B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, pánovi poslancovi Alexandrovi Slafkovskému. Pán spravodajca, nech sa páči.
A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti prečítať spravodajskú správu. V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov som vystúpil pri rokovaní Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa upravia podmienky chovu a držania psov a menia sa zákony č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1024), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Úvodom si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený dňa 18. mája 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého čítania a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa upravia podmienky chovu a držania psov a menia sa zákony č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkov v znení neskorších predpisov (tlač 1024), prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1174 z 13. júna 2001 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 15. januára 2002 a gestorský výbor do 17. januára 2002. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán podpredseda Národnej rady Presperín a pán poslanec Tatár. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán podpredseda, nech sa páči, máte slovo.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, uvedomujem si, že časť zákonov sa musí dostať aj v tomto nevhodnom čase na rokovanie parlamentu. A toto je určite ten najnevhodnejší čas, piatok pred 14.00 hod., kde je jednak nedostatok poslancov, jednak nedostatok záujmu už o prerokovanú ktorúkoľvek problematiku, nielen túto problematiku, ktorá nezaujíma len mňa osobne, ale aj mnohé profesijné skupiny ľudí, tak ako to nakoniec sám navrhovateľ pán poslanec Bajan uviedol už vo svojom úvodnom slove pri predkladaní svojho zákona.
Chcem teda zaujať stanovisko v prvom čítaní ku všeobecným otázkam, ktoré súvisia s týmto zákonom, a pokiaľ sa zákon dostane do druhého čítania, čo nebudem odporúčať, a hovorím to hneď v úvode, predoslať, že v druhom čítaní by som potom navrhoval určité zmeny, príp. doplnky toho v paragrafovom znení. Celkom úprimne poviem, nebol som na úvode rokovania Národnej rady a mal som možno mylnú informáciu, dnes vidím, že určite mylnú, že tento zákon nebude prerokúvaný na tejto schôdzi a bude sa prerokúvať na ďalšej schôdzi. Vzhľadom na to, že tak ako som v osobnom rozhovore s Vladom Bajanom pochopil, tých pripomienok na internetovej stránke bolo skutočne mnoho a je ich potrebné vyhodnotiť.
Ja chcem dať skôr otázku ani nie pre toto plénum, ako pre tých, ktorí nás možno sledujú alebo budú sledovať v nočných hodinách alebo v ranných hodinách, čo chceme týmto zákonom dosiahnuť. Je to odozva na určité problémy a veľmi tragické problémy, ktoré sa udiali v Slovenskej republike, či už na východnom, strednom alebo západnom Slovensku, a to, samozrejme, existuje. Ovšem neexistuje to len v Slovenskej republike a nie všade robia z toho senzáciu, predovšetkým senzáciechtiví novinári, pretože keď by som mal porovnávať, a mám tie podklady, tak prípadov, ktoré sa udiali v Nemecku, je ďaleko viac, aj od ich vlastného nemeckého ovčiaka, teda psa ako od iných psov, a nie sú pertraktované možno mediálne, ako sú u nás.
Ale ak sa vrátim k pôvodnej otázke, čo chceme dosiahnuť. Chceme dosiahnuť v niektorých prípadoch možno likvidáciu chovov jednotlivých plemien psov? Chceme dosiahnuť, aby psy medzi našimi ľuďmi, predovšetkým možno medzi mladými ľuďmi, prestali existovať? Alebo chceme dosiahnuť skutočne nápravu vecí v tomto smere. Ale ak chceme túto otázku poslednú dosiahnuť, tak jednoducho nemôžeme postaviť takúto formu zákona, ktorá rieši len jednu jedinú otázku a len jeden jediný pohľad na psov. Nedá sa to takto urobiť.
