme, o čo ide. Zrazu prešiel zákon o reforme, teda o vyšších územných celkoch, kde táto etnická župa na etnickom princípe nevznikla, Strana maďarskej koalície si zrazu dala ultimátum. Ultimátum vládnej koalícii, buď to bude do 30. septembra, alebo odchádzame z vlády. Inými slovami ľudovo povedané, dámy a páni, Béla Bugár zavesil si vládnu koalíciu na šnúrky zo svojich gatí, priložil tam britvu a čaká. Keď splníte termín, dobre, ak nie, tak to odreže. Síce z neho spadnú politické nohavice a odhalí etnickosť svojho postupu, ale vládna koalícia sa rozsype. V tomto časovom strese, a preto, že ustupujete týmto požiadavkám, konáte.

A teraz poďme, to bola ľudová, samozrejme, reč. A teraz vám poviem ústavnoprávnu. Tu sedíte ústavní právnici, tak by som bol veľmi rád, keby ste ma trošku počúvali. Po páde totality čo nastalo v postkomunistickej Európe? Dochádza k transformácii týchto režimov a všetci deklarujeme, a my to deklarujeme v ústave, teda Slovenská republika vo všetkom ideme budovať demokratický a právny štát. Pýtam sa vás, poznáte vy základné atribúty demokratickosti? Niet sporu. Nikto v Európe vám nespochybní, že medzi tento atribút zastupiteľskej demokracie a právneho štátu nesporne patrí akceptácia spoločnosti vôle väčšiny, jednoducho väčšina má právo vládnuť. Samozrejme, v kultúrnej Európe sa považuje za samozrejmé, že má súčasne rešpektovať potreby a záujmy menšiny a vychádzať podľa možnosti v ústrety. Áno, lenže vy v tomto prípade, keď zahlasujete za urýchlené...

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prijatie...

J. Danko, poslanec: ... skrátené legislatívne konanie, urobíte viete čo? Otočíte princíp demokracie naruby. Na základe požiadavky Strany maďarskej koalície, ktorá predstavuje 10 % obyvateľstva na Slovensku, lebo asi také percentuálne volebné zastúpenie má, tento parlament je ochotný prijať ultimátum a v časovom strese prijímať jeden z najzákladnejších zákonov tohto štátu. Prosím vás pekne, to o akej demokracii vy tu chcete hovoriť. Toto je nátlak, ktorý je neprípustný. To nie je možné, aby takýmto spôsobom sa zo zákonodarného zboru Slovenskej republiky robilo bábkové divadlo, ktoré režíruje pán Béla Bugár. Ak vy s tým súhlasíte, nech to občania vidia. To nie je možné pripustiť. Ak sa hlásite k demokratickým princípom. Áno, maďarská menšina je u nás silná menšina, je parlamentná strana, má svoje práva, ktoré jej nikto neupiera a my zákonodarcovia sme veľmi zodpovedne k nim pristupovali. Však sme prijali určité zákony, ktoré išli nad rámec štandardu v Európe. Ale to neznamená, že budeme cúvať a budeme prijímať ultimáta a budeme sa nechať tlačiť k múru a do časového stresu.

Dámy a páni, vy ste si, tak niektorí hovoríte, dobre preštudovali tieto zákony, tak si uvedomujete, čo nastane, ak nastane ich účinnosť? Viete si to vôbec v praxi predstaviť, aký chaos, aký chaos legislatívny, personálny, finančný, materiálny nastane? Nie, lebo ste väčšina nerobili v štátnej správe. Ale tí, ktorí ste robili a ktorí ste tu primátori a starostovia, viete dobre, o čom rozprávam. Čiže ja vám chcem, nebudem sa dotýkať obsahu tohto zákona, lebo to je na dlhú debatu, a to je predmetom prvého a druhého čítania, ja len chcem poukázať, že samotný princíp, ak tento parlament cúvne, cúvne vláde a prijme tieto a schváli skrátené legislatívne konania, tým tento parlament ustupuje z demokratických princípov a začína rešpektovať protiústavne vôľu menšiny. To si, prosím, uvedomte, lebo jednoducho za to ponesiete plnú zodpovednosť. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami štyria poslanci a poslankyne. Posledná pani poslankyňa Kolláriková, prvá pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Dovoľte mi, aby som nadviazala na vystúpenie pána poslanca, ktorý veľmi logicky a argumentačne zdatne uviedol svoje myšlienky a myslím si , že mali by sme sa zamyslieť nad dopadmi tohto zákona do praxe. Ja pokiaľ vystúpim v prvom čítaní, sa budem snažiť argumentovať konkrétnymi ustanoveniami. Ale keďže sme pri prerokúvaní skráteného legislatívneho konania, mám jednu poznámku. Už viacerí tu argumentujeme, že nie je dodržaný zákon, t. j. rokovací poriadok. Poslanci vládnej koalície tu krútia hlavami a, žiaľ, predpokladám, že budú hlasovať za skrátené legislatívne konanie. Ja ich vyzývam, aby vystúpili a vyvrátili to, čo my tu argumentujeme. Aby uviedli, že nemáme pravdu a prečo nemáme pravdu. Pretože toto nie je rokovanie, keď my tu dávame jasné argumenty, jednoznačne preukazujeme, že nie je naplnená litera zákona a vy sa usmievate a vedome budete hlasovať protizákonne. Tak si skúste obhájiť už dopredu to, čo budete svojím hlasovaním prezentovať. Inak to je, radšej nepoviem čo. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gajdoš.

