P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili.

P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: ... zákona o sociálnej pomoci neboli schopní zabezpečiť uplatnenie tohto zákona v roku 1998.

Chcel by som zároveň povedať, že pokiaľ viem, posudkové tímy, ktoré fungujú podľa zákona o sociálnej pomoci, sú na základe vášho predloženého návrhu zákona a tie fungujú tak, ja neviem, práveže obrátene. Dovolím si povedať, že obrátene. Myslím si, že posudkové tímy tým, že sme ich vytvorili, vytvárajú ďaleko objektívnejšie posudzovanie, ako to bolo predtým.

Pokiaľ sa týka toho, ako funguje tripartizmus, by som chcel jasne formulovať, že dokonca tento návrh zákona bol prerokovaný v Správnej rade Sociálnej poisťovne, na ktorú sme zavolali dokonca aj zástupcov Jednoty dôchodcov Slovenska. Pán poslanec , keby ste chodili na výbory Národnej rady, ktorého ste členmi, kde o týchto veciach diskutujem, by ste tieto informácie mali a nemuseli by ste to rozprávať, samozrejme, na plenárnom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcel by som teda konštatovať, že dokonca Sociálna poisťovňa spolu s ministerstvom predložila do vlády materiál o tom, akým spôsobom je zabezpečený 5-percentný rast dôchodkov. To znamená to, čo ste tu tvrdili o tom, že to tak nie je, chcel by som povedať, že to bolo práve prerokované v Správnej rade Sociálnej poisťovne. A Správna rada Sociálnej poisťovne potvrdila takýto stav v Sociálnej poisťovni.

Na záver by som chcel teda povedať niekoľko vecí, pretože, samozrejme, pán Tkáč sa tu odvolával na Medzinárodnú asociáciu sociálneho zabezpečenia. A vie veľmi dobre, že jedno z rozhodujúcich kritérií pre otázku dôchodkov je kritérium priemerného dôchodku k priemernej mzde a že práve v roku 1997, pán poslanec Tkáč, za vašej vlády to bol najnižší pomer, najnižší pomer bol 44,7 % za celých 10 rokov. Potom ďalší rok sa to zvýšilo na 44,9 % a tohto roku je tento pomer 48 %. To znamená, o 4 % sme zlepšili stav oproti tomu, čo ste mali v rokoch 1997 a 1998. Takže chcel by som zároveň povedať, že keď v roku 1997 ste totiž dali len 7,6 % výdavkov na dôchodkové zabezpečenie z hrubého domáceho produktu, tak tohto roku je to 7,9 % do dôchodkov. To znamená, keď ste boli v takej úspešnej hospodárskej situácii, mali ste zvýšiť dôchodky ďaleko viacej, to znamená, že všetky tieto dopady na dôchodcov od roku 1997 by boli bývali ďaleko nižšie.

Takže chcel by som ešte na záver vyjadriť sa k návrhu pána spravodajcu z výboru pre sociálne veci a bývanie s tým, že tých 7 % bude predstavovať vlastne navýšenie oproti vládnemu návrhu zákona v roku 2001 o 364 304 korún a v roku 2002 o 1,400 570 mld. korún. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, ešte sa opýtam pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán spoločný spravodajca sa vyjadriť k rozprave nechce.

Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Budeme hlasovať o prerokúvanom návrhu zákona. Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal teraz jednotlivé návrhy na hlasovanie, najskôr návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, tak ako ju uviedol na úvod prerokúvania tohto bodu programu. Nech sa páči, pán poslanec.

Š. Rusnák, poslanec: Áno. Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, navrhujem, aby sme hlasovali o čl. I, čl. II a čl. III, kde boli podané pozmeňujúce návrhy vyplývajúce zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť, tak ako je to v návrhu spoločnej správy.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, počuli ste stanovisko gestorského výboru. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

(Hlasovanie.) Prítomných je 104 poslancov, za návrh 70, proti 2, zdržalo sa 31, nehlasoval 1.

Návrh sme schválili.

Š. Rusnák, poslanec: Áno. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o 2. návrhu, týkajúcom sa čl. IV. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) Prítomných je 106, za návrh 75, proti 2, zdržalo sa 28, nehlasoval 1.

Uvedený bod zo spoločnej správy sme schválili.

Ďalšie hlasovanie, pán poslanec.

Š. Rusnák, poslanec: To boli všetky pozmeňujúce návrhy, teraz prosím o hlasovanie o návrhu ako celku.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ešte musíme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré... (Hlasy z pléna.) Pardon. Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, upokojte sa.

Pán spoločný spravodajca, máte odporúčanie?

Š. Rusnák, poslanec: Áno, mám odporúčanie.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím pána poslanca Rusnáka, aby uvádzal návrhy, ktoré boli prednesené v rozprave.

Š. Rusnák, poslanec: Áno. V rozprave bol prednesený 1 pozmeňujúci návrh. Predniesol ho pán poslanec Jozef Kalman. Máte ho k dispozícii všetci písomne predložený. Prosím, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 105, za návrh 31, proti 13, zdržalo sa 45, nehlasovalo 16.

Návrh sme neschválili.

(Hlasy z pléna.) Prosím, páni poslanci, aby ste sa zdržali poznámok.

Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Prerokúvame zákon v skrátenom legislatívnom konaní, kde sa obmedzenia nepoužijú podľa zákona o rokovacom poriadku.

Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona.

Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona v treťom čítaní. Prosím? Legislatívnotechnické jazykové zmeny, pán poslanec Tkáč, chcete predniesť?

Pán poslanec Tkáč. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

V. Tkáč, poslanec: Vážení prítomní, ja by som chcel v treťom čítaní vystúpiť k tým otázkam, ktoré som už spomínal, na ktoré pán minister vo svojom trošku vulgárnom reagovaní opomenul reagovať. Spomenul, že mi klesá pozícia v HZDS. Na rozdiel od SDĽ stúpajú percentá HZDS ako celku a to ma teší bez ohľadu na moju pozíciu. A žiadam teda verejne ministra, aby vystúpil v treťom čítaní ku všetkým výhradám, ktoré sme dostali v texte legislatívneho odboru Národnej rady, lebo tam sú legislatívnotechnické výhrady, a žiadam ho, aby v zmysle rokovacieho poriadku reagoval na to, čo som povedal. To je otázka skráteného legislatívneho konania, po prvé. Po druhé, je to otázka týkajúca sa včasnosti a nevčasnosti predloženia rozporu so zákonom o zvyšovaní dôchodkov, sú to ďalšie legislatívne a legislatívnotechnické otázky, ktoré legislatívny odbor Národnej rady predložil. Žiadam ho, aby verejne vystúpil, a aby jednu výhradu po druhej legislatívneho odboru k legislatívnym otázkam tu vysvetlil.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh na záverečné uznesenie. (Reakcia z pléna.) Nevykrikujte, pán poslanec.

Nech sa páči, máte faktickú poznámku.

J. Kalman, poslanec: K tomu, čo hovoril pán kolega Tkáč aj s odvolaním na komentár, resp. zaujatie stanoviska pána ministra, chcem zdôrazniť, že my sme navrhovali úpravu dôchodkov, pán minister, podľa čl. I, teda len tie, ktoré sú v roku 2001. To, čo ste hovorili vy, to sa týka roku 2002. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Rusnák.

Š. Rusnák, poslanec: Áno. Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako celku.

(Hlasovanie.) Prítomných je 99 poslancov, za návrh 78, proti 10, zdržalo sa 10, nehlasoval 1.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi.

Pristúpime k ďalšiemu návrhu, ktorým je

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Návrh ste dostali ako tlač 1099, súčasťou ktorého je aj návrh rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení tohto návrhu zákona na prerokovanie výborom.

Pán poslanec Galbavý, nech sa páči, máte slovo. (Hlasy v sále.) Pani poslankyňa, skončili sme. Nech sa páči, pán poslanec Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni poslanci, viem, je piatok, posledný deň rokovania v tomto týždni a nehovoriac o tom, že 51. schôdza Národnej rady má 129 bodov. Tým som chcel jemne naznačiť, že čas je naším najväčším nepriateľom. Preto moje vystúpenie k novele zákona, ktorým sa mení zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, bude stručnejšie, ako som pôvodne plánoval, čo vôbec ale neoslabuje argumenty, ktoré ma doviedli až sem.

Podstata predkladanej novely tkvie vo vypustení § 102 a § 103 Trestného zákona na základe silných argumentov, o ktorých budem hovoriť. § 102 Trestného zákona hovorí: "Kto verejne hanobí republiku, Národnú radu Slovenskej republiky, vládu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky, potresce sa odňatím slobody až na dva roky." A § 103 Trestného zákona hovorí... (Ruch v sále.) Keby som bol ako pán poslanec Fico, prestal by som ho uvádzať, ale ja chápem vašu unavenosť a zvýšenie dôchodkov možno zapríčinilo to, že momentálne nepočúvate tak dôležitú tému pre nás, pre parlament a pre slovenskú krajinu, ale nevadí, ja budem pokračovať ďalej. A § 103 Trestného zákona hovorí: "Kto verejne hanobí prezidenta republiky pre výkon jeho právomocí alebo vôbec pre jeho činnosť v politickom živote, potresce sa odňatím až na dva roky." Tieto paragrafy 102 a 103 som prečítal v plnom znení úmyselne, pretože idem napádať ich formuláciu a považujem dikciu týchto zákonov za nejasnú.

Skutková podstata trestného činu sa tu ocitá v pochybnostiach. Nie je jasné, kde je koniec kritiky a začiatok hanobenia ústavných inštitúcií, pretože nie je vôbec určená väzba skutkového deja ani na poslanie alebo funkciu, činnosť alebo aspoň právomoc a jej výkon jednotlivými inštitúciami. Tým nie je upresnené, čo je na týchto inštitúciách hodné zvláštnej trestnoprávnej ochrany. V týchto súvislostiach naberá termín "hanobenie" neurčitý význam. Táto vágna neurčitosť môže byť chápaná ako relikt starých vrchnostenských režimov, ktoré si v určitých otázkach spravidla ponechávali k dispozícii zahmlené formulácie umožňujúce širokú trestnú zodpovednosť, ktorá môže viesť k porušeniu ústavou garantovaného práva slobody prejavu.

