Pátek 7. září 2001

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

J. Kalman, poslanec: ... vytvárať podmienky, aby sa rozvíjala národná kultúra, aby sa objavovali a šírili slovenské ľudové tradície a zvyky, aby sa vytvárali umelecké formy od autentického folklóru cez rôzne štylizácie až k tanečnému divadlu, aby sa umelecky pripravovali a verejne predvádzali v spolupráci s ďalšími inštitúciami tanečné, hudobné a spevácke zbory, aby sa vyrábali vynikajúce programy.

Dámy a páni, áno, stretol som sa, pán kolega Langoš, aj s názorom, že takto navrhovaný zákon je návrh proti Lúčnici. Ja som rád, že takisto, ako máme SĽUK, máme aj Lúčnicu. Pán Langoš, nie je to návrh proti Lúčnici a osobne by som si to ani nedovolil, pretože to, čo dokázala Lúčnica, si vážim rovnako ako to, čo dokázal SĽUK. Dokonca k Lúčnici ma viažu aj svoje osobné poznatky, svojho času som tam urobil konkurz pod vedením pána profesora Nosáľa, ktorého si vysoko vážim, takisto ako vynikajúceho choreografa SĽUK-u pána Kubánku, a určitý čas som tam pôsobil. Tak už len z tohto pohľadu by som si nedovolil vystupovať proti Lúčnici, ani proti žiadnemu inému súboru. Dokonca som ochotný podporiť návrh zákona, ktorý by, dajme tomu, pôsobil a usmerňoval činnosť Lúčnice, ktorá, tak ako som povedal, dokázala rovnako kvalitne, rovnako vynikajúco presadzovať a prezentovať tieto zvyky, tradície ako Slovenský ľudový umelecký kolektív.

Vážené dámy a páni, z tohto pohľadu vás prosím, aby sme v záujme histórie, v záujme súčasnosti, ale najmä v záujme budúcnosti tento návrh zákona o zriadení Slovenského ľudového umeleckého kolektívu podporili. Ďakujem vám za pozornosť a pochopenie. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Kalmanovi za uvedenie návrhu.

Teraz prosím pána poslanca Števčeka, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o prerokúvanom návrhu zákona, ako aj o odporúčaní jeho ako spravodajcu. Nech sa páči, pán poslanec Števček.

P. Števček, poslanec: Ďakujem. Veľactená Národná rada, návrh poslanca Národnej rady pána Kalmana na vydanie zákona o Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (tlač 985) predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol rozhodnutím č. 1082 z 23. apríla na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá.

Z hľadiska svojho poverenia konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Ďalej, zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Ďalej, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvody potreby právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti. Ospravedlňujem sa za svoj hlas, nemôžem za to, prosím, prepáčte mi to.

S ohľadom na... Prosím? (Hlasy z pléna.) Nie je to z toho. S prihliadnutím na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, teda odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle toho istého paragrafu a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť predmetný vládny návrh zákona (tlač 985) v druhom čítaní na prerokovanie po prvé Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a po druhé Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom, aby ho určené výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, prerokovali v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady v lehote do 11. októbra 2001 a gestorský výbor do 16. októbra 2001. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Števčekovi. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako prvý sa do rozpravy hlási pán poslanec Bajan, druhý pán poslanec Mikloško. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Bajan.

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, vzhľadom aj na počet, aj čas sa pokúsim len glosovať niektoré veci, ktoré tu zazneli v súvislosti s návrhom pána kolegu Kalmana. Je to trošku zložitá situácia pre mňa, dosť schizofrénna, pretože viacerí vedia, že som tancoval, resp. pôsobil vo folklóre, preto sa mi veľmi ťažko bude vyjadrovať k tomuto zákonu. A je to jeden z dôvodov, prečo tu budem navrhovať podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať, totižto aj to, čo som povedal, asi prioritný aký budem mať vzťah k tomuto návrhu. Myslím si, že treba hľadať formu ako podporovať folkloristiku a folklór ako taký. Všetci vieme alebo tí, čo sa tým zaoberajú, vedia, čo sa deje v SĽUK-u, vedia, čo sa deje aj v ostatnom folklórnom svete na Slovensku takom malom, ale mám pocit, že toto nie je šťastná forma, nie je šťastná forma predovšetkým pre SĽUK. Na druhej strane nebudem hodnotiť tú techniku, ktorá je tu v zákone negatívne vymedzená podľa zložiek, počet pracovníkov a podobne. To sú veci, ktoré sa dajú v druhom čítaní odstrániť, to by nebol až taký problém.

Chcem navrhnúť, aby tento návrh zákona sa dostal aj do výboru pre financie, rozpočet a menu. Myslím si, že keď sa zakladá nová inštitúcia, minimálne by sme mali vedieť, že to bude mať nejaký vzťah k rozpočtu, predpokladám nie vyššiemu ako ročne sa vynakladá na SĽUK v rámci kapitoly ministerstva kultúry, ale minimálne to treba pomenovať, lebo to bude nová inštitúcia.