J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som ubezpečiť pána poslanca Danka, že aj keď z Bélu Bugára spadnú politické gate, nahý nezostane a z vlády neodíde. Rýchle si natiahne politické pyžamo, nejaký dôvod sa nájde a budú pokračovať vo vládnutí, pretože Transpetrol, slovenské prístavy, slovenská plavba, účasť v právnych a dozorných radách, korytá na okresných úradoch a krajských úradoch nepustia a privatizácia ešte nebola skončená, takže ja si myslím, že je na škodu veci, že sa uplatňuje takéto ultimátum voči vláde a na kvalite týmto zákonom to nepridá. V konečnom dôsledku na to doplatí občan. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. A pán kolega Gajdoš mi takpovediac zobral tému, pán poslanec Danko hovoril niečo o Bugárových gatiach, o šnúrke a britve. No pokiaľ by Bugár tú šnúrku tou britvou rozrezal, tak by nemal holý len predok, ale mal by holý aj zadok, to je samozrejmé a Transpetrol, Lodenice Komárno, možno v súčasnosti privatizovaná banka, sú možno dostatočným dôvodom, aby tú šnúrku na gatiach nerozrezal. To, že trvá na tom, aby práve tieto zákony boli schválené do 30. septembra, je podľa môjho názoru, len isté zakrývanie priorít, iných priorít, ktoré SMK má. A možno, že by sa dalo celému tomu problému predísť ešte jedným hlasovaním. Dajte, pán podpredseda Národnej rady, hlasovať o tom, že september bude mať štyridsať dní a môžeme mať ten problém vyriešený. Ja som presvedčený, že táto snemovňa by nemala problém zahlasovať o tom, že september bude mať štyridsať kalendárnych dní. Možno žeby mala problém sa rozhodnúť, že z ktorého mesiaca by sa malo tých desať dní ubrať.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Kolláriková.

M. Kolláriková, poslankyňa: Ďakujem. Reagujem na predrečníka. Ak vláda počas troch rokov nebola schopná spracovať, pripraviť a predložiť do parlamentu návrhy zákonov k reforme verejnej správy, aká môže byť kvalita návrhov, ktoré teraz prerokúvame, ktoré boli spracované a predložené do Národnej rady Slovenskej republiky doslova za pár dní s prísľubom, že v septembri bude ukončený tento proces. Chcem upozorniť, že v krajinách Európskej únie nie je jednotný systém verejnej správy. A celkove je tam asi pätnásť systémov. Je vnútornou záležitosťou každého štátu, akým spôsobom a v akej časovej dĺžke zrealizuje reformu verejnej správy. Ako príklad uvediem niektoré štáty, akou rýchlosťou tam prebiehala reforma verejnej správy. Napríklad v Španielsku sa realizovala reforma verejnej správy od roku 1933. V Belgicku dvadsaťštyri rokov. Vo Francúzsku od roku 1963 a podnes tento proces prebieha. Dánsko realizovalo reformu štrnásť rokov. Britská vláda v roku 1998 určila stratégiu pre reformu verejnej správy, ale bez určenia termínu začatia realizácie.

Vážení, ja sa vás teda pýtam, čo nás tak naháňa, aby sme v tak krátkom čase, v takom časovom strese prerokúvali a chceli prijať tak závažné návrhy zákonov, ako sú zákony k reforme verejnej správy. Radšej spomaľme. (Zaznel zvuk časomiery.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

Nech sa páči.

M. Aibeková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, aj keď chrbtom k mojej osobe, vážené dámy, vážení páni, hovoríte si asi, ako vás poznám a ako tu aj preniká z vašich radov, že čo tu zdržujeme rozpravu, že veď aj tak si odhlasujete svoje tak, ako to avizoval predseda vlády.

Ja si ale myslím, že sme pred takými dôležitými krokmi, že naozaj treba povedať všetky dôvody proti takémuto tempu, ako prijímate zákony, podľa ktorých sa bude organizovať život občanov Slovenskej republiky niekoľko desiatok rokov. Ak to teda prijmete tak, ako to je navrhnuté, a ak takéto bremeno potom vláda, ktorá vzíde z volieb 2002, neprehodí vám istým spôsobom naspäť.

Dovoľte mi v úvode, aby som aj ja protestovala proti spôsobu prerokúvania takýchto vážnych zákonov. Po prvé, preto, že ste spojili rozpravu k šiestim návrhom zákona, kde aj gestori sú rôzni. K dvom je pán minister vnútra, k trom pani ministerka financií a k jednému pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Čiže aj toto považujem za nedôstojné, aj keď si Národná rada odhlasovala, že v prvom čítaní by už títo ministri mali byť prítomní. Myslím si, že tu mali byť a mali pomôcť aj svojmu rezortnému kolegovi vyvrátiť naše námietky, ale pravdepodobne nemajú a nebudú mať argumenty na vyvrátenie našich námietok proti skrátenému legislatívnemu konaniu, tak si povedali, že radšej tu nebudú prítomní.

Ja sa zameriam na oblasť zdravotníctva, pretože naozaj tu došlo k prudkému a radikálnemu obratu názorov ministra zdravotníctva, ktorý ešte v auguste tvrdil, že nemôže tak rýchle presunúť kompetencie v oblasti zdravotníctva a bol ochotný, čo aj verejne priznal, presunúť iba kompetencie, ktoré sa týkajú zdravotníckeho školstva. Prešlo doslova pár dní, a keď si prečítate materiály, ktorými sa budeme zaoberať v prvom čítaní, tak zistíte, že skutočne pod štátnou správou a priamo riadené ministerstvom zdravotníctva zostane iba nepatrné množstvo zdravotníckych zariadení.