Čiže ustanovenia § 102, § 103 v dnešnom ponímaní sú v konflikte so slobodou prejavu a sú poplatné starému režimu. Podľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu je zaručená. Slobodu prejavu možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných bezpečností štátu, verejného poriadku, ochranu verejného života a mravnosti. Paragrafy 102 a 103 presahujú rámec prípustných obmedzení slobody prejavu. Napr. podľa stanoviska Európskej komisie pre ľudské práva, Európskeho súdu pre ľudské práva možno za zákon považovať jedine právnu normu formulovanú dostatočnou presnosťou, aby občanom umožnila svoje správanie regulovať. Predsa v právnom štáte nie je možné, aby zákon bol nejakým interným obežníkom. (Hlasy z pléna.) Áno, pán poslanec Šagát. Trestný zákon nie je internou smernicou pre trestné súdnictvo, zákon je verejne publikovaný prostriedok, ktorý má predovšetkým občanom samým zreteľne vyznačiť, čo môžu a čo nemôžu, čo ešte môžu a čo už nie je dovolené, pretože každý zákon obsahujúci príkazy a zákazy zasahuje určitým spôsobom do slobody jednotlivca a jeho základných práv. Je potrebné zvažovať, do akej miery sú príkazy zákona svojmu účelu primerané, vhodné a potrebné.

Čo vlastne rozumieme pod slovíčkom "hanobenie". Termín "hanobenie" je pojem, ktorý v našom právnom poriadku nie je žiadnou novinkou. Za prvej republiky bol prevzatý do § 14 zákona na ochranu republiky práve v súvislosti s termínom "republika", neskôr i do Trestného zákona v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch. V minulosti sa hanobenie chápalo ako hrubé znižovanie vážnosti. V súčasnosti sa hanobením rozumejú hrubé urážky, príp. iné zosmiešňovanie, resp. znevažovanie niektorého z uvedených orgánov. Uvedené konanie môže spočívať tak vo verbálnych prejavoch, ako aj v inom konaní, napr. v hanobiacom skutku, v potupení mena a symbolu republiky, akým sú znak, vlajka, hymna, a príp. publikovanie hanobiaceho textu, karikatúra v tlači, v rozhlase, v televízii ap., resp. hanobiaceho vyobrazenia na plagáte a iné. Rozhodujúci je obsah hanobiaceho prejavu alebo forma.

Ďalším dôležitým dôvodom, ktorý posúva § 102 a § 103 do roviny nepotrebných zákonov s prvkom nadbytočnej ochrany, je fakt, že Trestný zákon pozná ďalšie ustanovenia, ktoré sú použiteľné pri trestnoprávnej ochrane týchto inštitúcií. Okrem pojmu "republika", budem sa venovať neskôr tomuto pojmu, mám na mysli § 154 ods. 2 a § 156 ods. 3 Trestného zákona. Znovu prečítam ich formuláciu, pretože to má veľký význam a tam môžeme zhodnotiť rozdiel medzi § 102 a § 103 a rozdiel medzi § 154 ods. 2 a § 156 ods. 3 Trestného zákona, kde § 154 ods. 2 znie: "Kto hrubo urazí alebo ohovorí štátny orgán pri výkone jeho právomoci alebo pre tento výkon, potresce sa odňatím slobody až na 1 rok alebo peňažným trestom." A § 156 ods. 3 znie: "Kto hrubo urazí alebo ohovorí verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci alebo pre tento výkon, potresce sa odňatím slobody až na 1 rok alebo peňažným trestom." Tieto paragrafy poskytujú jasný rámec trestnoprávnej ochrany. Objektom ochrany, čo je veľmi pozoruhodné, tu nie sú vo svojej materializovanej podobe, ale objektom ochrany sa stáva ich poslanie, ktorého nositeľmi sú. Objektom ochrany sa stáva súbor čiže komplex hodnôt, ktorými sú nositeľmi. Skutková podstata trestného činu hrubej urážky alebo ohovárania štátneho orgánu alebo verejného činiteľa je naplnená v tomto prípade len vtedy, ak štátny orgán alebo verejný činiteľ bol hrubým spôsobom napadnutý v priamej, znovu opakujem v priamej, súvislosti s výkonom svojich právomocí pri výkone alebo pre výkon právomocí. Jednoducho povedané, inštitúcie ako Národná rada, vláda, Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto prípade požívajú trestnoprávnu ochranu len pri výkone právomocí a na to im vystačia tieto dva paragrafy - § 154 a § 156.

Teraz by som sa chcel vrátiť. Určite predmetom politickej diskusie bude pojem "republika". Nie je výrazom pre určitú inštitúciu s určitou právomocou. Pojem "republika" znamená skôr symbol pre celé usporiadanie štátu. Nebránim sa diskusii, že ak vypustíme konkrétne ustanovenie, ktoré chráni republiku pred hanobením, žiadna iná dikcia zákona, ktorý by ochraňoval republiku, tak ako v prípade spomínaných inštitúcií, neexistuje. V praxi to môže znamenať - nie každý útok, povedzme, ktorý by hrubo urazil Slovenskú republiku, by bolo možné postihnúť, možno niektoré útoky ako výtržníctvo, niektoré problematické alebo niektoré vôbec nie. O tomto probléme je potrebné viesť politickú diskusiu, a už len preto si myslím, lebo na ochranu takých abstraktných pojmov, ako je republika alebo štátny symbol, je všeobecnejšia dikcia hanobenia obvyklá. Pri republike ide o ochranu ideových hodnôt a v druhom prípade ide o ochranu funkčných hodnôt demokratických princípov. Napr. aj v štátoch vyspelej Európy, kam sa chceme integrovať, je ochrana konkrétnych inštitúcií s rozhodovacou mocou vždy užšia a vymedzenejšia, je obmedzená len na plnenie ich ústavných funkcií so zreteľom minimálnej miery do zásahu občianskych práv. Je súčasťou celkového systému kontroly moci. V ústavnom štáte takto suverénny ľud chráni seba a svoje občianske práva proti eventuálnemu zneužitiu moci. A toto je spôsob, ako sa chrániť pred vlastným štátom a pred vlastnými delegátmi. Slovenský štát má právo taktiež obmedziť slobodu prejavu, a to som už spomínal za akých okolností, ak to zákon dovoľuje.

