B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pánu poslancovi Vladimírovi Maňkovi. Pán poslanec, máte slovo.

V. Maňka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu nehnuteľností (tlač 1153) ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako navrhuje predmetný návrh. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi.

Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko tu nemám žiadnu písomnú prihlášku žiadneho poslanca. Pán poslanec Maxon ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, bod pred týmto návrhom vládneho zákona o tzv. trojdani sme rozprávali o SĽUK-u, Lúčnici, a teda o folklóre, no v súvislosti aj s týmto návrhom zákona mi dovoľte skonštatovať, že to, čo sa v daňovej oblasti v rámci legislatívnej diskusie deje, tak to sa nedá nazvať inak ako daňový folklór. A druhá vec je, aké to môže mať, a s najväčšou pravdepodobnosťou aj bude mať, dopady.

Za daňový folklór považujem aj to, že tento vládny návrh zákona vláda prerokovala 20. augusta tohto roku, ale to, čo vlastne vláda prerokovala, tak to už neplatí, lebo skupina stredopravých strán, ako sa nazývajú, dospela k dohode, takže my vlastne máme na stole poslanecký návrh, máme vládny, ale vládny, ktorý už viac-menej neplatí, nehovoriac o tom, že vláda pred 10 dňami schválila vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2002. Tento návrh zákona schválila v čase, keď v legislatívnom konaní bolo 12 legislatívnych návrhov v daňovej oblasti. Vláda zákon o štátnom rozpočte schválila v čase, keď je päť veľmi dôležitých zákonov v súvislosti s reformou verejnej správy, ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvňujú rozpočtové hospodárenie tejto krajiny. Takže ak hovorím, že v tejto oblasti je daňový folklór, tak v tej ďalšej, ktorú som teraz spomenul, je jednoznačne rozpočtový folklór, pretože schváliť rozpočet s toľkými neznámymi, keď už by sme o iných neznámych nehovorili, keď by sme považovali daňové zákony viac-menej za politicky dohodnuté, tak celé zákony súvisiace s reformou verejnej správy, s novelou zákona č. 303/2001 Z. z., so zákonom o obecnom zriadení, sú to všetko veci veľmi otvorené a jednoznačne tento postup je možné kvalifikovať ako nekompetentný a Slovenskej republike aj z hľadiska daňovej, aj z hľadiska rozpočtovej politiky škodiaci.

Pán spravodajca, jedna zásadná pripomienka k tomu, čo ste uviedli ako spoločný spravodajca. Dámy a páni, tento vládny návrh zákona nespĺňa zákonom predpísané ustanovenia. Dovoľte mi uviesť, že podľa § 68 ods. 4, ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, predseda Národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh. Tuná je fakultatívna možnosť predsedu Národnej rady, ale tento odsek pokračuje: "Návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný." Takže, dámy a páni, to je hrubé porušenie zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

Za hrubé porušenie a zavádzanie považujem aj to, že spravodajca bol poverený výborom pre financie, rozpočet a menu uviesť konštatovanie, ktoré sa v žiadnom prípade v súvislosti s týmto návrhom nezakladá na pravde. To je principiálny dôvod na to, aby tento vládny návrh zákona, kým nebude spĺňať všetky podmienky, ustanovené rokovacím poriadkom, nebol postúpený do ďalšieho čítania alebo aby rokovanie o tomto vládnom návrhu zákona bolo pozastavené alebo prerušené.

Dámy a páni, čo je mimoriadne dôležité? To, aby ten príslušný vykonávací predpis bol predložený. No jednoducho preto, že v tom spočíva celé čaro dohody stredopravých strán. No a to čaro dohody pozostáva v tom, že tá dohoda dospela k tomu, že je vlk sýty i ovca celá a občan to bude platiť. Politici sa dohodli a občan to zaplatí. Dohodli ste sa na sadzbe dane a súčasne pani ministerka Schmögnerová skonštatovala, že oceňovacia vyhláška platí už desať rokov a že sa významným spôsobom zmenili už podmienky, s čím čiastočne je možné súhlasiť, druhá vec je, či smerom dolu alebo smerom hore. To znamená, že tí, ktorí rokovali, sa dohodli na sadzbe. A treba skonštatovať, že tá dohoda spočíva v tom, že cena, z ktorej sa budú podľa novej oceňovacej vyhlášky vyrátavať dane, bude jednoznačne vyššia.