Minister zdravotníctva navyše urobil jeden krok, ktorý skutočne sa nedá nazvať inak iba nedôstojným správaním sa. Keďže ho premiér donútil, doslova donútil k takémuto presunu kompetencií, tak pán minister si povedal, že nebude pred parlamentom znášať naše výhrady a našu kritiku a jednoducho je na zahraničnej služobnej ceste.

Pýtam sa vás, v takom stave, ako je slovenské zdravotníctvo, je dôležité pre ministra zdravotníctva, aby išiel na služobnú cestu do Kanady? Bol, ale mal ísť do Kanady, nám vo výbore, keďže sme mali mať dnes výbor (reakcie z pléna), mal byť dnes vo výbore a on nemohol prísť do výboru, pretože mal byť v Kanade. Či bol, alebo nebol, keďže pred týždňom ešte tvrdil, že ide, ja si myslím, že je to skutočne nedôstojné konanie ministra.

Celkové zdôvodnenie skráteného legislatívneho konania, pán predkladateľ, zástupca vlády, v štyroch zo šiestich prerokovaných materiálov sa odvolávate a doslova odcitujem: Tieto zákony preto majú byť prerokované v skrátenom konaní, aby sa zabránilo možnému ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd. Ale vy takto, vážení členovi vlády a zástupcovia vlády, vlastne potvrdzujete, že v dnešnom súčasnom stave dochádza k porušovaniu základných ľudských práv a slobôd. Pretože ak nebudú prijaté tieto návrhy zákona v skrátenom konaní, naďalej bude dochádzať k takémuto porušovaniu ľudských práv a slobôd. A ja s vami, čo sa týka sociálnej oblasti a zdravotníctva, plne súhlasím.

Iste, každý z vás má vo svojom priečinku desiatky listov od občanov, ktorí poukazujú na stav, v akom sa nachádza súčasné slovenské zdravotníctvo. Koľkým bola poskytnutá oneskorene zdravotná pomoc. Koľkí nemohli dostať sanitku nato, aby boli odvezení na ošetrenie, pretože pán minister zdravotníctva vydal také nariadenie, že jednoducho sa to umožňuje iba veľmi malej skupine. Viete teraz, že vypukol škandál v banskobystrickej nemocnici. Ale s čím to všetkým súvisí? S nedostatkom finančných prostriedkov pre zdravotníctvo a s chaosom, do ktorého voviedol minister tejto vlády slovenské zdravotníctvo. A týmto ministrom je pán Roman Kováč. Roman Kováč, ktorý ešte v materiáloch, ktoré predkladal v súvislosti s programových vyhlásením vlády, kde sľúbil verejnú diskusiu o dôležitých transformačných krokoch a predovšetkým o presune kompetencií. A ja sa vás pýtam: Bola nejaká takáto diskusia aspoň v rámci vašich koaličných kruhov? Pokiaľ ja mám informácie, žiadna takáto diskusia o presune kompetencií v oblasti zdravotníctva nebola.

Ani náš gestorský výbor za tri roky neprerokoval, lebo nedostal na prerokovanie ani jeden jediný materiál, ktorý sa týka transformácie zdravotníctva v súvislosti s presunom kompetencií. Vy veľmi dobre viete, že aké sú dlhy, obrovské dlhy, mnohomiliardové dlhy v zdravotníckych zariadeniach. Vláda v roku 2000, a ten materiál sme tu prerokúvali aj v parlamente, dala najskôr do gestorského výboru a iba na naše požiadanie, na požiadanie opozičných poslancov, konkrétne poslaneckého klubu HZDS bol potom aj tu v parlamente prerokúvaný materiál. Ako chcete riešiť vtedajšiu, teda vtedy to bola súčasná situácia v zdravotníctve a predovšetkým, ako sa chce vláda vysporiadať s dlhmi?

Vtedy nám bol predložený harmonogram oddlženia zdravotníckych zariadení. Pôvodný termín sľubov oddlženia bol rok 2002. Čiže, kedy sa končí mandát tejto vlády. Ale s veľkým prekvapením sme sa nielen my členovia parlamentu, ale všetci zástupcovia zdravotníckej verejnosti dočítali v tomto vládnom materiáli, že oddlženie sa má realizovať až do roku 2004. Keď si to dáte do súvislosti s materiálmi, s ktorými sa zaoberáme, vy vlastne odovzdáte na obce a vyššie územné celky zdravotnícke zariadenia s mnohomiliardovými dlhmi. Pretože harmonogram oddlžovania mešká. A okrem toho, že nie sú vyriešené staré dlhy, každomesačne vznikajú v zdravotníckych zariadeniach nové mnohomiliónové dlhy.

Takže pán minister, ak si dovoľujete písať v šiestich materiáloch, že ak nebude schválený tento materiál v skrátenom legislatívnom konaní, že budú porušované ľudské práva a slobody, ja sa vás pýtam: A ako je to v súčasnosti? Ako je to doteraz v oblasti zdravotníctva, kde sú každodenne, každú hodinu porušované ľudské práva a slobody, pretože piaty oddiel, ktorý hovorí o ľudských právach, súčasťou neho je aj článok 40, ktorý hovorí o práve na ochranu zdravia. Čo sa týmto vyrieši? Ja som nikdy nebola proti presunu kompetencií. Ale hovorím, že presun kompetencií sa mal realizovať postupne, po konzultáciách s odbornou verejnosťou, ktorá sa venuje tejto problematike, po konzultáciách a vyjadrení sa so zástupcami občanov, ktorí zastrešujú vlastne pacientov a, samozrejme, po odbornej diskusii v garančnom výbore. Pán minister sa takto jednoducho chce zbaviť chaosu, ktorý tu spôsobil. A ja vás upozorňujem, že za tento chaos ste zodpovední všetci. Pretože nič ste doteraz nepodnikli, aby ste takéhoto ministra vyzvali k zodpovednosti za ten stav, ktorý tu spôsobil.