Niektoré veci sa budem snažiť vypustiť vzhľadom na to, že času je málo, aby ste sa, páni poslanci, nestratili z poslaneckej snemovne, pretože budem potrebovať vašu podporu.

Ale neodpustím si poznámku a vrátim sa k § 103. Ochrana prezidenta, ale i všetkých verejných činiteľov pred verbálnymi a ďalšími útokmi, ktoré protiprávne znižujú jeho vážnosť, je inak prezidentovi a všetkým verejným činiteľom poskytovaná ako ktorémukoľvek občanovi. Pred zákonom si občania musia byť rovní. Za pozornosť stojí aj to, že v prípade zvláštnej ochrany prezidenta republiky tu vzniká zvláštna situácia. Prezident republiky ako poškodený je zároveň osobou výlučne oprávnenou rozhodovať o odvolaní, zrušení rozsudku, zastavení konania v trestnej veci v dôsledku udelenia milosti. Je jasné, že právnici mi odpovedia na to, že mu to ukladá ústava, ale chcem tým povedať niečo iné. Ja osobne som presvedčený o tom, že v každej slušnej demokratickej spoločnosti je zdravé a potrebné, aby občania, ale aj médiá prejavili aspoň minimálnu mieru lojality voči republike a jej symbolom, voči ústavným inštitúciám, voči prezidentovi. Mala by existovať elementárna akceptácia existujúceho systému autorít.

Ja by som tu mal ešte ďalšie dôležité argumenty. Ja som sa rozhodol, že tie v tomto prvom čítaní vypustím aj na príhovor pána predsedajúceho Pavla Hrušovského. Ja to celkom zostručním a dostanem sa do záveru. Žiadam vážených kolegov poslancov o legitímnu podporu do druhého čítania. Ak sa nám podarí prijať túto novelu v parlamente, nebude to po prvýkrát. Aj susedné štáty ako Maďarsko alebo Česi k tomu pristúpili, ale bolo to resp. pod nátlakom Ústavného súdu. My máme dnes na zváženie, či čakať na výrok Ústavného súdu, alebo sa rozhodneme sami a urobíme správny krok. Ja vám ďakujem, že ste si našli chvíľu času pre mňa, vypočuli ste si ma, a znovu vás žiadam o podporu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Galbavému. Pán poslanec, ja som vám chcel len povedať, že v priebehu prvých dvoch minút ste tak presvedčili snemovňu o opodstatnenosti tohto návrhu, že ďalšie vaše vystúpenie a zdôvodnenie som považoval za takmer zbytočné.

Nech sa páči, pán poslanec Orosz ako spoločný spravodajca.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil na rokovaní v prvom čítaní o poslaneckom návrhu nášho kolegu Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Tento návrh z hľadiska formálnoprávneho spĺňa náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, a takisto aj náležitosti, ktoré sú ustanovené v legislatívnych pravidlách.

Z vecného hľadiska je podstatou návrhu poslanca Tomáša Galbavého vypustenie § 102 a § 103 z Trestného zákona. Ide o trestné činy hanobenia republiky a jej predstaviteľa. Ide o trestné činy obsiahnuté v prvej hlave osobitnej časti Trestného zákona. Ide o trestné činy proti republike. Ide o skutkové podstaty trestných činov, ktoré sú súčasťou nášho Trestného zákona od roku 1961. A k určitým drobným korekciám v dikciách týchto ustanovení došlo v deväťdesiatych rokoch. Tieto trestné činy je možné zaradiť do skupiny tzv. verbálnych trestných činov, kde je vždy trestnoprávny postih problematický. Ide tu totiž o to, že skutková podstata trestných činov alebo konanie, ktoré vedie k naplnenie skutkovej podstaty trestných činov, je vždy v určitom napätí so slobodou prejavu. Ústava vymedzuje určité rámce pre slobodu prejavu, ale posúdiť ich pri rozhodovacej, aplikačnej činnosti súdu je vždy veľmi zložité a z toho hľadiska pri každom verbálnom trestnom čine sa vytvára možnosť na politické zneužívanie Trestného zákona. A nesporne to platí aj o oboch tých skutkových podstatách trestných činov, ktoré navrhuje pán poslanec vypustiť.

Z tohto hľadiska ja principiálne súhlasím s myšlienkou vypustenia týchto trestných činov z Trestného zákona, i keď v zhode s tým, čo aj pán poslanec Galbavý povedal vo svojom úvodnom slove, by mala byť zrejme v druhom čítaní diskusia o tom, či vypustiť § 102 v úplnom znení, či teda neuvažovať tam predsa len o určitých bariérach, ktoré je potrebné dať do Trestného zákona z hľadiska ochrany štátu.