No a vo väzbe na odôvodnenie tohto návrhu treba ešte skonštatovať, že je, vážená pani ministerka, pre mňa nepochopiteľné, keď vy sa v súvislosti s týmto návrhom zákona odvolávate na vyhlášku ministerstva spravodlivosti. A vy ako predstaviteľka ústredného orgánu štátnej správy, v tomto prípade ako šéfka rezortu ministerstva financií ste mali upozorniť ministra spravodlivosti, aby príslušnú vyhlášku dal do súladu so zákonným stavom. Veď vy ste vo svojom úvodnom slove jednoducho priznali, že sa tu porušujú zákony. Predsa Národná rada Slovenskej republiky nebude brať vo svojich strategických rozhodnutiach ohľad na vyhlášku ministerstva spravodlivosti, dokonca vyhlášku, ktorá je v rozpore so súčasným právnym poriadkom.

V súvislosti s vládnym návrhom tejto trojdane som aj dosť prekvapený tou úzkostlivosťou vo vzťahu k rozpočtom miest a obcí, tu stojí otázka, konečne rovnako môže vstať ale otázka, prečo práve pri tomto druhu daní.

K tým zlepšeniam, ktoré objektívne táto novela má, tak rovnako treba povedať, že tieto zlepšenia sú zakomponované aj v poslaneckom návrhu novely.

S tým, čo, pani ministerka, ste povedali vo väzbe na povinnosť vypočítavať si daňovú povinnosť daňovníkom. Tá povinnosť platí aj v tomto období. Daňovník si vypočítava daň z prevodu a prechodu nehnuteľností sám. To, čo je uvedené v zákone, ten procesný postup urýchľuje len v tom, že sa tam dáva zákonná lehota 90 dní, čo považujem za veľmi pozitívne riešenie, lebo ja sám mám osobnú skúsenosť, že po predložení svojho daňového vyhlásenia k predmetu dane, o ktorej hovoríme, som potom čakal zhruba dva roky na výmer. Bolo to paradoxné, bol som v tom čase minister financií a chodil som po daňových úradoch Slovenskej republiky a všade sme sa trápili s výberom daní a všade teda konštatovali, že už sa viac nedá vybrať. Bolo to zaujímavé, keď som sa potom v Trenčíne na Daňovom úrade opýtal, prečo Miroslav Maxon nemá vyrubenú daň. Zaujímavé bolo aj to, že potom do mesiaca som ju vyrubenú mal. Tým chcem jednoducho povedať, že tam je pomerne veľká rezerva a nevybavených daňových vecí v tejto oblasti je veľmi veľa. Mne sa nikdy nepodarilo preskúmať, prečo to tak je, lebo personálne posilnenie jedným človekom alebo lepšie hardvérové a softvérové vybavenie tento problém by bez vážnejších finančných nákladov vyriešilo. Skôr sa mi zdalo, že si to daňové úrady v rámci svojej daňovej kvóty držia istým spôsobom ako rezervu, čo považujem teda v tomto období za neefektívne a trošku aj za nezmysel.

Ale, dámy a páni, kľúčové, čo som chcel povedať, je to, že tento návrh nespĺňa zákonom predpísané podmienky zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a kým táto predloha nebude tieto veci spĺňať, tak odporúčam alebo teda predkladám návrh ctenému plénu, aby nesúhlasilo toto plénum s pokračovaním tohto návrhu do druhého čítania. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa prihlásila ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, chcem sa pripojiť k stanovisku pána poslanca Maxona. Skutočne je to tak, dokonca legislatívne pravidlá vlády jasne stanovujú, že aj vo vláde musí byť prerokovaná s návrhom zákona táto vykonávacia norma, a teda ani vláda nemala rokovať o tomto právnom predpise.