A pán minister, teraz jednoducho vy sám ste tu ostali ako osamelý vojak v poli a minister zdravotníctva sa ani nemieni zúčastňovať na tejto diskusii, aby povedal, nehovorte, že je na vláde, pán poslanec. Prvoradou úlohou ministra je, vy asi neviete, kde sedíte. Vy sedíte v parlamente. A vláda zodpovedá tomuto parlamentu, aj keď vy sa tak nesprávate. Takže ak je takýto dôležitý materiál a ide tu o presun mnohomiliónového majetku a ide tu nielen o zdravie súčasnej generácie, ale aj vašich detí a budúcej generácie, tak pán minister, samozrejme, že si nenájde ani chvíľu času, aby sem prišiel a aby zdôvodnil, ako je to možné, že v priebehu pár dní o tristošesťdesiat stupňov zmenil svoje názory a materiály, ktoré tu predkladal. Takže nie je ospravedlniteľné, že on tu dnes nie je. Skutočne to si môžete takýmto spôsobom ho ospravedlňovať na vašich mítingoch v modrom autobuse. Ale nie občanov, ktorí sa zaujímajú o to, aký bude ich zdravotný stav v budúcnosti a či im bude poskytnutá zdravotná starostlivosť v zmysle ústavy. Takže ja takéto dôvody, ktoré sú tu uvádzané, nepovažujem za adekvátne. A myslím si, že tieto zákony mali byť predložené po sľubovanej odbornej diskusii a diskusií a vyjadrení sa verejnosti, pretože to sa bude týkať všetkých občanov Slovenskej republiky a skutočne nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Áno. Ďakujem, pani poslankyňa. Pán minister Harach sa prihlásil.

Nech sa páči. (Reakcie z pléna.) Pán minister.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ja len jedno vysvetlenie. Pani poslankyňa, ak dovolíte, pán minister Kováč rovnako ako ja bol navrhovaný za člena vládnej delegácie do Kanady. Z pracovných dôvodov sme sa obidvaja ospravedlnili, zhodou okolností sme práve včera mali rokovanie o dostavbe zdravotníckeho zariadenia, ktoré je plánované v oblasti, v oblasti Trnavy pre potreby okrem iného napríklad zabezpečenia zdravotnej starostlivosti v jadrových elektrárňach a tak ďalej. Dnes sme mali mať spoločnú inšpekčnú cestu, dá sa povedať, na túto stavbu, v akom je súčasnom stave a podobne. Len chcem uviesť na pravú mieru, že pán minister zdravotníctva je prítomný v Bratislave.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Faktické poznámky. Môžete, nech sa páči aj na pána ministra, pokiaľ chcete, môžete reagovať v rámci tohto bloku. Nech sa páči, pani poslankyňa. Chce sa ešte niekto prihlásiť do faktických poznámok, pýtam sa. Nie. Sedem pánov poslancov a paní poslankýň sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Jozef Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, ďakujem aj pánovi ministrovi Harachovi za vysvetlenie a vystúpenie. Skutočnosť je však taká, že vláda žiada o skrátené legislatívne konanie, a preto by mala svoj program upraviť tak, aby mohli tí ministri, ktorých sa to týka a kde sú najväčšie problémy, o ktorých vláda vie, aby tu mohli sedieť! A zaujímavé je, že tu sedia vlastne tí ministri, v ktorých rezortoch v podstate tieto problémy nevznikajú. Naše otázky budú smerovať k tomu, kto oddlží, ako tu povedala, a kedy oddlží alebo komu padnú na krk dlhy zdravotníckych a školských zariadení. To je jedna zo základných otázok, na ktorú sa musíme pýtať. Ďalej musím povedať, že je, by som povedal, nesprávne smerovaná kritika na hlavu prvého, predchádzajúceho alebo aj terajšieho ministra vnútra, pretože vláda rozhodla, že toto má pripravovať nejaká komisia pod vedením nejakého pána Nižňanského, pokiaľ si spomínate. Takže myslím si, že kritika v tomto smere na ministrov vnútra nie je celkom správne adresovaná. No a pani poslankyňa Aibeková vo svojom vystúpení citovala zdôvodnenie, ktoré dala vláda pre skrátené legislatívne konanie, že by mohlo dôjsť k porušeniu základných ľudských práv. Nuž vážení kolegovia, ak si to dáme do súvislosti s jasným ultimátom SMK, no tak potom zrejme jediné ľudské právo, ktorého by sa to týkalo, je vlastne možný pád vlády, ale môžem tu povedať za SNS, že nebudeme iniciovať odvolanie vlády, ani keby SMK odišlo z vlády!