Vychádzajúc z toho, čo som uviedol, vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol aj navrhovateľ, vychádzajúc z tendencie, ktorá je v okolitých krajinách, budem na základe mojich právomocí, ktoré mám ako spravodajca výborov, odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

V zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. mája 2001 budem odporúčať prideliť tento návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti. V súlade s týmto návrhom predsedu Národnej rady budem ďalej navrhovať, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej odporúčam, aby výbory, ktorým bude tento návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 11. októbra 2001 a gestorský výbor v lehote do 16. októbra 2001. To je všetko z mojej strany, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

Ešte pred otvorením rozpravy vás chcem informovať, páni poslanci, že návrh zákona toho istého obsahu a zámeru podal aj pán poslanec Slafkovský, avšak s krátkym časovým odstupom, potom ako podal takýto návrh pán poslanec Galbavý, medzi oboma navrhovateľmi došlo k dohode s tým, že pán poslanec Slafkovský listom požiadal pána predsedu, aby jeho návrh z rokovania 51. schôdze stiahol, a ubezpečil, že v plnom rozsahu návrh pána poslanca Galbavého rešpektuje a súhlasí s jeho obsahom.

Otváram rozpravu, páni poslanci, poslankyne. Do rozpravy som nedostal písomné prihlášky. Ústne sa hlásia traja páni poslanci, pán poslanec Budaj, pán poslanec Slafkovský, ďalej pán poslanec Mikloško. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Budaj vystúpi z miesta. Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

J. Budaj, poslanec: Podporujem tento návrh malej novely Trestného zákona. Viac než desaťročie po roku 1989 prežil zákon, podľa ktorého sme mnohí boli vyšetrovaní, paragrafy, ktoré boli zneužívané. Poznám veľa prípadov mojich priateľov, ktorí mali dlhé roky, ak nie desaťročia tieto paragrafy nad sebou. Niektorí z nich boli za ne aj odsúdení. Každodenná realita na Slovensku už nebola taká, že by sa novinár alebo občan obával vysloviť svoj názor na politika alebo na situáciu v štáte, ale v zákone zostali staré zákony, ktoré treba čo najskôr odstrániť.

Chcem poukázať na to, že rovnako prestarnutý je paragraf Trestného zákona o ohováraní a takisto paragrafy na ochranu osobnosti v Občianskom zákonníku. My sme si teraz povšimli len dva paragrafy, ktoré sa týkajú ústavných činiteľov. Nezastavme sa len pri téme ústavných činiteľov, pokračujme aj v záujme o ochranu osobnosti a zdokonalenie paragrafu o ohováraní, ktorý je dnes v takom znení, že žiadny občan sa prakticky pred ohováraním nemôže brániť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, chcem veľmi pekne poďakovať pánovi podpredsedovi, že z najvyššieho postu potvrdil to, čo som napísal listom. S Tomášom Galbavým sme mali rovnakú myšlienku. Len vzhľadom na to, že nesídlime presne v tom istom mieste, tak došlo k určitému časovému posunu pri predkladaní návrhu do NR SR.

Ja by som chcel dodať jednu vetu, ktorá ma viedla aj k tomuto - prísť s touto iniciatívou. Stále mi prichádza na myseľ jedna z prvých stránok Dobrého vojaka Švejka, kde zavreli hostinského Palivce za to, že povedal, že zvesil "císaře pána", pretože naňho "... mouchy", a skončil vlastne vo väzení za C. k. monarchie. Tieto paragrafy 102 a 103 sú takými paragrafmi, ktoré ešte svojím spôsobom patria do C. k. monarchie. Ďakujem za podporenie návrhu do ďalšieho čítania. Ďakujem

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.

Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pýtal som sa jedného ponovembrového ministra Čiech, či bolo hodne Slovákov v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch odsúdených v Čechách, pretože väčšinou súdy prebiehali tam, kde bol vykonaný trestný čin. On povedal, že okrem teda tých známych monsterprocesov to boli kopečkári, ktorí utekali okolo Plzne, a boli to, on povedal, Kysučania a Oravčania, ktorí pracovali na Ostravsku a ktorí tam nadávali na Gottwalda, na prezidentov týchto, ktorí boli v päťdesiatych rokoch.

Ja si myslím, ak tento paragraf Trestného zákona zrušíme, vzdáme do určitej miery aj česť týmto neznámym bojovníkom, ktorí vo svojej prirodzenosti, vo svojej zdravej prirodzenosti sa vedeli ohlásiť niekedy ako robotníci na tom Ostravsku a putovali za to úplne zbytočne do väzenia, len preto, že povedali skôr to o pánovi prezidentovi Gottwaldovi, čo sa potom hovorilo otvorene a čo sa dnes hovorí, čo sa už za komunizmu hovorilo otvorene, že vlastne zneužívali svoju moc. Čiže veľmi tiež podporujem, aby sme sa všetci v tomto smere zjednotili a tieto paragrafy ako trestné činy dali preč. Každý má právo sa brániť v občianskoprávnom konaní. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Pán spravodajca? Nie.

Prosím pánov poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, ale sú prítomní v budove Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa dostavili na hlasovanie o prerokúvanom návrhu zákona, ktorým sa mení Trestný zákon. Páni poslanci, prezentujme sa, len sa prezentujeme.