Ďalej by som chcela nadviazať na jeho myšlienku, že tu ide o daňový folklór. Vážení, to je skutočne aj legislatívny folklór, lebo je neuveriteľné, aby na riešenie jednej otázky napr. v parlamente v súčasnosti bolo 5 návrhov - vláda, poslanci a krížom-krážom. Predsa parlament nie je koordinačný orgán pre legislatívu. Čo robí podpredseda vlády pre legislatívu? A že toto je možné eliminovať, zodpovedne môžem povedať, pretože túto funkciu som dosť dlho vykonávala. Dneska totiž legislatíva nie je, neplní funkciu, ktorú má, a nerobí to, čo má. Legislatíva je veľmi vážny prostriedok riadenia spoločnosti a chaos v legislatíve znamená chaos v riadení spoločnosti. Toto nie je metóda riadenia, vážení. Tuto sa stáva legislatíva prostriedkom boja, politického boja a, žiaľ, teraz musíme konštatovať, aj prostriedkom predvolebného boja. A takto sa legislatíva robiť nedá. Takže, prosím, rešpektujte aspoň zákon a to, čo povedal pán poslanec Maxon.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, páni ministerka, máte slovo.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Najskôr by som sa vyjadrila k prvej výhrade poslanca Maxona ako si vláda môže dovoľovať schvaľovať štátny rozpočet predtým, ako sú schválené v Národnej rade daňové zákony a zákony súvisiace s reformou verejnej správy. Pán poslanec, viem, že nie ste poslancom prvé volebné obdobie a pravdepodobne ste boli poslancom aj v čase, keď sa daňové zákony, resp. spolu so zákonom o štátnom rozpočte schvaľovalo možno 10, možno 15 legislatívnych noriem spolu. To znamená, že rozpočet bol dávno schválený vládou, prišlo to do Národnej rady a Národná rada nemohla vedieť, ako zákony, ktoré boli súčasťou zákona o štátnom rozpočte, dopadnú. Situácia dnes je diametrálne odlišná, pretože všetky zákony, ktoré budú ovplyvňovať aj konečnú verziu štátneho rozpočtu na budúci rok, budú schválené predtým, ako budeme rozhodovať o štátnom rozpočte v Národnej rade. To znamená, že pokiaľ by došlo k nejakým zmenám týkajúcim sa odhadov daňových príjmov do štátneho rozpočtu, bude dostatok priestoru, času, aby sme do konca vo výboroch o tom mohli diskutovať a aby sa to mohlo počas aj rokovania o štátnom rozpočte zohľadniť. V minulosti takáto prax nebola. Ja myslím, že je len dobre, že sme od tej minulej praxe upustili a dostali sme sa o krok ďalej.

Nad rámec toho ešte by som chcela povedať, že zatiaľ v tejto chvíli sa dostali do druhého čítania vládne návrhy zákonov o daniach, čím by sme mali mať zabezpečené, že to dopadne asi tak, ako sme predpokladali pri záverečnom rokovaní o zákone o štátnom rozpočte a o štátnom rozpočte na rok 2002 vo vláde.

A chcem vám ešte povedať, že zákony, ktoré sa budú dotýkať reformy verejnej správy, nebudú mať dopad na navyšovanie príjmovej časti alebo výdavkovej časti štátneho rozpočtu, pretože pripravuje sa prevod kompetencií spolu s delimitáciou prostriedkov, ktoré sa navyšovať nebudú, budú v takom rozsahu, ako sú určené pre jednotlivé úrovne štátnej správy. A tak ako sa to aj schváli, budú sa po etapách aj delimitovať potom prostriedky, majetok a zároveň aj zamestnanci, ktorí budú prechádzať zo štátnej správy do samosprávnych orgánov. Netreba mať teda žiadne obavy v tomto smere.

Čo sa týka vašich námietok, že nie je možné pokračovať v rokovaní, ja predpokladám, že vám už to pán poslanec Maňka, pán podpredseda výboru vysvetlil, že vyhláška oceňovacia nie je vykonávacou vyhláškou k tomuto zákonu, a preto neplatí ten paragraf, ktorý ste necitovali, ale na ktorý ste sa evidentne odvolávali, že nie je možné rokovať o zákone, pokiaľ nie je známy vykonávací predpis. Takže oceňovacia vyhláška nie je vykonávacím predpisom k zákonu o trhovej dani. Rovnako pokiaľ viete oceňovacia vyhláška sa používa aj na rôzne iné účely, nielen pre tento zákon... (Hlasy z pléna.) No darmo, pán poslanec, buď chcete počuť pravdu, alebo sa držíte svojho presvedčenia... rovnako ako nie je tu žiadny odkaz. Nie je tu ani odkaz na túto vyhlášku. (Neustále hlasy z pléna.) Nech sa páči, vracajte, čo chcete. Rovnako ani vyhláška, ktorú som ja citovala, ministerstva spravodlivosti, je to o notároch, notárskych poplatkoch, nie je vykonávacím predpisom k tomu. Ja sa neupozorňovala na žiadny rozpor so zákonom. Ja som upozorňovala na tú anomáliu, že na jednej strane sa zrušila už predchádzajúcim zákonom o dani z dedičstva, dedičská daň v prvej skupine, ale napriek tomu dedič bude musieť platiť notárske poplatky do rúk, vrecka notára. A to sa mi nezdá ako primerané, ale to je vyhláška iného rezortu, nie je v mojich rukách.