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová má slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa poukázala nato, že o predloženom kompetenčnom zákone nebola rezortná diskusia a nebola ani medzirezortná diskusia a ja chcem doplniť a poukázať, že nebola táto forma zákona prerokovaná v Rade pre hospodársku a sociálnu pomoc, čo je zákonná povinnosť, tento variant nebol. Ja som diskutovala, keď pán minister kýva hlavou, prosím, aby nás oboznámil so stanoviskom tripartity, aké sú stanoviská partnerov vlády k tomuto kompetenčnému zákonu. To vás pán minister, vyzývam a myslím si, že mi splníte túto moju prosbu, keď ste tak vehementne kývali, že to bolo. A ďalej chcem upozorniť tak ako pani poslankyňa, že tu je veľký problém, a to je otázka oddlženia tých inštitúcií, ktoré presúvate na samosprávu. Je to nekorektné a keby vedeli samosprávy, čo im vlastne ponúkate a čo im vlastne ako prejav demokracie prezentujete, tak by boli zhrozené, pretože ide hore cena plynu, už tento rok ste napríklad do škôl nezahrnuli v rozpočte februárové zvýšenie ceny plynu a budúci rok bude ešte vyššie a nepočítate v rozpočte s takým nárastom pre samosprávy, aby tieto zvýšené náklady sa pokryli. Takže ešte raz, pán minister, veľmi vás prosím, prečítajte a oboznámte nás so stanoviskom Rady hospodárskej a sociálnej pomoci, ale túto alternatívu.

I. Presperín, podpredseda NR SR : Pán poslanec Drobný.

M. Drobný, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyňu Aibekovú by som doplnil v tom zmysle, že ja som si predstavoval, že presun kompetencií sa bude diať tak ako v rozumnej spoločnosti, že sa presunie probatórne istá časť kompetencií, o ktorej vieme, že vyššie územné celky ju splnia a zabehajú svoju funkciu v nej. Ale nie všetko, ale už vôbec nie sieť zadlžených zdravotníckych zariadení, pretože s tým si tí noví župani neporadia. A teda čo chceme, aby oni neexistovali alebo existovali len formálne? Sú také krajiny, kde existuje samospráva formálne. Takú samosprávu máme kvôli Európskej únii snáď, ale nie kvôli nám. My chceme, aby fungovali. Páni, ako bude fungovať základné zdravotnícke zariadenie, ktoré je zadlžené a teraz prejde z ministra na župana a župan si s tým nebude vedieť rady, ani metodicky to nebude vedieť riadiť. Ako to bude riadiť? Dostaneme sa do situácie keď zistíme, že vyššie územné celky sú nám na príťaž, ako to zistili Nóri, a nebudeme ich chcieť, pretože ich funkcia bude negatívne na nás pôsobiť a budú robiť zmätok. Páni, ja som si myslel, že to bude probatórne určenie istého malého obnosu kompetencií, v tom sa zabehajú a tento zákon za rok vstúpi znovu do novelizačného procesu a režimu a začneme pridávať kompetencie ďalšie, a preto ten režim diskusie tu mal byť zavedený, mali sme hovoriť o každej konkrétnej kompetencii, ktorú presúvame, lebo predstava nášho ministra je taká, že bude len metodicky riadiť a koncepčne riadiť. A koho bude koncepčne riadiť? Tých, čo budú chaoticky fungovať? Páni, tam bude treba základné riadenie, nie koncepčné riadenie. Tam bude základná porada treba, ekonomická, právna a tak ďalej, ale ja si myslím, že tie zadlžené periférne zariadenia, poskytovatelia zdravotníckych služieb, ktorí nemajú peniaze a ešte navyše majú dlhy, tie nebudú pod riadením vyšších územných celkov dobre fungovať. A to je to, prečo sme mali rokovať v normálnom režime, nie v skrátenom legislatívnom režime. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská má slovo.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som potvrdiť slová pani poslankyne Aibekovej a možno dať aj odpoveď na otázku, keď sa pýtala, ako je to v súčasnom zdravotníctve. Ale ešte predtým si trúfnem povedať pánu ministrovi, pán minister, spamätajte sa. Vaša vláda podnietila a vypracovala návrh novej ústavy. Vy nerešpektujete ani tú bývalú, ani terajšiu, lebo aj v jednej, aj v druhej sa hovorí o tom, že parlamentná moc kontroluje ministrov. Čiže je svätou povinnosťou ministrov, aby ste sedeli tu v tomto parlamente. A aby takýto zákon, na ktorý sa štát pripravuje aj z hľadiska nášho vstupu do Európskej únie, aby si ho tu zodpovedali. Aby nám vedel dať odpoveď minister zdravotníctva, napríklad dať odpoveď na otázky pacientov, ktorí nám píšu, a uvediem konkrétny príklad. Hrali sme tu divadlo celá spoločnosť, keď sa zbieralo na žlté narcisy, na prevenciu a na Ligu proti rakovine. Chcete vedieť, aký je súčasný