(Hlasovanie.) Prezentovalo sa 44 poslancov.

V prípade, že nebude prítomných dosť poslancov v rokovacej sále, ktorý je zrejme spôsobený tým, že sú niektorí poslanci na obede, keďže dnes rokujeme bez obedňajšej prestávky, odporučím, ak bude všeobecný súhlas, aby sme rokovali o ďalších bodoch programu a hlasovali o všetkých prerokovaných bodoch v utorok pri pokračovaní 51. schôdze. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? Áno. Ďakujem pánovi navrhovateľovi, spravodajcovi. Ale to neznamená, páni poslanci, že toto opatrenie umožňuje okamžité opustenie rokovacej sály pánmi poslancami.

Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1025, návrh na pridelenie návrhu zákona na prorokovanie výborom máte ako tlač 1136.

Prosím teraz, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán navrhovateľ Tatár. Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť náš návrh, ktorý podpísali poslanci vládnej koalície z viacerých poslaneckých klubov, ktorý bude pokračovať v tom, čo Národná rada prijala prednedávnom.

Ide o tzv. trojdaň, zákon, kde je daň z dedičstva, daň z darovania, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností. V tom prvom sektore sme vlastne zrušili daň z dedičstva pre priamych príbuzných. A keďže ide o dane, ktoré všetky zdaňujú majetok, ktorý už raz bol zdanený, a to je tá podstata, to je tá pointa, tak ony len slúžia dnešnému cíteniu štátneho rozpočtu a slúžia na to, aby neodôvodnene vysoké verejné výdavky, aj keď príjmy z trojdane nie sú, samozrejme, tým hlavným zdrojom príjmu do štátneho rozpočtu, neklesali. A aj keď sú u nás zavedené a ľudia si na ne zvykli, tak veľká časť týchto daní sa obchádza, hľadajú sa úniky, mnohé obchodné transakcie, najmä čo sa týka obchodovania s nehnuteľnosťami, buď sa nerealizujú, alebo sa realizujú mimo normálnych kúpno-predajných zmlúv a na to všetko náš návrh zákona reaguje. Zopakujem, všetko ide o dane, ktoré zdaňujú už raz zdanený majetok.

Druhá vec je, že všetky tieto dane, tak ako ich máme, okrem tej zrušenej dane zo smrti, ktorú sme pre nemorálnosť už zrušili, mali progresívnu sadzbu. Čiže to je tá druhá pointa, že ak už raz zdaňujeme zdanený majetok, ide o transakčnú daň, všetky sú to transakčné dane, tak je naozaj nemiestne, aby sme nasadzovali progresívnu sadzbu týchto daní. Čiže to je druhá vec, ktorú náš návrh rieši.

Riešime dve veci zásadné - znižovanie a, zjednodušene, paušalizovanie týchto daní. Čiže pre jednotlivé skupiny daňovníkov bude tá daň potom rovnaká, čiže nebude progresívna, a tým riešime zároveň tú otázku, aby sa tieto dane neobchádzali.

Druhý okruh vychádza z praktického života. Riešime tam problém, aby sa vklady nehnuteľností do majetku obchodných spoločností a družstiev nemohli používať na obchádzanie tejto dane.

A tretia vec, ktorá sa tam rieši, je otázka podpory rozvoja bývania, aby tam pre prvonadobúdateľov obytných domov bolo umožnené odpustenie tejto dane.

Teraz konkrétne navrhujeme, aby sadzba dane z dedičstva pre osoby zaradené do druhej skupiny bola paušálne 2 %, žiadna progresívna daň, sadzba dane z dedičstva pre tretiu skupinu paušálne 4 % zo základu dane. Čo sa týka dane z darovania, tak navrhujeme, aby osoby v prvej skupine, teda tí priami príbuzní platili 1 %, v druhej skupine vzdialení príbuzní 2 % a ostatní 4 % zo základu dane. A takisto navrhujeme rovnaké percentá pri dani z prevodu a prechodu nehnuteľností: 1 % pre prvú skupinu, 2 % pre druhú a 4 % pre tretiu skupinu.

Posledné, čo by som chcel povedať, je, že sumy, ktoré sú oslobodené od dane, sa valorizujú. Súhrnne teda je to takto: Na jednej strane ako argumentáciu uvádzame veľmi dobre známy príklad z Českej republiky pri zavedení paušálnej dane. Oni zaviedli paušálnu daň 5-percentnú v Českej republike z toho istého zákona, lebo pôvodne to bol zákon federálny. Z toho istého zákona, ktorý platí u nás, sa podarilo po prvom roku takto zavedenej dane najmä tým, že sa neobchádzala, neobchádzala ho progresívna sadzba, zvýšiť z necelej miliardy na 1,6 mld. korún výberu ročne a očakávame takýto istý efekt aj u nás.

Ešte krátky komentár k zákonu, ktorý predkladá vláda. Vláda na rozdiel od nášho návrhu ponecháva pri dani z darovania progresívnu sadzbu dane. My to považujeme za niečo, čo nezodpovedá charakteru tejto dane, čo nezodpovedá dobrým mravom v prípade, že sa zdaňuje niečo, čo už raz bolo zdanené. A skôr to zodpovedá takej predstave, že tí, čo majú viac majetku a príp. by ho chceli darovať, aby o čo najviac z tohto majetku prišli. Čiže je to také zase sociálne inžinierstvo a nivelizačný pohľad na vlastníctvo. Prosím vás, aby sme tento zákon podporili do druhého čítania. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi.