No a na záver by som chcela uviesť, pozrite, iste bola možnosť aj počas obdobia predchádzajúcej vlády urobiť určité zmeny v tomto zákone, ktoré aj sa dotýkali práve tohto drobného zlepšenia, ktoré ste ako drobným zlepšením aj nazvali. Preto skôr by som vám položila otázku, že keď ste museli obiehať daňové úrady, či vás nenapadlo postaviť trošku spôsob vymeriavania tejto dane iným spôsobom. My sme to urobili možno oneskorene, ale predsa sme to urobili. A myslím, že dôvody, prečo ležia tam tieto nevybavené veci týkajúce sa dedičskej dane, ste identifikovali správne, len škoda, že za štyri roky predchádzajúceho volebného obdobia sa veľmi málo podarilo pri odstraňovaní príčin tohto stavu dosiahnuť. My sme sa v tomto smere aspoň o niečo pokúsili a som presvedčená, že daňová správa po ukončení tohto volebného obdobia bude predsa len o veľký krok dopredu, inou daňovou správou ako v období, keď sme ju zdedili. Takže myslím, že to je dobrá správa pre všetkých. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

V. Maňka, poslanec: Ďakujem. Budem veľmi stručný. Pani ministerka sa už vyjadrila ku komplexnosti zákona z formálnoprávnej stránky. Ja som sa dohodol s pánom poslancom Maxonom, lebo skutočne jeho návrh bol tento zákon vrátiť na dopracovanie. A inú možnosť nemá, len podľa rokovacieho poriadku. Čiže keď budem navrhovať hlasovanie, budem navrhovať návrh pána poslanca Maxona, že navrhuje, že podľa § 73 ods. 3 písm. a) Národná rada sa uznesie, že buď a) vráti návrh navrhovateľovi na dopracovanie, tento titul máme v rokovacom poriadku, čiže budem ho navrhovať, samozrejme, iná možnosť nie je. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tatár, máte procedurálny návrh?

P. Tatár, poslanec: Bola zlúčená rozprava, chcem sa vyjadriť ako navrhovateľ.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ale podľa mojich informácií vy ste sa dohodli tak, že až v utorok pred hlasovaním sa vyjadríte k rozprave. Ale ak máte záujem, samozrejme, môžete sa vyjadriť. Pán poslanec dal tiež návrh, o ktorom sme rokovali. Nech sa páči.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, za navrhovateľov poslaneckého návrhu zákona chcem povedať, že, samozrejme, platí to, že to obchádzanie zákona, ktoré rieši poslanecký návrh, rieši aj vládny návrh a naopak, v tom ostatnom sú rozdielne a to tak, že my rušíme progresívnu sadzbu dane, pretože to považujeme za neadekvátne pre transakčnú daň, ktorá, ako opakujem, zdaňuje len tie majetky, ktoré už raz zdanené boli.

Sú rozdielne aj filozofie, pretože aj pri diskusii o tej budúcej vyhláške napriek tomu, že v celom systéme príjmov do štátneho rozpočtu nejde o zásadne čiastky, vládny návrh sa skôr usiluje o čo najväčší výťažok z tejto dane. Takýto prístup my nepovažujeme za najlepší, pretože znova sa bude len obchádzať takto koncipovaný návrh a navyše máme iný prístup k už raz zdanenému majetku.

Keď poviem tie čísla, že ide doteraz o sumu medzi 1 mld. a 2 mld. za všetky tri dane, a keď predpokladáme, že tým, že sa stane paušálnou daňou daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, prestane sa z veľkej časti obchádzať zákon a zvýši sa možno o pol mld., o trištvrte mld., o 1 mld. výber tej dane, tak aj náš návrh, a predpokladám, že predovšetkým náš návrh bez toho, že by to bol návrh závistlivý, ktorý závidí druhým majetok alebo závidí druhým bohatstvo, rovnako zabezpečí odvody do štátnej pokladnice.

Takže to sú poznámky, ktoré môžem povedať po rozprave k týmto návrhom zákonov. Nemyslím si, tak ako to bolo doteraz prijímané, vládne návrhy a poslanecké návrhy okrem toho, že sú rozdielne, že by vládne návrhy boli lepšie. Jednoducho taká bola politická dohoda. Ja len chcem povedať, že v tomto prípade by ste sa mohli správať inak a rozhodovať skôr podľa vecného obsahu týchto zákonov, a nie podľa toho či to navrhujú poslanci alebo to navrhuje vláda. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť aj k tej rozprave k poslaneckému návrhu? Nie. Ďakujem pekne. Tak ako sme sa dohodli, budeme aj o týchto návrhoch hlasovať až v utorok.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskej elektrotechnickej komore, o autorizovaných elektrotechnikoch a autorizovaných elektrotechnických inžinieroch.

Návrh zákona ste dostali ako 996, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1099.

Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ján Langoš. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, pani ministerka, dámy a páni, pred poloprázdnou snemovňou budem veľmi formálne stručný. Dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov uviedol návrh zákona o Slovenskej elektrotechnickej komore, o autorizovaných elektrotechnikoch a autorizovaných elektrotechnických inžinieroch, ktorý máte na laviciach pod tlačou 996.

Slovenská elektrotechnika nemá v súčasnosti reprezentatívny a integrujúci orgán, akým bol od roku 1920 Elektrotechnický zväz česko-slovenský alebo ako sú obdobné zväzy v zahraničí, napr. ZVEI e. V. v Spolkovej republike Nemecko, či technické komory, napr. v Rakúsku, Švajčiarsku a podobne. Konštituovať integrujúce profesijné združenie je akútne potrebné. Zákonnou možnosťou je forma komory. Komora sa má stať reprezentatívnym odborným partnerom orgánom štátnej správy alebo podobným orgánom doma a v zahraničí.

Dámy a páni, oblasť elektrotechniky od projekcie cez výrobu a montáž až po samotné prevádzkovanie a údržbu elektrických zariadení priamo ovplyvňuje bezpečnosť ľudí a spoľahlivosť priemyselných zariadení. V právnom poriadku Slovenskej republiky chýba systém trvalej samosprávnej autonómnej kontroly činností súvisiacich s výkonom elektrotechnického povolania.

Ďalší dôvod na vznik dozerajúcej inštitúcie je zmena platnosti celého súboru slovenských technických noriem, ktoré postupne prestávajú byť záväznými a stávajú sa len normami doporučenými. Toto zneužívajú dnes neseriózne firmy a nedodržaním noriem, a tým aj kvality výrobkov a prác dosahujú síce krátkodobo, ale výhodné postavenie na podnikateľskom trhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ak dovolíte, chcem upozorniť poslancov, aby netelefonovali v rokovacej sále. Druhé upozornenie, samozrejme, je vykázanie. Nech sa páči, môžete pokračovať.

J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne. Dámy a páni, zákonnou úpravou a pravidlami vydanými na jej základe o autorizovaných elektrotechnikoch, autorizovaných elektrotechnických inžinieroch sa umožní zvyšovanie profesionalizácie činností v elektrotechnike a odbúra sa zaťaženosť štátneho aparátu vo vzťahu k činnostiam v elektrotechnike. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, aj za vaše pochopenie.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Lászlóovi Hókovi. Pán poslanec, nech sa páči.

L. Hóka, poslanec: Ďakujem. Vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskej elektrotechnickej komore, o autorizovaných elektrotechnikoch a autorizovaných elektrotechnických inžinieroch ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

Predložený návrh, dostali ste ho ako tlač 996, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 23. apríla 2001, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona a pravidlá vydané na jeho základe o autorizovaných elektrotechnikoch a autorizovaných elektrotechnických inžinieroch umožnia zvyšovanie profesionalizácie činnosti v elektrotechnike a odbúrajú zaťaženosť štátneho aparátu vo vzťahu k činnostiam v elektrotechnike.

Podstatná časť zákona upravuje spôsob získania odbornej spôsobilosti komisionálno-odbornou skúškou a zákonom stanovená je možnosť vydať komorou stanovy, ktorými bude konštituovať stavovský kódex elektrotechnika a vydá sa štatút, ktorým sa upravia organizačné vzťahy medzi elektrotechnikmi. V podstate dá sa povedať, že ide o ďalší... (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, môžete pokračovať, pán poslanec.

L. Hóka, poslanec: Ďakujem. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, vážený pán podpredseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Ďakujem aj pánovi navrhovateľovi, aj pánovi spravodajcovi.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1048, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí pána predsedu Národnej rady pod č. 1148.

Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Jaroslav Volf. Nech sa páči.

J. Volf, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste zostali, zostali aj v tomto pokročilom čase rokovania, uchádzam sa o vašu podporu a, samozrejme, aj podporu celej snemovne pri návrhu zákona, ktorý má pomôcť spotrebným družstvám, tým desiatkam malých predajní Jednoty, najmä na vidieku, získať konečne do vlastníctva pozemky, na ktorých v podstate už desaťročia fungujú za ekonomicky prijateľnú a primeranú cenu.

Prijatím zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu došlo od 1. januára 1994 k zmene inštitútu práva trvalého užívania na nájom. V tejto situácii sa spotrebné družstvá prakticky dostali do pozície nájomcov pozemkov, ktoré mali pred 1. januárom 1994 v trvalom bezplatnom užívaní. Stalo sa tak napriek tomu, že v Českej republike družstvá, ktoré historicky vyšli z rovnakých podmienok ako družstvá v Slovenskej republike, dostali pozemky zo zákona do svojho vlastníctva.