Prečo hovorím o tom takýmto spôsobom. Samozrejme, aktívne som pôsobil vo folklóre v čase, keď vrcholili umelecké súboje Kubánkovcov a Nosáľovcov. Bolo to na prospech folklórov na Slovensku. Nemyslím si totiž, že SĽUK zanikne alebo bude prosperovať podľa toho, či bude alebo nebude tento zákon. Chápem ho ako dosť vážnu starosť o budúcnosť jednak tohto telesa, jednak folklóru na Slovensku, preto ho vnímam z tejto polohy, nie z pohľadu inštitucionalizácie tohto umeleckého telesa. Pevne verím, že folklór bude naďalej na Slovensku žiť bez toho, či bude SĽUK alebo nebude SĽUK uzákonený.

Faktom je, že je na nás, aby sme pomohli folklóru. Trúfam si povedať, že nielen zo štátneho rozpočtu plynú peniaze do folklóru. Osobne môžem naozaj potvrdiť, že sme aj v obciach a mestách vynakladali niekoľko miliónov ročne, alebo vynakladáme u nás v Petržalke, predovšetkým do detských súborov, máme ich niekoľko desiatok a tam ja vidím tú budúcnosť tohto folklóru, samozrejme, chvalabohu, už pod vedením bývalých tanečníkov či už SĽUK-u alebo Lúčnice, alebo iných súborov. Chvalabohu, je ich dosť, sú v problémoch finančných, ale ja verím, že aj táto mizéria pominie a jednoducho tieto súbory sa udržia, možno nie v tom rozsahu, možno nie v tej bývalej činnosti, ale predovšetkým jednoducho v zachovávaní tradícií. Nebojím sa o to, som presvedčený, že aj posledné festivaly ukázali, že jednoducho predovšetkým mladí ľudia majú radi folklór, sú to desaťtisíce návštevníkov, predovšetkým z generácií našej, a preto som rád, že už sa začína folklór brávať nie ako súčasť ideológie, ale naozaj ako súčasť národnej potreby. A tam by som bol rád, keby sme videli aj tú našu výzvu na podporu folkloristiky na Slovensku. Podotýkam však, obávam sa, že tento návrh zákona môže priniesť viac hriechu medzi folkloristov, ako sa predpokladá. Takže skúsme veľmi uvážlivo narábať s touto inštitucionalizáciou takého kvalitného spolku, ako je Slovenský ľudový umelecký kolektív. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

Reagovať na vystúpenie pána poslanca Bajana chce pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade keď mám reagovať na slová pána poslanca Bajana, tak by som musel osvetliť, prečo vznikajú takéto poslanecké iniciatívy. No jednoducho zo strachu, zo strachu o vývoj kultúry na Slovensku, zo strachu pred tým, čo sa vlastne v súčasnosti deje. V súčasnosti existuje absolútna likvidácia hlavne hudobných inštitúcií. Spomeňte si, čo sa za posledných dva a pol roka stalo: zrušená komorná opera, zrušený SĽUK, neidentifikovateľná Nová scéna, ešte stále ako divadlo, ako štátna inštitúcia, teda ako súkromná inštitúcia so súkromným, štátnym teda chovaním a príspevkom, ktorý je neidentifikovateľne míňaný na neidentifikovateľné inscenácie komerčného charakteru. Uvedomte si, čo sa tuná deje hlavne s hudobnou kultúrou. Preto tieto návrhy zákonov, preto, aby sme jednoducho neprišli o toto dedičstvo otcov, ktoré tuná za niekoľko desiatok rokov istou tradíciou nám tu zostalo. Veď pri tomto vedení kultúry, tak ako je vedená v súčasnosti, čo iného nám ostáva, ako predkladať dielčie zákony na záchranu kultúrnych inštitúcií, ktoré tuná majú a mali bohatú tradíciu a majú hlboký význam pre jednoducho národné povedomie. Čiže v tejto chvíli nebavme sa o možno kvalite alebo nekvalite zákona, či SĽUK alebo Lúčnica, bavme sa o tom, čo jednoducho chcete robiť, keď nechcete ani súčasnú situáciu v kultúre riešiť a jednoducho takýto zámer predkladateľov odmietate už principiálne a hovoríte o hľadaní iných riešení. Pýtam sa aké.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bajan.

V. Bajan, poslanec: Ja sa pokúsim len ešte raz dostať tento môj príspevok do vecnej roviny, pretože kolega Jarjabek spomenul veci, ktoré naozaj priamo nesúvisia, i keď chápem jeho rozpoloženie, čo sa týka scény, resp. divadla, o ktorom hovoril, ale naozaj si myslím, že skôr by som odporúčal ísť cestou návrhu zákona na ochranu národnej kultúry alebo skôr do tejto polohy ako do inštitucionálnej roviny stavať jeden zo súborov. To som chcel povedať a myslím si, že v tejto chvíli by to bolo osožnejšie, ako ísť do takejto inštitucionalizácie. K ostatnému, samozrejme, sa nebudem vyjadrovať, išlo to nad rámec toho návrhu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško, chcete vystúpiť? Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh pána poslanca Kalmana je zaujímavý. Je zaujímavý, samozrejme, tým, že slovenské ľudové tance a slovenský ľudový spev je jednou z proste veľmocí, jednou z naozaj bášt slovenskej kultúry a popri Slovenskom národnom divadle, menovite opere a popri Slovenskej filharmónii, najmä teda Zbore Slovenskej filharmónie je to asi tretia teda bašta, ktorá vo svete, nielen doma, ale aj vo svete vyvoláva obrovský obdiv a uznanie. Je to baštou aj preto, lebo máme možnosť sledovať, akoby slovenský ľudový tanec a slovenský ľudový spev prežíval znova istú renesanciu, pretože toľko umeleckých súborov, koľko môžeme zažívať v týchto dňoch po novembrových, si myslím, nikdy nebolo, teda, samozrejme, z nadšenia a zo sponzorských príspevkov ľudí, ktorým na tomto záleží.