Teraz prosím pána poslanca Maňku, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o odporúčaní, ako ďalej prerokúvať predložený návrh zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Maňka, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov (tlač 1025), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa ani ústne, ani písomne nehlási nikto z prítomných pánov poslancov. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o predloženom návrhu zákona skupinou poslancov. Hlasovať budeme tak ako o iných dnes prerokovaných bodoch v utorok na začiatku pokračovania 51. schôdze.

Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi a Maňkovi, ktorý počká na ďalší zákon, ktorého bude tiež z poverenia gestorského výboru uvádzať spravodajskú správu a ktorým je

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kalmana na vydanie zákona o Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve.

Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Kalmanovi, ktorý pod tlačou 985 predložil do Národnej rady predmetný návrh zákona, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie predsedu Národnej rady č. 1082. Nech sa páči, pán poslanec Kalman, máte slovo.

J. Kalman, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, škoda, že nie je tu aspoň minister kultúry Slovenskej republiky, keďže sa ide rokovať o pomerne významnom a najmä z hľadiska budúcnosti veľmi dôležitom úseku kultúry Slovenska.

Vážené dámy, vážení páni, možno si položíte otázku, prečo práve v súčasnom období, keď sú veľmi vážne ekonomické, sociálne a možno aj politické problémy, prichádzame s návrhom riešiť zákonnou formou Slovenský ľudový umelecký kolektív. Tak ako to bude vyplývať z môjho vystúpenia, jednoducho preto, že Slovenský ľudový umelecký kolektív je na zániku.

Dámy a páni, sú bohaté a chudobné štáty, bohaté svojím nerastným a prírodným bohatstvom. Žiaľ, nie všetky krajiny majú takúto možnosť. Sú bohaté a chudobné národy, ktoré jednak oplývajú bohatstvom štátu a ktoré jednak si to svoje bohatstvo vypestujú, zdedia, rozvíjajú zo svojej histórie v súčasnosti aj pre budúce generácie. Bohatstvo národa sa predovšetkým hodnotí jeho kultúrnymi tradíciami, jeho históriou, jeho súčasnosťou. Som rád, že som Slovák, som rád, že som sa narodil na území Slovenskej republiky, som hrdý na svojich predkov, ktorí nám dokázali zachovať obrovské bohatstvo ľudových tradícií v podobe piesní, tancov, rôznych zvykov, ktoré sa pri narodení človeka, jeho raste, jeho hrách, pri prvých láskach, pri svadbách, krste a pri iných veľmi dôležitých životných udalostiach, či už veselých alebo smutných, radostných, šťastných, ale aj nešťastných, postupne formovali, rozvíjali a pre súčasnosť ponechali, práve na bohatstvo zvykov, bohatstvo ľudových tradícií, piesní a tancov, jedno z najväčších v Slovenskej republike a jedno z najväčších v našom národe, ale aj v národnostiach žijúcich na Slovensku. Nie všetky krajiny, nie všetky národy sú z tohto pohľadu porovnateľné so slovenským národom alebo so Slovenskou republikou.

Dámy a páni, v roku 1949 vznikol Slovenský ľudový umelecký kolektív ako spontánny prejav a záujem tieto zvyky uchovať, prezentovať, rozvíjať a zachovávať pre budúce generácie. V týchto intenciách aj Zbor povereníkov v roku 1949 prijal uznesenie, na základe ktorého sa Slovenský ľudový umelecký kolektív formoval v nastávajúcich obdobiach a na základe ktorého vlastne dodnes existuje s tým, že každoročne rozhodnutiami ministra sa Slovenský ľudový umelecký kolektív formuje viac alebo menej, viac alebo menej sa mu umožňuje jeho činnosť, pre ktorý bol zriadený. Slovenský ľudový umelecký kolektív bol dlhé obdobie tým, ktorý udával tón pre vznik ďalších ľudových kolektívov, amatérskych, poloamatérskych, poloprofesionálnych, regionálnych, miestnych a dedinských. Sám som mal možnosť tancovať v jednom takomto dedinskom súbore a zažiť dokonca radosť z víťazstiev na jednotlivých folklórnych festivaloch, ale dokonca aj hrdosť pri reprezentovaní Slovenskej republiky v zahraničí. Viem, čo to znamenalo. Viem, aký pocit to bol, a viem, čo to bolo, že sme pomáhali aj v tom čase, bolo to v roku 1965, bol som žiak, vlastne zviditeľňovať, ak mám použiť slovo, ktoré sa v poslednom období u nás používa, v tom čase Slovenskú republiku alebo Slovensko. A bol to aj Slovenský ľudový umelecký kolektív, ktorý vykonal a uskutočnil nespočetné množstvá svojich vystúpení nielen doma, ale aj v zahraničí, kde vlastne takýmto spôsobom prispôsoboval alebo ukazoval, pripomínal alebo vôbec objavoval u svojich divákoch to, že existuje slovenský národ, že existuje Slovensko, kde takéto krásne, nádherné zvyky sú. To bolo, to je historická zásluha Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. To je neodškriepiteľný fakt, ktorý určite všetci potvrdíte, a určite ste sa vo svojej praxi a v živote s tým stretli.