V právnom stave pred rokom 1990, ktorý neumožňoval prevádzať stavebné pozemky na iné osoby ako na štát, takto štát vlastnil aj pozemky, na ktorých sa nachádzali budovy vo vlastníctve družstiev, a nebol braný do úvahy záujem týchto družstiev o odkúpenie predmetných pozemkov do svojho vlastníctva.

Súčasný právny stav síce umožňuje odkúpenie predmetných pozemkov, ale za ceny, ktoré sú násobne iné a, treba povedať, násobne vyššie ako ceny v čase nadobudnutia. Dňa 1. 5. 1999 nadobudol účinnosť zákon č. 72/1999 Z. z., ktorý doplnil a zmenil zákon č. 278/1993 o správe majetku štátu. Zmenil ho v tom zmysle, že pri prednostnej kúpe nehnuteľností v nadväznosti na platné uznesenie § 8 ods. 4 písm. b) sa v zmysle ustanovenia § 18 ods. 5 citovaného zákona považuje za primeranú cenu cena zistená podľa aktuálnych predpisov. Je potrebné povedať, že to vedie v podstate k situácii, keď predajne, spotrebné družstvá majú platiť za pozemky, na ktorých prakticky desiatky rokov už fungujú a ktoré si nemohli za právneho stavu pred rokom 1990 odkúpiť za vtedy aktuálnu cenu, že majú tieto pozemky nadobudnúť v prípade záujmu za ceny, ktoré sú násobne vyššie, a teda pre nich vzniká ekonomický problém.

Bolo by spravodlivé a žiaduce prijať pre družstvá taký právny stav, ktorý by v rámci zákona č. 278/1993 Z. z. aspoň sčasti dosiahol nápravu týchto minulých nedostatkov a umožnil družstvám prednostne kúpiť nehnuteľnosti podľa cenových predpisov platných v čase nadobudnutia pozemkov do trvalého užívania.

Túto zmenu má realizovať aj tento návrh zákona. Jeho prijatie, ktoré si, samozrejme, vyžaduje posunúť návrh zákona do druhého čítania, čo navrhujem a čo budem aj vážených poslancov prosiť, by malo niekoľko priaznivých dôsledkov. Po prvé by sa odstránil, aj keď oneskorene, určitý rest a určitá diskriminácia spotrebných družstiev z minulosti. Po druhé umožnilo by sa, aby aj menej solventné predajne, najmä na vidieku v chudobných okresoch, mohli nadobudnúť do vlastníctva pozemky, na ktorých vlastne už desiatky rokov fungujú za primerané ceny. A, konečne, podporil by sa dnes prakticky jediný domáci konkurent silných a často monopolisticky sa správajúcich zahraničných obchodných reťazcov.

Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o podporu tohto návrhu zákona.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi navrhovateľovi.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pánu poslancovi Vladimírovi Maňkovi. Nech sa páči.

V. Maňka, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (tlač 1048), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predmetný poslanecký návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorou je potrebné sa zaoberať. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Delinga. Nech sa páči, máte slovo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu.

Pán poslanec Delinga, máte slovo.

P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vo všeobecnej rozprave som sa prihlásil k tomuto návrhu z pohľadu toho, že si myslím, že v druhom čítaní, ak ho posunieme, treba pouvažovať zo všeobecného pohľadu aj nad tým, že na dedinách a v obciach sa v podstate predajne spotrebných družstiev vo veľkom množstve už dnes nachádzajú v súkromných rukách. A vo veľkom množstve tieto predajne sa dostali do likvidačného procesu tým, že spotrebné družstvá či už prenajali tieto predajne súkromným podnikateľom, ktorí mali potom iné úmysly s nimi, a dnes, povedzme, sú v reálnom vlastníctve tieto predajne u tých, ktorí zapožičali týmto súkromným osobám finančné zdroje na ich prevádzkovanie a podobne.

Takže by som chcel dať vo všeobecnej rozprave námet pre predkladateľov, či sa zamýšľajú aj nad touto úlohou alebo nad týmto dopadom prevodu pozemkov týchto už zlikvidovaných predajní, ktoré sú, povedzme, v dražobnom systéme, a budú tam pripadať do úvahy postupne noví vlastníci, čiže nebudú to už spotrebné družstvá, nebude to teda družstevný sektor, ale bude to sektor fyzických osôb, či skutočne tento návrh je dôkladne premyslený tak, aby tu nedochádzalo k neoprávnenému zvýhodneniu alebo možno aj k porušovaniu úmyslu, ktorý bol daný ešte v roku 1994. Poznám niekoľko takýchto prípadov, kde predajne už roky sú opustené a nikto ich v podstate dnes neprevádzkuje. Na druhej strane je pravda, že spotrebné družstevníctvo musí ísť dopredu a je jedno z hlavných konkurentov, najmä v obchodných reťazcoch tým veľkým zahraničným či už potravinárskym alebo iným podnikateľským reťazcom, a som aj ja toho názoru, že treba ho podporiť, tak aby mohlo v konkurenčnom postavení obstáť. Takáto je otázka pre navrhovateľa tohto návrhu zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný sa hlási pán poslanec Husár. Nech sa páči.

S. Husár, poslanec: Nakoľko túto problematiku veľmi dôverne poznám, chcel by som pánu kolegovi Delingovi vlastne dať odpoveď na jeho otázku s tým, že aj v návrhu tejto novely sa uvádza, že toto zvýhodnenie sa vzťahuje iba na prípady a pozemky, na ktoré si uplatnili družstvá predkupné právo. Je to skutočne len symbolická časť pozemkov spotrebných družstiev a toto predkupné právo pre akýkoľvek ďalší subjekt je neprevoditeľné. Teda ak niekto medzičasom nadobudol samotnú nehnuteľnosť, budovu od Jednoty, nenadobudol s týmto zároveň aj predkupné právo na pozemok, čiže nehrozí možnosť žiadnych špekulácií, tak ako ich pán poslanec naznačil.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Uzatváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

J. Volf, poslanec: Ďakujem. Aj keď v podstate pán poslanec Husár povedal to gro, chcem upozorniť na to, že vlastne tento pôvodný návrh zákona riešil špecifické situácie, či už vo vzťahu k fyzickým osobám, kde vlastne posunul tieto pozemky priamo do vlastníctva, alebo k právnickým osobám, kde bolo niekoľko kategórií. Išlo tu o telovýchovné jednoty, kde bol presun na obce, alebo išlo o bytové družstvá, kde v podstate došlo k presunu postupne až na družstevníka.

Táto časť, ktorú dnes chceme upraviť, sa týkala spotrebných družstiev, teda špecifickej situácie družstiev, a nie situácie, keď sa toto vlastníctvo dostalo už do iných rúk. To znamená, týka sa vyslovene len spotrebných družstiev.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem aj pánovi navrhovateľovi aj pánovi spravodajcovi. Hlasovať, samozrejme, budeme aj o tomto návrhu v utorok.

Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Národnej rady. To bude dnes už posledný bod programu a zároveň je to v prvom čítaní, ak som sa dobre pozeral a ak som to dobre preštudoval, posledný poslanecký návrh a to je

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa upravia podmienky chovu a držania psov a menia sa zákony č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1024, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1130.

Dávam slovom pánovi poslancovi Bajanovi. Nech sa páči.

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážení dvanásti pozostalí, dovolím si pred vás vystúpiť s jedným návrhom, ktorý, už skôr ako sa objavil v parlamente, vzbudil mimoriadnu pozornosť. Pravdepodobne to bude tou témou, nie, samozrejme, tým zákonom. Pôvodne som myslel, že budem čítať z tých niekoľko stoviek pripomienok, ktoré som dostal k tomu návrhu zákona, ale mám pocit, že nie je to dôležité. Budem mať na to čas pravdepodobne vo výboroch alebo pri druhom a treťom čítaní.

Chcel by som povedať, že veľmi veľa diskusií bolo predovšetkým k nutnosti existencie takého zákona, ale ja mám pocit, že v tomto sme trošku ďalej ako laická verejnosť a vieme prečo, takýto návrh zákona by jednoducho v niektorých bodoch mal byť. Takže dovolím si predstaviť len niekoľko myšlienok z toho môjho návrhu zákona.

Čo vlastne obsahuje tento návrh. Keďže boli v minulých prípadoch alebo v minulých rokoch zrušené nariadenia obcí, ktoré uplatňovali princípy takých inštitúcií pri chove psov, ako sú vodítka a náhubky, považovali sme práve tieto princípy za potrebné zahrnúť do návrhu tohto zákona. Samozrejme, o tom ako má byť tento princíp v zákone zahrnutý, sme ochotní diskutovať ďalej. Považujeme tiež za veľmi potrebné zaviesť jednotnú evidenciu psov a presadzujeme to rovnako ako odborná verejnosť aj spolu s označovaním týchto psov. Zároveň chceme dať obciam právomoci, aby mohli určovať miesta, kde je možný voľný pohyb psov a kde je napr. zakázaný. Navrhujeme tiež povinnosť odstraňovať znečistenie verejných priestranstiev. Samozrejme, chceme zaviesť aj sankcie za porušenie týchto pravidiel.