Myslím si, že ak sme vychádzali a predkladateľ a navrhovateľ vychádzal z určitých právnych noriem, ktoré boli prijaté v Nemecku, ktoré ešte neboli prijaté, ale boli predložené parlamentu, a o tom nebolo zmienené v Českej republike, lebo v Českej republike verejnosť, mnohé osobnosti a celé profesijné skupiny vystúpili veľmi ostro proti takémuto zákonu, ktorý bol predložený do Parlamentu Českej republiky, v súčasnosti sa prepracovával tento zákon, existuje nové znenie zákona, ktoré ale rieši už aj iné otázky chovu psov, to nie je len zakázať alebo represívne postihnúť niektoré možnosti chovu psov, príp. určiť finančné pokuty alebo finančné náhrady na to, že niekto chová určité plemeno psa. To je otázka predovšetkým v tom, že zhodou okolností tu sedíme súčasne aj bývalí primátori jednotlivých miest Slovenskej republiky, zhodou okolností to môže byť vzorka veľkého, stredného a, povedzme, ak sa Saša neurazí na mňa, ešte trošku menšieho mesta, ale všetci sme mali rovnaké problémy. Mali sme svoje všeobecne záväzné nariadenia. A buďme úprimní, páni: Kto ich rešpektoval? Boli naše mestské polície schopné zabezpečiť dôsledne rešpektovanie našich všeobecne záväzných nariadení? Ani v jednom meste sa to nedialo. Boli sme bezmocní, jednotliví, jednak z hľadiska finančných možností samotnej polície, ale to by bolo ešte to menšie zlo, ale predovšetkým možností nevytvorenia podmienok napr. pre túlavých psov, napr. pre voľné plochy na výcvik psov, na osvetu pre psov, teda pre majiteľov psov. A to všetko sú veci, ktoré jednoducho chýbajú a nechýbajú len v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Liptovskom Mikuláši, ale chýbajú všeobecne v Slovenskej republike. Čiže to je možno prvý pohľad do toho zákona.
Keď chceme riešiť celkove túto problematiku, prosím vás, riešme ju komplexne, nielen z toho pohľadu. Síce Vlado Bajan hneď v úvode predoslal, že stiahne ten najkontroverznejší článok alebo tú časť samotného zákona, a to je zoznam nebezpečných psov, ktorých je tam uvedených v počte, myslím, 7, ale myslím si, že to nie je najpodstatnejšie. Sú názory odborníkov, že keď sa stiahne napr. táto posledná časť, týchto 7 nebezpečných plemien, čomu tento zákon vlastne bude slúžiť. Čomu bude slúžiť? Je názor, že na to, aby mestá, obce mohli vydať všeobecne záväzné nariadenia. Prosím, mohli ich aj doteraz vydať. Hovorím, je otázka, ako sa posudzovali a akým spôsobom je možné dosiahnuť zlepšenie v tomto smere.
Dovoľte mi jedno možno na obidve nohy krívajúce porovnanie o zákaze psov napriek tomu, že bolo tuná povedané, že to bude stiahnuté, zatiaľ je to v materiáli. Pripadá mi to tak, ako keby sme pri nehodách s automobilmi, ktoré dosahujú väčšiu rýchlosť ako 130 km/h na našich diaľnicach, čo je povolená rýchlosť, povedali - tak tieto autá vylúčime teraz z automobilovej dopravy v Slovenskej republike po všetkých cestách, pretože jednoducho môžu dosiahnuť určité nebezpečné prvky a môžu ohroziť obyvateľstvo. Prosím, keby ste ma nechápali tak, že som za to, aby sme chovali alebo pripravovali nebezpečných psov a vôbec zvieratá, ktoré ohrozujú ľudské životy. Mne je strašne ľúto, že došlo k takým tragickým nehodám, k akým došlo. Ale úplne otvorene na obranu všetkých tých, ktorí sú chovateľmi psov, ktorí tu majú niekoľko desiatok rokov tradícií, a naše plemená a chovatelia dosahujú skvelé výsledky aj v rámci Európy, aj v rámci svetových výstav, tak chcem na obhajobu možno ich povedať, že za všetky tieto chyby nie je zodpovedné zviera, ale zodpovedný je človek, ktorý to zviera pripravuje. A to dúfam, všetci, ktorí sme tuná, jednoducho uznáme. A myslím si, že v tomto prípade je to nezvratné.