V poslednom období, žiaľ, transformačný proces tvrdo zasiahol aj do ďalšieho rozvoja Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. V poslednom období čoraz častejšie sa stretávame s tým, že podmienky na pôvodný zámer, objavovanie ľudových tradícií, ich rozvíjanie, ich prezentovanie a vlastne uchovávanie pre budúce generácie, sú ohrozené. Dokumentuje to aj skutočnosť, ktorá je prezentovaná vývojom počtu zamestnancov, pretože ide o profesionálne teleso, za jednotlivé obdobia. Dámy a páni, kým v roku 1990 bolo 191 zamestnancov v uvedenom telese, v roku 2000 tam už bolo len 72. V tanečnej zložke v roku 1990 pôsobilo 61 tanečníkov, minulý rok už len 31. V speváckej zložke v roku 1990 pôsobilo 42 spevákov, v súčasnom období ani jeden. V roku 2000 vlastne prišlo k zániku speváckej zložky, speváckeho zboru v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve. Orchester, ktorý prinášal neuveriteľnú virtuóznu hudbu a vynikajúce diela, ktorý v roku 1990 mal 23 členov, v súčasnom období má len 8 členov. Technicko-hospodárski pracovníci boli, pochopiteľne, takým istým spôsobom zužovaní. K čomu to speje? Speje to k tomu, že postupne časom a týmto trendom sa vlastne môže stať, že Slovenský ľudový umelecký kolektív, tak ako hovoria samotní umelci, odborníci, speje k zániku.

A preto, aby sme tento zánik odvrátili, po vzore Slovenského národného divadla, Slovenskej galérie a Slovenskej filharmónie, kde existujú samostatné zákony, na základe ktorých pôsobia tieto ďalšie umelecké telesá, navrhujem, aby takisto pôsobila táto sféra, sféra ľudových tancov, ľudového spevu, ľudovej hudby, aby aj tá bola zavŕšená zákonom, aby aj tu bola určitá inštitucionalizácia a určitá inštitúcia, ktorá bude naďalej aj pre budúce generácie rozvíjať túto hudbu, robiť ju, dynamiku aj tance, aj piesne, aj všetko, čo s tým súvisí.

Bol by som veľmi nerád, aby sme za 20, možno aj menej rokov nevedeli na Slovensku alebo nevedela budúca generácia, predovšetkým mladí ľudia, čo sú goralské tance či horehronské dupáky, čo je detviansky váľaný alebo šarišský čapáš, čo sú tie alebo oné piesne z jednotlivých regiónov Slovenskej republiky. Bol by som veľmi nerád, keby to nádherné, čo je na Gemeri, Tekove, Záhorí, Trenčíne, Myjave, Kysuciach, Orave, Liptove a ďalších nádherných regiónoch Slovenska, zaniklo len kvôli tomu, že niekto neudáva tón historického pokračovania rozvoja týchto umeleckých prvkov, rozvoja umeleckých daností a historických tradícií našich predkov.

Áno, môžete oponovať, budú a sú ďalšie súbory. Žiaľ, aj tých, ktoré sú a pôsobia na dobrovoľnej báze, je čoraz menej, pretože sú jednoznačne odkázané na sponzoring rôznych podnikov a podnikateľov. Som rád, že sa medzi týmito podnikateľskými zložkami nachádza v súčasnom období ešte pomerne dosť ľudí, ktorí majú vzťah k tomuto umeniu a takýmto spôsobom podporujú jednotlivé súbory ľudovej umeleckej tvorivosti. Ale dokedy tomu bude tak? Dokedy budeme odkázaní len na takýto systém riešenia?

Aj preto chcem a navrhujem pre budúce generácie prijať tento návrh zákona. Vážené dámy a páni, vedie ma k tomu aj skutočnosť, že pevne verím, že budeme členmi Európskej únie. Každý štát, každý národ, spoločenstvo Európskej únie obohatilo o niečo svoje typické. My ich môžeme okrem iných významných prvkov, ktoré charakterizujú Slovenskú republiku alebo slovenský národ, alebo národnosti žijúce na Slovensku, obohatiť aj o našu požadovanú, našu nevšedne vysoko odborne prepracovanú tanečnú, spevácku i orchestrálnu zložku, obohatiť o naše umenie. Možno práve tak, ako Európsku úniu a postupne Európu, ale aj svet obohatila írska hudba založená opäť na tradíciách, na svojom folklóre, teda vychádzajúca z ľudových tradícií, Íri skutočne svojou kultúrou a svojou ľudovosťou dobyli Európsku úniu, bolo by dobré, keby sme aj my v týchto intenciách vysoko kvalitný folklór do Európskej únie priniesli.

Z tohto pohľadu, dámy a páni, predkladám návrh, aby Slovenský ľudový umelecký kolektív bol štátnou, profesionálnou a reprezentatívnou národnou kultúrnou ustanovizňou, v ktorom bude zákonom jednoznačne vymedzený jeho vzťah k umelcom a ostatným zamestnancom tejto ustanovizne. Predkladám návrh, na základe ktorého bude povinnosťou všetkých ministrov, nielen tých, ktorí majú k tomu väčší alebo menší vzťah, každej vlády...