stav? Pacientka, ktorá má diagnostikovanú rakovinu prsníka v Prešove nemôže byť liečená, pretože nemocnica nemá na chemoterapiu. Osobne som si to overovala telefonicky minulý týždeň na onkologickom oddelení. Pacientkam, aby nedošlo k zanedbaniu, radia, aby si išli chemoterapiu kúpiť, počujete, ešte raz, kúpiť chemoterapiu, nie cukríky, ale chemoterapiu do Čiech. Pacientka si ju zakúpi, donesie si ju na Slovensko a potom ju má podanú. Takže o akých ľudských právach hovoríte? Tu treba hovoriť o tejto tragickej situácii v zdravotníctve, nie prevencii, na ktorú sa my tu pozbierame. Pacientky z toho aj tak nemajú úžitok, keď sa zanedbávajú diagnostikované záležitosti len kvôli tomu, že nie je na liečbu. Čiže Slovensko pristúpilo k eutanázii nie na základe zákona, ale na základe fungovania vlády.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pani poslankyňa Aibeková vyjadrila začudovanie, že sa tu nenachádza minister zdravotníctva Kováč a že tak bleskurýchle súhlasil so zmenou a s presunom kompetencií za ministerstvo na územné celky a na obce. Domnievam sa, že práve naopak, pánovi ministrovi Kováčovi sa nesmierne uľavilo, že sa môže zbaviť toho bremena, ktoré si sám naložil na plecia ešte v roku 1993 a 1994 po páde Mečiarovej vlády. Veď pripomeňme si, že za Moravčíkovej vlády prišlo k schváleniu hríbového nárastu zdravotných poisťovní a počet dovozcov a distribútorov liekov sa zvýšil, a teraz dobre počúvajte, na 240. V roku 1994 na Slovensku sa vynorilo 240 distribútorov a dovozcov liekov a medikamentov. V tom istom čase v Nemecku bolo 10 distribútorov a dovozcov. Takže v tom roku sa uvoľnili všetky brzdy a všetky brzdné záklopky za Moravčíkovej vlády nato, aby zdravotníctvo sa vlastne pľundrovalo, nie rozvíjalo, ale plienilo. Aby si napchávali vrecká zdravotné poisťovne, ktoré bezstarostne bankrotujú, ktoré si neplnia svoje zmluvné záväzky, štát a súčasná vláda si neplní záväzky voči týmto zdravotným poisťovniam, aby importéri liekov a distribútori takisto si plnili vrecká a teraz minister zdravotníctva, samozrejme, že vrele s tým súhlasí, aby sa tohto bremena zbavil, tak to presunie na územné celky, nech sa s tým zadusia, nech sa s tým zaoberajú obce a mestá. Tak nech sa s tým zadusia. Nezávidím ani jedinému primátorovi a starostovi bremeno, ktoré na nich spočinie schválením v skrátenom legislatívnom konaní tohto legislatívneho nezmyslu, ktorý tu prerokúvame, lebo ide o nezmysel. Vo svojom vystúpení zdôvodním, z akých dôvodov.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Zdôvodňovať bude pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem. Ja len chcem poďakovať všetkým vystupujúcim, ktorí ma doplnili, ale chcem predovšetkým zareagovať na pána ministra Haracha. Je pekné, pán minister, že sa zastávate straníckeho kolegu a kolegu vo vláde, ale ja som túto informáciu poskytla na základe osobného vystúpenia pána ministra vo výbore, kde povedal, že sa nemôže tento týždeň zúčastniť na rokovaní, pretože je v Kanade. Už vtedy som bola prekvapená, keď sa také závažné veci budú prerokúvať, že on si ide do Kanady. Ja sa pýtam, prečo minister zdravotníctva do Kanady? Keby išiel do Čiech alebo do okolitých krajín, s ktorými sa podpisujú zmluvy na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre občanov Slovenskej republiky, tak by som to pochopila. Pán minister, a je pekné, že rokujete o dostavbe nejakého zdravotníckeho zariadenia, ale prečo sa rovnako intenzívne minister zdravotníctva nezaoberá tými zdravotníckymi zariadeniami, ktoré už viac ako desať rokov nemaľovali, lebo nemajú nato, hoci hygienické normy hovoria presne o tom, kedy sa má maľovať a ako, prečo ho nezaujíma, že nemocnice znovu nemajú peniaze na plyn a znovu im hrozí obstávka, že sú strechy deravé, že nie sú na zdravotnícke zariadenia a na pomôcky, že naozaj sa musia resterilizovať pomôcky, ktoré sa používajú pri operáciách a tak ďalej. Toto ho nezaujíma, takže aj vaša obhajoba ministra v tomto prípade vyzerá veľmi trápne, nehnevajte sa, aj kamarátstvo má svoje hranice. Takže o toto ide, ja si myslím, že minister zdravotníctva sa nie po prvýkrát vyhýba Národnej rade, napríklad počas interpelácií za viac ako rok, čo je minister, tu bol jeden jediný krát, aj to dobehol, odbehol. Takže takýto má asi záujem o slovenské zdravotníctvo.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer. O 12.00 hodine potom prerušíme rokovanie na dve hodiny.