Myslím si teda, že by sme mali v mestách, možno celkove v príprave tohto zákona troška postáť a dopustiť tú verejnú diskusiu v podstatne väčšej miere, aj keď ona bola na internete, ja som ju pozorne sledoval. Ale koľko tých pripomienok, koľko názorov sa dostane možno v rámci zasadnutia výboru, možno v rámci druhého čítania, bol by som skutočne zvedavý, keď len jeden príklad uvediem. Kedysi sme mali Zväzarm, pokiaľ mám dobrú informáciu, ja netvrdím, že ju mám, ale získal som ju. Len v Bratislave a v jej okolí, povedzme, bolo 40 základných organizácií Zväzarmu vtedy. Ten Zväzarm aj v tejto oblasti mal predsa svoje poslanie. Ten Zväzarm práve v tejto oblasti ako v jednej z mnohých pripravoval aj ľudí, aj tie zvieratá na činnosť, ktorú možno si dnes predstavujeme celkom profesionálnejšie. Ale dnes v Bratislave a v okolí podľa informácie, ktorú mám, sú dve takéto strediská, v Senci a niekde v Bratislave, aj to ešte by mal byť v Bratislave tento priestor zrušený. Takže my vlastne zužujeme celý ten priestor na možnosti, ktoré sú pri výchove jednotlivých plemien a naopak, represívne pripravíme zákon, ktorý by takýmto spôsobom mal vlastne zužovať možnosti samotných chovateľov.
Aj medzi chovateľmi je spústa názorov. Nie je chovateľ ako chovateľ. Predsa chovateľ jeden pripravuje naozaj všetky podmienky, kvalitu svojho chovu tak, aby bola naozaj na úrovni. Iný ju pripravuje vyslovene na biznis. My napr. v poplatkoch alebo v pokutách vôbec nerozlišujeme túto otázku, kto pripravuje na biznis, kto s kým a ako a kedy kryje zviera a podobne a podobne. Prosím, nech to oddelíme v tomto prípade, naozaj serióznych chovateľov od tých, ktorí napr. pripravujú psov pre bojové zápasy. Prečo to nezakážeme už v rámci tohto zákona?
Alebo možno potom je otázka iná a dovolím si ju vysloviť ako možno jednu z posledných, pretože nechcem skutočne dlho hovoriť v tomto prvom čítaní, či to nezakázať alebo, lepšie povedané, v zákonoch, ktoré sú platné, či naozaj uplatňujeme všetko to, čo je potrebné aj v súvislosti s chovom psov, ochranou ľudského života. A myslím si, že v tomto smere sme dosť dlžní. Keby sme toto uplatňovali, tak nepotrebujeme jednoducho tento zákon.
Poviem vám veľmi úprimne, mienka profesionálov, mienka verejnosti, ktorá pracuje na tomto poli, je taká, že tento zákon nie je v Slovenskej republike potrebný. Z toho dôvodu ja chcem na základe aj rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predložiť návrh, aby sa v rokovaní o tomto zákone ďalej nepokračovalo. Všetko, ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána podpredsedu s faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Bajan a pani poslankyňa Keltošová. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
V. Bajan, poslanec: Ja naozaj veľmi krátko, lebo máme málo času, škoda, ale mám pocit, že tu je také tesné nedorozumenie. Ja som povedal, že nie je ambíciou tohto návrhu zákona likvidovať niektoré rasy, ale v každom prípade návrhom tohto návrhu zákona je pokúšať sa nastoliť poriadok v obciach. Preto je tá ambícia dať na obec právomoci usporiadať si tento problém, ktorý doteraz nie je v žiadnom zákone. Aj preto nám ústavné súdy rušia naše všeobecne záväzné nariadenia. Ja mám pocit, že voči tomuto inštitútu nemôže nikto nič mať.
Druhá vec, áno, v Nemecku urobili zákon, zakázali zo zákona štyri plemená, dokonca sú tam pokuty vo výške 100 000 DEM, odobranie zvieraťa a podobne. My sme povedali, dobre tak pre túto chvíľu urobme najprv prvý krok - diskusia plus poriadok cez obce. A potom v prípade, že nedôjde k náprave, lebo tvrdím, že k tej náprave musí nutne dôjsť, by sme sa vrátili k tomuto návrhu. Ale jednoducho ja mám pocit, že táto cesta by mohla byť priechodná.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Keltošová.