Chcem len podotknúť ale niektoré veci. Po prvé, problémy slovenského SĽUK-u nie sú len problémami ministerstva kultúry. Sú to aj problémy vnútornej diskusie v tejto inštitúcii. To, čo sa tam deje, je niečo podobné, čo sa deje v Novej scéne a čo bolo vlastne istou iniciatívou proste vedenia SĽUK-u, akým spôsobom zdynamizovať, alebo už neviem, aké slovo by som použil, túto inštitúciu. Čiže nebolo to dôsledkom len politiky ministerstva kultúry, ktoré pravdepodobne teda tak ako všetkým rezortom aj SĽUK-u dávalo menej peňazí, ale bolo to aj dôsledkom, veď nakoniec sme to na výbore mali, vnútorných sporov alebo vnútorných iných predstáv koncepcií.

Problém ale ja vidím v niečom inom tohto zákona. Tento zákon by mal tak trochu posunúť práve túto inštitúciu, ktorá zahrnuje túto veľmoc kultúrnu, ľudový spev a ľudový tanec, na úroveň národných inštitúcií, ako je Slovenské národné divadlo, Slovenská národná galéria, Slovenská národná knižnica a tak ďalej, Slovenská filharmónia. Chcem podotknúť, že tieto inštitúcie, ktoré dnes už existujú a ktoré bez diskusie sú naozaj vrcholnými národnými inštitúciami, vznikali postupne a vznikali spontánne a vznikali akosi prirodzene.

A v tomto smere zásah poslaneckého návrhu na vytvorenie takejto inštitúcie aj z ľudového tanca sa mi zdá, že je príliš rýchlym a nie celkom prediskutovaným zásahom do akéhosi systému týchto vrcholných národných inštitúcií. Z tohto dôvodu ja to beriem ako veľmi zaujímavú myšlienku prejsť tú diskusiu, na ktorej by sa mali zúčastniť osobnosti umeleckého života, na ktorej by sa, samozrejme, malo zúčastniť príslušné ministerstvo, ale priznám sa, že hoci som člen výboru pre kultúru, nemám tak vyhranený názor, aby som vedel vstúpiť do tejto diskusie a povedať - tak tuná ideme vytvoriť jednu ďalšiu vrcholnú národnú inštitúciu.

A preto budem pravdepodobne pri tomto zákone troška zdržanlivejší, ale, znova opakujem, vítam tento vstup, vítam túto diskusiu, vítam tento návrh na to, aby sme sa touto veľkou kultúrnou veľmocou nejakým spôsobom vážnejšie zaoberali, samozrejme, aj s dôsledkami, čo to bude znamenať pre také teleso, ako je Lúčnica, a čo to bude príp. potom znamenať v celom tom systéme, tak ako existuje Slovenská národná knižnica, ale zároveň existuje celý systém týchto ľudových umeleckých súborov. Čiže to je systémový krok a neviem, či v tejto chvíli ten návrh je pripravený systémovo vstúpiť do celého tohto komplexu kultúry. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Bajan.

Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec, ja som veľmi pozorne počúvala a to vystúpenie bolo skutočne bolo kultivované, ale kultivované zahranie do autu, aby som to tak presne definovala. A mňa úplne prekvapuje, ako skupina, ktorá prichádzala s heslom "Zachráňme kultúru", túto kultúru likviduje, ktorú máme, slovenskú. Veľmi správne pán poslanec Mikloško spomenul aj Novú scénu, kde taktiež došlo k likvidácii niečoho, čo bolo súčasťou, dlhoročnou súčasťou koloritu Bratislavy, ako rodená Bratislavčanka sa stretávam s ľuďmi a veľmi si ťažkajú, že došlo k tomu kroku. A je mi smutno, že takýto legislatívny návrh, ktorý dáva našej tradícii pokračovanie a existenciu našej ľudovej tradícii, našej ľudovej kultúre, je takto vlažne prijímaný práve tými, ktorí na námestiach presviedčali občanov, že niečo za Mečiarovej vlády ohrozovalo kultúru a treba ju zachrániť. Ja si myslím, že opak je pravdou toho, čo sa námestiach hlásalo, že táto politická garnitúra, táto koalícia je vlastne hrobárom kultúry slovenskej, pretože ani financie, ani podporu a ani prezentáciu nedáva tam, aj kde je priestor, dáva sa zahraničná kultúra.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Húska.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Mikloško hovoril, že nie si je celkom istý, aké zaujať stanovisko, pritom upozornil, že tieto zjavy moderného, kultúrneho prejavu slovenského, ktorý tak výrazne korení vo veľkom rozkošatení hlavne hudobnej kultúry, sa udievali predovšetkým sporadicky a nie celkom naraz. No veď koniec koncov aj tento návrh nie je nejakým systémovým návrhom na celé riešenie, ale predovšetkým pokusom o záchranu telesa, ktoré predstavuje naozaj vrchol hudobnej kultúry a tanečného prejavu. A mali by sme ho každopádne chrániť. A rád by som zdôrazniť, že práve tí nervózni vykrikovači o záchrane kultúry by teraz nemali vystupovať alebo dokonca by nemali obhajovať ten postup, pri ktorom sa obmedzujú prostriedky pre takéto telesá. Takéto telesá pomáhajú nám tú identickú kultúru udržovať. Dokonca dostávame odpoveď od občianstva práve v tom, že sa napriek nedostatku prostriedkov rozvíjajú ľudové kultúrne zariadenia, že vlastne vznikajú záujmové združenia na pestovanie hudobnej a tanečnej kultúry. Ukazujú, že sme ešte v stave urobiť veľmi veľa.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som veľmi nechcel, aby sa tento problém politizoval. Deje sa tak v súčasnosti v kultúrnych inštitúciách viac ako dosť a myslím si, že tento problém treba naozaj riešiť veľmi vecne. Preto keď pán poslanec Mikloško hovoril o systéme národných inštitúcií, tak musím mu povedať, že v súčasnosti práve neexistuje systém národných inštitúcií. On hovoril ako o existujúcom systéme. Neexistuje, preto opäť tento návrh ako istá záchrana.

Ale pozrime sa, aký je stav dnes, prečo táto záchrana. Pozrite sa na rozpočet, ktorý je pre kultúru. Pozrite sa na to, ako sa v tomto parlamente "často" o tej kultúre hovorí. Pozrite sa, ako vyzerá Slovenské národné divadlo z hľadiska rozpočtu, aj činohra, aj opera, Slovenská národná galéria. Môžeme ísť do všetkých druhov umenia. Proste je tu istá záchrana, istý návrh, ako zachrániť čosi, čo tu v tejto chvíli ešte stále existuje. V súčasnosti Slovenský ľudový umelecký kolektív, pozrite sa, čo to je. To je fragment. To je fragment bez zboru, bez orchestra, na základe nejakých externistov bez dramaturgického plánu. Čo to je Slovenský ľudový umelecký kolektív dnes a čo to bolo kedysi. Vďaka Bohu, že existuje Lúčnica, že existuje so svojím zborom, so svojím tancom a že existuje na tej báze, na akej existuje. Pochopiteľne, aj Lúčnicu treba riešiť. Lenže ďaleko najzávažnejší z týchto problémov v súčasnosti je Slovenský ľudový umelecký kolektív, kde stojíme na križovatke, keď si musíme jasne povedať, či ho chceme alebo ho nechceme. Ale ubezpečujem vás, drahí kolegovia, že presne tieto isté problémy nastanú pri tomto systéme ministerstva kultúry a vedenia rezortu kultúry v každej organizácii, ktorá je priamo riadená ministerstvom kultúry, v každej.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kanis.

P. Kanis, poslanec: Vážená Národná rada, myslím si, že si všetci uvedomujeme, že slovenská kultúra sa dostáva do trendu, ktorý je veľmi negatívny, pretože sme svedkami prehlbujúcej sa mizérie slovenskej kultúry a osobitne slovenskej národnej kultúry. Stačí si len pripomenúť problémy okolo Matice slovenskej, problémy politiky voči krajanom, problémy, dajme tomu, Literárneho týždenníka, problémy umeleckých súborov. A tak by sme mohli vymenovávať jednotlivé inštitúcie alebo štruktúry. A preto tento návrh zákona chápem ako iniciatívu hlbšie sa zamyslieť nad stavom a poslaním národnej kultúry. A preto podľa môjho názoru aj keď môžu tu byť isté otázky o tom, či sa dajú tieto problémy riešiť zákonom, obyčajne ak ostanú zákony prázdne alebo nie je pokrytá ich realizácia, tak potom sa spochybňuje aj zákon. Ale vzhľadom na ten stav, ktorý v národnej kultúre je, ktorá sa dostáva akoby pod tlakom rôznych ideologizujúcich integračných názorov do úzadia, čo podľa môjho názoru je tendencia, ktorá je neprijateľná aj pre takú inštitúciu, ako je Národná rada, som presvedčený o tom, že tento návrh zákona je podnetom k širšiemu domýšľaniu týchto problémov, a preto ho budem plne podporovať a získavať aj poslancov za SDĽ na podporu tohto návrhu zákona, aby prešiel do druhého čítania.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bajan.

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som len chcel dve poznámky k tomu, čo tu zaznelo zatiaľ aj smerom k pánovi Mikloškovi. Nešťastím tohto zákona bude diskusia o tom, kto je za tento návrh zákona, je za SĽUK a kto nie je proti SĽUK-u. Ja dúfam, že do tejto polohy sa nedostaneme. Bolo by to veľkým nešťastím pre diskusiu o tak vážnej veci, ako je národná kultúra.