R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, skrátené legislatívne konanie o súčasných šiestich zákonoch, ktoré globálne a spoločne prerokúvame, má taký parameter ako keby spoločenská katastrofa, ktorá sa včera udiala v New Yorku a Washingtone, sa neudiala v Spojených štátoch amerických, ale na Slovensku. Ako keby na Slovensku bol dôvod na výnimočný stav, ako keby tu hrozilo ohrozenie štátu, ľudských, sociálnych, právnych postavení obyvateľov tohto štátu, ako keby všetky tieto udalosti sa odohrávali na Slovensku. Fungovanie celej vládnej koalície a predkladanie návrhov zákonov a všetkých materiálov do Národnej rady Slovenskej republiky za účelom ich prerokúvania sa chronicky predkladá takým spôsobom, ako keby Slovensko bolo v trvalom vojnovom stave alebo na prahu občianskej vojny, keď tretina všetkých legislatívnych dokumentov bola predkladaná a následne schvaľovaná, nie prerokovaná, ale schvaľovaná v skrátenom legislatívnom konaní.

Pani poslankyne, páni poslanci, s takýmto postupom vláda, ale aj poslanci, ktorí s tým súhlasia, nepodporujú základné ľudské práva občanov, ale práve naopak, postupujú proti základným ľudským právam všetkých obyvateľov tohto štátu, a to bez ohľadu nato, koho títo obyvatelia vo voľbách volili, aké názory v súčasnosti zastávajú alebo koho hodlajú voliť v budúcnosti. Z akého dôvodu? Kompetenčný zákon a všetky nadväzujúce zákony sú tak závažné a zasahujú takým závažným spôsobom do chodu celého štátu, že ovplyvnia život každého, absolútne každého obyvateľa v tomto štáte. Súhlasenie s ultimátom voči Strane maďarskej koalície, aby táto séria zákonov bola schválená do 21. septembra, opakujem do 21. septembra, čo je o týždeň, je totálnym nezmyslom. Nezmyslom je, samozrejme, aj ultimátum, pretože ho nikto neberie vážne a Strana maďarskej koalície najmenej. Strana maďarskej koalície z koalície súčasnej vlády nevystúpi, ani keby ste ju ťahali von navijakom a má nato veľmi dobré dôvody. Treba zrátať, ktoré ministerstvá a aké ministerstvá má vo svojich rukách, koľko štátnych tajomníkov na ktorých ministerstvách nimi disponuje, aké má zastúpenie vo vedení Národnej rady, vo vedení vlády, ale aj v zahraničí, v zahraničných službách, diplomatických službách. Šéfom misie v Ženeve je Kálmán Petöc, ktorý referuje o hlavnom postavení občana na území Slovenskej republiky a takto by som mohol pokračovať ďalej. Kľúčovým momentom, že Stranu maďarskej koalície nedostane nikto ani navijakom, sú skutočnosti okolo privatizácie Transpetrolu, Slovnaftu, Slovenských lodeníc a všetkých súvisiacich okolností, ktoré súvisia s naftovým a ropným priemyslom, pretože podľa vašich interných koaličných dohôd toto je ábeles Strany maďarskej koalície. Takže žiadny strach pred rozpadom vládnej koalície, žiadny rozpad nehrozí a celé toto bu-bu-bu je iba demagógiou na ohlúpnutie občanov. Je to emagógia úplne zbytočná, pretože je priehľadná, smiešna, ak dovolíte aj hlúpa. To, čo mi chýba pri týchto šiestich zákonoch, ktoré sú predkladané do Národnej rady a ktoré majú byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní, je základná vec, ktorá ma ako bývalého ministra upútava, je spôsob ich medzirezortného prerokovania. Akým spôsobom jednotlivé rezorty sa k týmto zákonom vyjadrovali, ktoré ich pripomienky boli uplatnené, akým spôsobom sa rešpektovali alebo z akých dôvodov sa zamietli. To je elementárna povinnosť vlády, ktorá takto mala predstupovať pred poslanecký zbor a ktorá má argumentačne zdôvodniť odôvodnenosť predloženia tohto materiálu ako bezrozporovo predkladaného, pretože Národná rada Slovenskej republiky nie je nato, aby riešila zvadu vo vládnej koalícii a hašterenie sa vládnych strán o tom, kto, začo, s kým a ako.

Je iba samozrejmé, že pri tomto prerokúvaní šiestich zákonov, ktoré zasahujú do kompetencie takmer celej vlády, je nie iba morálnou a etickou povinnosťou, ale elementárnou psou povinnosťou každého člena vlády, ktorého sa to týka, sedieť tu v Národnej rade, a nie "rajzovať" po okrese Trnava, ako tu zdôvodňuje minister Harach či neprítomnosť ministra zdravotníctva. Takisto sa môžem spýtať, kde sa nachádzajú ostatní ministri. Do rezortu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií sa zasahuje tak drastickým spôsobom, že to nemá obdobu, aké však stanovisko k tomu má rezortný minister? Súhlasí s tým? Obce, mestá a kraje budú spravovať štátne cesty prvej a druhej triedy z čoho? Akou formou? Starostovia a primátori sa o to budú starať za stavu, že nemajú prostriedky, sily a odborné kapacity ani na údržbu svojich vlastných extravilánových obecných ciest.

Predseda vlády Mikuláš Dzurinda ešte vo februári tohto roku vyhlásil v tejto snemovni, že na druhý deň po schválení novely ústavy vláde predloží zákony o reforme štátnej a verejnej správy. Pred pár dňami vyhlásil a prisľúbil svoju prítomnosť na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní týchto kľúčových zákonov. Už sme si zvykli, že slová predsedu vlády Mikuláša Dzurindu netreba brať vážne. Vystupuje verbálne sugestívne, múdro moduluje hlas, gúľa pritom očami naučenými formami a správnym spôsobom gestikuluje pravou rukou. To, čo povie, to však má hodnovernosť nulovú. Dôkazom toho je, že dobre vedel, že bude na ceste v Kanade, ale nič ho netrápilo v tom, aby prisľúbil svoju účasť aj na rokovaní Národnej rady. V zdôvodňovacej a predkladacej správe ku skrátenému legislatívnemu konaniu sa odôvodňuje naliehavosť takéhoto postupu s ohľadom na rešpektovanie ľudských práv a slobôd občanov za účelom zníženia strát a ekonomických dopadov na občanov tohto štátu.