O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si myslím, že takto vážnu problematiku, nech sa to zdá akokoľvek momentálne nadnesené, by sme nemali prerokúvať v poloprázdnej snemovni. Pán predsedajúci, ako vidím, tak tu sa už nedelíte na koalíciu stredovú, pravú, ľavú, tuná sa už delíte aj psičkárov, chovateľov, nechovateľov zvierat, dokonca traja najvyšší predstavitelia samosprávy. Súčasný primátor, súčasný starosta Petržalky, bývalý primátor mesta Banská Bystrica, sa neviete medzi sebou dohodnúť. Ja nehovorím, že to má byť predmetom rokovania koaličnej rady, pán podpredseda Presperín, ale v každom prípade si myslím, že takýto vážny problém jednak by sa mal najprv predrokovať vo vašich kruhoch a potom by sa s ním malo prísť do snemovne.
A len jednu malinkú poznámku. Áno, súhlasím s vami, pán poslanec Bajan, že treba zaviesť poriadok, ale aj v tom Nemecku prijali okamžite do 10 dní, nemecký Bundestag prijal ten striktný nemecký zákon, na základe, myslím, dvoch úmrtí ľudí, potom, čo ich dohrýzli bojové psy. A ak chcete urobiť takýto návrh zákona, tak príďte s takýmto návrhom zákona. Ak prichádzate s takýmto obsiahlym a nedokončeným návrhom zákona, dokonca prvé výbory by ho mali prerokúvať 15. januára, ak som dobre počula, budúceho roku, to čo je? Veď tam ide aj novela daňového zákona a toto je čistá formalita. Čo chcete robiť potom ďalšiu novelu daňového zákona po schválení rozpočtu? Je to nedomyslené. Myslím si, že treba toto skončiť. Prepáčte, pán poslanec Tatár, že som vám zobrala slovo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár. Nech sa páči.
P. Tatár, poslanec: Ďakujem za slovo. Dovoľte povedať, že teda nejde ani tak o vec politických strán, ale o to, čo dokážeme vlastne pre verejnosť pripraviť. Myslím, že veľmi podobný zákon neprešiel už v parlamente v Prahe v Českej republike, a preto aj tento zákon má toľko výhrad a navrhovatelia zároveň hneď, ako ho uvádzali, hovorili, že už ho chcú opravovať. A preto podporujem môjho predrečníka, aby sa nepokračovalo v tomto rokovaní o tomto návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku. A chcem povedať aj jednoduché zdôvodnenie prečo. Ten všeobecný zámer, ktorý vyplýva z témy, je, že by to malo byť v prospech obyvateľov, v prospech ľudí. Ale záver, ktorý z tohto zákona znie, je, že on je v podstate iba proti psom, a ten prvý zámer, aby bol v prospech ľudí, nerieši, keď to mám veľmi zjednodušiť. A to je ten dôvod. Myslím si, že je lepšie, keď sa zváži, aby ten prvý zámer, aby to bolo v prospech ľudí, a nie v neprospech psov, aby sa napísal iným spôsobom. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Dobre, takže stanovisko aj navrhovateľ, aj spravodajca môžu k tomu zaujať niekedy budúci týždeň.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem dnešný rokovací deň Národnej rady. Schôdza bude pokračovať budúci týždeň utorok 11. septembra o 13.00 hodine. Ako už pán predseda Národnej rady povedal, grémium bude o 12.30 hodine v utorok a o 13.00 hodine budeme potom pokračovať v rokovaní najprv hlasovaním o tých návrhoch, ktoré sme dnes prerokovali, a potom budú rokovania o skrátených konaniach a o prvých čítaniach zákonov k reforme verejnej správy.
Prajem vám príjemné prežitie víkendu.
(Prerušenie rokovania o 14.00 hodine.)