Ja som chcel len povedať a doplniť pána kolegu Mikloška, že rozumiem tomu, že máme v laviciach poslanecký návrh zákona o národnom kultúrnom dedičstve. Tomu by som rozumel, resp. o tom si viem predstaviť, že by sme sa veľmi intenzívne rozprávali. Ale, ešte raz opakujem, obávam sa, že napriek tomu, že by sme inštitucionalizovali SĽUK, to ešte neznamená, že bude mať viac peňazí, resp. že tá činnosť alebo ten problém, ktorý je vnútrosľukársky, sa týmto bude riešiť. Obávam sa, že je to síce pokus pomôcť SĽUK-u, ale obávam sa, že tie problémy sú tam skôr iného charakteru. Takže bol by som rád, keby sme to naozaj nebrali tak, kto je za tento zákon, má rád ľudovú kultúru, kto je proti tomu, nie. Jednoducho ten problém je niekde inde. Škoda možno, že sme o tejto veci nehovorili skôr, ako sa to dostalo na program. Všetko.

B. Bugár, podpredseda NR SR: (Hlasy z pléna.) Pán poslanec, asi som zle počul: Že aj za to môžu Maďari? To nie.

Pán poslanec Mikloško, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

F. Mikloško, poslanec: Zareagujem. Pani kolegyňa Tóthová, máte pravdu, že možno v mojom vystúpení bol trošku náznak hodenia tohto zákona do autu, ale aj z takého dôvodu, že napr. mi chýba k nemu akási diskusia profesionálov. Práve bez takejto diskusie profesionálov si myslím, že by to mohlo byť politické rozhodnutie. A ja by som rád vypočul napr. na takúto diskusiu názov lúčničiarov, ktorí sú takisto vrcholnou slovenskou inštitúciou, teda súborom, ktorý nás reprezentuje vo svete, čo by to znamenalo alebo mohlo znamenať v postavení Lúčnice na Slovensku, keby sme takýto zákon prijali. A preto hovorím, že by teda nejaká diskusia mala byť.

Pánovi Jarjabkovi. Keď hovorí, že tu neexistuje systém vrcholných národných inštitúcií, keď bola veľká diskusia o Slovenskej národnej knižnici v Literárnom týždenníku a niečo podobné si viem predstaviť, že Literárny týždenník by mohol urobiť aj na takúto tému, tak vtedy ľudia kultúry hovorili, že Slovenskou národnou knižnicou sa završuje systém týchto vrcholných národných inštitúcií na Slovensku v samostatnej Slovenskej republike.

A znovu by som chcel podotknúť, že... (Hlasy z pléna.) To hovorili ľudia kultúry, len ty nečítaš, Gusto, Literárny týždenník na rozdiel odo mňa. Ale znovu chcem povedať. Za situáciu v dnešnom SĽUK-u nesie istú zodpovednosť aj vedenie, zodpovednosť v dobrom alebo zlom slova zmysle, to neviem, ale oni rozhodovali o tom, ako ten SĽUK bude vyzerať. A to znamená, že ale toto vedenie bolo riadne menované, tak ako sa menuje riaditeľka galérie, alebo v konkurze prešla, ako sa menuje riaditeľ Slovenskej národnej knižnice, a on potom urobil kroky, ktoré spôsobili aj ten stav, ktorý tu je. Toto vedenie SĽUK-u, to nie len vec politickej nejakej línie tejto vlády.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána navrhovateľa pána poslanca Kalmana, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

J. Kalman, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, ja veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili diskusiou alebo faktickými pripomienkami k tomuto problému. Som rád, že vyvolal takú živú diskusiu, a verím, že ju vyvolá naďalej a že táto diskusia bude prebiehať aj v nastávajúcom období.

Vážené dámy a páni, znova chcem zdôrazniť, nestaviam návrhom tohto zákona SĽUK proti nijakým iným súborom vrátane Lúčnice. Znovu chcem zdôrazniť, že jeho jediným poslaním je zabezpečiť, aby naďalej pôsobilo teleso, ktoré sa v doterajšom vývoji jednoznačne osvedčilo a ktoré rozvíjalo bývalú kultúru, súčasnú kultúru a ktoré dáva garancie jej zachovania pre budúce generácie.

Bol by som veľmi nerád, keby sme, pán kolega Bajan a pán kolega Mikloško, posudzovali všetko to dobré, všetko to dlhoročné, čo sa v SĽUK-u urobilo, podľa súčasných určitých problémov, ktoré ste naznačovali a ktoré v SĽUK-u sú. Riešme teda problémy a práve zákon by mal byť tou cestou, v ktorej by sa problémy súčasné aj v krátkej minulosti mali vyriešiť, teda skutočne povýšiť na tú národnú kultúrnu úroveň, tak ako sú iné kultúrne odvetvia povýšené. Pýtam sa, prečo nie, keď je taká bohatá, široká, rozvetvená a všetci sa k nej hrdo hlásime, prečo nie.