Má predkladateľ predstavu, o čom vlastne hovorí a píše? Silne o tom pochybujem. V opačnom prípade v súčasnej dobe nemohlo by sa odsúhlasovať a pozitívne pristupovať zo strany vlády, vládnej koalície ku ďalšiemu 20-percentnému zvýšeniu ceny plynu s odôvodnením, a to nezmyselným a totálnym, totálne nezmyselným odôvodnením, že takéto zvýšenie je nevyhnutné preto, aby sa vyrovnala nakupovaná cena plynu s distribučnou cenou voči spotrebiteľom. Veď toto môžete rozprávať niekomu takému, kto sa prisťahoval do tohto štátu včera. Slovenská republika predsa inkasuje obrovské množstvá finančných prostriedkov, a to aj vo forme finančných zdrojov, aj vo forme plynu práve z toho titulu, že Slovensko je tranzitnou krajinou pre štáty západnej Európy. Našimi plynárenskými zariadeniami do západnej Európy prúdi každoročne 85 mld. kubických metrov zemného plynu. Väčšina zemného plynu v západnej Európe sa dostáva do západnej Európy cez Slovensko a Slovensko z toho profituje. Takže nie tieto dôvody sú dôvodmi na zvýšenie ceny plynu, dôvody sú úplne iné. Slovenský plynárenský priemysel jednoducho nepredložil nikdy vyúčtovanie a zúčtovanie svojho hospodárenia. Taká drobnosť, z čoho sa financoval byt pána Kinčeša za 5 miliónov v centre Bratislavy? Akým spôsobom sa postupovalo v trestnoprávnej veci v tejto veci? Podal niekto trestné stíhanie, podnet podal alebo nepodal, ak nie, tak z akého dôvodu, však sa to zaplatí z finančných prostriedkov SPP a tie chýbajúce peniaze nech zaplatia občania zo zvýšených cien plynu?! Pred chvíľočkou sme tu odhlasovali návrh poslankyne Sabolovej o tom, aby ministri boli tu prítomní, ktorých sa týkajú, tieto predkladané zákony, a to aspoň v prvom a druhom čítaní. Nuž nebol to zlý počin, bol to dobrý počin a som rád, že sa prijal. Ale nie je to elementárna povinnosť ministrov ako členov vlády? Sedieť na rokovaní parlamentu, kde sa prerokúvajú zákony, ktoré zásadným spôsobom vstupujú do chodu tohto štátu a do riadenia a chodu všetkých rezortov celej tejto vlády. To musí Národná rada prijať uznesenie a treba o tom hlasovať? Parlament má hlasovať o tom, či ministri si majú plniť svoje zákonné povinnosti? Tak ďaleko táto vládna koalícia dospela?

Spôsob prerokúvania skráteného legislatívneho konania, nech mi je odpustené, ale mi pripomína skôr parametre televízneho kvízu než prácu parlamentu, pretože od poslancov sa vlastne chce iba to, či súhlasia, alebo nesúhlasia, teda koncovka je áno - tri body, nie - nula bodov. Neexistuje, aby z tu prítomných poslancov, aby jediný jeden z vás a nás vedel plný rozsah toho, čo tieto zákony znamenajú z vecnej, odbornej, profesijnej a finančnej stránky a trúfam si povedať, že nemá o tom tušenie nikto ani z členov vlády, pretože nikto z členov vlády sa s tým nezaoberal. Mikuláš Dzurinda tým, že prijal verejný záväzok, že to bude osobne koordinovať, a nie podpredseda vlády Mikloš, ktorý sa s tým hrdil doteraz tri roky, tak vlastne prevzal na seba záväzok, ktorý má parametre z dôb, keď organizoval hviezdicové štafetové behy k výročiu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Takéto termíny je možné schvaľovať a zaväzovať sa, že ku 30. septembru čosi bude schválené v parlamente, tak to mi pripomína záväzky bývalého režimu o zbere cukrovej repy alebo o vyorávaní zemiakov. Takýmto spôsobom vláda nemá nárok vystupovať vo vzťahu k práci poslaneckého zboru parlamentu. Pokiaľ takto koná, tak zosmiešňuje prácu poslaneckého zboru a dokumentuje, že funkcia v parlamente je zbytočná, tento štát by mohol vlastne ušetriť podstatne viac, keby parlament zrušil a keby o všetkých ustanoveniach sa s definitívnou platnosťou rozhodovalo len v koaličnej rade. Rozhodnú štyria a je to vybavené, na čo tu vykurovať a osvetľovať snemovňu Národnej rady?!

Dámy a páni, uvedené zákony, všetkých šesť zákonov veľmi významným spôsobom zasahujú do rezortu ministerstva financií, do ministerstva dopravy, do ministerstva hospodárstva, do ministerstva výstavby a stavebníctva, do rezortu životného prostredia, do rezortu školstva, práce a sociálnych vecí, do rezortu zdravotníctva, a to sa rieši skráteným legislatívnym konaním a nepriamou novelou 24 iných zákonov. Takýto postup je jednoducho protiústavný, a teda aj protiprávny. A pán minister Šimko, nepokúšajte sa mi zdôvodniť, že je to legitímne. Nie je to legitímne! Legitímne je to, čo tu už odznelo viac razy, a to predkladanie noviel jednotlivých zákonov samostatne s celým samostatným legislatívnym procesom a rituálom tak, ako to zákonom v právnom a ústavnom štáte prebiehať má, a nie takýmto spôsobom, že zdrapom papiera sa nám tu predloží novela šiestich zákonov, text nových šiestich zákonov a súčasne novela iných 24 zákonov. Ani jeden z vás nemá preštudované vzájomné väzby, vzťahy medzi týmito zákonmi ich novelizáciami a ich dopady. Takže zásadne nesúhlasím s takýmto spôsobom prerokúvania týchto zákonov formou skráteného legislatívneho konania, a to ešte je pridupľované tým, že toto skrátené legislatívne konanie sa robí bianko naraz pre šesť zákonov. No tak to je teda totálny legislatívny nezmysel. To ste si už mohli potom odsúhlasiť aj to, že týchto šesť zákonov sa schváli naraz aklamáciou, prečo nie? Národná rada sa môže uzniesť aj o tom, že sa schvália pozitívne a že sa schvália naraz a bez pozmeňujúcich návrhov. To je presne taká istá forma. Nakoľko je 12.00 hodín, prerušujem svoje vystúpenie, budem pokračovať o druhej hodine.