Bohužiaľ problémom zákona alebo diskusie väčšiny pripomienok sa stalo jeho zúženie na tzv. nebezpečné psy. Sme napádaní, že náš zoznam ôsmich plemien plus pitbull a ich kríženci nevychádza z praxe. Samozrejme, myslím si, že ide aj o uhol pohľadu. Skôr si myslím, že ide o filozofiu, či sú nebezpečnými psami alebo nie. Neberiem kritikom, samozrejme, aj názor opačný. Ja som osobne presvedčený, že by to aj tak malo byť.

Rovnakú filozofiu uplatnili zákonodarcovia v krajinách Európskej únie. V 11 konkrétnych krajinách EÚ platia zákony, ktoré sú veľmi tvrdé a represívne a ktoré nebezpečné plemená jasne definujú. Prijaté zákony zakazujú chov, dovoz, vývoz, predaj či propagáciu určitých plemien. V niektorých krajinách je povinná sterilizácia či kastrácia a niekde dokonca aj platí povinnosť utratenia mláďat. Sú teda uzákonené princípy, s ktorými mi osobne zatiaľ nesúhlasíme. V týchto krajinách sú okrem regulácie uplatňované niektoré požiadavky na majiteľov a chovateľov týchto zvierat. Ide napr. o povinné poistenie, plnoletosť, vodítko, náhubok na verejnosti, bezúhonnosť a oprávnenie vlastniť nebezpečné plemeno. Sme presvedčený, že len represiou sa nedá tento problém riešiť, ale prísnejší režim pre veľmi obmedzenú skupinu vlastníkov týchto psov považujem za potrebný.

Do nášho návrhu sme zapracovali pre majiteľov tzv. nebezpečných psov tieto štyri princípy: plnoletosť, bezúhonnosť, poistenie a nemožnosť vlastniť psa, pokiaľ napr. majiteľ v minulosti psa týral. Samozrejme, tieto podmienky sme doplnili poplatkami, o výške ktorých, samozrejme, sme ochotní diskutovať, pretože mám pocit, že je tu priestor ešte otvorený na diskusiu. Samozrejme, ale odmietam argumenty, že týmito štyrmi princípmi by prišlo k vyhubeniu či k redukcii týchto plemien.

Veľmi nepríjemná úloha, ktorá bola, samozrejme, otvorená v súvislosti s týmto zákonom, je aj skutočnosť, že práve takýmto návrhom som otvoril cestu k diskusii, čo je podľa mňa v tejto dobe veľmi dôležité, ktorá síce bola často emotívna, ale napriek tomu ukázala aj niektoré diskutabilné časti nášho zákona. Považujem preto niekoľkomesačnú diskusiu za užitočnú a som presvedčený, že je nutný širší konsenzus, aby sme sa dohodli na určitých zmenách paragrafového znenia. V každom prípade je to v prvom bode uplatniť rovnaké princípy pre všetkých psov. To znamená, že v tejto chvíli budem aj vo výbore odporúčať vypustiť veľmi kritizovanú prílohu tzv. nebezpečných psov. Po druhé, chceme uplatniť princíp vodítka a náhubku a pohybu psov na verejných priestranstvách, kde je zvýšená koncentrácia ľudí. Z princípu náhubku vyjmeme šteniatka do 5 mesiaca veku a psíky, ktorých fyziologický tvar lebky neumožňuje náhubok. Sme ochotní takisto diskutovať o šírke evidencie, ktoré je spomínaná v paragrafovom znení. A, samozrejme, ja osobne budem trvať na označovaní psov, na dodržiavaní čistoty verejných priestranstiev, na právomociach pre obce vymedziť voľný pohyb psov v lokalitách a zároveň vymedziť aj lokality, kde jednoducho takýto pohyb bude zakázaný. Odporúčam, aby sme zvažovali možnosť úľav pre tých majiteľov, ktorí sa o ne riadne starajú, resp. dbajú na ich výcvik.

A považujem za nutné sprísniť Trestný poriadok a doplniť zákony o priestupky, ktoré umožnia sankcionovať porušenie uvedených princípov. Verím, že tieto princípy a zmeny, o ktorých som v krátkosti hovoril, by mohli presvedčiť váženú snemovňu o podpore tohto návrhu zákona, aby prešiel do druhého čítania s tým, že pevne verím, že to bude naše spoločné dielo. Ďakujem pekne za pozornosť.