Súhlasím, pán kolega Bajan, a to som očakával, že najviac pripomienok bude, to sa nakoniec ukázalo aj v rámci diskusie, ku ktorej sa vrátim, že v mnohých prípadoch viacerí poukazujú na tie počty. Tie počty sú dané zámerne, ale ony sa môžu v rámci druhého čítania upraviť alebo riešiť iným spôsobom.

Sám mám iný návrh, ktorý vznikol zo širokej diskusie, pán Mikloško, pán Bajan, ktorú vediem už niekoľko mesiacov k tomuto návrhu zákona, alebo k tomuto problému mám aj iné riešenie. Počty sú tam dané preto a preto sú tam taxatívne vymenované, aby skutočne tie jednotlivé zložky na profesionálnej báze fungovali, pretože sa dá spraviť aj taká alternatíva, že pod hlavičkou SĽUK-u sa zoberie tanečná zložka z nejakého iného súboru alebo z nejakej inej záujmovej skupiny, alebo trebárs z konzervatória, takisto hudobná zložka, a môžeme pod hlavičkou SĽUK-u vystupovať nielen v Bratislave či Prešove, Košiciach, ale dokonca aj v zahraničí. Ale podstatou návrhu zákona je skutočne to, aby to bol SĽUK, aby to boli profesionáli, aby to boli kmeňoví tanečníci, kmeňoví speváci, kmeňoví dirigenti, kmeňoví hudobníci. Zmyslom toho je, aby sa aj pre budúce generácie zachovali zvyky na úrovni ja neviem huslí, cimbala a ďalších hudobných nástrojov.

Pán kolega Mikloško a pán kolega Bajan, to, že dnes ešte, chvalabohu, existujú súbory a možnože niekde sa aj rozširujú, je predovšetkým zásluhou, a dovolím si tvrdiť, pretože to poznám, aj preto, že tí, ktorí z tej Lúčnice odchádzajú, a tí, ktorí odchádzajú z toho SĽUK-u, vo väčšine prípadov sa vracajú do svojich rodísk a práve tam zakladajú alebo pokračujú v rozvíjaní ľudových telies, ktoré existujú, a vlastne prvky, ktoré sa naučili, či už tanečné alebo spevácke, alebo hudobné, práve v týchto dvoch vysoko profesionálnych telesách rozvíjajú s mladou a novou generáciou. Aj z tohto pohľadu treba vidieť, že keby takéto teleso v budúcnosti neexistovalo, tých predpokladaných učiteľov, choreografov, dirigentov by bolo ďaleko menej a ďaleko menšia pravdepodobnosť, že by skutoční profesionáli túto tradíciu rozvíjali, či už na Gemeri alebo niekde inde.

Pán kolega Mikloško, ja si nemyslím alebo nezdieľam s vami názor, že je to niečo rýchle, že niečo rýchlo chceme urobiť. Nakoniec, samotný návrh je už asi tri mesiace v parlamente, to znamená, že aj samotné ministerstvo malo povinnosť sa ním zaoberať a mohlo sa do detailu zaoberať. Nakoniec, nič nebránilo ani jednotlivým poslancom, a ja som presvedčený, že mnohí tak postupovali, že si tieto veci overovali, prediskutovali, a, nakoniec, už vonkoncom nie rýchlo. Pán kolega Mikloško, keď vychádzam z toho, že Slovenský ľudový umelecký kolektív už existuje viac ako 50 rokov, to znamená, tá kontinuita, ten vývoj tu je. A skutočne to treba v súvislosti s novými ekonomickými podmienkami a inými podmienkami zabezpečiť, aby tá existencia tu bola. Takže ja to nepovažujem v tomto smere za správne alebo musím oponovať vám, že tu nejde o nejakú rýchlosť, skôr si myslím, že je to už neskoro. Skôr si myslím, že keby takýto zákon existoval možno v deväťdesiatych rokoch, možno ešte začiatkom deväťdesiatych rokov, že by možno tie problémy, na ktoré ste aj vy správne poukazovali, ony sú, možno v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve neboli.

A ešte jednu poznámku. Nielen zachrániť to, čo existuje, to, čo doposiaľ sa vytvorilo, zachovalo, ale predovšetkým rozvíjať, aj to je poslanie Slovenského ľudového umeleckého kolektívu v navrhovanej podobe, a rozvíjať ho vo všetkých sférach spoločnosti, vo všetkých tých sférach, ktoré do tej škály tanca, hudby, spevu patria. Takže toto je ten zámer.

Ja ešte raz ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrili, ktorí sa zaoberali, zaujímajú o túto skutočnosť, o túto nádhernú tradíciu, o túto nádhernú časť kultúry Slovenska. Ja verím, že návrh zákona posunieme do druhého čítania. Verím, že svojou aktivitou a svojimi bohatými skúsenosťami, pretože je tu viacej tých, ktorí ste pôsobili v rôznych folklórnych skupinách a máte kontakty na rôzne folklórne skupiny, ho ešte môžeme upraviť, vylepšiť. Vôbec sa nebránim, že tento zákon nemôže byť akýmkoľvek spôsobom upravený. Nejde o mňa, ide o Slovenský ľudový umelecký kolektív, ide o budúcnosť folklóru. A v tomto smere vás chcem poprosiť o pochopenie a podporu tohto návrhu zákona. Ešte raz vám ďakujem, dámy a páni.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie. Ďakujem. Takže ďakujem aj pánovi poslancovi Kalmanovi aj pánovi spravodajcovi. Hlasovať budeme, tak ako sme sa dohodli, v utorok.

Teraz sa vrátime k ďalšiemu bodu a to je

vládny návrh zákona o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu nehnuteľností.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1153, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1266.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová. Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení poslanci, ktorí ste ešte vydržali, dovoľte, aby som vám z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla vládny návrh zákona o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu nehnuteľností.

K tomuto návrhu musím aj predostrieť krátku históriu, ako sa dostal do tejto konečnej podoby, v akej sa dnes predkladá. Zákon o dani z dedičstva, dani z darovania a prevodu a prechodu nehnuteľností pripravovalo ministerstvo financií na základe legislatívneho plánu ministerstva, legislatívneho plánu vlády Slovenskej republiky. Zároveň ho pripravovalo aj na základe dokumentu, ktorý rámcuje daňovú politiku vlády Slovenskej republiky pod názvom "Reforma daní", o ktorom sme už dnes viackrát aj hovorili. V takejto podobe sa predložil aj na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

Na rokovaní vlády Slovenskej republiky došlo pozmeňujúcimi návrhmi člena vlády k niektorým zásadným zmenám návrhu tohto zákona. Dovoľte, aby som uviedla v čom. Po prvé, ministerstvo financií navrhovalo znovu zaviesť daň z dedičstva aj pre prvú skupinu daňovníkov s tým, že výnos z tejto dane by bol býval príjmom rozpočtov obcí. Bola to novinka a tak trošku predbiehala finančnú decentralizáciu, ktorá je a bola schválená vládou ako súčasť reformy verejnej správy. Chceli sme tým zainteresovať obce ako budúceho príjemcu výnosu tejto dane, aby dozerali, aby sa táto daň riadne aj platila. Zároveň bola nastavená takým spôsobom, že bola nezdaniteľná časť výrazne zvýšená, kde ministerstvo financií pôvodne navrhovalo 2 mil., ale na základe aj určitých rokovaní, ktoré predchádzali na RHSD a tak ďalej, boli sme pripravení aj na kompromis: 3 mil. na jedného daňovníka. Znamenalo by to, že dedič, ktorý by dedil rodinný dom, byt, bytovú jednotku, by v zásade neplatil žiadnu daň. V prípade, ak by išlo, povedzme, o rodinu, ktorá by bola pozostávala z troch dedičov, keďže v Slovenskej republike väčšinou dom, v ktorom žijú ľudia na vidieku, určite nedosahuje hodnotu vyššiu ako 6 mil. alebo 9 mil. korún, možno povedať, že 90 % dedičov by túto daň neplatilo vôbec.

Naopak, keďže daň z dedičstva sa platí skutočne vo všetkých štátoch s výnimkou v tejto chvíli Českej republiky a Slovenskej republiky, pretože sa schválil poslanecký návrh zákona, chceli sme sa vrátiť k tomu, čo je bežné aj v iných štátoch. Dôvod bol jednoducho v tom, že i keď toto nemožno hodnotiť ako čistú daň z majetku, predsa len s majetkom, jeho transferom veľmi úzko súvisí a daňové príjmy z majetku v štruktúre daňových príjmov Slovenskej republiky predstavujú v priemere asi desaťnásobok menej, ako je to v štruktúre daňových príjmov v členských štátoch OECD. Osobitne príjmy z dane z majetku predstavujú pomerne veľmi významný daňový príjem do rozpočtov, či napr. krajinských vlád alebo štátov, pokiaľ ide o federáciu, alebo dokonca do rozpočtov ešte na nižšej úrovni.

Preto sme navrhli, aby sa obnovila daň z dedičstva v prvej skupine daňovníkov. Nechcem teraz hovoriť v rovine politickej, prirodzene, bude príležitosť, aby sme aj v takejto rovine hovorili. Stal sa totiž jeden vážny paradox, paradox v tom, že poslanecká snemovňa zrušila daň z dedičstva v prvej skupine daňovníkov, ale ponecháva alebo platí vyhláška ministerstva spravodlivosti z 28. januára 1993. A stal sa paradox, že síce dediči v prvej skupine nebudú platiť ani korunu dane, či už do rozpočtu mesta, obce alebo štátu, ale do vrecka advokáta zaplatia pomerne značný obnos, ktorý sa môže pohybovať v závislosti od výšky dedeného majetku vo výške 20 tisíc až 40 tisíc korún.

Chcela by som položiť otázku autorom zákona o dani z dedičstva, ktorým sa zrušila daň z dedičstva prvej skupiny daňovníkov, či je súkromné vrecko advokáta horším ako vrecko rozpočtu obce alebo rozpočtu štátu. Zmena, ktorá nastala v tomto prípade vo vláde, znamená, že sa vlastne potvrdila predposledná novela zákona o dani z dedičstva, kde sa zrušila daň z dedičstva v prvej skupine daňovníkov. Nepokladám to za správne, v tejto chvíli však je to vo vládnom návrhu zákona.

Vládny návrh zákona, ktorý pripravilo ministerstvo financií, zavádza aj niektoré zlepšenia, ktoré sú, myslím, veľmi dôležité, pretože zjednodušujú celú administráciu okolo dane z dedičstva v ďalšej, druhej a tretej skupine, rovnako pri dani z darovania, a to tým, že po odpočítaní nezdaniteľných súm daňovník bude povinný si pripraviť daňové priznanie sám, bude povinný ho urobiť do 90 dní od vzniku daňovej povinnosti a podať ho na príslušnom daňovom úrade. Každý, kto máte určité takéto skúsenosti, viete, že robilo sa to iným spôsobom, že častokrát vymeranie tejto dane trvalo možno niekedy rok, dva aj dlhšie a pre daňovníka to určite nebolo vhodné riešenie. Takýmto spôsobom je to možné vyriešiť podľa zákona do 90 dní. Toto ustanovenie tam, samozrejme, zostalo.

Zaviedli sme aj zdaňovanie prevodov podielov medzi spoločnosťami, čo je bežné v štátoch Európskej únie kam aj smerujeme, ale nebolo zatiaľ v našej daňovej legislatíve zavedené. A častokrát sa práve obchádzalo platenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností rôznymi takýmito prevodnými operáciami majetku do iných spoločností, kde nedochádzalo potom k zdaňovaniu.

V druhej časti zákona sa rieši daň z prevodu a prechodu nehnuteľností. Aj tu došlo k závažným zmenám oproti návrhu ministerstva financií. A dovoľte preto, aby som vás o nich informovala. V Slovenskej republike doteraz platná legislatíva hovorí o progresívnej dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. Častokrát sa kritizovalo, že táto daň je značne vysoká, a je pravda, že pri novelizácii zákona o konkurze a vyrovnaní nadväzujúc na to sme upravili základ tejto dane takým spôsobom, že sa neurčuje na základe súdnoznaleckého odhadu, ale na základe kúpnej ceny. To výrazne zlacnilo tieto prevody, prechody tým, že daň výrazne išla nadol.

Kritika tu naďalej zostávala a poukazovalo sa na Českú republiku, kde sa zaviedla lineárna sadzba tejto dane. A často, vám musím povedať, veľmi nepresne sa hovorilo, že pre Českú republiku to znamenalo výrazné zvýšenie príjmov do rozpočtu, napriek tomu, že došlo k zníženiu sadzby dane a k prechodu na lineárne zdaňovanie. Ale autori pritom, resp. tí, ktorí týmto argumentovali, neuviedli, že po prvé, nedošlo k výraznému zvýšeniu príjmov, pretože asi rozsah okolo niečo cez 1 mld. medziročného navýšenia nemožno pokladať za nejaké výrazne zvýšenie pri celkovom výbere tejto dane v Českej republike, ktoré je násobne vyššie ako u nás, a po druhé, došlo k tomu nie preto, že poklesla sadzba dane, ale preto, že sa výrazne zvýšil základ na určovanie tejto dane, a to tým, že sa novelizovala oceňovacia vyhláška v Českej republike.

V Slovenskej republike zostala stará vyhláška od začiatku deväťdesiatych rokov. Preto sme súhlasili s tým, aby došlo k zníženiu sadzieb dane a dokonca aj aby sa prešlo na takmer lineárne stanovenie tejto sadzby, ale nie tak výrazné, ako to napokon máte predložené vo vládnom návrhu zákona.

Vzhľadom na to, že vládny návrh zákona predpokladá, že dôjde k zavedeniu lineárnej sadzby dane a na jednej jedinej úrovni 5 %, dochádza k znevýhodneniu tých skupín, ktoré platili túto daň na základe progresivity a boli na tej najnižšej úrovni. Je to vládny návrh, a preto ho máte aj predložený.

Vzhľadom na to, že došlo oproti tomu, ako bol pripravený návrh ministerstva financií, ako je vládny návrh dnes vám predkladaný, k výrazným zmenám v tomto zákone, spočítali sme dopady na rozpočet v čase, keď už vlastne rozpočet bol hotový a vláda ho schvaľovala. Dopady tohto zákona, takto zmeneného zákona v budúcom roku odhadujeme na úrovni asi 538 mil. korún.

Vzhľadom na to, že nechceme, aby sa tým narušila príjmová časť zákona o štátnom rozpočte, bola dohoda na vláde, že sa upraví oceňovacia vyhláška tak, aby výpadky, ktoré z pozmeňujúcich návrhov vo vláde potom prešli a dostali sa do vládneho návrhu, sa eliminovali. Znamená to, že v krátkom čase nás bude čakať aj novelizácia oceňovacej vyhlášky, z ktorej sa bude stanovovať potom zdaniteľná povinnosť pre daňovníkov. Vážení poslanci, to bolo asi všetko, čo som vám chcela v tejto chvíli uviesť k návrhu vládneho zákona o trojdani. Ďakujem za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP